Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moric. Po ňom pán poslanec Weiss.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Moric:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

kolegyne a kolegovia,

chcel by som začať citátom jedného nemenovaného podpredsedu slovenskej vlády, že vraj prijatie tohto zákona bude vizitkou pred Európou. Ručím vám za to všetkým, že prijatie tohto zákona nie je a nebude vizitkou pred Európou. Vizitkou pred Európou je a bude v prvom rade ekonomická prosperita a k tejto ekonomickej prosperite môže prispieť napríklad aj schopný guvernér Národnej banky Slovenskej republiky. O tomto návrhu a o nominácii nového guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky sa zatiaľ cudne mlčí. Mlčí sa preto, aby sa tento výber nedial pod kontrolou verejnosti, pretože čím menej verejnosť vidí do tohto, tým väčší priestor bude pre politické obchody.

Je úplne jasné, že aj pri tomto zákone ide o takýto politický obchod. Je úplne jasné, že v tomto parlamente ešte nikdy neboli prerokované také zlé návrhy na zákony. Jeden návrh je horší ako druhý. Jeden je však preto, aby bol neprijatý, druhý je preto, aby bol prijatý. Aby bol prijatý preto, aby potom zase poslanci zastupujúci po maďarsky hovoriacich Slovákov alebo ako som tento termín zaviedol v roku 1990 - slovenských Maďarov, odsúhlasili iné zákony podľa príslovia: "Niečo za niečo." Totiž tento zákon vôbec nemusí byť prijatý. Nemusí byť prijatý ani jeden zákon národnostných menšín, pretože národnostné menšiny svoj jazyk de facto používajú aj teraz. Ide tu v každom prípade o demagógiu.

Ako takú perlu demagógie by som chcel prečítať jeden z listov, čo mi poslal jeden občan nášho štátu, kde prezident Českej republiky hovorí, že Juhoslávia bola napadnutá. "Nestalo sa tak však zo svojvôle či agresie, alebo z neúcty k medzinárodnému právu. Stalo sa tak, naopak, z úcty k právu." To je perla demagógie! Druhá perla na tom istom výstrižku je, to povedal jeden z našich poslancov, čo tu sedia aj za mnou: "Účasť Strany maďarskej koalície vo vláde je významnou politickou hodnotou kvôli spútaniu zlu, ktoré sa volá nacionalizmus." To je perla číslo dva.

Chcel by som sa ešte vyjadriť k tomu, čo povedal môj kolega pán poslanec Ballek. Dobrý obchod je taký obchod, pri ktorom sú všetci spokojní. Tak sa hovorí. A dobrý kompromis je taký kompromis, pri ktorom sú tiež všetci spokojní. Ale ak on hovorí, že pri tomto kompromise, ktorý on navrhuje, naisto nebude nikto spokojný, tak potom to nie je kompromis. To je diktát! To je diktát, ja by som to povedal pre tých, ktorí ste útlocitnejší, je to diktát. Pre tých, čo nie ste útlocitnejší, tento zákon, to je veľké svinstvo. A preto je to svinstvo, lebo v žiadnom štáte v Európe takýto zákon zatiaľ neexistuje. A keďže ja tiež chcem byť Európan, Slovenská národná strana, ako iste viete, presadzuje členstvo Slovenska v Európe však až potom, keď budeme ekonomicky na určitej výške, aby sme mohli vstúpiť do Európy ako rovný s rovným. A pretože ja tiež chcem byť dobrý Európan a chcem sa podobať Európe, kde v žiadnom štáte takýto zákon neexistuje, preto budem hlasovať proti tomuto zákonu.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi Peter Weiss ako desiaty prihlásený. Po ňom Ján Benčat ako jedenásty.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Weiss:

Vážené dámy,

vážení páni,

vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa stal zámienkou na populistické zviditeľňovanie sa niektorých politikov a na prezentovanie radikálnych názorov, ktoré sa objavujú tak na slovenskej, ako aj maďarskej strane. Obavy z prijatia tohto zákona majú totiž tak slovenskí, ako aj maďarskí nacionalisti. Tí prví tvrdia, že zákon vôbec nepotrebujeme, že nám ho nanucuje Európska únia a že my, hrdí Slováci, sa pred ňou nemáme hrbiť. A že prijatie tohto zákona ohrozuje Slovákov. Odkazujem preto na predpovede, ktoré v roku 1994 urobili poslanci HZDS a SNS pri prerokúvaní zákona o označení obcí v jazyku národnostných menšín. Poslankyňa Novotná za HZDS vtedy varovala, že 20-percentná hranica je z hľadiska obrany štátnych záujmov neprijateľná. Poslanec Chamula zo Slovenskej národnej strany zase strašil, že prijatím zákona vytvoríme územnú autonómiu, a tým prinútime Slovákov, aby sa vysťahovali z južných území. Ubehlo päť rokov a po piatich rokoch vidíme, že nedošlo ani k poškodeniu štátnych záujmov, ani k územnej autonómii. A tak to bude aj s hrozbami, ktoré tu plamenne vyslovili pani Slavkovská, Malíková, Števček a ďalší.

Tí druhí, maďarskí nacionalisti, zase s obľubou zdôrazňujú, že ak zákon nebude presne v podobe, akú navrhujú oni, Európa nás neprijme, lebo vraj nebude zodpovedať európskym štandardom. Ani to nie je pravda. A oni to vedia. Uvažovanie v kategóriách buď - alebo, všetko alebo nič je krajnosťou, ktorú treba odmietnuť. Odmietnuť treba tiež tézu, že zákon prijímame predovšetkým preto, že to od nás chce Európska únia. Prijímame ho preto, lebo to vyžaduje článok 34 Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú som hlasoval a ktorú si ctím. Tento článok ústavy občanom patriacim k menšinám zaručuje za podmienok stanovených zákonom okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať jazyk v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín.

Ak pani poslankyňa Tóthová hovorí o nadpráci tejto vládnej koalície, pripomeniem jej niekoľko skutočností. Slovenská republika je viazaná nielen svojou ústavou, ale aj Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorú v marci 1995 s veľkou pompou v Paríži podpísal bývalý predseda vlády pán Mečiar. Podpísal ju s textom, ktorý odkazuje aj na známe odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201, ktoré sa dá interpretovať aj v zmysle kolektívnych práv. Keby ju bol konzultoval s opozíciou, boli by sme mu poradili, aby odkaz na toto odporúčanie v zmluve nebol.

Návrh tohto zákona je dôsledne postavený na princípe individuálnych ľudských práv, tak ako je to zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o ochrane práv príslušníkov národnostných menšín. Chcel by som tiež pripomenúť pani expodpredsedníčke vlády a pánovi expodpredsedovi vlády Kalmanovi, že hneď deň po prijatí zákona o štátnom jazyku som ich interpeloval, aby mi oznámili, kedy vláda prijme zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Dostal som oficiálnu písomnú odpoveď, že sa tak stane v II. polroku 1996. Dodnes ste neboli schopní ten zákon pripraviť ani v podobe, ktorá by vyhovovala vašim predstavám.

Chcel by som tiež pripomenúť, že keď sme prijímali zákon o štátnom jazyku, docent Fogaš navrhol, aby sa z predchádzajúceho zákona o úradnom jazyku prevzala úprava používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Ani len táto právna úprava, ktorú navrhla prvá Mečiarova vláda, nebola pre Hnutie za demokratické Slovensko prijateľná, pretože nevedelo odolať vydieraniu koaličnej Slovenskej národnej strany, že odíde z koalície, ak sa ponechá ten právny stav, ktorý tu bol viac ako päť rokov a všetkým vyhovoval.

Je namieste otázka, prečo po prijatí Ústavy Slovenskej republiky, podobu ktorej Hnutie za demokratické Slovensko dobrovoľne pripravilo a schválilo, nebola ochota rešpektovať ju. Jednoducho Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana sa nechcú vzdať strategického nástroja na mobilizáciu svojich voličov, ktorým je tzv. maďarská karta. Spomeňme si, ako pred druhým kolom prezidentských volieb jeden z kandidátov vykrikoval, že Rudolf Schuster je menšinový kandidát, jednoznačne tým naznačuje, že ho budú voliť Maďari, teda tí, pred ktorými sa treba mať na pozore. Chvalabohu, voľby ukázali, že hranie touto kartou už má svoje limity, aj bez hlasu voličov maďarskej národnosti by dostal Rudolf Schuster nadpolovičnú väčšinu.

Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana sa jednoducho nechcú vzdať takého lacného a jednoduchého nástroja získavania voličskej podpory, ako je vyvolávanie nových a nových obáv z Maďarov, z ich rozpínavosti a živenia tráum a predsudkov z minulosti, čím len dokazujú známu politologickú tézu, že nacionalizmus je ideológiou lenivých.

Tieto strany nechcú vyriešenie problémových miest vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi. Nechcú historické zmierenie, nechcú, aby sa občania Slovenskej republiky a Maďarskej republiky pozerali viac do budúcnosti a spolupracovali na rozširovaní stabilnej a prosperujúcej Európy. Chcú, aby hlavy Slovákov a Maďarov boli obrátené do minulosti, aby sa jatrili staré rany. A sú vďační za každú politickú netaktnosť alebo vylomeninu maďarských politikov, či už zo Slovenskej republiky, alebo z Maďarskej republiky, za každú zmienku o teritoriálnej autonómii, lebo práve výroky tohto druhu umožňujú udržiavať a stimulovať kolektívnu hystériu a ponúkať Slovákom vodcov, ktorí ich vraj ochránia pred maďarským nebezpečenstvom. Kam až môže uplatňovanie takýchto cynických politických techník a pestovanie falošnej národnej mytológie viesť, sme videli na Balkáne. 250 tisíc mŕtvych v etnických vojnách na území bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie je niečo, na čo by sme mali myslieť aj my na Slovensku.

Ak tu hovoríme o skúsenosti, tak by som chcel pána poslanca Hudeca upozorniť aj na skúsenosť s nekompromisným politikom, ktorý sa volá Miloševič. V podobnej dileme sú aj naši maďarskí politici, ktorí už viackrát v minulosti prezentovali sklony k radikalizmu a nacionalizmu. Ak sa dohodnú na zmene zákona o používaní jazykov národnostných menšín s ostatnými vládnucimi stranami a zahlasujú zaň, stratia tému, ktorá dlhodobo a v podstatnej miere aj vďaka politickému správaniu sa HZDS a SNS určovala politickú identitu maďarských politických subjektov v Slovenskej republike. Preto sa niet čo diviť, že aj Strany maďarskej koalície sa o podobe zákona a o miere kompromisu o tom, či ho vôbec podporiť, vedú silné diskusie.

Po prijatí tohto zákona a vyplnení právneho vákua totiž vznikne kvalitatívne nová politická situácia. Zúži sa priestor tak pre slovenský, ako aj pre maďarský nacionalizmus a politická energia sa môže presunúť na riešenie problémov hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky a budovania modernej štátnosti v integračnom kontexte. A v takejto politike už sa do popredia dostane odborná a politická kompetentnosť a na úspech nebude stačiť vystatovanie sa, kto je väčší a lepší Slovák či Maďar.

Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana tu dnes vystupujú tak, že čím väčší slovenský národovec, tým viacej sa treba báť Maďarov. Kto má viac predsudkov, kto má menej sebavedomia, ten je lepší Slovák. Verím, že my Slováci dokážeme s maďarskou menšinou žiť tak, ako to dokážu aj väčšinové národy v iných krajinách.

Národná rada Slovenskej republiky stojí pred závažným rozhodnutím. Tak ako väčšinový národ má byť k menšinám veľkorysý, aj predstavitelia najväčšej menšiny sa musia vedieť vcítiť do zložitých nálad väčšinového národa a dobre odhadnúť, aké riešenie situáciu vyrieši miesto toho, aby ju rozbúrilo. Tak Slováci, ako aj Maďari potrebujú spolu zažiť skúsenosť, že Maďari boli štyri roky vo vláde a nekonala sa ani iredenta, ani sa nepotlačili práva príslušníkov národnostných menšín. Táto skúsenosť, čo ako zložitá, bude príspevkom k stabilite stredoeurópskeho regiónu, k posilneniu spolupráce a európskej integrácie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tomto zákone nejde o víťazstvo či prehru. Rozhodujeme o strategickom smerovaní Slovenska, či pôjde ukomplexované a rozjatrené smerom na Balkán, alebo či pôjde sebavedome do vyspelej Európy.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána poslanca Weissa sa hlási 20 pánov poslancov s faktickými poznámkami. Pokúsim sa ich prečítať v poradí, ako som si zaznamenával, tak ako ste sa prihlasovali. Ak by som si niekoho nebol zaznamenal, tak prosím, aby ste sa prihlásili: pani poslankyňa Podhradská, Tóthová, Slobodník, Hudec, Hofbauer, Kalman, Šepták, Malíková, Slavkovská, Húska, Zlocha, Zelník, Jarjabek, Aibeková, Drobný, Cuper, Moric, Paška. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Pán poslanec Baco a pán poslanec Kotian. Baco, Kotian, pani poslankyňa Belohorská ako posledná. Takže pani poslankyňa Belohorská je posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som sa pána poslanca Weissa rada spýtala, či pre výkon svojich poslaneckých povinností naozaj nemá čas ísť sa pozrieť, ako to vyzerá v praxi, keď tvrdí, že poslanci HZDS a SNS aj v minulosti, keď sa prijímali rôzne "zlomové" zákony v tomto parlamente, strašili tým, ako to bude na Slovensku vyzerať. Pán poslanec, ja som poslankyňou za Hnutie za demokratické Slovensko a ako každý poslanec tohto hnutia mám pridelené určité okresy. Chodím tam pravidelne. V mojom prípade sú to okresy Galanta a Nové Zámky. Môžno by ste si mali vypočuť napríklad, aká je situácia mladej 26-ročnej ekonómky inžinierky, ktorá nemôže zohnať v Galante prácu len kvôli tomu, že každý potenciálny zamestnávateľ si kladie za podmienku nielen to, aby ovládala maďarčinu slovom, lebo zhodou okolností pochádza zo zmiešaného manželstva, jej otec je Maďar a mama Slovenka, ale vyžadujú ovládanie maďarčiny od nej aj písmom, a keďže to neovláda, nemá šancu dostať prácu. Možno by ste si mali vypočuť sťažnosť istého mladého muža, ktorý sa uchádzal o zamestnanie v okrese Nové Zámky v rôznych firmách, rovnako neuspel preto, lebo neovládal maďarčinu. A navyše by som povedala, že v jeho prípade to bola paradoxná situácia, lebo mal najlepšiu kvalifikáciu na vykonávanie práce, o ktorú sa uchádzal, dokonca ovládal angličtinu, nemčinu veľmi dobre a čiastočne taliančinu. Ani to mu nepomohlo a zamestnávateľ prijal do zamestnania človeka bez kvalifikácie, ktorý ledva lámal slovenčinu a vedel len po maďarsky. Zrejme vám takéto veci neprekážajú a zdá sa, že vy sa pohybujete v iných kruhoch, takže sa vám ani nemôže dostať pravda do uší, tak ako v skutočnosti veci na južnom Slovensku vyzerajú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Ja som si vypočula veľmi pozorne inšpiratívne vystúpenie pána poslanca Weissa, že bolo inšpiratívne, samozrejme, dosvedčuje aj veľký počet faktických pripomienok. Počas celého jeho vystúpenia som si musela v duchu hovoriť, že je rok 1999. Je rok 1999, lebo ja som mala pocit, že sme na nejakej straníckej schôdzi spred 20 rokov. Ak hovoril, že obavy z prijatia zákona majú len nacionalisti, tak ja mám obavu z prijatia zákona, nie som nacionalista. Ja skutočne som veľmi ďaleko od nacionalizmu. Ďalej ak ste hovorili o politickej netolerancii smerom k členom Hnutia za demokratické Slovensko, tak ja tiež protestujem, aby ste sa takto vyjadrovali. Ako ministerka spravodlivosti som mala za štátneho tajomníka doktora Hanzela, ktorý bol členom SDĽ. Za vedúceho úradu som mala člena KDH, ktorý bol predtým vedúci úradu bývalého premiéra Čarnogurského. A ja som s týmito dvomi špičkovými ľuďmi bez akéhokoľvek problému viedla rezort spravodlivosti. Tak buďte taký dobrý, už nehovorte o našej netolerantnosti.

A ak ste hovorili o nadpráci, ja som rada, že ste si vypočuli, čo som hovorila, ale nie som rada, že ste tomu nechceli porozumieť. Robíte nadprácu, robíte v tom, že prijímate zákon, ktorý nevyplýva z ústavy, zákon, ktorý Európska únia nevyžadovala.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Pán Weiss tu predniesol vzletné slová a všimol som si, že z maďarskej koalície, ktorá je teraz početnejšia, tu sedeli iba pán Mészáros a pán Kvarda. Apeloval na to, aby neboli nacionalistami, to je ako apelovať na sliepku, aby vyletela na tatranský vrchol. Také porovnanie mi zišlo na um.

Ale ja sa chcem vysloviť k jednej veci, o ktorej tu hovoril ako veľký odborník, nádejajúc sa, že nikto nepozná realitu. Hovoril o uznesení 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Mal by vedieť, keďže je teraz členom delegácie, do ktorej sa nominoval, že ministri Rady Európy zrušili alebo, jedným slovom, chceli znehodnotiť význam tohto rozhodnutia, tohto uznesenia a prijali direktívu a oni sú rozhodujúci v Rade Európy, aby sa vypracoval zákon, rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín. To je po prvé.

Po druhé. Mal som možnosť hovoriť s jedným z autorov analýzy tohto uznesenia, tejto rezolúcie 1201, s profesorom Malinvernim, členom tzv. Benátskej komisie. Tento spis exituje, je preložený do slovenčiny, dá sa nájsť aj v slovenských archívoch a tam je jednoznačné povedané, že neplatia tieto uznesenia, pretože nie sú potvrdené nijakou európskou zákonnou normou. Takže apelovať a vyhrážať sa Slovensku tou rezolúciou 1201, to sú márne pokusy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

O necelé dva roky bude v Slovenskej republike nové sčítanie ľudu. Pán poslanec Weiss, bodaj by ste mali pravdu. Bohužiaľ, aj tentoraz nemáte. Bude si stačiť porovnať počet občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti a k maďarskej národnosti spred 10 rokov a teraz. Bude si stačiť porovnať, aká je kvalifikačná štruktúra na tomto území, jazykovo zmiešanom území. Aká bola vtedy, aká bude teraz. Dúfam, že aspoň tento dostatočne vedecký dôkaz vás presvedčí o tom, že aj teraz ako väčšinou v minulosti ste mali veľmi zlé strategické odhady. Neviem, prečo ste volili taký vysoko konfrontačný tón. A zbytočne sa teraz usmievate, lebo napokon vaše strategické odhady vás aj vo vašej strane doviedli k takým úspechom, aké ste dosiahli. Napokon pán Miloševič je členom takej politickej strany, ktorá je v Socialistickej internacionálne, takisto ako ste aj vy. Tak jednoducho si to možno vybavíte aj na inom fóre. Ešte raz ma mrzí váš konfrontačný tón, ale keď ste ho vyvolali, tak ste vyvolali aj reakciu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem.

Ja som veľmi prekvapený tým, čo povedal pán poslanec Weiss, z viacerých dôvodov. Zisťujem, že každým dňom v parlamente objavujem nové a nové skutočnosti. Jednou z nových skutočností je aj tá, že poslanci vôbec nereagujú flexibilne a vôbec nereagujú na to, čo tu už bolo povedané, a že neprispôsobujú svoje vystúpenia tomu, čo zdôrazňovali alebo dokumentovali jeho predrečníci. Nakoniec to tak vyzerá, že keď si niekto napíše diskusný príspevok 1. apríla, tak ho potom prečíta 1. júla bez toho, aby vnímal to, čo tam bolo.

Pán Weiss, my sme tu jednoznačne argumentovali, akým spôsobom sme postupovali, prečo sme tak postupovali, aký bol výsledok. Dokumentovali sme to niekoľkokrát aj v spoločných parlamentných výboroch, kde ste sa zúčastňovali aj na iných otázkach. My nie sme proti Maďarom. My nie sme proti žiadnej národnosti. Nepočuli ste z môjho vystúpenia, že by sme takýmto spôsobom boli vystupovali. My sme hovorili o tom, že dnes je spolarizovaná situácia, že dnes nie je vhodná chvíľa na takéto prijatie zákona, a požadovali sme, aby sa návrh zákona vrátil. Tak nedávajte nám do úst to, čo sme nepovedali alebo čo netvrdíme. To je po prvé.

A po druhé. Ja som si stále myslel, možno falošne, že táto časť parlamentu, ktorá je pred nami, reprezentuje nás všetkých. A že keď je niekto predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad ako vy, berie do úvahy aj túto časť a prostredníctvom nich aj občanov Slovenskej republiky. A keby to tak bolo, tak by ste museli vychádzať aj z toho, čo hovoríme my, v záujme našich občanov. Ale, žiaľ, vy ako predseda reprezentujete len túto časť a reprezentujete len svoju stranícku príslušnosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vo svojom príspevku, pán poslanec Weiss, ste útočili na Slovenskú národnú stranu. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul váš citát, keď ste boli opozičným poslancom, čiže pred voľbami v apríli 1998, v týždenníku Slováci v Maďarsku. Citujem: "Len vinou rozdielu v dôveryhodnosti, za ktorý si môže slovenská garnitúra len a len sama, je napríklad možné, že Maďarsko v dnešnej politike voči slovenskej menšine síce veľkoryso zavedie dvojjazyčné tabule, zriadi menšinovú samosprávu, poskytne aj hodnotnú budovu, začne pripravovať zákon o zastúpení menšín v parlamente, ale nezriadi ani len jednu základnú školu so slovenským vyučovacím jazykom, a napriek tomu používa povesť ochrancom práv a menšín, pričom Slovenská republika stále zápasí s obrazom utláčateľa menšín."

Nemáte pocit, pán poslanec Weiss, že ako koaličný poslanec, ste zmenili rétoriku, alebo potom natáčate plášť podľa vetra?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Pán poslanec Weiss,

na začiatok vám chcem venovať jedno veľmi dôležité upozornenie. Je rok 1999, nie roky pred rokom 1989. Preto by bolo potrebné, pán Weiss, aby ste používali termíny tomu zodpovedajúce a vymenili si slovnú zásobu, ktorú ste získali ako člen Ústredného výboru KSS v strane, za ktorú ste ešte po roku 1989 obhajovali socializmus, a tým aj seba a svoje funkcie. Nie sme slovenskí nacionalisti, ako ste nás označili, ale vlastenci, ale pre komunistov vášho typu to vždy bolo a bude jedno. A nám to neprekáža, že nás tak označujete.

Kedy ste boli naposledy na južnom Slovensku? V posledných mesiacoch, keď ste vo vláde, asi nie. Myslím, vaša strana. Veď čo by ste im asi z pozície ľavicového politika povedali o sociálnej politike tejto vlády. Asi nič veľa. My sa chceme vzdať maďarskej karty, ale my sme tento zákon nepredložili, ani sme ho nevymysleli. No a potom už skutočne vrcholom vašich nejakých perál ducha, ktoré ste tu rozosievali, bola aj politická téza, že nacionalizmus je ideológia leninizmu, ak som dobre počula. Alebo lenivých. Ja si myslím, že z vašich úst by znelo lepšie niečo iné. Myslím si, že my ako národovci sa nebojíme Maďarov. Nebojíme sa spolu s nimi žiť. A dokonca sme väčší Európania ako vy, pretože si chceme brať vzory z Francúzov. Už mi chýbalo, aby ste zakončili: So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. A myslím si, že by ste pokojne mohli robiť reklamu na prací prášok s názvom Kariéra, ktorý vždy a všade vyperie svedomie dočista, dočista.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán poslanec Weiss,

vy ste tu skutočne hlava-nehlava nadávali každému do nacionalistov. Nielen SNS a HZDS, ale aj SMK. Povedali ste tu, že nacionalizmus je ideológia lenivých. Ja sa vás pýtam: Prečo potom s takýmito lenivcami sedíte vo vláde? To je úplne paradoxné. Čiže priznali ste úplne verejne, že časť vlády, to sú obyčajní lenivci. Tak ďakujem pekne za to, že ste nás poučili, koho v tej vláde máme. Tiež ma veľmi zarazilo, keď ste plamenne vyhlásili, že teraz rozhodujeme, čiže vy, vládna koalícia, o strategickom smerovaní Slovenska. Ja si chcem len povzdychnúť, nech Boh chráni krajinu, v ktorej zase o strategickom smerovaní rozhodujú bývalí komunisti. Pán poslanec, ja si veľmi dobre pamätám na okrúhle stoly začiatkom roku 1990, kde ešte vy ste sedeli vtedy, samozrejme, vo svetri, a nie v obleku, a debatovali ste, a húževnato, celou svojou energiou ste obhajovali rúcajúcu sa komunistickú stranu a teraz už zasa rozhodujete o tom Slovensku. Myslím si, že to je naše nešťastie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec a predseda výboru Weiss hovoril naozaj dosť nešťastne, keď uviedol, že nacionalizmus je pozostatok leninizmu, lebo ja som si stále myslel, že pozostatok leninizmu je proletársky internacionalizmus, a mal som taký dojem, že z nedostatku orientácie ste vlastne v tomto internacionalizme ostali trčať, teda v trvalom potláčaní kultúrnych a etnických jedinečností, že ste stále na tej istej ceste. Uvádzate o Miloševičovi, a zasa je to metóda, doslova leninská metóda, spôsobom satanizovania a diabolizovania nepohodlných ľudí a ospravedlniť potom agresiu tých, ktorí proti nim pôsobia.

A ešte jednu poznámku k tej problematike. My sa neusilujeme ísť ani na Balkán, ani na Západ. My nie sme nomádi, my chceme byť tu na Slovensku, to je samozrejmé, že predpokladáme, že sme stále Európania, ale nie Európania vyklieštení z vlastných národných prostredí. Jednoducho takíto sme. Takto nás berte na vedomie. A chcem vám povedať, že takto vývoj aj prechádza. Jednoducho národy sa nevzdávajú svojej vlastnej identity.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ak dovolíte, teraz by som dal slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi, ktorý bol prihlásený ako piaty s faktickou poznámkou. Ospravedlňujem sa, preskočil som ho.

Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vystúpenie pána poslanca Weissa bolo evidentne napísané pred väčším časovým odstupom. V opačnom prípade by tam neuvádzal skutočnosti, ktoré už odzneli vecne a kvalifikačne zdôvodnené vo vystúpeniach pána Kalmana a pani poslankyne Tóthovej.

Dámy a páni, neviem, čím to je, ale keď rečník, čím je menej schopný uviesť faktografiu k veci, tak utieka sa k obľúbenej tematike, a to je nadávanie na Hnutie za demokratické Slovensko. Pokúste sa zbaviť tohto syndrómu. Predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi sa to už takmer začína dariť. Už takmer "nešpačkuje" takým vulgárnym spôsobom v Národnej rade, ako to bolo tradičné za prvých šesť mesiacov jeho pôsobnosti. Tak skúste to aj vy. A ak máte vystúpenie, tak sa zaoberajte tým, čo je problematikou.

Pán poslanec Weiss, okrem slovenského nacionalizmu a maďarského nacionalizmu, tak sa mi marilo, že už len ostáva priestor na proletársky internacionalizmus alebo na európanstvo či svetoobčianstvo. Nie je to tak. Američania, keď spievajú hymnu, tak majú ruku na srdci. To nie je ani nacionalizmus, ani buržoázny, ani kapitalistický. To je jednoducho hrdosť na svoj vlastný národ, na svoj vlastný štát.

Čo sa týka toho odporúčania, aby sa prestalo pozerať do minulosti, tá poznámka je veľmi správna, vecná. Treba to povedať maďarskej strane, aby sa prestala pozerať smerom k Trianonu, pretože kde sa pohnete po Maďarsku, tak tam sú maďarské mapy predtrianonské, Veľkého Uhorska, či sú to kalendáre, tričká, zošity, knihy, proste je to nostalgia ako hrom, kdesi z pohľadu kráľa Károlya a ešte pred rokom 1918.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážená Národná rada,

ja mám taký dojem, že pán poslanec Weiss si zrejme vybral svoj prejav zo záverečnej práce z Večernej univerzity marxizmu-leninizmu. Už zrejme zabudol, že už je rok 1999. Ja sa ohradzujem voči jeho terminológii "nacionalizmus je ideológia lenivých". Ja nie som ani internacionalista, nie som ani normalizátor, ani farizej, ako ste boli vy, pán poslanec. A vyprosujem si aj to, že by som bol ako člen HZDS lenivý. Ja som hrdý na svoju prácu, ktorú som robil, či ako minister vo vláde Mečiara, alebo predtým. Nás volili občania slovenskej národnosti, a preto musíme zastávať ich názory a musíme počúvať, čo hovoria. Môžem vám povedať, že ľudia z južného Slovenska zažili okupáciu Maďarov. Žijú medzi týmito ľuďmi a vidia veľmi dobre, čo to je. Choďte sa spýtať do Šurian a na okolie. Čo sa robilo počas okupácie? Dokonca vtedy neverili ani miestnym Maďarom, tak si doniesli niekoľko tisíc "aňášov" z Maďarska, aby robili tu úradnícku prácu za nich. Ale Slovákov vyháňali z roboty, decká vozili na prevýchovu do Maďarska, aby sa naučili maďarsky. Dokonca ani k Pánu Bohu sa nemohli v kostoloch slovensky prihovárať. Tohoto sa ľudia boja. Choďte sa tam pozrieť teraz, aká je situácia v okresoch, kde ste dosadili ľudí do funkcií do štátnej správy zo Strany maďarskej koalície. Vyhadzujú každého, kto nevie maďarsky, z roboty. A, samozrejme, tohto sa ľudia boja, že toto sa stane potom, keď prijmete niektorý z týchto zákonov, ktorý ste tu dali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec,

prekvapuje ma, akú kritiku ste spustili na súčasnú opozíciu. Vy to naozaj myslíte úprimne, čo ste povedali? Vám to vôbec neprekáža - neustále vydieranie zo Strany maďarskej koalície? Vy nechcete počuť, vy nechcete vidieť to, čo sa okolo deje? Veď práve takýto zákon a jeho uplatňovanie v praxi bude tým, čo bude eskalovať napätie. Pán poslanec, prestaňte spomínať nacionalizmus, pozrite si Slovník cudzích slov a tam sa dozviete, čo to je. Ak niekto napĺňa toto kritérium nacionalizmu, tak je to práve predkladateľ tohto zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Mňa veľmi zaujala tá stať v príhovore pána poslanca Weissa, keď hovoril o vydieraní Slovenskej národnej strany, keď mala vydierať Hnutie za demokratické Slovensko. Nebol som vtedy v parlamente, neviem to posúdiť, možno máte aj pravdu. Ale viem dostatočne posúdiť, že za posledných osem mesiacov neprejde hádam jeden jediný deň v médiách, kde by nejaký poslanec alebo predstaviteľ koalície hovoril o vydieraní toho druhého z tej istej koalície. Mňa by veľmi zaujímalo, lebo dokonca aj predstavitelia SDĽ hovorili istý čas o vydieraní, a nebolo to tak dávno, mňa by veľmi zaujímalo, ako je to s tým vydieraním teraz, pán poslanec Weiss, a teda vlastne kto koho vydiera.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Weiss,

myslím si, že je nešťastím pre vašu stranu, pre SDĽ, že ste vystúpili v takom krátkom časovom rozmedzí po ďalšom poslancovi pánovi poslancovi Ballekovi, pretože jeho vystúpenie naozaj malo aj ľudskosť, aj intelektuálnu hĺbku, čo sa o vás nedá povedať. Vaše vystúpenie by som skôr charakterizovala takým hodnotením, kde nie sú argumenty, kde je iba nenávisť, tak tam prevažuje demagógia. Vaše vystúpenie absolútne odporovalo rokovaciemu poriadku § 73 ods. 2, kde sa hovorí, ako sa má postupovať v prvom čítaní. Vaše vystúpenie bolo pod heslom: Ako nenávidím HZDS a SNS.

A keď ste už vyťahovali mená dvoch poslancov, ktorí už nie sú poslancami päť rokov, čiže odvtedy uplynuli už dve volebné obdobia, tak ste zabudli povedať jednu podstatnú vec, že zákon, tzv. tabuľový zákon, uvádzal ešte za Mečiarovej vlády pán exminister Tuchyňa ako minister vnútra. A musím objektívne povedať, že bol veľmi brilantne pripravený, mal veľmi veľa dobrého odborného materiálu, kde sa porovnávali krajiny Európskej únie, ako je to v krajinách, čo sa týka národnostných menšín.

Vy veľmi dobre viete, že tento zákon zablokovali poslanci HZDS, ktorí potom vo veľmi krátkom časovom úseku prešli k Demokratickej únii, a práve preto, že neboli spokojní s tou 20-percentnou klauzulou. Takže nie HZDS ho zablokovalo, ale poslanci, ktorí odišli a ktorí potom neboli s týmto návrhom zákona spokojní. A samozrejme, že zaň nehlasovali maďarskí poslanci, pretože tí vám nebudú hlasovať ani za váš návrh zákona. Takže buďte aspoň raz objektívny a spravodlivý.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán poslanec Weiss,

diskusia, ktorú vyvolalo vaše vystúpenie, si myslím, že potvrdzuje, že vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi zaujímavé. Ja som presvedčený, že si ho ešte sám zanalyzujete. Len by som chcel poprosiť, aby ste si nezakrývali oči pred tým stavom, ktorý za ostatné mesiace na južnom Slovensku sa skutočne zhoršuje. Irituje sa stav ohrozenia aj v maďarskej menšine, aj u Slovákov tam žijúcich. Je to dôsledok vašej "trasorítkovej" politiky.

Dovoľte mi, ja som si z vášho vystúpenia vybral asi toľko, že sa snažíte o nejaké všeobecné dobro, o kompromis, ktorý, bohužiaľ, smeruje k tomu, že nikoho nemôže uspokojiť. Ja chcem byť však ústretový a ponúkam vám, že podporujem vás pri hlasovaní proti návrhu SMK. A takisto budem ústretový voči SMK a budem hlasovať s nimi proti vládnemu návrhu. Ak by ste dovolili, dal by som aj konštruktívny návrh na kooperáciu. Nakoniec navrhujem vám, aby ste sa zúčastnili podpisovej akcie za petíciu o referende v tejto otázke a aby sme spolu počkali na výsledok referenda a rozhodli sa podľa toho.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

ja som si so záujmom vypočul tento prejav, ktorý predniesol kolega Weiss, a musím povedať, že v jednej pasáži je mi sympatický, aj pán minister Kňažko nevydržal a musel vstať. Ale to bola tá pasáž, ktorá jasne charakterizovala jeho prejav a ten prejav patrí do skupiny eurooptimistov. Toto je filozofia, priatelia, označkovať niekoho a potom ho zbombardovať. Možno len slovne, niekedy aj, bohužiaľ, fyzicky. Priatelia, ale to je snobská filozofia. Ja neviem, kde ste k nej prišli, ako ste si ju mohli vytvoriť. To je filozofia proti chudobným, to je filozofia proti tým, ktorí nemajú materiálne statky, ale možnože majú bohatstvo ducha, priatelia. Ale trošku sa spamätajte, ani maďarských nacionalistov tu nevidím, ani slovenských tu nevidím. Vidím tu ľudí, ktorí majú svoj inštinkt, ktorým sa riadia, ktorým čosi motivujú, a ktorí potrebujú čas na to, aby sa transformovali, ale vy im ho nechcete dať, pretože im vyčítate všetko a všetko označkujete. A voľakedy to značkovanie bolo veľmi, povedal by som, trápne postihnuté. Ale aj v modernej Európe eurooptimisti takto značkujú. A takto ľudia, ktorí majú svoje vlastenecké city, sú nakoniec daní dakde na pranier a snobská Európa ich odsudzuje.

Priatelia, spamätajme sa, pretože to je návrat k starým časom a je to nedobré. Ja si myslím, že my naozaj potrebujeme čas na transformáciu aj v duševnej oblasti. Tak si doprajme ten čas, prosím vás pekne. Nechajte, nech veci dozrievajú ako víno, spontánne, neurýchľujme to, nech to má svoj prirodzený spád, ale nie takýto brutálny.

Ďakujem pekne.