Čtvrtek 1. července 1999

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, hovorte o jazyku národnostných menšín.

Poslankyňa M. Kolláriková:

... zvýši sadzba DPH za potraviny zo 6 % na 10 %, tak toto zvýšenie spôsobí rast spotrebiteľských cien minimálne o 5 %. Keďže obyvateľstvo Slovenskej republiky už teraz vydáva 37 % zo svojich výdavkov na potraviny, tak počnúc dnešným dňom daňová úprava navrhnutá vládou posunie tento podiel nad hranicu 42 %. Pritom treba brať do úvahy objektívne zdražovanie potravín vplyvom zvyšovania ostatných vstupov, ktoré sa premietnu do nákladov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, upozorňujem vás, že rokujeme o skrátenom konaní...

Poslankyňa M. Kolláriková:

Prijíma sa jedno reštrikčné opatrenie za druhým, ktoré navyše postihne tie najzraniteľnejšie skupiny, ako sú dôchodcovia a mladé rodiny. Kolabuje nám zdravotníctvo, školstvo. Chceme, aby nám skolabovala spoločnosť? Celá?

Predseda NR SR J. Migaš:

Dvakrát som vás upozornil, pani poslankyňa, beriem vám slovo.

Vypnite pani poslankyňu.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Preto sústreďme všetky sily...

(Vypnutie mikrofónu.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ja som vás dvakrát upozornil, že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, a nie o ekonomických veciach. V súlade s rokovacím poriadkom som vám zobral slovo.

Poslankyňa M. Kolláriková:

(Zo sály: "Vy nemáte právo, ja mám právo, keď hovorím, aby som hovorila ja...)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na pani poslankyňu Kollárikovú: pán poslanec Bárdos, pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Pán poslanec Zlocha je posledný. Zapli ste sa, pán poslanec Slobodník? Takže posledný pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Najprv vystúpi pán poslanec Bárdos, nech sa páči.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo.

Pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som v mene poslancov poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície po prvé vyjadril ostrý protest proti obsahu tých príspevkov, ktoré odzneli v Národnej rade, aj proti metóde, akou vlastne daný bod programu prerokúvame.

Pán predseda Národnej rady, iba teraz ste upozornili pani poslankyňu Kollárikovú, to ste mali urobiť už predtým, lebo ja by som vám chcel upriamiť pozornosť na to, že rokujeme o bode, ktorý má názov, a teraz citujem schválený bod: "Návrh vlády" - ja mám teraz slovo, Janko - "Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín." Ja sa neznížim na úroveň tých pánov, ktorí predtým hovorili, lebo hovorili o iných záležitostiach, ako by mali hovoriť pri prerokovaní tohto bodu.

Ďakujem, že ste teraz upozornili pani poslankyňu, ale to ste mali urobiť skôr. A ja dúfam, že v nasledujúcich bodoch alebo príspevkoch neumožníte taký prístup, aký tu predviedli, alebo taký výkon, aký predviedli pán Slobodník alebo pán Hofbauer, ktorý takisto má krásne slovenské meno, keď pán Slobodník hovoril, že Lipták je krásne maďarské meno, tak pán Hofbauer je takisto veľmi krásne slovenské meno. Ale to je úroveň, na ktorú sa nechceme znížiť.

Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste podľa rokovacieho poriadku viedli toto rokovanie, aby ste zastavili takých rečníkov, ktorí nehovoria k danej problematike.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec, aj vám druhýkrát zoberiem slovo, pretože ste nehovorili k pani poslankyni Kollárikovej, čiže dodržíme všetci rokovací poriadok a vystupujeme k veci a reagujeme na ostatného rečníka.

Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

ja by som chcel protestovať proti formám, ktoré sa tu zavádzajú v Národnej rade. My sme tu poslanci Národnej rady a pokiaľ viem, môžeme hovoriť, čo chceme. Pani poslankyňa Kolláriková chcela svoje veci odôvodňovať, a preto si mohla dovoliť aj toto hovoriť, vychádzať aj z určitých ekonomických vývodov. Mali by sme si uvedomiť, že nie sme na schôdzi niektorej politickej strany. Vy by ste mali robiť, pán predseda, opatrenia voči vláde Slovenskej republiky, ktorá si robí "srandu" z tohto parlamentu. Včera neprišla. Dnes sme čakali pol hodiny, 20 minút, na pána Kňažka, ministra tejto vlády. Ich napomeňte a neodoberajte slovo poslancom. A ešte by som chcel jedno povedať. My sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a nie sme v uhorskom parlamente.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Nadväzujem na pani poslankyňu Kollárikovú. Ona veľmi vecne odôvodňovala, prečo by sa nemalo konať skrátené konanie. A podľa môjho názoru to, že sa zmienila aj o hospodárskej situácii, je istý odrazový mostík, ktorý zrejme znamenal, a zrejme ste jej nedovolili dopovedať to, že vzhľadom na túto ekonomickú situáciu sú dôležitejšie veci, než je extrémne prijímanie zákona o štátnom jazyku. Takže myslím si, že skutočne v parlamentoch je vo svete zvykom a vy by ste to mali vedieť, pán predseda, že v niektorých parlamentoch hovoria dve, tri, štyri, päť, šesť, sedem hodín. A hovoria a nikto sa im neopováži zobrať slovo. Nie je to dobrý precedens a uráža aj mňa, aj keď nemôžem reagovať na pána Bárdosa, uráža ma, keď sa tu niekto domáha ako v Uhorskom sneme, kde, samozrejme, Slováci boli ako šafrán, ale čo ako šafrán, len zlomky, a len nie vždy, keď niekto chce zabrániť slovenským poslancom, aby vyjadrili svoj názor na tie zákony. Nedopovedal som to vo svojom príspevku, pán Duray by sa mal zodpovedať za to, že asistoval pri pláne o mierovom zjednotení všetkých Maďarov, to znamená o odobratí slovenského, rumunského, vojvodinského územia a jeho prinavrátení pod maďarskú, takpovediac, trikolóru do Veľkého Maďarska. Lebo nechcú byť v tom Petit Hungary, Malé Maďarsko, taký francúzsko-anglický názov, chcú Veľké Maďarsko.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Moric sa vzdal vystúpenia v rozprave. Čiže ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

chcem predovšetkým vysloviť zásadnú námietku proti tomu, aby sa pre potrebu regulovania používania jazyka použilo skrátené konanie. Myslím si, že nie je dôvod, nie preto, že či čas súri, alebo nesúri, ale už preto, že sa vlastne používa na podmienky, ktoré vlastne majú zaviesť na Slovensku viacjazyčnosť najmä v úradnom styku, a teda v podstate sú proti riešeniu štátneho jazyka, ktoré je už legislatívne usporiadané. Nemáme dôvod, nie sme v tomto smere štát, ktorý by mal robiť takéhoto baránka Božieho pre asistenciu expanzných úsilí, ktoré sú celkom zjavné a ktoré koniec koncov, ak si všimneme, akým spôsobom pracujú maďarské menšiny vo všetkých štátoch, ktoré susedia s Maďarskom, a ak si všimneme aj tie námety, ktoré sa teraz predložili v oblasti Vojvodiny, sú len dokladom toho, že nemôžeme ich podporovať. Práve zo sebaobranných dôvodov nemáme nijaký dôvod, aby sme v tomto smere dokonca kládli hlavu na klát. Preto som zásadne proti tomu, aby sme v skrátenom konaní konali takýmto spôsobom.

Chcem upozorniť, že dokonca aj komisár Európskej únie konštatoval, že riešenie, ktoré poskytuje Slovensko, je v podstate dosť štandardným, a teda podmienka napríklad špeciálneho zákona, teda lex specialis pre túto oblasť nie je podmienkou prijímania a hodnotenia. To znamená, že aj my vo vnútri spoločného parlamentného výboru sme prijali iba také odporúčanie, ktoré hovorilo, aby sme hľadali legislatívne riešenie tejto problematiky. Možno, že v budúcnosti, ak sa zlepšia pomery, bude možné hľadať dajme tomu zákon, ktorý by mal sumarizačný charakter, ktorý by vlastne usporiadal všetky ostatné normy do tohto jedného zákona, ktorý by dajme tomu formuloval to vo forme jedného zákona. Ale nemáme dôvod, aby sme v týchto podmienkach a dokonca pri vedomí, že zámery, iredentistické zámery za týmito všetkými postupmi stoja, aby sme v tomto smere ustupovali.

Chcem povedať, že dokonca aj celý postup, aj celá stratégia je úplne priehľadná. Predstavuje postup, ktorý poznáme zo západnej metodológie ako double strategy. To znamená, na jednej strane sa predstavitelia maďarskej menšiny domáhajú krajným návrhom zákona o riešenie a zároveň ticho naznačujú, že aj to riešenie, ktoré predkladá vláda, bude nakoniec vyhovovať, ale nebudú očistom zaň hlasovať, pretože to bude dôvod na ďalšie uplatnenie požiadaviek. Tá hra sústavného stupňovania požiadaviek a tlaku na tento štát je priezračná a je treba, aby sme mu čelili, nie aby sme tomuto tlaku ustupovali. Nechcem tým povedať, že nemáme vytvárať podmienky na pocit občanov maďarskej národnosti, že sú vo svojej slovenskej vlasti. Ale už vonkoncom nie, aby mali nejaké zadné myšlienky o tom, že ako kedysi pán Csáky v jednom svojom spise povedal, budú Slováci vraj vďační, keď by sa dostali do Horného Uhorska, do Felvidéku.

Priatelia, jednoducho je to predsa nemysliteľné. A z týchto dôvodov teda veľmi odporujem snahe o skrátené konanie a žiadam, aby ste, vážení poslanci, v sebe mobilizovali svoje povinnosti predstaviteľov, parlamentných predstaviteľov samostatného slovenského štátu a aby ste odmietli toto skrátené konanie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nie je prítomný.

Nech sa páči, pán poslanec. Ja som nevidel, že ste tu.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi niekoľko poznámok k téme bodu programu, ktorý teraz prerokúvame, teda k návrhu na skrátené konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Zásadne nesúhlasím s návrhom vlády, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skrátenom konaní. Ide predsa o jeden z najdôležitejších, najvýznamnejších zákonov, ktoré táto Národná rada prerokúva. Považujem preto za nepríslušné jeho prerokovanie skrátenou formou. Práve naopak, mám ten názor, som presvedčený o tom, že je nevyhnutné, aby sa o takejto veľmi závažnej otázke umožnila široká verejná diskusia a umožnilo sa vyjadrenie k nej všetkým občanom. Bol som preto jeden z prvých, ktorý podpísal petíciu, ktorou chceme dosiahnuť uskutočnenie referenda v tejto otázke.

Dovoľte mi, aby som vás informoval, že doterajší priebeh petičnej akcie - viac ako 330 tisíc podpisov k dnešnému dňu - dáva reálne predpoklady na to, aby sa referendum v tejto veci uskutočnilo v najbližších mesiacoch. Zastávam názor, že by bolo absolútne nevhodné, aby sme rokovali o tomto návrhu predtým, ako budeme poznať výsledky takého referenda, teda predtým ako budeme poznať názory a stanoviská občanov k tomuto problému. V týchto súvislostiach prerokúvanie návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skrátenom konaní by nebolo ničím iným ako upretím práva občanov vyjadriť sa k zásadným otázkam spoločnosti.

Žiadam vás preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste neschválili návrh na prerokovanie tohto návrhu v skrátenom konaní, a vyzývam vás, aby ste podporili petíciu za vyhlásenie referenda v tejto otázke. Kto by nevedel, kde tak môže urobiť, napríklad aj pred obchodným domom Tesco v Bratislave.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj, ktorý predtým stratil poradie.

Nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda,

pán minister,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vystúpil v diskusii k vládnemu návrhu, ktorý je pod tlačou 274, teda konkrétne ku skrátenému legislatívnemu konaniu o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pretože diskusia už prebiehala nejaký ten čas, mnohé argumenty tu boli predložené, nebudem ich opakovať, len chcem zdôrazniť tú základnú a podstatnú vec, že vláda Slovenskej republiky zavádza tento parlament týmto predloženým vládnym návrhom zákona.

Kto mal možnosť si prečítať návrh, tak ako ho vláda spracovala, vlastne neobsahuje jeden jediný argument, ktorý by sa odvolával na príslušný paragraf zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, konkrétne § 81, ktorý v odseku 1 hovorí o náležitostiach, kedy je možné prerokovať návrh v tzv. skrátenom legislatívnom konaní, keď následne potom podľa ďalších odsekov sa postupuje bez dodržiavania limitov a termínov v ďalšom pokračovaní. Toto je jedna podstatná vec k návrhu na skrátené konanie.

Samozrejme, nebudem vás ani zaťažovať citovaním jednotlivých článkov ústavy, na ktoré sa vláda odvoláva, pretože skutočne dlho som takto "veľmi horúcou ihlou" pripravený návrh v tomto parlamente nevidel, pretože je zrejme pred nami nielen horúce leto, ale aj to ďalšie a je potrebné niečo stihnúť. Zaujímavá situácia na tom je, že ak v takomto zhone vláda pracuje, aby toto stihla, neviem, čo je to potom za systém a za pokračovanie, keď treba veľmi rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať tento vládny návrh, pritom ak sme na poslaneckom grémiu hľadali možné termíny a pokračovania tejto schôdze, bolo navrhované, že možno by bolo dobré, keby sa pokračovalo v rokovaní cez víkend a neviem kedy tak, aby do parlamentných prázdnin všetko toto sa stihlo.

Situácia je veľmi zaujímavá, že včera viac ako šesť hodín rokovacieho času sme doslovne "zabili", pretože nebolo o čom rokovať v tomto parlamente, pritom bolo prerušené zasadnutie rokovania Národnej rady práve o návrhu na skrátené legislatívne konanie. To je tá paradoxná situácia. Ja viem, že možno dnes už niečo preniklo aj medzi novinárov, aké strašne dôležité bolo rokovanie vo vláde, keď vláda rozhodovala, či sa "poseká" v koalícii, alebo "neposeká", čo všetko urobia alebo neurobia s tými jednotlivcami, ktorí nie sú poslušní premiérovi vlády. A bolo podstatnejšie riešiť vo vláde politické výpalníctvo, ako riešiť návrh vládneho zákona alebo tento obhajovať v parlamente. Toto je asi podstata, prečo sme včera nerokovali a prečo bude potom zrejme potrebné - a zrejme toho sa ešte dočkáme -, že sa bude skracovať limit na diskusné vystúpenia a všetky náležitosti, pretože je potrebné veľmi rýchlo v tomto parlamente pokračovať.

Mrzí ma, pán predseda, že hneď na začiatku dnešného rokovacieho dňa pán Kňažko sa podpísal pod jeden z ďalších incidentov v tejto rokovacej miestnosti. Samozrejme, pokiaľ pôsobil ako poslanec v tomto parlamente, mnohé veci možno tak nadnesene sme mu aj tolerovali, aj keď nie dvakrát sme s tým súhlasili, keď tu sem-tam niečo povyvádzal. Lebo ja si dobre pamätám ešte v predchádzajúcom parlamente, keď pôsobil v našom poslaneckom klube jeden poslanec, ktorý potom odišiel s pánom kolegom Kňažkom a zakladali alianciu, a ten svojho času povedal jednu zaujímavú vetu, že na Slovensku len...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj, k návrhu skráteného konania.

Poslanec T. Cabaj:

... blázni, deti a poslanci Národnej rady si beztrestne môžu povedať, čo chcú. A preto aj takýmto spôsobom sa v tomto parlamente vyskakovalo, preto takým spôsobom sa k tomu pristupovalo, zrejme podľa tejto vety, ktorú jeho kolega tu povedal. Mrzí ma, že takýmto spôsobom sa pristupuje k tomu.

Pán Kňažko, len pripomínam, je minister vlády Slovenskej republiky, nie je poslanec Národnej rady, a ak si to neuvedomuje, minister vlády je závislý od parlamentu. Tento parlament o tom rozhoduje, či bude minister, alebo nebude. To len dávam do pozornosti všetkým, aby takýmto spôsobom aj k tomu pristupovali.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda,

vážené dámy,

vážení páni,

keďže končí rozprava o skrátenom legislatívnom konaní a viacerí predrečníci sa odvolávali práve na rokovací poriadok, na § 89, predovšetkým ods. 1 a 2, ja som si dovolila na predchádzajúcej schôdzi odcitovať vyjadrenie pána poslanca Romana Kováča z minulého volebného obdobia, ktorý je teraz predsedom SDK, tej SDK, v ktorej je aj pán minister. Viem, že pán minister tu zastupuje vládu a musí teda plniť rozhodnutia vlády. Ja sa nezvyknem opakovať a nebudem opakovať tie výroky pána Romana Kováča na adresu našich ministrov, ale myslím si, že v plnom rozsahu platia na túto situáciu, a preto vás chcem požiadať, aby ste si pred hlasovaním prečítali tieto jeho výroky, pretože v minulej situácii som priznala, že áno, mal pravdu, že ministri musia pracovať tak, aby včas a kvalifikovane odovzdávali návrhy do parlamentu. Tak v plnej miere to platí teraz. A preto si vás v závere dovolím požiadať, aby ste si tieto výroky prečítali, tak ako výroky pána exposlanca Benčíka, ktorý ako právnik správne poukazoval na to, kedy je možné použiť skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto prípade skutočne ani jeden z dôvodov uvedených v § 89 rokovacieho poriadku nebol naplnený.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

Nech sa páči.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

predstavoval som si, že táto rozprava sa bude týkať zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Žiaľ, nestalo sa tak, nebolo tu jedinej vecnej pripomienky, ktorá by poslúžila na to, aby sme mohli tento zákon spolu posúdiť. Nebudem reagovať na hysterické prejavy mojich bývalých kolegov na rôzne výmysly a nezmysly, ktoré majú jeden jediný cieľ - spomaliť a paralyzovať legislatívny proces v parlamente. (Potlesk.)

Nie nadarmo práve jeden z nich povedal, koľko zákonných noriem oni prijali za to isté obdobie a ako málo ich prijala terajšia koalícia. Nuž, je pravdou, že v minulom parlamente opozícia rokovala konštruktívne, vecne, racionálne, nezaoberala sa rôznymi nezmyslami, spomaľovaním a prejavovala sa predsa len oveľa menej hystericky.

K samotnému zákonu, samozrejme, len toľko, že vás prosím o podporu na skrátené legislatívne konanie, aby sme predsa len dobehli to, čo predchádzajúca vládna koalícia od roku 1995, keď sa zaviazala prijať tento zákon, aby sme aspoň čiastočne zmiernili škody tak v našom zahraničnopolitickom kontexte, ktoré sa pokojne dajú premietnuť aj do čísiel, pokúste sa o to, takže vlastne pokúsme sa napraviť a napravme to, čo poslanci dnešnej opozície sa snažia kaziť aj dnes.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?

(Šum a hlasy v rokovacej sále.)

Poslanec F. Halmeš:

Pán predseda, chcem povedať len tri vety.

V rozprave vystúpilo, ak som dobre počítal, tucet poslancov, z ktorých takmer všetci odmietli skrátené legislatívne konanie s argumentmi či už prebiehajúceho referenda, alebo nenáročnosťou na ohrozenie finančných prostriedkov a žiadali vlastne rozhodnúť negatívne pri hlasovaní o skrátení legislatívneho konania. A okrem iného som nedostal ani jednu písomnú pripomienku, ani jeden písomný návrh. O týchto návrhoch nie je potrebné hlasovať jednotlivo, pretože hlasovanie o návrhu uznesenia je vlastne hlasovaním o všetkých týchto návrhoch.

Takže môžeme, pán predseda, pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na uznesenie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

Poslanec F. Halmeš:

Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

Predseda NR SR J. Migaš:

Budeme hlasovať. Prezentujme sa, hlasujeme za uvedený návrh, ktorý predniesol spravodajca. Hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 119 poslancov.

Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o používaním jazykov národnostných menšín.

Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je obdobný návrh podaný skupinou poslancov, navrhujem podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zlúčiť rozpravu k týmto dvom bodom programu s tým, že o každom návrhu zákona budeme hlasovať osobitne. Dávam návrh, aby sme uskutočnili spoločnú rozpravu k obidvom návrhom zákona o používaní jazyka národnostných menšín, to znamená o vládnom návrhu aj o poslaneckom návrhu.

Dávam o tomto návrhu hlasovať.

Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o zlúčení rozpravy k obidvom návrhom zákonov.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas so zlúčením rozpravy o týchto bodoch programu.

Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín ste dostali ako tlač 275. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 272.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorého predkladateľom je Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

Slovenská republika sa od svojho vzniku prihlásila k všetkým medzinárodným politickým a právnym dokumentom v oblasti dodržiavania a ochrany základných ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prepáčte, pán minister.

Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby počúvali úvodné slovo pána ministra.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

V tejto súvislosti Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.

Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Stanoviská subjektov, ktoré predložili v stanovenom termíne svoje pripomienky k návrhu zákona a mali legislatívnotechnický charakter, boli zohľadnené, zapracované do materiálu.

Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokovala dňa 22. 6. 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vláde tento návrh schváliť s dopracovanými zmenami a doplnkami. Dňa 23. 6. 1999 vláda Slovenskej republiky návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila bez ďalšieho doplnenia a 24. 6. 1999 bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil predseda navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, poslancovi Františkovi Halmešovi.

Nech sa páči, pán spravodajca.

Poslanec F. Halmeš:

Vážený pán predseda,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa návrhu o zlúčení rozpravy, ktorý sme pred chvíľou prijali, vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259) a vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) ako spravodajca určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. K dvom návrhom, samozrejme, prijmeme samostatné uznesenie.

Návrh poslaneckého zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. júna 1999, návrh vládneho zákona 24. júna 1999. Návrh vlády bol zaradený do programu schôdze na základe uznesenia o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sme dnes prijali.

Ako spravodajca určený predsedom výboru si osvojujem stanovisko, podľa ktorého obidva návrhy zákona z formálnoprávnej stránky spĺňajú všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam názor vyjadrený v dôvodových správach k obom návrhom, že je potrebné zákonom určiť podmienky používania jazykov národnostných menšín, najmä v oblasti komunikácie s úradmi verejnej správy.

Na rozsah úpravy sú v spoločnosti i v Národnej rade rôzne názory, ktoré boli v rozprave najmä poslancami opozície prezentované. Keďže však nie je možné tú istú oblasť spoločenských vzťahov upraviť dvoma zákonmi, Národná rada nemôže schváliť oba návrhy zákonov. Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona budeme prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade jeho schválenia podstatná časť poslaneckého návrhu zákona sa stane bezpredmetnou.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby boli korektní voči poslancovi Halmešovi, ktorý predkladá návrh zákona. Upokojme sa, cez obedňajšiu prestávku môžete študovať hlasovanie.

Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem, pán predseda.

S prihliadnutím na túto situáciu a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) v druhom čítaní v termíne ihneď. Ďalej odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov (tlač 259).

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k obidvom návrhom zákonov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán spravodajca.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín ste dostali ako tlač 259.

Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 258.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Lajos Mészáros.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec L. Mészáros:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

ctení hostia,

dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 259).

Predložený návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa opiera predovšetkým o článok 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Návrh sa ďalej opiera o znenie článku 34 ods. 1 ústavy, na základe ktorého občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Uvedené ústavné právo osôb patriacich k národnostným menšinám dosiaľ nie je naplnené. Zákonom o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. totiž bol zrušený zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike.

Napriek tomu, že práva národnostných menšín v súčasnom právnom systéme upravuje viac právnych noriem, je nespochybniteľné, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku absentuje. Je teda nesporné, že v právnom poriadku Slovenskej republiky za súčasného stavu nie sú vytvorené optimálne podmienky na zachovanie kultúrnej a jazykovej identity všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Absenciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

Na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa bývalá vláda Slovenskej republiky zaviazala niekoľkokrát, ale svoje záväzky dosiaľ nedodržala. Záväzok Slovenskej republiky vydať takýto zákon bol uvedený napríklad v Memorande vlády Slovenskej republiky k žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii, ktorú bývalý predseda vlády Slovenskej republiky odovzdal na zasadnutí Európskej rady 27. júna 1995 vo francúzskom Cannes. Záväzok na prijatie uvedeného zákona bol obsiahnutý aj v uznesení Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 1997, 1998 a 1999. Naposledy bola potreba vydania zákona o jazykoch národnostných menšín a etnických skupín obsiahnutá v stanovisku Komisie Európskej únie k pripravenosti Slovenskej republiky na prijatie za riadneho člena Európskej únie.

Namiesto vecného prístupu k splneniu záväzku, na ktorý sa Slovenská republika a jej štátne orgány a inštitúcie niekoľkokrát zaviazali voči medzinárodnému spoločenstvu, sa bývalá vláda Slovenskej republiky k splneniu uvedeného záväzku vyhýbala s poukazom na čiastkové riešenie jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám v rôznych právnych normách, napríklad v Trestnom poriadku, Občianskom súdnom poriadku a podobne, ktoré však neriešia komplexne podstatu predmetného problému a neboli vydané na vykonanie článku 6 a článku 34 Ústavy Slovenskej republiky. V dosiaľ platných právnych predpisoch sa totiž nerieši problematika používania menšinových jazykov v úradnom styku osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a tradične žijú na jej území.

Potreba vydať zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín priamo vyplýva aj zo Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná 19. 3. 1995 v Paríži. V tomto medzinárodnom zmluvnom dokumente, ktorý sa ratifikovaním a uverejnením v Zbierke zákonov stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky uznala právo osôb patriacich k národnostným menšinám slobodne a bez obmedzenia používať svoj materinský jazyk v úradnom styku.

Vláda Slovenskej republiky sa okrem toho zaviazala priamo aplikovať normy a politické záväzky zakotvené v nasledujúcich dokumentoch ako právne záväzky: Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z 1. 2. 1995, dokument z kodanskej schôdzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a ľudskej dimenzii z 29. júna 1990, Deklarácia Valného zhromaždenia Spojených národov číslo 47/135 o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201 z roku 1993 rešpektujúce individuálne ľudské a občianske práva vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám.

Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a v tomto dohovore sú zakotvené tiež práva príslušníkov národnostných menšín na používanie menšinového jazyka v úradnom styku.

Návrh predloženého zákona skupiny poslancov vychádza predovšetkým z tohto dohovoru, jeho články špecifikuje. Zásady zákona boli vypracované v zmysle a v súlade s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Vzhľadom na to, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov nie je dosiaľ súčasťou nášho právneho poriadku, dosiaľ nebola ratifikovaná, tento sme zohľadnili ako veľmi dôležitý politický dokument a jednotlivé zásady pojaté v tejto charte sme premietli do Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

Účelom zákona je upraviť používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín, pričom vychádzame zo širšieho výkladu pojmu "úradného styku". Totiž úradným stykom nemôže byť iba samotný styk ústny alebo písomný so štátnymi, správnymi a samosprávnymi orgánmi, ale za úradný styk treba považovať aj štátnu správu v školstve a štátnu správu v kultúre.

Pri vymedzení jazyka národnostnej menšiny zákon vychádza z troch kritérií:

1. Ide o jazyk iný, ako je štátny jazyk v zmysle zákona číslo 270/1995 Z. z.

2. Ide o jazyk používaný štátnymi občanmi Slovenskej republiky.

3. Ide o jazyk, ktorý sa tradične používa na území Slovenskej republiky. Za takéto jazyky návrh považuje jazyky chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský.

Český jazyk sa v zmysle tohto zákona kvôli zrozumiteľnosti považuje za jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti, preto v úradnom styku občania podľa tohto návrhu môžu používať aj český jazyk.

Používanie jazykov národnostných menšín sa predpokladá v obciach a vyšších územných a správnych celkoch, kde príslušníci národnostných menšín tvoria podľa posledného sčítania ľudu najmenej 10 % obyvateľstva. Zohľadňuje pritom predovšetkým záujmy menej početných menšín, veď maďarská menšina žije v Slovenskej republike v 522 obciach, kde ich počet dosahuje 10 %, a v 503 obciach, kde ich počet dosahuje 20 %. Rozdiel je teda v podstate 19 obcí, teda pri hranici používania jazykov v tom-ktorom regióne sa skutočne zohľadňuje aj záujem menej početných menšín.

Návrh zákona je štruktúrovaný tak, že upravuje jazyky národnostných menšín v úradnom styku v štátnej správe, samospráve, v súdnom a správnom konaní, v školstve, v hromadných oznamovacích prostriedkoch a pri kultúrnej činnosti, vo verejnoprávnych a sociálnych službách a v hospodárstve. Nejde teda o rámcovú úpravu používania jazykov národnostných menšín, ale o podrobnú úpravu tejto problematiky vo forme vykonávacieho zákona. Návrh zákona rieši rozpory medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a medzi zákonom o štátnom jazyku Slovenskej republiky derogáciami v § 18.

Predložený návrh zákona nijakým spôsobom neohrozuje používanie štátneho jazyka. Je v súlade s medzinárodnými dohovormi a dokumentmi, ktoré majú jazykovú dimenziu. Hlavným cieľom a účelom predloženého zákona o používaní jazykov národnostných menšín je vytváranie podmienok na zachovanie kultúrnej a jazykovej identity všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Preto prosím o podporu tohto návrhu a tiež navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, to znamená, aby ho prerokovala v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP