Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Prokeš, pán poslanec Brňák, pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper. Ďakujem, uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máte slovo.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy a páni,

najprv mi dovoľte predsedajúcemu zaželať k jeho dnešným narodeninám všetko najlepšie a takisto pánu Petrovi Weissovi, ktorý už možno niekde nalieva.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie predkladateľa tohto zákona alebo novelizácie zákona. Myslím si, že dôvody na predloženie novelizácie sú niekde celkom inde, ako ich uvádzal pán predkladateľ. A dôvodom, skutočne jediným dôvodom, ktorý môže byť v tomto prípade relevantný, je, že stojíme pred alebo máme pred dverami predčasné voľby. V takom prípade je novelizácia a skrátené konanie skutočne opodstatnené.

Pokiaľ hovoríme o ďalších dôvodoch, ktoré uvádzal pán predkladateľ Šimko, tak sa musím na niečo spýtať. Pán poslanec Šimko, ak sa spochybňuje hlasovanie preto, lebo nie je náhradník za pána poslanca, dnešného prezidenta Schustera, či nie je spochybnené vôbec prijímanie zákonov Národnou radou, ktorá uprela právo vykonávať poslanecké povinnosti a uplatňovať poslanecké právo pánu poslancovi Lexovi, a tým vlastne diskriminovala všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dali svoj preferenčný hlas práve pánu poslancovi Lexovi. Ak sa teda odvolávame na iné preferenčné hlasy, myslím si, že by to malo platiť aj tu. Je celkom jasné, že spôsob, ktorý zvolila vládna deväťdesiatrojka, ktorá odstavila od možnosti vykonávať poslanecké práva a povinnosti pána poslanca Lexu, vychádza z päťdesiatych rokov alebo z praxe päťdesiatych rokov, keď politickí protivníci boli jednoducho kriminalizovaní, zatváraní a, samozrejme, umožňuje to vlastne odstaviť celú opozíciu a môže sa stať, že tu bude sedieť len 93 poslancov vládnej koalície a ani jeden poslanec opozície, pretože tí budú všetci v kolúznej väzbe.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi aj za blahoželanie.

Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.

Nikto sa neprihlásil s faktickými poznámkami.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

chcem v rámci prvého čítania reagovať niekoľkými poznámkami aj ja na túto tému, ktorá je, myslím si, pre Slovenskú republiku pomerne vážna, pretože volebný systém každej krajiny je z hľadiska parlamentnej činnosti jedna z najvýznamnejších činností parlamentu v rámci jeho zákonodarnej práce.

Na úvod chcem polemizovať s názorom pána poslanca Šimka, ktorý uviedol, že hlavným dôvodom predloženia novely volebného zákona bolo rozhodnutie Ústavného súdu a spochybnenie 5 častí, dodávam, 5 drobných častí návrhu poslancov, ktorí predkladali na Ústavný súd a ktorý sa dotýkal nami schválenej novely volebného zákona, myslím si 187/1998 Z. z. K tomuto je potrebné povedať asi toto. Návrh novely volebného zákona, ktorý sme schvaľovali pomerne tesne pred skončením predchádzajúceho volebného obdobia, alebo tomuto návrhu je možné podľa môjho názoru vyčítať skutočne iba jedno, a to, že bol schvaľovaný pomerne v krátkom čase pred blížiacimi sa voľbami. A všetko ostatné, to hlavné, čo uvedený návrh volebného zákona a neskôr aj schválená novela volebného zákona uvádzala, v rámci tejto novely bolo pre politický život Slovenskej republiky potrebné, žiaduce a myslím si, že je to potrebné a žiaduce aj do budúcnosti.

Mám na mysli predovšetkým časť, rozhodnú časť schválenej novely volebného zákona, ktorá hovorila o sprísnení volebného kvóra pre politické strany a hnutia, ktoré sa chcú v rámci predvolebnej koalície dostať do parlamentu tak, že každá z týchto politických strán a hnutí musí, aj keď sú v predvolebnej koalícii, dosiahnuť 5-percentné kvórum. Chcem povedať, že aj táto záležitosť je podľa môjho názoru v teraz predkladanom návrhu novely volebného zákona dominantnejšia a podstatnejšia ako neúplný počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Už na rokovaní ústavnoprávneho výboru som povedal, že ak by skutočne malo dochádzať tým, že dnes je v parlamente 149 alebo 148 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, k nejakému ohrozeniu základných práv a slobôd alebo k nejakým mimoriadnym okolnostiam či mimoriadnym udalostiam, určite by túto okolnosť zvážil aj terajší prezident pán Schuster a nevyvolal by stav ohrozenia základných práv a slobôd, prípadne stav mimoriadnych udalostí a nenastúpil by na post prezidenta Slovenskej republiky, pretože ako demokrat si váži základné práva a slobody a ich neohrozenie oveľa viac, myslím si, ako funkciu prezidenta Slovenskej republiky. A navyše, ak by skutočne iba toto malo byť dôvodom skráteného legislatívneho konania v rámci tejto novely, myslím si, že všetko ostatné, čo obsahuje táto novela volebného zákona, by jednoducho nebolo obsiahnuté v návrhu, o ktorom teraz rokujeme.

Osobne vidím tých čertových kopýt poslaneckého návrhu viacero. Ten prvý, ktorý je aj pre mňa trocha zvláštny a neviem ho celkom dešifrovať, je uvedený už v bode 1 tohto návrhu zákona, kde sa hovorí, že v § 11 ods. 3 prvá veta znie: "Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán alebo politických hnutí alebo združení, únií politických strán (ďalej len "politická strana")." Normálnym slovom povedané, táto dikcia hovorí o tom, že nielen politické strany a politické hnutia, ale aj akési združenia či únie politických strán majú mať svoj právny význam pre prípadné blížiace sa voľby. Túto myšlienku obsiahnutú iba akoby pomimo vo vzťahu k volebným komisiám, ani nie vo vzťahu k samotnému aktu uskutočnenia volieb, ale vo vzťahu k volebným komisiám, táto skutočnosť bola predmetom zatiaľ politických rokovaní a z dostupných materiálov, z dostupnej tlače je zrejmé, že koaličná rada súčasných politických strán vládnej koalície sa mala zaviazať v prospech SDK niečím takým, že budú do budúcna podporovať možnosť účasti tohto politického subjektu vo voľbách aj v prípade, ak bude všetkých päť pôvodných materských politických strán či hnutí, ktoré SDK vytvorili, individuálne pracovať a pôsobiť. Čiže myslím si, že sa chce navodiť atmosféra, chce sa do istej miery zakonzervovať z hľadiska definovania pojmu politických strán a hnutí to, že v budúcnosti nejaký politický subjekt, ktorý už nebude klasickou politickou stranou či hnutím, ale bude nejakým hybridom, bude to nejaké, ako sa hovorí, združenie alebo únia politických strán, bude mať možnosť uchádzať sa zrejme aj vo voľbách o hlasy voličov.

Myslím si, že toto je pomerne nebezpečná záležitosť a nebezpečná aj preto, že ono sa to nemusí dotýkať iba účelového našitia volebných pomerov na súčasný stav, v ktorom sa nachádza SDK, a nemusí to kopírovať iba potreby Strany demokratickej koalície v jej budúcej podobe, ale môže to navodiť na slovenskej politickej scéne doteraz nepoznané možnosti pre množstvo iných, presne nedefinovaných politických zoskupení charakterizovaných ako politické strany alebo politické hnutia.

Je celkom možné, že v zmysle tejto dikcie, ktorá nie je nikde pomenovaná, by sa mohli v budúcnosti uchádzať o politickú dôveru vo voľbách aj rozličné záujmové, občianske či iné profesijné združenia a spolky a myslím si, že by to bola z hľadiska nášho politického systému do budúcnosti nie dobrá cesta. Ale naopak, tá fragmentácia a rozdrobenosť, ktorá je dnes už v parlamente pomerne veľká, by bola ešte väčšia, a to je dobré semenisko pre chaos, nekoncepčnosť a neefektívnosť aj z hľadiska samotnej vlády v rámci Slovenskej republiky.

Čiže prosil by som aj jedného z predkladateľov, ktorým je pán poslanec Šimko, ak by mohol bližšie vysvetliť, bližšie ozrejmiť, čo mala na mysli skupina poslancov, keď sa takýmto spôsobom snaží vtesnať už do ustálenej terminológie politických strán a hnutí nejaký nový názov, ktorý, myslím si, nie je vhodný pre Slovenskú republiku.

To ďalšie čertovo kopýtko - zase nie to, čo hovoril pán poslanec Šimko -, spočíva v tom, že stav sa vracia do obdobia pred schválením zákona číslo 187/1998 v tom, že ak sme stanovili, ako som už povedal, pre predvolebné koalície, pre každú politickú stranu a hnutie povinnosť získať 5-percentné kvórum, teraz sa stav vracia do pôvodných meradiel v tom smere, že v budúcnosti, ak bude zrejme tento návrh volebného zákona schválený, bude možné uzatvárať predvolebné koalície takým spôsobom, že jednoducho silnejšia politická strana si môže na svoju kandidátku nabrať množstvo satelitov, množstvo všelijakých, doslova ich nazvem, politických parazitov, ktorí sa takouto formou dostanú do parlamentu a budú v parlamente vyvíjať akoby demokratickú činnosť priamo odvodenú od svojich voličov, od občanov Slovenskej republiky.

Chcem povedať, že nechápem, dodnes nechápem postoj väčšinových politických strán na Slovensku, medzi ktoré patrí povedzme Strana demokratickej ľavice, Kresťanskodemokratické hnutie alebo Demokratická únia, ako veľmi, povedal by som, pomerne demagogickým a ľudovým spôsobom veľmi tvrdo zaútočila na túto myšlienku, ktorá mala svoje ratio a zvlášť vo vzťahu k Strane demokratickej ľavice osobne som nechápal útoky voči takto schválenej koncepcii, pretože sama Strana demokratickej ľavice bola tým zlým príkladom, ako je možné dospieť v rámci neefektívnych predvolebných koalícií k tomu, že to stálo skoro politický krk samotnú Stranu demokratickej ľavice. Mám na mysli politicky účelové predvolebné zoskupenie, ktoré v minulosti vzniklo pod názvom Spoločná voľba, keď Strana demokratickej ľavice ako pomerne stabilný a silný politický subjekt si rozšírila predvolebnú koalíciu o tri malé politické strany, čo znamenalo pre tento politický subjekt skoro to, že nebyť 30 alebo 40 000 hlasov nad 10 %, tak Strana demokratickej ľavice by nebola v tom čase parlamentným politickým subjektom. A navyše ako sa jej odvďačili malé politické strany, ktoré doniesla na svojom chrbte do parlamentu, keď ešte pred skončením volebného obdobia všetky tri politické subjekty sa osamostatnili od kmeňového politického subjektu a vyvíjali vlastnú politickú činnosť na pôde parlamentu.

Čiže chcem povedať, že skutočne nechápem najmä väčšie politické strany a krok, ktorý odchádza od klasického pomerného volebného systému a smeruje skôr svojou tendenciou buď k zmiešanému, ale viac k tomu väčšinovému volebnému systému, keď tieto väčšie politické strany či hnutia veľmi ostro zaútočili na koncepciu, ktorá podľa môjho názoru bola a zatiaľ stále je správnejšia a lepšia. Myslím si, že dnes je už zrejmé, že aj rozličné odborné establishmenty v iných krajinách okolo nás sa vážne začínajú zaoberať myšlienkou prechodu pomerného volebného systému na iný volebný systém, či už väčšinový, ale to je pomerne problematické, alebo aspoň na pomerný kombinovaný volebný systém, ktorý by vyjadroval aj pomerný, ale aj prvky väčšinového volebného systému.

Mám na mysli napríklad Taliansko, ktoré sa s obrovskými ťažkosťami snaží prejsť z klasického povojnového pomerného volebného systému na iný, na väčšinový. Mám na mysli súčasnú odbornú a politickú diskusiu v Českej republike, kde najmä, ako som povedal, politický a odborný establishment jednoznačne smeruje k tomu, že volebný systém treba zmeniť vážnejším spôsobom práve v prospech väčšinového volebného systému. A naopak, u nás dnes dochádza k situácii, že sa vraciame aj touto novelou volebného zákona niekde na začiatok, niekde do roku 1990, keď, uznávam, pomerný volebný systém bol dôležitý, bol potrebný, pretože pri vtedajšej neexistencii vyprofilovanosti viacerých politických strán mimo komunistickej strany bolo potrebné urobiť čo najširší koridor, priechod pre parlament, aby sa tam dostali nové prúdy a nové politické smery.

Ale žijeme už v pomerne vzdialenom čase od roku 1990 a zisťujeme, že doteraz napriek tomu, že uplynulo už pomaly desať rokov, stále sa nepodarilo to, čo by sme si možno viacerí racionálne želali, aby politické strany, politické hnutia zastúpené v parlamente boli jasnejšie, vyprofilovanejšie a aby tých politických strán nebolo v parlamente toľko, koľko ich je dnes. Myslím si, že to je cesta, ktorá jednoducho nie je dobrá. A myslím si, že aj toto je do istej miery problém, hlavný problém terajšej vlády, a nie to, či má na čele schopného alebo neschopného predsedu vlády alebo dobrých či zlých ministrov. Ale samotný fakt, že táto vláda je jednoducho zložená z 11 politických strán, je základný problém tejto vlády, ktorý sa môže preniesť do takých vážnych problémov, že spôsobí nestabilitu celej spoločnosti.

Preto si myslím, zvlášť aj na základe skúseností z minulosti, že vrátenie sa do pôvodnej polohy, vrátenie sa do stavu spred schválenia pôvodnej novely volebného zákona je krokom späť, je krokom k prehĺbeniu fragmentácie a atomizácie politických strán a hnutí na pôde parlamentu, čo v parlamentnom systéme vlády je veľmi vážna a nebezpečná záležitosť. Pretože každý otras na pôde parlamentu, každý stranícky a politický zápas na pôde parlamentu destabilujúco a zle pôsobí aj na samotnú spoločnosť. Myslím si, že nastáva čas, aby relevantné politické strany a hnutia, ktoré sú aj dnes zastúpené v parlamente, hľadali riešenia zmeny volebného systému, ale nie tak, že budeme rozširovať priestor na pomerný volebný systém, ale budeme hľadať riešenie na väčšinový volebný systém alebo aspoň na kombinovaný volebný systém s prvkami väčšinového systému.

Chcem povedať, že podobným spôsobom rozhodol napríklad aj Ústavný súd v Čechách. V minulosti sa na tento Ústavný súd obrátila neparlamentná, vtedy neparlamentná politická strana, ktorou je Demokratická únia v Čechách, a namietala, že volebné kvórum, ktoré mala stanovené - myslím si, že mali tiež 5 % na vstup do parlamentu -, je nedemokratický, je nedôstojný a treba ho proste zrušiť. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí, v ktorom zamietol tento návrh Demokratickej únie, vyriekol veľa múdrych myšlienok a vyriekol okrem iného aj to, že vzhľadom na súčasné pomery, ktoré vládnu v Českej republike, až 10-percentné volebné kvórum, čiže nie 5-per- centné, ale až 10-percentné volebné kvórum alebo volebný cenzus by bolo možné považovať za isté ohrozenie akýchsi základných znakov alebo prvkov demokracie a vtedy by bolo možné uvažovať, že 10-percentná hranica na vstup do parlamentu by bola taká, že by sa musela asi znížiť.

U nás sme svedkami opačného postupu a myslím si, že najmä v druhom čítaní menšie politické strany, ktoré sú zastúpené v tomto parlamente, budú vcelku tvrdo požadovať, aby aj súčasná 5-percentná klauzula bola znížená povedzme na 3-percentnú. Do istej miery možno chápať tento postoj menších politických strán a hnutí, ale na druhej strane, myslím si, že táto tendencia alebo smer je jednoducho proti smeru a proti budúcemu vývoju celkového politického systému v rámci Slovenskej republiky.

Pokiaľ som hovoril o tomto návrhu zákona ako o návrhu, ktorý jednoducho nespĺňal dôvody na skrátené legislatívne konanie, chcem len na jednom konkrétnom príklade poukázať, že návrh skutočne nie je dobrý. Je to aj z toho dôvodu, že kým rieši celkom, myslím si, 14 bodov v rámci tejto novely, v rámci informácie legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa namieta alebo táto informácia predkladá celkom 31 iných legislatívnotechnických, skôr teda legislatívnotechnických a nie vecných pochybení tohto návrhu zákona. Čiže v podstate samotný kvalt, samotná rýchlosť, s akou sa predkladá návrh zákona, svedčí aj o nekvalitnej predlohe, čo koniec koncov dokumentuje aj stanovisko odborníkov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, a mimochodom, aj stanovisko samotnej vlády Slovenskej republiky, ktorá taktiež rozporovala pri schválení tohto návrhu niektoré pripomienky alebo niektoré návrhy.

Z uvedených dôvodov si myslím, že v rámci prvého čítania je potrebné s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť uvedený návrh predkladateľovi na dopracovanie a predložiť buď predpis v zrýchlenom konaní, ktorý bude riešiť iba to, na čo sa teoreticky môže viazať toto zrýchlené konanie, a to je nedostatočný počet poslancov v tomto parlamente, alebo ak chce koncepcnejšie riešiť celkový volebný systém v Slovenskej republike, bude, myslím si, nevyhnutné smerovať iným smerom a iným trendom, ako predkladá skupina poslancov.

Celkom na záver chcem povedať, že predstavitelia minulej opozície a terajšej vládnej koalície po schválení zákona číslo 187/1998 Z. z. o novele volebného zákona vyčítali najmä jednu skutočnosť. Vyčítali vtedy to, že predvolebné koalície jednotlivých politických strán a hnutí musia splniť každá osobitne volebný cenzus 5 %. Najskôr pomerne propagandistickým a vcelku účelným spôsobom navodili v spoločnosti atmosféru, že tento krok bol krokom protiústavným. Neskôr svoje názory, svoje stanoviská sčasti korigovali a hovorili už nie o protiústavnosti alebo protiprávnosti, hovorili o nespravodlivosti takéhoto postupu. Navyše dodávam, že aj skupina poslancov, ktorá sa obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, toto, čo je podľa môjho názoru v tomto zákone najdôležitejšie, ani nepredložila pred Ústavný súd. Myslím si, že skupina poslancov už vtedy vedela, že jednoducho Ústavný súd by asi toto nezrušil. Preto nešla touto cestou a snaží sa to riešiť a napraviť teraz krátkou novelou volebného zákona, ktorá bude podľa môjho názoru aj proti relevantnejším politickým stranám a hnutiam, ktoré sú dnes v parlamente, možno trocha v zákriku, niektoré v zákriku Strany demokratickej koalície, ale ktoré sú pomerne stabilné a ktoré skutočne nechápem, keď sa správajú takto odmietavo k zmene volebného systému skôr v prospech väčšinového systému.

Myslím si, že samotná podmienka, ktorá sa chce teraz meniť - okrem SDK, ktorá bola do istej miery účelovým politickým zoskupením -, svedčí do istej miery v prospech to, alebo príklad politických strán príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Myslím si, že pre maďarskú národnostnú menšinu, ktorá v rámci našej spoločnosti reprezentuje približne desatinu celkového spoločenstva, je jednoducho lepšie, ak ju reprezentuje jeden politický subjekt. A musím povedať, že na rozdiel od SDK Strana maďarskej koalície doznala novelu zákona do dôsledkov, že jednoducho rozpustila pôvodné politické strany, a hoci mala spočiatku problémy personálneho a vnútorného charakteru - a možno ich má aj dnes z hľadiska pôvodných politických strán -, ale pre samotnú reprezentáciu maďarskej národnostnej menšiny, myslím si, je oveľa efektívnejšie a lepšie, ak ich zastupuje a reprezentuje jeden politický subjekt. Čiže aj to možno považovať za klad a pozitívum novely zákona alebo tej časti novely zákona, ktorú z vás mnohí označovali najskôr za neústavnú, potom za nespravodlivú a nakoniec ste ju nepredložili ani na Ústavný súd a teraz ju chcete proste väčšinou hlasov vrátiť do pôvodných koľají. Chcem vás požiadať, nerobte to. Myslím si, že diskusia, vážna diskusia na zmenu volebného zákona, tak ako to naznačil aj pán poslanec Šimko, by mala začať prebiehať aj u nás na Slovensku, ale tendencia by nemala smerovať do minulosti a naspäť, ale skôr do budúcnosti a budúcnosťou nášho volebného systému je buď väčšinový volebný systém, alebo v túto chvíľu minimálne kombinovaný pomerný volebný systém s väčšinovým volebným systémom.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Posledný je pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Chápem politický záujem každej politickej strany, ktorá má relatívne vysoké stabilné preferencie, aby z týchto stabilných preferencií zmenou volebného zákona mohla dosiahnuť vlastne absolútnu väčšinu v parlamente. Preto Hnutie za demokratické Slovensko prichádzalo s týmito návrhmi aj počas minulej koalície a návrh odmietli vaši vlastní koaliční partneri. Je to legitímna diskusia. Vychádzam z toho, že Slovensko malo vždy veľmi členitú politickú scénu. Bolo tu a stále je viacero dlhodobých politických tradícií a jednoducho administratívnym spôsobom zavedením iného volebného systému nie je dosť dobre možné urýchliť prirodzenú kryštalizáciu a štandardizáciu politickej scény.

Myslím si, pán poslanec Brňák, že problém pokusu, ktorý ste urobili pred voľbami, nebol ani tak - to je môj osobný názor - v 5-percentnej hranici, ale v tom, že návrh neprišiel aspoň dva roky pred voľbami, aby sa mohli naň pripraviť všetky politické strany a prispôsobiť tomu svoju stratégiu, ale prišiel tri mesiace pred voľbami a zasiahol do istého už vykryštalizovaného politického prostredia. Áno, poznáme situáciu v Taliansku, kde sa po rozsypaní predchádzajúceho politického systému prechádza k väčšinovému systému, ale vidíme zasa aj situáciu vo Veľkej Británii, kde de facto vznikla tretia strana, relatívne veľmi silná liberálna strana a možno budú postupovať opačným smerom. Myslím si, že o tomto by bolo potrebné viesť kultivovanú diskusiu a prijať možno takú zmenu zákona, ktorá by bola schválená ústavným zákonom, aby sa potom nestala predmetom účelových manipulácií tesne pred voľbami.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem potvrdiť stanovisko pána poslanca Brňáka, pretože ide predovšetkým o to, aby sme nedovolili dostať sa k moci radikálom. Všimnite si, že spoločensky radikáli vždy predstavujú veľmi malé jadrá a napriek tomu majú radikálne stanoviská. Jeden z pánov poslancov tu navrhoval, ako narábať s dobytým priestorom nepriateľa, zbúrať všetko, zorať a potom posoliť, typickou metódou reakcie ranných primitívnych spoločností. Takže v tomto zmysle slova naozaj nie je dobré, že sa ďalej pestuje model trójskeho koňa, kde väčšie politické strany sa ponúkajú previesť kontrabandom do parlamentu aj také strany, ktoré by inak nikdy neboli legitimované vo vnútri parlamentu. To je naozaj nebezpečná vec. A vyše 40 rokov trvalej rozdrobenosti talianskej politickej scény je dosť dobrým varovaním, aby sme touto cestou ďalej nešli. Takže z týchto dôvodov môžem potvrdiť názor, ktorý povedal pán poslanec Brňák, a neodporúčam ísť ďalej cestou otvorenia priestoru radikálčeniu. Je to cesta, ktorá iba rozdrobuje politickú scénu, a pritom nebráni tomu, aby malé politické jadrá radikálov získali viac moci, ako im vo voľbách poskytli občania. Ide len o to, aby sa to...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Dovoľte mi niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brňáka.

Prvá poznámka. Prvým a základným dôvodom, prečo prijímame túto novelu zákona a prečo ju prijímame v skrátenom pokračovaní, je jednoducho to, že časť novely zákona, volebného zákona, ktorý bol prijatý tri mesiace pred voľbami v roku 1998, je protiústavná a okrem toho si to jednoducho vyžaduje konkrétna praktická situácia v parlamente. Takže je dobrý dôvod na to, prečo je v skrátenom pokračovaní.

Druhá poznámka. Okrem toho, že v častiach bola novela volebného zákona protiústavná, v iných častiach bola zameraná výslovne účelovo, bola nepoctivá a nezabezpečovala spravodlivé voľby, bola prijatá presne pred voľbami a bola zameraná na to, ako eliminovať Slovenskú demokratickú koalíciu a prípadne aj SMK z volieb.

Po tretie. Vyše 500 tisíc voličov sa podpísalo pod petíciu, v ktorej žiadalo spravodlivý volebný zákon a minimálne pre poslancov za SDK je povinnosťou a zodpovednosťou voči svojim voličom takýto poctivý volebný zákon prijať naspäť aspoň v základných veciach, ktorých sa dotýkal.

Po štvrté. Jednoducho nie je pravda, že v súčasných európskych pomeroch je nejaká tendencia, ktorá by jednoznačne smerovala k väčšinovému systému. Pravdou je úplný opak. V poslednom čase práve v súvislosti s väčšou členitosťou politického terénu v európskych krajinách vzniká skôr tendencia k pomernému volebnému systému ako k iným volebným systémom. To je jednoducho fakt. Odporúčam vám, aby ste sa obrátili v tejto veci na parlamentný inštitút.

A posledná poznámka. Myslím si, že to, čo prijmeme v tejto novele volebného zákona, je vlastne dobrý základ na to, aby sme mohli spokojne hľadieť k budúcim voľbám...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Chcem iba doplniť pána poslanca Brňáka, ostatné vyjadrím v rozprave. Nie je pravda, že novela bola prijatá tesne pred voľbami. Predchádzajúca novela bola prijatá 6 mesiacov pred voľbami. Niekoľkokrát boli vyzvané vládnou koalíciou opozičné politické zoskupenia, aby vstúpili do diskusie o reforme volebného systému. Ani raz tento hlas na pozvanie k okrúhlym stolom, ani iné hlasy na vytvorenie rôznych komisií alebo diskusiu neboli vypočuté. Pokus vytvoriť niečo, čo by zúžilo politické spektrum, bol legitímny a nevidel som na ňom nič protiústavné.

K ostatným veciam, čo sa týka protiústavnosti predchádzajúceho zákona, vyjadrím svoje názory vo vystúpení. A preto si myslím, že nie je dobré tvrdiť, že Slovensku vždy bola vlastná rozdrobenosť politickej scény. Spomeňte si, pán Zajac, na víťazstvo politickej strany, ktorá sa volala Demokratická strana, po 2. svetovej vojne a ako s ňou naložila jej nástupkyňa alebo ten, kto sa ujal moci na Slovensku na ďalších 40 rokov. Takže hovoriť o tom, že Slovensku bola vždy vlastná rozdrobenosť politického spektra, ktorá umožňuje absolútne dezinformovať alebo zavádzať občanov, vytvárať rôzne možností i špekulácie často na hranici zákona, nie je dobrá pre stabilitu nijakého štátu a tobôž nie transformujúceho sa štátu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

vo výhľadovom Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 je pod bodom 56 uložená úloha Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky spracovať a predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. V obdobnom duchu sa viedli a vedú diskusie medzi poslancami v parlamente. V zásade panuje zhoda v tom, že približne 2 roky pred parlamentnými voľbami by Národná rada Slovenskej republiky mala schváliť nový volebný zákon, ktorý by mal alebo mohol byť výrazom čo najširšej politickej dohody všetkých alebo aspoň väčšiny parlamentných politických strán. Ak by sa tento zámer podarilo naplniť, zabránili by sme hlboko neetickému prístupu, ktorý zvolila vládna koalícia, minulá vládna koalícia, pri schvaľovaní poslednej novelizácie volebného zákona. Či chcete, či nie, nemožno to nazvať inak ako prejav politickej účelovosti a politickej manipulácie.

Medzičasom aj Ústavný súd Slovenskej republiky v marci tohto roku vydal nález, ktorým vyslovil protiústavnosť niektorých ustanovení poslednej novely volebného zákona. Tým sa potvrdili právne pochybnosti časti odbornej verejnosti, ale i vtedajších opozičných politických subjektov o protiústavnosti jednotlivých ustanovení poslednej novely volebného zákona. Z článku 132 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť štátnych orgánov, ktoré vydali protiústavný predpis, aby uviedli tento predpis do 6 mesiacov do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Po márnom uplynutí tejto lehoty stráca takýto právny predpis, resp. jeho príslušné časti, platnosť.

V minulom volebnom období bolo prijatých takmer 20 protiústavných zákonov. Pokiaľ mám dobré informácie, ani v jednom prípade Národná rada Slovenskej republiky neurobila opravu, to znamená, nechala márne uplynúť ústavnú lehotu a nechala všetko napospas času. Mierne povedané, tento fakt potvrdzuje, že bývalá vládna koalícia nemá v tejto oblasti dobré vysvedčenie. Posledný poslanecký návrh novely volebného zákona, ktorý reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa s touto protiústavnou praxou rozchádza a vyjadruje odhodlanie súčasnej vládnej koalície ctiť si ústavu. Z tohto hľadiska vyjadrujem poslaneckému návrhu v mene poslaneckého klubu SDĽ plnú podporu.

Časová naliehavosť prijatia tejto novely volebného zákona navyše vystupuje do popredia v situácii, keď sa jeden z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vzdal svojej funkcie v súvislosti so svojím zvolením za prezidenta Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky má v súčasných dňoch len 149 poslancov, čo je v rozpore s článkom 73 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nekorešponduje ani s ďalšími ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, napríklad s článkom 30 ústavy a zrejme ani s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Na druhej strane sa žiada konštatovať, že poslanecký návrh ide svojím obsahom nad rámec zámeru zosúladiť text volebného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Chcem v tejto súvislosti otvorene povedať, že členovia poslaneckého klubu SDĽ v štádiu prípravy tohto zákona boli proti tomu, aby jeho obsah presahoval rámec vymedzený rozhodnutím Ústavného súdu. Viedol nás k tomu najmä ten argument, že po prípadnom širšom zásahu do volebného zákona sa v neskoršom období nenájde dostatok politickej vôle na komplexnejší zásah do platného volebného zákona, ktorý je podľa nášho názoru žiaduci. V tomto smere súhlasím s tým, čo uviedol pán poslanec Brňák.

Ďalší dôvod, ktorý tiež považujeme za veľmi vážny, je ten, že volebný zákon je príliš vážnym zákonom na to, aby sa prijímal v určitom časovom strese. K zmene nášho pôvodného postoja nás viedli dva základné dôvody. Prvý dôvod spočíva v schopnosti prejaviť dobrú vôľu, v schopnosti a ochote dohodnúť sa s inými parlamentnými politickými subjektmi. Myslím si, že táto vlastnosť dnes chýba väčšine parlamentných politických subjektov a možno práve preto vyzerá situácia v slovenskom parlamente a na slovenskej politickej scéne tak, ako vyzerá. Verím, že postoj, aký sme zvolili my k tomuto zákonu, prejavia aj iné parlamentné subjekty vtedy, keď poslanecký klub SDĽ bude presadzovať také pozmeňujúce návrhy alebo také návrhy, ktoré budú v prospech občanov Slovenskej republiky. Naše partnerské politické subjekty budú mať túto možnosť už možno zajtra pri prerokúvaní návrhu novely zákona o veľkej privatizácii.

Druhý dôvod - poslanecký návrh ide nad rámec nálezu Ústavného súdu v časti týkajúcej sa volebných koalícií. Táto časť zákona síce nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale predstavuje jeden z najväčších skvostov politickej účelovosti, ktorý vzišiel z legislatívnej dielne bývalej vládnej koalície. Málokedy sa totiž stáva, aby zákonodarca umožnil existenciu určitého právneho inštitútu, v tomto prípade išlo o volebné koalície, a zároveň v iných ustanoveniach toho istého zákona potrel jeho základný zmysel. Všetci veľmi dobre vieme, aký dosah mali tieto ustanovenia na vývoj politickej scény na Slovensku. A treba otvorene povedať, že rezonujú aj v pozadí práve prerokúvaného návrhu zákona. I keď návrat k stavu pred prijatím poslednej novely volebného zákona v častiach týkajúcich sa volebných koalícií nepovažujem za ideálny, ide podľa môjho názoru - a tu som v rozpore s pánom poslancom Brňákom - vždy o lepšie riešenie, ako zachovať platný právny stav.

Dovoľte mi ešte krátku poznámku azda k najaktuálnejšej časti poslaneckého návrhu, t. j. k mechanizmu nastupovania náhradníkov. Podľa návrhu by sme sa mali vrátiť k stavu pred novelizáciu, t. j. na uvoľnené miesto by mal nastúpiť náhradník tej istej politickej strany, ktorý získal viac ako 10 % prednostných hlasov. A ak takýto náhradník nie je, tak by mal nastúpiť náhradník určený príslušnou politickou stranou. Takéto riešenie nepovažujem za vhodné z dvoch základných dôvodov.

Po prvé, mechanický návrat k úprave spred poslednej novely neberie do úvahy fakt, že toto riešenie platilo v podmienkach, keď bolo volebné územie rozdelené na 4 volebné obvody, zatiaľ čo teraz podľa platného stavu celé volebné územie, celá Slovenská republika tvorí jeden volebný obvod. Je absolútne jasné, že váha prednostných hlasov je oveľa vyššia pri 4 volebných obvodoch ako pri jednom. Inými slovami povedané, získať viac ako 10 % prednostných hlasov len v jednom volebnom obvode, ktorý tvorí územie celej republiky, je oveľa ťažšie, ako získať 10 % prednostných hlasov vo volebnom obvode, ktorý tvorí približne štvrtinu volebného územia.

Druhý dôvod. Obávam sa, že mechanický návrat k stavu pred novelou by nekorešpondoval s nálezom Ústavného súdu, ktorý práve zvýraznil potrebu zachovania významu prednostných hlasov počas celého volebného obdobia.

Z týchto dôvodov budeme za poslanecký klub SDĽ presadzovať v rámci druhého čítania zníženie 10-percentnej hranice prednostných hlasov pravdepodobne na 3 %. Verím, že nájdeme v parlamente pochopenie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa prihlásili 4 poslanci, posledný je pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Chcel by som ešte vyhlásiť, že po skončení faktických poznámok by sme urobili hodinovú prestávku na večeru a odpočinok a potom by sme pokračovali v prerokúvaní tohto bodu.

Pán poslanec Húska, nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem najprv upozorniť pána poslanca a predsedu výboru Orosza, že nejde len o 149 poslancov, ktorých máme bez jedného poslanca, ktorý nemá možnosť vykonávať svoju funkciu, ale je tam ešte aj poslanec, ktorý má vlastne v kolúznej väzbe sústavne odmietanú možnosť zúčastniť sa na poslaneckej práci a to je tiež nie dobrá vizitka našej parlamentnej demokracie. Chcem zároveň potvrdiť jeho stanovisko, že tento návrh ide zbytočne nad rámec požiadaviek, ktoré postavil Ústavný súd, pretože pri tvorbe koalícií vzniká nebezpečie, o ktorom už prv hovoril aj pán poslanec Brňák a teraz pán poslanec Orosz. Veľké rozdrobenie politického života a nebezpečenstvo vytvárania mozaikových kolícií je skutočným nebezpečenstvom.

Vážení predstavitelia koalície, sami viete, že teraz 11-členná koalícia je veľmi ťažko koordinovateľná, veľmi ťažko nájsť spoločného menovateľa, veľmi ťažko nájsť tzv. dohodnutý prienik záujmov alebo názorov, pretože len čo stúpol počet možných partnerov koalície, tak sa sťažuje vývoj dohodnutia spoločného postupu. Z týchto dôvodov neodporúčame uvedený postup.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na kolegu Orosza, keď hovoril o jednej veci. Súhlasím s ním, že volebný zákon je príliš vážny na to, aby sa prijímal v časovom strese.

Bolo by len dobré, keby ste si, pán kolega, trochu zvážili túto situáciu, pretože aj v minulosti sa nám vytýkalo, že sme prijímali zákon tesne pred voľbami. Zákon bol v parlamente od 3. marca, prerokúval sa od 3. marca a voľby boli 25. septembra. Takže to hovorím len tým, ktorí sa už nepamätajú, ako to bolo v tomto parlamente. Ale tým, že sme si ctili určité pravidlá a zastávali sme názor, že tento zákon je príliš vážny, nezneužili sme inštitút skráteného konania, čo ste urobili vy teraz a využili ste na to vládu, aby sa poslanecký návrh riešil v skrátenom konaní.

Ďalej musím polemizovať o 10 %, o ktorých si hovoril, teda že poslanecký klub SDĽ bude navrhovať 3 %. Som veľmi rád, že takýmto spôsobom poslanci SDĽ zmenili názor. Boli to práve poslanci SDĽ, ktorí v minulosti v parlamente tvrdo obhajovali 10-percentnú klauzulu preferenčných hlasov, pretože voliči by im potom boli rozbili to, čo vo svojom výkonnom výbore postavili na kandidátku a voliči by si boli vybrali tých, ktorých chcú, a nie tých, ktorých si dala strana. Tak som rád, že už došlo k určitému posunu a toto idete meniť. Tvrdo musím polemizovať s tým, keď hovorí, že ľahšie sa získa 10 % v jednom volebnom obvode, ako keby ich bolo trebárs 4 - 8, alebo neviem koľko. Ono je to presne priama úmera. Totiž oveľa ľahšie sa získa percento preferencie v príslušnom obvode, pretože obyčajne sú to kandidáti regionálne známejší, a preto je tá podpora. Ale ak ty si hovoril, že získať si na Slovensku 10 %, tak to je oveľa ťažšie na Slovensku ako v jednotlivých obvodoch.