Predseda NR SR J. Migaš:
Váš čas uplynul, pán poslanec.
Faktické poznámky: pán poslanec Mikloško, pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Posledný vystúpi pán poslanec Hudec.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Dúfam, že dnes vystúpim poslednýkrát s faktickou poznámkou, ale nemôžem za to, že si už niečo pamätám.
Pán poslanec Húska, v októbri 1990 prijal slovenský parlament - ja som bol vtedy predsedom - jazykový zákon. Ty si bol vtedy súčasť vládnej koalície, bol si minister privatizácie. Neviem, už sa nepamätám, či si bol aj poslanec, ale v každom prípade si bol spoluúčastníkom na politickej zodpovednosti, ktorú vtedajšia vládna garnitúra zobrala za prijatie jazykového zákona. Prečo si vtedy verejne nevystúpil? Prečo si nevystúpil verejne? Prečo dnes po deviatich rokoch hovoríš niečo iné. Pán Slobodník hovorí každý rok niečo iné, ty hovoríš každých deväť rokov niečo iné. Ale ako mám potom brať toto vážne, keď stále hovoríte niečo iné? Ja mám ten istý politický názor, aký som mal v roku 1990, aj dnes. Verím, že ho budem mať aj o deväť rokov, aj o desať rokov a s takýmto názorom aj zomriem. Tak prosím, aby ste si trošku urovnali svoju pamäť a prípadne sa aspoň verejne ospravedlnili za to, čo ste vyhlasovali, čo ste zastávali pred deviatimi rokmi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán predseda, nadväzujem na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o úsiliach predstaviteľov, takpovediac, veľkomaďarstva, čím nehovorím o občanoch maďarskej názornosti. To zdôrazňujem. Tu je zjavný rozdiel. My sme sa naozaj snažili - a potvrdil to aj pán poslanec Húska -, že naša vláda sa usilovala nájsť prijateľné riešenie. Jedným z nich bolo stretnutie v Mont Pellerin, ktoré prebiehalo celkom ináč, ako sa to tu opisuje. Boli tam predstavitelia všetkých troch vtedy maďarských politických strán, za vtedajšiu opozíciu tam bol pán poslanec Kňažko, pán poslanec Mikloško, bol tam pán poslanec Prokeš a ja a ešte niekoľko poslancov. A písomne sme sa dohodli a podpísali to, obrazne povedané, svojou krvou predstavitelia maďarských strán páni Duray, Bugár, Nagy, že budú lojálni voči Slovenskej republike. Na to sme my povedali, dobre, budeme teda uvažovať o tom, aby sa prijal zákon, pravda, nie takého razenia, ako ho pripravili oni alebo ako je nakoniec aj vládny zákon. Týždeň po návrate domov vystúpil pán Duray v maďarskej televízii a povedal: Keďže Slovensko neprijmú do Európskej únie spolu s Maďarskom, treba zariadiť, aby občania maďarskej národnosti na Slovensku boli zvýhodnení tak ako všetci občania Maďarska. Čiže bol to zásah do jurisdikcie Slovenskej republiky, a to znamená, že naozaj to bolo niečo, čo nemalo nič spoločné s lojalitou voči Slovensku. Samozrejme, potom viazli tieto rozhovory, ale napriek tomu sa v nich pokračovalo. Taká je pravda a pánu Mikloškovi odpoviem, keď bude príležitosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o postupnom dobytí územia južného Slovenska, teda o snahe Strany maďarskej koalície. Skutočne tu ide o postupnosť krokov. Budem citovať veľmi konkrétne vyjadrenia pána podpredsedu vlády Csákyho. 6. marca tohto roku v Práci hovorí, že zákon o menšinách môže byť aj na budúci rok, pretože nie je jednoduché ho pripraviť, a hovorí, že možno počítať aj s čiastkovou úpravou. Ale 21. mája tohto roku opätovne v denníku Práca hovorí, že zákon musí byť prijatý do 9. júla. A teraz budem citovať jeho vetu: "Ak sa to podarí, bude dobre. Ak nie, nastanú problémy." Mám otázku: Aké problémy má pán podpredseda Csáky na mysli? Predsa Európska únia nám nedala žiaden termín.
A tu vidím, že sa niečo stalo. Čo sa stalo? Maďarská loby vo Washingtone vyšla s iniciatívou, napísala list ministrovi Fínska s týmto znením: "Apelujeme na vás, aby ste podporili znovupripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO ako súčasť kosovského mierového plánu. Áno, je tu takáto iniciatíva, ktorá je zdôvodňovaná tým, že Vojvodina vraj pred Trianonom patrila do Maďarska.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Ak mi dovolíte, rád by som doplnil vyjadrenie pána poslanca Húsku, keď sa dotkol návrhu zákona v tej časti, kde chce zrušiť § 10 zákona o štátnom jazyku. Práve toto ustanovenie je dôkazom, že ani v tomto návrhu zákona, ani vo vládnom návrhu zákona nejde len o akési zabezpečenie práv, vyšších práv a nadpráv menšinových jazykov na Slovensku, pretože toto ustanovenie sa v nijakom prípade netýka práv používania menšinových jazykov. A predsa je tam. Čiže ide o politickú objednávku, ktorú zrejme SMK presadilo do vládneho návrhu zákona. Ešte ani raz, ani z formálnoprávneho hľadiska nie je prípustné, aby bolo takéto ustanovenie v tomto zákone. Okrem iného, pravdaže, bolo treba zmeniť aj názov zákona, pretože ide aj o úpravu ďalších zákonov. Mal to byť osobitný článok a tak ďalej a tak ďalej. Lajdácky pripravený návrh, ktorý dokazuje zo svojej podstaty, že tu ide o čisté politikum, ktoré nemá nič spoločné s právami.
Na záver mi dovoľte povedať toto aj preto, že sa tu často opakujú dosť ostré vyjadrenia. Prosím vás pekne, veďme diskusiu vo vecnom tóne. A dovoľte mi, aby som pripomenul jeden výrok Alaina Delona, francúzskeho herca, ktorý povedal: "Iba idiot nikdy nezmení nijaký svoj názor."
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný. Po ňom ako šestnásty vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov len tak z hlavy k problému, ktorý sa tu preberá. Moje slová budú predovšetkým z praxe a budú predovšetkým smerovať k tomu, čo vlastne prerokúvame. Podľa udania a vyjadrenia pani profesorky Tóthovej hovoríme o právnej norme, ktorá upravuje úradovanie v jazyku národnostných menšín, a keďže je odborníčkou, tak to aj tak budem tlmočiť. Teda je to upravenie legislatívnej normy, ktorá hovorí, ako treba úradovať v jazyku národnostných menšín. A keďže početnosť 20 %, ktorá je tam uvedená, je prakticky dostupná len maďarskej národnostnej menšine, ide prakticky o zákonnú normu o úradovaní v maďarskom jazyku. Pritom všetci predrečníci a väčšina predrečníkov z oblasti opozície jasne povedala, že príprava tohto zákona sa robí rýchlo, unáhlene a mnohokrát sa robila istým spôsobom utajene. Neviem, či to bolo preto, aby verejnosť o tom nehovorila, alebo preto, lebo to tak bolo potrebné z iných dôvodov, ale predsa si len myslím, že táto norma mala byť robená trošku transparentnejšie.
Pred revolúciou platilo heslo: Kto včas dáva, dvakrát dáva. Komunistická interpretácia toho hesla bola: Kto dáva rýchlo, ten dáva správne. Nehľadelo sa na kvalitu, ani sa nehľadelo na to, či to, čo dám, aj predám. Mohlo to byť na sklade. Ale, páni, aj uhorská šľachta a s ňou aj Slováci, ktorí si od nej odpozerali spôsoby správania sa, ešte koncom 19. storočia sa mnohokrát pravotila len preto, aby mala svoj "recht" v reálnom čase, rýchlo, a to vtedy, keď sa informácie šírili rýchlosťou koča, ktorý ťahal jeden alebo niekoľko koní. Čiže veľmi pomaly. Tento spôsob správania sa je vlastný takisto Maďarom, ako aj Slovákom. Žili sme 1000 rokov v jednom manželstve, zvyky sme si odovzdali. To manželstvo sa nevydarilo, rozišli sme sa, ale to neznamená, že budeme na seba nevraživí, priatelia. Buďme priateľmi.
A rozoberme si teraz z môjho pohľadu, čo vlastne bude znamenať prijatie tejto normy pre Maďarov a čo bude znamenať prijatie tejto normy pre nás Slovákov. Pokiaľ mám súdnoznaleckú prax z južného Slovenska, a tú mám dosť bohatú, tridsaťpäťročnú, a pokiaľ mám prax z prednášok na južnom Slovensku, rôznych osvetových a iných, musím povedať, že maďarská minorita, i keď jej mnohokrát vyčítame, že si dobre neosvojila slovenský jazyk, je oveľa lepšia v slovenskom jazyku ako slovenská väčšina na juhu v maďarskom jazyku. To je moja skúsenosť. A už z tohto hľadiska vám unáhlené prijatie tejto normy toľko nepomôže, ako nám poškodí. To si uvedomte, maďarskí priatelia, je to tak. Keď sa vedie súdne konanie v Galante v jazyku slovenskom aj maďarskom a poviem, páni, nechcem počúvať maďarčinu, pretože neviem, či sudca nehovorí sugestívne, hovorte mi po slovensky, naraz zistím, že tie maďarské stránky perfektne ovládajú slovenčinu. A perfektne rokujú. A rokovanie dopadne v ich prospech. A potom príde stránka a povie, pán profesor, vďaka tomu, že sme rokovali v slovenčine, ten spor sme vyhrali. No tak vidíte a vy ste sa chceli obmedziť. Prečo? Veď vy tú slovenčinu tak dobre ovládate, i keď, povedzme, a gramaticky, že jej dokonale rozumiete, ale tá slovenská stránka mnohokrát maďarčinu ovláda veľmi mizerne. Priatelia, čiže prijatie tejto normy vám z tohto hľadiska ani tak veľmi nepomôže, ako nám uškodí. Vy ste oveľa schopnejší operovať v slovenskom jazyku ako my v maďarskom - to je naozaj pravda - v oblastiach, v ktorých pôsobím. A sú to oblasti dosť široké - zdravotnícke, osvetové, školské a tak ďalej.
Priatelia, takže toto je jeden aspekt. Neprijatie tej normy a jej dokonalé pripravenie, myslím si, že by to trvalo pol roka a vás to nijako neochudobní. My hovoríme: Poriadne to pripraviť a dať to na diskusiu a potom s dobre pripravenou normou prísť pred parlament a schváliť to. Také by bolo asi konanie múdrych ľudí. Pretože prijímame... (Hlasy v sále.) No ale teraz ste vy na rade, na ťahu, musíte to vy prijať. Priatelia, keď teda hovoríme o tom, aby sme sa neunáhlili, aby sme to robili uvážlivo a navzájom sa dohodli, tak to myslím naozaj, lebo tak mi to ukázala prax, tak mi to ukázal skutočný život. Tam, kde sa rokovalo v maďarskom jazyku na superkonzíliách na južnom Slovensku, ťahali sme za krátky koniec odborníkov, len čo sa prešlo na slovenský jazyk, okamžite sme sa dohodli, vecne a veľmi dobre. Taká je skutočnosť, tak prečo tu o tom špekulujeme?
A mnohokrát naši kolegovia z opozičných radov hovoria, že Maďari mizerne ovládajú slovenčinu. Iste, mnohokrát aj gramaticky, ale rozumejú dobre. Ten senzorický obsah - pojem, to rozumenie jazyku oni ovládajú. Ale my expresívne maďarskú reč sem-tam ovládame, ale nerozumieme maďarskému jazyku dôsledne. Priatelia, tie jazyky sú od seba veľmi odlišné. Vy v tomto priestore žijete dávno a akosi ste sa naučili počúvať slovenčinu. Naši ľudia sa nenaučili počúvať maďarčinu. Dajte si povedať. A keď robím v oblasti afáziológie, tak vám musím povedať, že je naozaj rozdiel medzi rečou a jazykom. Čo ma po reči, ja dokážem mnohokrát v niektorých jazykoch hovoriť, ale nie celkom dobre rozumiem tomu, čo hovorím. To je rozdiel. Ovládať jazyk, znamená ovládať syntax a ovládať dokonale všetky jemnosti. A v tomto smere sú Maďari lepší v slovenčine ako Slováci v maďarčine. Preto si myslím, že je unáhlené prijatie tejto normy a uvedomte si, že je to naozaj norma o úradovaní v maďarskom jazyku, a nie o jeho komunikatívnej zložke pre obsahové stránky, úradovať za každú cenu, mať "recht". Priatelia, ale to bolo naozaj pre uhorskú šľachtu, čo je už prežitok, anachronizmus. Veď sa z toho často istým spôsobom svet smeje, že bol "hrdý ako uhorský šľachtic". No to už teraz neplatí. Vtedy to bola norma správania sa a teraz je to, povedal by som, prežitok, tak sa podľa toho, prosím vás, aj správajme. Snažme sa, aby obidva národnostné celky, národ slovenský a národnostná menšina maďarská, nevyzerali smiešne pred svetom. Za každú cenu musíme mať "recht". Prečo práve teraz a v tomto čase? Prečo nie trochu neskôr?
Niektorí povedali, že v momentálnej situácii nás bude prijatie tejto normy polarizovať ešte viac. Tak máme k tomu prispieť, priatelia? Veď sme sa jasne ukázali pri delení Česko-Slovenska - aj maďarská menšina, aj Slováci, aj Česi - ako kultúrne národy strednej Európy, ktoré majú skutočne obrovský kredit z toho, že sa takto rozišli. A teraz sa máme dostať do situácie, keď to tak nebude? To by nebolo dobré, priatelia. Tak si uvedomme, že naozaj prijatie legislatívnej normy o úradovaní v jazykoch národnostných menšín má byť, povedal by som, primerane rýchle po dôkladnom zvážení, po dôkladnej oponentúre, a potom túto zákonnú normu prijať a podľa nej sa správať.
Ak máme 30 ďalších legislatívnych noriem, ktoré upravujú právo používať jazyky národnostných menšín, tak ich využívajme. Prosím vás, koľko nám leží legislatívnych noriem ladom, nevyužitých, nepoužívaných len preto, že azda ľudia ani nevedia, že sú a nepoužívajú sa. Možno v parlamente zaznejú, ale v praxi na periférii sa nepoužívajú, pretože sa o nich nevie. Tak si ich vyhrabme a používajme ich, aj vy príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že toto je aspekt praxe a toto je aspekt, ktorý by mal do toho vniesť ratio, rozum, a nie unáhlenosť, emócie, rýchlosť, a potom nepresnosť a následné potrebné novelizácie, ktoré väčšinou k ničomu nevedú.
Priatelia, len toľko. Ak by vám to dajakým spôsobom skorigovalo váš prístup k hlasovaniu, tak by to azda nebolo v neprospech obyvateľov Slovenska. Bolo by to len v prospech tohto obyvateľstva aj národa slovenského, národnosti maďarskej, ale aj iných národností, iných národnostných menšín. Prosím vás, zvážte to a pri hlasovaní eventuálne hlasujte tak, aby sme naozaj skrátené konanie neprešvihli v rýchlosti a neprijali dajaký, povedal by som, produkt, ktorý nás nebude ctiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Roman Hofbauer.
Predtým má ešte faktickú poznámku na vystúpenie predchádzajúceho rečníka pán poslanec Hudec. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Doplnil by som krátkou poznámkou pána poslanca. Mám priateľa právnika maďarskej národnosti, ktorý ma upozornil ešte na jeden zaujímavý aspekt tohto problému. Spýtal sa ma, či budeme kodifikovať toto osobitné maďarské nárečie, ktoré sa používa na Slovensku, pretože vôbec nie je totožné s kodifikovanou maďarčinou, ktorá sa používa v maďarskom jazyku. Je to veľmi dôležité napríklad aj pre oblasť právnej agendy, pretože on z tohto vychádzal a tvrdil, že keď sa nedohodneme, aká maďarčina sa bude používať v akejkoľvek agende, tak to prinesie obrovské chyby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Kvarda.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
v tomto parlamente prebieha taká parlamentná hra, hra na dva zákony, na tvrdý a zlý zákon Strany maďarskej koalície a na takzvaný kompromisný a podnetný zákon vládnej koalície. Zabudnime na túto hru, pretože je to skutočne iba hra.
Prvý zákon, zákon Strany maďarskej koalície je v podstate len nastrčená bábka na to, aby poslanci mali odôvodnenie, prečo sa prijme vládny, koaličný návrh. Povedzme si otvorene, že vládny, koaličný návrh nie je ničím iným ako prvým stupňom na schodisku územnej iredenty Slovenska. Nič iné, nič menej, nič viac. Pretože nehovorí o ničom inom ako o zavedení druhého štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Nebudem sa zaoberať jednotlivými článkami a jednotlivými paragrafmi tohto vládneho návrhu, pretože je to bezpredmetné. Kto chce, prečíta si to a je mu to evidentne jasné. Nemôže budiť žiadnu dôveryhodnosť a korektnosť fakt, že tento zákon, o ktorom sa rozpráva toľký čas, bol predložený do Národnej rady bezmála ako zdochlina hodená spoza rohu cez plot. V utorok sme začínali rokovanie pléna a v pondelok gestorský výbor dostal tento návrh zákona, aby sme ho prerokovali vo výbore. To je o čom? Prečo nebol tento návrh zákona predložený občanom, širokému fóru občanov na vyjadrenie? Prečo nebola o tom urobená verejná diskusia a debata v masmediálnych elektronických aj tlačených prostriedkoch? Vládna koalícia vie, prečo to spravila, či skôr neurobila. Ale takisto si musí uvedomiť, že vyvoláva averziu voči tomuto zákonu ešte skôr, než bol vôbec schválený, pretože už samotné takéto predkladanie budí oprávnené vedomie nedôvery voči takto predkladanému návrhu zákona.
Ak tento text návrhu zákona napríklad pripúšťa, že obecné zastupiteľstvá po schválení môžu rokovať v jazyku menšiny, tak to iba znamená to, že tam, kde obecné zastupiteľstvá na základe súčasného volebného zákona majú maďarské väčšinové zastúpenie, sú to vlastne rokovania v maďarčine a po slovensky hovoriaci obyvatelia na tomto území sa jednoducho nedozvedia, o čom sa rokovalo na miestnom zastupiteľstve. Samozrejme, pokiaľ sa nenaučia na území svojho vlastného štátu tento menšinový jazyk. To je hrubé zasahovanie do občianskych práv Slovákov na Slovensku. Je to hrubé zasahovanie do všeobecných ľudských práv a môžete byť bez pochýb, že tento zákon sa ocitne na Ústavnom súde práve z týchto dôvodov.
Len pripomeniem situáciu v Komárne, kde všetci príslušníci miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva sú maďarskej národnosti. Rokovania prebiehajú v maďarčine. Je to jediné slovenské mesto, kde prišlo k zrúteniu slovenského gymnázia z dôvodu jeho spustnutosti, a je to jediné mesto, ktoré odmietlo dať priestor pre sochu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, za to poskytlo priestor pre košutovského generála Klapku, ktorý sa preslávil hlavne masakrovaním slovenského obyvateľstva.
Dámy a páni, všetky zdôvodňovania o naliehavosti schválenia tohto návrhu zákona sú jednoducho nezmyselné. Dôvody sú celkom iné. Zmienil som sa o nich podrobne v predchádzajúcom rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom je koordinácia postupu Strany maďarskej koalície s maďarskou vládou, ktorá bola dohodnutá 20. februára 1999 na konferencii v Budapešti Maďarsko a Maďari. Táto konferencia bola už tretím kolom po predchádzajúcich stretnutiach v Debrecíne a v Pápe, ale táto konferencia sa líšila od predchádzajúcich zásadným spôsobom. Bola inštitucionalizovaná pod maďarskú vládu a za prítomnosti najvyšších predstaviteľov maďarskej vlády: predsedu vlády, ministra zahraničných vecí, štátnych tajomníkov. Zástupcovia Strany maďarskej koalície zo strany Slovenska vedenej predsedom Strany maďarskej koalície Bugárom sa de iure a de facto takto podriadili a začlenili pod kompetenciu, zodpovednosť a jurisdikciu maďarskej vlády, a teda na slovenskej strane pôsobia ako dvojitý trójsky kôň.
Na tomto rokovaní v Budapešti odznelo veľké množstvo zaujímavých vyjadrení. Dve z nich uvediem ako najpodstatnejšie, a to maďarská strana zdôraznila potrebu kumulácie cieľov v prvom polroku 1999 Strany maďarskej koalície na Slovensku, bezpochyby aj z dôvodov politickej nestability súčasnej koalície. Veď stačí sledovať, čo vystrája súčasná vládna koalícia vo vláde a akým spôsobom sa navzájom ohadzujú, ohovárajú, rujú o kus koristi z reprivatizácie.
Druhým faktorom, ktorý je nemenej zaujímavý, bolo konštatovanie zo strany maďarskej vlády, že pre budúce tisícročie maďarstvo má byť jedným z dôležitých faktorov európanstva, ale súčasne maďarská strana vyslovila obavu v súvislosti s tým, že genetický fond maďarstva sa znižuje prirodzenou formou. Maďari sa jednoducho nerodia, a preto maďarská strana vyjadrila veľmi zaujímavý názor, že je potrebné genetický fond rozširovania maďarstva riešiť inými formami. Pýtam sa akými? Asimiláciou, ako inak.
Strana maďarskej koalície sa už v súčasnosti dala počuť o nespokojnosti s vládnym návrhom zákona. To nepredznačuje nič iné iba to, že pokiaľ bude schválený vládny návrh zákona, bude podliehať ďalším tlakom zo Strany maďarskej koalície a bude následne novelizovaný. Myslíte si, že nebude? Ale bude. Bude rozširovaný, bude dopĺňaný. Budú z neho vypúšťané jednotlivé časti pasáží a budú vsúvané ďalšie tak, aby vzniklo z toho presne to, čo Strana maďarskej koalície vedená Bugárom dohodla v Budapešti 20. februára 1999 na konferencii vedenej predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Čas totiž súri. Na jún 2000 je zvolaná, avizovaná už teraz maďarskou iredentou konferencia o Trianone, a to aj za prítomnosti veľmocí so zámerom následnej revízie hraníc a dovtedy treba pripraviť pôdu na tieto kroky. Nezakrývajme si oči, že to tak nie je. Je to tak.
Tvrdenia o tom, že tento zákon je nevyhnutné prijať z dôvodu obsiahnutia takejto požiadavky v ústave, dámy a páni, je nezmysel, pretože používanie jazykov národnostných menšín v našej legislatíve je obsiahnuté v 36 zákonoch a zákonných normách a v tomto smere niet žiadnych problémov. To, že nebol prijatý osobitný zákon počas našej vlády, má veľmi jednoduchý dôvod. Požiadali sme orgány Európskej únie, aby nám predložili ako vzor niektorý zo zákonov Európskej únie, ktorý sa týka práve tejto problematiky. Európska únia otáľala viac ako dva roky, pretože jednoducho takéhoto zákona v žiadnom štáte Európy a trúfam si povedať, že ani na svete niet. Slovenská republika má byť laboratórium na prijatie takéhoto zákona, a preto aj tvrdenie v texte sprievodnej správy vládneho návrhu zákona o údajnej právnej kompatibilite návrhu zákona so štandardom Európskej únie je jednoducho lož. Tento návrh zákona je plne nekompatibilný, pretože obdobný zákon neexistuje v žiadnom štáte ani Európskej únie, ani na svete.
Dámy a páni, veľa tu odznievalo o európanstve, o tom, že zdôrazňovanie slovenstva a Slovenska je neeurópanské a my sme Európania. Nuž tak, európanstvo v Nemecku má jazyk nemecký, európanstvo vo Francúzsku hovorí po francúzsky, európanstvo v Taliansku po taliansky, európanstvo v Maďarsku po maďarsky, iba div divúci, európanstvo na Slovensku nemá hovoriť po slovensky. To je vraj už nacionalizmus, ako zdôraznil bývalý šéf Ústavu marxizmu-leninizmu Peter Weiss. To je nacionalizmus. Ja som len čakal, že povie aj buržoázny nacionalizmus. Nijako by ma to neprekvapilo.
Argumentácia o vyhovení názorom a požiadavkám holandského úradníka van der Stoela a jeho maďarskej manželky z Európskej únie môže vyvolávať jedine smiech. Ak títo dvaja, táto vydarená dvojica má pripravovať legislatívu pre tento štát, tak potom si myslím, že je zbytočná vláda, je zbytočný parlament. Dajme si predkladať legislatívne materiály od tohto úradníka a jeho maďarskej manželky. A takisto sa pýtam, že pokiaľ dostanú koliku, či slovenský národ je povinný utekať na latrínu, a pokiaľ tak nespraví, či je povinný naložiť do gatí. Správajme sa ako zvrchovaný štát a zvrchovaný národ a nemajme taký poddanský a nevoľnícky syndróm, ako dokumentuje vládna koalícia.
A pán Mikloško, rád by som vám pripomenul tú vašu kontinuitu zásadovosti, pretože váš otecko organizoval v roku 1939 podpisovú akciu v Nitre, všakáno, za pripojenie Nitry k horthyovskému Maďarsku, takže v tom smere ste charakter. Ťukajte sa po svojom čele.
(Ruch v sále.)
Dámy a páni, tento návrh zákona Hnutie za demokratické Slovensko nepodporilo a nepodporí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Hofbauerovi.
S faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Pán poslanec Mikloško, nech sa vám páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Hofbauer, to, čo ste povedali, je buď prejavom nejakého absolútneho psychického vykoľajenia, alebo vedome klamete. A ja vás vyzývam, aby ste sa ospravedlnili pamiatke môjho otca, pretože to, čo ste povedali, je jedna absolútna lož. Rozumiete? Môj otec pochádzal zo Šarišských Michalian a neviem, prečo by mal dôvod také niečo v Nitre robiť. Prosím vás, buďte taký láskavý, ospravedlňte sa, lebo sú veci, ktoré sú príliš vážne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvarda. Pripraví sa pán poslanec Dušan Švantner.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kvarda:
Vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
ako poslanec za Stranu maďarskej koalície by som sa mal tešiť, že Národná rada Slovenskej republiky konečne prerokúva vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorým by sa mali eliminovať účinky zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Ja sa však neteším z viacerých dôvodov. Dovoľte mi krátke vybočenie. Pán poslanec Kalman a pani poslankyňa Belohorská včera hovorili o lojalite menšín a dokonca dnes aj pán Hudec a pán Slobodník. Ale dovoľte mi uviesť dve poznámky v tomto smere.
Po prvé, Strana maďarskej koalície vstupom do vládnej koalície umožnila ostatným politickým stranám koalície...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, nerušte rokovanie mobilnými telefónmi.
Poslanec J. Kvarda:
... splniť daný sľub prijať ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta republiky. Bolo potrebných totiž 90 poslaneckých hlasov.
Po druhé, 99 % voličov SMK odovzdalo svoje hlasy súčasnému prezidentovi Slovenskej republiky pánu Rudolfovi Schusterovi. Po tomto, samozrejme, očakávame lojalitu aj my od Slovenskej republiky napríklad práve pri prijímaní konkrétneho, a nie symbolického jazykového zákona pre menšiny.
Vážený parlament, odzneli tu také názory, s ktorými Strana maďarskej koalície v žiadnom prípade nemôže súhlasiť, a preto tieto názory odmietame.
A teraz k meritu veci. Podľa vládneho návrhu zákona by malo ísť o právny predpis, ktorý by mal obsahovať komplexnú úpravu používania menšinových jazykov. O to však vôbec nejde. Vyplýva to jednoznačne z ustanovenia § 1, podľa ktorého, citujem: "Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá používania jazyka menšín aj v úradnom styku." V odkaze 2) k § 1, § 5 ods. 1 a v odkaze 4 k § 5 ods. 2 návrhu zákona sa uvádzajú také osobitné predpisy, ktoré údajne obsahujú úpravu používania jazykov národnostných menšín v konaní pred súdmi a v ostatných oblastiach života, resp. v oblasti predškolskej výchovy, základného a stredného školstva, pričom ide o tie isté osobitné zákony, na ktoré odkazuje aj zákon číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. Ak by som prijal túto filozofiu, musel by som sa stotožniť s tvrdením predchádzajúcej vlády, vládnej moci a s jej známou argumentáciou, podľa ktorej používanie menšinových jazykov je dostatočne upravené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Takáto argumentácia však neobstála ani v čase prijatia citovaného zákona, ani neskôr a neobstojí ani dnes. Tieto osobitné zákony totiž buď neriešia osobitné menšinové jazykové právo vôbec, alebo obsahujú len veľmi nekonkrétne ustanovenia.
Dotknem sa len niektorých. Podľa § 18 Občianskeho súdneho poriadku: "Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv." Podľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku: "Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk." V prípade občianskeho súdneho konania jednoznačne ide o klasickú základnú zásadu konania, ktorou sa má zabezpečiť rovnosť účastníkov pred súdom. Toto právo má každý účastník konania, a to nezávisle od štátneho občianstva, a vzťahuje sa na všetky jazyky. Má ho teda napríklad aj štátny občan Spojených štátov amerických arménskej národnosti, ktorý je účastníkom napríklad v dedičskom konaní. O žiadne špecifické jazykové právo menšín tu teda nejde. Podotýkam, že ide o platnú právnu úpravu z roku 1963.
V prípade trestného konania ide o rovnakú základnú zásadu konania, ktorým sa sleduje, aby bola zabezpečená rovnosť pri uplatnení práva na obhajobu. Toto právo má opäť každý nezávisle od štátneho občianstva a vzťahuje sa na všetky jazyky, teda toto právo má napríklad aj turecký kamionista, ktorý na našom území spôsobil dopravnú nehodu, pričom niekomu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Opäť teda nejde o špecifické menšinové jazykové právo. V tomto prípade ide o právnu úpravu z roku 1961.
Obdobný stav je aj v prípade zákona číslo 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. V tomto zákone neplatí len obmedzenie podľa počtu osôb patriacich k národnostnej menšine v tejto obci, teda 20 %, ale aj ďalšie obmedzenia. Ani napriek úspešnému hlasovaniu obyvateľov obce túto možnosť nemôžu využiť obyvatelia Matúškova, Sládkovičova, Štúrova, Kolárova, Hurbanova, Gabčíkova, Jesenského, Tešedíkova, Bohúňova, Kukučínova, Tomášikova, Hviezdoslavova a Kubáňova. Pri takejto koncepcii nie je potom už možné sa pozastaviť nad tým, že aj keď podľa názvu návrhu zákona by malo ísť o zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec, táto zákonná úprava by sa mala obmedziť len na používanie jazykov menšín v úradnom styku, a to s ďalšími obmedzeniami.
Po prvé, používanie týchto jazykov aj v úradnom styku by malo byť obmedzené len na územie obce, ak osoby patriace k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, pričom aj podľa dôvodovej správy sa zdôrazňuje takzvaný občiansky princíp. Pritom ako preambula Ústavy Slovenskej republiky, tak aj preambula zákona o štátnom jazyku vychádza z národného princípu, keď ide o národ slovenský, v prípade menšín prichádza do úvahy opäť len občiansky princíp. O čo tu vlastne ide? No o to, že ak ide o príslušníkov slovenského národa, právo na používanie ich jazyka je právo kolektívne, čo je pravda, avšak malo by to tak byť aj v prípade menšín.
Obmedzenie je zakódované aj v § 2 ods. 3 predloženého návrhu zákona, kde sa uvádza pojem "orgán štátnej správy" a "orgán územnej samosprávy", pričom sa zavádza legislatívna skratka "orgán verejnej správy". Tieto pojmy však nepoužíva ani Ústava Slovenskej republiky, ani iné zákony. Podľa článku 122 Ústavy Slovenskej republiky poznáme "ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy". Vážny problém je aj s použitím pojmu "orgán územnej samosprávy", ktorý návrh zákona dôsledne používa, pričom ani ústava, ani žiadny iný právny predpis tento pojem nepozná okrem zákona o štátnom jazyku. V zákone Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku v § 3 ods. 1 sú uvedené nasledujúce pojmy: "štátne orgány a štátne organizácie", "orgány územnej samosprávy" a "orgány verejnoprávnych ustanovizní" a tieto zákon spoločne nazýva "verejnoprávnymi orgánmi".
Pokiaľ ide o územnú samosprávu z ustanovenia § 3 ods. 1 návrhu zákona vyplýva, že používanie menšinových jazykov by prakticky malo byť umožnené na rokovaniach orgánu územnej samosprávy, avšak s ďalšou obmedzujúcou podmienkou, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. Podľa článku 69 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov orgánmi obce - teda nie územnej samosprávy, ak máme byť dôslední - sú obecné zastupiteľstvá a starosta obce. Tieto potom môžu vytvárať svoje ďalšie orgány, a to obecnú radu, komisie, výbory, ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o orgánoch územnej samosprávy. Obecný úrad, ktorý je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu obce, takto tiež neprichádza do úvahy. Je potom otázne, aký orgán územnej samosprávy by mal napríklad poskytovať občanom úradné formuláre - § 2 ods. 6 návrhu -, či informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch v jazyku menšiny - § 4 ods. 3 návrhu.
Použitou terminológiou sa otvára možnosť výkladu Ústavným súdom a takto sa ľahko môžeme dostať do takej situácie, že nebude orgán, na ktorý by sa jednotlivé ustanovenia mohli aplikovať. Takto, ako aj vzhľadom na územné obmedzenie nebudú prichádzať do úvahy ani orgány štátnej moci, ani orgány verejnoprávnych inštitúcií. Ďalší závažný problém je v tom, že samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce, a to orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce. Ide o § 4 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Posledné dve veľmi dôležité formy samosprávy obce pri takejto formulácii zostanú tiež absolútne nepokryté.
Z uvedených dôvodov musím na záver povedať, že Strana maďarskej koalície vládny návrh zákona v takej podobe, ako je predložený, podporovať nemôže.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami ako posledný vystúpi pán poslanec Zlocha. Tak prosím, osem, deväť. Chýba tam číslo desať, pán Andrejčák. Ako posledný je pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok. Prečítam ešte raz od začiatku tých, ktorí nie sú na tabuli. A prosím vás, aby ste zdvihli ruku. Pán poslanec Šťastný, pán poslanec Cuper, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Hudec, pán poslanec Kotian. To sú všetci. Vynechal som niekoho? Andrejčáka mám. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šťastný.
Nech sa páči.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
v súvislosti s predkladanými návrhmi v posledných, teda v terajších dvoch dňoch rokovania veľakrát zazneli rôzne interpretácie vzťahov, koaličných vzťahov, ale tak exaktne presne a transparentne ako predrečník pomenoval dôvody, prečo by mal byť prijatý zákon, poslanecký návrh zákona, a prečo bol urýchlene pripravený vládny návrh zákona, myslím si, že tu ešte neodznelo. Je úplne jasné, že ide o zákon, ktorý má tendenciu vo svojich maximálnych požiadavkách prispieť k tomu, aby sa naplnila litera minimálneho zisku. Myslím si, že v tomto momente sa ocitla časť koalície na tej povestnej šnúrke, o ktorej hovoril baťko Mináč.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Kvarda,
po tom, ako si v budapeštianskom parlamente po slovensky oslovil policajtov, myslel som si, že si naozaj lojálny alebo najviac lojálny z poslancov maďarskej koalície v Slovenskej republike, lebo si sa zachoval dôstojne aj pri rokovaní a naozaj si si nechal prekladať zo slovenčiny do maďarčiny, hovoril si teda po slovensky a tvoja slovenčina je možno zo všetkých poslancov maďarskej koalície najlepšia. Ale prepáč mi, neviem, prečo nazývaš politické kupčenie s prezidentským postom a s ďalšími aktivitami, aj s jazykovým zákonom, za prejav lojality maďarskej menšiny k občanom Slovenskej republiky slovenskej národnosti. Ja to nazývam obyčajným kupčením a za politickú drzosť pokladám to, ak ešte žiadaš, aby sme sa vám za niečo ospravedlnili alebo aby sme vám my vyjadrili lojalitu. Najprv sa vy musíte, ak chcete, lebo to mala urobiť Budapešť, ospravedlniť nám Slovákom za historické krivdy, ktoré na nás páchala po stáročia, ale najmä po roku 1861 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď si všetci Slováci museli písať mená a priezviská po maďarsky, keď sa zaviedlo tvrdé úradovanie výlučne v maďarskom jazyku a mnohí z vás sú práve dôsledok tohto etnického pomaďarčovania, pretože inak zrejme ich etnickí predkovia boli Slováci. Takže ak to urobíte vy v mene vašich súkmeňovcov z Maďarska, prosím, potom môžeme hovoriť o tom, že nachádzame k sebe spoločnú cestu.