Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kvarda pokladá za lojalitu súhlas pri voľbách prezidenta a tak ďalej a tak ďalej. To je, samozrejme, jeden z prejavov, ale tu sa naozaj treba spytovať na prejav lojality k slovenským občanom, k tým lžiam, ktoré boli rozširované predstaviteľmi maďarskej koalície tu v parlamente o Slovensku. Tak napríklad ospravedlnil sa pán Duray - teraz tu práve kráča - za to, čo napísal v doslove ku knihe János Esterházy v roku 1995, keď napísal, že pomery na Slovensku sú také ako v druhej polovici tridsiatych rokov v Nemecku, teda počas fašizmu, keď vie, že za také činy by ho na druhý deň poslali do koncentračného tábora, na tretí deň zastrelili pri pokuse o útek, pravdaže, vymyslenom? Ospravedlnil sa napríklad pán Csáky za nepravdu, ktorú mi napísal v odpovedi, že parlament v Maďarsku vyriešil otázku postavenia menšín v parlamente, kým slovenský parlament tento problém nevyriešil? Je potom čudné, že je tu 15 poslancov maďarskej národnosti, kým v Maďarsku nie je ani jeden poslanec z 13 národnostných menšín napriek existencii zákona. Má byť prejavom autochtónnosti to, že v Komárne primátor mesta pán Pásztor už roky odmieta vyčleniť dôstojné miesto na súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda? To je ústretovosť? A ospravedlnil sa pán Kvarda osobne za ten pohŕdavý úškrn, ktorý mal na tvári včera, keď sme hovorili o autochtónnosti, ktorou operuje pán Duray, pán Csáky? Keď sme o tom hovorili, vy ste sa ironicky, pohŕdavo uškŕňali. Takže o tej autochtónnosti, o tej lojalite radšej mlčte.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser, máte slovo, prosím.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zo slov pána poslanca Kvardu zaznela hlboká schizofrénia terajšej vládnej koalície. Na jednej strane sa terajšia vládna koalícia hlási k európanstvu a k občianskemu spôsobu usporiadania spoločnosti, ale na druhej strane má medzi sebou politické strany, ktoré prichádzajú s veľmi tvrdou nacionalistickou koncepciou, a tou je práve Strana maďarskej koalície.
V Európe menšiny automaticky považujú za normu hovoriť o sebe, že musia byť vybavení dvojjazyčne. Nie národ tvoriaci štát, ale práve menšinové zoskupenia, napríklad v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, v Rakúsku automaticky považujú svoju dvojjazyčnosť ako nevyhnutnosť na normálne pôsobenie vo svojom vlastnom štáte. A tu stále zaznieva z radov Strany maďarskej koalície snaha urobiť dvojjazyčným štátotvorný národ, a nie svoju vlastnú komunitu. To je hlboké protieurópske myslenie, ktoré nemá nič spoločné s moderným vývojom vo svete. Z jeho slov odznelo napríklad spojenie, že my očakávame od Slovenskej republiky, ale ak sa naozaj hlásia ako občania Slovenskej republiky k nej, predsa sa nemôžu sami vystavovať ako cudzinci vo vlastnom štáte. A to je práve ten prístup, ktorý vždy zaznieva smerom k vytváraniu akýchsi kolektívnych práv a k vytváraniu koncepcií smerujúcich k oslabeniu slovenskej štátnosti a rozbitiu slovenského štátu. A to sú tie obavy, ktoré sledujeme aj pri prijímaní tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán kolega, chcem vám pripomenúť, že vy ste v prvom rade občanom Slovenskej republiky a až potom ste príslušníkom národnostnej menšiny. Teda ako každý občan Slovenskej republiky aj občania národnostnej menšiny by mali ovládať štátny jazyk. Je to nakoniec zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky. Ale možno ústava pre vás toľko neznamená, pretože pokiaľ sa pamätáme, pri hlasovaní o prijatí Ústavy Slovenskej republiky politici zastupujúci maďarskú národnostnú menšinu nehlasovali za jej prijatie, ale sa zdržali hlasovania. Aj to je nakoniec určitý prejav lojality k Slovenskej republike.
Chcela by som ešte pripomenúť, prečo je také dôležité ovládať štátny jazyk. Pretože práve štátny jazyk je takým integrujúcim článkom, ktorý umožní dorozumievať sa všetkým občanom v Slovenskej republike, a teda aj v každom štáte. To znamená, že to isté platí aj pre národnostné menšiny. A mali by si to uvedomiť aj všetci občania. Vy máte možnosť hovoriť v slovenskom parlamente, ale keď sa posunieme trošku na juh, tak tam príslušníci národnostných menšín - slovenskej, nemeckej a tak ďalej - túto možnosť nemajú. Pokiaľ sa pamätáme, tak maďarskí politici sa veľmi chválili tým, že pripravili zákon, podľa ktorého aj príslušníci národnostných menšín budú mať možnosť zasadať v parlamente. Doteraz sa to nestalo, pretože zákonodarný zbor takýto zákon neschválil. Je to smutné o to viac, že sa s ním veľmi, veľmi chválili. Pokiaľ vidím, tak vy sedíte v parlamente.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej vystúpi pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie kolegu Kvardu. Najskôr s prvou časťou musím vyjadriť súhlas možno práve preto, že takisto som členom výboru pre verejnú správu a viem o problematike, o ktorej hovoril v súvislosti s používaním výrazu "verejná správa", pretože skutočne v minulom parlamente existoval v Národnej rade výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Pripomínam mu však, že parlamentná väčšina a ústavná väčšina, ktorej je aj on členom, a teda aj jeho rozhodnutím v tomto parlamente rozhodla, že tento výbor sa bude volať výbor pre verejnú správu. Ak už takto rozhodli, tak počas tých osem mesiacov, čo predstavujú ústavnú väčšinu, mali minimálne predložiť návrh zákona tak, aby sa tieto veci zosúladili so zákonom, aby sa potom mohlo takto pokračovať.
A neodpustím si jednu poznámku k lojalite v súvislosti so zákonom o priamej voľbe prezidenta, resp. o priamej voľbe prezidenta, pretože my, ktorí v tomto parlamente sedíme, veľmi dobre vieme, aká bola situácia, ako sa to vlastne vyvíjalo. Napriek tomu, že koaličná väčšina má ústavnú väčšinu, nebola schopná ani ochotná v tomto parlamente zvoliť pána Schustera za prezidenta Slovenskej republiky. Preto sa prijal zákon o priamej voľbe a bola to z núdze cnosť. Ak toto teraz nazývame lojalitou, dovoľ mi povedať, že je to minimálne neprimerané.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník, prosím, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán kolega,
tým, že ste predložili návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a usilujete sa o jeho prijatie, de facto hovoríte, že ste proti tomu, aby tí, o ktorých tvrdíte, že ich zastupujete, sa učili štátny jazyk slovenský. Prečo chcete alebo komu to má slúžiť, aby sa ľudia spolu nevedeli dohovoriť?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hudec - faktická poznámka.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľmi ma mrzí, že táto rozprava nezaujíma ani zástupcu predkladateľa, ani spravodajcu. Neviem, pre koho to hovoríme, keď zrejme súhrnom tejto diskusie má byť čosi, na čo musia obidvaja reagovať po skončení diskusie, keď sa bude hlasovať. Už to, že tu nesedia, vyjadruje zrejme čosi, čo by som rád zhrnul do svojho krátkeho procedurálneho návrhu. Vystúpenie pána poslanca jednoznačne potvrdilo, že poslanci Strany maďarskej koalície nepodporia vládny návrh zákona v takej podobe. Je jasné, že ani ostatní poslanci koalície nebudú hlasovať alebo v drvivej väčšine podľa vystúpení poslancov nebudú hlasovať za návrh, ktorý predložila Strana maďarskej koalície. Pýtam sa, či by nebolo rozumné prerušiť rokovanie o tomto bode do budúcej schôdze. Je to aj môj procedurálny návrh, o ktorom prosím dať hneď hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, dám hlasovať o tomto návrhu neskôr.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Kvardovi, že vlastne jasne povedal, prečo sú v koalícii. No proste biznis, áno? A jeho vystúpenie i stanovisko, že nepodporia zákon, mi vlastne pomáha odpovedať aj na otázky pána poslanca Mikloška, ktorý sa pýtal, prečo sme my neprijali zákon. No po prvé preto, lebo sme neboli ochotní kupčiť s bývalými poslancami v parlamente za maďarské politické subjekty. Po druhé, nemohli sme prijať zákon preto, lebo ako sa už dnes ukazuje, ich požiadavky sú nenásytné, oni stále viac a viac chcú. Veď súčasná vládna koalícia im už tak vyšla v ústrety, že dokonca upravuje úradovanie v jazyku národnostnej menšiny a im to nestačí. Nestačí, pretože pre nich hra na prijatie tohto zákona je vlastne cesta k jednému inému cieľu. A po tretie, neprijali sme ten zákon, teda nedotiahli sme ho počas Mečiarovej vlády z toho dôvodu, že sme si jasne uvedomili, že ich postoje a otvorenie tejto otázky v parlamente by boli vyvolali napätie v spoločnosti.
Som presvedčená, že aj tento zákon vyvoláva už dnes napätie v spoločnosti a jeho prijatie aj v tej podobe, ako dáva vládna koalícia, vytvorí napätie v spoločnosti, pretože nebudú spokojní ani tí, ktorí si chránia štátnu reč, a nebudú spokojní ani politici z maďarskej strany, ktorí budú rozdúchavať a iniciovať v maďarskej menšine nespokojnosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian.
Žiadam vás, páni poslanci, aby ste vypli mobilné telefóny v tejto miestnosti.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán poslanec Kvarda,
myslím si, že ste zbytočne rečnili v tejto snemovni desať minút. Stačilo vám zhrnúť vašu rozpravu do jednej vety, a to do takejto: My maďarská národnostná menšina a poslanci Strany maďarskej koalície chceme autonómiu na južnom Slovensku. A v tejto vete by ste povedali všetko. Áno, vy politickí predstavitelia Strany maďarskej koalície máte plné ústa slov, ako je porozumenie, lojalita, tolerancia, ústretovosť, pochopenie, vzájomná úcta. A sú to slová, ktorých podstata sa vyžaduje len zo strany Slovákov. Ako je to však zo strany maďarskej národnostnej menšiny a jej poslancov, mali sme možnosť vidieť aj v tomto parlamente na marcovom zasadnutí pri 60. výročí "malej vojny", keď predseda parlamentu vyhlásil minútu ticha, aby sme si tým všetci uctili pamiatku obetí tejto vojny. Bola to minúta ticha za Slovákov, ktorí padli pri obrane svojej vlasti, keď fašistické horthyovské Maďarsko napadlo suverénny štát. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa v priebehu tohto návrhu poslanci Strany maďarskej koalície doslova všetci do jedného vyparili z rokovacej miestnosti. Nuž, vážená národnostná menšina a jej poslanci, vy žiadate toleranciu, lojalitu, porozumenie a úctu k živým a vy ste neboli schopní mať úctu ani k mŕtvym. Vy ste neboli schopní sa odosobniť a prekonať svoje veľkomaďarské presvedčenie ani pri takomto akte? A ako vyzerajú hroby týchto obrancov vlasti na južnom Slovensku, páni poslanci, máte možnosť sa presvedčiť - vyvrátené náhrobky, počmárané...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zlocha, prosím.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán poslanec Kvarda to povedal veľmi pekne a som presvedčený o tom, že každý rozumne zmýšľajúci Slovák musí byť vlastne proti týmto návrhom zákonov. Určite poslanci maďarskej koalície čakajú zaslúženú odmenu za to, že podporili ústavný zákon, podporili pána Schustera. Ale po prvé, ak by bol prijatý poslanecký jazykový zákon, tak by to vlastne znamenalo v podstate niekoľko štátnych jazykov nielen pre Slovákov v slovenčine, Maďarov, ale aj pre 17 tis. Rusínov, 13 tis. Ukrajincov, 5,5 tis. Nemcov a, samozrejme, aj pre 75 tis. štatistických Nemcov. Určite by bolo lepšie a výhodnejšie naučiť sa jeden úradný jazyk, a to by nás malo spájať. Zrušenie Benešových dekrétov by bola vlastne rehabilitácia tých, ktorí odtrhli 10 tis. km2 Slovenska, ktorí vyhnali 100 tis. Slovákov a ktorí majú na svedomí aj smrť Slovákov, ktorých odtiaľto vyháňali. Choďte sa spýtať do Šurian, ale nakoniec aj do iných miest.
Prečo sme my vlastne proti poslaneckému návrhu? Je tam hromada nezmyslov a podieľali sa na ňom ľudia, ktorí Slovensko doteraz ohovárali a klamali, kade chodili. Pán poslanec Duray dokonca verejne vyslovil názor, že zmiešané manželstvá Maďarov sú vlastne špinením rasy a že by sa vlastne plodili menej hodnotní ľudia. Môžem povedať, že mám dvoch synov a ani na fyzickom, ani na duševnom vzhľade to na nich nevidno. Mám totiž manželku zo zmiešaného manželstva. A pán Csáky vyložene klamal vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Len sa pozrite, čo tam píše.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrejčák vystúpi s faktickou poznámkou ako posledný.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážim si pána poslanca Kvardu kvôli tomu, že aj keď má rovnaký politický a národnostný cieľ ako ostatní jeho kolegovia zo Strany maďarskej koalície, predsa vystupuje umiernene a nevyvoláva vášne, ktoré zastrašujú ľudí. Chcem zaujať stanovisko k tej časti jeho vystúpenia, kde hovoril, že nepodporia vládny návrh. Pán kolega, ani som nečakal, že ho podporíte. Osobne hodnotím skutočnosť, že ste poslanecký návrh podali až teraz po dohovore s vládou iba ako propagandistický trik. Vy ste ho nepodali hneď po voľbách, keď sa ustanovila táto Národná rada, keď sme mohli začať o tom rokovať, ale teraz. Vám ide v skutočnosti o to, že chcete, aby prešiel vládny návrh.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, keď vezmete vládny návrh a pozriete sa do § 3, odseky 1 a 2 sú v takom rozpore, že vlastne napĺňajú všetky požiadavky maďarských poslancov alebo maďarských obyvateľov Slovenska v tých výhodách, ktoré chcú získať. Jediné, čo nebude splnené, to je 10 %, ale to sa predsa dá pri novele zákona o pár mesiacov znovu urobiť. Takže vám ide o to, aby sa schválil vládny návrh a toľko hlasov, koľko koalícia bude potrebovať, im promptne dodáte. To je iba propagandistický trik na Slovákov, aby boli radi, že neprešiel váš zlý zákon a on prejde rovnako zlý, ibaže aspoň chvíľu si budú myslieť, že je to inak.
Ale chcem povedať, že to nie je všetko. Tie požiadavky, ktoré vytvára tento zákon - a ak bude schválený, budú sa stupňovať -, vyjadril pán podpredseda vlády Csáky 20. 6. v televízii, keď už priamo ukázal vplyv toho zákona. Slovák nesmie byť riaditeľom slovenskej štátnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tak dopadneme všetci v samosprávach...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Dušan Švantner a pripraví sa pán poslanec Zlocha.
(Hlas v sále.)
Viem, pán poslanec Hudec, ale nemusím dať hneď o tom návrhu hlasovať. Vy to dobre viete.
Nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
pri svojich úvahách o nutnosti nového zákona o používaní jazykov národnostných menšín som zalistoval v pamäti, aby som sám sebe zdôvodnil nutnosť a tiež aj formu nového zákona, aby mal tento zákon prínos pre všetkých občanov našej vlasti. Pri týchto úvahách je potrebné vychádzať z toho, že od vzniku prvej Česko-slovenskej republiky uplynulo 80 rokov a po celý tento čas boli financované školy s vyučovacím jazykom maďarským zo štátneho rozpočtu, ktoré mali podľa ústavy zabezpečiť získanie dostatočnej znalosti slovenského jazyka všetkých občanov maďarskej národnosti, a tým možnosť dorozumenia sa všetkých občanov Slovenskej republiky v slovenskom jazyku.
No musím priznať, bežne sa stáva na južnom Slovensku, že naši spoluobčania maďarskej národnosti nerozumejú po slovensky. Už teda 80 rokov vyhadzujeme finančné prostriedky na školy, ktoré si neplnia svoju úlohu, a to zabezpečiť dorozumenie sa občanov tejto republiky. Uvažujem nad tým, koľko študentov maďarskej národnosti neskončilo stredné a vysoké školy len preto, lebo ich v školách s vyučovacím jazykom maďarským nedostatočne naučili po slovensky, čo vidím ako problém číslo jeden. Jednoznačne možno povedať, že čím dlhšie chodia naši spoluobčania do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, tým majú väčšie problémy s uplatnením sa v našej spoločnosti, a tým sú aj viac izolovaní od štátotvorného obyvateľstva. Bolo by preto potrebné pripraviť zákon nie o používaní jazykov národnostných menšín, ale zákon o dostatočnej úrovni výučby slovenského jazyka občanov národnostných menšín, presnejšie povedané maďarskej národnostnej menšiny, lebo ostatné národnostné menšiny žijúce v našej republike problémy so slovenčinou nemajú, aj keď to nie sú slovanské menšiny, čím mám na mysli nemeckú menšinu.
Milé dámy, vážení páni, problém s prispôsobovaním sa maďarskej menšiny štátotvornému národu je tu evidentný. No je otázne, či sa politici maďarskej národnosti snažia pozitívne riešiť tento problém, lebo podľa môjho názoru požadovaním prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín je tu snaha o izolovanie našich spoluobčanov maďarskej národnosti od štátotvorného národa, a tým uchránenie voličskej základne pre maďarských politikov. No ako sa môžeme presvedčiť v praxi, už občania maďarskej menšiny sami zistili, že politici maďarskej koalície nerobia správnu politiku, že nejdú správnou cestou, čo dali najavo tým, že za SMK hlasovalo aj s časťou Cigánov iba 9,12 % voličov, no podľa štatistiky by malo byť uvedené percento podstatne vyššie. Pritom je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že naši spoluobčania maďarskej národnosti sú podstatne disciplinovanejší a určite bola ich absencia pri voľbách menšia ako u slovenského obyvateľstva.
Napriek všetkým týmto signálom politici z SMK tvrdo požadujú od vládnej koalície plnenie koaličných sľubov a aby uľahčili vládnej koalícii prijatie nepotrebného a diskriminačného zákona o používaní jazykov národnostných menšín, predložili do Národnej rady Slovenskej republiky vo forme poslaneckého návrhu zákona taký návrh zákona, ktorý je diskriminačný voči štátotvornému národu, a tým uľahčili SDK, SDĽ a SOP obhájenie zákona podľa vládneho návrhu medzi voličmi a členskou základňou uvedených vládnych strán.
Milé dámy, vážení páni, teraz sa budem venovať niektorým paragrafom z vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Ako poznám našich maďarských spoluobčanov, určite využijú do poslednej bodky znenie zákona a budú jednoznačne požadovať, aby úradné formuláre boli vydávané v maďarskom jazyku (pozri § 2). K § 7 ods. 2 musím konštatovať, že týmto znením legalizujeme prepustenie našich občanov slovenskej národnosti z verejnej správy. Pri tejto príležitosti vyzývam občanov na juhu Slovenska, aby si všimli, ako sa stará o ich zamestnanosť terajšia vláda, aby si uvedomili, že tým, že dali hlasy stranám vládnej koalície, čiže SDK, SDĽ a SOP, sa postarali o stratu svojho zamestnania vo verejnej správe.
Podľa § 8 ods. 2 došlo k zrušeniu sankcií, pokút v prípadoch ignorovania štátneho jazyka, čo sa prejaví ešte vo väčšom rozsahu to, že v prípadoch, keď nebudú chcieť komunikovať na inštitúciách s občanom hovoriacim po slovensky, občan štátotvorného národa nebude môcť docieliť nápravu. V dôvodovej správe sa uvádza, že realizácia právnej úpravy nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily a ani zvýšené výdavky, čo je jednoznačné klamstvo, lebo či už nové dvojjazyčné formuláre alebo tlmočníci budú využívať veľké finančné náklady, a pritom ešte viac budeme separovať občanov maďarskej národnosti od štátotvorného národa, čo je asi zámer politikov zo SMK.
V dôvodovej správe na prvej strane v poslednom odseku je veta, ktorú citujem: "Vláda Slovenskej republiky hodnotí celkové pokrytie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov ako vyhovujúce." Prečo sa teda zaoberáme nepotrebným zákonom a zbytočne staviame proti sebe našich spoluobčanov na juhu Slovenskej republiky?
Na záver sa pokúsim zhrnúť ešte raz fakty bez zbytočných prázdnych slov, ktorými nás niektorí kolegovia odvádzajú od jadra problému.
Úlohou Národnej rady Slovenskej republiky je zlepšiť spolužitie štátotvorného národa so všetkými národnosťami, ktoré žijú v Slovenskej republike, a to sa dá len takým spôsobom, že sa budeme navzájom rozumieť. Táto úloha a aj cieľ je splnený u všetkých menšín, ktoré sa naučili po slovensky. Jediný problém je s maďarskou menšinou, ktorej niektorí jedinci nechcú hovoriť po slovensky alebo vzhľadom na ich schopnosti im nestačí rozsah výučby slovenčiny v školách s vyučovacím jazykom maďarským na to, aby sa naučili po slovensky. Riešenie problému nevraživosti medzi Slovákmi a Maďarmi musia začať riešiť politici. A mali by ste začať vy poslanci z maďarskej koalície s komunikáciou po slovensky, nie separovaním sa vo vašich dvoch poslaneckých laviciach a provokačnou komunikáciou v maďarčine.
Problém neschopnosti občanov maďarskej národnosti naučiť sa po slovensky je úloha pre ministerstvo školstva, ktoré musí zabezpečiť dostatok dobre po slovensky hovoriacich učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a učiť toľko predmetov v slovenčine, aby aj menej chápaví žiaci mali možnosť naučiť sa po slovensky.
Riešiť problém spolužitia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, uplynul váš časový limit.
S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Kolláriková ako posledná. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci,
ani tak nechcem mať faktickú pripomienku, ako chcem predkladateľovi ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi popriať dobrú chuť k tomu jedeniu banána. Možno niekde inde by mu chutil lepšie, ale keďže je to také naliehavé, aby sme prijali zákon o jazykoch národnostných menšín, podmienky sa musia dodržiavať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, reagujte na vystúpenie pána poslanca Švantnera. Buďte taký dobrý. Prosím vypnúť mikrofón pána poslanca Cupera.
Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán kolega Cuper, už si dopovedal.
Pán kolega predrečník správne podotkol, že prijatím poslaneckého zákona o jazyku národnostných menšín by na Slovensku vznikol skutočne babylon. Predstavme si, že by sa v jednej obci, keby sa prijal tento zákon, kde by bola menšinová hranica 10 %...
(Kolega Cuper, uvedom si, že teraz mám slovo ja, a nie ty.)
Keby sa prijal takýto zákon a v tejto obci by bolo 10 % občanov cigánskeho etnika, 10 % občanov maďarskej národnosti, tak vlastne úradné listiny podľa tohto zákona by sa museli písať v troch jazykoch. Pýtam sa: Keby to bolo vo viacerých obciach, budú mať obce na to finančné prostriedky, aby mohli platiť tlmočníkov? Pretože je tam uvedené, že buď budú tlmočníci, alebo pracovníci samosprávy budú ovládať aj jazyk príslušnej národnostnej menšiny.
Samozrejme, keď obec na to nebude mať finančné prostriedky, tak zvolí schodnejšiu cestu a bude prijímať do zamestnania tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí budú ovládať aj jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Čiže skutočne potom sú tu porušované ľudské práva, čo je zakotvené aj v článku 34 ústavy, pretože tu už skutočne výkon práv národnostných menšín pôjde na úkor všetkých občanov Slovenskej republiky. Čiže na toto by sa mal dať veľký pozor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pani poslankyňa Dolníková.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
Slovenská republika je štátom, v ktorom žije väčší počet národností. Je len samozrejmé, že v takomto prípade musí byť niečo, čo štátotvorný národ a národnosti spája, čo umožní, aby ľudia spolu žili, spolu pracovali, spolu hovorili, spolu sa zabávali a spoločne prispievali na rozvoj mladého slovenského štátu. Tým niečím by mal byť spoločný jazyk. Preto v našej ústave v článku 6 sa píše, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom jazyk slovenský. Naša ústava však nezabúda ani na práva menšín a v článku 34 je uvedené, že občanom tvoriacim národnostné menšiny v Slovenskej republike sa zaručuje všestranný rozvoj. V odseku 3 tohto článku sa upozorňuje, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených ústavou nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
Vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín uvádza dolnú hranicu počtu obyvateľov v obciach umožňujúcich používať v úradnom jazyku svoj jazyk, jazyk menšiny 20 %. Ktorá z národností žijúcich na Slovensku bude môcť túto príležitosť využívať? Občania maďarskej národnosti, ktorých je 567 296, rusínskej 17 191, ukrajinskej 13 281, nemeckej 5 413 a rómskeho etnika, ktorých je podľa posledného sčítania 75 102. Vo verejnosti sa začali objavovať názory, že na Slovensku tak bude dochádzať k mäteniu jazykov podobne ako v Babylone. Možno sa bude zdať tento názor mnohým ľuďom naivný, ale ak naozaj budeme môcť v takom malom štáte, akým je Slovensko, okrem úradného slovenského jazyka používať aj päť jazykov menšín, tak potom k tomu jazykovému babylonu naozaj na Slovensku môže dôjsť. Preto by sme mali tento krok, schválenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, dobre zvážiť, aby sme našu výstavbu moderného Slovenska neohrozili, aby sme ju rozostavanú neopustili, pretože každý bude hovoriť svojím iným jazykom a bude presadzovať len svoje záujmy.
Počet obcí, v ktorých počet občanov maďarskej národnosti prevyšuje 20 %, je 461. 20-percentnú hranicu presahuje pri nemeckej národnosti "až" jedna obec, je to Kunešov v okrese Žiar nad Hronom. V 60 obciach je viac ako 20 % Rusínov, v 17 obciach Ukrajincov. V koľkých obciach však presahuje počet Rómov 20 %, vie však vari len pánboh. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1991 sa k rómskemu etniku prihlásilo 75 102 občanov, čo je necelých 1,5 %, ale 20-percentnú hranicu prekračuje v 55 obciach. Podľa neoficiálnych štatistík sa však počet Rómov na Slovensku blíži k hranici 300 tis. Niektorí politickí predstavitelia Rómov hovoria dokonca to, že na Slovensku je najmenej 500 tis. Rómov. Čo to bude potom znamenať v praktickom živote? Znamená to, že v úradnom jazyku bude možné používať na Slovensku okrem slovenského jazyka ďalších päť jazykov...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vypnite ten mobil, prosím vás.
Poslanec J. Zlocha:
... že osoby 5 národnostných menšín budú mať právo podávať písomné podania orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy vo svojom menšinovom jazyku a v menšinových jazykoch budú uvedené orgány - samospráva a štátna správa - vydávať aj svoje rozhodnutia, že v menšinových jazykoch budú vydávané aj úradné formuláre, budú nimi označené orgány verejnej správy, označované ulice a iné miestne geografické označenia. Dôležité informácie z rokovania orgánov územnej správy tiež budú môcť byť aj v jazyku menšín. Jazyk menšín sa bude môcť používať aj v konaní pred súdmi. Rád by som vedel, či si predkladatelia tohto návrhu zákona uvedomili, aký to bude mať vplyv na občanov štátotvorného národa, ktorí v týchto zmiešaných národnostných územiach žijú, aký to bude mať vplyv na bezprostredný výkon štátnej správy a samosprávy a, samozrejme, aj na rozpočet. Pokúsil sa aspoň niekto odhadnúť, koľko bude tento "kšeft" stáť? Je skutočne zaujímavé, že žiadna z kandidujúcich krajín do Európskej únie takéto experimenty nerobí. A takéto experimenty sa nerobia ani vo vyspelých, hospodársky rozvinutých krajinách, ktoré sú označované za piliere demokracie vo svete. Musíme to urobiť akurát my? Akoby sme nemali dosť iných starostí a iných problémov.
Nie náhodou som v úvodnej časti svojho vystúpenia citoval niekoľko článkov z našej ústavy. Nebolo by jednoduchšie a lacnejšie, keby si príslušníci národnostných menšín osvojili úradný slovenský jazyk? Určite áno! Štát im predsa na to vytvára také podmienky, aké vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky. Pre toho, kto sa cíti byť občanom Slovenskej republiky, kto sa ako občan chce uplatniť na celom území štátu, ten sa približne za 1 500 hodín, ktoré sa venujú vyučovaniu slovenčiny počas základnej školskej dochádzky, úradný jazyk môže naučiť. Keď k tomu pripočítame 4 roky na stredných školách a učilištiach, tak potom počet hodín vyučovania slovenčiny vzrastie o ďalších 800 hodín. To by malo naozaj stačiť aj pre priemerných občanov. Za 1 600 až 2 400 hodín vyučovania sa jazyk slovenský nenaučí len ten, kto sa ho naučiť nechce, kto ho podceňuje ako jazyk jednoduchý, jazyk sedliakov, drevorubačov, drotárov, pastierov a robotníkov, kto Slovákov a slovenčinu podceňuje, prípadne ten, kto necíti žiadne puto k tomuto štátu a kto sa na Slovensku necíti dobre.
Je len samozrejmé, že aj uplatnenia ľudí s nedostatočnou znalosťou úradného jazyka v štátnej správe sú obmedzené. V prípadoch presadzovania týchto ľudí do funkcií v štátnej správe, v armáde či polícii sa nemôže skončiť inak ako fiaskom, tak ako sa to stalo na ministerstve životného prostredia, kde vedúci kancelárie ministra nebol schopný vyplniť dotazník, úradný dotazník v slovenskom jazyku, chvalabohu už odišiel, pretože vybavenie pošty mu niekedy trvalo aj celý týždeň. Podobne aj zástupca prednostu Krajského úradu v Nitre, ktorý takisto ušiel pred novinármi, pretože neovládal slovenčinu, ale samozrejme, základná a stredná škola v maďarskom jazyku, vysoké školy v Maďarsku a potom jeho znalosti nemohli byť iné ako slabé.
Pri úvahách o dôsledkoch prijatia návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín si musíme položiť aj celkom samozrejmú otázku, aký to bude mať vplyv na občanov slovenskej národnosti, ktorí v národnostne zmiešanom území žijú. Jednoducho sa budú musieť prispôsobiť situácii, ktorú im naša širokospektrálna koalícia pripravila, naučiť sa jazyk menšiny alebo etnickej skupiny, ak ona nie je ochotná alebo schopná naučiť sa úradný jazyk, prípadne požiadať o tlmočenie. Koniec koncov aj v tomto smere máme dostatok skúseností, keď v Komárne na podujatí organizovanom maďarskou koalíciou si náš bývalý prezident nasadil slúchadlá, aby si mohol vypočuť, čo jeho "poddaní" hovorili, v úvodzovkách, samozrejme.
Do úvah o praktickom používaní tohto zákona sa však vnucujú aj ďalšie pochybnosti. Budeme napríklad vedieť pripraviť v pomerne krátkom čase také veľké množstvo tlmočníkov a prekladateľov? Bude dovtedy kodifikovaný rómsky jazyk? Azda nechceme takýmto spôsobom vytvoriť tých sľubovaných 150 tis. nových pracovných miest vo forme špeciálnej kategórie tlmočníkov a prekladateľov? Samozrejme, môžeme si položiť aj ďalšiu znepokojujúcu otázku: Neprispejeme tak k postupnému odnárodňovaniu, k asimilácii Slovákov na zmiešaných územiach, hlavne na južnom Slovensku? Pravdepodobne áno, historické skúsenosti jednoznačne hovoria a číslami sa to dá dokázať, že miestni funkcionári a predstavitelia národnostných menšín to vedeli a vedia dokonale využiť.
V žiadnom prípade nemožno hovoriť, že územie obývané maďarskou menšinou na juhu Slovenska tvorí súvislé územie, ako o tom hovorí podpredseda vlády Pál Csáky vo svojej knihe Maďari na Slovensku. Skutočne na tomto území žije 530 tis. občanov maďarskej národnosti, ale nepomerne viac Slovákov 971 162. Z toho dôvodu by bolo skutočne dôležité, aby sa prispôsobili situácii, ktorá tu je.
Vzhľadom na krátkosť času musím niečo preskočiť. Dovoľte mi, aby som na záver povedal toto. Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je príliš dôležitý na to, aby sme ho prerokúvali v skrátenom konaní, je príliš dôležitý na to, aby sme obchádzali tých, ktorých sa zákon bude najviac dotýkať, teda občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, Slovákov, a nepýtali sa ich na ich názor. Mali by sme sa poučiť z histórie, nemali by sme zabudnúť na tých, ktorým vďačíme za to, že Slováci ako národ pretrvali napriek tisícročnému útlaku a porobe. Samozrejme, budem hlasovať proti prijatiu tohto návrhu zákona, či už je označený ako vládny, či poslanecký, lebo je protislovenský, je proti záujmom občanov Slovenska, diskriminuje ich a v konečnom dôsledku ohrozí aj územnú celistvosť Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Zlochovi. Faktické poznámky nie sú.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dolníková, pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za slovo a dovoľte mi, aby som krátko na úvod zareagovala, presnejšie, vyjadrila sa krátkymi reflexiami aj na tie poznámky, ktoré v predchádzajúcich vystúpeniach na našu adresu odzneli v súvislosti so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín.
Viackrát bolo spomenuté, že na svete je málo takých štátov, prípadne vôbec nie je taký štát, kde by bol podobný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ako sa pripravuje v Národnej rade Slovenskej republiky. Včera sa odvolala pani kolegyňa Aibeková na materiál, ktorý bol vypracovaný v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, nechcem o tom dlho hovoriť, treba si len zalistovať, koľko je takých štátov, kde neexistuje zákon o štátnom jazyku, to znamená, že nemusí existovať ani zákon o používaní jazykov národnostných menšín, prípadne naopak.
Ďalej nám bolo vyčítané, že vo vlastnom návrhu, teda návrhu Strany maďarskej koalície, sa podpísali iba muži. Chcela by som pripomenúť, že tento návrh nepodpísali iba muži, ale aj ženy poslankyne Strany maďarskej koalície, len ma zaráža to, že pani poslankyňa Národnej rady nepozná zákon číslo 300/1994 Z. z. o mene a priezvisku a zákon číslo 154/1994 Z. z. o matrikách, na základe ktorých používame svoje priezviská ako príslušníčky maďarskej národnostnej menšiny bez "-ová" a krstné mená v maďarskej podobe.
A posledné, čo sa týka ešte týchto poznámok, v Národnej rade Slovenskej republiky nesedíme, teda nesedia tu poslanci a poslankyne Národnej rady Strany maďarskej koalície na základe nejakého zvláštneho zákona, ale zákona o voľbách do Národnej rady a nebolo potrebné prijať osobitný zákon, ktorý požadujete od Maďarskej republiky.
A teraz už k samotnému môjmu vystúpeniu, ktoré, dúfam, že bude veľmi stručné.
Podľa schváleného programu máme prerokovať dva návrhy o používaní jazykov národnostných menšín: vládny návrh, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín iba v úradnom styku pred orgánmi verejnej správy, a návrh poslancov SMK upravujúci používanie jazykov národnostných menšín aj v iných oblastiach ako napríklad v samospráve, v súdnom a správnom konaní, v školstve, v hromadných oznamovacích prostriedkoch a podobne. Vo svojom vystúpení by som chcela stručne, podotýkam, bez emócií zdôvodniť, prečo považujeme vládny návrh za nedostatočný, prečo sme chceli a naďalej chceme doplniť návrh zákona bodmi, ktoré sa vzťahujú na oblasť školstva, a prečo sme podali vlastný poslanecký návrh.
V druhom bode § 5 vládneho zákona sa píše: "Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony," a sú tu vymenované, napríklad školský zákon, samozrejme, nebudem to všetko citovať, zákon o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady číslo 220/1996 Z. z. a podobne. Ústava Slovenskej republiky, ako už bolo viackrát spomenuté, v článku 34 ods. 2 tiež konštatuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku. Ďalej nebudem citovať kvôli času. Ale ak si prečítame zákony a vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky o predškolských zariadeniach, základných a stredných školách a podobne, zistíme, že ich znenie síce korešponduje s ústavou, ale nerieši používanie jazykov národnostných menšín, teda materinského jazyka žiakov v celej šírke problémov. Napríklad § 3 ods. 1 školského zákona hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám, teda občanom českej, maďarskej, nemeckej a tak ďalej národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku, alebo vo vyhláške ministerstva školstva na stredných školách, v základných školách, predškolských zariadeniach a tak ďalej v časti o zriaďovaní škôl sa požaduje, aby sa pri školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským uvádzal aj vyučovací jazyk školy a podobne.
Nechcem vás zaťažovať citáciami zo zákonov a iných právnych noriem, každý sa môže presvedčiť, že v nich chýba riešenie niektorých konkrétnych problémov, s ktorými sa stretávame v praxi. Uvediem niekoľko príkladov. Žiak, príslušník národnostnej menšiny, má síce právo na vzdelanie vo svojom jazyku, ale toto právo nemôže plne uplatniť pri štúdiu na strednej škole, lebo je nedostatok stredných škôl s vyučovacím jazykom národností, hlavne stredných odborných učilíšť. Po absolvovaní základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským je teda často nútený prihlásiť sa na strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Z toho dôvodu 30 až 50 % žiakov maďarskej národnosti napríklad študuje na stredných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Ak by im zákon umožnil vykonať prijímacie skúšky vo svojom jazyku, zmenšila by sa iba ich nevýhodná pozícia, handicap v porovnaní so žiakmi slovenských škôl. Učila som matematiku a fyziku a ako pedagogička viem z praxe, čo znamená v strese riešiť napríklad slovné úlohy, kde každé slovíčko má zvláštny význam a môže zmeniť výsledok riešenej úlohy.
V posledných rokoch sa viackrát stalo, že na čelo školy s vyučovacím jazykom maďarským bol vymenovaný riaditeľ, ktorý neovládal slovenský jazyk. Podotýkam to nie preto, že bol slovenskej národnosti, ale preto o tom hovorím, že neovládal vyučovací jazyk školy. V praxi to znamená, že ani nemohol vyučovať v tomto jazyku, teda svojvoľne menil vyučovací jazyk školy, pretože nie každý riaditeľ je slovenčinár. Okrem toho, ako môže takýto riaditeľ zodpovedať za úroveň práce školy, ak nerozumie jazyku svojich kolegov a žiakov? Príprava pedagógov sa uskutočňuje na univerzitách, pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na Univerzite Filozofa Konštantína v Nitre. Považujeme za logické, aby sa ich vzdelávanie uskutočnilo v ich materinskom jazyku. Argumentácia, že v základných a na stredných školách si dostatočne osvojili štátny jazyk, teda môžu na univerzite študovať v slovenskom jazyku, neobstojí, lebo je podstatný rozdiel v ovládaní bežnej hovorovej reči a vyučovacím jazykom odborných predmetov v inom jazyku, lebo nejde len o odbornú terminológiu. V žiadnom zákone nie je zakotvené právo na ďalšie vzdelávanie pedagógov v jazyku národnostných menšín učiacich v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Aj túto oblasť vzdelávania dospelých chceme riešiť týmto zákonom.
Myslím si, že každý súdny človek uzná, že pri súťažiach a olympiádach by mal každý žiak mať právo používať svoj materinský jazyk, resp. jazyk školy, ktorú navštevuje. Nemôžeme tvrdiť, že majú rovnaké šance žiaci navštevujúci školu s vyučovacím jazykom slovenským a vyučovacím jazykom národností, ak sa úlohy zadávajú iba v slovenskom jazyku. Okrem pedagógov je ešte niekoľko ďalších profesií, na ktoré je nutná vysokoškolská príprava v materinskom jazyku, keď už nie je možné zabezpečiť úplné vysokoškolské vzdelávanie v jazykoch národnostných menšín. Zaraďujeme sem napríklad prípravu teológov, knihovníkov, etnografov, žurnalistov, sociálnych pracovníkov a podobne. Z časových dôvodov nebudem ďalej pokračovať vo vymenúvaní týchto príkladov.
Žiaľ, vládny návrh zákona zo spomenutých problémov nič nerieši. Pritom naše požiadavky či návrhy nie sú zamerané proti príslušníkom slovenského národa, chcú iba zákonom zastrešiť existujúci stav a veľmi rada by som už konečne počula konkrétne, v čom a ako znevýhodňuje Slovákov, príslušníkov slovenského národa zákon o používaní jazykov národnostných menšín, prečo je diskriminačný voči občanom slovenského národa.
Som presvedčená, že naše návrhy sú v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi, ale aj s tými právnymi normami, ktoré sa vláda Slovenskej republiky zaviazala aplikovať. Nebudem ich menovať, pretože už skutočne časovo na to nestačím. Chcela by som len podčiarknuť, že napríklad Zmluvu o dobrej spolupráci medzi Maďarskou a Slovenskou republikou podpísala predošlá vláda a súhlasila s vypracovaním takéhoto zákona.
Keďže ďalej už skutočne nestačím s časom, končím a dúfam, že ste ma pochopili v tom zmysle, že som chcela skutočne len vecne predostrieť problémy, ktoré nás tlačia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)