Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlásia dvanásti páni poslanci a panie poslankyne, posledný pán poslanec Kotian. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Prvý - pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Chcem poďakovať pánu poslancovi Šimkovi za princíp jeho úvahy, ktorú teraz predniesol. A naozaj, je to veľmi dobrá ponuka na pokojné a zmierlivé riešenie mnohých problémov, ktoré sú v našej republike. Ešte raz upozorňujem, že nemáme často možnosť vypočuť si práve takýto názor. Ale musím povedať aj čosi iné. Boli, bohužiaľ, nielen v našej histórii, ale aj v súčasnosti príklady, keď takéto prístupy zmierlivosti a takáto otrčená ruka sa stretli s ostrým mečom a s čímsi, čo sa dá nazvať iba tým, že podaj niekomu prst a ukradnú ti celú ruku.
Pán poslanec Šimko, kde máte záruku v tom, že nepríde k ďalším nárokom, o ktorých ktokoľvek už chce dnes pochybovať, tak verím, že jednoducho buď nepozná politickú realitu, alebo naozaj sa utápa len v nejakých absolútnych krásnych ideáloch a veľmi tvrdo narazí na nos, kde už bude veľmi neskoro sledovať to, čo to pôvodné jeho krásne myslenie spôsobilo. Jednoducho nie je možné urobiť isté veci v politike bez jednoznačných dohôd a zabezpečení. Nie je možné sa spoľahnúť iba na vyhlásenia, pretože aj tá dohoda z Montpellier mala totiž dve strany. Jedna hovorila o záväzkoch slovenských politikov a druhá hovorila o záväzkoch maďarských politikov. Splnili maďarskí politici tento záväzok? Nevytŕčajme to ako čosi, čo nie je kompromisný záväzok. Ešte raz, ja vítam tento príspevok, rád sa k nemu vrátim aj vo svojom osobnom príspevku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Počúval som kolegu poslanca Šimka. Bolo to zaujímavé vystúpenie v takom tóne chválenia, potom zasa karhania jednej komunity, potom druhej, potom prosba umožniť a pripraviť príjemný život našim spoluobčanom národnostných menšín a hneď nato im nanútiť zákon, ktorý nechcú. Bolo to veľmi zaujímavé. Takže, pán poslanec Šimko, neviem, či si káral seba, či si káral nás, alebo niekoho iného. Nebolo to veľmi zrozumiteľné. Rád by som vedel na konci, či si za ten zákon jednoznačne presvedčený, že má byť taký, ako ho podávaš ty, ako si myslíš, že má byť, alebo či má byť taký, ako si to predstavuje naša národnostná menšina. Z tvojho vystúpenia som tomu nerozumel.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vieš, kolega Šimko, mal som zmiešaný pocit, či si vykreslil nejaký Leviatan alebo nejakú krajinu podľa Stanislava Lema, kde žijú nejaké osoby, ktorým sa podáva sóma, aby všetci rovnako mysleli a konali. Ale skutočné prímery, ktoré si dával, boli len predsa trochu prekrútené. Ak Biblia hovorí o zmätku jazykov, tak práve tento váš zákon chystá pre Slovensko a ten práve viedol Babylon k záhube, pretože každý z tých starovekých aj novovekejších panovníkov vedel, že jednotné ciele štátu sa dajú dosiahnuť iba vtedy, keď bude len jeden štátny jazyk. Preto egyptskí faraóni zaviedli len jeden druh hieroglyfov, nepoznali ich 20 alebo 30 druhov, ani dva alebo tri. To isté by sme mohli hovoriť o väčšine múdrych panovníkov, preto aj Rastislav povolal svätého Cyrila a Metoda, aby sa kázalo slovo Božie len v jednom, teda slovanskom, nie latinskom jazyku. Potom prišli Maďari a rozvrátili to ako teraz, takže to je tiež taký prímer.
Ďalej by som chcel povedať, že nie netolerantná, ale, práve naopak, tolerantná politika, komunistická, Josipa Broza Tita viedla v Kosove k tým problémom, ktoré nastali s militantnou albánskou menšinou, ktorá v konečnom dôsledku zlikviduje sama seba aj juhoslovanský štát. Takisto by som mohol hovoriť o ďalšom, o tvojich prímeroch, ktoré neboli celkom namieste, ale boli jednoducho prekrútené. Ale naozaj, aj tak sa mi tvoje vystúpenie páči oveľa lepšie, lebo naozaj stále zostávam pri tej téze, že je to vystúpenie takého kazateľa, ktoré sa nedá porovnať s vystúpením pána, ešte nedozretého SDĽ-áka Andrassyho.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
(Ruch v sále.)
Nevykrikujte na seba, páni poslanci.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko vystúpil tu veľmi reflexívne úvahou nad tým, kde a ako smerujeme a či by sme nemohli nájsť spoločnú reč, a to zároveň spoločnú reč na základe princípu koexistencie mnohých jazykov a názorov. Myslím, že o toto sa máme sústavne usilovať. Poznamenávam však, že hľadanie spoločnej reči nesmie podľahnúť pohlcovaciemu vplyvu. Voči pohlcovačom by sme nemali byť veľkorysí.
Priatelia, nie je pravda, čo nedávno významný japonský sociológ a politológ tiež tvrdil vo svojej známej knihe "Koniec dejín", v ktorej tvrdil, že vlastne už sa naplnili všetky vývojové trendy a už bude vlastne len opakovanie situácie. Nie je to pravda. Sebecké geopolitické záujmy tu sú, či ich chceme, alebo nechceme zobrať na vedomie. Uvedomme si, že vlastne existujeme iba v jazyku, pretože bez slov si vlastne neuvedomujeme svoju existenciu. Svoj jazyk chápeme ako náš nástroj na prežitie budúcnosti. Sme povinní práve pre tento priestor zabezpečiť to, aby tento priestor nebol zakrádavým spôsobom znova obsadzovaný cudzími. Sú už také uzurpačné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán Šimko, ja som vám vďačný, nielen že ste prehovorili, ale hlavne som vám vďačný, že ste skončili, lebo hrozilo akútne nebezpečenstvo, že sa od dojatia rozplačem. Mám iba jednu vreckovku a tá by mi asi nestačila.
Ja tu sedím trochu dlhšie ako veľmi mnohí poslanci z tejto snemovne. Ja si pamätám podstatnú časť toho vášho vystúpenia, prebrali ste to takmer bezo zvyšku z prerokúvania jazykového zákona pred rokmi tu v Národnej rade. Boli to podobné dojímavé traktáty s odvolávkami na Bibliu a na Babylonskú vežu.
Pán Šimko, ak by sme boli v indiánskom tábore, tak myslím, že vám by asi dali názov, meno indiánske "Bledá tvár s rozdvojeným jazykom". Máte dva jazyky, pretože to, čo ste sa tu domáhali a dožadovali ako národných práv, tak to za predsedu Matice by bolo málo, keby si vás navrhli. Ale ja si vás pamätám aj z iných fáz. Ako ste tu stáli v parlamente a hovorili ste, že som proti zvrchovanosti Slovenskej republiky. O pol roka neskôr ste povedali: Som proti Ústave Slovenskej republiky. Teraz sa búšite do hrudníka ako taký národovedec, že aj Štúr je proti vám maličký. Tak nehrajte tu pokrytca ani vy, ani vaši spolukompáni z politického zoskupenia. Dobre?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán Šimko, ja niekedy mám pocit...
(Ruch v sále.)
Dajte mi znovu ten čas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hovorte, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Však sa rozprávajú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
No, ale to sú vaši kolegovia.
Poslanec D. Slobodník:
Dajte mi znovu čas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hovorte, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Ja chcem mať dve minúty.
Pán Šimko, niekedy mi pripomínate, viete, tú rozdvojenú postavu Jekylla a Hyda, ak sa pamätáte na ten román. Cez deň slušný človek a v noci nebezpečný vrah. Vy ste nie vrah, bohchráň, to nie! Ale pamätám si na vaše výroky, ktoré sú také protikladné, že jednoducho sa ťažko dajú zmestiť pod jeden klobúk. Preboha, veď vy ste hovorili v septembri-októbri 1992 vo federálnom parlamente, že tí, ktorí chcú rozbúrať Česko-slovenskú republiku, to sú ako barbari, ktorí chceli zničiť Rím. Teraz ste sa tu tak krásne vyznali, to je jakyllovská línia, tak krásne ste sa vyznali z lásky k slovenskému národu, ktorému chcete tak strašne veľa dobrého.
Viete čo? To je tak, ako napríklad, že vás porovnám, možno vás to urazí, možno nie, k pánu Dukovi-Zólyomimu. Bude tu vystupovať veľmi dobre, ale na druhej strane sa neospravedlnil tomuto národu, slovenskému národu, ktorého chlieb je, keď sa to tak vezme, že povedal o nás, že sme kolonizátorský národ.
Vy by ste oveľa viac získali, pán Šimko, keby ste skutočne raz povedali: Mrzí ma to, čo som povedal v parlamente, mrzí ma môj zápas za Mílovy, za zachovanie Česko-slovenskej republiky. Potom by to všetko bolo vierohodnejšie. Takto, naozaj, si myslím, ako to tu ktosi povedal, pán poslanec Gašparovič, veď vy vlastne ste tu chceli dať ten najširší priestor našim kolegom, ani keby ste nemali pred sebou už dva návrhy, pozmeňujúce, pána Kvardu a pána Mészárosa, ktoré vlastne vracajú celý tento proces do roviny návrhu poslancov maďarskej menšiny...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Ja musím povedať, že na rozdiel od mojich kolegov sa mi niektoré tézy alebo niektoré myšlienky pána poslanca Šimka páčili. Predovšetkým tie, keď hovoril o určitej mobilizácii Slovákov, o vzťahu k určitému cieľu. Myslím si, že aj toto je naša téza, chceme, aby sme sa všetci zmobilizovali za jedným cieľom v hospodárskej, sociálnej a v ďalších oblastiach. Ale k tomu, aby sme sa mobilizovali, musíme si rozumieť. K tomu, aby sme si rozumeli, musíme ovládať jazyk. Ak chceme jazyk ovládať, musíme sa ho všetci naučiť.
Pán Šimko hovoril aj o ďalších otázkach. Odvolával sa na biblické obdobie, keď citoval alebo menoval, resp. vychádzal z niektorého proroka, predpokladám, že to bol, a hovoril o tom, že mu všetci rozumeli. Aj nám ide o to, aby sme si všetci rozumeli. Aby ten, kto povie niečo na východe, rozumeli mu na západe, ten, kto povie na severe, aby mu rozumeli na juhu a opačne. A toto je naša filozofia, toto je naša myšlienka v súvislosti so zákonom, ktorý prerokúvame.
A opäť chcem druhýkrát dôrazne poukázať alebo informovať túto snemovňu, že nie sme proti zákonu, sme proti jeho prijatiu v súčasnom období, zo štyroch základných dôvodov, dámy a páni. Samotná Rada vlády pre národnosti tento zákon v podstate neprijala, mala k nemu niekoľko pripomienok, ktoré neboli akceptované. Teda pre koho robíme ten zákon, keď ho národnosti nechcú?
Samotná koalícia má rozdielnosť. Má dva návrhy. Jedna strana nepodporuje druhú a opačne. Občania sú polarizovaní, občania ho nechcú, nepochopili ho, treba ho občanom vysvetliť. Ak dnes máme okolo 600 tisíc príslušníkov národnostnej menšiny, dnes je približne toľko ľudí proti tomuto zákonu. Teda koho proti komu staviame?
A štvrtý pilier, ak mám hovoriť o pilieroch, na ktorom staviame, je skutočnosť, že tento zákon vôbec nehovorí o tom, koľko to bude stáť a kto za to bude platiť. Toto je zásadná a základná téza, s ktorou ideme, to znamená, že prerokúvame návrh zákona, ktorý je nejasný a pre mnohých neakceptovateľný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo aj upozornenie.
K pánovi kolegovi Šimkovi. Pán kolega, vy si viete napísať alebo nechať napísať občas veľmi patetické vystúpenie, také, aké ste predniesli teraz, veľmi pekne ho prednesiete. A vy ste aj dnes povedali veľa pekného o Slovensku, naozaj, to hovorím úprimne. Len ako vás poznám, hlasovať budete proti Slovensku, proti slovenskému jazyku a proti tomu, aké majú Slováci právo na tomto území, ako sa majú právo dohovoriť. Pri vašej úvahe o príčinách krachu Rakúsko-Uhorska mi napadlo, skúste, pán kolega, túto časť vašich táranín, to poučenie pre Slovákov, ako ste ho dnes predniesli, predniesť v parlamente Nemecka, Francúzska, Spojených štátov alebo Maďarska, čo sa s nimi stane, keď oni svoje ako zákonodarcovia robia presne opačne, než čo vy chcete urobiť so Slovákmi a s ich jazykom.
A ešte jednu poznámku. Bol som v Číne. Je to obrovská krajina a som presvedčený, že pretrváva ako jednotný štát aj preto, a možno práve preto, že má zjednotenie v jazyku. Oni síce inak hovoria, inak čítajú tie znaky, takže si často nerozumejú rečou, ale keď si nerozumejú, tak si začnú tie znaky kresliť na ruku prstom a hneď si rozumejú, nech žijú v ktorejkoľvek časti Číny. Aj my, všetci občania, si chceme rozumieť, a preto sa tých 10 % a možno ešte menej musí ten štátny jazyk naozaj naučiť. A my teraz robíme presný opak. Chceme, aby sa prestali učiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Páni poslanci, pani poslankyne,
vystúpenia jednotlivých poslancov sa tu zaznamenávajú. Ja budem skutočne veľmi rád, ak si niekto o rok, o dva, o päť alebo o desať rokov všimne, čo kto hovoril, čo zastával a aké to malo dôsledky. Dúfam, že budeme mať možnosť všetci, tak ako tu sedíme, skontrolovať si výsledky sčítania ľudu, ktoré bude pravdepodobne v roku 2001, a tam už budeme vidieť dôsledky prijatia týchto zákonov alebo tohto zákona. A ja už vôbec nebudem prekvapený, keď Bohelov, to je jediná obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, kde nie je ani jeden Slovák, kde je 100 % Maďarov, ale máme pomerne veľa obcí, kde ich je len zopár, niekoľko, a či ich tam nájdeme ešte o pár rokov, o tom vážne pochybujem.
Pán poslanec, vy ste hovorili, že to, čo Hnutie za demokratické Slovensko zastávalo, že to speje ku Kosovu. To je váš hlboký omyl. V Kosove, hovoril som o tom vo svojom vystúpení, občania kosovskí Albánci mali toľko práv ako málokde. Aj keď nemali autonómiu. Oni v podstate nerešpektovali ani ústrednú vládu, nerešpektovali štátnu správu, samosprávu, mali v podstate všetko. Ako to skončilo? Myslíte si, že rozbombardovaním priemyslu v Srbsku sa niečo vyriešilo? Vôbec nie! Už z Kosova utekajú Srbi, utekajú Rómovia a určite sú tam mŕtvi a sú tam aj mŕtvi Albánci a určite tam bude ešte veľmi veľa mŕtvych. Aj z armády NATO alebo z vojakov NATO, ktorí tam sú. Nerobme si ilúzie. Pozrime sa len na históriu vzájomných vzťahov, porovnajme, čo jednotlivé rozhodnutia komu priniesli a potom možno budeme veľmi sklamaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Šimko vo svojom vystúpení spomenul naozaj všeličo. Spomenul napríklad aj Kosovo a v súvislosti s Kosovom povedal, že naozaj treba pamätať na to, čo dokáže arogancia moci, ako sa dokáže podpísať na vytvorení istých konfliktov a tragédií. Tou tragédiou, predpokladám, mal na mysli situáciu, ktorá sa vyvinula v Kosove. A tou mocou zrejme mal na mysli Miloševičov režim. Nuž, ja by som chcela, keď ste už hovorili o moci, pán poslanec, chcela by som sa vás spýtať, ako by ste asi hodnotili, keďže ste sa vo svojom príhovore dovolávali aj tolerancie, tolerancie slovenského národa voči menšinám, akou mierou tolerancie by ste hodnotili požiadavku maďarského premiéra pána Orbána, ktorú vyslovil po stretnutí s Lesslie Clarkom, veliteľom NATO, po stretnutí, ktoré sa konalo v Budapešti, kde žiadal, aby Vojvodinu kontrolovali v dnešných časoch vojská NATO preto, lebo tam žije 350-tisícová maďarská menšina. A v podstate "ide o to, aby sa nevyvinula situácia vo Vojvodine takým spôsobom, ako sa to stalo v Kosove". Nezdá sa vám, že pán Orbán zneužíva moc a silu na to, aby presadil požiadavky, na ktoré naozaj Maďarská republika nemá nárok? Táto súvislosť vám vo vzťahu ku Kosovu, k tolerancii a k zneužívaniu moci nenapadla?
A ešte jedna vec, keď ste hovorili o príklade z Biblie a spomínali ste múdrych a osvietených mužov, ktorí hovorili k rôznym národom a všetci im rozumeli. Nenapadlo vám, že im rozumeli možno práve preto, že boli múdri a osvietení na rozdiel od návrhu zákona, ktorý tu dnes prerokúvame?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kotian.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Šimko,
ja musím povedať, že považujem vaše vystúpenie za korektné hlavne v tom, že ste reagovali aj na neúnosné požiadavky poslancov maďarskej národnostnej menšiny. Z vašej strany ako koaličného politického partnera to bolo povedané po prvýkrát v tejto snemovni. Ale chcel by som reagovať hlavne na slovné spojenie, ktoré ste použili vo svojom vystúpení, a to bolo neurobiť osudové chyby. Áno, aj ja chcem vyzvať koalíciu, aby pri záverečnom hlasovaní pri schvaľovaní zákona o používaní jazykov národnostných menšín neurobila tú osudovú chybu, ktorá sa ukáže o niekoľko rokov.
Spomínali ste netolerantnú politiku voči menšinám, ale ste už nespomenuli netolerantnú politiku menšiny voči väčšine. A to je tá podstata, ktorej sa obávame, lebo tá tolerancia, žiaľ, na Slovensku zo strany maďarskej národnostnej menšiny tu chýba. Áno, spomenuli ste aj slová nájsť trochu múdrosti. Plne s vami súhlasím, pán poslanec. Bez toho ťažko nejako ísť dopredu. Ale ja pevne verím, že tej múdrosti nájdu aj vaši koaliční partneri zo Strany maďarskej koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci. Prosím, aby tam naskočila jedna minúta, mám len procedurálny návrh.
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby táto snemovňa hlasovaním dala súhlas na to, aby mohol vystúpiť zástupca petičného výboru, ktorým sa požaduje neprijatie alebo sa zachoval v Slovenskej republike v používaní jazykov národnostných menšín a štátneho jazyka stav k 1. 6. 1999. Títo mladí ľudia, ktorí vyzbierali už dodnes vyše 420 tisíc podpisov, sedia na balkóne a čakajú na to, že táto snemovňa nájde v sebe toľko tolerancie, aby týmto mladým ľuďom umožnila alebo, lepšie povedané, jednému z ich zástupcov umožnila vystúpiť pred touto ctenou snemovňou slovenského snemu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším do rozpravy za poslanecké kluby je prihlásená pani poslankyňa Malíková.
O procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper, dám hlasovať po odznení všetkých vystúpení pánov poslancov a paní poslankýň, ktoré sú prihlásené do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vo svojom vystúpení k druhému čítaniu vládneho zákona o používaní jazykov národnostných menšín chcem hneď v úvode za klub poslancov za Slovenskú národnú stranu jasne deklarovať, že Slovenská národná strana jednoznačne tento návrh odmieta a považuje ho nielen za nepotrebný, ale i za prejav doslova nesvojprávnej politiky súčasnej vládnej koalície, ktorá ustupuje na jednej strane tlakom Strany maďarskej koalície a na druhej strane vydieraniu a ultimatívnym požiadavkám Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh, ktorý preto v mene nášho klubu a v zmysle § 82 a 83 rokovacieho poriadku predkladám, znie, aby Národná rada rozhodla nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Veľmi veľa sa už pohovorilo a ešte sa pohovorí o okolnostiach prijatia tohto zákona a jeho celkovej filozofie. Ja sa chcem zamerať predovšetkým na zdôvodnenie návrhu klubu poslancov za SNS na nepokračovanie v rokovaní. Týmito dôvodmi sú podľa mňa konkrétne výhrady voči zneniu jednotlivých paragrafov a odsekov zákona a hlavne ich dosah na reálny život obyvateľov. (Hlasy v sále.) Myslím si, že aj keď tu nie je väčšina vládnych poslancov, aspoň predsedajúci by tu mal byť, takže...
Celý návrh zákona sa nedá označiť inak ako nesúrodá zlátanina, ktorá nebude, citujem, "stabilizovať a harmonizovať pomery na Slovensku", tak ako to tvrdí podpredseda vlády pán Fogaš, ale práve naopak, prejaví sa podľa mňa ako organizovaný chaos, vyostrenie vzťahov a doslova násilné delenie obyvateľov jedného štátu na skupiny, ktoré sú privilegované a diskriminované. Je však paradoxné pre túto vládu a vládnu koalíciu príznačné, že privilegované budú práve časti národnostných menšín.
Myslím si, alebo skôr nechápem, načo je súčasťou tohto zákona jeho preambula. Myslím si totiž, že je zbytočná a má slúžiť len na to, aby určitým spôsobom zvýraznila význam tohto zákona. Je veľa zákonov, vlastne väčšina, ktoré majú zásadný význam pre rozvoj Slovenska a tie žiadnu preambulu neobsahujú. Napríklad aj zákon o štátnom jazyku. Preambula je súčasťou napríklad aj ústavy a ďalších významných dokumentov. Neviem, či nechcete alebo či to hádam nie je aj vašou snahou, aby sa tento zákon už aj takouto formou dal na úroveň ústavy alebo zákona o štátnom jazyku. Už samotný názov zákona, zákon o používaní jazyka národnostných menšín, a nie zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, vyvoláva otázniky.
Nutnosť prijatia zákona sa totiž zdôvodňovala hlavne nasledujúcimi článkami ústavy, a to článkom 6 ods. 2, ktorý hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Ďalej tiež článkom 34 ods. 2, ktorý hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj po "b) právo používať ich jazyk v úradnom styku". V obidvoch článkoch ústavy sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. Aj zákon o štátnom jazyku je vykonávacím vlastne v zmysle ústavy. Tento zákon si vlastne ústava vyžaduje, a to v článku 6 ods. 1, ktorý hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Odsek 2 hovorí, "používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon". Čiže v obidvoch článkoch, vlastne aj v tomto treťom, Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí vyslovene o používaní jazyka menšín v úradnom styku. V § 1 návrhu zákona sa taktiež hovorí, že účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na osobitné zákony pravidlá v používaní jazyka menšín aj v úradnom styku.
Obávam sa však, že po zakomponovaní návrhov SMK, ktoré sme mali možnosť si vypočuť, alebo aspoň niektorých z nich, sa skutočne už nemôže volať tento zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, pretože umožní používanie menšinových jazykov vo všetkých oblastiach, nielen v úradnom styku. A de facto sa menšinové jazyky, myslím, že všetci vieme, že ide hlavne o maďarčinu, dostanú na úroveň štátneho jazyka. To len potvrdzuje pravdivosť môjho tvrdenia z vystúpenia, ktoré som mala k prvému čítaniu zákona, že podaním poslaneckého návrhu SMK, návrh, ktorý bol prednesený pánom Mészárosom, de facto, ak by sa len polovička z jeho návrhov zakomponovala, zaviedla by viac štátnych jazykov, hoci teda, ako som povedala, SMK ide len o maďarčinu a stala by sa zo Slovenska určite nie Slovenskou republikou, ale Babylonom.
Ak ste hovorili ten biblický príbeh, ja vám ešte raz pripomeniem, že vlastne Babylon je príklad stavby, kde Babylonská veža bola veľmi pekným projektom, ale táto veža sa zrútila. A dôvod bol jednoduchý. Staviteľom sa poplietli jazyky a prestali si rozumieť. (Hlasy v sále.) Ale výsledok bol ten, áno, že sa im možno z pýchy, ako ma opravuje pán poslanec Šimko, poplietli jazyky, ale myslím si, že pýcha tejto vládnej koalície už nemá hraníc. Ako som hovorila vo svojom vystúpení k prvému čítaniu, podaním poslaneckého návrhu SMK išlo len o koaličné divadlo, ktoré malo v očiach verejnosti urobiť prijatie tohto zákona stráviteľnejším.
Pán podpredseda vlády, pán Fogaš, som rada, že tu dnes sedí, pri prerokúvaní zákona na zasadnutí ústavnoprávneho výboru sa vyjadril, že percentuálna hranica obyvateľstva obcí, na ktoré sa zákon vzťahuje, je výsledok politickej dohody. Ja si však myslím a dovolím si tvrdiť, že celý obsah zákona je výsledkom politickej dohody. Takto však nevznikajú dobré, prospešné zákony, ale skutočne politicky vynútené zlátaniny, čo je i prípad tohto zákona.
A teraz k niektorým konkrétnym ustanoveniam zákona. V § 2 v odseku 1 sa stanovuje, že ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 %, môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, to jest jazyk menšiny. Chcem sa opýtať, ako k tomu príde 80-percentná väčšina, ak má doplácať, a to doslovne na pomýlené chápanie demokracie, a má sa prispôsobovať menšine.
V ďalších paragrafoch tohto zákona sa hovorí, že náklady spojené so zavedením ustanovení zákona do praxe bude hradiť obec. Myslím si, že je paradoxné a nespravodlivé, že jednoducho tí, ktorí tento zákon nepotrebujú a ani ho nechcú, keď v obci tvoria napríklad 80 % obyvateľstva, budú musieť financovať to, že menšina, ktorej mimochodom štát vytvára vynakladaním nemalých finančných prostriedkov podmienky na osvojenie si štátneho jazyka, nevie alebo skôr nechce komunikovať na území tohto štátu, na území Slovenskej republiky, v slovenčine. Pre každú obec či mesto nie sú spomínané finančné prostriedky zvlášť v dnešných časoch malé. Ide napríklad o tlačivá, o papiere a v neposlednom rade hlavne o tlmočenie, ktoré bude musieť byť, ešte budem o tom hovoriť, na vysoko odbornej úrovni, v niektorých prípadoch a aj pracovné sily, zrejme hlavne teda pracovné sily maďarských tlmočníkov.
Spýtam sa: Čo je dôležitejšie pre obyvateľa každej obce na Slovensku bez ohľadu na národnosť, mrhať finančnými prostriedkami na to, čo nie je jeho existenčným záujmom, alebo ich vynaložiť na to, čo mu skvalitní život a z čoho budú mať osoh všetci obyvatelia obce v tom každodennom súžití?
Vyznávači princípov demokracie by mali takisto odsúdiť takýto diktát 20-percentnej menšiny a mali by požadovať, aby hranica používania jazykov menšín bola stanovená najmenej na 51 %. Myslím si, že by to nebolo ani proti zaužívaným európskym zvyklostiam. Môžeme to zaokrúhliť aj na 60 %. Rôznosť prístupov, keď som hovorila o zlátaninách, tak niektorí sa, možno aj tvorcovia tohto zákona, urazili. Mala som na mysli, že skutočne je to nesúrodý zákon a že skutočne nemohol byť dielom jedného ani nie človeka, ale jedného kolektívu. Pretože rôznosť prístupov pri tvorbe tohto zákona sa prejavuje napríklad v § 2 v odseku 3, ktorý hovorí, nebudem to čítať celé, že občan Slovenskej republiky, ktorý patrí k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy v obci podľa odseku 1, to jest tých 20 % aj v jazyku menšiny, a orgán verejnej správy mu musí poskytnúť odpoveď takisto v jazyku menšiny. To znamená, uvediem praktický príklad, že ak je občan napríklad obce, kde menšina tvorí len 5 %, takéto obce nájdeme napríklad v okrese Komárno, má právo komunikovať napríklad s okresným úradom v maďarčine, hoci vo svojej obci, keďže je menšina a tvorí len 5 %, nemôže komunikovať v maďarčine s obecným úradom.
Myslím si, že - tak ako som povedala na začiatku k tomuto paragrafu a odseku - miešajú sa tu dva princípy. Hovorí sa, že tento zákon má záujem vychádzať v každodennom živote občanov menšín v ústrety, ale tu sa pletie teda princíp, to, čo má byť zavedené na samospráve, s nejakým plošným princípom na území väčšieho územného celku.
Čo sa toho týka, musím ešte povedať - a je to naše presvedčenie -, že štátne úrady, teda aj orgány štátnej správy, sú vlastne nejakým právnym zástupcom štátu a mali by byť z tohto úplne vylúčené. A keďže sú orgánmi štátu, ktorý sa volá Slovenská republika a tá má aj podľa článku ústavy, ktorý som citovala, jediný štátny jazyk a tou je slovenčina, mala by sa táto používať ako jediná vo všetkých orgánoch štátnej správy bez obmedzenia.
V § 2 v odseku 4 sa hovorí: Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní atď. na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v druhopise aj v jazyku menšín. Som zvedavá, kto v praxi zabezpečí, aby prekladateľ, tlmočník zvládol aj odbornú a právnu stránku vydaného rozhodnutia pri jeho preklade, napríklad do maďarčiny. A viem si živo predstaviť, aký právny chaos vznikne pri riešení odvolania sa proti právoplatnému rozhodnutiu, ak sa bude argumentovať prekladom rozhodnutia napríklad do maďarčiny, ktorý právne alebo odborne nezodpovedá originálu v slovenčine.
V § 2 v odseku 5 sa uvádza, že označenie orgánu verejnej správy sa v obci podľa odseku 1 uvádza aj v jazyku menšiny, to jest v obci, kde je nad 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, je potrebné, aby sa na budovách označenie orgánov štátnej správy uviedlo aj v jazyku menšiny.
Orgány verejnej správy, znova zopakujem, sú orgány štátnej správy a samosprávy. A som proti tomu, aby v mestách, akýchkoľvek, čo i v jednom na Slovensku boli orgány štátnej správy označené v inom jazyku ako v štátnom, pretože sú to orgány, ktoré reprezentujú, zastupujú v danej obci či oblasti štát a tým je Slovenská republika. Preto takisto jediné označenie štátnych orgánov je prípustné len v štátnom jazyku, to jest v slovenčine.
Ďalší sporný je, podľa mňa, alebo zbytočný § 3 odsek 1, ktorý hovorí, že rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní členovia príslušného orgánu. To znamená, že ak má mestské zastupiteľstvo napríklad všetkých poslancov maďarskej národnosti a odsúhlasia si na mestskom zastupiteľstve, čo bude pochopiteľné, rokovanie v maďarčine, majú ostatní prítomní jednoducho smolu. Mestské zastupiteľstvo zo zákona o obecnom zriadení nie je pritom verejné a môže sa celkom pokojne stať, že na zasadnutí sa bude prerokúvať záležitosť, ktorá sa týka výhradne slovenskej verejnosti žijúcej v obci, hovoriť sa však bude v maďarčine. Toto je podľa vás priblíženie sa k Európe? Bolo by demokratické používať na rokovaniach mestského zastupiteľstva taký rokovací jazyk, s ktorým súhlasia všetci prítomní, to jest poslanci i verejnosť.
Nezmyselný a zbytočný je podľa mňa aj v § 3 ods. 2, ktorý hovorí o tom, že poslanec obecného zastupiteľstva má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny a tlmočenie dokonca zabezpečí obec na vlastné náklady. Je to nezmyselné, podľa mňa, teda nielen že sú to zbytočné náklady pre obec, ale aj preto, že ak je v mestskom zastupiteľstve jeden člen inej národnosti, musí byť zabezpečený tlmočník, lebo má právo napríklad ten jeden poslanec hovoriť napríklad v maďarčine, teda jeden poslanec môže spôsobiť, že celé mestské zastupiteľstvo i prítomná verejnosť, aj keď si to neželajú, budú mať všetko tlmočené do maďarčiny a ešte to budú musieť aj platiť. A myslím si tiež, že v nadväznosti na znenie odseku 1 je tento odsek 2 úplne zbytočný, pretože rokovanie alebo vystúpenie každého poslanca na mestskom zastupiteľstve je súčasťou rokovania mestského zastupiteľstva. Čiže neviem, prečo sa tam duplikuje, akým jazykom sa bude viesť.
V § 3 v odseku 3 sa hovorí o vedení kroniky mesta alebo obce a je formulovaný veľmi nejasne.
Neviem, či vás neruším, pán kolega, možno sa potom dobre nepočujete so susedom.
Je formulovaný tak, že sa dá vysvetliť aj tak, že stačí, ak je kronika vedená v jazyku menšiny. Zákon o obecnom zriadení však jasne hovorí o tom, ako a akými kritériami splnenými má byť vedená kronika obce. Preto je podľa mňa aj odsek 3 zbytočný.
V odseku 3 § 4 sa hovorí: Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny. Trochu, ak dovolíte, sa pozastavím pri tomto odseku. Orgány verejnej správy sú, ako už bolo povedané, i okresné úrady. A všeobecné záväzné právne predpisy v rámci ich pôsobnosti sú zákony platné na celom území Slovenska. Neviem, či si tvorca zákona, respektíve tvorcovia, lebo, tak ako som už povedala, takýto nesúrodý zákon nemohol mať jeden pôvod, uvedomil, čo činí. Tak kto bude zodpovedať za odbornú stránku tých prekladov?
V § 7 v odseku 2 sa ukladá pre orgány verejnej správy povinnosť vytvárať podmienky na používanie jazyka menšín. Zamyslime sa nad tým, ako to bude asi v praxi vyzerať. Samozrejme, že sa to prejaví napríklad i pri prijímaní do zamestnania. To mi nikto nevyhovorí, že nie. A obávam sa, že ovládanie jazyka menšín bude v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii miest a obcí významnou, ak nie rozhodujúcou podmienkou, a že sa tak vyostrí diskriminácia občanov slovenského národa, ktorá je na južnom Slovensku, existuje, či si to už vládna koalícia chce priznať, alebo nie.
V závere návrhu zákona v odseku 2 § 8 sa hovorí: Zrušuje sa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Obávam sa, že prijatie tohto zákona zrušuje slovenčinu ako štátny jazyk vôbec a zavádza tu niečo, dôsledky čoho nevedia jasne odhadnúť dnes ešte ani jeho tvorcovia. Lebo aj pán podpredseda vlády Fogaš vo svojom vystúpení tento týždeň na pôde Národnej rady povedal, citujem: "Je treba tiež povedať úprimne, že neexistuje žiadny vzor, okrem jediného zákona, ktorým je zákon vo Fínsku, ktorý upravuje špeciálnu ochranu jazyka Laponcov." Ďalej povedal, že "ide", citujem, "o pilotný projekt v Európe, projekt, ktorý by si mali osvojiť nielen kolegovia a poslanci a vláda povedzme v Maďarskej republike, ale i v iných krajinách, kde žijú menšiny". Ďalej uviedol: "Nenapodobňujeme riešenia v iných krajinách, pretože vlastne sa ani napodobňovať nedajú, pretože neexistujú." Ale náš pilotný projekt, podľa pána Fogaša, môže naznačiť cestu aj pre iných. Slovensko by sa mohlo stať krajinou, ktorá ukáže cestu. Sú to pekné frázy, možno pre niekoho sa aj dobre počúvajú. Čo ma na nich teší, je to, že konečne člen vládnej koalície verejne na pôde Národnej rady priznal, že prijímame zákonnú normu, ktorá nemá v Európe obdobu a že máme byť skutočne laboratóriom, v ktorom vládna koalícia na želanie a doslova vydieranie zvonku robí hazardné pokusy so Slovenskom a jeho obyvateľmi. Môže sa skutočne totiž stať, že budeme pilotným projektom v rámci Európy, len pilot v tomto prípade je kamikadze a so sebou má riadnu nálož výbušnín.
Často sa argumentuje, že termín prijatia tohto zákona nám nikto nevnucuje, že sme sa sami tak dobrovoľne rozhodli. Nie je to pravda! Z agentúrnych správ vám môžem uviesť, že nemecký ambasádor po viac ako dvojhodinovom stretnutí predstaviteľov Strany maďarskej koalície s veľvyslancami krajín Európskej únie vyhlásil, citujem: "Ak Slovensko neprijme v plánovanom termíne do 9. júla zákon o používaní jazykov menšín, nemôže v Helsinkách očakávať preradenie do prvej skupiny kandidátov na vstup do Európskej únie." Preto tu teda budeme rokovať aj celú noc a budeme sa snažiť plniť to, čo nám nadiktovali. A chcete ešte iný dôkaz porazeneckej, nesvojprávnej politiky súčasnej vládnej koalície a ultimatívneho a doslova vydieračského a neobjektívneho prístupu Európskej únie k Slovenskej republike? Zamyslite sa nad tým, aké bude naše postavenie v tejto organizácii, keď už k nečlenom sa pristupuje ako k lokajovi, hoci aj tak si stále myslím, že dôvody prijatia či neprijatia vždy boli a budú hlavne ekonomické. A chcete snáď ešte iný rukolapnejší dôkaz nelojálneho správania politikov Strany maďarskej koalície, ktorí kvôli vlastným ambíciám a úzkym politickým záujmom hazardujú s osudom celého Slovenska?
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vo svojom príspevku som sa snažila poukázať na najvypuklejšie nedostatky a negatívne dosahy vládneho návrhu zákona o používaní jazykov menšín. V charaktere rokovania - a nielen jedného - tejto Národnej rady - a nielen o tomto zákone - si nerobím žiadne ilúzie o tom, že padnú na úrodnú pôdu. Veľmi dobre viete i vy, vážení kolegovia z vládnej koalície, že predkladaný zákon nie je dobrý a že jeho prijatie narobí problémy. Veľmi dobre viete však zároveň, tak ako to vie aj celá slovenská verejnosť, ktorá sleduje médiá, o otrasoch vo vlastných koaličných radoch, napríklad o kauze Nafta Gbely II, odvolávanie prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, prešľapy ministra dopravy, exodus Rómov, korupcia, lobizmus na najvyšších úradoch a podobne.
Dôvodom prijatia zákona nie je snaha vyjsť v ústrety časti obyvateľov Slovenska, hociktorej, ale snaha zachovať pokope to, čo sa rozsýpa, lebo k sebe nepatrí, a to je nesúrodá vládna koalícia. Ale myslím si, že ani prijatie tohto zákona nič nezachráni. Veď tvrdíte, že je pre niekoho určený. Pre koho je vlastne tento zákon určený? Hovoríte, že pre príslušníkov národnostných menšín. Príslušníci jednej z nich sedia tu v parlamente a oni ako reprezentanti menšín, hoci ja si myslím, že sú reprezentanti aj podľa správania sa pána Csákyho len jednej menšiny, tento zákon odmietajú.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak vás neoslovili žiadne z argumentov, ktoré som doteraz uviedla proti prijatiu zákona o používaní jazyka menšín, dávam vám na zváženie ešte posledný. V týchto dňoch bola úspešne zavŕšená petičná akcia, v ktorej mali občania možnosť vyjadriť sa k prijatiu tohto zákona. Túto petičnú akciu iniciovali mladí ľudia, ktorým nie je ľahostajné to, čo sa teraz deje na Slovensku, a nie je im jedno, aká bude v budúcnosti ich vlasť. Ak si vážite názory obyvateľov tejto krajiny, malo by byť zo zákona vypísané referendum, tak ako je to obvyklé v iných demokratických krajinách. Hovorí sa hlas ľudu, hlas boží. Čoho sa teraz obávate? Alebo sa riadite inými princípmi, keď sa uchádzate o moc, a inými podľa mňa zvrátenými, keď ju už získate?
Vážení kolegovia, všetci odniekiaľ pochádzame a niekde sa po skončení Národnej rady vrátime. Niekde sa vrátime aj po tomto hlasovaní. Hlasujte tak, aby ste sa mohli v každom meste na Slovensku pozrieť ľuďom do očí. Veď história podľa mňa raz všetko podčiarkne a sčíta a aj vám vystaví účet.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)