Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov je vyčerpaný.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel pre podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša a otázka znie: "Na základe akých analýz ste dospeli k záveru, že balík ekonomických opatrení zvýši náklady na jednu osobu v domácnosti cca o 350 Sk?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda parlamentu Andel,
chcel by som to upresniť, my sme dospeli k záveru, že priemerné dosahy na rodinu v dôsledku uplatnenia opatrení, medzi ktoré patrí zvýšenie spodnej hranice DPH, zavedenie dovoznej prirážky a úprava regulovaných cien, bude 320 Sk, teda nie 350 Sk. Tie odhady na začiatku boli rôzne. Konfederácia odborových zväzov to odhadovala vtedy, ak sa dobre pamätám, na 490 Sk. My sme, moji poradcovia v spolupráci so sekciou hospodárskej politiky Úradu vlády, urobili prepočet, ktorý zodpovedal tým 320 Sk, tento odhad bol potvrdený aj oficiálnym prepočtom alebo oficiálnym odhadom Štatistického úradu Slovenskej republiky. Takže tento odhad je odhadom, ktorý - opakujem - pripravili moji poradcovia, ktorý bol potvrdený aj odhadom Štatistického úradu. K tomu chcem povedať, že nás, samozrejme, slovenskú vládu v žiadnom prípade neteší, že musíme prijímať opatrenia, ktoré majú negatívne dosahy na úroveň cien, na kúpnu silu a na životnú úroveň v konečnom dôsledku obyvateľov.
Chcem len upozorniť, že tieto opatrenia sú vyvolané a sú nevyhnutné v dôsledku toho, v akej situácii sa slovenská ekonomika po 4 rokoch hospodárenia bývalej vládnej koalície nachádza, a že jednoducho tieto kroky sú cenou, ktorú zaplatiť musíme, sú však cenou, ktorá je rádovo nižšia, ako by bola cena neprijímania týchto opatrení a spontánneho vývoja v tejto oblasti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Súhlasím, pán podpredseda, samozrejme, že žiadna vláda s radosťou neprijíma reštrikčné opatrenia. Nakoniec, nie je to populárne, ale prečo som sa pýtal. Neviem, či si uvedomujeme, že tie ekonomické opatrenia, ktoré prijala vláda, a to vlastne počnúc vodným, stočným, elektrickou energiou, plynom, napríklad pohonné hmoty od začiatku toho roku doteraz boli zvýšené asi o jednu štvrtinu, toto všetko sa prenesie do ceny základného finálneho výrobku. Ak si zoberieme napríklad priemernú cenu 1 kg chleba, ktorý stál bez DPH 6 %, priemerná cena bola cca 20 Sk plus 6 % DPH, bolo to 21,20. Ak si premietneme tento balík ekonomických opatrení na výsledný finálny výrobok, zvýši sa táto cena cca o 20 %. Čiže priemerná cena kila chleba nebude stáť 20 Sk, ale 24 Sk plus 10 % DPH, čiže skutočná výstupná priemerná cena bude 26,40 Sk. Čiže len na kile chleba je rozdiel 5,20 Sk.
A urobil som si takú analýzu a snažil som sa zistiť priemernú cenu jednotlivých základných potravinových článkov a použil som aj štatistiku o spotrebe tej-ktorej potravinovej komodity občana Slovenskej republiky na mesiac a prišiel som k záveru, pán podpredseda, že vlastne len v základných potravinových článkoch, mám na mysli bravčové mäso, hovädzie mäso, kurence, rybie mäso, maslo, oleje, jedlé tuky a tak ďalej, tie základné, iba v tomto...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas na otázku ste vyčerpali, pán podpredseda. Aj pre podpredsedu Národnej rady platia 2 minúty na zadanie otázky. Nedá sa nič robiť. Platí to aj pre podpredsedu Národnej rady.
Pán Mikloš, odpovedajte.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Môžem len zopakovať, že z titulu tých opatrení, ktoré som vymenoval, ktoré vláda prijala 31. mája, ten priemerný odhad zvýšených nákladov je taký, aký je. Samozrejme, že keď si zoberieme do úvahy to, že cena benzínu napríklad nestúpa len v dôsledku zvýšenej spotrebnej dane z benzínu, ale stúpa aj z hľadiska pohybu kurzu koruny, ale tu chcem povedať, že práve opatrenia, ktoré sme prijali, zabránili ďalšiemu spontánnemu znehodnocovaniu meny, ktoré by znamenalo aj v oblasti napríklad ceny benzínu a nafty radovo vyššie ceny, aké sú dnes, že cena benzínu súvisí aj s cenami ropy na svetových trhoch, že cena benzínu súvisí aj s tým, do akej miery efektívne a akým spôsobom sa investovalo u najväčšieho slovenského výrobcu, aké zmluvy sú tam podpísané, aké úroky museli platiť za peniaze, ktoré si požičali. To je kauza, ktorá bola medializovaná, tie nevýhodné zmluvné podmienky. Čiže všetky tieto veci spolu súvisia.
Ale chcem povedať jednu vec. Odhad tých 320 Sk na rodinu, to je, samozrejme, priemerný odhad na priemernú rodinu. Pričom ale treba povedať, že skutočný dosah z hľadiska tých opatrení, o ktorých som hovoril, môže byť aj menší, a to z toho dôvodu, že ten dosah je odhadnutý pri dovtedajšej spotrebe, napríklad elektrickej energie. Ale dá sa predpokladať a ukazujú to skúsenosti už po prvom zvýšení regulovaných cien elektriny k 1. januáru, že zvýšená cena vedie k úsporám v spotrebe napríklad elektrickej energie. Teda nedá sa z toho vyvodiť automaticky, že tie výdavky budú o toľko vyššie, o koľko je zvýšenie ceny, pretože dá sa predpokladať zníženie spotreby v tejto oblasti.
Čo sa týka dane z pridanej hodnoty, napríklad keď sa tým argumentuje, pretože často boli diskusie, koľko je dosah zvýšenia DPH o 4 %, tak prepočty, aj odborné komisie, ktoré na to boli stanovené, jasne ukázali a dokázali, že dosah zvýšenia DPH o 4 % na cenovú úroveň je okolo 2 %. A to sa dá veľmi ľahko zdôvodniť a pochopí to každý, kto je schopný a ochotný uvažovať tým, že v spotrebnom koši je zhruba 50 % tovarov, ktoré sú zdanené nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Ak teda 50 % tovarov v spotrebnom koši sa týka zvýšenie ceny o 4 %, je logické, že celkový dosah zvýšenia DPH o 4 % je asi 2-percentný rast cenovej úrovne.
Toľko hovoria čísla a analýza.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Prosil by som novinárov na balkóne, polhodina na fotografie a iné mediálne vstupy skončila. Prosil by som vás, opusťte priestor pre hostí.
Budeme pokračovať v hodine otázok.
Druhú otázku zadal pre členov vlády pán poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Považujete sa za podpredsedu vlády pre všetky národnosti na Slovensku?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
moja odpoveď bude veľmi jednoznačná a stručná. Áno, rozhodne áno.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Nedal som túto otázku náhodou. Mňa osobne skutočne veľmi nemilo prekvapilo zistenie, že vy ako podpredseda vlády pre národnostné menšiny ste si nenašli čas na také významné podujatia, ako napríklad bol 45. ročník slávností piesní a tancov Rusínov a Ukrajincov vo Svidníku a neskôr o týždeň 37. ročník festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach. Preto táto moja otázka bola adresovaná vám. Chcel by som poznať vaše zdôvodnenie a dôvod, prečo ste neprejavili záujem o takéto kultúrne podujatia iných národnostných menšín na Slovensku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Pán poslanec,
chápem váš názor a chcem vás ubezpečiť, že v tejto veci žiadny zámer nebol. Vo vláde existuje deľba práce, na týchto podujatiach sa zúčastnili iní členovia vlády, medzi iným pán premiér a pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám však povedať, že v Prešove som už bol dvakrát, rokoval som s oboma organizáciami a mám veľmi dobré kontakty vybudované. Samozrejme, aj príslušníci rusínskej národnosti, aj príslušníci ukrajinskej národnosti sú členmi Rady vlády pre národnosti, sme v permanentnom kontakte a snažíme sa riešiť vecné problémy. Takže chcem vás ubezpečiť, že takto bude aj v budúcnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Koľko ľudí pracuje na odbore národnostného školstva?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
vaša otázka je celkom jednoduchá. Preto je jednoduchá aj moja odpoveď.
Na odbore národnostného školstva Ministerstva školstva Slovenskej republiky ku dňu 8. júla 1999 pracujú 4 zamestnanci vrátane riaditeľa odboru a administratívnej pracovníčky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď.
Ja sa teraz chcem opýtať, ako je to s tými systematizovanými miestami. Lebo mám pred sebou organizačnú štruktúru a zoznam zamestnancov ministerstva školstva od 1. 5., kde odbor národnostného školstva má vyčlenených 10 systematizovaných miest. Nie sú obsadené. Sú obsadené iba tak, ako hovoríte vy. Ale keď vyčlenených je 10 systematizovaných miest, tak potom je tu otázka, či klamete ministerstvo financií, aby ste tam získali dodatočné finančné prostriedky, alebo chcete tých 10 systematizovaných miest obsadiť. Ja sa totiž domnievam, že krok ešte vtedajšieho pána ministra Haracha, ktorý zrušil odbor národnostného školstva a zriadil iba oddelenie, bol veľmi správny. To oddelenie pretrvalo aj za mojej éry, pretože vôbec nevidím žiadny dôvod, aby existoval odbor národnostného školstva. A z dnešného pohľadu, keď sa hovorí o znižovaní počtu zamestnancov štátnej správy, je to ešte väčší prepych. Ale prepych je totiž preto, lebo budovať nejaké paralelné štruktúry na ministerstve školstva pre národnostné školstvo je podľa mňa nežiaduce, pretože je tu úplná kompatibilita škôl národnostných menšín a škôl slovenských. Učia sa podľa rovnakých učebníc, podľa rovnakých osnov. Naša ústava hovorí o rovnakých občianskych právach pre všetkých. Takže neviem, prečo by tu mal platiť taký pomer, že slovenských škôl máme 5 856 a škôl národností, čiže nielen maďarských, máme 754. No ale ten pomer pracovníkov je celkom iný. Pomer ľudí je 1:2 a pomer škôl je 1:9. Nevidím ten dôvod, a preto bola táto moja otázka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
ak ste hovorili o tom klamaní ministerstva financií, potom by ste museli za takéto označiť aj svoje vlastné pôsobenie, pretože ministerstvo vždy malo viac nominálnych tabuľkových pracovníkov, ako boli skutočne obsadení. Myslím, že je to stav, ktorý pretrváva aj na iných ministerstvách. Nenazýval by som ho klamaním, jednoducho taký je počet pracovníkov stanovených zákonom, o ktorom rozhoduje Národná rada. A reálne sa obsadzuje tými skutočnými ľuďmi, ktorí na ministerstvách pracujú.
Ak ste sa pýtali, či máme záujme obsadiť tých 10 tabuľkových miest, počítame s tým, že budú prijímaní ďalší pracovníci, pretože chceme, aby bola pokrytá aj starostlivosť o školy, ktoré sa týkajú Rusínov, resp. Rusínov-Ukrajincov, nielen teda školy s vyučovacím jazykom maďarským. Diskutujeme o vyučovaní rómskej populácie, to znamená, budeme potrebovať pracovníkov, ktorí sa budú venovať týmto jednotlivým školám.
Iste poznáte diskusiu vo vláde, ktorá hovorí o tom, že budeme znižovať počty pracovníkov na jednotlivých ministerstvách. Zatiaľ sa hovorí vo všeobecnosti o 10 %, aj keď to má byť diferencované znižovanie. Čiže je možné povedať a nedá sa vylúčiť, že budú krátené aj počty pracovníkov na jednotlivých odboroch, teda aj na tom, o ktorom ste hovorili.
Ak budeme diskutovať a polemizovať o tom, či to má byť oddelenie alebo odbor, nevidím v tom nijakú plodnú diskusiu, pretože aj vo vašom ministerstve takéto oddelenie fungovalo. My sme vo vládnom programe prisľúbili, že urobíme odbor národnostného školstva. Myslíme si, že tie školy si to vyžadujú. Ak tu budeme porovnávať mechanicky počty, tak vy ste tam mali 5 pracovníkov, my počítame s 10. V porovnaní k počtu pracovníkov, ktorí sa starajú o slovenské školy, sa to nikdy nemôže podobať počtu škôl s iným vyučovacím jazykom ako slovenským vo vzťahu ku školám s vyučovacím jazykom slovenským. Ten pomer sa nedá mechanicky dodržať. Ja si myslím, že je možné nájsť konkrétnu pracovnú náplň pre týchto pracovníkov, že to môže pomôcť starostlivosti o tieto školy. Samozrejme, ak sa počty pracovníkov na ministerstve budú krátiť, primerane sa budú krátiť na tomto odbore. Takže toto budeme musieť urobiť vzhľadom na rozhodnutia a opatrenia vlády aj na iných odboroch ministerstva školstva.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Marián Andel pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Ako bude vláda účinne regulovať vstup veľkých obchodných reťazcov na Slovensku, aby sa neopakoval ničivý efekt známy z Českej republiky a Poľska, keď je známe, že do konca roka sa v Slovenskej republike vybuduje niekoľko hypermarketov a supermarketov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia a personálne agentúry vyhľadávajú top-manažment?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky iniciuje prípravu právnej normy, ktorá bude stanovovať podmienky rozmiestnenia veľkoplošných obchodných jednotiek na vnútornom trhu Slovenskej republiky. Pri príprave tejto normy ministerstvo hospodárstva využilo poznatky z okolitých štátov, a to z Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Pripravovaná právna norma by mala vymedziť kompetencie orgánov samosprávy pri lokalizácii siete veľkoplošných obchodných jednotiek. Pri udeľovaní povolenia na zriadenie veľkoplošnej obchodnej jednotky bude potrebné prihliadať najmä na osídlenie územia, spádovosť obyvateľstva, kúpyschopnosť, doterajšiu vybavenosť infraštruktúrou, ako aj súčasný stav siete obchodu a služieb v danom území, vplyv na zamestnanosť v regióne a ochranu životného prostredia.
Súbežne s prípravou právnej normy ministerstvo hospodárstva spracúva analýzu súčasného stavu siete obchodu podľa regionálneho rozloženia. Predmetná analýza bude napomáhať pri stanovovaní optimalizácie parametrov rozloženia siete obchodu s prihliadnutím na základné vplyvy, ktoré ďalšiu výstavbu zásadným spôsobom ovplyvňujú, napríklad hustota osídlenia, zamestnanosť, kúpyschopnosť, súčasný stav plošných a obslužných štandardov, ale aj predpoklad rozvoja domáceho a aktívneho cestovného ruchu.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda Národnej rady, máte doplňujúcu otázku?
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, samozrejme. Prečo táto otázka?
Tiež vychádzam zo skúseností z Českej republiky, najmä na Ostravsku, kde boli vlastne zlikvidovaní malí a strední predajcovia, pretože zákonite nedokázali cenami konkurovať týmto hypermarketom. A obávame sa, či takéto niečo, čiže takýto efekt náhodou nevznikne aj v tých jednotlivých lokalitách Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vážený pán podpredseda,
ako potvrdili napríklad aj závery konferencie o obchode Intrako ´99, súčasnou tendenciou svetového obchodu je integrácia a globalizácia obchodu. Ide o celosvetový trend a Slovenská republika musí brať tieto fakty do úvahy. Na druhej strane je úplne zrejmé, že nástupom reťazcov, zvýšením konkurencie sa to prejavuje pozitívne na cene a má to pozitívny vplyv na spotrebiteľa. Na druhej strane reťazce, ktoré prichádzajú a ktoré nastupujú, prichádzajú s vlastnými dodávateľskými sieťami a väčšinou likvidujú domácich dodávateľov, ktorí nie sú schopní ani finančne, ani objemovo, ani časovo, ani kvalitatívne financovať svoje dodávky do veľkoobchodnej siete.
Takže tento problém je potrebné riešiť z dvoch strán. Podobne ako v Maďarsku napríklad špeciálnymi programami trénovali povedzme producentov kvetov alebo iných menších dodávateľov, aby boli schopní nastúpiť a dodávať do siete reťazcov, a keď raz sa v tom reťazci presadili, tak potom už dodávali nielen teda na území svojej republiky, ale v tom reťazci, povedzme celoplošne, globálne, dokonca niekedy aj v celej Európe.
Na druhej strane je potrebné to rozmiestnenie jednotiek regulovať na základe toho, že na základe zákonom poskytnutých kompetencií kompatibilných s právom Európskej únie samospráva bude mať možnosť do tohto procesu vniesť veľmi dôležitý bod, pretože v rámci rozhodovacieho procesu pri povoľovaní výstavby nových veľkoplošných jednotiek budú musieť brať do úvahy aj odporučenie územných orgánov štátnej správy vo väzbe na plány veľkých územných celkov.
Takže zhrnuté a podčiarknuté: Spolusúčinnosť štátnej správy, dodávateľov, ale predovšetkým samosprávy môže prirodzene v zmysle pravidiel WTO tento proces regulovať tak, že bude obojstranne prospešný. Bude prospešný pre spotrebiteľa vo veľkom výbere, v dobrej kvalite a v nízkych cenách, ale na druhej strane nezlikviduje tradičné domáce malé a stredné podniky a nezlikviduje domácich výrobcov a dodávateľov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil poslanec Milan Ištván pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Je reálne, že v roku 2000 vloží vláda do Študentského pôžičkového fondu 100 mil. Sk a neskôr ďalších 200 mil. Sk, aby bol obrátkový?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
na to, či je to reálne, by zrejme odpovedala bližšie ministerka financií alebo vláda Slovenskej republiky vtedy, keď rozhodne o východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000. Ja by som vás chcel informovať o pohľade ministerstva školstva na problematiku Študentského pôžičkového fondu.
Najprv ten fakt, že v roku 1999 bolo z Fondu národného majetku vyčlenených ďalších 100 mil. Sk na doplnenie základu, o ktorý sa opiera Študentský pôžičkový fond, čiže pokračovali sme v tom, čo začala predošlá vláda, a plnila postupne tento fond po 100 mil. Sk ročne tým podielom, ktorým do neho prispel Fond národného majetku. Počítame, že by sa toto mohlo stať aj v roku 2000, samozrejme, to závisí od toho, v akých polohách z hľadiska príjmov a výdavkov sa bude pohybovať Fond národného majetku. Ale myslím si, že by bolo namieste, aby sa týchto 100 mil. Sk uvoľnilo. Tým sa dovŕši ten päťročný cyklus.
Vaša otázka na ďalších 200 mil. Sk súvisí zrejme s tým, že je potrebné dosiahnuť obrátkovosť toho fondu posilnením ďalších zdrojov, pretože nie všetky pôžičky sa v plnom rozsahu vracajú. Naším záujmom jednoznačne je, aby fond bol obrátkový, to znamená, aby fungoval tak, ako ste sa pýtali. A predpokladám, že to dokážeme aj pomocou Fondu národného majetku a rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky zabezpečiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
Ak môžem. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za odpoveď.
V každom prípade doterajšia história ukázala, že o pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu je záujem, že spĺňajú svoju funkciu a že by bolo dobre v tomto pokračovať. Práve preto je tam potrebné ešte dotovať asi tých 300 mil. Sk podľa prepočtov, ktoré mne boli dodané, v nasledujúcich troch rokoch. Dôležitá však je aj otázka, ktorá vyplýva z doterajších skúseností, a to o potrebe novelizácie zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, čo deklarovala nedávno aj Študentská rada vysokých škôl.
Chcel by som sa vás, pán minister, spýtať, čo si vy myslíte o tejto novelizácii.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ak by som na túto otázku mal odpovedať, pretože súvisí s tou predošlou, chcem vás informovať, že ministerstvo školstva v súlade s plánom hlavných úloh pripravuje novelu tohto zákona. Ja som sa stretol aj s radou Študentského pôžičkového fondu a diskutovali sme spoločne so študentmi, ale aj ďalšími jej členmi o tom, že novela je potrebná a cieľom tejto novely by malo byť posilniť sociálny charakter pôžičiek, to znamená viac ten fond orientovať ako sociálnu pomoc pre študentov, ktorí to potrebujú.
Myslíme si, že nové ustanovenia zákona by mohli umožniť zvýšiť aj počet priznaných pôžičiek pre študentov z nižších sociálnych skupín, čím sa vlastne zvýrazní pomoc tým študentom, ktorí sú na tú pôžičku odkázaní. Budeme uvažovať aj o inštitúte odpustenia pôžičky pre vynikajúcich študentov, pretože to by mohlo byť istým motivačným faktorom v situácii, keď nemáme prospechové štipendiá, a budeme navrhovať aj poskytovať pôžičky študentom študujúcim v zahraničí, resp. študentom cudzincom, ktorí majú všetky práva a povinnosti občana Slovenskej republiky.
Čiže chystáme novelu, toto je zhruba predstava o jej obsahu, samozrejme, to musí prejsť riadnym legislatívnym konaním a v konečnom dôsledku to bude vo vašich rukách, teda v rukách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán podpredseda Národnej rady je veľmi činorodý, pretože aj šiestu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pre podpredsedu vlády pána Fogaša. Otázka znie: "Pán podpredseda, začína sa už druhý polrok. Kedy vaša vláda poskytne už schválené dotácie pre športové občianske združenia? Situácia v tejto oblasti je katastrofálna. To naozaj máme nechať deti napospas drogovým mafiám?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
chcem vás informovať, že oblasť športu je jedna z oblastí, ktorým vláda venovala veľa pozornosti od svojho nástupu. Na vašu konkrétnu otázku chcem uviesť nasledovné:
Z bežných transferov schválených pre oblasť športu v rámci sekcie športu detí a mládeže ministerstva školstva v roku 1999 v celkovej výške 277 600 tis. Sk boli v prvom polroku 1999 poskytnuté dotácie telovýchovným, športovým občianskym združeniam v celkovej výške 131 629 tis. Sk, t. j. 47,4 %. Z uvedenej sumy činili dotácie na oblasť športu pre všetkých a činnosť Horskej služby na Slovensku a Tatranskej horskej služby 13 560 tis. Sk. Na zabezpečenie úloh štátnej športovej reprezentácie to bolo 114 770 tis. Sk a na športovo talentovanú mládež 8 mil. Sk.
Ostatné dotácie boli použité na významné športové podujatia konané v I. polroku 1999. Ako príklad môžem uviesť i Svetovú zimnú univerziádu 1999. Dotácie telovýchovným a športovým občianskym združeniam boli poukazované priebežne podľa regulácie čerpania finančných prostriedkov v I. polroku 1999. Ako príklad uvádzam, že prvé zálohy na zabezpečenie úloh štátnej reprezentácie boli poukázané už 18. 1. 1999.
Chcem tiež pripomenúť, že napriek nepriaznivej finančnej situácii, najmä počas rozpočtového provizória, boli dotácie pre oblasť športu vrátane športovo talentovanej mládeže, ako sú centrá talentovanej mládeže, športové triedy i športové gymnáziá, poukazované včas a vo výške zodpovedajúcej našim finančným možnostiam a aktuálnym potrebám v oblasti športu.
Vážený pán podpredseda, záverom chcem pripomenúť, že stojíte na čele jedného z pilierov SZTK. Asociácia telovýchovných jednôt medzi ne určite patrí. Myslím si, že je potrebné, aby sme si zvykli, že v tomto období nielen štát, ale aj samotné telovýchovné jednoty a organizácie sa budú musieť viac starať o to, aby mohli lepšie vytvárať priestor v rámci svojho regiónu na boj s organizovaným zločinom, kriminalitou práve tým, že sa investuje do športu. Verím, že sa vám to aj z titulu vašej funkcie bude lepšie dariť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda Národnej rady, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán predseda parlamentu,
chcel by som vás opraviť, nielen teraz som iniciatívny, ale ak ste si všimli, stále 50 % otázok zo všetkých kladiem ja.
Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda. Ja som sa mohol s touto otázkou obrátiť dajme tomu či už na ministerku financií, resp. na ministra školstva, ale ako podpredseda vlády vlastne vy ste ten vrchný garant športu na Slovensku, vy ste napríklad aj viceprezident Priateľov slovenskej športovej reprezentácie, čiže ten vzťah, nechcem podceňovať iných členov vlády, je veľmi korektný a nie raz sme aj spolu obaja chodili na tie malé športoviská. A práve to ma trápi, že tie malé a stredné základné články nedostávajú peniaze. Pritom vláda schválila peniaze dajme tomu - keď hovoríme konkrétne - aj pre našu Asociáciu telovýchovných jednôt a klubov, skutočne je to najväčšie občianske združenie, ktoré sa realizuje v športe vôbec a aj najväčšie občianske združenie na Slovensku, pretože máme vyše 320 tisíc členov. A ja si uvedomujem, že my nemôžeme čakať iba od štátu nejaké dotácie, uvedomujem si, že štát nie je dojná krava, s prepáčením za výraz. Iste, chodím do slova a do písmena po žobraní po jednotlivých podnikateľoch, významných fabrikách, podnikoch.
Áno, máte pravdu, pánboh zaplať, že som podpredseda parlamentu, lebo týmto spôsobom, viete, no, funkcia je funkcia a nejaká koruna sa dá zohnať. Súhlasím s vami, len mi ide o to, že peniaze, ktoré boli už schválené, čím skôr nech sú pridelené, lebo ozaj tá malá telovýchovná jednota je šťastná, aj keď dostane 20 tis. Sk napríklad na motorovú kosačku, a do slova a do písmena sú schopní vám pobozkať ruky.
Ďakujem.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem aj ja.
Pán podpredseda, chcem vás ubezpečiť, že príslušné orgány ministerstva vrátane fondu už rozhodli čiastočne o realizácii podpory regionálnych programov. Tieto peniaze už boli telovýchovným jednotám odoslané. Medzi ne patrí napríklad taká malá telovýchovná jednota, ako je Košeca, ale i ďalšie. Myslím si, že je správne, že treba nasmerovať tok peňazí do týchto jednôt, pretože ony sa najviac trápia a najmä preto, lebo sme krajinou, ktorá má vlastne na 1 000 obyvateľov najviac futbalových ihrísk, pretože na každej dedine vlastne máme ihrisko.
Myslím si, že je správne, že i vy si uvedomujete, že je potrebné, aby ste prispeli vlastným dielom k tomu, aby tieto jednoty mohli žiť, pretože je to náš spoločný záujem. A ja verím, že ak vyvinieme spoločné úsilie, tak i to úsilie, ktoré vyvíja vláda, nájde svoju odozvu smerom dolu a bude sa športu i v malých telovýchovných jednotách dobre dariť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Sľubovali ste, že z krajských a okresných úradov nebudete nikoho z politických dôvodov vyhadzovať zo zamestnania. Máme veľa konkrétnych prípadov prepustených pracovníkov. Ako to chcete riešiť?"
Bude odpovedať minister spravodlivosti Čarnogurský.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
riešenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov krajských a okresných úradov, odvolávanie vedúcich jednotlivých odborov týchto úradov patrí do výlučnej pôsobnosti prednostov príslušných úradov. Tieto kompetencie im vyplývajú z ustanovení Zákonníka práce a z § 8 zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ministerstvo vnútra nemôže rozhodnutie prednostu spochybňovať alebo meniť.
Je potrebné tiež uviesť, že odvolaním z funkcie sa vedúcim odborov krajských a okresných úradov ich pracovný pomer k úradu nekončí. Podľa Zákonníka práce prednostovia príslušných krajských a okresných úradov dohodnú s odvolanými zamestnancami ich ďalšie pracovné zaradenie v úrade na inú prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii. V súvislosti s výmenami vedúcich odborov na krajských úradoch ministerstvo vnútra vypracovalo usmernenie, ktorým sa stanovuje jednotný a systémový postup krajských a okresných úradov pri výberovom konaní na funkcie vedúcich odborov krajských a okresných úradov. Garanciou odbornosti je aj to, že vo výberových komisiách krajských úradov a podľa záujmu rezortu aj v okresných komisiách môžu byť zástupcovia príslušných ministerstiev. Prednostovia krajských a okresných úradov postupujú podľa uvedeného usmernenia. Týmto usmernením som chcel predísť celoplošnému odvolávaniu vedúcich odborov krajských a okresných úradov.
Chcel by som vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že mi nie sú známe prípady ukončenia pracovného pomeru z politických dôvodov zo strany krajských alebo okresných úradov. Na našu otázku som vám odpovedal zatiaľ všeobecne. Ak uvediete konkrétne prípady, budem sa snažiť vám aj konkrétnejšie odpovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Zapnite pána poslanca.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Ja by som skôr povedal, že konštatovanie, lebo nie je tu pán minister Pittner prítomný osobne, ale jednoducho on vo výbore pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády prisľúbil, že nedôjde k vyhadzovaniu zamestnancov krajských a okresných úradov z práce z politických dôvodov. Tieto veci sa naozaj stali. Vedúci odborov nie sú politické funkcie a, žiaľ, treba povedať, že došlo k plošným výmenám vedúcich odborov. Myslím si, že pán minister má dostatočnú silu, aby ho rešpektovali krajské úrady a okresné úrady, lebo on môže odvolať ktoréhokoľvek krajského a okresného prednostu. Čiže má na nich dosah a vie ich usmerniť tak, aby plnili jeho záväzky, ktoré dal vo výbore pri prerokúvaní programového vyhlásenia. Konkrétne mená vyhodených z práce, hoci mnohí ľudia sa boja zverejnení svojich mien, lebo hovoria, že ich nikto nikde nezamestná vo svojom okolí, ale tých, čo majú odvahu, prečítam aspoň niekoľko: pán Lukáč, vedúci odboru školstva z Komárna, ktorý je bez práce, pán Ing. Zelen zo Zvolena, ktorý je v súdnom spore s Okresným úradom Zvolen, Ing. Murajda z Banskej Bystrice, vyhodený, bez práce, Ing. Lukáč zo Sobraniec, zástupca prednostu vedúceho okresného úradu, bez práce, Ing. Sedliačik zo Šale, Mgr. Sukel z Humenného. A takto by sme mohli pokračovať nekonečným zástupom ľudí, ktorí nielenže boli odvolaní z funkcie, ale bola im daná výpoveď a rozviazaný pracovný stav výpoveďou. Takže toto je reálna situácia. A bol by som rád, keby sa pán minister na tieto veci pozrel.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Azda by som povedal toľko, že po prvé, pán poslanec, áno, tieto mená predložím ministrovi Pittnerovi a on vám potom predloží konkrétne stanovisko k týmto konkrétnym menám, ako ste povedali. Azda by som dodal všeobecne toľko, že funkcie vedúcich odborov na okresných a krajských úradoch by sa mali obsadzovať na základe konkurzov. Je možné, ak neboli obsadené predtým na základe konkurzov, že došlo k odvolaniu s tým, že boli vypísané konkurzy, do ktorých sa títo dotyční a, samozrejme, ďalší uchádzači mohli prihlásiť. Ale, samozrejme, minister Pittner vám dá konkrétnu odpoveď na tieto mená.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ôsmu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie. "Čo ste robili pre zlepšenie postavenia Rómov?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
ďakujem pekne za túto otázku a dovoľte mi, aby som využil túto situáciu, aby som vás informoval o nasledujúcich skutočnostiach. Bohužiaľ, v uplynulých dňoch sa realizoval masový odchod občanov rómskej národnosti zo Slovenskej republiky. Nadväzne na túto situáciu som zvolal alebo ustanovil medzirezortnú komisiu, ktorá zasadala aj dnes a dohodli sme sa, že budeme konať v piatich oblastiach.
Po prvé, v prípade tých Rómov, tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sú vo Fínsku, ale chceli by sa vrátiť na Slovensko, pretože sú sklamaní, pretože im boli sľúbené byty zadarmo, vysoké platy a zamestnanie, a nič sa z toho nerealizovalo, v prípade týchto Rómov pošleme našich spolupracovníkov, aby s nimi viedli dialóg a vláda bude im pomáhať, aby sa čím skôr vrátili do vlasti.
V prípade druhej skupiny, to znamená tých Rómov, ktorí nemajú záujem o rýchly návrat na Slovensko, budeme realizovať dialóg s úradmi Fínskej republiky, aby v maximálne možnej miere urýchlili proces udeľovania azylu. Chcem vám povedať, že do tejto chvíle ani jeden občan Slovenskej republiky nedostal politický azyl. Tento masový odchod je motivovaný zjavne inými prvkami. K tomuto druhému bodu ešte chcem povedať, že navrhneme našim partnerom v Európskej únii, aby vážne pouvažovali nad tým, aby sa zladila azylová politika v Európskej únii, pretože zdá sa, že tieto nezrovnalosti v azylovej politike vábia niektorých našich občanov k takýmto formám, akých sme svedkami aj teraz.
Po tretie, dohodli sme sa, že budeme realizovať určité diplomatické kroky, preventívne, pretože máme informácie o tom, že môžu byť určené iné cieľové krajiny. Slovenská diplomacia koná v tomto smere a sme neustále v kontakte s našimi partnermi.
Po štvrté, budeme analyzovať a už aj analyzujeme pozadie celého procesu.
Vážená pani poslankyňa, zdá sa, že tu rozhodne nejde o masový odchod z dôvodov politických alebo z dôvodu nedodržania ľudských práv na Slovensku. Túto skutočnosť potvrdzujú aj úrady Fínskej republiky, ale ide o zjavne organizovaný odchod občanov Slovenskej republiky, ktoré má iný podtón, a nedajú sa vylúčiť ani určité politické súvislosti.
A po piate, vláda bude pokračovať, samozrejme, v úsilí riešenia rómskej problematiky. Niekoľkokrát som vás informoval, samozrejme, som vám k dispozícii aj v budúcnosti, aby som vás informoval o konkrétnostiach, ktoré vláda vykonala.
V tejto chvíli mi dovoľte, aby som veľmi stručne poukázal na to, že sme organizovali dva okrúhle stoly. Na základe týchto okrúhlych stolov bolo vypracovaných 43 rómskych projektov alebo projektov na riešenie rómskej problematiky. Organizovali sme burzu týchto projektov, vláda podporuje a bude podporovať tieto projekty. Dokonca sme oslovili aj medzinárodné nadácie na to, aby nám poskytli aj finančnú podporu v rámci týchto projektov. Vypracovali sme projekt smerom k Európskej únii Minority Tolerance Programme, to znamená Program tolerancie k menšinám vo výške 1,8 milióna euro. Tento projekt bol odsúhlasený a budeme ho realizovať. V tejto chvíli realizujeme rozsiahly projekt s pomocou Phare v regióne Spiš na riešenie rómskej problematiky, veľmi komplexný program. Vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky budem o tom informovať vážených poslancov.
Ďalej teraz stojí pred ukončením vypracovania vládnej koncepcie, ako budeme postupovať v tejto problematike v budúcnosti. Ten materiál je teraz na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Samozrejme, dostane sa aj do parlamentu. A mohol by som hovoriť o ďalších našich krokoch, ale vzhľadom na časovú tieseň nebudem pokračovať.
Dovoľte mi ešte jednu vec. V súvislosti s touto problematikou sa zdá, že niektorí jednotlivci v rómskej komunite sa snažia využívať túto situáciu voči vláde Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som sa veľmi rozhodne ohradil proti tomu. V slovenských médiách v uplynulých dňoch vystupovali určití páni v mene Rómskej inteligencie na spolunažívanie. Bohužiaľ, v tejto rómskej politickej strane došlo v uplynulých dňoch alebo v uplynulých mesiacoch k veľkým sporom. Prvá časť vylúčila druhú časť, druhá časť zase prvú časť a v tejto chvíli nevieme, kto je legitímnym predsedom tejto strany.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že som predvčerom oslovil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dostal som túto odpoveď.
Odpoveď má číslo 203/2-96/04971. Nebudem citovať, len tú zásadnú časť. Na otázku, kto je predsedom uvedenej politickej strany v súčasnosti, nám Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako registračný orgán politických strán a hnutí nevie dať jednoznačnú odpoveď. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky boli 8. 3. doručené materiály z druhého snemu RIS, konaného v Poprade dňa 27. 2. Toto oznámenie o zmene stanov podpísal pán Alexander Patkoló ako predseda strany. Následne po tomto oznámení bolo predložené ministerstvu vnútra ďalšie oznámenie o zmene stanov, ktoré boli odsúhlasené snemom strany RIS vo Zvolene 7. 3. tohto roku. Oznámenie o zmene stanov podpísal pán Mgr. Ladislav Fyzík ako predseda strany.
Vzhľadom na rozporuplnosť týchto dvoch oznámení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upozornilo 23. marca a 30. marca pána Patkolóa a pána Fyzíka, že ak nebude jednoznačne preukázané, že oznámenie o zmene stanov predložil oprávnený štatutárny zástupca RIS, ministerstvo vnútra konanie o zmene stanov nezačne. Do dnešného dňa nebolo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zaslané žiadne oficiálne oznámenie tejto strany, kto je jej jediným oprávneným štatutárnym zástupcom.
Chcem tým povedať, vážená pani poslankyňa, že páni vystupujú v Slovenskej televízii ako reprezentanti rómskej komunity, pričom nemajú podporu ani vlastnej strany, ani vo vlastnej strane si nevedia dať poriadok.
Chcem vás ešte informovať o tom, že mám v ruke uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici. Číslo uznesenia je MC 962/99-64, na základe ktorého súd rozhodol a zaväzuje rómsku inteligenciu na spolunažívanie, aby sa obrátili na súd, aby súd rozhodol, kto je oprávneným zástupcom tejto politickej strany. Do dnešného dňa, bohužiaľ, takýto krok sa neuskutočnil.
Takže, vážená pani poslankyňa, domnievam sa, že v tejto chvíli je v tejto veci veľa manipulácie. Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky koná a bude konať v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a budeme sa snažiť riešiť problémy rómskej komunity, a nie niektorých rómskych lídrov, ktorí sú urazení z toho dôvodu, že sa nedostali do takých funkcií, do ktorých sa chceli dostať.
Ďakujem pekne.