Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, aby Národná rada ustanovila skupinu poslancov, ktorí by vykonali poslanecký prieskum na Najvyššom súde a na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s predloženým návrhom na odvolanie JUDr. Jozefa Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj návrh zdôvodňujem takto. V súvislosti s týmto predloženým návrhom minister spravodlivosti, ktorý je predkladateľom návrhu, je jeden zo sporných stránok tohto sporu, ktorý vznikol na Najvyššom súde. Nebolo dosiaľ zasadnutie disciplinárnej komisie, ktorá by rozhodla o tom, čo sa vlastne stalo na Najvyššom súde a či pán doktor Štefanko ako podpredseda Najvyššieho súdu naozaj vykonal činy, ktoré boli v rozpore so zákonom. Takisto nezasadal ani nezávislý súd, ktorý by posúdil spor, ktorý prebieha na tomto...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, k vášmu procedurálnemu návrhu poviem toľko. Samozrejme, že je naň právo, ale pri predmetnom bode prerokúvania. Teraz prerokúvame niečo celkom iné. Uplatnite ho vtedy, keď budeme prerokúvať bod odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu.
Prosím, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda,
nakoniec aj vážený pán predseda,
pán predseda Národnej rady už niekoľkokrát zdôraznil, že bude intenzívne bojovať o to, aby sa zväčšili jeho kompetencie. Žiaľ, musím konštatovať, že ani minimálne nevyužíva kompetencie, ktoré v súčasnosti má, čoho nakoniec dôsledkom bola aj streda. Ale žiadam od predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vysvetlil skutočnosť, ako je možné, že počas pléna Národnej rady rokuje výbor pre financie, rozpočet a menu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská. Formulujte návrhy, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Navrhla by som, keď máme rozšíriť dnešný program, aby sme ho rozšírili o bod, ktorý by ctil túto snemovňu, a to je odvolanie a vyslovenie nedôvery tejto vláde, ktorá s vami robí, čo chce. Vy porušujete všetky princípy parlamentarizmu a kontroly tejto vlády parlamentom.
Chcem vám pripomenúť jednu vec, pán podpredseda. V septembri má končiť monitoring Slovenska v Rade Európy. Vy si myslíte, že po takomto správaní sa, keď nerešpektujete zákony, keď tu necháte skutočne priebeh takýmto veciam a tvárite sa, že neviete o politickom výpalníctve, tvárite sa, že neviete o odpočúvaní občanov tohto štátu, pán predseda parlamentu, prosím vás, ujmite sa vedenia tejto schôdze, aby ste sa nezbavili zodpovednosti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda sediaci na mieste predsedu výboru,
dovolím si predniesť alternatívny procedurálny návrh s návrhom poslanca Brňáka a pána Gašparoviča. Navrhujem, aby sa zriadila v tomto parlamente komisia, ktorá zosúladí rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky s koaličnou zmluvou, najmä s jej článkom 7, v ktorom sa jednoznačne a neskrývane hovorí, čo je protiústavne, že každý zákonodarný návrh podlieha predtým, než príde do parlamentu, jednomyseľnému schváleniu koaličnej rady, a tým je parlament absolútne zbytočný. Rozprávame tu iba my poslanci opozície a takmer o ničom, pretože jednoducho... (Smiech v sále.) Áno, takmer o ničom, pretože...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, uplynul váš čas.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
(Hlasy a vykrikovanie v sále.)
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
(Neutíchajúce hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, ticho.
Pán poslanec Prokeš, uveďte svoj návrh.
Poslanec J. Prokeš:
Prosím o nový čas, lebo som nemohol hovoriť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dajte nový čas pánu poslancovi.
Prosím vás o pokoj.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážení kolegovia, takisto pán predseda parlamentu a pán predsedajúci,
chcem upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na tlač číslo 290 - návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Je úplne jasné, dámy a páni, že v tejto chvíli stojíme pred predčasnými voľbami, pretože ak vláda považuje za nutné žiadať skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení tento zákon, tak to môže znamenať len jediné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, aký je váš návrh, pán poslanec? Žiadny. Nie je teraz diskusia, žiadam vás o procedurálne návrhy, aby ste ich predložili hneď v úvode vášho vystúpenia.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
V úvode podávam toto: Navrhujem zriadiť komisiu na revíziu skrátených legislatívnych konaní navrhnutých súčasnou vládou.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prečo? Zriadenie komisie je procedurálny návrh. Navyše chcem zdôvodniť, že nový rokovací poriadok bol prijatý práve preto, aby sa lehota na prípravu dala do troch čítaní kvôli skvalitneniu. Dnešná legislatíva ja katastrofálna nielen z úrovne vlády, ale je ešte katastrofálnejšie prerokúvaná aj v parlamente. Mňa ako bývalú podpredsedníčku vlády pre legislatívu táto otázka skutočne veľmi mrzí a neviem sa s ňou akosi zmieriť, preto žiadam tento návrh odsúhlasiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
dal som procedurálny návrh na vykonanie poslaneckého prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky a Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka preto, lebo vy ste navrhli a schválili do programu, že sa tento bod prerokúva na budúci týždeň vo štvrtok. Nato, aby sme mohli urobiť závery k tomuto bodu, je potrebné, aby poslanecký prieskum predniesol správu, ktorá by z hľadiska parlamentu posúdila situáciu a vyniesla objektívne stanovisko. Preto trvám na tomto návrhu a žiadam, aby do času, keď sa bude tento bod prerokúvať, sa tento poslanecký prieskum uskutočnil a priniesol správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V opačnom prípade sa zrejme bojíte stanoviska nezávislých poslancov v tomto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Oberhausera. Nech sa páči, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento procedurálny návrh neprešiel.
Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda parlamentu,
dovoľte mi, aby som v mene dvoch klubov HZDS a SNS vás požiadal o zvolanie politického grémia, pretože to, čo sa už robí v tomto parlamente, je hanba. Skutočne, ak sa tu raz hovorí o vytvorení komisie, o predložení procedurálneho návrhu, možno, pán predsedajúci, budete mať takéto právo, ak si odhlasujete nový rokovací poriadok. Ale zatiaľ nikde v zákone o rokovacom poriadku nie je napísané, že sa najskôr predloží pozmeňujúci návrh alebo procedurálny návrh a potom sa odôvodní. Je len vaším zbožným želaním, aby sa to do nového rokovacieho poriadku dostalo. A vy nemôžete selektovať, o ktorom procedurálnom návrhu dáte hlasovať alebo nedáte hlasovať o tom, čo sa mi páči alebo nepáči. Tak je vhodné, aby sa predseda Národnej rady ujal svojej funkcie a urobil poriadok v tomto parlamente. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Podľa vyjadrenia pán predseda zvolá politické grémium po týchto procedurálnych návrhoch.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
mám procedurálny návrh, aby sa o zákone o používaní jazyka národnostných menšín nehlasovalo dnes, aby sa hlasovanie odložilo až na budúci týždeň a zatiaľ aby pán predseda parlamentu Migaš zverejnil koaličnú zmluvu medzi ním, pánom Bugárom a pánom predsedom vlády Dzurindom a pánom Hamžíkom, aby sa národ dozvedel, ako ich vydiera, prečo takým chvatom a cvalom dnes do 19.00 hodiny musíme rokovať, pardon, dokonca do 21.00 hodiny, o tom, či bude alebo nebude schválený jazykový zákon, ktorý vlastne odovzdá celý slovenský juh do maďarských rúk. Pritom v stredu sme nerokovali, lebo vás stihol zrejme pán Bugár celý deň vydierať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pripájam sa k zvolaniu politického grémia a chcem dať procedurálny návrh, aby sme sa zaoberali na tejto schôdzi aj novelizáciou rokovacieho poriadku, konkrétne budeme navrhovať zrušenie § 66, ktoré definuje poslanecké grémium, pretože ste viackrát ukázali, že jednoducho vôbec nie je potrebné, lebo dehonestujete Národnú radu spolu s vládou a rozhoduje tu 18 ľudí vo vláde plus koaličná rada si tu robí, čo chce. Zákony a ich predkladanie prispôsobujete momentálnemu stavu vo vašej rozhašterenej koalícii bez ohľadu na to, čo Slovensko potrebuje. Ale keď ste sa veľmi ako demokrati oháňali tým, čo potrebujú voliči, prečo sa voličov teraz bojíte? Prečo sa ich nespýtate na to, čo sa deje? Prečo nechcete verejnú diskusiu o veciach, ktoré ich majú zaujímať? Vážení kolegovia poslanci, možno niektorí ste si už dali za niečo amputovať mozog a svedomie, ale myslím si, že by ste sa mali konečne spamätať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Ivan Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám tiež procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie, aby rozprava o bode, ktorý prerokúvame, normálne pokračovala počas poslaneckého grémia. Poslanecké grémium sa týka piatich ľudí, tých ostatných 144 ľudí - tak sedemnástich ľudí, v poriadku -, ale tých ostatných približne 120 ľudí môže normálne ďalej pracovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal politické grémium. Žiadam členov politického grémia, aby sa zúčastnili na rokovaní.
Ďalej bude pokračovať rokovanie rozpravou.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič - procedurálny návrh.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predsedajúci, žiadam vás o prestávku aspoň 15 minút. Som člen poslaneckého grémia, o chvíľu mám vystupovať a v rámci svojho vystúpenia chcem počuť aj predchádzajúcich rečníkov. Nie je to logické, aby sme pokračovali, keď časť poslancov nemôže počúvať rozpravu. Žiadam vás aspoň o 15-mi-
nútovú prestávku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, prerušujem na 15 minút rokovanie Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, pokračujeme ďalej rozpravou k predmetnému bodu. Vystúpi v nej pán poslanec Cagala, po ňom pán poslanec Gašparovič.
Pán poslanec Cagala, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som hneď na úvod svojho vystúpenia vyjadril názor, ktorým chcem povedať, že nebudem hlasovať ani za vládny návrh zákona, ani za návrh zákona, ktorý podala skupina poslancov. Svoje rozhodnutie odôvodňujem nasledujúcim rozhodnutím. Najvyšším zákonom Slovenskej republiky je Ústava Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému používanie jazyka národnostných menšín každej menšine, a myslím si, že tento dokument je dostatočný na to, aby sme nemali u nás diskriminovaných žiadnych občanov národnostných menšín. Prečo ďalší zákon, ktorý na svete skoro nikde, okrem dvoch krajín, nie je? Myslím si, že je to skôr politická vôľa, ako aj vôľa občanov Slovenskej republiky žijúcich na našom južnom Slovensku, občanov maďarskej národnosti.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán minister Kňažko, žiadam vás, aby ste sa posadili na miesto navrhovateľa.
Prosím, pán poslanec, pokračujte ďalej.
Poslanec M. Cagala:
Ďakujem.
Viem, že Európska únia nám do svojho rozhodnutia zdokumentovala, že tento zákon je potrebný, že ho musíme prijať. Viem, že nie je to len z vôle členov Európskej únie, ale naopak práve tým, že sme tam zanášali rôzne argumenty, najmä niektorí naši kolegovia, ktorí požadovali tento zákon, preto bolo rozhodnutie Európskej únie, aby tento zákon bol na Slovensku prijatý. Ja by som sa ani tak nebál toho zákona, možno momentálne je v dobrej etape, keď sa prijíma. Ale samozrejme, myslím si jedno, že podnikatelia, pre ktorých by sa malo gro zákonov v tomto parlamente prijímať, lebo to sú práve tí, čo tvoria rozhodujúci nielenže národný dôchodok, ale tvoria odvody do tohto štátu - zatiaľ čo som v rôznych funkciách fungoval, fungujem a verím, že aj budem fungovať v budúcnosti, kontakty mám na zmiešaných územiach - žiaden podnikateľ nepožadoval prijatie takého zákona, žiadnemu podnikateľovi nebránilo vykonávanie podnikateľskej činnosti, nechýbal zákon o jazyku národnostných menšín.
Mám veľa priateľov na tomto území a myslím si, že skôr naopak, mnohí hovoria, treba viacej spolupracovať, treba spájať sily. Neviem si predstaviť, aby na území, kde je väčšina slovenských obyvateľov maďarskej národnosti, keď podnikateľ, ktorý je zo slovenskej oblasti a má tam svoj závod alebo prevádzku a chce zamestnať tamojších ľudí vo vedúcich funkciách, rokoval v budúcnosti cez tlmočníka s vedúcim alebo šéfom tejto firmy. To je nepredstaviteľné a nelogické. Preto si myslím, že vytvárajme zákony, ktoré pomáhajú nielen obyvateľom, ale aj podnikateľom, a nie zákony, ktoré robia prekážky.
A ešte jedno chcem povedať. Nechcem si ani pripustiť, že tento zákon bude tiež jedným z ďalších problémov na súdoch, kde bude skutočnosťou, že práve v mnohých prípadoch nie dobrý vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorý sa prijme, bude smerovať k tomu, že bude veľa nedorozumení a budeme mať z tohto titulu zákon tiež nie na osoh, ale zákon, ktorý bude robiť prekážky i obyvateľom tohto štátu.
Dovoľte mi na záver vystúpenia povedať toto. Nezvyknem ani čas vyčerpávať, nie je to potrebné, lebo si myslím, že každý, kto chce pochopiť, chápe, že je to zákon, ktorý ocení história. Preto by som odporúčal všetkým poslancom, aby sme o tomto zákone hlasovali tak ako o zákone o ústave, postavením sa a povedať "som za zákon", "som proti zákonu".
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Nemám faktickú poznámku. Mám procedurálny návrh a žiadam, aby ste o ňom dali hlasovať hneď, okamžite, bezodkladne, bez rozpravy, ako to pochopíte. Jednoducho žiadam hlasovať o tom, aby sa o 20.00 hodine skončilo toto rokovanie. Dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, tak kategoricky to neklaďte, pretože v zmysle rokovacieho poriadku nie je nikde napísané, že ihneď musím dať hlasovať. Preštudujte si ho. Už sme hlasovali o tom, že rokujeme dnes do 21.00 hodiny.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som sa poďakovať pánu poslancovi Cagalovi, že v takých neprimeraných podmienkach, za takej neúcty tohto pléna predniesol predsa len svoje vystúpenie. Chcem povedať, že takúto neúctu a takýto teáter, aký je teraz v parlamente, sme ešte nikdy nemali. Necítite to, na akú úroveň sa tento parlament dostal? Preboha, veď je to hanba!
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer vystúpi s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci,
vystúpenie pána poslanca Cagalu prebehlo a uskutočnilo sa bez prítomnosti predstaviteľa vlády, ktorý definitívne, tuším, zmizol. Je to hlboká ignorácia predovšetkým vedenia parlamentu. Je to zneuctenie aj vás osobne. Ja vás prosím a žiadam, aby ste nedopustili znevažovanie a znižovanie vážnosti parlamentu, veď sme parlamentná demokracia. To myslím teraz smrteľne vážne bez ohľadu na to, či sme opozícia alebo koalícia. Ale predsa nie je mysliteľné, aby fotografi chodili do parlamentu v trenírkach, ako sa na to poukázalo, pretože je to urážka šéfa parlamentu aj predsedu vlády bez ohľadu na to, či ho mám rád alebo nie, a presne to isté je situácia, keď sa teraz rokuje a predkladateľ minister nie je ochotný, aby tu bol prítomný.
(Šum v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta.
Pán minister, žiadam vás, aby ste si sadli na miesto navrhovateľa zákona. Pán spravodajca...
(Šum a hlasy v rokovacej sále.)
Páni poslanci, poslankyne, budeme pokračovať v rozprave. V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Ivan Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pán predsedajúci...
(Neutíchajúce hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj, páni poslanci. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
V priebehu tejto rozpravy odznelo viac názorov. Dovoľte mi, aby som zareagoval na ten prvý, s ktorým vystúpil pán poslanec Šimko hneď na začiatku rozpravy. Možno ste zabudli, že hovoril o prijatí základnej zmluvy Slovenska a Maďarska, ktorej dáva za vinu, že teraz musíme sedieť a rozhodovať o zákone, ktorý sa týka národnostných menšín.
Musím sa trošku vrátiť do histórie s konštatovaním, že už od roku 1990 boli slovensko-maďarské vzťahy a vzhľadom na to, že to bolo v rámci takého užšieho vnútropolitického aj širšieho medzinárodnopolitického zmyslu vnímané ako problémové, upriamila sa pozornosť medzinárodnej verejnosti - najmä pod vplyvom udalostí už vtedy na Balkáne, kde bola takisto vojna ako tá, ktorá sa pred niekoľkými dňami skončila, na pozadí niekedy veľmi dramatických interetnických konfliktov v postkomunistických krajinách na Balkáne, Abcházsku, Čečensku a iných - a pod vplyvom často jednostranných informácií o skutočnej realite slovensko-maďarského vzťahu začala medzinárodná verejnosť vnímať tento vzťah ako nejaký neuralgický bod v stredoeurópskom regióne a jeho konsolidáciu ako condicio sine qua non stability a bezpečnosti nielen v strednej Európe, ale v celej Európe vôbec.
To sa napokon prejavilo aj iniciovaním dosť neobvyklého diplomatického procesu, akým bol vtedy Pakt stability v Európe - pamätáte sa na premiéra Balladura, ktorý ho predkladal podmieňovaním prijatia Slovenska a Maďarska na základe tohto do politických a bezpečnostných európskych štruktúr, normalizáciou svojich vzájomných vzťahov a podobne považovalo ozaj za potrebné a za povinnosť. Faktorom, okolo ktorého sa slovensko-maďarský vzťah zauzľoval a ktorý vlastne rozhodujúcim spôsobom určoval zmienenú optiku vnímania stredoeurópskej postkomunistickej reality, bola maďarská menšina na Slovensku, politika jej predstaviteľov, ktorá bola najmä vyzdvihovaná, ale aj, a dá sa povedať, že najmä jej zástoj v zahraničnej politike Maďarskej republiky. Táto politika sa snažila vzbudiť dojem, že občania maďarskej národnosti sú utláčaní a Slovenská republika nie je ochotná a dokonca ani spôsobilá poskytnúť také právne garancie, ktoré by zodpovedali európskym normám ochrany národnostných menšín.
Možno niektorí, ktorí ste boli aj v minulom období v Národnej rade a ešte predtým, si pamätáte, že do Národnej rady prišla ako raportérka poslankyňa Európskeho parlamentu pani Halonnen, ktorá je v súčasnosti fínskou ministerkou zahraničných vecí. Prišla aj k nám do Národnej rady a jej názor na politiku k národnostným menšinám na Slovensku bol otrasný. Dokonca nechcela s nami skoro ani komunikovať, ak sme vyvracali jej názory. Pani Halonnen bola na Slovensku asi trikrát a po tretíkrát písala správu do Rady Európy, kde jedna z viet znie: "Slovensko by malo byť príkladom pre ostatné európske krajiny v riešení otázky národnostných menšín." Trošku som to parafrázoval, ale takto to tam bolo napísané.
Takže už vtedy predstavitelia európskych krajín vnímali Slovensko ako krajinu, ktorá rieši tento problém a tento problém nikdy ani dnes nie je taký, ktorý by mal brániť Slovenskej republike aj v súčasnosti počas tejto vlády vstupu do európskych organizácií a štruktúr. Už Pakt stability v Európe signalizoval, že postupne ako plynul čas, sa v medzinárodnej verejnej mienke vykryštalizovala predstava a očakávanie, že adekvátnym riešením a fundamentálnym príspevkom ku konsolidácii a normalizácii vzájomného slovensko-maďarského vzťahu, a tým aj k stabilite a bezpečnosti v Európe, budú len zmluvné usporiadania medzi týmito našimi dvoma národmi.
Chcem, keďže čas mi rýchlo uteká, len upozorniť na to, že podpísaním zmluvy Slovenskej republiky, dá sa povedať, že presvedčivým spôsobom aj vo vzťahu k názorom v Európe sme potvrdili svoju vôľu riadiť sa vo svojich vzťahoch k Maďarskej republike všeobecne uznávanými princípmi a normami medzinárodného práva. Vo vzťahu k maďarskej menšine potvrdila a garantovala v plnom rozsahu dosiahnutý a štátmi dohodnutý štandard ochrany národnostných menšín, čím jednoznačne rozptýlila pochybnosti o svojej spôsobilosti chrániť menšiny v súlade s európskymi normami. Takisto táto zmluva vytýčila hranice legitimity alebo aspoň priestor legitimity na svoju národnostnú politiku. Ďalej napomohla zmenu optiky vnímania slovensko-maďarskej relácie, a to tak vo vnútropolitickom, ako aj v medzinárodnom zmysle slova.
Otázka maďarskej menšiny sa dostala do polohy - dá sa povedať - občianska integrácia verzus etnický separatizmus a maďarská zahraničná politika zasa do polohy možnej podpory tohto separatizmu. Dosiahlo sa potvrdenie hraníc aj na jednej, aj na druhej strane. Táto zmluva napomohla aj úspech Paktu stability v Európe ako prvej spoločnej zahraničnopolitickej aktivity štátov Európskej únie, a tým k rozptýleniu obáv z možného vývoja konfliktu v geopoliticky takom citlivom priestore, akým je stredná Európa. To nakoniec potvrdila aj vojna v Kosove, kde dôvody tohto konfliktu sú veľmi známe a veľmi blízke problémom, ktoré riešime u nás. A môžem potvrdiť a povedať jednoznačne, že táto zmluva zvýšila pravdepodobnosť úspechu svojho integračného úsilia na jednej strane aj na druhej k smerovaniu do Európskej únie a NATO. Mohol by som ešte prečítať aj niektoré state zmluvy, ktoré o tom hovoria, ale hovorím, nedovolí mi to čas.
Napriek tomu by som sa chcel ešte pozastaviť nad niektorými problémami, ktoré sú. Budem vychádzať z knihy podpredsedu vlády pána Csákyho, ktorý hovorí o napätí medzi minulou slovenskou vládou a predstaviteľmi menšín, že je problémom, ktorý sa nepodarilo vyriešiť počas veľmi dlhé obdobie. Neviem, či bude hovoriť, že teraz sa to rieši a vyriešilo sa, keď, ako už bolo predo mnou spomínané, návrh tohto zákona naši kolegovia z maďarskej koalície nechcú a nebudú ho podporovať a naša opozícia tento zákon tiež neprijíma. Preto mi možno pán minister vo vystúpení povie, komu vlastne tento zákon predkladá a komu je určený, keď ho nechce ani opozícia a viac-menej ani tí, komu je smerovaný. Takže koalícia si ho robí pre seba.
Je veľmi zaujímavé v tejto knihe - vidím, že už to nedokončím -, kde pán podpredseda vlády hovorí, že maďarské politické strany zdôrazňujú, že musí byť stanovený rozdiel medzi politickou úrovňou a ochranou práv menšín. Mali by sme teraz hovoriť, v čom vlastne má ten rozdiel spočívať. Potom v závere kapitoly naznačuje, že Maďari neprijmú také vysvetlenie odmietnutia ich požiadaviek, aké sa uvádzajú, že iné menšiny toľkými právami nedisponujú. To je tiež veľmi zaujímavé, aby sme hovorili, ktoré menšiny koľkými právami disponujú a akými právami chcú disponovať naši predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku. Vidím, že už nemám čas, preto ostatok svojho vystúpenia budem môcť predniesť, keď sa prihlásim ústne.
Zatiaľ pekne ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi.
Páni poslanci, poslankyne, dôrazne vás žiadam, aby ste vypli mobilné telefóny a nerušili rokovanie.
S faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča vystúpia poslanci, ako sú uvedení na svetelnej tabuli. Ako posledná je pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gašparovič hovoril aj o medzinárodných kontextoch, teda hovoril aj o maďarskej strane aj o slovenskej strane. Ja na to nadväzujem. Mám dokument, vládny program Maďarska, vládnucich tried už napísaný po marci 1999, to znamená po vstupe Maďarska do NATO, po prijatí Maďarska do NATO, pretože sa tu hovorí už ako o fait accompli, ako o hotovej veci. A sú tu také veci, ktoré dávam do vašej pozornosti, že základnou pozíciou tejto prehlbujúcej sa spolupráce medzi stranami strednej Európy by malo byť riešenie problému menšín v regióne v súlade s európskymi normami. A tak sa spytujem: Je európskou normou to, keď v maďarskom parlamente napriek existujúcemu zákonu číslo 77 z 20. októbra 1993 nie je ani jeden predstaviteľ 13 menšín, hoci to bolo schválené v parlamente? Je európskou normou riešenia problémov menšín to, že v Maďarsku sa nazýva takzvanými slovenskými školami päť základných škôl, ktoré sú v Békescsabe, Szarvasi, Budapešti a ešte v ďalších mestách, kde sa všetky predmety v základných školách vyučujú po maďarsky a je tam denne len hodina slovenčiny? A, samozrejme, vzniká tu otázka priamej reciprocity. Prečo by slovenská menšina, ktorá je takisto nie autochtónna, ako nie je autochtónna maďarská menšina na Slovensku, mala mať desaťnásobne nižšie práva? Poukazujem aj na túto skutočnosť, lebo aj o nej treba hovoriť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V nadväznosti na slová pána poslanca Gašparoviča by som chcel podotknúť to, o čom som vlastne už aj ja trošku začal hovoriť, pre koho je vlastne tento návrh zákona, ktorý pripravovalo ministerstvo kultúry. Pre maďarskú koalíciu asi ťažko, tá ho neprijíma. Pre slovenskú verejnosť asi ťažko, tá ho nepotrebuje. Nuž teda pre koho? Pre nejaké neidentifikovateľné zahraničie, ktoré tu zhodou okolností nežije?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča by som nadviazal v tom bode, kde hovoril o návšteve pani Halonnen na Slovensku. Pani Halonnen skutočne zmenila svoj názor, keď niekoľkokrát navštívila Slovensko a pozrela sa, ako to tu naozaj vyzerá. Je veľmi smutné, že zmienka o Slovensku v zahraničí je a bola a, bohužiaľ, stále zotrváva na úrovni, že dobre že si neopekáme príslušníkov menšín na ražni. Je to podobná situácia, ako bola vytvorená o Kosove. Boli šírené také isté dezinformácie, aby sa pripravila pôda na to, čo sa tam nakoniec uskutočnilo. Veľmi sa obávam, že sa dostávame do veľmi podobnej polohy aj u nás a môžeme skončiť veľmi podobne. Ja by som len rád poukázal na to, že maďarstvo vedie, vlastne maďarské vlády, nech boli akékoľvek, viedli tisíc rokov asimilačnú politiku a pokračujú v nej ďalej nezávisle od toho, aký režim tam kedy vládol. Dodnes sa vlastne vedie asimilačná politika v Maďarskej republike a vlastne krik, ktorý robí Maďarská republika a maďarské vlády aj cestou svojich menšín, aj tej tu na Slovensku, resp. jej politických predstaviteľov, je krik zlodeja, ktorý kričí, chyťte zlodeja, keď obviňuje iné krajiny, v tomto prípade nás, z činov, ktoré robia oni tam. Je veľmi smutné, že sa tu nedokáže ani jeden príslušník po maďarsky hovoriacej menšiny, politicky angažovaný, postaviť a povedať: "Vážení, nie je to pravda." Som veľmi rád, že sa našli takí hrdí Maďari vo Vojvodine, ktorí to dokázali povedať v kritických chvíľach, v ktorých Srbsko bolo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka, prosím.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Gašparoviča o poznatky z minulotýždňového pobytu v Rade Európy v Štrasburgu, kde pán poslanec Fico a ja sme sa zúčastnili na prvom prerokúvaní monitorovacej správy, ktorá je zatiaľ neverejná, preto nebudem hovoriť o nej v detailoch. Ale v časti práv národnostných menšín, myslím si, že neprezradím žiadne štátne tajomstvo, keď obidvaja spravodajcovia, ktorí tu boli v máji tohto roku, uviedli, že práva národnostných menšín na Slovensku sú dobre chránené - well protected. Je tak, pán Fico? Čiže teraz sa pýtam príslušníkov národnostných menšín, či aj pri takomto konštatovaní majú ešte pocit, že ich stanovisko k vládnemu návrhu zákona a k situácii, aká je v právach menšín na Slovensku, si myslia, že budú dávať dobrý signál smerom k Rade Európy, ale aj do zahraničia, ak budú vystupovať proti tomuto návrhu zákona.
Včera na začiatku tejto rozpravy som uviedla, že vládny návrh zákona nepodporím, pretože nebol zosúladený alebo nebol spoločný s príslušníkmi národnostných menšín, nielen so Stranou maďarskej koalície. A ak má byť tento návrh zákona platný a nielen platný, ale aj užitočný, pretože je určený im, mal byť dosiahnutý kompromis. Preto nemôžem podporiť ani jeden, ani druhý návrh zákona. Len chcem uviesť, že ani Rada Európy už dnes nevníma postavenie národnostných menšín na Slovensku ako diskriminačné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek, po ňom pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec Sitek, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
kým budem hovoriť k zákonu, chcel by som týmto požiadať pána ministra Kňažka, aby sa verejne ospravedlnil tejto snemovni za to, čo vyviedol v stredu, keď na šesť hodín musel odísť a tento parlament sa nemohol venovať tomuto zákonu. Mne sa raz stalo ako ministrovi obrany, keď zasadala Rada obrany štátu, že som prišiel o 15 minút neskoršie, za to ma, ako sa ľudovo povie, pán predseda Gašparovič "zjazdil" oprávnene, aj keď mohol aj svojich ministrov tak zjazdiť po druhý raz, a verejne som sa ospravedlnil. A ešte podotýkam, že člen Rady obrany štátu nie je zastupiteľný. Čiže keď pán Kňažko sa zúčastnil na zasadnutí vlády a pán premiér sa zabudol včera ospravedlniť tejto snemovni, tak by som požiadal pána ministra, aby sa po mojom vystúpení verejne ospravedlnil, lebo potom treba zmeniť volebný zákon, ten, čo máme predložený, že občania Slovenskej republiky budú voliť vládu a tá vymenuje potom parlament.
A teraz k samotnému zákonu. Dlhé mesiace zamestnávame verejnosť nepodstatnými vecami. Zatiaľ čo sa nahlas hovorí o menšinovom jazykovom zákone, privádza táto vláda sústavným tichým zdražovaním obyvateľov Slovenska doslova na žobrácku palicu. Pýtam sa, či je to ešte slovenská vláda. Myslím si, že je to vláda pod gesciou Strany maďarskej koalície. Keď sa prenesieme niekoľko mesiacov dozadu, tak vidíme, ako sú požiadavky Strany maďarskej koalície stupňované. Najprv to bolo vyhlásenie, že buď budú mať troch členov vlády, alebo nebude vláda. Potom to bolo, že buď budú mať predsedu správnej rady Pozemkového fondu, alebo odstúpi minister Koncoš. Majú. Buď dostanú 170 mil. korún na národnostné menšiny, alebo nebude rozpočet. Dostali. A teraz máme ďalšiu podmienku, že buď bude schválený zákon o národnostných menšinách, alebo budú uvažovať o vystúpení z koalície. Čiže vláda je tlačená do kúta a myslím si, že je už vytlačená z kúta, že už je na balkóne a o chvíľu spadne. Čím prv sa tak stane, tým bude lepšie.
Keď sa ďalej prenesiem za posledné štyri roky a hodnotenie komisárov, ktorí tu boli, tak jednoznačne bolo dokázané, že všetky práva národnostných menšín v Slovenskej republike boli nadštandardné, tak ako to hodnotili vo svojich správach. Pri básnení o tomto zákone sa často používa slovo tolerancia. Hovorím to predovšetkým Strane maďarskej koalície, aby som vyzval pána Mészárosa, aby ma teraz počúval.
Počas môjho pôsobenia na ministerstve obrany položili v Komárne vojaci vence nielen k pamätníku padlých legionárov, ale vzdali česť i pri hrobe ich nepriateľov kunovských boľševikov. Aj tak si predstavujem toleranciu a vzájomnú úctu. Ako si ju predstavujú poslanci maďarskej koalície, ktorí najviac omieľajú slovo tolerancia, to sme sa mohli presvedčiť priamo v tomto parlamente, keď sme povstali, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku obetí Malej vojny z marca 1939. Páni poslanci maďarskej koalície provokatívne odišli zo sály. Tak aká tolerancia, pán Kvarda, ktorú ste vo svojom príspevku uvádzali? Ukážte mi, prosím, kto z prítomných pánov poslancov maďarskej koalície v rámci historického zmierenia položil kytičku kvetov na hrob dievčaťa, ktoré zavraždili maďarskí žandári na Vianoce 1938 v Šuranoch? Vysvetlite mi, prečo Mestské zastupiteľstvo v Komárne, ktoré ovláda maďarská koalícia, odmieta povoliť výstavbu pamätníka sv. Cyrila a Metoda na verejnom priestranstve?
Páni maďarskí poslanci majú plné ústa Európy, ale iba keď sa im to hodí. Spolupatróni Európy im však zjavne prekážajú. Toto je tolerancia na durayovský obraz. Durayovci a bugárovci nepoznajú slovo dávam, používajú len slová ja chcem a ty daj. Dnes platíme daň za koaličné sľuby. I preto v čase, keby sme tu mali riešiť vážne ekonomické problémy, musíme sa zaoberať týmto nezmyselným zákonom. Páni poslanci maďarskej koalície pokrytecky tvrdia, že zákon nie je zameraný proti Slovákom a platnému štátnemu jazyku.
Na druhej strane sa však ich predstaviteľ v "markízáckom" Site preriekol, že tento zákon má eliminovať súčasný zákon o štátnom jazyku. V slovníku cudzích slov je napísané, že slovo eliminovať znamená vylúčiť, odstrániť, vypustiť. Vykľulo sa šidlo z vreca. Tolerantní durayovci potrebujú akoukoľvek formou tohto zákona vylúčiť slovenský jazyk ako jediný štátny jazyk v Slovenskej republike. Ich cieľom je vytvoriť jazykový babylon, v ktorom sa ľudia budú deliť podľa etnických princípov a prestanú si rozumieť. Všetci veľmi dobre vieme, ako dopadla Babylonská veža. Všetci vidíme, že slovenskí rodičia na juhu musia dávať deti do maďarských škôl, pretože slovenské v ich obci nie sú. Chcel by som sa dožiť, aby poslankyne za Stranu maďarskej koalície a ich dcéry sa niekedy vydali do Maďarska a dochádzali 20 km so svojimi synmi a dcérami do základných škôl, tak ako to robia slovenskí občania asi v 80 obciach na Slovensku, keď dochádzajú 20 km za slovenskými školami vo vlastnom štáte.
Všetci vidíme, ako je slovenčina na našom juhu vytlačená zo spoločenského života. Prečítam vám, čo napísal jeden profesor, vysokoškolský učiteľ, budem ho citovať, volá sa prof. Ing. Ján Babčan: "Počas 30-ročného pôsobenia na poste vysokoškolského učiteľa som sa takmer polovicu času pravidelne zúčastňoval na prijímacích pohovoroch ako člen i predseda komisie. Potešilo ma, keď absolvent maďarského gymnázia napríklad z Dunajskej Stredy perfektne zvládol otázky prijímacieho pohovoru. Ešte viac ma potešilo, keď mi iný uchádzač maďarskej národnosti na moju otázku, ako to, že tak perfektne hovorí po slovensky, prezradil, že chodil do slovenského gymnázia, pritom som vedel, že v ich meste bolo i maďarské. Rodičia zrejme vedeli, že sa pôjde študovať na slovenskú vysokú školu, a tak sa rozhodli pre slovenské gymnázium.
No zažil som aj trápne chvíle, keď sa študentka z blízkeho Senca nedokázala vyjadriť k otázke člena komisie ani po slovensky, ani po rusky, ani po anglicky. Žiaľ, po maďarsky z nás nikto nevedel. Zostali nám len výčitky. Nevedela odpovedať na otázky alebo nevedela hovoriť po slovensky? Či nerozumela otázkam? Oveľa horšie boli prípady, keď sme sa ako-tak dohovorili. Študent nastúpil na štúdium, ale ešte pred koncom prvého ročníka zo štúdia odišiel, pretože mu slovenčina na prednáškach v učení a pri skúškach robila neprekonateľné ťažkosti. Píšem len o maďarských študentoch, lebo u iných sa jazykové problémy nevyskytovali. To, o čom píšem, neboli len ojedinelé prípady. Zažil som ich viac a podobné mali aj pedagógovia z iných škôl. Preto nemôžem pochopiť, prečo predstavitelia maďarskej menšiny, mnohí z nich aj vysokoškolskí učitelia, presadzujú požiadavky absolvovania prijímacích pohovorov bez rozdielu či na stredné alebo vysoké školy v maďarskom jazyku. Zakrývajú to síce materinským jazykom, podstata je však jasná. Vari si len nemyslia, že počas dvoch či troch prázdninových mesiacov si uchádzači osvoja slovenčinu tak, aby mohli študovať na slovenskej vysokej škole? Predovšetkým rodičia, ale aj politickí predstavitelia by mali cítiť zodpovednosť za to, ako sa mladí na svoje ďalšie štúdium pripravia. Uznáva sa to ako samozrejmosť, ak chce ísť mladý človek študovať do Nemecka, Anglicka a podobne. Slovensko nie je pre našich maďarských spoluobčanov cudzina, ale aj pre domáce prostredie platí zásada, že sa každý uchádzač o štúdium v slovenskom prostredí musí náležite pripraviť. Práve v záujme mladých by malo byť, aby sa diskusie v materinskom, teda maďarskom jazyku pri prijímacích pohovoroch vôbec neotvárali. Skôr naopak, aby predstavitelia národnostných menšín viedli svojich k čo najlepšiemu ovládaniu jazyka tých škôl, na ktorých sa mladí chystajú študovať."
Na základe týchto uvedených skutočností budem hlasovať proti tomuto zákonu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)