Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol pán poslanec Kalman, ktorý vystúpil za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Pán poslanec, mám rozumieť vášmu návrhu tak, že neodporúčate, aby ani jeden, ani druhý predložený návrh nebol postúpený do druhého čítania? Áno.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kalmana sa hlásia traja páni poslanci, posledná pani Keltošová.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
iba dve krátke pripomienky. Pán poslanec Kalman okrem dôvodov z prvej časti sa dotkol aj ekonomických dôvodov. A ja si tu dovolím upozorniť, že vládny návrh zákona nespĺňa § 68 rokovacieho poriadku ods. 3, kde sa hovorí, že musí obsahovať aj hospodársky finančný dosah, najmä vplyv na štátny rozpočet. Toto absolútne ani slovom neobsahuje vládny návrh, poslanecký návrh obsahuje, a preto ma veľmi prekvapilo stanovisko riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, ktorý v dnešnej situácii pri nedostatku finančných prostriedkov v rozpočtoch krajských úradov, viete, že nám hrozí zatvorenie niektorých škôl a prepúšťanie učiteľov, a tu si dovolí pán riaditeľ napísať na jednej strane, že to bude mať minimálne nároky, teda sú vytvorené predpoklady, aby sa tieto nároky, ktoré sú minimálne, realizovali v rámci prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na rok 1999, najmä z rozpočtov krajských úradov. Pre mňa je nepredstaviteľné, ako si toto predstaviteľ štátnej správy, riaditeľ odboru dovolí napísať. A hneď v ďalšej vete píše, že si to nevyžiada žiadne náklady na štátny rozpočet.
Tak ako je to možné? Na jednej strane minimálne z rozpočtov krajských a v ďalšej vete žiadne náklady? Toto aj vidno, ako pracujú niektorí úradníci ministerstva financií. A myslím si naozaj, že finančné prostriedky, ktoré treba dnes na zabezpečenie zdravotníctva a školstva, by sa nemali vyplytvať na taký zlý zákon, ako predkladali poslanci maďarskej koalície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mészáros.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kalman uviedol, že pokiaľ by hranica používania jazyka v regiónoch bola 10-percentná, aj tak by sa to týkalo iba jednej alebo dvoch obcí týkajúcich sa iných národností než maďarskej. Tak chcem ho poopraviť, totiž z 220 obcí obývaných občanmi rusínskej národnosti by sa to týkalo viac ako 100 obcí, a to iba občanov rusínskej národnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som podporila vystúpenie pána poslanca Kalmana, a to najmä v tej časti, kde neodporúča pokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona, odložiť ho až po verejnej rozprave a diskusii. A ja by som ho ešte doplnila, odložiť ho až po získaní spoločného stanoviska aspoň vládnej koalície ako celku. Predsa viete veľmi dobre, ako dlho sa tento vládny návrh zákona pripravoval, mali ste dosť času pripraviť aj možné varianty, ústupové varianty, nazvem to tak, pre Stranu maďarskej koalície. A ak vy sa neviete v koalícii dohodnúť medzi sebou na jednej predlohe, ja sa pýtam: Ako sa môžu dohodnúť medzi sebou občania, pre ktorých je tento návrh zákona určený? Čiže ja navrhujem, tak ako pán poslanec Kalman, odložiť obidva návrhy, dospieť k určitej dohode, konsenzu medzi stranami vládnej koalície, pretože si myslím na dôvažok, že nemôže byť horší signál pre Európsku úniu, ako nepodporenie vládneho návrhu zákona Stranou maďarskej koalície, pre ktorú je vlastne tento návrh zákona určený.
Takže robíte kontraproduktívnu prácu, páni. A ja skutočne podporujem pána poslanca Kalmana v tej časti, kde hovorí, treba odložiť obidva návrhy zákonov, dohodnúť sa na jednej predlohe a ten nám potom predložiť do parlamentu s dostatočným časovým predstihom po verejnej diskusii všetkými občanmi, aj príslušníkmi národnostných menšín.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Orosz za klub poslancov Strany demokratickej ľavice.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
ctení hostia,
diskusia o potrebe prijatia osobitného zákona o používaní jazykov národnostných menšín predstavuje dlhodobú a pretrvávajúcu traumu v našej spoločnosti. Pre túto diskusnú tému viac ako pre ktorúkoľvek inú platí, že je to téma emotívna, v ktorej spravidla neplatia logické a racionálne argumenty, je to téma, z ktorej sa snažia politicky bodovať na jednej strane politické subjekty, ktoré sa snažia z národnostných menšín vytvoriť obraz nepriateľa našej štátnosti, a na druhej strane, žiaľ, tiež politické subjekty, ktoré považujú za svoj základný politický cieľ ochranu záujmov národnostných menšín a etnických skupín. Je to téma, ktorá prehlbuje polarizáciu spoločnosti, a teda negatívnym spôsobom ovplyvňuje vnútropolitický vývoj, ale i obraz krajiny v zahraničí, ktorý je, či chceme, alebo nie, tiež veľmi dôležitý pri snažení sa o zlepšenie každodennného života našich občanov. Z týchto dvoch základných dôvodov sme členovia poslaneckého klubu SDĽ za to, aby sa za touto témou urobila dôstojná bodka v podobe prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín, a to čím skôr a spôsobom, ktorý je prijateľný pre väčšinu, ak nie pre všetkých.
Do legislatívneho procesu boli predložené dva návrhy týkajúce sa tejto problematiky. Poslanecký návrh predložený skupinou poslancov za Stranu maďarskej koalície a vládny návrh zákona, ktorý hľadá spoločenský a politický kompromis a žiaduci spoločenský konsenzus.
Dovoľte mi najprv niekoľko slov k poslaneckému návrhu zákona. Tento návrh vychádza z maximalistických požiadaviek, ktoré sú a zrejme aj v budúcnosti budú celospoločensky neprijateľné. Toho sú si vedomí aj predkladatelia tohto návrhu, poslanci za Stranu maďarskej koalície. Patrím k ľuďom, ktorí majú hlboké pochopenie pre požiadavky menšín vrátane národnostných. Je to u mňa úplne prirodzené, pretože som sa narodil a detstvo prežil v dvojjazyčnej oblasti, ovládam maďarský jazyk a mám medzi príslušníkmi maďarskej menšiny mnoho priateľov. Bolo a je pre mňa bežné viesť s nimi rozhovor dvojjazyčne, načúvať maďarčine a odpovedať po slovensky, keďže šírka mojej maďarskej slovnej zásoby je obmedzená. Aj z pohľadu týchto mojich životných skúseností si dovolím povedať tvrdo, ostro, ale pritom úprimne, otvorene a priateľsky, že predloženie vlastného návrhu zákona bolo prázdnym a politicky nešťastným gestom, ktoré ohrozuje aj samotné prijatie vládneho návrhu zákona, a preto ide proti záujmom tých, ktorých záujmy chcete reprezentovať, vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície. Ide proti záujmom občanov, ktorí patria k príslušníkom národnostných menšín.
Ak sa totiž, vážení kolegovia, postavíte do pozície, že vládny návrh nie je pokrokom oproti súčasnému stavu a takisto pokrokom oproti stavu, ktorý existoval pred prijatím zákona o štátnom jazyku, budete zavádzať a polarizovať verejnosť, našich občanov. Za týchto okolností by som bol veľmi rád, keby predkladatelia, poslanci za Stranu maďarskej koalície, stiahli svoj návrh späť, ešte pred hlasovaním. V opačnom prípade navrhujem, pán spoločný spravodajca, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Mám na mysli poslanecký návrh zákona. Musím navyše uviesť, že podľa môjho názoru sú v poslaneckom návrhu obsiahnuté aj ustanovenia, ktorých súlad s Ústavou Slovenskej republiky je prinajmenšom pochybný.
Vládny návrh zákona, ako som už povedal, je výrazom možného spoločenského kompromisu. Ak sa objektívne pozrieme na jeho obsah, môžeme konštatovať, že ide o návrh, ktorý presahuje rámec zákona číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, ktorý bol zrušený zákonom číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. V § 6 ods. 2 tohto zákona sa uvádzalo: "Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v meste alebo obci viac ako 20 % obyvateľstva, môžu v týchto mestách a obciach používať v úradnom styku svoj jazyk. Ak v týchto obciach alebo mestách vystupuje v úradnom styku občan, ktorý nie je príslušníkom národnostnej menšiny, vedie sa konanie v úradnom jazyku. Pracovníci štátnych orgánov a orgánov samosprávy obcí nie sú povinní ovládať a používať jazyk národnostnej menšiny. Verejné listiny a spisová agenda sa vybavujú v úradnom jazyku." Myslím si, že porovnanie tohto ustanovenia zákona číslo 428/1990 Zb. s vládnym návrhom zákona veľmi jasne dokazuje dobrú vôľu predkladateľov vládneho návrhu zákona.
Je síce možné nájsť v Európe niekoľko krajín, ktoré poskytujú jazykovým právam menšín ešte väčší rozsah právnej ochrany, to znamená, sú vysoko nadštandardné, ale to nie je pre túto chvíľu smerodajné. Nepovažujem za reálne, ak nechceme zvyšovať spoločenské napätie, rozširovať vecný obsah vládneho návrhu zákona. Ak by sme mali hľadať cesty na jeho zlepšenie, tak by som ich hľadal v legislatívnotechnickej oblasti. Táto cesta môže zabezpečiť jeho jednotný výklad a aplikáciu. Takáto cesta je prijateľná, pretože zabráni prípadným sporom, ktoré sa môžu v budúcnosti pri jeho používaní vyskytnúť.
Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k tým z vás, vážení kolegovia, ktorí sa staviate do pozície nezmieriteľných odporcov prijatia tohto zákona. Pokúsim sa uviesť niekoľko objektívnych faktov, a to bez ohľadu na to, či padnú na úrodnú pôdu.
1. Prijatím zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku sa zrušil zákon číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku, ktorý podľa už spomenutého ustanovenia § 6 ods. 2 umožňoval za určitých podmienok používanie jazyka menšín v úradnom styku. Prijatím tohto zákona sa vytratilo z nášho právneho poriadku dlhodobo existujúce právo menšín používať v styku s orgánmi verejnej správy, to znamená s orgánmi samosprávy a územnej štátnej správy, svoj jazyk. Prirodzene, nedotknuté zostali práva používať jazyk menšiny v styku s inými štátnymi orgánmi, napríklad súdmi. Je na to úprava v Trestnom poriadku alebo Občianskom súdnom poriadku. Dá sa faktograficky podložiť, že aj niektorí z našich kolegov, resp. kolegýň z radov dnešnej opozície vtedy argumentovali, že takýmto legislatívnym riešením sa vlastne rozširujú jazykové práva menšín, lebo ich môžu používať vraj na celom území republiky priamo na základe ústavy. Každý právnik vie, že ide o nezmysel, a pochybujem, že by sa spomínaní kolegovia k tejto argumentácii teraz vracali.
2. Platný zákon o štátnom jazyku neumožňuje používanie iného ako štátneho jazyka v styku s orgánmi verejnej správy a špeciálny zákon, ktorý by to upravoval, neexistuje, hoci to predpokladá ústava v dvoch svojich ustanoveniach. Prijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín v styku s orgánmi verejnej správy je možné odvodiť aj z textu slovensko-maďarskej zmluvy o priateľstve a spolupráci, dojednanej a uzavretej dnešnými odporcami prijatia zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Záväzok prijať takýto zákon zaznel z úst viacerých predstaviteľov dnešnej opozície v čase, keď boli pri vládnom kormidle mnohokrát. Ja som veľmi rád, že to priznal aj pán poslanec Kalman vo svojom vystúpení. Ak ste odvtedy zmenili svoj názor, je to, prirodzene, vaše právo, nepovažujem to však za seriózne a korektné, skôr farizejské.
Ešte jeden fakt chcem zvýrazniť. Veľmi často sa u nás hovorí, že ochrana práv národnostných menšín je u nás nadštandardná. S týmto názorom sa v mnohých oblastiach dá súhlasiť. Ja s týmto názorom tiež osobne súhlasím. Je dnes však už nepopierateľným faktom, že medzinárodný štandard ochrany práv menšín dnes umožňuje aj používanie jazyka menšín v úradnom styku s orgánmi územnej verejnej správy. Toto tvrdenie je možné oprieť o porovnávaciu analýzu právnych poriadkov európskych krajín. Nebudem to podrobnejšie rozvádzať. Všetkým poslancom boli poskytnuté v tomto smere dostatočné údaje. Skúste si nalistovať v týchto brožúrach, ktoré sme dostali, a dospejete k objektívnym záverom.
Vychádzajúc z toho, čo som uviedol, chcem konštatovať, že ja osobne a väčšina členov poslaneckého klubu SDĽ bude vládny návrh zákona podporovať, aby postúpil do druhého čítania a následne sa stal súčasťou platného právneho poriadku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol pán poslanec Orosz, na ktorého sa s faktickými poznámkami hlási celkom 6 poslancov. Hlásia sa ešte ďalší. Pán poslanec Hofbauer ako posledný.
(Ruch v sále.)
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je hodina otázok, a potom budú nasledovať faktické poznámky pánov poslancov tak, ako boli uvedení na svetelnej tabuli. V poradí posledný, jedenásty je pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ešte pred obedňajšou prestávkou si pán poslanec Ošváth žiada slovo. Prosím o pozornosť. Pán poslanec Ošváth chce podať informáciu o zvolaní výboru.
Poslanec P. Ošváth:
Žiadam členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, aby prišli teraz do rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na zasadnutie.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som vás, keby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 17. schôdzi Národnej rady.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dnes bude chýbať viacero ministrov, pretože sú na cestách. Pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša zastúpi pani ministerka Schmögnerová, pána podpredsedu vlády Fogaša zastúpi pán minister Ftáčnik, pána podpredsedu vlády Csákyho zastúpi pán minister Kukan, pán minister Kukan zastúpi aj pána podpredsedu vlády Hamžíka, ministra Čarnogurského a ministra Černáka, pána ministra Pittnera zastúpi pán minister Kanis, pán minister Magvaši bude zastúpený pánom ministrom Šagátom, pána Lászlóa Miklósa zastúpi pán minister Palacka a pána ministra Harnu pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k vyžrebovaným otázkam, ktoré boli položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Švantnera a znie: "Podľa denníka SME ste dali pánom Valkovi, Kaníkovi a Sklenárovi na výber, či sa vzdajú funkcií, alebo voči nim uplatníte postih. Ja som toho názoru, že ak máte informácie o nezákonnej činnosti, musíte postihy uplatniť, aj keď sa vzdajú funkcií."
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
môžem s vami len súhlasiť, že pokiaľ ktokoľvek disponuje informáciou o nezákonnej činnosti, tak podlieha oznamovacej povinnosti. V tomto zmysle som ako predseda vlády aj aktívne konal a konám. Dnes v dopoludňajších hodinách som riaditeľovi Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pánu gen. Ivorovi odovzdal všetky materiály týkajúce sa Nafty Gbely, na základe ktorých som nadobudol podozrenie, že v dotknutých transakciách alebo prípadoch mohlo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti. Pri rokovaniach s uvedenými pánmi, ktorých ste uviedli, som ako predseda vlády Slovenskej republiky a predseda Slovenskej demokratickej koalície urobil len to, čo urobila včera vláda Slovenskej republiky. Navrhol som, alebo požiadal som ich, aby sa vzdali tých funkcií, ktoré so sebou nesú aj politickú zodpovednosť.
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Švantner, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec, máte dve minúty na doplňujúcu otázku.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán premiér,
my tu v parlamente sme zvyknutí na vašu pomerne tvrdú rétoriku. Nemyslíte si, že by ste teraz mali taktiež v tej rétorike pokračovať a hovoriť o špinavých paprčiach vysokých vládnych úradníkov? K tomu ešte by som chcel povedať ďalšiu vec. Myslím si, že by ste mali porozmýšľať nad tým, či ste sa týmto vlastne nenominovali na zrnko múdrosti Radšej hamovať, ako banovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nemám námietky, ak budem nominovaný a ľudia ocenia kvalitu mojich výrokov. V zásade s vami súhlasím, pán poslanec. Kto kradne, myslím si, že znesie aj prirovnanie súvisiace s paprčami. Teraz je problém v tom, viete, že tí, ktorí kradli štyri roky, teraz chcú to nakradnuté speňažiť. Speňažiť, vypredať, popredať, zabetónovať sa a do konca svojho života máčať si nohy niekde na španielskej riviére. S týmto máme plné ruky, nohy práce. Týka sa to mnohých ľudí verných privatizérov-mečiarovcov, ktorých ste nechali jednoducho štyri roky dobre rabovať a dnes vidia, že sú neschopní spravovať tento majetok. Dnes jednoducho vidia, že nemajú šance so svojimi schopnosťami, ale hlavne chcú si zrejme dobre užiť toho majetku. Ale majetok sa nedá dobre užívať, pokiaľ nie je speňažený. Preto sa snažia dnes tento nahanobený, nakradnutý, narabovaný majetok speňažiť. Pán poslanec, nemáte možno predstavu o tom, ako ťažko je s tým zápasiť, pretože jednoducho žijeme v právnom štáte, všetko dlho trvá. Ale ubezpečujem vás, že urobím všetko preto, aby tí, ktorí nakradli a dnes chcú nakradnuté speňažiť, aby sa im to darilo čo najmenej. Ubezpečujem vás.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od podpredsedu Národnej rady pána Andela a znie: "Pán premiér, nechcem znevažovať vaše bicyklovanie po Slovensku, skôr naopak, ako športovec si tento váš výkon vážim, preto sa pýtam, či nechcete v tomto pokračovať, aby ste boli v kontakte s obyčajnými ľuďmi a poznali ich názory na súčasný vývoj a obavy z budúcnosti."
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
ja mám pocit, že chodím veľmi veľa medzi ľudí. Veľmi si vážim ľudí-voličov, pozorne ich počúvam. Aj dnes hovoria voliči-občania, že mal by som byť dôsledný. Mal by som byť dôrazný. Mali by sme za každú cenu presadiť zmenu, o ktorú sme sa vo voľbách uchádzali. Ľudia mi hovoria, že "padni, komu padni". Keď to je náš poslanec, ako bol Ďuračka, jednoducho nemôže tu sedieť. Nech zistenia, nech konania, nech šetrenia dopadnú akokoľvek, ubezpečujem vás, panie poslankyne, páni poslanci, že urobím všetko preto, aby som postupoval v zákonných rámcoch a aby sa zákon, spravodlivosť a právo presadzovalo. Keď hovorím, že urobím preto všetko, tak vás smrteľne vážne každého jedného ubezpečujem, že naozaj všetko, čo je v mojich silách. Padni, komu padni.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, ak chcete dať doplňujúcu otázku...
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Budem ešte pokračovať, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Trošku vážnejšie som pojal odpoveď.
(Hlas zo sály.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, prosím vás, nevykrikujte, nechajte, na otázky odpovedá predseda vlády, prosím vás. Správajte sa slušne.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Viete čo, neprekričia ma, lebo oni cítia, že tento nekompromisný postup povedie k tomu, že tí, ktorí rabovali, jednoducho ten majetok neužijú. Neznesiem, aby si na španielskej riviére máčali nohy tí, ktorí nakradli. Neznesiem. A preto sú nervózni. (Potlesk.) Nevykrikuje Langoš, nevykrikuje nikto z vás. Vykrikujú tí, ktorých sa to zdanlivo netýka. Oni vedia veľmi dobre, prečo vykrikujú, pretože takýto nekompromisný postoj, takéto tvrdé presadzovanie práva jednoducho je proti tým, ktorí rabovali. Nikto statočný sa nemá čoho obávať. Nikto, kto koná podľa zákona, sa v tomto štáte nemá čoho obávať. Nechápem nervozitu istej časti poslaneckého zboru Slovenskej republiky.
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
Vážený podpredseda parlamentu pán Andel,
ja som trošku vážnejšie pojal odpoveď na vašu otázku, a preto ešte dokončím tú vážnejšiu časť asi tak, že - pozrite sa - 10. júna som bol v Kysuckom Novom Meste. O tri týždne tam otvoríme veľkú novú fabriku. Včera sme vyčlenili 15 miliónov korún na výkup pozemkov, aby fabrika od júla mohla vyrábať. Nová, absolútne nová fabrika na Kysuciach. Bol som na námestí medzi ľuďmi. Aj si zapískali, aj si zakričali, aj si zatlieskali, aj tam som bol na bicykli. Bol som dlho na námestí medzi ľuďmi. 10. júna som bol v Čadci. Bol som medzi hladovkármi, ale poslanci z opozície tam neprišli, pretože HZDS nechalo tak sprivatizovať a tak vyrabovať túto fabriku. Oni dnes do Čadce neprídu. Zajtra je súdne konanie. Veľmi sa usilujem, aby sa čo najskôr súdne konanie konalo, aby ľudia nemuseli hladovať, keď nedostanú svoju výplatu.
Vážený pán podpredseda Andel, ja som bol odvtedy po Čadci, po Kysuckom Novom Meste v Prešove na námestí medzi ľuďmi, v Medzilaborciach som bol medzi ľuďmi, v Kláštore pod Znievom som bol medzi ľuďmi, v Šahách som bol medzi ľuďmi. Skúste povedať, s akými ste boli vy.
Ale teraz trošku možno v duchu tej vašej otázky. Blíži sa dovolenkové obdobie, keď nás to všetkých ťahá von a mňa ten bicykel stále ťahá, preto vašu ponuku prijímam pri splnení dvoch podmienok: že si na bicykel sadnete aj vy a že začneme našu cyklistickú túru južným územím. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán premiér,
ja by som prijal vašu ponuku, ale nemôžem sedieť na bicykli, preto vás obdivujem, lebo som dvakrát operovaný na chrbticu, ale pôjdem s vami aj peši.
Ale prečo som dal túto otázku? Skutočne najmä dôchodcovia a nezamestnaní majú obavy z budúcnosti. Je tu návrh znížiť podporu v nezamestnanosti na 4 500 korún. Je veľa domácností na Slovensku, kde sú obaja nezamestnaní, to je 9 000 korún plus rodinné prídavky. Jednoducho ten balík ekonomických opatrení, ktorý bol tu prijatý, bude mať veľmi, veľmi negatívne dosahy najmä na nezamestnaných a dôchodcov. Samozrejme, že aj na mladé manželstvá. Ja neviem, skutočne neviem, vystúpim ešte na tejto schôdzi, či sa urobila seriózna analýza, seriózna analýza dosahu tohto balíka ekonomických opatrení, počnúc od zdražovania proste všetkého. Tu pán minister Magvaši povedal 350 korún, pán minister Černák 360 korún bude mať dosah tohto balíčka ekonomických opatrení na jednu osobu v domácnosti. Ale to predsa nie je pravda, to je okolo 1 000 korún. Skutočne, sadnime si, urobme si jednu...
(Reakcia z pléna.)
No, bodaj by som sa, pani ministerka, mýlil. Skutočne, bodaj by som sa mýlil. Bolo by to dobré pre občanov Slovenskej republiky.
Áno, urobme jednu serióznu analýzu. Mne sa zdá, že tu sa neurobila analýza, analýza dosahu týchto tvrdých reštrikčných opatrení.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán podpredseda parlamentu,
oceňujem vašu obavu o dôchodcov, o nezamestnaných, aj - by som povedal - korektnosť obsahu vašej otázky. Len ma udivuje, veď ste tu sedeli, keď som mal expozé, vy ste si ma vyžiadali k ozdravným opatreniam, to nehovorí Černák, to nehovorí ten či onen, to hovorí inštitút, ktorý má na to glejt - Slovenský štatistický úrad, že tam ten dosah je v priemere 350 korún na občana. My to neskrývame, naopak, veľmi nás to bolí, že to musí byť. Robili sme aj analýzy, robili sme všetko možné. Prijímame opatrenia na ozdravenie hospodárstva, ale vyzbierať sa na tie diery musíme jednoducho zajtra.
Ale to by som robil prednášku a ja by som ešte čosi rád zodpovedal aj iné, preto vám chcem povedať len jednu vec. Práve preto, že chodím medzi ľudí, práve preto, že chodím po chodníkoch, po uliciach, viem veľmi dobre, čo hovoria. A hovoria aj to, že ich trápi, že mnohí ľudia radšej nerobia, nechcú robiť, že ich trápi to, že berú veľké podpory a ešte popri tom fuškária, že jednoducho vyciciavajú tých, ktorí chcú statočne pracovať, že to strašne demotivuje, že to strašne znepokojuje. Práve od týchto ľudí z ulíc a z chodníkov mám takéto informácie, a preto je našou povinnosťou, aby sme sa postarali o to, že rozdiel medzi minimálnou mzdou, rozdiel medzi tým, čo zarábajú poctiví a statoční, a tým, čo dostávajú špekulanti, aby jednoducho narastal, aby to bolo motivačné.
Trápi vás otázka nezamestnaných. Pán podpredseda parlamentu. Mám pre vás ešte jednu dobrú správu. Nielenže Ina Werck ide investovať do Kysuckého Nového Mesta aj vďaka poslancovi Anteckému, ale minulý týždeň som dostal definitívny fax z Ameriky, z Chicaga, MOLEX sa definitívne rozhodol postaviť na dvanástich hektároch na roliach, na holých roliach novú fabriku. Od apríla bude produkovať. Oznamujú mi, že po tom, čo tam boli, čo sme sa stretli, sa rozhodli kúpiť ďalších dvadsať hektárov vedľa na tej istej roli. Takýchto aktivít jednoducho pribúda a všetko robíme preto, aby sme práve mohli vytvárať nové pracovné miesta a umožniť rozvoj malého a stredného podnikania a vznik nových živností.
Takže pevne verím, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, že vidíte, že sa opierame o skúsenosti občanov, že chodíme medzi nich. A ja vás ubezpečujem, že budeme stále častejšie. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu a znie: "JUDr. Valko v STV 2 v relácii V sieti 29. 6. 1999 uviedol, že ste mu odporúčali nehlasovať za zmenu majiteľa licencie VTV. Je to pravda? Ak áno, koho ste z členov rady STV a rozhlasu oslovili v tomto zmysle?"
Pán premiér, upozorňujem, že máte ešte dve minúty aj 15 sekúnd.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ako premiér mám ešte dve minúty a 10 sekúnd. To nie je zlá správa.
Vážený pán poslanec,
v prvom rade chcem povedať úprimne, že spomínanú reláciu som nevidel a že v rozhovore s pánom Dr. Valkom som jednoducho vyjadril svoj názor. O chvíľu sa pokúsim aj povedať v zásade aký. A po tretie na priamu otázku odpovedám: Neoslovil som v tomto zmysle žiadneho z členov Rady TV a rozhlasu. Je všeobecne známe, myslím, panie poslankyne, páni poslanci, že dosiaľ členovia licenčnej rady boli volení tu na návrh politických strán a, myslím, že je všeobecne známe, že pán Dr. Valko bol nominovaný cez Slovenskú demokratickú koalíciu, teda cítim aj istú politickú zodpovednosť, ako licenčná rada postupuje a ako rozhoduje. Konzultoval som v ono ráno s pánom Dr. Valkom túto záležitosť, lebo som mal informácie, že daná téma môže byť aj politicky citlivá, povedzme z pohľadu ľudí, ktorí mali stáť za nadobúdateľmi televízie VTV. Vzhľadom na túto politickú citlivosť sme diskutovali, budem veľmi otvorený, o tejto téme politicky, nie z hľadiska právneho zasahovania aj na Predsedníctve Slovenskej demokratickej koalície a ja som takýto rozhovor s pánom Dr. Valkom absolvoval. Pán Valko ma informoval, že on bude hlasovať proti prevodu licencie. Rozišli sme sa ráno absolútne v zhode a v dobrom, aj keď pripúšťam, že večer som bol prekvapený pri sledovaní televíznych novín, pri sledovaní televízneho spravodajstva, pretože pán Valko mi hovoril, že on bude hlasovať proti prevodu a potom v zásade som mal pocit, že obhajuje tento prevod. Ale pán Dr. Valko má plne autonómne právo a svoj názor...
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím vás.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ja tento názor plne rešpektujem. Opakujem, návrhy, ktoré som robil a som urobil, mali len a len politický obsah.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Čas určený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Palacku. Otázka znie: "Vôbec vás netrápi, že zo sekcie Telecom odišli už všetci odborníci, pretože sa odmietajú podieľať na vyrábaných kauzách?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
ak by bola pravda, čo v otázke naznačujete, znamenalo by to, že okrem bývalého riaditeľa sekcie a jedného bývalého riaditeľa odboru neboli na ministerstve žiadni odborníci pre oblasť telekomunikácií. To by bolo predovšetkým hanbou vás a vášho predchodcu, že ste takto budovali jeden z kľúčových útvarov ministerstva. Našťastie, na príslušnej sekcii máme ešte dosť odborníkov.
Rovnako nie je pravda, že dvaja spomínaní páni, ktorí z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií odišli, urobili tak preto, že sa nechcú podieľať na vyrábaných kauzách. Skôr mám dojem, že tie tzv. kauzy boli spôsobené práve neprofesionálnym prístupom týchto bývalých zamestnancov a v médiách boli a možno ešte aj sú živené ich nepresnými a neúplnými informáciami.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jasovský, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
pán minister,
ja som sa nesnažil dávať v predchádzajúcich obdobiach mnoho otázok, pretože som sa domnieval, že ministerstvo rozbehne prácu, ale o vašej politickej i personálnej práci svedčí chaos, ktorý v tomto rezorte vládne. Pán minister, na svoje rozhodovanie totiž dostávate informácie len tendenčné, informácie, ktoré vám nepripravujú odborníci, pretože ste ich buď vyhodili, alebo z ministerstva odišli sami. Aj z toho vyplýva neschopnosť urobiť seriózny tender na tretieho operátora v mobilných sieťach, aj z toho vyplýva neschopnosť na vstup strategického partnera do telekomunikácií. Samozrejme, že okrem nie dobrých informácií zrejme prevládajú aj iné názory a iné záujmy osobného charakteru. Stoja lietadlá, stoja diaľnice. Pán minister, všetko sa rúca. Nemáte zdroje a aj úver, ktorý ste konečne vybavili na diaľnice, má horšie úrokové podmienky ako úvery, ktoré sme prijali my, naša vláda, úvery, ktoré ste predtým tak kritizovali. Nemáte zdroje, pán minister, ale máte zdroje na advokátske kancelárie, ktoré riešia nezmyselné spory, ktoré ste vyvolali a ktoré, samozrejme, nič nevyriešia v tomto rezorte.
Pán minister, pre vás človek, ktorý v telekomunikáciách odrobil 41 rokov, nie je odborník, nie je profesionál? Pre vás druhý človek, ktorý včera odišiel z telekomunikácií, ktorého uznáva Európska únia, nie je profesionál? Pán minister, ľudia, ktorí pripravovali zákon o telekomunikáciách, ktorý v júni má schváliť Legislatívna rada vlády, nie sú odborníci?
Tento zákon je stiahnutý a chcete ho dať spracovať Deutsche Bank. Pýtam sa prečo, keď tento zákon bol pripravený a bol schopný prerokovania vo vláde. Pán minister, odkiaľ máte zdroje, odkiaľ máte peniaze na advokátske kancelárie? Odkiaľ máte peniaze napríklad na 5-mesačné odstupné pre týchto ľudí, ktoré len u jedného budú predstavovať sumu 160 tisíc korún. Naozaj vám nie je ľúto za odborníkmi, ktorí z tohto ministerstva odchádzajú? Naozaj si myslíte, pán minister, že toto ministerstvo riadi organizácie, ktoré sú v ňom podriadené? Nemyslia si to už ani vaši koaliční priatelia, pán minister.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec,
samozrejme, že s vami nesúhlasím. Tie vaše tvrdenia, ktoré ste povedali, zodpovedajú skôr o tom, ako ste budovali rezort za vášho pôsobenia na čele ministerstva. Keď hovoríte o neúspešnom tendri, tak ho pripravovali tí páni, ktorí odišli teraz z ministerstva, pripravovali ho dvakrát po sebe ešte za vášho účinkovania a tender skončil neúspešne. Rovnako to platí o financovaní, ktoré spomínate. To financovanie ste za účasti odborníkov pripravili tak, že do marca nebolo možné uhradiť faktúry, ktoré tu boli ešte z augusta minulého roku. Pán poslanec, bolo by lepšie, keby ste sa zamysleli nad pôsobením na čele rezortu za vášho pôsobenia a nechali odborníkov, ktorí na ministerstve sú, aby si robili svoju prácu.
Ďakujem pekne.