Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Nagy bude vystupovať v rozprave vzhľadom na to, že sa nikto neprihlásil do faktických poznámok. Konštatujem, že pán poslanec tu nie je.
Ďalej vystúpi pán poslanec Andrejčák, po ňom sa pripraví pán poslanec Cabaj.
Prosím, pán poslanec Andrejčák, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
je mi ľúto, ale musím verejne vyhlásiť hneď na úvod môjho vystúpenia hodnotenie dnešného dňa. Rokujeme o ničom. Všetci tu v sále hráme vlastne veľké divadlo o demokracii pred občanmi Slovenska. Áno, máte pravdu, je to už druhý deň, ale koaličná rada už o všetkom rozhodla, vydala príslušné príkazy koaličným poslancom a vlastne iba naťahujeme čas, keď príde to rozhodnutie a ukáže sa, že ste poslušní poslanci. Túto nemilú pravdu dokazoval včera v rokovacej miestnosti svojím nedôstojným správaním sa doteraz ešte stále minister Kňažko, keď si najprv líhal a ukladal sa na spánok v tejto lavici a potom, keď sme ho zobudili alebo donútili nespať, tak vzal noviny a ukazoval, že ich číta. Veď rokovanie o používaní jazyka na území Slovenska ho vôbec nezaujíma, pretože už je aj tak rozhodnuté, takže naozaj je to rokovanie o ničom. Len pripomínam, že s takou aroganciou ministra k parlamentu v minulom volebnom období sme sa ani raz nestretli.
Môj osobný postoj k predloženému návrhu zákona je prirodzene ovplyvnený stupňom poznania skutočných zámerov politických predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku. Rovnako je ovplyvnený aj mierou poznania situácie v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska. Fakty a dôkazy o iredentistických snahách a pokusoch poslancov za Stranu maďarskej koalície včera aj dnes veľmi konkrétne a presvedčivo objasnil pán poslanec Slobodník, a preto ich nebudem opakovať. Ale počas jeho argumentácie mi napadlo zamyslieť sa nad tým a porovnať, koľkokrát bola svedkom táto Národná rada pronárodných postojov, ktoré vyjadrovali páni poslanci Bugár, Duray, Duka-Zólyomi, Csáky a ďalší, s postojmi, resp. pronárodnými alebo akoby pronárodnými postojmi predstaviteľov slovenskej politiky, ako napríklad pána Migaša, Dzurindu, Kňažka, Čarnogurského, Weissa a ďalších. A dovolím si tvrdiť, že každý z poslancov maďarskej národnosti mal sám, samozrejme, pre svoj národ pronárodné postoje oveľa častejšie premyslenejšie a razantnejšie než všetci Slováci dohromady. Ak by som toto porovnanie mal vyjadriť formou štatistiky ako skóre, tak by som povedal, že v postojoch a vyjadreniach vedú naši maďarskí spoluobčania 100:0, a v činoch je to možno ešte aj viac. Súčet týchto dvoch skóre pravdivo asi vyjadruje vzťah oboch skupín slovenských politikov k národnému povedomiu a ukazuje, ako si vážia vlastný národ a jeho reč.
Som rodák z oblasti, ktorá bola počas druhej svetovej vojny násilne pripojená k Maďarsku. Viem posúdiť, aká bezohľadná bola maďarizácia slovenskej dediny a aké to malo dôsledky na myslenie obyvateľov u nás aj po skončení vojny. Nedivte sa preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že nechcem dopustiť stav, aby čo len jediné slovenské dieťa alebo dospelý slovenský občan museli znovu niečo také prežívať. Začiatkom takéhoto opätovného znásilňovania Slovákov je aj tento vládny návrh zákona.
Predvčerom v podvečer som bol vďaka politickej ruvačke vo vláde o majetok nafty na malej súkromnej slávnosti neďaleko Bratislavy, pretože Národná rada nerokovala. Je to slovenská obec so značnou časťou obyvateľov maďarskej národnosti. Pripomínam, že je to slovenská obec na Slovensku, ale verejným a hlavným alebo i výhradným komunikačným jazykom je maďarčina. Môžem iba ľutovať personál benzínovej pumpy, na ktorej práve vtedy jeden vodič ušiel bez platenia a zamestnankyňa to potom musela hradiť, a tento človek tak vyvrátil tvrdenie nášho indícioministra, že sa mu darí zlepšovať bezpečnostnú situáciu.
Ale chcem povedať niečo vážnejšie. Bol som zvedavý, ako sú schopní občania tejto obce komunikovať v slovenčine. Piť som nemohol, tak som sa aspoň prešiel. Počas prechádzky obcou som sa pristavil na brehu rybníka, ktorý je v obci, kde mladí ľudia chytali ryby. Prihovoril som sa a rád konštatujem, že to bol priateľský rozhovor s mladými ľuďmi o rybačke. Malo to však jednu chybu, ktorú dnes spomínam. Totiž tú, že jeden z mladých ľudí, ktorý tam bol, nebol schopný so mnou komunikovať a musel požiadať vlastnú manželku, ktorá nám robila tlmočníčku. Je to dôsledok toho, že slovenské školstvo ho nenaučilo slovenský jazyk tak, ako malo, pretože ho učili ľudia, ktorí nemali vzťah k tomuto jazyku. Schválením návrhu vládneho zákona o používaní jazyka národnostných menšín ideme zavádzať stav, aby v budúcnosti v tejto a možno v desiatkach ďalších takýchto obcí sa už mladí ľudia po slovensky nedorozumeli. Tak vznikne stav, že Slovák sa stane na Slovensku v skutočnosti cudzincom, lebo sa nedohovorí s časťou obyvateľov. Preto návrh vlády si nielenže zaslúži vrátiť, ale naopak, mali by sme rozmýšľať, či nevydať iný zákon, aby takéto protinárodné návrhy sa už podávať nemohli.
Metóda, ako maďarizovať Slovensko, je zrejmá. Najprv vytvoríme právo hovoriť nie po slovensky pred štátnym úradníkom. Potom dáme povinnosť štátnemu úradníkovi vedieť všetky menšinové jazyky a potom je už vytvorená dobrá pôda na to, aby sa územie odtrhlo. Priamym dôkazom takéhoto dlhodobého cieľa je aj vyhlásenie podpredsedu vlády pána Csákyho dňa 20. 6. v televízii, keď verejne vysvetlil, že v slovenskej štátnej škole s vyučovacím jazykom maďarským nemôže byť Slovák riaditeľom, lebo by mu nerozumeli učitelia ani žiaci. Teda nie, aby podpredseda slovenskej vlády obhajoval povinnosť učiteľov a žiakov zvládnuť štátny jazyk, ale uvádza nemožnosť obsadiť do tejto funkcie Slováka. Myslím si, že presvedčivejší argument o chorobnosti tohto zákona už netreba uvádzať. Takto si budú vynucovať znalosť maďarčiny aj v štátnych úradoch a nakoniec všade.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady, teda slovenských poslancov maďarskej národnosti, ktorý bol rozdaný ako parlamentná tlač číslo 259 ako návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, je sám osebe len propagandistickým trikom. Propagandistickým trikom preto, že aj slovenským poslancom maďarskej národnosti je jasné, že v Národnej rade nemôže byť v tomto období schválený takýto návrh. V skutočnosti im všetkým už teraz ide o to, aby bol prijatý vládny návrh. Veď tento návrh vlastne vo svojom § 3 spĺňa všetky ich predpoklady. Každý bude mať právo hovoriť svojím jazykom. Teda učte sa Slováci môj jazyk, inak nebudete fungovať. Tento promaďarský návrh zákona (tlač 259) bude iste predložený až na budúci rok, keď si už zvykneme na to, že sa musíme učiť po maďarsky všetci. Možno už dnes je rozhodnuté a možno už dnes je daný aj prísľub, že o rok bude mať 93 hlasov v tejto Národnej rade. Preto to nazývam propagandistickou hrou s poslaneckým klubom a neverím, že to je inak.
Pri opätovnom čítaní vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín som sa zamýšľal nad tým, čo vlastne bolo sledované vládnym návrhom. Dovoľte mi, aby som povedal niektoré závery. Predovšetkým ako prvý môžeme urobiť záver, a to je hlavný zámer, že dnešná "mikivláda" nemá záujem, aby občania Slovenska vedeli a používali slovenský jazyk. Robí všetko, čo môže, aby našla také podmienky, aby sa v budúcnosti obyvatelia Slovenska od štátneho jazyka vzďaľovali. Môžeme urobiť aj iný záver. Uprednostňovanie použitia neslovenského jazyka pred orgánmi samosprávy - aj keď je dnes uvádzané vo vládnom návrhu, že iba tam, kde je 20 % národností - pred slovenským jazykom je pre dnešnú vládu prvoradým záujmom. Preto v dôvodovej správe návrhu zákona prakticky nenájdeme jediný výraz, jedinú vetu ani náznak obhajoby záujmov slovenského jazyka.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.
S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela som sa poďakovať pánu Andrejčákovi za to, že predniesol vo svojom prejave nerovné podmienky pre určitú časť obyvateľstva a hlavne to, akým spôsobom by sa uvedený zákon mohol dotknúť výchovy mladých ľudí. Nie je dobré, ak v jednom štáte istá časť obyvateľstva dostáva práva, ktoré ju povyšujú nad ostatnú časť tohto obyvateľstva. Potom by sa nám nemohlo stať to, čo sa nám stalo s rómskou menšinou. Možno by bolo veľmi dobré, keby sa bola radšej vládnuca koalícia pozrela na podmienky a spomenula si na to, aké mali spolu rozhovory v predvolebnej kampani a čo všetko sa ľuďom sľúbilo. Pre mňa ako pre členku zahraničného výboru je veľmi smutné, keď dnes v noci, teda o polnoci prevzalo Fínsko predsedníctvo Európskej únie, fakticky prvým krokom činnosti Fínska bolo prijatie vízovej povinnosti pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Je to vec, ktorá, mám veľkú obavu, že sa bude šíriť ďalej, lebo vieme, že dosť jasná a veľká previazanosť politík škandinávskych krajín ohrozuje, že sa toto prenesie aj ďalej.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pán poslanec Binder.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
je zaujímavé pozerať sa, ako je celý stred prázdny, pardon, až na dvoch zástupcov z klubu SDK. Tak trochu aj chápem poslancov, lebo ak by mali stále sedieť v tejto rokovacej miestnosti a obhajovať svojho ministra alebo toho, kto predkladal tento návrh jednak do parlamentu, ale predkladal ho do vlády... pán minister, ja neviem, o hlúpostiach možno ešte budeme hovoriť, pretože zistíte aj sám, že ste sa zrejme podpísali pod niečo, ale ak sa niekto pod niečo podpíše, musí si byť aj vedomý, že za tým niečo stojí.
Nebudem hovoriť k jednotlivým paragrafom týchto návrhov, pretože na to bude priestor, aby sme o tom hovorili v druhom čítaní, aby sme predkladali pozmeňujúce návrhy. Ale dovoľte mi vyjadriť sa trochu k forme týchto dvoch návrhov.
Veľmi stručný budem k tlači 259, je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tí, ktorí sú v tomto parlamente dlhšie, zrejme už máme uložených niekoľko takýchto verzií, pretože celé predchádzajúce funkčné obdobie v tomto parlamente skupina poslancov teraz maďarskej koalície - niektorí sú tu -, niektorí ich predchodcovia viackrát opätovne predkladali svoje poslanecké návrhy na vydanie zákona o používaní jazyka národnostných menšín, takže k tomuto sa nebudem vyjadrovať, lebo s tým sme mali možnosť už niekoľkokrát sa stretnúť.
Samozrejme, chcem len upozorniť na jednu vec. Ak sa v tomto návrhu hovorí o poslednom sčítaní obyvateľstva, kde sa poslanci domáhajú, aby bola zavedená 10-percentná hranica na uplatňovanie jazyka menšín v úradnom styku a aj dopodrobna idú ďalej, chcem len pripomenúť, že najbližšie sčítanie bude v roku 2001. Už sme mali možnosť niektoré materiály v tomto parlamente prerokovať a oboznámiť sa, ako to bude pokračovať ďalej, možno pre niektorých z nás potom aj to nariadenie vlády alebo príloha nariadenia vlády, ktoré je priložené v materiáli, kde je vypísaný zoznam obcí, ktorých sa po prijatí tento zákon bude dotýkať, bude zrejme možno iného zloženia. Ale to je iná otázka, pretože teraz momentálne bolo rozhodnuté v koaličnej väčšine, že obchod je obchod a v rámci obchodu treba pokračovať ďalej aj v prijímaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Takže tým som aj jasne povedal - keďže som ho nepodporil niekoľkokrát už predtým a mal som možnosť sa s týmto návrhom oboznámiť, nehovorí takmer nič nové v porovnaní s tými predchádzajúcimi -, že tento návrh zákona o používaní jazyka národnostných menšín, tak ako ho predložila skupina poslancov z maďarskej koalície, nepodporím.
Čo sa týka vládneho návrhu, tlač 275, chcem upozorniť na nedostatky, ktoré v tomto návrhu sú zakotvené. Pokiaľ si zoberiete tlač číslo 275, tak zistíte niekoľko takých perličiek. Tento vládny návrh neobsahuje jednu zo základných podmienok, ktorú má podľa zákona o rokovacom poriadku obsahovať návrh zákona, a to neobsahuje vyjadrenie o vplyve prijatého zákona na štátny rozpočet. Obci možno zákonom nariadiť iba vtedy, keď sú s tým presunuté finančné prostriedky. V tomto návrhu zákona je uložené, že obce majú zabezpečiť tlmočníka na zabezpečenie tlmočníckych prác na ich náklady. Pritom pri schvaľovaní zákona o rozpočte na tento rok sme takisto ubrali obciam finančné prostriedky, ale úlohy im prikladáme. Takže vôbec tam nie je vyčíslený dosah na štátny rozpočet. Zrejme sa uvažovalo, že tak ako doteraz sa obce vždy nejakým spôsobom budú vedieť s týmito problémami vyrovnať a budú si to vedieť zabezpečiť.
Chcem predložiť návrh vrátiť predkladateľovi predložený návrh zákona (tlač 275) na dopracovanie a teraz uvediem aj v tej podstatnej veci, prečo tento návrh predkladám.
Návrh sa šil veľmi horúcou ihlou. Skutočne sa to šilo tak rýchlo, že si ani nikto nevšimol, že v dôvodovej správe sa hovorí úplne o niečom inom, ako sa hovorí v paragrafovom znení zákona. Ak si zoberiete paragrafové znenie zákona v tlači 275 a len na ilustráciu, nebudem sa dotýkať všetkých, si zoberiete § 2, zistíte, že v § 2 v ods. 1 sa hovorí: "Ak občania Slovenskej republiky" a tak ďalej, "ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov obcí najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny" a tak ďalej, sú tam ďalšie odseky až po odsek 6. A keď si zoberiete osobitnú časť k tlači 275 návrhu zákona, tam je k § 2 napísané takéto odôvodnenie: "Vzhľadom na osobitosť a význam riešenia používania jazyka národnostnej menšiny ako aj skutočnosť, že navrhovaná právna úprava bude úpravou lex specialis tak v duchu základných zásad medzinárodného práva, ako i právneho poriadku Slovenskej republiky."
To znamená, upozorňujem vás na paragrafové znenie, teda § 2 návrhu zákona a osobitnú časť dôvodovej správy k § 2. Ak som si dobre preštudoval celú túto záležitosť, tak minimálne to musí byť posunuté, v osobitnej časti nemá byť k § 2 to, čo je napísané pod § 2, ale to, čo je pod § 3, pretože ten sa začína: "Zakotvenie 20-percentnej početnosti príslušníkov národnostných menšín na celkovom počte obyvateľov príslušnej obce má svoju reálnosť v praktickom zabezpečení a garantovaní práv štátom príslušníkom národnostných menšín používaním materinského jazyka v úradnom styku. Toto zakotvenie zodpovedá ustanoveniam článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky," a tak ďalej až pokračuje odôvodnenie všetkých 6 odsekov v zákone zakotveného návrhu, teda § 2. Ale v dôvodovej správe je to v § 3 a ono je tam viac takýchto posunov. Je to zrejme z jednoduchého dôvodu, možno mi niektorí odborníci povedia, že robili tento návrh traja predkladatelia, jeden robil dôvodovú správu, druhý robil návrh zákona a možno sa nejakými tými číslami netrafili. Ale chcem poprosiť tých pánov poslancov, ktorí si poctivo preštudovali návrh zákona, tak ako nám bol predložený a aká je aj dôvodová správa, tak musel prísť minimálne na túto podstatnú rozdielnosť, že je tu dôvodová správa v inom očíslovaní paragrafov a zákon má iné číslovanie paragrafov.
Z tohto dôvodu dávam návrh, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, aby, keďže sa predkladateľ zrejme veľmi ponáhľal a nemal čas toto všetko spracovať, dopracoval tento návrh tak, aby sme skutočne mohli prijímať zákon, ktorý bude mať aj hlavu, aj pätu a nemuseli sme hovoriť o tom, že pán minister, tak ako mi tu predtým šepkal, tu musí počúvať rôzne hlúposti. Takže toto je tá maličkosť, ktorá k tomu patrí, či by sa mal minister tým zaoberať. Viem, že je nepríjemné sedieť v parlamente, počúvať, viem, že máte aj pracovné činnosti ako minister, ale ak vláda rozhodla a povedala, že vy budete zastupovať vládu v tomto parlamente, tak toľko úcty by malo byť k poslancom Národnej rady, aby bol predložený aspoň takýto návrh.
Osobne ma trápi skutočnosť, aj keď prešlo hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní len o tri hlasy, že vláda, konkrétne Mikuláš Dzurinda a pán Milan Kňažko sú podpísaní pod takýmto návrhom zákona. Neviem, ako potom môžu fungovať tieto aparáty jednak na ministerstve, ako môžu fungovať na Úrade vlády. Ak je prijaté uznesenie vlády, ktoré odporúča parlamentu prijať vládny návrh zákona, v ktorom je aj určené, že ho bude predkladať pán Milan Kňažko, minimálne niekto z toho množstva úradníkov, ktorí na Úrade vlády pôsobia, keď už si to nevšimli ostatní členovia vlády, že za takýto návrh zákona hlasovali a pod tlačou 275 sme takýto návrh zákona dostali do parlamentu, čo je hanba predkladateľovi, že je to takto biedne vôbec spracované.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave pánu poslancovi Cabajovi.
Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Binder, pripraví sa pán poslanec Cagala.
Poslanec J. Binder:
Pán predsedajúci,
pán minister,
panie poslankyne,
páni poslanci,
súčasní mocní tohto sveta dali podmienku, aby sme prijali zákon o používaní jazykov národnostných menšín na Slovensku. Uvedomujem si zloženie nášho parlamentu, nároky koaličných partnerov, ich záväzky i dôsledky pri nevyhovení najmä jednému z nich. Uvedomujem si to, že dialóg v tomto parlamente je ako rozhovor hluchého so slepým. Napriek tomu chcem vyjadriť svoj názor na prerokované zákony.
Našou chybou je naša prílišná ústretovosť. Myslíme na každého iného, ale naši sú nám ľahostajní, nepočúvame hlas Matice slovenskej, šuriansku výzvu ani hlas národných síl. Nechcem polemizovať o jednotlivých paragrafoch, námietky odzneli z veľa príspevkov. Považujem tento zákon za účelový, ktorý je len jeden zo stupienkov ku chcenému cieľu. Cieľ je verejne publikovaný, stačí sledovať konferenciu Maďari a Maďarsko alebo pripravovanú konferenciu na 4. júna roku 2000 pri príležitosti 80. výročia podpísania Trianonskej zmluvy, alebo súčasnú aktivitu vo Vojvodine. Cieľom je zjednotenie Maďarov žijúcich za hranicami zmenou hraníc. Dotýka sa to i nás. Z postupu inšpirátorov návrhu zákona je známe, že mnohé situácie, najmä v krajinách svojich záujmových sfér, koncipujú ako skúšobné laboratóriá často, žiaľ, s tragickými následkami, ako o tom svedčí i terajšia situácia v Juhoslávii.
Aj danie zákonnej podoby používaniu jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike patrí do tohto arzenálu pokusov naostro, keďže je známe, že ani v jednej z týchto krajín, ktoré nám prijatie uvedeného zákona dobromyseľne odporúčajú, analogický zákon nejestvuje a neplatí. Praktické vykonanie spomínaného zákona v Slovenskej republike sa ukazuje jednak ako zbytočne organizačne, technicky a finančne komplikované, a jednak ako neodôvodnený právny experiment v celoeurópskych rozmeroch a navyše priečiaci sa platnému jazykovému zákonu.
Revanš nikdy a nikde nebol prejavom duševnej sily, pravdy alebo statočnosti. Buďme hrdí, že nášmu národu, jeho zvyklostiam, občianskej kultúre, nášmu vnútornému ustrojeniu je takéto správanie sa bytostne cudzie. Vieme odpúšťať, ale nemáme právo zabúdať. Inak by bola história ako vedná disciplína úplne zbytočná. Pripomeniem, že sme nezabudli na desiatky zákonov, ktoré prijal uhorský parlament od začiatku minulého storočia, ale najmä po roku 1861 do roku 1907, keď bol prijatý Apponyiho školský zákon.
Viem, že mi budete vytýkať, že sa vraciam do minulosti. Ja však už dopredu odpoviem, beda národu, ktorý stratí pamäť. Pripomínajú nám, že sme si sami na vine za to, čo sa stalo, že sme sa útlaku nebránili. Naši predkovia sa bránili, dokonca so zbraňou v ruke a úspešne, neskôr podobrotky vypisovaním memoránd doručovaných cisárom do Viedne, uhorskej vláde a parlamentu. Bránili sme sa silami, aké sme mali, vediac, že oproti nám stojí početnejší národ majúci v rukách všetku moc, štát, cirkevnú hierarchiu, školstvo. Rezultát prvej svetovej vojny bol pre nás národným vykúpením. Naši utláčatelia prehrali aj tú vojnu a od Trianonu ronia slzy a pripomínajú si rozhodnutie veľmocí povstaním z parlamentných sedadiel a dvojminútovým tichom. Ani raz im nezišlo na um, že statoční mali byť predtým. Ak som pri Trianone a ním určených hraniciach, ktoré Maďarská republika dobrovoľne uznala jediný raz pri podpísaní zmluvy z roku 1977 o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, a to je smrteľný hriech vodného diela. Ak by sa zmenila hranica, potom ani pán Lipták, ani pani Hajósyová, ani naši odporcovia vodného diela nebudú mať výhrady voči vodnému dielu.
Odmietnutie predložených návrhov zákona nie je revanšom za príkoria páchané na nás nielen v minulosti. Rád pripomínam, že Slováci sú národ aj hrdý, aj bohabojný. Ctia si právo iných národov vrátane maďarského národa. Pri určovaní hraníc v Trianone približne 400 tis. Slovákov žilo na území terajšieho Maďarska a taký istý počet Maďarov na súčasnom slovenskom území. Na posúdenie uctenia si práv národnostných menšín porovnajme dnešné čísla. Maďarov na území Slovenska žije viac než 500 tis., Slovákov v Maďarsku necelých 11 tis. Obávam sa, že na území južného Slovenska po prípadnom prijatí tohto zákona podporíme obdobný vývoj.
Viacerí súčasní odborníci v jazykovede stoja na stanovisku, že jazyková politika, prípadne jazykové plánovanie, ako sa to v daktorých, najmä v západných krajinách označuje, je pevnou súčasťou budovania štátu. Prijatím zákona o štátnom jazyku v Národnej rade Slovenskej republiky 15. novembra 1995 Slovensko rieši otázky jazyka, jeho výskumu, používania a dorozumievania, stará sa o závažný národno a štátnointegratívny prostriedok, ktorý štátu uľahčuje plniť jeho riadiacu a organizačnú úlohu. Keď takýto integračný nástroj je, treba ho všestranne podporovať a rozvíjať jeho mnohostranné pôsobenie.
Na druhej strane s tým súvisí aj potreba vyhýbať sa takýmto krokom, ktoré taký štátnointegratívny inštitút, akým je štátny jazyk, hocijakým spôsobom oslabujú, spochybňujú či rozkladajú. Sú oprávnené obavy, že politikom, ktorí presadzujú prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, vonkoncom nejde o ustanovenie právneho stavu v danej oblasti, len práve o naznačenú dezintegráciu štátneho územia Slovenskej republiky - o dezintegráciu štátnej správy, školstva a jeho riadenia i ďalších citlivých oblastí štátnej organizácie a kultúrnych i vzdelávacích inštitúcií. Ten, kto podporuje alebo podporou uzákonenia používania jazykov národnostných menšín oslabuje taký citlivý nástroj štátnej organizácie, ako je štátny jazyk, dopúšťa sa chyby s vážnymi následkami...
(Ruch a hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prosím o väčší pokoj.
Poslanec J. Binder:
... najmä do budúcnosti.
Ďakujem za veľmi intenzívne počúvanie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Binderovi za vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, posledný je pán poslanec Ivan Hudec. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok k tomuto vystúpeniu. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Hudec, nikto viac.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadviazala by som na vetu pána poslanca Bindera, že poslanci nepočúvajú šuriansku výzvu ani hlas národa, no ani dokonca pána poslanca nepočúvali. Tak tu sa používajú také postupy, že sa počúva len na pokyny koaličnej rady, subjektu, ktorý nemá žiadnu ústavnú ani inú zákonnú opodstatnenosť, a čím ďalej tým viac sa stáva orgánom politického diktátu a naša spoločnosť, ktorá má byť právnym štátom, sa stáva spoločnosťou pod politickým diktátom tejto rady. Že náš parlament vyzerá tak, ako vyzerá, je dôsledkom aj toho, že koaličná dohoda je taká, že podľa nej každý legislatívny návrh musí prejsť rokovaním koaličnej rady a jej odsúhlasením a potom je už jej ďalší osud v parlamente nezaujímavý. To jasne dokumentujú aj postoje poslancov z vládnej koalície. Nie je zaujímavé diskutovať s opozíciou. Nie je zaujímavé opozícii preukázať, že nemá pravdu. Nie je zaujímavé povedať, že argumenty, ktoré tu uvádzame, majú slabiny alebo sú dobré. To všetko nie je zaujímavé. Dopredu je rozhodnuté, ako sa bude hlasovať, dopredu je rozhodnutý osud legislatívneho návrhu bez parlamentu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Prosím, pán poslanec Hudec vystúpi s faktickou poznámkou.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Binderovi za jeho vystúpenie, pretože mnohí, ktorí nechcú počúvať, lebo sa boja, že by museli o tom možno aj rozmýšľať, si neuvedomujú jednu vec. Chvalabohu a dúfam, že sa to nezmení, že jeho vystúpenie si vypočujú aspoň občania Slovenskej republiky v televízii, a ako som sa dopočul, mnohí si tieto nahrávky požičiavajú a utvrdzujú sa v tom, kto a akým spôsobom pristupuje k najzodpovednejším otázkam nášho štátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Cagala, po ňom pán poslanec Gašparovič.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.
Nech sa páči, pán poslanec.
Zapnite mikrofón pána poslanca.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás o pokoj tak, aby sme rozumeli, čo hovoríme.
Poslanec R. Kováč:
Mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je, aby sme pokračovali dnes v rokovaní do 21.00 hodiny, tak ako sme o tom hovorili aj v poslaneckom grémiu. A druhý procedurálny návrh je, aby sme schválili doplnenie programu podľa dokumentu, ktorý je teraz rozdávaný, aby sme zaradili body, ako sú navrhnuté, to znamená osem bodov na rokovanie s tým, že 7. a 8. bod sa prerokuje vo štvrtok 8. júla.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, o týchto dvoch bodoch budeme hlasovať osobitne.
(Hlasy zo sály.)
Dám ešte teda hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca podaného v rámci rozpravy, ktorý navrhol skončiť rozpravu. Prosím, pán poslanec Hudec. Zapnite mikrofón pána poslanca Hudeca. Bol prvý.
Poslanec I. Hudec:
Navrhol som prerušiť rokovanie o tomto bode, teda o spoločnej rozprave k obidvom návrhom, a presunúť pokračovanie na budúcu schôdzu Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý zaznel ako prvý ešte predtým, ako zazneli procedurálne návrhy pána poslanca Kováča.
Páni poslanci, poslankyne, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh pána poslanca Hudeca neprešiel.
Ďalej procedurálny návrh mala pani poslankyňa Tóthová. Myslíte vážne svoj procedurálny návrh? Napriek tomu, že je v zákone o rokovacom poriadku jasne ustanovený postup?
Nech sa páči, vyjadrite sa, pani poslankyňa Tóthová.
Zapnite ju.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, pán predsedajúci, ja som ho dala, vy ste si ho poznačili, buďte taký dobrý...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Buďte taká dobrá a zopakujte ho.
Poslankyňa K. Tóthová:
Nebudem ho opakovať, pán podpredseda, pretože som ho uviedla a vašou povinnosťou je... Týmto vám chcem povedať, že tak ako ste zabudli vy, zabudnú aj ostatní...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nezabudol som ho. Chcel som, aby ste ho zopakovali.
Poslankyňa K. Tóthová:
... zabudnú aj ostatní, v akej súvislosti a prečo som ho dala. Čiže týmto znižujete aj údernosť našich procedurálnych návrhov, keď dáte o nich hlasovať...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa...
Poslankyňa K. Tóthová:
... až poobede. Buďte taký dobrý ho nadiktovať a dajte o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Bez problémov ho nadiktujem, len som chcel, aby ste ho pri svojom vzdelaní predložili vy. Takže, prosím, pani poslankyňa Tóthová navrhla, aby sme hlasovali o tom, aby navrhovateľ počas rokovania k predmetnému bodu sedel na svojom mieste, a nie o jeden, dva, tri, štyri, päť lavíc vyššie. O tom podľa môjho názoru sa hlasovať nedá, pretože je to úplne jasné.
(Hlasy z pléna.)
Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča. O prvom návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhol...
(Hlasy z pléna.)
Ale moment, páni poslanci, poslankyne, žiadam vás, aby ste sa upokojili, aby sme v normálnej atmosfére posudzovali jednotlivé návrhy.
(Hlasy z pléna.)
Pani poslankyňa Malíková, pokoj. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kováča. Nerozčuľujte sa, pani poslankyňa, prihlásili ste sa až po ňom.
Prosím, pani poslankyňa Malíková, máte slovo, nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem povedať, že sa skutočne môžete smiať, koľko chcete vo svojej arogancii, ale jednoducho tu v jednom kuse porušujete rokovací poriadok, manipulujete pri rokovaní Národnej rady, pretože toto sme dostali pred chvíľočkou, a ani všetci, keď dal návrh pán Kováč, všetci za predsedníckym stolom ste tie materiály nemali. Takže, pán Orosz, keby ste si ako právnik ctili právo, tak by ste sa prestali nahlúplo usmievať a dali mi za pravdu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa - procedurálny návrh. Ubezpečujem vás, že tie materiály sú tu takisto ako aj u ostatných poslancov. Nehovorte za nás, ktorí tu sedíme.
Vraciam sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Kováča, ktorý navrhol, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny. Prosím, dávam o tomto návrhu hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
V poradí druhý procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Kováč, je, aby sme doplnili program rokovania 17. zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako ho máte písomne predložený v materiáloch, ktoré ste teraz dostali. Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh bol prijatý.
Prosím, ďalší procedurálny návrh bude predkladať pán poslanec Gašparovič.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predsedajúci,
po návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Kováč a Národná rada ich odhlasovala, mám procedurálny návrh a dúfam, že sa pripoja aj ostatné kluby, aby sme do rokovania programu tejto schôdze zaradili zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ho Národná rada ruší, aby sme prijali uznesenie, že Národná rada bude voľne stavať program podľa návrhu vlády bez prerokovania vo výboroch. Môžeme ho doplniť aj o to, že rušíme výbory a Národná rada bude rozhodovať a zasadať, kedy bude chcieť vláda a tak, ako rozhodne koaličná rada. Pretože nepoznám parlamentný systém a parlament vo svete, ktorý by takto porušoval legislatívny postup, ktorý by takto porušoval demokraciu v parlamente.
Áno, pán poslanec Mikloško, skutočne nepoznám, kde by sa legislatívny postup a rokovací poriadok takto ignoroval. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj.
Pán poslanec Gašparovič, poznáte § 24, keď Národná rada podľa tohto paragrafu na návrh poslanca aj počas schôdze Národnej rady hlasovaním bez rozpravy môže presunúť body programu alebo zlúčiť rozpravu o dvoch a viacerých bodoch a možno zaradiť do programu schôdze ďalšie body. Takže si myslím, že sám nemyslíte vážne, aby som dal hlasovať o tomto návrhu, aby sme stiahli rokovací poriadok z obehu, ľudovo povedané. Nie.
Pán poslanec Brňák, nech sa páči, váš procedurálny návrh.
Poslanec P. Brňák:
Predkladám, pán predsedajúci, alternatívny návrh k návrhu pána poslanca Gašparoviča, ak by neprešiel. Môj alternatívny návrh znie, aby bola zriadená parlamentná komisia, ktorej úlohou bude pripraviť návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zosúladí právny stav s faktickým stavom. To znamená, že z parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky sa stáva detašované pracovisko vlády Slovenskej republiky. Je to hanba predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, je to hanba vedenia tohto parlamentu, že nemáte dostatok hrdosti, aby ste sa vzopreli diktátu vlády Slovenskej republiky. Zatiaľ sme v parlamentnom systéme vlády, a nie v kancelárskom systéme vlády. Čiže ešte raz, je to vaša hanba, pán predseda Národnej rady, a je to vaša hanba, vedenia tohto parlamentu, že sa podvoľujete diktátu a tlaku vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.