Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcu výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Köteles. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Köteles.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
pán minister,
vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu maďarskej koalície vyjadril k predkladanému návrhu.
Návrh skupiny poslancov na novelizáciu zákona o Slovenskej informačnej službe vychádza zo snahy, aby aj v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu boli čím efektívnejšie využívané jej spravodajské a technické prostriedky a organizačný potenciál. Predkladatelia by zároveň chceli zmenšiť riziko zneužívania jej informačnej služby v prospech jednej politickej sily a takisto zosúladiť zákon číslo 46/1993 Z. z. s duchom Ústavy Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, naša spoločnosť v súčasnosti právom očakáva od Slovenskej informačnej služby, aby sa efektívne podieľala v boji proti narastajúcej organizovanej zločinnosti a terorizmu, ktoré, žiaľ, našli svoje pôsobisko aj na území Slovenskej republiky. Návrh dopĺňa aj doposiaľ existujúcu úlohu informačnej služby, to je získať, sústrediť a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Novou úlohou je plnenie tých istých úloh, ale už aj v oblasti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Zároveň podľa potreby poskytovať informácie orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym orgánom.
Ďalšie návrhy vychádzajú z neblahých skúseností nedávnej minulosti, keď technický a organizačný potenciál a prostriedky Slovenskej informačnej služby boli zneužívané bez príslušných dôvodov v prospech úzkej skupiny osôb. Bez stôp zmizli údaje a výsledky súvisiace s použitím informačno-operatívnych a informačno-technických prostriedkov. Predložený návrh zároveň zosúladí zákon o Slovenskej informačnej službe s duchom ústavy s tým, že právomoc vymenovania a odvolania riaditeľa informačnej služby na návrh vlády sa vracia do pôsobnosti prezidenta Slovenskej republiky.
S navrhovanými legislatívnymi zmenami môžeme len súhlasiť a Strana maďarskej koalície podporuje, aby sme návrh prerokovali aj v druhom čítaní. Popri takýchto kladoch som ale nútený upozorniť navrhovateľov a ctenú snemovňu na určité nedokonalosti návrhu, ktoré zrejme vychádzajú z nekompletnosti navrhovaného zákona.
Napríklad doposiaľ ani technicky, ani morálne nie sú riešené otázky týkajúce sa dokumentov bývalej komunistickej tajnej služby ŠtB. Veď k týmto nezákonne získaným informáciám a dokumentom skoro len dotknuté a prenasledované osoby nemali a nemajú prístup. Doposiaľ sme neriešili túto otázku, ako sa to stalo napríklad v Českej republike alebo v Nemeckej spolkovej republike. Mám vážne obavy, že takto nezákonne získané informácie by mohli byť viac zneužívané. Neboli uverejnené zoznamy bývalých spolupracovníkov ŠtB, štátna moc na Slovensku ani nevytvorila orgán, ktorý by mohol takzvané lustračné vysvedčenie vydávať. Len takto sa mohlo stať, že aj v tejto sále odzneli urážajúce a dehonestujúce fámy o počte bývalých eštebákov vo vláde alebo v parlamente.
Už existujú aj nové obavy súvisiace s nezákonnou činnosťou tajnej služby v posledných rokov pod vedením I. L. Veď teraz ani súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby nevie, aké tajné dokumenty zmizli a môžu sa v najvhodnejšom čase objaviť na stole istého pána. Existuje nebezpečenstvo, že takto získané možno aj sfalšované dokumenty môžu byť využívané a zneužívané v hospodárskom, spoločenskom alebo finančnom živote s cieľom ovplyvniť rozhodnutia a diania, diskreditovať alebo vydierať ľudí.
Dnešná vládna koalícia viackrát a verejne deklarovala, že chce zabezpečiť a garantovať účinnú kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Podľa môjho názoru na túto úlohu v súčasnosti nestačí právomocami oklieštený a veľmi rezervovane alebo vôbec nefungujúci kontrolný orgán pod vedením Jána Slotu. Veď pán predseda výboru ani to nepovažoval za dôležité, okrem toho, že nie je ani prítomný, aby náš výbor prerokoval správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za uplynulé obdobie, takisto prípad exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. Zároveň existuje aj oprávnené očakávanie, aby aj legislatívne bolo garantované plurálne zloženie parlamentného kontrolného orgánu.
Ako som povedal, Strana maďarskej koalície podporuje predložený návrh, len očakávali by sme od ministerstva vnútra, aby predložil aj kompletný návrh zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Köteles, že tento predložený návrh zákona nerieši problematiku bývalých materiálov Štátnej bezpečnosti za čias komunistického režimu. Som tiež za to, aby sa okolo týchto materiálov definitívne raz urobilo jasno, aby občania mali právo nahliadnuť do zväzkov, ktoré o nich ŠtB viedla, aby mali právo prípadne sa oboznámiť s menami osôb, ktoré o nich informovali Štátnu bezpečnosť a tak ďalej. Len toto nie je vec zákona o Slovenskej informačnej službe, tento problém by mal byť riešený osobitným zákonom a na prijatie takého zákona treba tiež politickú dohodu vládnej koalície, iné kvality ako pri tejto novele zákona, ktorá rieši naozaj problematiku kriminality a problematiku, ako napomôcť to, aby sa nezneužívala Slovenská informačná služba, to znamená v súčasnom období.
K okliešteným právomociam kontrolného orgánu by som si dovolil poznamenať asi toľko. Nedomnievam sa, že v minulom období, keď Slovenská informačná služba naozaj bola zneužívaná, problém spočíval v tom, že boli malé právomoci kontrolného orgánu. Veď spomeňme si, že vtedy práve väčšina členov kontrolného orgánu napomáhala to, aby boli zakrývané prešľapy a hriechy Slovenskej informačnej služby. Teda kontrola nespočívala v tom, že by mali oni málo právomocí, oni ich ani nechceli a naopak slúžili pri zakrývaní niektorých faktov.
Ešte chcem pripomenúť, že dalo by sa zamýšľať inak, samozrejme, nad mnohými ďalšími zmenami, ktoré by mohli byť v novele zákona o Slovenskej informačnej službe. Istú predstavu mali poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, istú predstavu má ministerstvo vnútra, istú predstavu má Slovenská informačná služba, pretože návrhy sú v podstate prienikom predstáv všetkých týchto troch faktorov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce zaujať stanovisko spravodajca?
Poslanec A. Hoffmann:
Vážené kolegyne, kolegovia, z rozpravy vyplynulo, že neexistujú prekážky, ktoré by bránili tomu, aby návrh postúpil do druhého čítania, preto odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime k hlasovaniu. Najprv bude prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 a potom druhé hlasovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte prvé hlasovanie.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec A. Hoffmann:
Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh a prerokovala ho v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu.
Nech sa páči.
Poslanec A. Hoffmann:
V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch v termíne do 31. augusta 1999 a v gestorskom výbore v termíne do 3. septembra 1999.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána spravodajcu.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pánu navrhovateľovi a pánu spravodajcovi.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 208 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 208a.
Vzhľadom na to, že pán minister Magvaši je na zahraničnej služobnej ceste, z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Pavol Kanis.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
ctené dámy,
vážení páni,
v predkladanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, sa navrhujú zmeny a doplnky, ktoré súvisia s prijatím zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a zákona číslo 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ide o malú novelu zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet. Podľa výhľadového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002 má Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2000 predložiť návrh nového zákona o prídavku na dieťa a návrh zákona o sociálnom príplatku, ktoré budú systémovo riešiť otázky poskytovania týchto štátnych sociálnych dávok.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jozefovi Krumpolcovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predseda,
páni poslanci, pani poslankyne,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov (tlač 208), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 1. júna 1999 číslo 303 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
II. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.
III. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady 22. júna 1999, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie 24. júna 1999.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. V názve zákona a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a dopĺňa." Podľa navrhovaného zákona ide len o zmenu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti, a nie o jeho doplnenie.
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako jediná vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
v podstate podporujem túto malú novelu, ktorá je viac-menej technického charakteru na zosúladenie jednotlivých právnych predpisov, ktoré obsahujú poskytovanie dávok - prídavkov na deti s tým, že nechápem celkom dobre súvislosť, možno pán minister mi to vysvetlí, prečo chcete vypustiť - vy ste minister obrany, pán minister, ja sa vás preto pýtam, lebo ide aj o vašich zamestnancov, prečo chcete vypustiť v § 9 ods. 5 pôvodné znenie. Ak tento zákon, a to máte aj v dôvodovej správe, v podstate nie je predmetom aproximácie práva, tak ako to určuje článok 70 Európskej dohody o pridružení a takisto nepatrí ani medzi priority Bielej knihy, tak sa pýtam, prečo chcete vypustiť v § 9 ods. 5.
Pre väčšiu zrozumiteľnosť tam ide o to, že sa navrhuje zrušiť prednostné právo matky na uplatnenie nároku na prídavky na deti, čím sa má údajne zabezpečiť zásada rovnakého zaobchádzania mužov a žien. Doteraz fungoval tento systém veľmi dobre. Tam, kde sa rodičia medzi sebou dohodli, kto bude poberať prídavky, bolo to na ich slobodnej vôli, ale sú aj prípady, pán minister, keď sa jednoducho matky sťažujú, že manželia im nedávajú peniaze, dokonca že im nedávajú ani prídavky na deti. Ja by som naozaj uvítala, pán minister, vážená snemovňa, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili a ponechali v § 9 ods. 5 v pôvodnom znení, tak ako bol.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani poslankyni.
Faktická poznámka k vystúpeniu pane poslankyne Keltošovej - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
skutočne chcem upriamiť pozornosť všetkých poslancov tohto parlamentu na § 9 ods. 5, ktorý spomínala pani ministerka Keltošová. Myslím si, že tejto snemovni by matky v Slovenskej republike neboli povďačné, keby ste tento paragraf vypustili a keby ste zrušili ich prednostné právo na rodinné prídavky, a to nie práve v situácii, keď táto vláda stratila súdnosť a pripravila taký balíček ekonomických opatrení, že skutočne hlavne matky, ktoré sa samy starajú o výživu maloletých detí, budú mať také problémy, ktoré si mnohí v tejto snemovni až nevedia predstaviť. Preto sa pripájam k požiadavke pani ministerky Keltošovej o logický, ľudský a humánny prístup a ponechanie § 9 ods. 5 v takej podobe, ako je doposiaľ.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chce na záver rozpravy vystúpiť navrhovateľ?
Nech sa páči.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
argumentácia vypustenia ustanovenia § 9 ods. 5 spočíva v tom, že sa vypúšťa ustanovenie o tom, že ak si obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa uplatňujú nárok na prídavky na deti, a ak sa na uplatnení nároku nedohodnú, prednostné právo na uplatnenie nároku na prídavky na deti má matka. Napokon to je stanovisko legislatívneho odboru, ktorý dodáva: Z navrhovaného zákona ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, ako sa bude postupovať v prípadoch, ktoré nastanú a ktoré sa riešili podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na pripomienku vašu, ako aj legislatívneho odboru by som, pán predseda, navrhol, aby som v záujme dobrej veci prekonzultoval s expertmi ministerstva túto otázku a potom aby sme po prestávke rozhodli. To považujem za korektný postup.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce na záver rozpravy vystúpiť pán spravodajca? Nie. Ďakujem.
Pán navrhovateľ odporúča, aby pred hlasovaním k tomuto bodu a k navrhnutým pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli v rozprave, bola urobená prestávka, aby mohol urobiť konzultácie s expertmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, mohol tieto veci ešte odôvodniť a potom aby sme pristúpili k hlasovaniu o tomto bode.
Teraz prerokujeme deviaty bod a medzitým pán minister Kanis návrh odkonzultuje s navrhovateľom.
Pristúpime k bodu, ktorým je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 212 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 212a.
Vládny návrh odôvodní minister hospodárstva Ľudovít Černák.
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
druhé čítanie tohto návrhu zákona urýchli prípravu veľkých investícií. Nebudem opakovať to, čo som hovoril pri prvom čítaní, že takýto zákon pri veľkých investíciách urýchli majetkovoprávne vyrovnanie a následne aj realizáciu stavieb. Pôvodne som vám hovoril o tom, že je to zákon, ktorý sa prijíma preto, aby mohla rýchle pokračovať už rozbehnutá investícia, dnes vám môžem povedať, že ďalšie dve investície, ktoré sú už prakticky podpísané, tiež spadajú do rámca takýchto veľkých významných investícií a už predpokladáme, že to konanie bude urýchlené. Takže z pohľadu dnešného len bodaj by bolo čo najviac aplikácií tohto zákona, aby sme mali čo najviac investícií.
Ja sa potom vyjadrím aj k spoločnej správe, v princípe súhlasím so závermi gestorského výboru.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie zákona.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
dámy a páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 212) v druhom čítaní.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v určenom termíne týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor Národná rada určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 103 z 29. júna 1999. Úplné znenie tejto spoločnej správy máte všetci poslanci na stoloch. Iné výbory Národnej rady vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady zaujali stanoviská, ktoré máte uvedené pod časťou III príslušného písomného materiálu. Nebudem ich čítať a uvádzať. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 13 s odporúčaním gestorského výboru. Rovnako všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú uvedené v písomnom materiáli, a preto ich nebudem ďalej uvádzať.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, hlasovať takto: v bodoch pod číslom 2, 4, 7, 9 a 13 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a v bodoch 1, 3, 5, 6, 8, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k uvedenému bodu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Viliam Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
opatrenia vlády týkajúce sa územnej prípravy významných investícií sú naozaj veľmi aktuálne aj veľmi potrebné, aj keď predložený návrh zákona sa bude pravdepodobne dotýkať len nepatrného počtu prípadov. A ja by som si želal, aby ich bolo čo najviac, ako povedal pán minister. Motivácia k prijatiu tohto zákona v prirodzenej podobe je teda jasná a bez veľkej a podrobnejšej rozpravy môžeme tento návrh zákona naozaj podporiť aj v druhom čítaní, pretože návrh nezavádza žiadne nové právne inštitúty ani neobmedzuje práva občanov iným spôsobom, ako je doteraz platná právna úprava. Takže treba oceniť návrh vlády, ktorého podstatou je snaha a úsilie vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré nebude klásť zbytočné prekážky pri vyrovnávaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých by mali byť postavené nové výrobné objekty.
Návrh sa dotýka len pozemkov vo vlastníctve, respektíve v správe štátu a dostatočným spôsobom chráni aj záujmy vlastníkov pozemkov, ktoré spadajú pod reštitučný zákon.
Zvýrazniť chcem aj tú skutočnosť, že z hľadiska ochrany celospoločenských záujmov má vláda Slovenskej republiky aj ministerstvo hospodárstva v návrhu zákona stanovené primerané právomoci pri vydávaní rozhodnutí ako dokladov k územnému konaniu. Som presvedčený, že tento zákon sa v praxi osvedčí a rád zaň budem hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť minister? Nie. Spravodajca? Nie.
Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec J. Šimko:
Dámy a páni poslanci, uvediem teda návrh na uznesenie.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne konštatujem, že gestorský výbor ma poveril oprávneniami podľa § 79 ods. 5.
Vážený pán predseda, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Najprv budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o návrhoch zo spoločnej správy výborov, tak ako ich uviedol pán spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, zopakujeme hlasovanie, ktoré uviedol pán spravodajca.
Poslanec J. Šimko:
Opakujem ešte raz, že hlasujeme o bodoch 2, 4, 7, 9 a 13 zo spoločnej správy. Navrhujem ich schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda, ešte musíme hlasovať o druhej časti, o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod číslami 1, 3, 5, 6, 8, 10, 11 a 12. Odporúčam ich neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ospravedlňujem sa, pán spoločný spravodajca, najprv budeme hlasovať o tomto návrhu a až potom o tom, čo som uviedol, to znamená o prerokovaní v treťom čítaní.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Šimko:
Využívam, tak ako ste už konštatovali, oprávnenia podľa § 79 ods. 5 a vzhľadom na to, že v druhom čítaní sme schválili pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, je možné rokovať v treťom čítaní až o jeden deň, o 24 hodín, ako spoločný spravodajca mám kompetenciu navrhnúť ako zástupca gestorského výboru, aby Národná rada rozhodla, aby sme prerokovali tento zákon v treťom čítaní ihneď. Dajte, pán predseda, o tomto návrhu hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, ako uviedol pán spravodajca. Prezentuje sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Sú takéto návrhy? Nie sú.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pánu ministrovi a spoločnému spravodajcovi.
Teraz by som prosil pána ministra Kanisa a spoločného spravodajcu pána Krumpolca, aby zaujali svoje miesta.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
ctené dámy,
vážení páni,
chceli sme sa dopátrať odpovede na otázky, ktoré tu dali pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Tóthová. Chcem však upozorniť, že nedali pozmeňujúci návrh s 15 podpismi, takže ak by sme dospeli k nejakej potrebnej zmene v tomto, tak by to museli uplatniť v treťom čítaní s 30 podpismi, ale to by sa muselo asi prerušiť vzhľadom na to, že návrh má byť doručený 24 hodín pred rozhodovaním o ňom.
Po konzultácii s expertmi ministerstva práce a sociálnych vecí chcem na margo týchto otázok povedať, že návrh, aby sa nevypustil z § 9 ods. 5, znamená asi toto: § 9 ods. 5 v pôvodnom znení zneje takto: "Ak nárok na prídavky na deti môžu uplatniť obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa a nedohodnú sa na tom, ktorý si z nich uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti má matka nezaopatreného dieťaťa." Experti ministerstva sociálnych vecí návrh na vypustenie tohto odseku odôvodnili tým, že ide iba o prednostné právo na uplatnenie prídavkov a že vypustenie § 9 ods. 5 sleduje zrovnoprávnenie mužov a žien. Odôvodňujú to aj tým, že podľa § 2 ods. 3, ak je viac oprávnených osôb, patria prídavky na deti len jednej z nich. A potom v § 14 ods. 1 je stanovené: "Ak sa prídavky na deti nevyužívajú na účel, na ktorý sú určené, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne, aby sa ich výplata oprávnenej osobe zastavila, aby sa poukazovali ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt." Na základe tejto argumentácie experti ministerstva práce a sociálnych vecí potvrdzujú ten návrh, ktorý som tu prečítal, teda aby § 9 ods. 5 bol vypustený.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či po tomto vysvetlení môžeme pristúpiť k hlasovaniu. (Súhlasná odpoveď spravodajcu.)
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec J. Krumpolec:
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplynul iba tento jeden pozmeňujúci návrh: V názve zákona a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "a dopĺňa". Podľa navrhovaného zákona ide o zmenu názvu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavku na deti, a nie o jeho doplnenie. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.