Úterý 6. července 1999

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Súhlasím s pánom poslancom Kandráčom, že v demokracii naozaj platia pravidlá a musia platiť pravidlá. V demokracii treba rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, ktorá predpokladá prijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín prinajmenšom v úradnom styku, v demokracii treba rešpektovať záväzky, ktoré vyplývajú z rozhodnutí Ústavného súdu, v demokracii treba rešpektovať záväzky, ktoré vyplývajú z medzištátnych zmlúv, a v demokracii sa patrí rešpektovať aj politické záväzky, ktoré vyplývajú z opakovaných vyhlásení najvyšších ústavných činiteľov, a to je to, čo ma na tej veci mrzí. Mňa nemrzí to, keby Hnutie za demokratické Slovensko predkladalo inú podobu zákona. Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana jednoducho odmietajú zákon, ktorý vyplýva z ústavy, za ktorú hlasovali, odmietajú vôbec prijatie zákona, ktorý vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu, odmietajú prijatie zákona, ktorý vyplýva zo záväzkov, ktoré sme vzali na seba podpisom Základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, jednoducho je to postoj, ktorý možno vysvetliť iba tým, že chcete mať tému na lacné získavanie politických bodov, pretože stačí ponadávať na Maďarov a preferencie úspešne rastú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Posledná je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

chcela by som sa dotknúť iba vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Už som tu raz spomínala, že sám názov tohto návrhu nie je v súlade s obsahom predloženého materiálu, pretože sa hovorí iba jednoznačne o maďarskej národnostnej menšine, a nie o iných národnostných menšinách. Konečne svedčí o tom aj priložený zoznam obcí, je ich vyše 500, a ide skutočne iba o obce s maďarskou menšinou. Takže si myslím, že by bolo potrebné opraviť aj názov zákona.

V predloženom návrhu zákona by som sa chcela dotknúť § 3 ods. 1, kde sa hovorí, že rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. Každý, kto mal čosi do činenia s orgánmi samosprávy, tak veľmi dobre vie, že sú to verejné zasadania, môžu byť aj verejné, čiže môže tam prísť aj verejnosť. Myslím si, že sa tu potom obmedzujú práva verejnosti, pretože ak si samosprávny orgán odsúhlasí podľa § 3 rokovanie v maďarčine a chcel by byť na tomto rokovaní prítomný občan slovenskej národnosti, tak sa v podstate nemôže na tomto rokovaní zúčastniť, môže odísť domov alebo si môže priviesť tlmočníka. A ak by si mal priviesť tlmočníka, tak v tomto zákone nie je vôbec stanovené, kto toho tlmočníka bude hradiť, či štát, tak ako v prípade občanov maďarskej národnosti, alebo si to bude musieť občan platiť sám, čo by som potom považovala za absolútnu diskrimináciu občanov slovenskej národnosti žijúcich na južnom území Slovenska.

Veľmi nejasné je aj ustanovenie § 3 ods. 3, kde sa hovorí, že kronika obce sa môže viesť aj v jazyku menšiny. To slovko "aj" skutočne nie je jednoznačné. Znamená to, že výlučne v maďarčine alebo aj dvojjazyčne? Takýto nejednotný výklad môže viesť k tomu, že sa budú viesť kroniky skutočne iba v maďarčine.

Zaujímavé je i porovnanie predloženého návrhu zákona s už existujúcim zákonom o štátnom jazyku. Tieto dve právne normy sú v mnohých veciach v rozpore a predložený návrh nerieši tento rozpor. Priznáva to dokonca aj časť koalície. Bola som napríklad na besede v Rádiu Twist s pani poslankyňou Dolníkovou za SMK, ktorá tiež jednoznačne hovorila, že vládny návrh zákona je v príkrom rozpore so zákonom o štátnom jazyku. Rada by som sa od predkladateľov dozvedela, ako mienia tento rozpor odstrániť.

Ako sa napríklad zosúladí to, že v zákone o štátnom jazyku sa v § 1 ods. 2 hovorí o tom, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky a predkladaný návrh hovorí o používaní maďarského jazyka v úradnom styku v obciach s najmenej 20-percentnou maďarskou menšinou, čiže nie o používaní, ako to niekto chce, ale o platnom používaní zo zákona? Alebo ako sa zaručí uzákonenie v § 3 ods. 3 písm. a), že všetky právne predpisy, rozhodnutia a iné verejné listiny orgánov územnej samosprávy sa vydávajú iba v štátnom jazyku? Takto hovorí zákon o štátnom jazyku, ale v predkladanom návrhu sa počíta s tým, že úradné formuláre a rôzne rozhodnutia sa budú vydávať aj v jazyku menšiny. Znovu sme v rozpore dvoch zákonov. V predkladanom návrhu nie je celkom jasný ani výklad § 4 ods. 3. Orgán verejnej správy zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny. Ide iba o ústne informácie alebo o oficiálne písomné výklady? To je totiž diametrálny rozdiel a tu by sa žiadalo, aby sa to jednoznačne stanovilo.

V druhej časti svojho vystúpenia by som sa chcela zmieniť o otázke potreby prijatia tohto zákona. Predkladateľ nás presviedčal, že to od nás žiada Európa, ak chceme byť v prvej skupine na vstup do Európskej únie. Je to celkom zanedbateľný dôvod vo svetle napríklad toho, že teraz Rakúsko vystupuje s tým, že nebude súhlasiť so vstupom Slovenska do Európskej únie, ak neodstavíme Jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice. Čiže už máme na svete ďalší dôvod, prečo nemôžeme byť zaradení do prvej skupiny vstupu. A ak splníme aj túto požiadavku, určite sa nájde ďalšia a ďalšia. Je to celkom samozrejmé, že keď sme sa ukázali ako ústupčivý a otrocký partner, treba to využiť. Čím viac sa budeme koriť, tým viac požiadaviek sa bude na nás klásť.

Ďalší dôvod predloženia tohto návrhu zákona podľa dôvodovej správy je ochrana a rozvoj základných práv a slobôd národnostných menšín. V tejto súvislosti je zaujímavé to, že maďarská menšina vôbec nejasá nad toľkou veľkorysosťou vlády, cíti sa urazená, podvedená a jednoznačne sa vyjadrila, že tento návrh nepodporí. Nechápem teda, prečo im chceme takýto zákon vnútiť. Správame sa ako Rusi v roku 1968, v ktorom nás prišli chrániť bez ohľadu na to, či sme to chceli alebo nie. Ak prijmeme tento vládny návrh zákona o používaní jazyku národnostných menšín proti vôli maďarskej menšiny, považovala by som to za ich diskrimináciu a vôbec by som sa nečudovala, keby sa znovu chodili sťažovať do Štrasburgu, že sme prijali zákon, ktorý sa ich týka a ktorý vlastne oni nechceli. Myslím si, že ich prianie by sa malo rešpektovať a vôbec by sa nemal prijať vládny návrh zákona, samozrejme, ani ten druhý.

Maďarská menšina tento zákon nechce. Slovákom nie je potrebný. Pre koho teda zákon bude? Skutočne iba pre Európsku úniu? Tá je prvoradá v tom, aké zákony slovenský parlament prijíma? Som presvedčená, že ak sa tento zákon neprijme, tak rozhodne nebudem nikomu chýbať. Ak sa tento návrh prijme, viac ako doteraz sa budú z občanov maďarskej národnosti stávať občania druhej kategórie neovládajúci štátny jazyk. Ak sa človek chce naučiť nejaký jazyk, musí mať určitú motiváciu. Akú motiváciu budú mať príslušníci maďarskej menšiny, keď už ani na úrade nebudú musieť používať slovenčinu?

A ak už toľko skloňujeme Európsku úniu, mali by sme viac pozornosti venovať európskym normám zaoberajúcim sa právami národnostných menšín. Žiadna z týchto noriem, to už tu bolo viackrát povedané, neustanovuje kolektívne práva. Ale opačne, vo všetkých medzinárodných normách sa zdôrazňuje, že ochrana a podpora menšinového jazyka sa nesmie diať na úkor oficiálneho jazyka a potreby učiť sa ho. V žiadnom z týchto dokumentov sa nelegitimizuje taká požiadavka menšín, ako je napríklad povinná výučba menšinového jazyka alebo zrovnoprávnenie či priznanie štatútu úradného jazyka aj menšinovému jazyku v oblasti jeho používania. Skutočne, žiadny medzinárodný dokument o tom nehovorí. Ale naopak, v každom medzinárodnom dokumente sa hovorí o primeranej potrebe uplatňovania práv menšín.

Zastavme sa pri primeranom uplatňovaní práv menšín a potreby učiť sa štátny jazyk. Na Slovensku to jednoducho neplatí. Primeraná potreba nie je napríklad to, že sa v školách učí slovenský jazyk ako cudzí jazyk. V súvislosti so vzdelávaním je zaujímavé napríklad aj to, že v Rámcovom dohovore Rady Európy sa hovorí v článku 13, že osoby patriace k národnostnej menšine majú právo na zriaďovanie vlastných súkromných zariadení pre vzdelávanie na vlastné účely. S týmto by som veľmi rada súhlasila, keby sa to začalo praktizovať aj u nás, že všetky štátne školy by jednoznačne vyučovali v štátnom jazyku a súkromné školy nech vyučujú v jazyku národnostných menšín. O tom by sme podľa mňa mali rokovať v tejto snemovni, a nie o návrhu zákona, ktorý nikto nechce a ktorý prinesie diskrimináciu, jednoznačne diskrimináciu pre slovenské obyvateľstvo na južnom území Slovenska.

Keď som spomínala, že ak prijmeme tento vládny návrh zákona, budeme rozhodne znovu ďalej vyrábať z maďarskej národnostnej menšiny druhotriednu kategórie, lebo nebudú mať motiváciu, dovolím si vám prečítať zo štatistických údajov, ktoré boli vypracúvané v roku 1994, ešte som nepôsobila na ministerstve školstva ja, ide o štatistiky o komunikatívnych zručnostiach detí v slovenskom jazyku. Zoberiem si len jeden jediný okres, a to Rimavskú Sobotu: "Slovná zásoba u 60 % detí je slabá. Výraznosť rečového prejavu u 60 % detí je neadekvátna. Popisovanie činnosti a javov u 80 % detí je s veľkými chybami. Samostatnosť vo vyjadrovaní: 80 % detí sú nesamostatné vo vyjadrovaní. Takto to vyzerá s našou maďarskou národnostnou menšinou.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sa hlási desať poslancov. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami. Posledný prihlásený je pán poslanec Kováč.

Prvý vystúpi pán poslanec Slobodník.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Slobodník:

Chcel by som to priklincovať, pretože pán spravodajca nebol, teda bol prítomný, ale duchom bol neprítomný, pretože sa rozprával s prítomnými za predsedníckym stolom. K tomu, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská, pridávam okrem iného to, čo by bolo potrebné. Po prvé, odstrániť preambulu k tomuto zákonu. To je návrh.

Po druhé - a to už opakujem, čo povedala pani poslankyňa, ale vy ste si to nezaznamenali - § 3 ods. 1 text doplniť "... ak s tým súhlasia všetci členovia orgánu" a pridávame "a prítomné osoby". Sú to tí občania, ktorí by tam mohli byť. V § 3 ods. 3 - takisto to vyslovila pani poslankyňa Slavkovská: "Kroniky obcí sa okrem štátneho jazyka môžu viesť aj v jazyku národnostnej menšiny," teda pridávame "okrem štátneho jazyka".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Vážený pán podpredseda,

vážená snemovňa,

dovoľte mi, aby som reagoval na slová pani Slavkovskej v tom, že prijatie jedného i druhého zákona v podstate sťaží dorozumievanie sa žijúcich občanov na území Slovenska a nastane delenie spoločnosti na národnostnom princípe. Už som aj vo svojom vystúpení spomínal, že Ústava Slovenskej republiky garantuje identitu jednak menšín, identitu národnostných menšín, ako aj identitu a rozvoj identity slovenskej národnosti. Súčasne ústava garantuje všetky, povedal by som, veci týkajúce sa kultúrnej, vedeckej, výskumnej činnosti, ekonomickej a podobne, garantuje právo na výchovu a vzdelávanie v rodnom jazyku. Toto všetko je zakotvené v 36 právnych predpisoch. Chcem uviesť, že uvedené fakty stavajú naše národnostné menšiny na úroveň štandardu menšín Európskej únie, čím sú splnené podmienky Rámcového dohovoru o ochrane práv menšín, ktorý prijala Rada Európy v roku 1995.

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe, ide o článok 6 zmluvy Európskej únie. Myslím si, že hlavné, čo bude treba urobiť v súčasnosti, je, aby sme boli prijatí - ak už s tým tak veľmi operujeme -, treba zvýšiť výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a harmonizáciu legislatívy. To budú hlavné body, ktoré nás budú očakávať pri našom vstupe do Európskej únie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som doplniť pani poslankyňu Slavkovskú stručným výkladom toho, prečo vládnym návrhom zákona, už nehovorím o poslaneckom, vznikne obrovský tlak na etnické čistky na jazykovo zmiešaných územiach.

Po prvé preto, že sa vytvára veľké riziko pre každého občana štátu, ktorý bude vstupovať do oblasti, kde budú panovať kolektívne práva zvýhodňujúce občanov ovládajúcich jazyk menšiny. Budeme mať vlastne štyri kategórie občanov: jedna kategória občanov maďarskej národnosti, pretože sa to týka prevažne ich, ostatných prakticky nie, národnosti, ktorá žije v oblastiach, kde jestvuje kvórum na uplatňovanie kolektívnych práv. Druhá, ktorá nežije v takej oblasti, kde jestvuje kolektívne právo. Potom to budú občania, ostatní občania Slovenskej republiky žijúci v tejto oblasti, ktorí neovládajú jazyk menšiny, a budú to ostatní občania tohto štátu.

Neviem si predstaviť, čo sa stane občanovi, ktorý neovláda jazyk menšiny a bude sa nachádzať na území, pre ktoré platí kvórum, v oblasti trebárs zdravotníctva alebo práva. Keď urobí haváriu, jednoducho sa vystaví riziku, že si bude musieť objednať takého sudcu, ktorý bude ovládať aj jazyk menšiny bez dôvodu na to, že jeho výber v tomto prípade bude obmedzený alebo sa vystavuje riziku, že sám nebude rozumieť veciam, ktoré sa týkajú jeho osoby.

Myslím si, že ide presne o protiobčiansky princíp v navrhovanom vládnom návrhu zákona, ktorý treba absolútne odmietnuť. Nápor na etnické čistky bude najmä v tých oblastiach, ktoré sa budú blížiť k tomuto kvóru na uplatnenie kolektívnych menšinových práv, bude mať veľmi nepríjemné dôsledky. Bojím sa, že to naozaj bude v rozpore s Listinou základných ľudských práv a slobôd a aj s európskymi normami.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Nemôžem súhlasiť s argumentáciou pani poslankyne Slavkovskej o nepotrebnosti tohto zákona. Tento zákon je potrebný jednoducho preto, že sme demokrati a ctíme si Ústavu Slovenskej republiky. Chcel by som znovu upriamiť vašu pozornosť na konštatovanie Ústavného súdu z roku 1996, že neexistencia zákona o používaní jazyka národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými osobami. Teda skutočnosť, že neexistuje zákon o používaní jazykov menšín Ústavný súd zhodnotil ako protiústavný stav a myslím si, že pre každú vládu a pre každého poslanca, ktorý si ctí ústavu, z toho vyplýva povinnosť vyriešiť túto situáciu. Práve preto, že podmienkou vstupu do Európskej únie, ktorá je obsiahnutá v Asociačnej dohode, pani poslankyňa, je, že tu bude stabilita demokratických inštitúcií, že sa bude ctiť zákon a ústava, jednoducho, ak chceme splniť tieto kritériá, musíme rešpektovať rozhodnutie vlastného Ústavného súdu.

Ale prijatie tohto zákona má ešte jednu dimenziu, medzinárodnopolitickú, a to je skončenie monitorovacieho procesu v Rade Európy. Keď sme boli teraz na poslednom zasadnutí v Štrasburgu, dostali sme veľmi povzbudivú správu. Spravodajcovia pre Slovensko páni Sinka a Magnuson jednoducho povedali, že by bolo dobré podporiť vládny návrh zákona a v takomto smere sa vyjadrili aj na adresu Strany maďarskej koalície. Tiež to vyplýva z našich záväzkov, ktoré sme prijali.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Doplním pani poslankyňu. Kandidoval som na post primátora mesta Zvolen s podporou Slovenskej národnej strany. Vážim si, že predstavitelia Slovenskej národnej strany v meste za mnou prišli a ponúkli mi svoju podporu. Neponúkli ju kandidátovi politicky bližšiemu, ale mne. Túto podporu som prijal nie preto, že by mi pomohla získať viac hlasov, ale preto, že môj cieľ je spolupracovať so všetkými politickými subjektmi. Tesne pred voľbami prišli aj predstavitelia HZDS a ponúkli to isté. Znovu som prijal. Jeden deň pred voľbami dostal každý Zvolenčan do schránky list, ktorý strašil ľudí, že ak vyhrám voľby, šíky členov SNS a HZDS vtiahnu na mestský úrad a celý ho obsadia. Vo voľbách som uspel a nič také, čím niekto strašil ľudí, sa nestalo, ale strašenie ovplyvnilo mnohých ľudí, ktorí mi to potom aj povedali, a tak list čiastočne splnil svoj cieľ.

Dnes hovoríme o zákone o používaní jazyka národnostných menšín. Vládny návrh zákona okrem iného preukazuje dôveru a stavia na dôvere. Niekoľkokrát som z vystúpení poslancov počul, že ak poslanec Strany maďarskej koalície pôjde na poslanecký prieskum do Žiliny, bude chcieť tlmočníka. Použil som tento príklad ako extrém, ale chcem povedať to, že schválením zákona stanovíme pravidlá a preukážeme aj dôveru. Nevidím dôvod na strach a úzkosť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento vážený parlament predsa má tú možnosť, aby sme kedykoľvek zasiahli, ak bude potrebné. Osobne vládny návrh zákona podporujem.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Nadviažem na predrečníčku. Je trápne počúvať od slovenského poslanca, že HZDS a SNS stačí ponadávať v parlamente iba na Maďarov a body im rastú. Nám ide skutočne o vec. Nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby boli porušované ľudské práva väčšiny občanov Slovenskej republiky, teda väčšiny občanov štátotvorného národa.

V § 3 ods. 1 je uvedené: "Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu." Pokiaľ viem, tak na rokovaní mestského a obecného zastupiteľstva sa môžu zúčastňovať aj občania príslušnej obce. Tých sa to, samozrejme, netýka. Ak niekto tam vystúpi v inom jazyku, ako je štátny jazyk, tak si môžu zapchať uši a takisto nebudú nič počuť. Ak sme demokrati a ctíme si Ústavu Slovenskej republiky, tak musíme rešpektovať aj § 34 ods. 3, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." A to by sme mali plne rešpektovať. Preto sme zo zásady proti prijatiu tohto zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Záväznosť tohto zákona sa vlastne potvrdila na rokovaní konferencie Maďarsko a Maďari v Budapešti 20. februára 1999. Tak si tu prestaňme nahovárať, že niekoho uspokojíme v Bruseli alebo v Štrasburgu. Do textácie tohto zákona zabudovali to, čo si tam želal holandský úradník a jeho maďarská manželka a teraz sme sa dozvedeli, že akýsi pán Magnuson odporúča tomuto parlamentu, aby tento zákon bezodkladne schválil. Nuž tak, dámy a páni, ak je takáto argumentácia na prijatie tohto zákona, je to trápna argumentácia. Vláda iba dokumentuje svoju zbytočnosť a takisto aj vládna koalícia. Textácia zákona, tak ako je predložená, umožňuje najrôznorodejší možný výklad, a teda prijatie tohto návrhu zákona bude znamenať nie skončenie rozporuplnosti, ale začiatok rozporuplnosti.

Dámy a páni, nie je mysliteľné, aby formou nariadenia vlády ako prílohou tohto zákona sa uzákonil zoznam 586 obcí, kde je vlastne stanovené úradné používanie jazyka národnostnej menšiny. Keď sa tam narodia deti slovenskej národnosti a demografická skladba sa zmení, tak čo sa stane? Treba schváliť presťahovanie obyvateľov alebo akým spôsobom rešpektovať tento nezmysel? Akým spôsobom je zabudovaný a z akého dôvodu je zabudovaná preambula k tomuto zákonu, akoby išlo o dáku ústavnú normu alebo ústavný zákon? O tomto je možno zbytočné debatovať, je to možné jedine neprijať v takom znení, ako je to predložené.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Na rozdiel od pána poslanca Maňku som 23 rokov býval nielen vo Zvolene, ale 13 rokov v Nových Zámkoch a musím konštatovať, že to, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská vo svojom rozbore, kde poukázala na nedostatky jednotlivých paragrafov, je naozaj mimoriadne vážne, a preto sú obavy z prijatia nekvalitnej právnej normy. To sú tie obavy, ktoré má Slovenská národná strana a na ktoré upozorňujeme, aby skôr, kým neprebehne diskusia medzi ľuďmi, ktorí budú používať tento zákon, sme unáhlene neprijímali normu, ktorá by mohla poškodiť medziľudské vzťahy. Veď ide o zákon, ktorý vstupuje do medziľudských vzťahov na zmiešanom území, na národnostne zmiešanom území, a to je mimoriadne citlivá oblasť.

Ústavný súd vyriekol, že je potrebné prijať zákon alebo treba upraviť zákon zákonnou normou, ale zároveň povedal, že to nemusí byť jedna špeciálna norma. Všetci vieme, že je 30 právnych úprav, ktoré upravujú používanie jazykov menšín na Slovensku. Čiže nie je pravda, že táto vec nie je zákonne upravená. A preto si myslíme, že je potrebné naozaj sa venovať diskusii a teraz sa venovať, koncentrovať na riešenie vážnejších problémov, ktoré ovplyvnia prijímanie Slovenska do prvej skupiny krajín pridružujúcich sa k Európskej únii, a to sú v prvom rade ekonomické problémy, ale aj problémy inej národnostnej menšiny, o ktorej sa tak často hovorí, a to rómskej menšiny, lebo vidíme, čo prebieha smerom k vysťahúvaniu sa Rómov do Fínska.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem.

Chcem reagovať na pani poslankyňu Slavkovskú. Voľakedy nás učili hovoriť rečou toho, s kým hovoríme, a preto sa ďalším kolegom za tón a spôsob vopred ospravedlňujem.

Pani Slavkovská, ako je to pre ňu a väčšinu z jej kolegov zo SNS typické, brojí proti akémukoľvek, a teda i vládnemu návrhu zákona. Opakovane vyťahuje maďarskú kartu, cielene si vymýšľa a sústavne delí spoločnosť na lepších a horších Slovákov. Možno by bolo vhodné pripomenúť, koho to vlastne SNS vydáva za najväčších Slovákov. Je to napríklad doktor Tiso, áno, ten Tiso, ktorý pomohol svojmu národu tak, že vyznamenával nemeckých fašistov a umožnil do vlastného národa strieľať. Ten istý Tiso, ktorý sa len prizeral, ako sa kusisko územia Slovenska dostalo do pazúrov horthyovského Maďarska. SNS má i v súčasnosti najväčšieho Slováka, svojho predsedu pána poslanca Slotu. Toho, ktorý sa pri prerokúvaní takého významného zákona pre Slovensko opaľuje pri mori, toho, ktorý opakovane robí hanbu svojmu národu rečami a morálkou. Keďže takéto príklady nielenže nepotrebujeme, ale dôrazne ich odmietame, prosím pani Slavkovskú, aby nás láskavo nepoúčala, čo je dobré pre Slovákov a Slovensko.

Našťastie Slovensko má v pravom zmysle slova veľkých synov od Štúra po Štefánika, od Novomeského po Dubčeka. Práve z ich odkazu by sme mali čerpať. Tento odkaz však hovorí o znášanlivosti, o vzájomnom porozumení, o súžití a o vzájomnom rešpektovaní sa, ale najmä o budovaní spoločnej vlasti a lepšieho života pre občanov Slovenskej republiky.

Ešte mám jednu poznámku. V sobotu sme hrali s Petrom Weissom a s Robotníckou radou futbal v Hamuliakove, kde je 80 % občanov maďarskej národnosti. Nestretli sme sa so žiadnymi problémami. Tak ako to je vlastne, pani Slavkovská?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kováč, máte slovo.

(Ruch v sále.)

Prosím, pokoj.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, rád by som v mene troch poslaneckých klubov požiadal o prestávku pred hlasovaním. To znamená po vystúpení predkladateľa, prípadne spravodajcu pred hlasovaním žiadame prestávku na 20 minút.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Skončili sme faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Slavkovskej. Tým sme skončili aj rozpravu, do ktorej ste sa prihlasovali ústne.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť. Áno.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády Fogaš.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

žiaľ, mohol som si vypočuť len časť rozpravy, ktorá odznela. Chcem mnohé z vystúpení, ktoré odzneli, aj oceniť, pretože sa dotýkali vecných problémov. Vyjadrili iné možné názory a postoje, ako sú vyjadrené v návrhoch zákonov. Myslím si, že niektoré z nich sú na diskusiu a závisí od vás, aby ste v rámci schvaľovacieho procesu, v rámci legislatívneho procesu prípadne tieto názory uplatnili. Mám na mysli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli a ktoré súvisia len s tým, aby sa zákon spresnil, pretože ak slovíčko "aj" napríklad nie je celkom jasné a použije sa namiesto toho "okrem aj", tak si myslím, že to môže len spresniť právnu normu. A za všetky tieto vystúpenia sa chcem poďakovať.

Nechcem a nebudem sa venovať len politickým aspektom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu, ale chcem vám v záverečnom slove povedať, že existujú dve koncepcie prípravy tohto návrhu zákona. Existujú aj dva názory, ako je možné upraviť používanie jazyka menšín. A treba tiež úprimne povedať, že neexistuje žiadny vzor okrem jediného zákona, ktorým je zákon vo Fínsku, ktorý upravuje špeciálne ochranu jazyka Laponcov. Čiže ide o pilotný projekt v Európe, ide o projekt, ktorý by si podľa mňa - myslím si, že pán Cuper to spomínal - mali osvojiť nielen kolegovia poslanci a vláda povedzme v Maďarskej republike, ale aj v iných krajinách, kde žijú menšiny. V tomto duchu som sa vyjadril i pri rokovaní s predstaviteľmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a musím povedať, že ich reakcia bola vcelku kladná. Ide o to, či dokážeme tento návrh zákona pretaviť do podoby, ktorá nás nebude ďalej deliť, do podoby, ktorá nás bude ukazovať ako vzor porozumenia.

K otázke - dva zákony alebo jeden zákon. Áno, je to tak, že ak Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že má byť niečo vykonané zákonom, nemusí to byť jeden zákon. Súhlasím s tým a myslím si, že proti tomu ani nemožno nič namietať. Áno, ak ústava je vykonaná v čiastkových právnych predpisoch, nemusí existovať jediná strecha. Lenže my sme niektoré parciálne otázky naozaj upravené nemali a zdá sa mi, že strecha, ktorá sa ponúka vo vládnom návrhu zákona, je vlastne kombináciou medzi obidvoma koncepciami. Ak tá jedna predpokladá len suchú existenciu zákonov, tak tá vládna, ktorá sa vám predkladá, predpokladá osobitnú úpravu používania jazyka v úradnom styku, ku ktorej sa v podstate vraciame, k úprave, ktorá tu bola do roku 1990, a súčasne odporúča alebo odkazuje na iné právne predpisy, ktoré už niektoré otázky súvisiace s používaním jazyka menšín upravujú.

Je tu určitá snaha nastúpiť na cestu, ktorá by rešpektovala jednu i druhú koncepciu, a preto vládny návrh zákona v takej podobe, v akej sa vám navrhuje, bol diskutovaný v tomto zmysle i s predstaviteľmi odborných grémií u nás na Slovensku, ale i s predstaviteľmi menšín. Veď nakoniec tá diskusia je známa, aj keď chvíľami je ostrá.

Stojíme pred dvoma politickými protirečeniami, ktoré pri schvaľovaní tohto zákona sú, a to neurobiť v tejto otázke nič, eventuálne parciálne upravovať niektoré veci v ďalších zákonoch, ale potom tak či tak niekde musíme upraviť úradný styk. Dekan Právnickej fakulty v Bystrici pán Kandráč naznačil, prepáč mi, pán poslanec, že som použil iný titul, ale ty asi vieš prečo inú možnosť - prijať nový zákon o menšinách komplexne, a tým upraviť nielen otázky týkajúce sa úradného styku. A to, myslím si, že je poslanecký návrh, ktorý predložili kolegovia z SMK, pretože ten ďaleko presahuje rámec, ktorý ústava predpokladá, a súhlasím aj s tými, ktorí povedali, že v niektorých otázkach je na hrane ústavy. Dokonca si myslím, že je aj na hrane toho, čo predpokladá Rámcový dohovor. A dokonca je pravdou, že vyčísliť finančné náklady po jeho prijatí by bolo v tejto chvíli veľmi smutné i s ohľadom na ekonomickú situáciu, ktorú máme. Moja argumentácia hovorí skôr pre vládny návrh zákona, pretože si myslím, že vládny návrh v podstate rieši problém, ktorý zostal otvorený, a to je používanie jazyka menšín v úradnom styku popri štátnom jazyku.

Teraz hneď na úvod chcem zdôrazniť pre všetkých, ktorí majú pochybnosti, ako by sa v praxi mali realizovať jednotlivé ustanovenia zákona, že zákon predpokladá vydanie všetkých úradných rozhodnutí v štátnom jazyku, teda nebudú vydané len v jazyku národnostnej menšiny, ale v niektorých prípadoch, tak ako je to ustanovené v zákone, sa predpokladá vydanie rovnopisu. Nebudú dva štátne jazyky, ale bude používanie jazyka menšín v úradnom styku, čo v podstate bude znamenať viac porozumenia, a nie ubranie práv, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku.

Vyjadrím sa neskôr aj ku vzťahu zákona o štátnom jazyku a tohto zákona. Chcem povedať, že pri spracúvaní návrhu zákona a rešpektovaní povedzme tej koncepcie, že by tu mala existovať určitá "strecha", môžeme vychádzať aj z toho, že je nutné rešpektovať predpisy upravujúce tvorbu legislatívy, ktoré vlastne neumožňujú opakovať ustanovenia v návrhu novely iného zákona, lebo by to mohlo neskoršie spôsobiť chaos pri ďalších legislatívnych prácach s tým zákonom, ktorého ustanovenia sme doslovne prevzali. Rovnako si myslím, že nie je správne, aby sme do zákona preberali medzinárodné normy, ktoré upravujú základné práva a slobody a ktoré majú v zmysle článku 11 ústavy našej republiky vyššiu silu alebo sú posunuté trošku do inej roviny ochrany. Aj preto si myslím, že by bolo nadbytočné zdôrazňovať to, čo je v týchto medzinárodných dohovoroch a, naopak, je správne, ak jednoducho ich rešpektujeme, lebo sme ich podpísali a ratifikovali. Schválila ich Národná rada Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kto tu sedel v tom období.

Mám na mysli najmä Rámcový dohovor o ochrane práv menšín, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 160/1968 Zb. Tento Rámcový dohovor v článku 10 predpokladá prijatie zákona o používaní jazyka menšín v úradnom styku, ale stanovuje podmienky. Tá prvá je, že osoby o to žiadajú, druhá je, že požiadavka zodpovedá skutočným potrebám, a tretia je, že to musí byť možné vzhľadom na podmienky, ktoré v krajine sú. To znamená, že sa asi predpokladá, že menšina - teraz to voľne vykladám - žije súvisle na súvislom území. U nás to územie nie je súvislé, je zmiešané, aj keď sa dá odlíšiť a aj preto sa hľadá kvórum na stanovenie používania jazyka menšín. Ale ten istý rámcový dohovor súčasne hovorí - odcitujem to, a tým odpovedám na faktickú otázku pani poslankyne Kollárikovej: "Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v tomto Rámcovom dohovore, každá osoba patriaca k národnostnej menšine bude rešpektovať vnútroštátny právny poriadok a práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národným menšinám." Stanovuje to Rámcový dohovor v článku 20 časti III tohto dohovoru. Znamená to teda, že preberať do zákona nejakú osobitnú ochranu - keď to trošku zjednoduším - by vlastne znamenalo znižovať tú ochranu na úroveň zákona, ak by sme išli nad rámec dohovoru. Hovorím len fakty, politicky môžeme, samozrejme, o veci diskutovať a aj z iných hľadísk.

Na druhej strane treba tiež povedať, že ak sme podpísali, ratifikovali v minulom volebnom období tento Rámcový dohovor, zrejme sme si boli vedomí toho, že úpravu jazyka v úradnom styku musíme nejakým spôsobom využiť.

Myslím si, že je potrebné tiež povedať, že prístup, ktorý je zvolený vo vládnom návrhu zákona, istým spôsobom je rešpektovaný spravodajcami, ktorí navštívili našu krajinu. Už tu boli spomínaní pán poslanec Magnuson i pán poslanec Sinka, citujem zase zo stanoviska, ktoré predkladajú na schválenie Rade Európy, predpokladám na záver nášho monitorovacieho obdobia, a hovoria toto: "Spravodajcovia považujú za žiaduce prijať nový zákon o používaní jazyka menšín, aby sa právna úprava vyjasnila a aby sa už existujúce ustanovenia o používaní jazyka menšín spojili pod jedným zákonom." Spojili pod jedným zákonom znamená, že sa bude rešpektovať to, čo v iných právnych úpravách už je, a že sa bude rešpektovať plnohodnotne i úprava, ktorá je obsiahnutá v určitých predpisoch platných doteraz a nerobí žiadne problémy.

Myslím si, že zákon - a to je v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Kalman - by nemal ďalej polarizovať spoločnosť, ale mali by sme sa snažiť urobiť ho taký, aby nás ďalej nedelil, aby nám nespôsoboval traumu, lebo je zbytočná. Myslím si, že nie je správne, ak odmietame názory iných. Myslím si, že diskusie, aj verejné - veď sme spolu, pán poslanec Kalman, boli na jednom dialógu, ktorý odvysielal Slovenský rozhlas - tieto diskusie majú svoju konkrétnu odozvu a ja ju aj vyjadrím v súvislosti s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi. Musím povedať, že niektoré z nich sú akceptovateľné, záleží na vás, či ich predložíte podľa pravidiel a či budú môcť byť zapracované.

Myslím si, pokiaľ ide o konštatovanie, že sú tu problémy s Rómami, nerád by som to v tejto chvíli rozoberal, je to kompetencia iného člena vlády Slovenskej republiky, a nechcem sa k tomu vyjadrovať, kto, čo a koho riadil, pretože nepoznám tieto fakty. A ak by ste trvali na tom, aby som na to odpovedal, musel by som si veci naštudovať a celkom korektne hovorím, že v tejto chvíli, pokiaľ ide o program práce s Rómami, nie som pripravený odpovedať. Áno, súhlasím s tým, že nacionalizmus je všade. Všade existujú extrémne strany, všade existujú skupiny, ktoré presadzujú požiadavky nad bežný štandard, a myslím si, že v niektorých krajinách sú tieto tendencie veľmi vypuklé a vlády z nich majú obavy. Treba totiž na rovinu povedať, že nie je potešujúce, ak vyhrávajú nacionalisti komunálne či parlametné voľby a netešia sa z toho demokratické vlády ani demokratická opozícia, ani koalícia. Je to tak. Ale náš projekt je v tomto zmysle pilotným projektom a môže naznačiť možno cesty aj pre iných. Ak by sme dali tým podnet na prijatie obdobných predpisov inde, Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukázala cestu. Myslím si, že nenapodobňujeme riešenia problémov v iných krajinách ani ich napodobňovať nechceme, pretože sa vlastne ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú.

Je fakt, že termín, ktorý je, za podmienok, za ktorých sa zákon prerokúva, nám nikto nedal. Jednoducho sme si ho stanovili my sami. Stanovili sme si ho preto, lebo naozaj vo verejnosti dlho existuje diskusia o tejto otázke. Fakticky existuje, i keď povedzme uznávam, že vládny návrh sa tvoril a upravoval primerane dlho na to, aby mohol byť napríklad v plnom znení zverejnený včas. Dokonca návrh, ktorý bol predložený v legislatívnej rade, sa zmenil takmer v každom ustanovení, v snahe túto normu zlepšiť, aby bola priechodná. Myslím si, že diskusia existuje a je čas, aby sme diskutovali aj tu, čo ste mnohí ukázali.

Nemyslím si, že verejnosť nebola so samotným návrhom oboznámená. To je po prvé. A po druhé, nebolo by asi korektné, aby sa zverejňovalo 27 verzií návrhu tohto zákona. Táto, ktorú máte predloženú v parlamente, je dvadsiata ôsma. To by bolo aj pre verejnosť zavádzajúce, ale možno diskutovať o samotnom vecnom probléme. Musím povedať, že nie je korektné hovoriť o 36 zákonoch, ktoré upravujú túto otázku, pretože ich je iba 12. Všetky ostatné sa tejto problematiky dotýkajú len okrajovo. Myslím si, v tomto by malo byť jasné, že nám nejde o politickú tému, ale ide nám o niečo navyše, predovšetkým o to, aby na Slovensku, pokiaľ je to možné, vládol pokoj a porozumenie.

Nesúhlasím s tým, že zákon upravuje používanie jazyka menšín v úradnom styku, ale navyše upravuje úradovanie v jazyku menšín, pretože kritériá, ktoré sú stanovené pre obec a mesto, znamenajú veľmi presné vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto zákona a myslím si, že takýto návrh nespôsoboval ani v minulosti žiadne problémy.

Pokiaľ ide o diskusie o tom, či sú alebo nie sú upravené iné otázky súvisiace napríklad so spôsobom šírenia informácií, právo na rozvíjanie kultúry, právo na vzdelanie, starostlivosť o vzdelávanie, vzdelávacie zariadenia a tak ďalej, tak ako to spomínal pán poslanec Nagy, dovoľujem si zacitovať len dva z nich. (Hlasy v sále.)

Pán Nagy kládol tú otázku, nie pán poslanec Cuper, takže si môže urobiť prípadne pauzičku.

Právo na vzdelanie v materinskom jazyku je upravené v ústave v článku 34 ods. 2 písm. h), je tiež upravené v zákone o sústave základných a stredných škôl, to je zákon číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, konkrétne v § 3 ods. 1. Rovnako je upravené vo vyhláške ministerstva školstva, mládeže a športu v príslušnom § 6. Dokonca sa v týchto normách konštatuje, že výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v slovenskom jazyku, pričom občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej a rusínskej národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku. Takže nemôžem súhlasiť s tým, že nie sú upravené tieto otázky, pán poslanec Nagy.

Rovnako, pokiaľ ide o používanie jazyka pri prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, právna úprava konštatuje toto: "Prevádzkovatelia zo zákona sú povinní vyrábať alebo nechať vyrábať významný podiel vysielacích relácií tak, aby sa zachovala a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín a podporoval rozvoj domácej, európskej audiovizuálnej tvorby." Mohol by som pokračovať, ale nechcem unavovať toto plénum citovaním jednotlivých ustanovení. Myslím si, že je potrebné, aby sme vzali na vedomie, že takéto úpravy sú a vládna koncepcia ich rešpektuje.

Pokiaľ ide o vaše výhrady k derogácii uvedené v § 8, konkrétne ide o to, aby sa zrušili ustanovenia, ktorými sa ukladali pokuty, po prvé chcem povedať, že toto ustanovenie sa nevzťahuje len na používanie jazyka a naozaj súvisí i s tým, čo spomenula pani poslankyňa, že napríklad návody na používanie prístrojov, návody na lieky majú byť uvádzané v slovenskom jazyku. Chcem vás ubezpečiť, že tento problém bude riešený aj je riešený už v návrhu, ktorý sa pripravuje v súvislosti s návrhom zákona na ochranu spotrebiteľa, lebo si myslím, že tieto otázky tam vecne aj patria.

Na druhej strane treba povedať, že pokuty vlastne ani neboli uložené. Toto ustanovenie sa stalo temer obsolétnym - pán exminister kýva, že jedenkrát to bolo použité. Ale súčasne chcem ubezpečiť, že v § 9 je zakotvená povinnosť pre príslušné právnické osoby či inštitúcie používať alebo rešpektovať príslušné ustanovenia zákona a myslím si, že existujú aj iné sankcie, ak by dochádzalo k porušovaniu vrátane možností zasiahnuť povedzme do živnostenských povolení či iných krokov, ktorými by sme donútili príslušných podnikateľov rešpektovať tieto ustanovenia. Pokuty aj ja považujem v tejto chvíli za niečo, čo by sme nemali upraviť v súvislosti s používaním, s prijatím zákona. (Hlas zo sály.)

Rešpektujem to, čo spomínaš, pán poslanec, ale myslím si, že to má byť upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa.

Myslím si, že táto derogácia nespôsobí žiadny svetabôľ ani nezníži hodnotu používania príslušných ustanovení zákona o štátnom jazyku, iba pomôže jednoducho rešpektovať i naďalej § 9, k čomu sa viacerí zaviazali.

K vecným pripomienkam patrili niektoré návrhy, ktoré mali spresniť napríklad § 3 v súvislosti s ustanoveniami o používaní jazyka menšín v úradnom styku, používaní jazyka menšín pri vedení kroník. Myslím si, že ak tam bude uvedená vsuvka, ktorá odznela, nič sa nestane, len to zákon spresní. Rovnako pokiaľ ide o diskusiu súvisiacu s tým, či a ako upraviť otázku rokovania príslušných orgánov samosprávy. Domnievam sa, že v tejto snemovni by mohla zavládnuť jednota, že sa toto ustanovenie upraví tak, aby všetci prítomní vrátane verejnosti, prípadne návštevy povedzme z vyšších štátnych orgánov, prípadne návštevy poslancov mohli jednoducho mať vplyv na to, v akom jazyku sa rokovanie povedie. Dokonca si myslím, že by nemalo byť žiadnym problémom, aby sa za slová "všetci prítomní" dala bodka, a tým by sme vlastne problém vyriešili. Ale to, prosím, ponechávam na váš konsenzus, na vaše možné hľadanie východísk.

Rovnako pokiaľ ide o ostatné pozmeňujúce návrhy, zrejme ste ich predložili písomne, je možné, samozrejme, o nich viesť diskusiu. Zmysel je v tom, aby sa prijal zákon, ktorý bude skutočne rešpektovať súčasný stav a ktorý bude plnohodnotne rešpektovať aj to, že jazyk národnostných menšín sa bude používať na zmiešaných územiach.

Na záver chcem povedať, že vláda zaujala k poslaneckému návrhu, ktorý je predložený, stanovisko, v ktorom sa uvádza, že nesúhlasí s jeho prerokúvaním, nesúhlasí s jeho obsahom. Vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že je potrebné urobiť kroky, ktoré povedú k stabilizácii a harmonizácii v našich pomeroch na Slovensku, tým nemám na mysli len politickú harmonizáciu, ale aj harmonizáciu ľudskú. Teda odporúčam, aby ste v ďalšom prerokúvaní pokračovali predovšetkým v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

Ďakujem vám pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP