Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.
Nech sa páči, pán Andrejčák, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
návrh novely zákona číslo 3/1993 Z. z. je politickým návrhom. Je to pochopiteľné, lebo na základe politického zámeru SDĽ, respektíve jej predvolebných vyhlásení je aj formulovaný. Prirodzene, že je politicky aj tým, že na základe politickej objednávky tejto strany má zaistenú priechodnosť aj v Národnej rade Slovenskej republiky dostatočným počtom hlasov. Čo je ale zlé na tomto politickom charaktere, je to, že schválením bodu 3 navrhovanej novely, teda novým znením § 2b bude znovu v podmienkach Armády Slovenskej republiky obnovený stav, keď politická právomoc zavedie politickú právomoc politickej strany do armády.
Hodnotím to ako obnovu článku 4 z Ústavy Československej socialistickej republiky. Dnes pre Stranu demokratickej ľavice a po zmene na poste ministra pre akúsi inú politickú stranu. Taká je skutočnosť, taký je dôsledok zmeny § 2b, tak ako je navrhovaný.
Prečo takáto chyba? Verejne sme prezentovali my z HZDS aj SNS, akými pseudoodborníkmi sa obklopil terajší pán minister obrany a títo odborníci, inak skutočne jedni z najlepších ideológov v bývalom režime, pretvárajú armádu, respektíve dávajú charakter zmien v armáde podľa svojej vojenskej skúsenosti. A tá bola odborne iná. Dokonca už zastrašili aj časť generality a tá sa neodváži odporovať. Toto tiež vedia robiť, majú v tom skúsenosť. Len nerozumejú, ak budem veľmi stručný, armádnemu systému, a ten sa im darí úspešne rozbíjať. Darí sa im však armádu úspešne spolitizúvať. Mám odozvy od vojakov a mám ich aj písomne s konkrétnymi dôkazmi, ale nie je predmetom o nich hovoriť dnes pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Čo sa stane schválením bodu 3 novely, a teda zmenou novely § 2b? Právne sa odstráni Generálny štáb ako orgán velenia, ktorý v iných a rôznych zákonoch je definovaný so svojimi právomocami za brannej pohotovosti štátu. Teda systém velenia, ten, ktorý má byť zásadne nepolitický, je začlenený do politickej inštitúcie ministerstva obrany, ktoré ako jeden z prvkov vlády presadzuje politickú funkciu, politické ciele aj politické úlohy vlády. Tak to má byť, a tak to musí byť. Ale nesmie v tom byť Generálny štáb. Proste autori si poplietli, či ministerstvo obrany a Generálny štáb je jeden celok, o čom pán minister tak hrdo hovoril, ako ho integroval, alebo či ministerstvo a Generálny štáb sú dva orgány v jednej budove, alebo či ministerstvo obrany a Generálny štáb má zostať ako samostatné orgány, dokonca v rôznych posádkach.
Chcem povedať, že ani za socializmu, ale ani teraz na Západe nie je Generálny štáb integrovanou súčasťou ministerstva, ale je to samostatný prvok - orgán velenia na rozdiel od politického ministerstva. Iste pre ministra obrany je začlenenie vojakov pod seba ideálnym riešením, získa odborníkov v uniforme na plnenie svojich straníckych cieľov. To sa nám zmenou článku podarí. Že za brannej pohotovosti štátu sa rozbúra systém velenia ozbrojených síl, to už predsa politika neťaží, pretože on takúto kompetenciu za brannej pohotovosti a za vojny nemá. A preto si myslím, že je nebezpečné takýto článok schvaľovať. Vzhľadom na to, že bez zásahu, a to vážené kolegyne, vážení kolegovia, bez podstatného zásahu do ďalších právnych noriem Slovenskej republiky schválením takéhoto znenia § 2b by sme narušili systém velenia za brannej pohotovosti štátu, navrhujem vrátiť návrh vláde na prepracovanie tejto novely a radu ďalších právnych noriem.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie v rozprave?
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
ctené dámy,
vážení páni,
vo svojom úvodnom slove som povedal, že o novely zákona číslo 3/1993 Z. z. boli v tomto parlamente aspoň tri vojny. Tie tri vojny sa odohrávali vždy k tomu, že vládna zostava alebo konkrétnejšie HZDS v minulom volebnom období nebojovalo len voči opozícii v rezorte obrany, ale aj voči svojmu koaličnému partnerovi Slovenskej národnej strane. A keďže malo toľko poslancov, tak si trúfalo zmeniť aj zákon číslo 3/1993 Z. z. vyložene pre svoje egoistické mocenské záujmy.
Myslím si, že pán poslanec Tuchyňa, keby tu vystúpil, on zažil tie boje o jeho post. On by mohol zopakovať, o čo tu všetko išlo. V júni a v júli vláda Slovenskej republiky vedená Vladimírom Mečiarom navrhovala novelu, ktorej cieľom bolo zmeniť náčelníka Generálneho štábu na štátneho tajomníka, to znamená spraviť z toho, kto zastával vojenskú funkciu a bol vojak, v podstate civila, a toto bol návrh, ako politicky ovládnuť Generálny štáb. Vtedy sa postavila proti tomuto návrhu aj Slovenská národná strana a táto novela neprešla. Prosím, toto sa udialo v júni a v júli roku 1997, keď bol tento návrh podaný. Ja si myslím, že pán poslanec Andrejčák by sa mal na to pamätať, pretože on bol navrhovateľom toho zákona. A vtedy došlo k zhode opozičných strán aj vládnej Slovenskej národnej strany a tento návrh novely odmietla.
K tomu, čo tu hovorí pán Andrejčák, sa prirodzene musím vyjadriť. Nie je to vôbec podľa predvolebných vyhlásení SDĽ, lebo SDĽ toto nemala vo svojom volebnom programe, ale toto vo svojom volebnom programe mala Slovenská demokratická koalícia. Aby sme boli presní, integráciu Generálneho štábu s ministerstvom obrany mala vo svojom programovom vyhlásení Slovenská demokratická koalícia. A nebola originálna v tomto názore, lebo ako som uviedol, HZDS už pred tým chcelo integrovať Generálny štáb a spraviť z Generálneho štábu jednu zo sekcií ministerstva obrany. Tak bol ten pôvodný návrh, ktorý tu bol. Čiže pán poslanec, treba si zobrať noviny, treba si zobrať poslanecké tlače, záznamy a prečítať si, čo ste navrhovali, aby sme boli, ako sa hovorí, v obraze.
Preto odmietam akékoľvek insinuácie poslanca Andrejčáka o tom, že ide o nejaké presadenie politického vplyvu alebo podobne. Naopak, navrhovatelia nového znenia § 2b dali konečne po veľkých novelizáciách do poriadku, ako má tento paragraf znieť. Pretože problémy, ktoré vznikli s odvolávaním a vymenúvaním náčelníka Generálneho štábu, boli aj preto problémami, pretože vládna koalícia v minulom období nerealizovala uznesenie Ústavného súdu, ktorý zaviazal do šiestich mesiacov Národnú radu vrátiť naspäť k pôvodnému ústavnému zneniu, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva prezident na návrh ministra. Keďže prezident nebol, tak, samozrejme, vznikli okolo toho zmätky pri vysvetľovaní. Ale to je vaša vec, to je vaša vec takisto, pretože neriešením tohto problému jednoducho ten problém vyústil do zložitých vzťahov v mocenskej štruktúre, keď nebol prezident a zastupoval ho predseda vlády a predseda Národnej rady. Ale ešte predtým, samozrejme, za vašej vlády a potom aj za našej vlády. Preto sme zvolili znenie § 2b, ktoré je v podstate totožné, také, aké bolo, až na to, že sme ho spresnili terminologicky a zaradili sme tam to, čo malo byť tam dávno zaradené podľa Ústavného súdu, že náčelníka Generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh ministra, pretože vaša novela hovorila o tom, že ho vymenúva a odvoláva vláda, čo bolo v rozpore s ústavou a aj Ústavný súd to napravil.
Chcel by som zároveň zopakovať to, že váš vládny návrh v júni a v júli 1997, ktorý bol schválený vo vašej vláde, obsahoval, aby sa stal Generálny štáb organizačnou súčasťou ministerstva obrany, to bol váš návrh už vtedy, aby sa Generálny štáb stal sekciou ministerstva obrany. My to nechceme, lebo my nechceme práve to, čo ste nám vytkli. My chceme zachovať vnútorné štruktúry v rámci integrovaného ministerstva ako Generálny štáb. Náčelníkom Generálneho štábu podľa vášho návrhu sa mal stať štátnym tajomníkom civil, podotýkam. Engeša mala vymenovať vláda, nie hlavný veliteľ, to bol takisto váš návrh a návrh robil z náčelníka Generálneho štábu jedného z úradníkov ústrednej štátnej správy. A proti takémuto návrhu hlasovala aj Slovenská národná strana, keď sa dostal sem do parlamentu. Čiže to kvôli presnosti k tomu, ako to je.
My si prirodzene musíme otvárať ruky aj preto, aby došlo k integrácii Generálneho štábu a ministerstva obrany, pretože sme spolu s Maďarskom poslednými štátmi, ktoré to takto nemajú. Všetky ostatné štáty majú štruktúru integrovaného ministerstva. V Maďarsku v súčasnosti je Generálny štáb samostatný, ale takisto v priebehu tohto roka má prejsť do podriadenosti ministerstva obrany, respektíve sa stane jeho súčasťou. Rovnako to je, samozrejme, v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Poľsku, v USA a v ďalších krajinách. Aj spôsob kreovania náčelníka Generálneho štábu, ktorý navrhujeme, je jednak podľa pôvodného znenia zákona a je aj podľa toho, ako sa kreuje náčelník Generálneho štábu v iných krajinách.
Napokon k niektorým veciam, kde hodnotíte stav, vytýkate mi, že som sa obklopil pseudoodborníkmi. Chcel by som povedať, že ide len o príchod troch ľudí na ministerstvo, troch ľudí, zdôrazňujem, všetci ostatní boli v štruktúrach ministerstva alebo armády. A vážený pán poslanec Andrejčák, ak vy chcete niekomu nejakú politickú históriu kritizovať, prosím vás, pozrite sa na seba, pozrite sa na svoju kariéru, pozrite sa na to, čo ste boli, kto vás ako schvaľoval. Kto spravil z vás veliteľa Příbramskej armády, prirodzene, ktorý nemal len dôveru Prahy, ale aj Moskvy.
Áno, áno, presne tak, ak chcete, donesiem vám a môžem prečítať v druhom čítaní aj vaše vystúpenia, aj po novembri vaše vystúpenia, aby ste nekritizovali tých...
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, nevystupujte naňho.
Minister obrany SR P. Kanis:
... čo boli pešiaci, ale pozrite sa ako generál, pozrite sa sám na seba, vážený pán poslanec. Áno, presne tak. (Potlesk.)
Čiže náš návrh je korektný, náš návrh vychádza práve v záujme toho, aby boli jasné kompetencie aj Generálneho štábu, aj ministerstva obrany, a odporúčam vám, prečítajte si váš návrh z leta 1997, pretože ja som bol v tých súbojoch, ja sa pamätám a doniesol som si jednu plnú igelitovú tašku materiálov o tom, čo ste predkladali.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Ošváth?
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na základe stanoviska výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý prerokoval predmetný návrh zákona, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, keby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, pán poslanec Ošváth, aby návrh bol vrátený na dopracovanie. To bol návrh, ktorý predniesol pán poslanec Ošváth za výbor. Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh spravodajcu výboru neprešiel.
Prosím vás, pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec P. Ošváth:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe výsledku hlasovania odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu, aby uvedený vládny návrh bol prerokovaný v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec P. Ošváth:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch vrátane gestorského výboru v termíne do 3. septembra 1999.
Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán minister aj pán poslanec.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, a to k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 223. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 223.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jirko Malchárek.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vám odprezentoval návrh novely zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý sme sa spolu s kolegom Petrom Weissom rozhodli predložiť do Národnej rady po tom, čo sa naplnilo naše presvedčenie, že štátny záujem a záujem na ochranu záujmov občanov Slovenskej republiky môže mať aj v rukách vykonávateľov štátnej moci rôzny výklad. Hlavne ak to umožňuje aj súčasná nedokonalá legislatíva. Táto novela, o čo je menšia svojím rozsahom, je významnejšia svojím dosahom na zabezpečenie práva štátu pri narábaní s verejnoprávnymi oprávneniami, čo bezpochyby, bez akejkoľvek pochybnosti je licencia oprávňujúca na prevádzkovanie rozhlasového alebo televízneho vysielania.
Krstným otcom tejto myšlienky, nebudem tajiť, bola situácia v Televízii VTV a opodstatnenosť predloženia tejto novely potvrdilo aj rozhodnutie licenčnej rady, ktoré z môjho pohľadu bolo veľmi rozporuplné a neobhajujúce záujem a povinnosti štátu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som hlavne pánov poslancov, pretože panie poslankyne sú disciplinované, aby si sadli do svojich lavíc a venovali pozornosť uvedeniu zákona pána poslanca Jirka Malchárka.
Prosil by som aj podpredsedu Národnej rady a pána poslanca Langoša, aby rokovali buď mimo miestnosti, alebo...
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem, pán predseda.
Ak zoberieme na vedomie skutočnosť, že predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda včera podal podnet na prokuratúru na prešetrenie tohto rozhodnutia z dôvodu, že vedome nebolo konané niektorými členmi rady v záujme štátu, tak treba jedným dychom doplniť a povedať, že súčasná zákonná úprava vyslovene neupravuje ani nepripúšťa, ani nevylučuje možný prechod licencie na iný subjekt.
Súčasné znenie zákona hovorí len o zamedzení akéhokoľvek prevodu licencie, čomu sa rozumie zmena osoby oprávneného, čiže prevádzkovateľa, na základe prejavu vôle účastníkov, to znamená napríklad právneho úkonu formou zmluvy. O prechode sa v zákone hovorí len v súvislosti so smrťou fyzickej osoby a o inom druhu prechodu práv, napríklad o nútenej exekúcii majetku prevádzkovateľa zákon nehovorí.
Bol by som veľmi potešený, keby sme sa dokázali odosobniť od problémov jednotlivých prevádzkovateľov licencií a zhodli sa na tom, že je absolútne neprijateľné, aby sa licencia stala predmetom predaja na čiernom trhu, aby sa stala súčasťou vytunelovaného majetku prevádzkovateľov spoločnosti a aby štát akýmkoľvek spôsobom mohol prísť o toto svoje právo, ktoré len prepožičiava konkrétnemu prevádzkovateľovi na základe splnených podmienok v rámci výberového konania.
Súčasne je nemysliteľné, aby sme Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie naším neustálym odkladaním prijatia tohto zákona nevložili do rúk nástroj na efektívnejšie zabezpečovanie štátneho záujmu.
Tejto novele sa vyčíta vo vláde, že nezapadá do koncepcie legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry a že supluje už dnes pripravovaný návrh zákona o transmisii a retransmisii.
Ja len pre tých na oživenie pamäti, pre ktorých pol roka je nevyhnutne krátky čas na prijatie zákonných opatrení, ktoré by jednoznačne mali zamedziť ďalšiemu tunelovaniu tejto spoločnosti, prípad VTV, kde štát prišiel o viac ako miliardu slovenských korún, pričom hodnota majetku tejto spoločnosti nie je väčšia ako 20 mil. korún. Ja len pripomeniem prípad Nafty Gbely a ďalšie desiatky menších, menej medializovaných káuz, kde možno postojom, akým je dnes postoj ministerstva kultúry k tomuto zákonu, štát prišiel a príde o stovky miliónov korún.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste prijali možno túto účelovú novelu. Účelovú v tom, že môže zachrániť možno to, čo sa ešte zachrániť dá a myslím si, že v budúcnosti nebude nikto namietať proti tomu, ak bude táto novela nahradená komplexom mediálnych zákonov, ktoré budú v tom danom čase zodpovedať situácii v našom mediálnom priestore.
Súčasne by som chcel poprosiť opozíciu aj koalíciu, aby podporila svojím hlasovaním posun tohto zákona do druhého čítania s tým, že pokiaľ vieme niečo skvalitniť v našom navrhovanom znení, a pritom zabezpečiť rovnako a možno účinnejšie záujmy našich občanov, ktorých štát prostredníctvom výkonnej moci v tejto oblasti zastupuje, budem posledný, ktorý sa bude v druhom čítaní zmenám k lepšiemu brániť.
Ďakujem za vašu podporu a vašu pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, pánu poslancovi Jozefovi Kužmovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kužma:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 223), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 223 z 18. mája 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 58 z 9. júna 1999 v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa má ním dosiahnuť, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi o medzinárodných zmluvách, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet.
Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. Tu chcem povedať na margo predloženého zákona, že k predloženému zákonu prišli zatiaľ dve stanoviská. Je to stanovisko vlády, ktoré už spomínal pán predkladateľ Malchárek, a stanovisko Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktoré bude prerokované vo výbore a zapracované vlastne pri druhom čítaní. Toto stanovisko je v zásade kladné a vyjadruje s predloženým návrhom súhlas.
Chcel by som poukázať na to, že v súlade s kauzou VTV nemohlo byť ináč rozhodnuté, lebo zákon, ktorý je doteraz platný, je neúplný a nedostatočný a túto právnu úpravu si vyžiadala prax.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 223 z 18. mája 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (tlač 223), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor predmetný návrh prerokoval v lehote do 31. 8. 1999 a gestorský výbor v lehote do 3. 9. 1999.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som a odporúčam otvoriť k danému bodu rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán spravodajca, keďže nebola žiadna rozprava, nechcú vystúpiť na jej záver.
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby uviedol najprv prvé a potom druhé hlasovanie.
Poslanec J. Kužma:
Keďže v diskusii neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady...
Predseda NR SR J. Migaš:
Počkajte, pán poslanec, najprv budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 a po skončení tohto hlasovania by sme potom hlasovali o pridelení výborom v časovej lehote. Takže najprv hlasujeme o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby uvedený návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Teraz, pán poslanec, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec J. Kužma:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ústavnoprávny výbor prerokuje predmetný návrh v lehote do 31. 8. 1999 a gestorský výbor v lehote do 3. 9. 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 218. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 225.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Vladimír Palko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom návrhu novely zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ktorý predkladám spolu s kolegami poslancami Jánom Langošom a Vladimírom Faičom.
Návrh novely obsahuje tri okruhy navrhovaných zmien. Prvý okruh sa týka návrhu na rozšírenie pôsobnosti Slovenskej informačnej služby na boj proti organizovanej trestnej činnosti. Úlohy Slovenskej informačnej služby v súčasnom znení zákona sú stanovené v § 2 zákona v podstate ako tradičné úlohy spravodajskej služby. Informačná služba získava a sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, o aktivite cudzích spravodajských služieb, o organizovanom terorizme, o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, ďalej o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a podobne.
Zákon teda neukladá Slovenskej informačnej službe pôsobiť všeobecne proti organizovanej trestnej činnosti ako takej. Služba síce, ako už bolo povedané, má zbierať aj informácie o skutočnostiach spôsobilých ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čo, samozrejme, súvisí s organizovanou trestnou činnosťou. Pri širšom výklade zákona sa teda Slovenská informačná služba do istej miery môže organizovanému zločinu venovať, ale len do istej miery, ktorá závisí od subjektívneho prístupu vedenia, a zákon v žiadnom prípade neukladá pôsobiť proti všetkým formám organizovaného zločinu u nás rozšírených, ako sú vydieranie formou výpalného, organizovaná korupcia štátnych orgánov, obchod s kradnutými motorovými vozidlami, prevádzanie osôb cez štátnu hranicu a podobne.
Pritom práve organizovaný zločin je jedným z najzávažnejších problémov súčasnej slovenskej spoločnosti. Za boj proti nemu dnes zodpovedá výlučne ministerstvo vnútra, respektíve Policajný zbor Slovenskej republiky. Na Prezídiu Policajného zboru pôsobí v rámci Správy kriminálnej a finančnej polície Úrad pre boj s organizovanou trestnou činnosťou s expozitúrami v krajských mestách. Bolo by však omylom domnievať sa, že tento útvar disponuje mnohými stovkami pracovníkov a dostatočným množstvom materiálnych a finančných prostriedkov.
Skúsenosti demokratických krajín hovoria, že najúčinnejším prostriedkom v boji proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami. Prečo teda nevyužiť personálnu i materiálnu kapacitu Slovenskej informačnej služby na riešenie problému organizovaného zločinu? Preto ako predkladatelia návrhu novely navrhujeme, aby Slovenská informačná služba dostala okrem doterajších úloh i úlohu zbierať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o organizovanej trestnej činnosti ako takej. Stane sa tak druhým orgánom popri ministerstve vnútra zodpovedným za boj proti organizovanému zločinu. Ministerstvu vnútra však ostane koordinačná funkcia. Vzhľadom na to, že Slovenská informačná služba nemá ani nebude mať žiadne právomoci podnikať akékoľvek opatrenia, okrem samotného zberania informácií, v okamihu, keď bude treba prijať na základe zistených informácií opatrenia trestnoprávneho charakteru alebo iné opatrenia, Slovenská informačná služba bude informovať orgány polície, prípadne prokuratúry.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, táto navrhovaná zmena je hlavným zámerom predkladateľov novely zákona. S touto zmenou súhlasí tak ministerstvo vnútra, ako aj Slovenská informačná služba.
Druhý okruh spočíva v podstate v jedinej zmene. Navrhujeme zosúladiť spôsob vymenovania riaditeľa služby s duchom ústavy. I keď súčasný spôsob vymenovania riaditeľa nie je podľa rozhodnutia Ústavného súdu protiústavný, náš názor je ten, že riaditeľa by mal vymenúvať prezident na návrh vlády, tak ako tomu bolo pôvodne pri prijatí zákona v roku 1993.
Tretí okruh sa týka zmien, ktoré zmenšujú riziko zneužitia služby na iné ciele, ako sú stanovené zákonom. Navrhujeme zaviesť jednoznačnú zodpovednosť riaditeľa za nariadenie sledovania osôb a vecí, navrhujeme zaviesť povinnosť informačnej služby viesť evidenciu o každom použití informač no-technických a informačno-operatívnych prostriedkov, aby bolo potom možné v budúcnosti kedykoľvek ľahko spätne došetriť, čomu sa informačná služba v ktorom období venovala. Súčasný zákon umožňuje dodatočne zakrývať zneužitie služby na činnosť mimo zákona tým, že umožňuje informácie uložené v evidenciách služby zničiť. Nami navrhovaná úprava ruší možnosť zničenia týchto informácií a ponecháva iba možnosť ich uloženia takým spôsobom, aby k nim nemal prístup nikto okrem súdu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene predkladateľov novely vás prosím o jej podporu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím pána poslanca Hoffmanna, aby určil navrhnutý gestorský výbor, ktorého určil gestorský výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby predniesol stanovisko výboru.
Poslanec A. Hoffmann:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (tlač 218), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. mája 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh skupiny poslancov spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené kolegyne, kolegovia, hlavný cieľ predloženého návrhu zákona spočíva v tom, aby sa efektívne využil spravodajský potenciál Slovenskej informačnej služby v boji proti kriminalite, predovšetkým jej organizovaným formám, aby sa prijali zákonné garančné ustanovenia na zníženie rizika zneužitia spravodajskej služby.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu skupiny poslancov.