Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi Mészárosovi, ktorý odôvodnil návrh skupiny poslancov. Prosím, aby zaujal miesto na svojej stoličke v pléne Národnej rady, lebo sú dvaja navrhovatelia.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Halmešovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.

Pán poslanec Halmeš, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec F. Halmeš:

Ja som, pán predsedajúci, predniesol návrh na uznesenie do prvého čítania, ktorý bol - odporučiť Národnej rade, aby Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov v tlači číslo 259.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pekne pánovi spoločnému spravodajcovi.

Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o obidvoch bodoch programu, ktorú sme si hlasovaním zlúčili do jednej rozpravy. Predtým, ako vystúpi prvý prihlásený rečník, ktorý sa prihlásil za poslanecké kluby, chcem upresniť, že tí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tlači 275, môžu, ak chcú využiť právo, vystúpiť aj k tlači číslo 259, pri tomto svojom vystúpení vystúpiť k obidvom predloženým návrhom zákonov, teda k vládnemu a poslaneckému. Prečítam mená poslancov, ktorí sa prihlásili k tlači 275, a tých, ktorí sa prihlásili k tlači 259.

K tlači 275 sú to: pán poslanec Šimko, pán poslanec Kalman, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Orosz, Mészáros a Šlachta, ktorí vystúpia za poslanecké kluby v poradí, ako som ich čítal.

Zoznam ďalších prihlásených poslancov: pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kotian, Zelník, Engliš, Ballek, Tkáč, Moric, Weiss, Benčat, Malíková, Slobodník, Húska, Drobný, Hofbauer, Kvarda, Švantner, Zlocha, pani Dolníková, Jarjabek, pani Keltošová, pán Baco, Nagy, Andrejčák, Binder, Cagala a pán poslanec Cuper. Ešte je tu, ale bol vyčiarknutý, prišiel povedať, že trvá na svojom vystúpení, pán poslanec Sitek. Pán poslanec Brňák, ešte za pánom poslancom Tkáčom. Takže toto sú páni poslanci. Ešte sa prihlásil pán poslanec Gašparovič. Takže posledný do rozpravy ako 32. je prihlásený pán poslanec Sitek, pred ním pán poslanec Gašparovič.

To sú poslanci, ktorí sú prihlásení k obidvom návrhom zákonov o používaní jazykov národnostných menšín, písomne prihlásení. Ešte raz upozorňujem, ak chcete využiť možnosť diskutovať k obidvom návrhom, môžete pri spoločnom vystúpení. A keď chcete vystúpiť len k jednému, tak k jednému, to je jedno ku ktorému.

Otváram rozpravu.

Za poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície ako prvý vystúpi pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Milé dámy,

ctení páni,

prvé čítanie zákona dáva vlastne ešte iba odpoveď na otázku "či". Až keď si na túto otázku odpovieme áno, začne sa riešiť otázka "ako". Tá sa kladie v druhom čítaní. Tieto otázky si kladieme v zákonodarnom procese vždy, niekedy vedome, inokedy sa nad tým príliš nepozastavujeme. V prípade návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín predovšetkým v úradnom styku, sú však tieto otázky namieste. Treba si ich položiť a hlavne na ne odpovedať v slede, ktorý určuje zákonodarný proces. Takže dnes je nastolená otázka číslo 1, teda či je takýto potrebný. Pri všetkej zhovievavosti k tomu, že opozícia si všade na svete môže dovoliť luxus demagogického zjednodušovania skutočnosti, musím povedať, že odpoveď na túto otázku tá naša opozícia vlastne už dávno dala. A kladnú. Len si dnes na to nechcú pamätať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko, ak dovolíte, prerušil by som vaše vystúpenie. Nie je prítomný v sále pán navrhovateľ. Prosil by som, aby ste pána ministra Kňažka, ktorý je v budove Národnej rady, poprosili, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Presušujem rokovanie na 5 minút.

Poslanec I. Šimko:

Pán predsedajúci, obávam sa, že nemôžete prerušiť rokovanie počas vystúpenia poslanca. A to, že som vám vyšiel v ústrety tým, že som urobil pomlčku, je moja dobrá vôľa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať vo svojom vystúpení.

Poslanec I. Šimko:

Takže napriek tomu to bolo HZDS a SNS, teda dnešná opozícia, vtedy niekedy vládna koalícia, ktorá tú otázku, či je takýto zákon potrebný, už dávno kladnú dala, len si na to dnes nechce pamätať. Bolo to Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, kto hlasoval v roku 1992 za text ústavy, v ktorom sa v článku 6 ods. 2 ustanovuje, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Boli to tie isté strany dnešnej opozície, ktoré v roku 1995 hlasovali za programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara, v ktorom sa nachádzal aj jej záväzok prijať zákon o štátnom jazyku a aj zákon o používaní jazykov menšín. Poslanci HZDS a SNS schválili koncom roku 1995 zákon o štátnom jazyku, ktorý zrušil zákon o úradnom jazyku upravujúci aj používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, ale zároveň v prvom paragrafe nového zákona o štátnom jazyku schválili odkaz na zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Aby stav, ktorý nastal, bol nad všetky pochybnosti, v apríli 1996 konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že, citujem, "neexistencia zákona o používaní jazyka národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami." Koniec citátu.

To však nie je všetko. V septembri 1996 podpísali aj viacerí prominentní poslanci za HZDS a SNS vyhlásenie v Montpellier, v ktorom, citujem, "odporúčajú vláde a parlamentu Slovenskej republiky čo najskôr pripraviť návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku". Koniec citátu.

Treba tiež spomenúť základnú zmluvu s Maďarskou republikou, v ktorej sa v článku 15 hovorí o práve osôb patriacich k menšinám používať svoj materinský jazyk v úradnom styku. Pod týmto medzinárodnoprávnym dokumentom sa skvie podpis Vladimíra Mečiara. Za súhlas s ratifikáciou hlasovala väčšina poslancov HZDS, ale ani SNS kvôli tomu nevystúpila z vlády. Mohol by som citovať sľuby, ktoré odzneli v rozprave pri prijímaní zákona o štátnom jazyku či pri rokovaniach s predstaviteľmi európskych inštitúcií.

Dámy a páni, záväzok prijať zákon, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín, si nevymyslela súčasná vládna koalícia ani Európska únia, ba ani maďarská alebo iná menšina. Tento záväzok vniesli do nášho verejného života HZDS a SNS. Je absurdné, vážení priatelia, že dnes organizujete petíciu proti tomu, čo ste sami nastolili. (Potlesk.)

Vy ste nastolili záväzok, akurát ste sa ho potom zľakli, postupne ste od neho začali utekať, začali ste sa vyhovárať, ťahať čas, odrazu ste nevedeli, ako by ste to vysvetlili vašim voličom. Bohužiaľ, tento váš strach vyšiel našu krajinu veľmi draho. Preto na otázku, či je zákon potrebný, nemôže nikto, kto cíti aspoň elementárnu zodpovednosť za túto krajinu, odpovedať záporne. Problém sa nedá vyriešiť tak, že si začneme nahovárať, že neexistuje.

Klub Slovenskej demokratickej koalície preto bude hlasovať za postúpenie vládneho návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho štádia a považuje za oveľa aktuálnejšiu a príhodnejšiu diskusiu o otázke ako, teda aký má mať zákon o používaní jazykov národnostných menšín obsah. Z toho dôvodu zásadné stanovisko klubu k tejto problematike prednesiem až v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi poslancovi Šimkovi.

Ako ďalší za klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi pán poslanec Kalman.

Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa.

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Šimko, teraz si už nevystúpil ako treťoradý baptistický kazateľ, ako obyčajný luhár a prekrúcač faktov.

V prvom rade treba doplniť, že za Ústavu Slovenskej republiky nehlasovalo iba SNS a HZDS, ale že za ňu hlasovalo aj SDĽ a DÚ a že tie dve ustanovenia, článok 34 a 33 tam nasúkal, s prepáčením za výraz, pán podpredseda vlády Fogaš a trval na tom, že to tam musí byť, len za tej podmienky bude SDĽ hlasovať za Ústavu Slovenskej republiky. A ty ako právnik vieš dobre, že Ústavu Slovenskej republiky sme potrebovali, pretože sme sa nemohli oprieť o historické ústavné právo ako napríklad Česká republika, takže sme museli využiť sebaurčovacie právo, to znamená deklaráciu plus ústavu.

Tak isto by som mohol pokračovať v ďalších tvojich lžiach, ktorými si ovlažoval občanov Slovenskej republiky, keď si si vymýšľal, že za to, že vy chcete dnes podpísať maďarské kapitulácie alebo, lepšie povedané, už ste sa pod ne podpísali, obviňuješ Hnutie za demokratické Slovensko a konkrétne Vladimíra Mečiara. Treba prestať s touto hlúpou, stupídnou politikou obviňovania, treba sa postaviť, pán Šimko, ako si povedal, pravde do očí. Treba povedať, že vy si chcete chvíľu ešte povládnuť, vy chcete Slovensko priviesť na hont, a preto potrebujete aj maďarské hlasy, preto potrebujete podporu zo zahraničia. A tú vám zabezpečuje, žiaľbohu, predovšetkým vládna garnitúra maďarskej národnostnej menšiny a tvrdá maďarská loby v zahraničí. Ale zabúdaš na to, že vás aj tak stavajú neustále do ofsajdu, pretože vás nikde, ani do únie, ani do NATO nepustia, pretože o tom už rozhoduje, žiaľbohu, Budapešť, ale to vy ešte neviete.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

K vystúpeniu pána poslanca Šimka. Nemôžem skúmať otázku či bez toho, že by som neskúmala aj obsah. Predsa pamflet, aj keď podľa filozofie pána poslanca Šimka je nutný rýchlo, nemôžem odsúhlasiť do druhého čítania. To po prvé.

Po druhé. Vážený pán poslanec, toto nie je zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ale toto je zákon o úradovaní v jazyku národnostných menšín. A ako bývalá podpredsedníčka vlády Vladimíra Mečiara jednoznačne protestujem proti tomu, aby niekto amputoval, že vláda Vladimíra Mečiara sľúbila zákon o úradovaní v jazyku národnostných menšín. To nie je pravda. Ani OBSE, ani zahraničie takýto zákon nevyžadovali, oni vyžadovali a chceli zákon o používaní jazyka národnostných menšín, a nie o úradovaní.

A pokiaľ ide o Ústavný súd, to, čo bolo citované, tie zdôvodnenia, bolo treba citovať nález Ústavného súdu, kde je výrok, pretože len výrok možno bez obsahových súvislostí citovať, a tam je povedané, že pokiaľ sa v ústave hovorí, že sa prijme zákon, nemusí to byť jeden, ale majú to byť právne predpisy príslušnej právnej sily, t. j. sily zákona, to platí aj na článok 34. A my silou zákona používanie jazyka národnostných menšín máme upravené v úradnom styku, pod ktorým je občianskosúdne konanie, trestné konanie, konanie pred Ústavným súdom a správne konanie hovorí o tlmočníkoch.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím všetkých pánov poslancov a dôrazne upozorňujem, aby s mobilnými telefónmi nemanipulovali v rokovacej sále. Už niekoľkokrát som vyzval, žiaľbohu, ako na jednej strane, tak na druhej strane si poslanci neuvedomujú túto povinnosť a zodpovednosť, nič iné nemôžem, ako apelovať na všetkých.

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Pán kolega Šimko, súhlasím s tým, že Ústava Slovenskej republiky vyžaduje úpravu používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku zákonom. Tento zákon však môže byť prijatý len po rozsiahlej všeľudovej diskusii tak, aby všetci občania tohto štátu mali možnosť vyjadriť sa k rozsahu a miere používania jazykov menšín v úradnom styku. Nie je možné prijímať takýto zákon pod tlakom zahraničia v skrátenom legislatívnom konaní a valcovaním názorov občanov tejto republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v poradí za poslanecké kluby vystúpi za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

vážená Národná rada,

prerokúvame jeden z najkontroverznejších návrhov zákonov, ktoré v tomto parlamente v tomto funkčnom období sú zatiaľ prerokúvané. Aj situácia, ktorá je dnes v parlamente, atmosféra, tvrdenia z jednej i z druhej strany to jednoznačne potvrdzujú. Je fakt pravdou, že v súčasnom období v našej spoločnosti veľmi silne rezonuje otázka prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Celá záležitosť tohto problému je na našej politickej scéne veľmi silne spolitizovaná, a to nielen medzi súčasnou koalíciou a opozíciou, ale tiež v rámci koalície a predovšetkým medzi našimi občanmi.

Prevládajú rozličné názory za a proti prijatiu zákona, ktoré vyplývajú z rôznych pohľadov potrieb prijatia právnej normy, či jej neprijatia. Tento rozpor veľmi polarizuje našu spoločnosť a v konečnom dôsledku môže mať negatívny dosah nielen na riešenie sociálnych a ekonomických problémov našej spoločnosti, problémov našej transformácie, ale aj na ďalší politický vývoj a jeho stabilitu na Slovensku. Je to tak aj preto, že sme nedokázali viesť vo verejnosti, ako už bolo niekoľkokrát povedané aj v tomto parlamente, verejnú otvorenú diskusiu k tomuto problému, čo má za následok, že občania nie vždy chápu podstatu tohto problému. Príčinou je aj to, že sa k tejto otázke vyjadrujú často tzv. odborníci, ktorí nesprávne informujú verejnosť často až zavádzajúco. Podstatne k tomu prispieva aj skutočnosť, že súčasná vládna koalícia robila doslova tajnosti okolo prípravy samotného obsahu zákona. To verejnosť zle vnímala.

Na jednej strane tu boli často až absurdné tvrdenia predstaviteľov strán maďarskej koalície o národnostnom útlaku menšín, čo považujem za veľmi neseriózne k súčasnému postaveniu menšín, ktoré Slovenská republika garantuje a poskytuje. Považujem to za nelojálne vo vzťahu k Slovenskej republike. Na druhej strane sme svedkami absolútneho odmietania riešenia tejto otázky. Z toho vyplýva, že nehľadáme cestu riešenia, ale, naopak, všetkých nás to naďalej rozdeľuje. Žiaľ, túto skutočnosť veľmi intenzívne vníma aj zahraničie, najmä integračné zoskupenia, do ktorých sa chceme integrovať. Zahraničie to jednoznačne vníma ako prejav národnostného útlaku, nedemokracie a politickej nestability. Aj to je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Slovenská republika nedostala do prvej skupiny asociovaných krajín na vstup do Európskej únie.

Musím tu však jednoznačne zdôrazniť na základe toho, čo som mal možnosť si overiť a presvedčiť sa, že zlý imidž o Slovensku vytvorili predovšetkým predstavitelia politických strán súčasnej maďarskej koalície, ktorí pri presadzovaní svojich individuálnych a skupinových záujmov ovplyvňovali postoje a názory predstaviteľov Rady Európy a Európskej únie o postavení menšín na Slovensku. Jednoducho povedané, Slovensku tým ublížili. Ich tvrdenia boli v prevažnej väčšine neobjektívne až zavádzajúce, čo veľká väčšina nášho obyvateľstva veľmi citlivo vnímala.

Žiaľ, zahraničie uverilo týmto tvrdeniam a podľa toho nás aj posudzovalo. Aj preto sme dnes svedkami, že sa najmä zo štruktúr Európskej únie vyvíja veľký tlak na Slovenskú republiku k zlepšeniu postavenia národnostných menšín. Napriek tomu, že si dovolím opäť tvrdiť, že postavenie národnostných menšín na Slovensku je skutočne nadštandardné aj vo vzťahu ku krajinám Európskej únie a najmä k prijatiu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tento tlak je taký veľký, že mnohí občania ho chápu ako politický nátlak zo strany zahraničia, že ho chápu ako nevhodné zasahovanie do vnútorných záležitostí samostatného Slovenska.

Dámy a páni, mnohí príslušníci slovenského národa túto skutočnosť chápu aj z gnozeologického alebo historického pohľadu. Či chceme, či nechceme, musíme tieto pohľady, tieto nálady, tieto myšlienky chápať. Slovenská republika je príliš mladá krajina, ešte stále prevláda medzi jej občanmi eufória a hrdosť z toho, že sa konečne po dlhých rokoch podarilo vytvoriť samostatnú Slovenskú republiku, že sme slobodní a samostatní. Na druhej strane si mnohí uvedomujú, že sme boli vždy niekým utláčaní a riadení a často aj ponižovaní. Mnohí si pamätajú aj na obdobie maďarskej nadvlády nad Slovenskom. Uvedomujú si aj necitlivé a politicky nie správne názory predstaviteľov maďarskej politiky vo vzťahu k Slovensku. O mnohých sme dnes už boli informovaní. Či chceme, či nechceme, musíme z toho vychádzať, musíme reagovať a rešpektovať stanoviská našich voličov, našich občanov a musíme ich prenášať aj do parlamentu. Mnohí si pamätajú, kedy maďarčina bola na Slovensku nadradeným jazykom a doteraz niektorí predstavitelia v Maďarsku, ale aj príslušníci maďarskej národnosti na Slovensku majú pocit veľkopanskosti, pre ktorých bola vždy slovenčina jazykom zaostalým, jazykom drotárov, krpčiarov a podobne. Aj preto tlaky, ale, žiaľ, aj tvrdenia niektorých predstaviteľov SMK považujú ako útok na slovenský jazyk, na celistvosť Slovenska. Majú jednoducho obavu nielen o súčasnosť, ale aj o budúcnosť Slovenska.

To, čo hovoril pán Slobodník alebo pán Hofbauer, umocňuje tieto tvrdenia alebo potvrdzuje to, čo som v tomto smere povedal a čo cítia mnohí občania Slovenskej republiky.

Na druhej strane môžeme vychádzať aj z novodobých dejín, zo súčasnosti. Vieme veľmi dobre, aká bola otázka v súvislosti s Gabčíkovom. Vieme veľmi dobre, že bola to predovšetkým Maďarská republika, ktorá neakceptovala zmluvu z Haagu. Naši občania veľmi silne vnímali, že práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky maďarskej národnosti sa nepostavili za pozíciu Slovenskej republiky v tomto smere. Mnohí chápu a vnímajú aj tú skutočnosť, a ja som rád, že je tu aj pán minister kultúry, ja ho budem na najbližšom možnom programe interpelácie interpelovať, že v predchádzajúcom období sa do Maďarska vyviezlo obrovské množstvo historických pamiatok, ktoré sú dnes ozdobou budapeštianskych a ďalších múzeí, ktoré patria Slovensku a ktoré Slovensku doteraz neboli vrátené. Ide o 503 veľmi zásadných umeleckých diel.

Možnože, páni z SMK, aj toto by bol návod pre vás, aby ste svoju lojálnosť Slovenskej republike prejavili tým, že budete pôsobiť spolu s ministerstvom kultúry a s našou vládou, aby tieto historické diela boli vrátené na Slovensko, spravili určitý ústretový krok a potom sa môžeme vrátiť aj k materiálu alebo k podstate problému, o ktorom tu dnes hovoríme. Nechcem už hovoriť o ďalších otázkach, ktoré doslova iritujú našich voličov, našich občanov, keď sa s nimi stretávame, že to, čo povedal alebo napísal pán poslanec Fico, že skutočne robíte regionálnu politiku, je pravdou.

Ja som vás osobne ešte nepočul hovoriť alebo žiadať riešenia akéhokoľvek iného charakteru, ekonomického, sociálneho, ktoré by sa týkali celospoločenských záujmov, celospoločenskej pôsobnosti. Preto je veľká časť obyvateľstva, najmä príslušníkov slovenského národa, odmietavá k prijatiu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to aj napriek tomu, že sú známe okolnosti ústavnosti, zákonnosti či daných sľubov k prijatiu takéhoto zákona, tak ako ich pred chvíľou interpretoval poslanec Šimko.

V konečnom dôsledku si musíme uvedomiť, že tlak na prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín je len zo strany maďarskej národnosti. To aj preto, že mnohí príslušníci tejto národnosti nemajú tendenciu sa naučiť riadny štátny jazyk. Nemajú tendenciu sa riadne integrovať do občianskej spoločnosti nášho štátu. Sám som sa presvedčil, že žijú vo falošnej predstave vychádzajúcej z doterajšej praxe, že so svojím materinským jazykom si vystačia vo svojom regióne. Ich vedomie sa utvrdzuje falošnými tvrdeniami aj niektorých predstaviteľov SMK. Je nepochopiteľné, že niektorí občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti neovládajú slovenský jazyk na rozdiel od iných národností žijúcich na Slovensku, pritom v prípade ich emigrácie kdekoľvek inde si veľmi rýchlo osvojujú jazyk danej krajiny.

Dámy a páni, požiadavka prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín vznikla po prijatí zákona o štátnom jazyku v roku 1995, ktorý zrušil predchádzajúci zákon o používaní menšinového jazyka v úradnom styku z roku 1990. Je pravdou, že vtedy sa sľubovalo, že bude prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Už tu boli otázky tohto momentu vysvetlené. Počas našej vlády k tomu nedošlo z dvoch dôvodov. Tým prvým dôvodom bolo, že nebolo dostatok politickej vôle, najmä z pohľadu silného tlaku verejnosti proti takémuto zákonu. Už v tom čase spoločnosť bola polarizovaná, aj keď nie tak silno ako dnes. Preto sme si nemohli dovoliť politickú nestabilitu, najmä k úlohám, ktoré sme riešili vo vzťahu k ekonomike a sociálnej sfére. Vychádzali sme, dámy a páni, možno na rozdiel od niektorých z vás, nerád by som niekomu vstupoval do svedomia, aj z toho, na čo nás naši občania, na čo nás naši voliči orientovali, upozorňovali a čo od nás žiadali.

Druhým momentom bola známa skutočnosť, ktorú nechcú niektorí chápať alebo ktorú niektorí predstavitelia zavádzajúcim spôsobom odsudzujú. To je to, že sme zároveň vychádzali z presvedčenia, že vtedajšie právne normy (tu sa rôznia názory, oficiálne sa tvrdí 26, ale sú niektoré ďalšie názory, aj ďalšie právne normy, vo všeobecnosti sa hovorí 32 až 34 právnych noriem), ktoré v postačujúcej miere, ba v mnohých prípadoch až nad rámec všeobecne používaného štandardu v Európe postavenia a práva menšín zakotvujú. To boli podstatné dôvody, prečo sa neprijal za nášho pôsobenia zákon, ktorý sa dnes prerokúva v parlamente.

Keďže tlaky na prijatie zákona silneli, my sme neboli k tomu zatvorení. My sme neboli k tomu hluchí. Robili sme ďalšie postupy, ďalšie kroky. Tlaky silneli tak z domácej, najmä z opozičnej politickej scény, ako aj zo zahraničia. Ešte v roku 1995 bola ustavená pri ministerstve kultúry komisia, ktorej úlohou bola analýza existujúceho právneho stavu. Táto komisia vypracovala analýzu stavu legislatívneho rámca používania jazykov príslušníkov menšín a odporúčania optimálneho riešenia. Analýza po prerokovaní vládou bola schválená uznesením vlády číslo 56/1997. Analýza konštatovala, že súčasný právny stav dostatočným spôsobom upravuje jazykové práva menšín. To bolo v tomto období pre nás alfou a omegou. Podotýkam, že uvedené uznesenie dosiaľ nebolo zrušené a stále platí. Je preto otázne, či vláda mala právo pripravovať zákon o používaní menšín, ak príslušné uznesenie nebolo zrušené. Podobne je to aj s vypracovaním memoranda, ktoré sa už tiež tu spomínalo, o používaní jazykov menšín, ktoré bolo zaslané európskym štruktúram a jej členským krajinám, ktoré taktiež bolo schválené uznesením vlády Slovenskej republiky a opäť stále je platným.

Keď v auguste 1997 Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil realizáciu Ústavy Slovenskej republiky, našej legislatívy vo vzťahu k národnostným menšinám, výnimkou bola len absencia používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Preto sme sa obrátili na Radu Európy a Európsku komisiu, aby nám poskytli podklady k takejto právnej norme, čo sa nikdy nestalo. Dokázali nám dať len expertov do spoločnej komisie, ktorá mala pripraviť určité východiská. To sa však za nášho pôsobenia nestalo. Myslím, nedospela komisia jednoznačne k záveru.

Takže taký bol vývoj alebo to boli dôvody neprijatia alebo nepredloženia zákona predchádzajúcou vládou.

Súčasná vládna koalícia má opäť prijatie tohto zákona vo svojom programovom vyhlásení a dnes ho predkladá na rokovanie parlamentu. Tým, že v koalícii je Strana maďarskej koalície, ktorá dôsledne a tvrdo presadzuje jeho realizáciu a svojím spôsobom doslova vydiera vládu a parlament, preto vláda robí všetko preto, aby tento zákon prijala. Pritom aj v samotnej koalícii je rozdielnosť názorov na názov aj samotný obsah zákona. Som presvedčený, že vláda aj v snahe vyhovieť zahraničiu pristupuje necitlivo k názorom väčšiny obyvateľstva nášho štátu. Na základe týchto skutočnosti a zistení prichádzame k záveru, že mala by sa uskutočniť v našej spoločnosti verejná diskusia už i s prihliadnutím na prebiehajúcu petíciu a na základe tejto verejnej diskusie rozhodnúť o ďalšom postupe. Preto by terajšie rokovanie alebo terajší parlament mal návrh rokovania oddialiť, nemal by v ňom pokračovať.

Takýto postup odporúčam aj preto, že príprava zákona o používaní jazykov národnostných menšín zo strany SMK sa vedie s cieľom zrušenia ustanovení zákona o štátnom jazyku. Pritom tento zákon sa nedotýka jazykov národnostných menšín a nezakazuje používanie jazykov národnostných menšín. Používanie jazykov národnostných menšín je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky v článku 34, a preto nie je dôvod, aby sa v tomto čase prijal nový zákon. Existencia súčasných právnych noriem plne zaručí občanom menšín rozvíjať svoju kultúru a identitu.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte pár poznámok, pretože mohol by som o týchto otázkach hovoriť skutočne veľmi dlho. Poznal som celú genézu vývoja problémov za a proti ako bývalý predseda Rady vlády pre národnosti.

Spomenul som Radu vlády pre národnosti ako orgán vlády. Orgán konzultatívny, orgán poradný. Za nášho pôsobenia pracovala Rada vlády pre národnosti asi v 22-člennom zložení. Bola zložená z 11 príslušníkov národností alebo zástupcov národností a z 11 odborníkov z rôznych oblastí spoločenského života. Boli tam príslušné rezorty. Boli tam predstavitelia akademickej obce, boli tam predstavitelia Matice slovenskej a ďalší odborníci. Bol to teda vyvážený orgán, ktorý dokázal priamo na mieste jednotlivé požiadavky, problémy, otázky riešiť alebo vysvetľovať z jednej aj z druhej strany. Táto rada vlády bola permanentne kritizovaná najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, pretože tí už vtedy požadovali, aby Rada vlády pre národnosti bola zložená len z predstaviteľov národností.

Došlo to tak ďaleko, že v tom čase, myslím, že to bolo v roku 1997, predstavitelia maďarskej národnosti z tohto poradného orgánu vlády odišli. Podotýkam, že už v tom čase v Rade vlády pre národnosti v máji 1997 bol prerokovaný poslanecký návrh príslušníkov národnostných menšín zastúpených v parlamente. Bol prakticky ten istý, podotýkam, prakticky ten istý, ako je predkladaný dnes. Vtedy Rada vlády pre národnosti tento návrh neodporúčala vláde prerokovať a schváliť. Demokratickým spôsobom sme rešpektovali stanoviská poradného orgánu. Podotýkam, že proti takémuto prijatiu zákona v tom čase boli aj mnohí predstavitelia národnostných menšín, ktoré boli v Rade vlády pre národnosti zastúpené.

Dnes táto rada pracuje v inom zložení. Uznávam právo vlády mať svoje orgány zložené tak, ako jej to vyhovuje. Chcem však podotknúť, že je len pochopiteľné, že z Rady vlády pre národnosti v súčasnom období pociťujeme často až nesplniteľné požiadavky, pretože ak ja dnes požiadam, zajtra zase požiadaš ty, všetci si vyhovieme, pretože v Rade vlády pre národnosti nemá kto oponovať. A ak bola teda naša rada v tom čase veľmi tendenčne kritizovaná najmä národnosťou maďarskou, že je tendenčná a nevyvážená, dovoľte mi jedno prirovnanie. V súčasnej Rade vlády pre národnosti, ktorá má 17 členov a 7 ďalších prísediacich, dohromady je to teda 24 členov, ktorí majú čo povedať a majú rozhodujúce slovo. Z týchto 24 členov tejto rady je dnes 8 členov, ktorí reprezentujú záujmy Strany maďarskej koalície. Ja nechcem zneužívať, nechcem poukázať na nejaké národnostné vášne. Mám ďaleko k tomu, aby som bol protimaďarský alebo proti ktorejkoľvek inej národnosti žijúcej na Slovensku zaumienený. Ale je to teraz, páni, vy, ktorí ste poukazovali na nevyváženosť, podľa vás vyvážené, keď každý tretí, ktorý sedí v rade, je váš príslušník? Aký je vzťah v tomto smere vo vzťahu k Rómom, Chorvátom, Bulharom a k ďalším národnostiam, ktoré tu žijú? Takže jedna tendenčnosť za druhou.

Zároveň by som chcel poukázať, že sme vtedy postupovali správne, lebo správnosť nášho postupu potvrdila aj súčasná vláda, pretože ten istý návrh, tak ako som povedal, pán minister, ste neschválili ani vy. Vtedy ste nás kritizovali, že sme to neumožnili. Vy ste ho v súčasnom období tiež neschválili, a preto ste vypracovali nový návrh, ktorý dnes predkladáte. Aj z tohto pohľadu vidieť tie rozpory, o ktorých tu hovoríme. O nevyváženosti, o nejednotnosti. To len potvrdzuje, že sme postupovali v podstate správne.

A dovolím si pri tejto pripomienke určitého nátlaku a určitého presadzovania rámca daných možností v súčasnom období v Slovenskej republike a dovolím si tvrdiť aj v širšom regióne tohto európskeho priestoru, že požiadavky národnostnej menšiny maďarskej sú v súčasnom období doslova prehnané. Chcem sa oprieť pri tomto tvrdení aj o to, že pán minister kultúry Kňažko aj s ďalšími členmi vlády boli konzultovať vládny návrh a vlastne neboli k nemu žiadne pripomienky, aj z toho teda vyplýva tá rozpoltenosť a tá rozličnosť názorov.

Často sa stretávame, dámy a páni, s pohľadom alebo s tvrdeniami, že sú tu určité odporúčania vysokého komisára OBSE pána Van der Stoela. Niekoľkokrát som mal možnosť rokovať s týmto pánom, ktorý problematike národnostných menšín rozumie a snažil sa pochopiť aj situáciu na Slovensku. Nikdy som sa nestretol s tvrdením, že by povedal, že národnostné menšiny na Slovensku sú diskriminované, že nemajú svoje práva, že sa tu neuplatňuje ústava. Je pravda, že vždy bol za to, aby sa upravili aj podmienky alebo prijal zákon, kde sa upravia podmienky na používanie jazyka v úradnom styku. Na jednej strane sme zase svedkami určitého zavádzania našej spoločnosti a určitého alibizmu vo vzťahu k tomuto starému pánovi. Na jednej strane nám predkladatelia strán maďarskej koalície tvrdia, že je nutné zapracovať všetky pripomienky a odporúčania pána Van der Stoela, na druhej strane sa zámerne a vedome zakrýva tá skutočnosť, že pán vysoký komisár jednoznačne odporúča 20-percentnú hranicu na používanie jazykov národnostných menšín v regióne, resp. v jednotlivých obciach.

Takže čo je zase pravda? A vyberáme si zase to, čo nám vyhovuje? Vyberáme si to, čo chceme? Čo hovorí pre nás? A už vôbec nie je pravdou to, pán Mészáros, čo ste povedali, že je to predovšetkým preto, aby to bolo pre národnostné menšiny iné ako maďarské, pretože tie sa potom môžu v praxi uplatňovať. Ide o dve-tri dediny v jednotlivých dvoch alebo troch národnostiach, ktoré v tomto smere nie je rozhodujúce na prijatie zákona na 10 %. Podstata v tomto smere je iná. Vy potrebujete, aby sa úradným jazykom stal maďarský jazyk v parlamente a najmä v Leviciach a Lučenci, pretože tieto dve okresné mestá nespĺňajú kritérium 20 %.

Dámy a páni, aj dnes je vidieť, že sme nielen názorovo rozdielni, ale doslova často až agresívni, čo sa prenáša aj do našej verejnosti. Chcem upozorniť, aby sme veľmi citlivo zvažovali všetky možnosti týkajúce sa postavenia práv národnostných menšín. My sme sa jednoznačne zasadzovali za zámer dať menšinám to, čo im z ústavy vyplýva, ale sme riešili otázku tak, aby žiadne právo nebolo na úkor väčšinového obyvateľstva. Zasadzovali sme sa, aby väčšinové obyvateľstvo nebránilo na druhej strane menšinám svoj rozvoj, ale chceli sme riešiť a pristupovali sme a mali sme rozpracovanú koncepciu riešenia postupnosti, systematickosti aj s argumentáciou alebo aj s pohľadom na ekonomické možnosti, na politickú situáciu, na názory ľudí, na názory občanov a na ďalšie požiadavky. Aj z tohto sme vychádzali, keď sme riešili situáciu okolo národnostných menšín.

Nechcem menovať, čo všetko sa za predchádzajúce 4 roky urobilo v oblasti televízie, rozhlasu, tlače, školstva atď., ktoré svedčili o tom, že sme systematicky a seriózne k tejto problematike pristupovali. Chcem však zdôrazniť a začal som to vlastne tým, že zneužívať alebo vo svoj prospech - či už individuálny, alebo skupinový - národnostné cítenie, je veľmi nebezpečné. Dnes tu už niekto o Kosove hovoril. Dúfam, že to na Slovensku nikdy nebude, a preto vyzývam aj všetkých tých, ktorí chcú svoje individuálne záujmy presadiť na úkor národnostných menšín, na úkor vzťahov menšín s majoritným obyvateľstvom, aby si to veľmi vážne rozmysleli a vyvarovali sa akýchkoľvek necitlivých tvrdení, požiadaviek a podobne.

Chcem, aby sme pri tejto príležitosti zvážili aj tú skutočnosť, že fakt tu existuje už v súčasnom období okolo 300 tisíc podpisov na petícii a mali by sme to brať do úvahy. Hnutie za demokratické Slovensko z toho vychádza. To je obrovský počet občanov a som presvedčený, že ak bude petícia pokračovať, týchto podpisov bude dennodenne pribúdať.

Chcem sa zmieniť ešte o jednom dôležitom momente. Veľmi často sa tvrdí, že záväzok sme dali a že Európska únia ho teraz jednoznačne požaduje. Áno, tvrdili sme, zakotvili sme naše požiadavky aj do Národného programu acquis communautaire, dali sme to na spoločných parlamentných výboroch a podobne. Ale zase platia tie isté opatrenia alebo tie isté dôvody, o ktorých som hovoril. Som však presvedčený, dámy a páni, že ak by sme dnes pri prerokovaní týchto návrhov zákonov došli alebo dospeli k spoločenskej zhode, že tieto zákony, resp. zákon o používaní jazyka národnostných menšín nebudeme prerokúvať, že jeho prerokovanie oddialime na dajme tomu vhodnejšiu klímu, na vhodnejšie podmienky, že Európska únia nás bude akceptovať.

Mal som možnosť rokovať s predstaviteľmi Európskej únie niekoľkokrát, a s mnohými. Vždy vychádzali z tézy, že rešpektujú to, čo platí v danom štáte, v danej krajine. Vychádzali z tézy, že na čom sa dokáže dohodnúť parlament a vláda, v čom je zhoda, že to budú rešpektovať. Ak by sme dnes prišli k názoru, že sa zhodujeme v tom, že tento návrh zákona oddialime, som pevne presvedčený, že to bude Európska únia rešpektovať, že to nebude podmienkou na preradenie, kde by som si ja osobne prial, aby sme boli preradení do prvej skupiny, že to nebude prekážkou, ale že prekážkou môžu byť niektoré iné opatrenia, či už ekonomické, sociálne a podobne.

Pri tejto príležitosti chcem však poukázať na ďalší moment, ak vychádzame z Európskej únie. Kolegyne, kolegovia, najpodstatnejším momentom na prijatie do Európskej únie, a to platí aj pre prvú skupinu krajín, je okrem plnenia ekonomických a legislatívnych podmienok politická stabilita. Či je taký zákon alebo onaký zákon prijatý, alebo taká štruktúra vytvorená, to sú len kamienky v tej mozaike politickej stability. Ak my prijmeme ten zákon a ten zákon vyvolá politickú nestabilitu na Slovensku, ja vám garantujem, že v prvej skupine nebudeme, že sa bude vychádzať z politickej stability. Aj toto, prosím vás pekne, zvažujte v súvislosti s názormi a s požiadavkami našich občanov. Teda neobstojí tu jednoznačne ani tvrdenie, že to musíme robiť len kvôli Európskej únii. Nakoniec van den Broek, keď bol v Bratislave poslednýkrát, tak sa k tomu tak aj určitým spôsobom vyjadril.

A pokiaľ ide o to zahraničie. Viete, skutočne je zahraničie zmanipulované. Nech si hľadá každý príčinu, akým spôsobom, alebo vysvetľuje, akým spôsobom je. Ja som mal možnosť niekoľkokrát sa presvedčiť, že ani nevedia, o čo ide, že nevedia, aké sú tu národnostné menšiny, že nepoznajú, aké sú problémy, aké máme práva, aké majú výhody naše národnostné menšiny, aké sú zákony a podobne. Nevedeli to ani novinári, ktorí mi kládli otázku, prečo nemáme zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Keď som sa ich spýtal, či oni o tom vedia, nevedeli o tom nič. Jednoducho niekde niečo zachytili a podľa toho nás hodnotia.

Veľmi významným momentom, na ktorý by sme nemali zabudnúť pri prerokovaní týchto zákonov, je otázka financovania. Kolegyne, kolegovia, ani jeden z návrhov zákonov nehovorí o tom, kto bude financovať realizáciu prijatého zákona. Absolútne neprijateľný v tomto smere je v súčasnom období, myslím si, najmä z hľadiska ekonomického, návrh skupiny poslancov za SMK, ktorí požadujú mimoriadne veľké finančné náklady v prípade prijatia takého zákona. Rôzne konzultačné pracoviská, preklady a tak ďalej a tak ďalej. Otázkou financií sa nezaoberá ani vládny návrh. Pýtam sa, odkiaľ tieto finančné prostriedky? Jednoznačne z obcí? Budú mať na to obce? Majú na to obce? (Hlasy z pléna.) Áno, niečo skrátime alebo vrátime, ste povedali. Dobre, ak budeme prijímať vládny návrh zákona, budeme presadzovať, aby sa potom tieto finančné prostriedky poskytovali z tých finančných prostriedkov, ktoré v súčasnom období poskytuje vláda prostredníctvom rôznych kanálov, trebárs Pro Slovakia, a to, čo rozdeľujú jednotlivé ministerstvá, ktoré sú vyčlenené na národnostnú politiku. Z týchto finančných zdrojov by sa potom mali realizovať tieto transakcie alebo tieto náklady, ktoré sú nevyhnutné na financovanie samotnej realizácie tohto zákona.

Dovoľte mi teda, aby som po týchto tvrdeniach ešte poukázať, veľmi často sa odvolávame na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Chcel by som tým, ktorí ju presadzujú, dať do pozornosti, aby si veľmi dobre preštudovali preambulu tejto charty, kde sa jednoznačne tvrdí, že je to charta zameraná na jazyky, ktoré sú vlastne na ústupe, ktoré sú na zániku. Ja sa pýtam, či je na zániku dnes v súčasnej Európe jazyk nemecký, ukrajinský alebo, nebodaj, maďarský alebo poľský. Charta je orientovaná na tieto jazyky. Nezavádzajme zase našich občanov! Pokiaľ ide o rámcový dohovor, niekoľkokrát som ho študoval a študovali ste ho určite aj vy. Naše právne normy v súčasnom období s výnimkou úradného styku uvedenú chartu obsahujú.

Vážené dámy, vážení páni, na základe týchto tvrdení i na základe predpokladaného dosahu prijatia právnej normy na našich občanov som presvedčený, že prijatie bude negatívne, že vyvolá ďalšiu vlnu nepokojov, že vyvolá ďalšiu polarizáciu našej spoločnosti, že vyvolá nestabilitu, ktorá sa môže premietnuť aj vo vzťahu k Európskej únii. Dávam za Hnutie za demokratické Slovensko návrh, aby návrh Strany maďarskej koalície nebol prijatý, aby návrh vlády nebol prijatý, aby tieto návrhy boli v súčasnom období stiahnuté z rokovania pléna Národnej rady, aby realizácia určitého prísľubu alebo určitej požiadavky bola oddialená na obdobie, keď bude vhodná ekonomická a politická klíma a keď dôjde k spoločenskej zhode.

Ďakujem vám. (Potlesk.)