Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Hudec a pán poslanec Kotian. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec, máte slovo.
Nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Žiaľbohu, nielen v poslaneckom návrhu zákona, ale aj vo vládnom návrhu zákona je ustanovenie, navrhuje ho § 8 ods. 1, v ktorom sa dáva prednosť ustanoveniam tohto vládneho návrhu zákona pred zákonom o štátnom jazyku. Je to faktická likvidácia zákona o štátnom jazyku. Teda aj tá drvivá väčšina poslancov Národnej rady, ktorá aj v minulom období sedela v tomto parlamente a hlasovala za zákon o štátnom jazyku, musela zmeniť svoj názor. Verím, že nie názor, ale musí tak hlasovať, pretože majú nôž, politický nôž na krku, že jednoducho potrie tento návrh, tento zákon o štátnom jazyku. Taká je pravda.
Pán poslanec Sitek, toto je ešte horšia skutočnosť, než ste povedali vo svojom vystúpení.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kotian, prosím.
Poslanec M. Kotian:
Pán poslanec Sitek spomínal toleranciu. Vymenoval niektoré príklady, ale nepovedal všetko. Veď sme boli svedkami aj v minulosti, že na začiatku školského roku sa dvíhala maďarská zástava. Na začiatku školského roku sa hrá maďarská hymna. A je to na území suverénneho slovenského štátu, Slovenskej republiky.
Podpredseda Csemadoku brúsi kosy, aby nás hnal z juhu Slovenska až po Tatry. Viete, ale na druhej strane, áno, boli to skutočné slová, pán poslanec, vy sa tomu smejete, ale bol to skutočný stav. A predstavte si, že to nikto nedementoval z maďarských politických predstaviteľov, že to prekáža vzájomnej spolupráci, spolužitiu. Viete nielen slová pertraktovať, spolužitie, vzájomná úcta, ale treba tieto hodnoty aj dodržiavať a ukázať, že takáto možnosť tu existuje.
Chcel by som len doplniť pána poslanca Siteka, že zabudol pripomenúť, aký je stav aj v Rade vlády pre národnosti, kde začína byť situácia taká, že maďarská národnostná menšina, ktorá má tu prevahu, začína vydierať ostatné národnosti. Veď na Úrade vlády politici z maďarskej koalície obsadili všetky finančné a rozhodovacie kanále aj na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. Na týchto kľúčových postoch pri udeľovaní výšky dotácií pre menšinové kultúrne zväzy sedia Maďari, ktorí rozhodujú o tom, koľko peňazí od slovenských daňových poplatníkov dostanú jednotlivé národnostné zväzy. A tým potom iné nezostáva len súhlasiť s tým, čo Pál Csáky predloží na posúdenie. Toto sú, prosím vás, fakty.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, po ňom pán poslanec Nagy.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vážený pán minister kultúry Slovenskej republiky,
chápem pána ministra kultúry, že sa mu ťažko sedí v tejto sále, kde sa pácha terajšou vládnou koalíciou ďalšia politická ohavnosť na slovenskom národe. Ale skutoční spoluvinníci by tu mali sedieť tiež, myslím tým pána podpredsedu vlády Csákyho a pána podpredsedu vlády za SDĽ Fogaša, pretože aj existujúci zákon, podotýkam alebo zdôrazňujem správne, že šitý veľmi horúcou ihlou je posielaný do parlamentu po častiach, ako keby bol vojnový stav, je naozaj nedôstojným príspevkom, toľko proklamovaným k šíreniu demokracie, princípov právneho štátu v Slovenskej republike.
Po tejto preliminárnej otázke si treba položiť otázku, ktorú by si mal položiť každý právnik, v čom spočíva kauza efficiens proxima tohto zákona. Treba povedať, že ešte v roku 1994, keď ešte uverejňovali v Novom čase aj články opozičných politikov, som napísal na 30 riadkov článok Slovenská republika, skúšobné laboratórium nemeckej a maďarskej národnostnej problematiky. Na moje veľké prekvapenie asi o dva týždne sa ohlásila jej excelencia veľvyslankyňa Nemeckej spolkovej republiky alebo presnejšie Spolkovej republiky Nemecko a žiadala, aby som jej vysvetlil, čo som týmto svojím vyjadrením chcel povedať. Chcel som povedať asi toľko, že aj Európska únia, aj Nemecká spolková republika, aj ďalšie krajiny, ktoré majú geopolitické záujmy, ktoré sa predtým nazývali honosnejšie imperiálnymi záujmami - podotýkam alebo zdôrazňujem, že Slovenská republika ich nikdy nemala ani nedefinovala -, potrebujú si niektoré postupy odskúšať.
Vojna v Juhoslávii ukázala, že ľudský faktor nie je podstatný, že je podstatné ísť po veciach. Takouto vecou je aj národnostná politika, ktorá je pre niektoré krajiny súčasťou geopolitiky a ich imperiálnych záujmov. Slovensko bezpochyby patrí do sféry geopolitických záujmov Maďarska ako susedného štátu. A iste patrí aj do sféry geopolitických záujmov štátov Európskej únie, ale aj štátov NATO. Veľmi radi si preto odskúšavajú postupy, ktoré v budúcnosti môžu použiť aj v iných krajinách. Ak by mysleli inak, potom by nerobili nátlak na Slovenskú republiku, aby prijímala neštandardné postupy, aby odskúšavala to, čo v iných krajinách bolo dávno odmietnuté alebo odmietané.
Štát vo svojej podstate je inštitúcia zložená z ľudí, občanov a inštitúcií, či už štátnych, politických alebo verejných. Ako taká multifaktorálna inštitúcia v zmysle systémovej analýzy potrebuje predovšetkým komunikačné prostriedky. Odpradávna sa vie, že jazyk je takým spoločenským komunikačným prostriedkom. Panovníci od najstarších čias vedeli, že ak chcú štát integrovať, potrebujú okrem dobrých ciest dosiahnuť aj to, aby sa občania dorozumeli. Preto v ústavách mnohých krajín sa už dávno, pred mnohými stáročiami objavovali zákonníky, v ktorých sa hovorilo - a to najmä v krajinách, kde bolo viacero národností -, že ten-ktorý komunikačný prostriedok toho-ktorého etnika sa stáva štátnym komunikačným prostriedkom.
V Slovenskej republike sme museli vybojovať viacročný zápas o to, aby sa prijal takýto zákon, ktorý stanovil slovenský jazyk ako dorozumievací komunikačný prostriedok pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Už vtedy vtedajšia časť dnešnej vládnej koalície, honosne nazývaná Verejnosťou proti násiliu, robila všetko možné, aby sa na Slovensku neprijal zákon, ktorým by sa ustanovil jeden komunikačný prostriedok pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Až Mečiarova vláda prijala zákon, ktorým bolo povedané, že slovenský jazyk je jediným komunikačným prostriedkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Pokusy ustanoviť viacero komunikačných prostriedkov boli aj v Strane demokratickej ľavice, kde je silná promaďarská loby, boli aj v maďarskom KDH, ktoré dokonca pripravilo v roku 1992 návrh ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa táto požiadavka jednoznačne a nepokryto objavuje. Obhajovalo ju, samozrejme, aj KDH.
Vážení páni poslanci, hovoril som maďarské KDH, ale aj súčasné, nie parlamentné KDH, MKDH. Zdôrazňujem, že táto požiadavka bola zahrnutá vo všetkých terajších programoch vládnych strán. Prosím, aby sa poslanci týchto strán nevyhovárali pri svojich vystúpeniach na to, že Mečiar sľúbil prijatie takéhoto zákona, že sú tlačení Európskou úniou. Nič také nie je legitímnou požiadavkou. Legitímnou požiadavkou je to, že terajšia vládna koalícia, aby si zabezpečila aj naďalej vládnutie, musí vyhovieť tlaku maďarskej opozície, aby takýto zákon schválila. V opačnom prípade hrozí rozpad terajšej vládnej, už aj tak veľmi naštrbenej koalície. V každom demokratickom štáte totiž platí, že je potrebné prijať iba jeden zákon ako komunikačný prostriedok.
Pre tých, ktorí vyznávajú ako vzor terajšiu superveľmoc Spojené štáty americké, odcitujem niekoľko ustanovení zo zákona, ktorý bol prijatý v Kongrese alebo ktorý sa nazýval Bill-Emersonov zákon o uzákonení anglického jazyka z roku 1996, kde je jednoznačne povedané, že Spojené štáty pozostávali z jednotlivcov a skupín s rôznym etnickým, kultúrnym a jazykovým pozadím, to je článok I. V článku IV sa hovorí, aby sa zachovala jednota v rôznosti a aby sa zabránilo deleniu podľa jazykových hraníc, by si federálna vláda mala udržať jazyk, ktorý je spoločný všetkým ľuďom. Angličtina je historicky spoločným jazykom a výhodným jazykom Spojených štátov. Účelom tohto titulu je pôsobnosť prisťahovalcov lepšie sa asimilovať a pomôcť plne využiť hospodárske, pracovné príležitosti Spojených štátov. Naučením sa angličtiny nadobudnú prisťahovalci jazykové zručnosti a vzdelanosť potrebnú na to, aby sa stali zodpovednými občanmi, produktívnymi pracujúcimi Spojených štátov. Používanie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Budem pokračovať potom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia páni poslanci Kalman, Švantner, Andrassy, Mészáros, Kotian, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Kalman, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak mi dovolíte, nemám faktickú pripomienku, ale procedurálny návrh.
Už dva dni sme svedkami prerokovania uvedených návrhov zákonov, kde odznievajú v diskusii rôzne názory za a proti. Myslím si, že pri takom kontroverznom zákone a takom dôležitom zákone by sme skutočne mali byť oboznámení so všetkými podmienkami, so všetkými požiadavkami, názormi. Žiaľ, v tomto parlamente je veľmi málo, s výnimkou maďarskej národnostnej menšiny v podstate nikto z iných národností nevystupuje. Preto dávam procedurálny návrh, aby Kancelária Národnej rady zabezpečila ešte pred hlasovaním k týmto zákonom zápis z Rady vlády pre národnosti, o ktorej sa tu hovorí, k jednému i druhému zákonu. Myslím si, že podstatným spôsobom nám priblíži pozície, stanoviská i požiadavky jednotlivých národnostných menšín a zároveň budeme vedieť, aké Rada vlády pre národnosti k jednotlivým zákonom prijala svoje stanovisko alebo odporúčania. V prípade, že by sa to nepodarilo zabezpečiť z technickej stránky, som presvedčený, že pán minister kultúry je informovaný, pretože sa so svojou funkciou zúčastňuje na zasadaní rady a mohol by nás potom o týchto skutočnostiach aspoň informovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Švantner - faktická poznámka.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rokujeme o zákone o používaní jazykov národnostných menšín. My ale vieme, že vlastne rokujeme o zákone o používaní maďarského jazyka na území Slovenskej republiky a pozrime sa do rokovacej sály. Z maďarských poslancov tu sedí jeden poslanec. Taký je záujem o tento zákon, taká je úcta k zákonu zo strany maďarskej menšiny. Všimnite si túto skutočnosť, poslanci vládnej koalície, a všimnite si tento fakt aj vy občania a voliči vládnych politických strán a po realizácii uvedeného zákona v praxi uvidíte zmenu, ktorá sa udeje vo vzťahu maďarských spoluobčanov k štátotvornému národu. Uvedomte si potom, za čo a za koho ste hlasovali vo voľbách.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem zareagovať na ostatného rečníka pána Cupera a chcem mu povedať, že neviem, aké loby vplýva práve počas jeho vystupovania a príprave jeho diskusných príspevkov, ale môžem mu povedať, že v Strane demokratickej ľavice žiadne maďarské loby neexistuje. Ďalej mu chcem povedať, že za Ústavu Slovenskej republiky hlasovali a som rád, že za ňu hlasovali poslanci Strany demokratickej ľavice, ale hlasovali za túto ústavu takisto aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko a takisto aj za Slovenskú národnú stranu a žiadna Európska únia a žiadni vysokí komisári nás v roku 1992 nenútili, aby sme do § 34 dali ustanovenie, že menšinám zaručíme právo používať ich materinský jazyk v úradnom styku. Chcem vám povedať, že tento zákon, vládny zákon o používaní jazykov národnostných menšín vôbec neohrozuje a nejde proti zákonu, ktorý určuje používanie štátneho jazyka. Tento zákon len umožňuje to právo, za ktoré hlasovali aj vaši poslanci pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Mészáros - faktická poznámka.
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mal by som k vystúpeniu pána poslanca Cupera iba jednu pripomienku. Chcel by som mu pripomenúť, že Nemecká spolková republika nemusí odskúšavať postupy v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín na Slovensku. Nemecká spolková republika totiž v krajinskej republike Alsasko má zákon o používaní jazykových národnostných menšín pre Lužických Srbov.
A ešte by som chcel pripomenúť, že moji kolegovia zasadajú, teda je zasadnutie klubu SMK, z toho dôvodu teraz práve nie sú prítomní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian - faktická poznámka.
Poslanec M. Kotian:
Chcel by som iba doplniť pána poslanca Cupera...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pokoj, sledujte, čo hovoria ostatní.
Poslanec M. Kotian:
... v tom, že napríklad 34 členských krajín OBSE uvádza, že má len jeden oficiálny úradný jazyk, čiže štátny jazyk, pričom 21 štátov má v rôznej podobe zakotvenú ochranu jazykov menšín. Ani jeden z týchto 21 štátov však nemá špecifický samostatný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Vážení, zdôrazňujem, ani jeden z týchto štátov. Takže Slovensko sa začína stávať nejakým pokusným králikom. Ak im to dodnes nikto nevyčíta, môžeme len usudzovať, že v týchto krajinách sú predstavitelia menšín korektní a sú spokojní s vymoženosťami, ktorými disponujú. Z uvedeného dôvodu by sme sa mali snažiť aj o prijatie kódexu pre menšiny, aby sa viac v Európe neobjavovali nové Kosová.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo, prosím.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som nadviazať na časť vystúpenia pána poslanca Cupera, kde hovoril o tom, že sa prijíma tento zákon aj preto - aspoň tak to tu vykladal aj pán minister -, že nás do toho tlačí Európska únia. Domnievam sa, že je veľmi trápne stále rozprávať o tlakoch Európskej únie, pretože potom by sa mala naša vláda zamyslieť nad tým, prečo napríklad Európska únia netlačí na Česko. Česi predsa majú tiež silnú poľskú aj nemeckú menšinu. Sú kandidátmi v prvej vlne na vstup do Európskej únie a nikto od nich nechce žiaden zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Aj keď sa na to pozrieme z hľadiska ústavy, tam sa predsa hovorí o tom, že občania národnostných menšín majú právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Nehovorí sa o tom, či s tlmočníkom alebo bez tlmočníka, čiže na ústavu sa nemožno vyhovárať. Takisto sa v ústave hovorí, že používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Ale nehovorí sa, že v tom zákone musí byť 20 %. Môže to byť zákon, ktorý ustanoví, že menšinový jazyk sa používa v takej obci, kde je 100-percentné obyvateľstvo menšiny. Takže prečo sa tu stále odvolávame na ústavu, keď ju vlastne my sami svojím výkladom potom deformujeme?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Fascinuje ma nekonečné odvolávanie sa na štandard Európskej únie. V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Cupera by som si dovolil doplniť, že Spolková republika Nemecko alebo Nemecká spolková republika má okrem Nemcov 3 milióny Turkov, sú to Turci, ktorí sú už tretiu generáciu v Nemecku. Sú to už deti detí, ktoré sú narodené v Nemecku. Žije tam 1,5 milióna Kurdov. Zabezpečuje takéto niečo a takúto legislatívu Nemecko? Ani náhodou, vôbec sa s tým nezaoberá. Francúzska republika dokonca nemá v ústave ani len zmienku o národnostných menšinách. Každý občan Francúzska je Francúz. Nie je tajomstvom, že vo Francúzsku žije 5 miliónov arabských prisťahovalcov, ktorých materinskou rečou je arabčina, a dokonca aj arabské písmo, a nie latinka. Francúzska republika ako člen Európskej únie, člen NATO, OECD takisto sa s touto problematikou vôbec nijako netrápi.
Takže je evidentné, že zo Slovenskej republiky sa vlastne vyrába pokusné laboratórium, kde sa odskúšava nie na králikoch, ale na občanoch tohto štátu, ale v laboratóriu, kde sa robia pokusy, spravidla väčšina živočíchov, na ktorých sa takéto pokusy robia, neprežijú.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Mám jeden procedurálny návrh hneď na začiatku. Navrhujem, aby táto snemovňa odhlasovala, že hlasovanie k tomuto zákonu bude až v utorok, a nie skôr. To je jedna vec.
A druhá, k vystúpeniu pána poslanca by som chcel povedať len to, že sa tu hrá očividná hra na destabilizáciu Slovenskej republiky. Odznievajú tu skôr argumenty, prečo tento zákon neprijať v záujme, povedal by som, stability celej strednej Európy a práve záujem o stabilitu strednej Európy je dôvodom na neprijatie tohto zákona, a nie na jeho prijatie. Pravdou je aj to, že ak sa pozrieme, ako to vyzerá v zahraničí, tak je úplne jasné, že tí, ktorí najprv urobili etnické čistky, dnes robia najväčší krik, že treba menšiny chrániť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, konštatujem, že pán poslanec Nagy nie je v rokovacej sále, preto nemôže vystúpiť. Pán poslanec Tkáč, ktorý bol prihlásený do rozpravy, je na zahraničnej služobnej ceste. Môžem teda konštatovať, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy k týmto bodom.
Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči: Pán poslanec Hudec, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy ústne, pán poslanec Kandráč.
Takže uzatváram možnosť uplatnenia tohto spôsobu prihlásenia sa do rozpravy a prečítam ešte raz zoznam aj poradie, v akom budem vyzývať do rozpravy: pán poslanec Hudec, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Slavkovská, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Sitek, pán poslanec Kalman, pán poslanec Nagy, pán poslanec Kandráč. Pýtam sa všetkých, ktorí boli prihlásení, čo som ich prečítal. Konštatujem, že áno, tento zoznam bude platný pre ďalšie rokovanie v rozprave k týmto dvom bodom.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Jasovský.
Poslanec I. Hudec:
Pán predsedajúci,
pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
hostia,
v prvom rade mi dovoľte, aby som zdôraznil jednu vážnu skutočnosť. Mali sme rokovať o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Bohužiaľ, bol nám predložený iný text. Ten text sa mal volať vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a o zmene zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Teda dostali sme iný text, než označuje názov, a musím povedať, že nie je to iba maličkosť alebo drobná terminologickoprávnická záležitosť, ale ide o veľmi dôležitú záležitosť. Prečo? V každom návrhu zákona, ktorý je zároveň aj novelizáciou iných zákonov, sa musí táto skutočnosť vyznačiť, pretože nevzniká jedna právna norma alebo sa nemení jedna právna norma, ale ide o viac právnych noriem. A o to sa pokúšal aj vládny návrh zákona, aby zakryl túto skutočnosť.
Nie je pravda to, čo pred chvíľočkou povedal pán poslanec Andrassy - veľmi múdro odišiel z tejto rokovacej miestnosti -, pretože vo vládnom návrhu zákona v § 8 ods. 1 sa jasne hovorí, že všetky ustanovenia tohto zákona majú prednosť aj pred zákonom o štátnom jazyku. Teda v skutočnosti ide aj vo vládnom návrhu zákona o likvidáciu zákona o štátnom jazyku. Takáto je pravda. Keby sme aj uvažovali o tom, že odsek 2 hovorí o zrušení pokút a robí zo zákona o štátnom jazyku zákon bezzubý, ktorý si môže ktokoľvek a kedykoľvek porušiť bez akýchkoľvek možností sankcií, tak skutočnosť, že sa likviduje zákon o štátnom jazyku, je oveľa hrozivejšia. Je to záležitosť, ktorá je veľmi dôležitá a myslím si, že už predseda Národnej rady po zistení tejto skutočnosti nemal právo zaradiť takýto text na rokovania pléna Národnej rady. A preto upozorňujem na to, že nie je možné, aby sme hlasovali o texte návrhu zákona kvôli tejto veľmi vážnej právnej hrubej chybe alebo pokusu o zavádzanie a oklamanie parlamentu Slovenskej republiky.
Rád by som sa zmienil o jednej veľmi dôležitej skutočnosti, ktorá má čo do činenia s ustanoveniami o ochrane ľudských a občianskych práv. Upozorňujem na to, že návrh zákona, ktorý zavedie kvórum, to je jedno či 10, 15 alebo 20-percentné, či chceme alebo nechceme, v tejto oblasti vytvorí štyri kategórie občanov. Upozorňujem, štyri kategórie občanov s nerovnakými právami.
V prvom rade to budú občania Slovenskej republiky, ktorých by som nazval normálnymi občanmi, ktorých sa táto skutočnosť nemusí dotýkať. V druhom prípade to budú občania Slovenskej republiky, ktorí budú žiť na území Slovenskej republiky v obciach, kde je určené mimoriadne kvórum alebo iný režim používania jazykov v úradnom styku bez toho, že by ovládali maďarský jazyk. Tretia kategória a štvrtá kategória sa týka samotných občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti. Jedni budú mať to šťastie, že budú žiť v obciach, mestách alebo na dedinách, kde bude viac ako 20 % osôb hlásiacich sa k ich národnosti, a druhí budú mať tú smolu, že nebudú žiť v takýchto obciach. Pýtam sa všetkých tých, ktorí sa dovolávajú občianskych princípov a ktorí aj v návrhu tohto zákona klamú, keď hovoria, že sledujú práve napĺňanie týchto vecí, akým spôsobom to chcú vysvetliť, keď nie nášmu súdnemu systému, pretože pevne verím, že bude podanie nielen na Ústavný súd po prípadnom prijatí takéhoto zákona, ale najmä bude mať robotu zrejme pán poslanec Fico, lebo verím, že nejeden občan Slovenskej republiky sa bude domáhať svojich občianskych práv a rovnocenného občianskeho postavenia aj v európskych štruktúrach. Pýtam sa, ako chce ktosi, kto takýto návrh zákona navrhuje, vysvetliť nezávislým súdom takýto postup.
Nechcem teraz zdôrazňovať alebo podčiarkovať skutočnosti, ktoré sa týkajú toho, čo to vyvolá na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska. V prvom rade to, že tento zákon sa vôbec netýka desiatich menšín, ktoré žijú na Slovensku, ale týka sa len jedinej menšiny. Možno bude nejaká výnimka, najmä keď sa Rómovia po sčítaní ľudu o dva roky konečne chopia svojej možnosti a budú sa hlásiť k rómskej menšine. Pýtam sa, či to náhodou nebude znamenať okrem iných veľmi dôležitých faktorov tlak na etnické čistky. Veď už dnes sa dejú. Už tu bolo spomínaných mnoho prípadov, keď občan tohto štátu len preto, že nevedel jazyk menšiny, bol diskriminovaný v prípade uchádzania sa nie u súkromníka v práci, ale v štátnych orgánoch. To je, prosím, rozdiel. Myslím si, že sú to veľmi dôležité skutočnosti, ktoré musíme mať na zreteli. Alebo chceme, aby sa teraz v 100 až 150 mestečkách a dedinách na Slovensku vyvolala hystéria, ktorá bude sledovať iba to, aby sa tieto obce prepracovali do kategórie tých obcí, kde bude môcť nadužívať istá časť občanov, ktorá sa hlási k menšine, iné práva, ako má, keď nie je v tejto kategórii. Upozorňujem, že je to veľmi vážna skutočnosť a možno je to jeden z tých dobrých mechanizmov, ktoré si niekto želá len preto, aby vyvolával ďalšie napätia a konflikty, pretože sa to môže niekomu veľmi dobre hodiť.
Sľúbil som, že sa vyjadrím aj k takzvanej autochtónnosti obyvateľstva, ktoré sa hlási dnes k maďarskej národnosti. Upozorňujem, že ide o podobný podvod a bluf, ktorý hlásajú niektorí pseudohistorici z Budapešti, keď hovoria o tom, že predošlý štát našich predkov nebol na tomto území, ale bol niekde na území dnešnej Juhoslávie. Som rád, že práve Národné literárne centrum, ktoré už bolo úspešne zrušené ako mnohé iné veci, ktoré veľmi dobre slúžili našej kultúre, zabezpečilo z Bavorska vážny dokument potvrdzujúci vďaku vtedajšieho franského cisára za to, že Pribina daroval kláštorom územia okolo dnešného Blatnohradu. To je dokument, ktorý jednoznačne vyvracia pavedecké bludy a literárne konštrukcie niektorých maďarských historikov, tiežhistorikov. V tomto duchu sa nesú aj terajšie snahy, ktoré by sa snažili preregistrovať tu žijúcu menšinu, najmä maďarskú, do kategórie menšín, ktoré majú autochtónny charakter. Vieme dobre, prečo to je. V mnohých európskych krajinách sa veľmi jasne rozlišujú práva - týka sa to aj Nemecka, keď sa hovorilo o kurdskej a tureckej menšine -, prečo niektoré práva môžu a nemusia dostať isté nadpráva, resp. isté práva tak, aby boli zvýhodňované. Upozorňujem ešte raz na to, že ide o lož, veľmi dobre premyslené aktivity, ktoré majú jasný cieľ.
Dovoľte mi ešte jednu kratulinkú poznámku k tomu, aby som ešte raz nastolil otázku, akým jazykom by sa mala stať takzvaná maďarčina na Slovensku, ak by mala byť používaná v úradnom styku. Ktorá maďarčina? Kodifikovaná, ktorá sa používa v Maďarsku v Budapešti, alebo tá, ktorá sa používa na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska. Je to nesmierne dôležitá otázka, ja som sa k nej už vyjadril vo faktickej poznámke. Prosím, rád by som na túto otázku dostal odpoveď, pretože má význam o tom diskutovať. Nekodifikovaná forma jazyka nemôže byť jednoducho spôsobilá, aby bola presným komunikačným prostriedkom a môže poškodiť občana v mnohých veľmi vážnych či už právnych, zdravotných, sociálnych alebo iných občianskych právach. Prosím, aby sa bral ohľad aj na túto skutočnosť.
Na záver mi dovoľte povedať iba jednu hypotetickú vec. Čo sa stane, keď sa prijme tento zákon a keď budú konflikty?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky - pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť faktických poznámok k tomuto vystúpeniu.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo, prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hudec hovoril o uprednostňovaní príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny už aj doteraz v orgánoch verejnej správy. Vážení prítomní, ak prijmeme vládny návrh, nedajbože poslanecký, tak vlastne dôjde k úradovaniu v jazyku národnostnej menšiny. A dnes podľa prílohy vládneho nariadenia, ktorých obcí by sa týkala 20-percentná hranica, je to 579 obcí, v ktorých bude musieť byť proste personál, ktorý bude ovládať maďarský jazyk. Ďalej odvolacie orgány, kam pôjdu tieto materiály, tiež budú musieť mať odborníkov na príslušný jazyk menšiny. A keďže aj Kancelária prezidenta republiky, Národnej rady a myslím si aj vlády tiež bude prijímať materiály v jazyku národnostnej menšiny, budú tu nutní odborníci z tejto oblasti. Je to veľký počet expertov. Pýtam sa: Nedôjde k uprednostňovaniu a nedôjde k veľkým finančným nákladom? Prečo potom legislatívne návrhy nemajú aj finančné vyčíslenie, keď legislatívne pravidlá si toto vyžadujú? Keď sme dávali do parlamentu návrh bez vyčíslenia my, vtedajšia opozícia kričala. Kde sú tie hlasy dnes?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hudec tu hovoril o autochtónnosti vo všeobecnosti a teoreticky. Chcel by som zdôrazniť, že tajomník Maďarskej občianskej strany v Budapešti pán József Berényi navštívil Slovensko, konferenciu v Komárne a Új Szó o tom 15. januára 1997 uverejnilo materiál. A tam pán Berényi píše, že základnou zložkou v štáte je, samozrejme, väčšina, teda štátotvorný národ, ktorý má právo založiť si štát. Do druhej skupiny patria tzv. autochtónne menšiny, teda tie, ktoré skutočne môžu dokázať, že sú pôvodnými obyvateľmi daného územia. Nezaradil tam Maďarov na Slovensku, to treba povedať. Do tretej skupiny zaradil ostatné menšiny, ale menšiny národnostné, ktoré tam sú a ktoré nakoniec isté obdobie žijú v tom štáte. A do štvrtej skupiny zaradil, samozrejme, menšiny typu Turkov a Kurdov na území dnešnej Nemeckej spolkovej republiky. A napísal, že Maďari sa usilujú preniesť sa z tej tretej skupiny do druhej, teda do autochtónnej. Pál Csáky vo svojej knihe ten krok urobil a už si vymyslel, že Maďari na Slovensku sú autochtónna menšina, že boli pôvodnými obyvateľmi a na základe toho si vydobývajú aj dnešné nadpráva v jazyku a na základe toho sa vyhlasujú za druhý národ, štátotvorný, v tejto republike. Myslím si, že maďarský národ má svoju vlasť, ktorú im nikto neupiera, t. j. Maďarsko. Naši občania maďarskej národnosti môžu byť na Slovensku len a len národnostnou menšinou a už vôbec nie autochtónnou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jasovský a pripraví sa pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
celá vládna koalícia, nielen jej maďarská časť, ihneď po voľbách deklarovala, že splní údajne jednu zo základných podmienok na začatie rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že Slovensko bude mať v súlade s politickou vôľou zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Vláda tento zákon schválila minulý týždeň, nie síce v prvých sto dňoch vlády, ako to pôvodne deklarovala, ani nie v poslednom náhradnom termíne v apríli, ale schválila ho minulý týždeň. No ale na to sme si už asi všetci zvykli, že termíny v tejto vláde neplatia, a zvykli sme si aj na to, že to, čo napokon vznikne, je chaotické a zmätkové. Ako si mám vysvetliť totiž fakt, že parlament má na stole dva návrhy zákonov? Nie je smiešne, že koalícia sa nedokáže vzájomne dohodnúť a nedokáže vzájomne rokovať? A tak zrejme pre väčšinu aj menšinu v tomto národe o takom dôležitom zákone dohovor neexistuje.
Myslím si, že rokovanie znamená presviedčanie aj ochotu prijať argumenty partnera. Upozorňujem práve na to, že prijatie zákona by malo znamenať spokojnosť aspoň v koaličnom tábore. Ten sa však zatiaľ nevie rozhodnúť, koho spokojnosť má byť prvoradá. Má to byť najmä zahraničie, čo pri súčasnej kolenačkovej politike je pravdepodobné, alebo má byť spokojný príslušník národnostnej menšiny? Obávam sa a moje skúsenosti to potvrdzujú, že tu ide asi o politické vytĺkanie kapitálu a v tom je podľa mňa celý problém. Postaviť sa do úlohy veľkých politikov, skutočných politikov a dohodnúť sa, je dnes asi v tejto koalícii veľmi zložité. Ak Strana maďarskej koalície deklaruje, že vládny návrh zákona nepodporí, chce potom vôbec nejaký zákon?
Častokrát som mal možnosť hovoriť s ľuďmi v oblastiach národnostne zmiešaných a nikdy som nemal pocit potreby zákonného riešenia otázky dohovorenia sa či už v súkromnom alebo služobnom styku. Vec dohovorenia sa je vecou chuti, ochoty vzájomne sa počúvať a sledovať rozmýšľanie svojho partnera. Ale zákon tohto typu by sa práve zišiel pre koalíciu vzájomne a určite aj pre vzťah medzi koalíciou a opozíciou. Rešpektovanie vzájomných názorov je totiž to, čo nám asi najviac chýba. Na Slovensku majú ľudia reálne existenčné problémy. Treba, na čo som už ako človek z praxe niekoľkokrát poukázal, riešiť ekonomické problémy. Ale koalícia v poslednom období vyrába najradšej kauzy a zbytočné problémy. Áno, vláda nevie dať národu chlieb, a preto sa snaží dať hry. Hry, ktoré hraničia častokrát s plačom.
Prečo teraz, keď sa na Slovensku začalo hrozné zdražovanie, dominuje práve problém zákona o jazykoch národnostných menšín? Prečo tárame, že nás tlačí zahraničie? Veď zahraničie len chce, aby vláda splnila to, čo uviedla vo svojom programovom vyhlásení. Znovu sa pýtam, pre koho je tento zákon potrebný. Pre vnútro štátu alebo pre odfajknutie akejsi podmienky? Bolo to naozaj potrebné? Zahraničie nehovorí predsa nič o súdnictve, o médiách, o kultúre, o školstve a tak ďalej. Určite nevyvíja tlak na používanie tohto zákona na celoštátnej a nehovorím už o regionálnych úrovniach. Pýtam sa: Prečo je na Slovensku všetko šité horúcou ihlou. A prečo potom všetko tak rýchlo horí a všetko sa rozpadá? Prečo nemá záujem tento parlament a vláda vypočuť si mienku národa?
Uráža ma názor, ktorý bol uvedený v jednom denníku v priebehu tohto týždňa, ktorý hovorí o mentálnej úrovni národa, poznamenávam, slovenského národa, ktorý podpisuje petičné hárky. Je náhoda, že za zákon o jazykoch menšín horlia najmä politici, ktorí o Slovensku v zahraničí nepovedia dobré slovo? Prečo má byť na Slovensku prijatý zákon, ktorý poslanci majú v rukách len niekoľko dní, ale o ktorom sa už toľko hovorilo najmä na konferenciách, ktoré boli usporiadané na juhu Slovenska, tam, kde Slováci nemajú žiadne práva, ak ešte sú a môžu si dovoliť nazvať sa Slovákmi. Aký to bude zákon, ktorý existenciu súčasného zákona, zákona o štátnom jazyku, popiera? A popiera nielen existenciu zákona, ale v podstate aj samotnú existenciu Slovákov žijúcich na jazykovo zmiešanom území. Nechajme vysloviť názor ľudí, nechajme zistiť názor ľudí na tento zákon. Nemyslime si, že sme naozaj najmúdrejší zástupcovia ľudí. Znovu opakujem, nešime všetko horúcou ihlou v tomto parlamente, pretože môžeme zhorieť.
Vláda zákon spracúvala trištvrte roka, ale my sme ho museli schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Pýtam sa, vážení kolegovia, neuráža vás, že všetko sme povinní schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní? Neznižuje to trošku a nedehonestuje úroveň parlamentu? Necítili ste sa trápne - ja áno -, keď sme jedno poobedie nerokovali, aby sme potom doháňali stratený čas po večeroch, aj dnes v piatok, keď každý už myslí na to, že by najradšej začal cestovať?
Pani poslankyňa Keltošová dnes hovorila o tom, koľko zákonov avizovala táto vláda predložiť. Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších a veľmi, veľmi potrebných najmä pre rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Namiesto toho sa zaoberáme vecou, na rozhodnutie ktorej, myslím si, nemáme ani celkom mandát. Hovoril som dnes pri obede so svojou dcérou. Spolužiak z Oravy zohnal miesto v nemocnici v Šahách. Primár upozornil tohto novopečeného lekára, aby sa rýchlo začal učiť maďarčinu, pretože inak nemá šancu sa v nemocnici uplatniť. Nejdeme zmeniť aj ďalšie zákony? Nemrzí nás, páni poslanci, a nemrazí nás trošku na chrbte? Alebo už máme ten chrbát taký ohnutý a sme takí zohnutí, že necítime nejaké mrazenie behať po chrbte?
Myslím si, že nám raz história spočíta, ako sme sa rozhodovali. Ja som sa pôvodne nechystal prihlásiť do rozpravy, pretože som si myslel, že názory, ktoré som získal pri študovaní tohto zákona, mi vyvrátia diskusie a rozprava v tomto parlamente. Musím však povedať, že rozprava ma nepresvedčila, aby som rozmýšľal ináč, rozprava ma len utvrdila v mojom pôvodnom názore.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)