Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy prihlásený za kluby je pán poslanec Ladislav Orosz.
Ešte predtým sú faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Malíkovej, posledná v poradí je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť ďalších faktických prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková. Nie je prítomná.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Dovolím si nesúhlasiť s pani poslankyňou Malíkovou v jednom, že už nie je prijatie jazykového zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku tým hlavným a určujúcim problémom, ktorý stanovuje podmienky prijatia Slovenska do Európskej únie. Už 14. 12. 1998 v rádiu Slobodná Európa odznelo z úst Maxa Van der Stoela predvídavo, ak by sa náhodou naša vládna koalícia pousilovala týmto zákonom vliezť im do istých častí, ktoré zrejme nemajú ani oni radi, po rozhovore s pánom Petrom Weissom, ktorému prízvukoval, že nie prijatie jazykového zákona, ale rómsky problém bude tým hlavným menšinovým problémom, ktorý bude určovať podmienky prijatia Slovenska do Európskej únie. Takže potom, čo sa Nemecko vzbúrilo proti tomu, aby nemčina nebola jedným z rozhodujúcich rokovacích jazykov Európskej únie, je dnes jasné každému, kto je trocha chápavejší v tomto sneme, alebo pre tých tolerantnejších, pán Šimko, že jazyk je súčasťou zvrchovanosti a suverenity štátu a že ten, kto chce túto suverenitu a zvrchovanosť, zakotvenú aj v článku 6 slovenskej ústavy, narušiť, tvrdošijne nástojí na tom, aby aj jeho jazyk sa stal súčasťou maďarskej zvrchovanosti a suverenity na južnom Slovensku, a teda prispieva k autonómii a iredentizmu. V každom prípade to nemá nič spoločné s ústretovosťou, takisto ako nemecká ústretovosť voči Európskej únii, to nie je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Poslankyňa Malíková vo svojom vystúpení pripomenula slová, ktoré tu, pokiaľ sa dobre pamätám, predvčerom povedal podpredseda vlády pán Fogaš v súvislosti s návrhom zákona, ktorý tu teraz prerokúvame, a označil ho za pilotný projekt. Nuž myslím si, že ak tento návrh zákona, ktorý máme teraz na stole, je naozaj určený národnostným menšinám, ako to kdekto o ňom tvrdí, a mali by sme naozaj akceptovať ten názor, ktorý nám tu povedal pán Fogaš, tak by sme sa mali skôr dohodnúť na tom, že európske štruktúry, ktoré nám odporúčajú takýto pilotný projekt, upozorníme na to, že existuje krajina nie taká vzdialená, kde by sa naozaj prijať takýto pilotný projekt veľmi zišlo, lebo si myslím, že tam sú menšiny naozaj v ohrození. Mám na mysli Maďarskú republiku. Spomeňte si, že svojho času tam žila takmer 400-tisícová slovenská menšina, dnes je tam 10 tisíc Slovákov, alebo aspoň 10 tisíc ľudí sa zhruba hlási k slovenskej národnosti. Ale aby ste ma neupodozrievali z nacionalizmu, aj situácia iných menšín v Maďarsku je katastrofálna, mám na mysli nemeckú, rumunskú, chorvátsku a tak ďalej a tak ďalej. Takže možnože by sme sa skôr mali dohodnúť na tom, že odporučíme európskym orgánom, aby sa s týmto skvelým pilotným projektom obrátili na Maďarskú republiku. Menšinám v Maďarsku by to určite pomohlo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcel z vystúpenia pani poslankyne Malíkovej upozorniť na také dve oblasti, ktoré tu spomenula a ku ktorým by bolo treba ešte povedať možno pár slov. Prvá je zameraná na to, že v súčasnosti sa skončila petičná akcia, kde viac ako 400 tisíc občanov Slovenskej republiky žiada, aby sa mohli v referende vyjadriť k otázke používania jazyka menšín, ktorý až teraz je vlastne známy, aké má znenie, čiže až teraz sa dá povedať, či tento návrh, ktorý je tu predložený, je tým najšťastnejším riešením vzájomných medziľudských vzťahov v zmiešaných oblastiach alebo v jazykovo zmiešaných oblastiach, lebo práve tento zákon má vytvoriť podmienky na ich spolužitie a na vytvorenie podmienok vzájomnej komunikácie. Na dôvažok v tejto situácii sú vážnejšie problémy, ktoré by sa asi mali v tomto čase riešiť, ako je rómsky problém a aj ekonomické problémy, ktoré určite Európska únia na Helsinskom zasadnutí bude považovať ako prioritné, a nie prijatie zákona, ktorý práve prerokúvame.
Druhá taká téma je, ktorou by som sa chcel obrátiť aj na pána predkladateľa, pána podpredsedu vlády, či je stanovisko aj iných menšín k tomuto zneniu zákona, ako iné menšiny žijúce na Slovensku vidia používanie alebo vplyv znenia tohto zákona na používanie jazyka menšín a či ony privítali takéto riešenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na rozdiel od teraz diskutujúceho pána Oberhausera by som chcela podporiť práve to, čo povedala pani Malíková v tom, že skutočne sa vychádza len jednej menšine v ústrety a práve je paradoxné, že tá menšina akýmsi spôsobom nemá o to záujem. Je skutočne dojemné, ako sa snažíme chrániť ľudské práva, a pritom porušujeme dennodenne zákony v tejto snemovni.
Dovolím si prečítať z dnešných novín, z dnešnej tlače. 11 najväčších rómskych združení registrovaných na ministerstve vnútra žiada vo svojej výzve prehodnotiť pôsobenie Pála Csákyho vo funkcii podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva. Je to práve kvôli tomu, že ochraňuje len záujem jednej menšiny, a to maďarskej. Rómska inteligencia za spolužitie žiada premiéra Dzurindu a predsedu SDK, aby konečne začali efektívnu komunikáciu s RIS na základe dohody o spolupráci z 26. 8. 1998, ktorá sa vôbec neplní. Pravdepodobne aj tento zákon, ktorý teraz prijímame, je súčasťou nejakej druhej dohody, s ktorou, keď sa napália maďarskí poslanci, tak s ňou vystúpia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, dajte ešte slovo pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa Tóthová bola prihlásená, len si pomýlila hlasovaciu kartu s pani poslankyňou Muškovou.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne ste boli teraz ústretový. Ďakujem.
Ja by som chcela nadviazať na pani poslankyňu Malíkovú, ktorá vlastne vo viacerých svojich bodoch mala obdobné stanoviská ako ja a hlavne na tú časť, kde poukázala na finančnú náročnosť niektorých ustanovení. Pán podpredseda vlády, opätovne si dovolím vám položiť otázku, ako je splnená legislatívna podmienka preukázania nákladov na štátny rozpočet. Snáď nemyslíte vážne, že tieto náklady budú niesť obce v tých lokalitách, kde 80 % je príslušníkov slovenskej národnosti a 20 % maďarskej, že tieto obce to budú niesť.
A keď už mám slovo, chcem upozorniť pani poslankyňu Belohorskú, aby necitovala z novín to, čo je napísané, pretože sa môže stať, že ju obvinia, že má obdobné názory ako príslušníci rómskej komunity a asi je za organizovaním nejakých akcií, ako sa to stalo mne, keď som citovala z denníka Pravda článok, ktorý tam bol publikovaný, a vládny splnomocnenec pán Danihel hneď za tým videl organizátora Rómov do exodu, do Fínska. Keďže mala som vraj použiť podobnú terminológiu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledným do rozpravy prihlásený za poslanecké kluby je pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz vystúpi za klub Strany demokratickej ľavice.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
žiadne legislatívne dielo nie je dokonalé a nikdy s ním nebudú všetci spokojní. To zvlášť platí aj na základe doterajšej diskusie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Diskusia o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania bola podľa očakávania konfrontačná, vášnivá, málo vecná a veľmi málo konštruktívna. V zásade súhlasím s názorom, ktorý vyslovil počas prvého čítania náš ctený kolega poslanec Cuper, ktorý vo svojej klasickej faktickej poznámke uviedol, že dva dni tu rozprávame o ničom. Takýto sebakritický postoj si ja osobne u pána poslanca veľmi vážim a predpokladám, že ho ocenili a oceňujú aj ostatní poslanci. Obávam sa, že to nebude inak ani počas druhého čítania, keď vychádzame už z toho, že je do diskusie prihlásených 33 poslancov, z toho 31 z opozície, a to sú len písomne prihlásení.
Za týchto okolností chcem vyzdvihnúť, že diskusia v ústavnoprávnom výbore o tomto návrhu zákona bola z veľkej miery vecná a konštruktívna a v súlade s poslaním ústavnoprávneho výboru sme sa snažili zamerať na legislatívnotechnické zlepšenie tohto návrhu, v záujme zabezpečiť jeho jednoznačnejší výklad sme sa usilovali o jeho technické zlepšenie, a to aj v záujme toho, aby sa predišlo určitým problémom, ktoré by sa mohli vyskytnúť v aplikačnej praxi.
Dovoľte mi, aby som vás všetkých požiadal o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené v ústavnoprávnom výbore a ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov. Na kolegov zo Strany maďarskej koalície by som sa v tejto súvislosti chcel obrátiť s tým konštatovaním, že tu v žiadnom prípade nejde o zúženie rozsahu práv poskytovaných týmto zákonom príslušníkom národnostných menšín. Ide o návrhy, ktoré by mali predísť aplikačným problémom, mali by zabezpečiť jednoduchší výklad tohto zákona a predovšetkým predísť prípadným konfliktom pri aplikácii.
Prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov sa dotýka § 2 ods. 4 zákona. Jeho zámerom je predísť prípadnému konfliktu, ak by rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v štátnom jazyku nebolo v súlade, resp. by nekorešpondovalo vecne, obsahovo s jeho rovnopisom v jazyku menšiny. Takýto spor by mohol vzniknúť, keby bolo takéto rozhodnutie nepresne alebo nesprávne preložené. Za týchto okolností v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu by mal platiť text rozhodnutia v štátnom jazyku.
Druhý pozmeňujúci návrh sa dotýka § 3 ods. 1 zákona, ktorý upravuje možnosť použitia jazyka menšiny pri rokovaní orgánov samosprávy obcí. Podľa pôvodného návrhu zákona by sa jazyk menšiny pri rokovaní orgánu samosprávy obce, napríklad obecného zastupiteľstva, mohol uplatniť vtedy, keď s tým budú súhlasiť všetci poslanci obecného zastupiteľstva. My však vieme, že zo zákona o obecnom zriadení je rokovanie obecného zastupiteľstva verejné a môžu sa ho zúčastniť aj niektorí ústavní činitelia. Za týchto okolností by bolo veľmi nevhodné, aby bolo možné použiť jazyk menšiny bez toho, že by sa k tomu vyjadrili aj ostatní účastníci rokovania. Z tohto dôvodu schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu odstráni prípadné konflikty, ktoré by pri aplikácii tohto ustanovenia mohli vzniknúť.
Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore, sa dotýka § 7 ods. 1 a výslovne sa v ňom uvádza, že zamestnanec orgánu verejnej správy nie je povinný ovládať jazyk menšiny ani v obciach, na ktoré sa mechanizmus tohto zákona vzťahuje. Toto ustanovenie je podľa môjho názoru možné síce odvodiť aj z už platnej úpravy, ale napriek tomu ho nepovažujem za nadbytočné, pretože opäť ho možno považovať za určitú právnu poistku pre aplikačnú prax. Týmto ustanovením, ktoré už bolo obsiahnuté v zákone o úradnom jazyku, by sa malo predísť tomu, aby pri prijímaní do zamestnania nebola porušená zásada rovnosti.
Na rokovaní ústavnoprávneho výboru som predložil aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré nezískali dostatočnú podporu kolegov poslancov. Prvý sa dotýkal názvu tohto zákona, keď som odporúčal do názvu zákona pripojiť aj slovíčka "v úradnom styku". Tento pozmeňujúci návrh vychádza z textu ústavy, konkrétne z článku 6 ods. 2 a článku 34 ods. 2 písm. b) ústavy, kde sa odkazuje výslovne na prijatie takéhoto zákona. Navyše takémuto názvu zákona korešponduje aj obsah zákona, ako i účel zákona, ktorý je legislatívne vymedzený v druhej vete § 1. Na moje prekvapenie tento pozmeňujúci návrh nezískal oporu u kolegov poslancov z opozície. Z tohto dôvodu ho ja osobne nebudem opätovne predkladať na pléne, ale mám informácie o tom, že bude predložený niektorým poslancom za Stranu demokratickej ľavice.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil v ústavnoprávnom výbore a ktorý nezískal potrebnú oporu, sa dotýkal § 1. Tento považujem za potrebné v súlade s § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predložiť na schválenie, resp. hlasovanie schôdzi Národnej rady. Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je vypustenie prvej vety z § 1, ktorá obsahuje text: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať aj jazyk národnostnej menšiny." Ako právnik som hľadal dôvod, prečo je táto veta vôbec obsiahnutá v legislatívnom texte. Odpoveď je pomerne jednoznačne naznačená v osobitnej časti dôvodovej správy, kde sa zdôrazňuje, že cieľom takejto úpravy je zdôrazniť, že príslušník národnostnej menšiny môže slobodne a bez zasahovania používať jazyk národnostnej menšiny v súkromí a na verejnosti.
Treba povedať, že toto právo je prirodzené, jeho možnosť vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z článku 2 ods. 2, ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Vyplýva aj z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku. Z tohto hľadiska je prvá veta § 1 po prvé nadbytočná a po druhé môže sa stať predmetom úvah o jej protiústavnosti. Ak sa totiž v zákone vyslovene uvedie, že právo používať iný než štátny jazyk majú možnosť príslušníci národnostnej menšiny, môže vzniknúť otázka, či je takéto právo popreté iným občanom, ktorí nie sú príslušníkmi národnostnej menšiny. Takýto výklad by smeroval k takému záveru, že určitá časť občanov je vo vzťahu k iným občanom diskriminovaná, čo by bolo v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Preto podávam návrh, aby sa prvá veta § 1 z textu návrhu zákona vypustila.
Počas rokovania ústavnoprávneho výboru, ako aj v rámci druhého čítania boli predložené zo strany poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície aj ďalšie pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som k nim zaujal stručný postoj.
Po prvé, v tej skupine návrhov je obsiahnutý celý rad návrhov, ktoré vecne patria do iných právnych predpisov. Ak by sa zahrnuli do tohto návrhu zákona, bol by to nesystémový zásah do platnej legislatívy, ktorá sa tu vyvíja na našom území už takmer 80 rokov. Ide napríklad o body 10, 11, ale aj 13 až 20 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mészáros. Tie návrhy, ktoré sú tam obsiahnuté, patria napríklad do Trestného poriadku, do Občianskeho súdneho poriadku, prípadne zákona o správnom konaní a takisto do zákonov, ktoré existujú v oblasti školstva a kultúry.
Ďalej je tu skupina návrhov, ktoré výrazne vecne rozširujú obsahový rámec vládneho návrhu zákona. Ide napríklad o bod 2 týchto pozmeňujúcich návrhov, ktorý rozširuje 20-percentnú hranicu na uplatnenie tohto zákona na 10 %. To isté platí aj o bode 4 alebo 5. Ich schválením by sa de facto vytvoril stav dvojjazyčného úradovania v orgánoch štátnej správy a samosprávy. Z týchto dôvodov chcem uviesť, že schválenie týchto zákonov nie je pre členov poslaneckého klubu prijateľné.
Ak mám vysloviť svoj osobný názor, tak pre mňa je prijateľný pozmeňujúci návrh pod bodom 9, ktorý sa dotýka svadobných, matričných a smútočných obradov, a za určitých okolností azda aj bod 6, ktorý hovorí o možnosti obrátiť sa na Kanceláriu prezidenta, Kanceláriu Národnej rady a Úrad vlády s podaním v materinskom jazyku. Toto je môj osobný názor, to nie je názor členov poslaneckého klubu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Orosza, ktorý vystúpil za poslanecký klub SDĽ, s faktickými poznámkami vystúpi 8 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Prvá - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy, páni,
dovoľte mi dve krátke poznámky na predrečníka. Hneď v úvode začal pán poslanec Orosz hodnotiť rozpravu v prvom čítaní a v skrátenom konaní tohto zákona. Pritom, bohužiaľ, mal iba jeden pohľad, negatívny pohľad na vystúpenie opozičných poslancov. Mrzí ma, pán poslanec, že ako právnik ste taký neobjektívny, že ste nevideli a nepočuli, že mnohé konfrontačné výroky odzneli práve z úst koaličných poslancov, konkrétne aj z vašej strany. Tak by som bola rada, keby ste boli v budúcnosti objektívny a tú konfrontáciu naozaj vnímali aj takýmto objektívnym optikom.
A druhá poznámka k vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka doplnenia názvu zákona, pričom tvrdíte, že ak sa zmení názov, že obsah sa nezmení. Ale nie je to celkom tak, pretože ak doplníte ten názov o dodatok "v úradnom styku", tak to vôbec nekorešponduje s § 3 odsek 3. Neviem, čo má kronika spoločné s úradným stykom. Ani s § 4 odsek 1, kde sa hovorí o uliciach a iných geografických označeniach, pretože ani označenie ulice nemá súvis s úradným stykom. Takže myslím si, že iba názov nemení podstatu tohto zákona a že ak by ste zmenili zákon, potom by ste museli niektoré paragrafy, respektíve odseky vynechať a niektoré doplniť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mňa skutočne mrzí, že vo vás, ktorí máte k dispozícii hlasovací valec, sa nenájde ani toľko úcty voči právu aj opozičného politika povedať svoj názor, že ste ochotní napadnúť, tak ako napadol teraz pán poslanec Orosz poslanca Cupera, že tu dva dni diskutujeme o ničom. Nehnevajte sa, keď som počula, pán poslanec, vaše pripomienky, tak skutočne je to o ničom. V štáte, v ktorom tak klesla životná úroveň, ako je Slovensko, vy idete vypúšťať alebo pridávať slovíčka. Včera boli zavreté lekárne. Viete, tým pacientom, ktorí stáli pred lekárňou, bolo úplne jedno, či vy vypustíte jedno slovíčko, alebo nie, či sa on ráta k maďarskej alebo slovenskej menšine, lebo on potreboval lieky. V štáte, v ktorom premiér vydiera svojich predstaviteľov inštitúcií nahrávkami, nelegálnymi nahrávkami, vy ako právnik ste ticho.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán poslanec Orosz,
ja vás sledujem a profil, ktorý tu demonštrujete v tomto parlamente ako právneho experta - a mám úctu úprimne k vašim právnym znalostiam -, trošku ma preto prekvapilo, nechcem zase preháňať, trošku ma prekvapilo, že pokračujete vlastne v tom, v čom aj vaši predrečníci z ostatných koaličných klubov. Snažíte sa zlepšovať, snažíte sa robiť nejaké kozmetické zmeny, ale ani vy ste nezaujali ani jednou myšlienkou postoj k vecným potrebám tohto zákona.
Povedzte mi, prosím vás, čo je vecný problém na Slovensku v používaní jazykov menšín? Ja nepoznám jednu jedinú myšlienku, nepadla tu zo strany vašej, ani zo Strany maďarskej koalície jediná myšlienka, jeden vecný argument, prečo by to bolo treba urobiť. Som rád, že ste hovorili za klub SDĽ, lebo aj váš kolega predkladateľ vystúpil minule s jednou myšlienkou, ktorá dala nejakú logiku tomuto nášmu konaniu, týmto vašim návrhom, a to, že Slovensko si robí ambíciu tento zákon vypracovať ako pilotný projekt.
Takže ja vám navrhujem, aby ste zmenili názov zákona - "Zákon o používaní jazykov národnostných menšín zvyšku sveta - pilotný projekt Slovenskej republiky".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nemôžete, pán poslanec Orosz, vyčítať, že sa do rozpravy prihlásilo z opozície 31 poslancov. Ja osobne si myslím, že je to naše právo. Skôr vyčítajte, pán poslanec, koaličným poslancom, že nevystupujú k tomuto zákonu. Možno nevystupujú aj z toho dôvodu, že nevedia obhájiť to, s čím sami vnútorne nesúhlasia. No ale sú pripravení splniť pokyn zhora a bez ohľadu na rozpravu schváliť tento pre Slovensko taký rozporuplný zákon.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zaujalo ma vo vystúpení pána poslanca Orosza, že zistil, že v § 1 je naozaj povedané niečo, čo je tu dávno platné, a to, že občan Slovenskej republiky má právo okrem štátneho jazyka používať aj jazyk národnostnej menšiny a že vlastne sa tu niečo dáva, čo by prinieslo taký pohľad na Slovensko, ako keby sme tieto práva tu teraz nemali a museli to upravovať novým zákonom. Je to naozaj tak, že takéto tvrdenie by vlastne spochybnilo Slovensko. A je naozaj nadbytočné a treba ho vypustiť z tohto návrhu zákona. Plne sa s vaším názorom stotožňujem.
Zaujala ma tiež vaša úvaha o tom, že niektoré z návrhov poslancov Strany maďarskej koalície by zavádzali dvojjazyčnosť v úradnom styku, a preto je naozaj cestou nie najlepšou, keď štát miesto toho, aby riešil jednoznačnosť informácií a šírenia všetkých druhov, proste pohybu informácií tým, že zabezpečuje všetko v jednom jazyku, že sa tam jednoducho nemôže vnášať ďalší jazyk, ktorý by zaniesol komplikácie, nedorozumenia aj oveľa drahšie úradovanie a väčšie náklady v štátnej správe a územnej samospráve. Ale keď tento prístup oceňujete, tak by ste sa mali pozerať aj na terajšie znenie zákona a naozaj veľmi dôkladne vyčistiť dvojjazyčnosť, ktorá je zabudovaná aj vo vládnom návrhu zákona. A potom by to bolo naozaj úprimné a plne by sme to ocenili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec Orosz, pre mňa bolo šokujúce počuť z vašich úst, že dva dni sa tu rokuje o ničom. Ak ste to mysleli tak, že tento zákon je o ničom a teda je zbytočný, tak by som s vami súhlasila. Ale ak ste tým mysleli to, že keď tu dva dni obhajujeme štátny jazyk a to je podľa vás o ničom, tak si myslím, že by ste mali prehodnotiť svoj vlastný postoj k svojmu vlastnému materinskému jazyku. Neviem teda, či vaším materinským jazykom je slovenčina, pretože potom sa k nej staviate úplne macošsky a mali by ste si potom brať príklad z maďarských kolegov, ktorí tu bojujú za svoju materčinu. A vy ju takýmto dehonestujúcim spôsobom zhadzujete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán Orosz,
ubezpečujem vás, že naša sympatia a vzájomná obľúbenosť má dlhšie korene. Trochu sa o nich zmienim. Už vo Federálnom zhromaždení ste patrili k tým principiálnym odporcom slovenskej štátnosti, neboli ste ochotný zahlasovať ani v opakovanom prípade za slovenskú samostatnosť, ako pán Nižňanský a pán Klein, ale tí už tu nesedia. Za to ste si vyslúžil teplé miestečko v prezidentskej kancelárii pána Kováča. Manipuloval ste v roku 1994 s referendom, aby sa zosadila Mečiarova vláda. Za to ste zrejme dostali ďalšie teplé miestečko predsedu ústavnoprávneho výboru. Teraz sa snažíte manipulovať v prospech tejto vládnej koalície, ale neviem, či v prospech Slovákov. Nikdy ste na slovenskej strane nestáli. To je jednoznačné.
Ak som povedal, že rokujeme o ničom, tak za tým si stojím. Naozaj z pohľadu nášho, a to pani Slavkovská povedala veľmi pekne, je toto rokovanie o ničom. Z našej strany je však obhajobou slovenskej štátnosti, slovenskej zvrchovanosti, ktorej súčasťou je aj štátny jazyk. Ale vy to nepociťujete, tak ako ste nepociťovali v roku 1992 potrebu vzniku samostatnej republiky. Proste vždy ste boli na tej "správnej barikáde" proti tomuto národu. Za to ste dostávali odmeny vo forme prebend. Teraz kalkulujete možno s ďalšou, že za lojalitu a servilitu k maďarskej národnostnej menšine dostanete teplé miestečko predsedu Ústavného súdu alebo aspoň sudcu Ústavného súdu. Podotýkam, nie ste jediný v tomto parlamente, kto s tým kalkuloval. Bol tu ešte jeden, pán poslanec Zajac, ktorý v ústavnoprávnom výbore presadzoval ešte väčšie ohavnosti ako vy proti slovenskému národu. A to napríklad, aby sa Maďari mohli obracať aj na pána prezidenta alebo ďalšie, vy iba nechcete...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
(Hlasy v sále.)
Bol som prihlásený, tam som svietil. Čo neviete ani čítať od toho hnevu? Žiadam dve minúty. Nedal mi hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hovorte, pán poslanec.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán poslanec Orosz,
nečakajte, že uveríme vašim slovám, lebo už ste nám tu toľko dali výkladov, ako obísť zákon, že vám veľmi neveríme. Ale keď tak túžite zmeniť názov zákona, tak navrhujem vám zmeniť, zmeňme ho spolu. Aspoň ukážeme spoluprácu. Dajme názov pravdivý. Nech sa to volá zákon taký, aký je, o zavedení maďarčiny ako druhého štátneho jazyka na Slovensku. Ak súhlasíte, zvyšok hlasov nájdem. Môžete to podať. Ale meniť nepravdivý za nepravdivý názov je úplne zbytočné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Procedurálny návrh má pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci,
moja pripomienka je skôr na vás. Prosím, upozorňujem na fakt, že poslanci Strany maďarskej koalície...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dajte procedurálny návrh, pán poslanec...
Poslanec R. Hofbauer:
Prosím, nechajte mi slovo, pán predsedajúci...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dajte návrh.
Poslanec R. Hofbauer:
Skontrolujte hlasovacie karty v Strane maďarskej koalície, pretože striedavo zapínajú poslancov do faktických pripomienok, ktorí sa vôbec tu nenachádzajú. Poslanec Árpád Duka-Zólyomi tu nie je. Dvakrát sa jeho meno objavilo na hlasovacej tabuli. Tak nech neklamú a nech si nerobia žarty z tohto poslaneckého zboru a predovšetkým aj z vás ako vedúceho tejto schôdze.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby nemanipulovali s hlasovacím zariadením a nezneužívali hlasovacie zariadenie tých pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, a nezapínali ich na svetelnej tabuli či už s prihláškou na faktické poznámky, alebo procedurálne návrhy.
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, § 30, dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že dĺžka vystúpenia bude ohraničená na 10 minút.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme hlasovať v zmysle § 30 zákona o rokovacom poriadku o návrhu pána poslanca Andrassyho, ktorý navrhuje, aby sme obmedzili dĺžku vystupujúcich rečníkov v rozprave na 10 minút.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Prosím teraz všetkých pánov poslancov, ktorí budú vystupovať ako ďalší v poradí, tak ako sú prihlásení na zozname rečníkov do rozpravy, aby svoje vystúpenie mali maximálne v dĺžke 10 minút.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ja by som vás chcela upozorniť, možno ste zabudli, že pred trištvrte hodinou vás požiadal poslanec Cuper o to, aby dostal právo...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nezabudol som, práve som chcel dať hlasovať.
Poslankyňa I. Belohorská:
Len vidím, že potom preferujete tie svoje pripomienky, tam ste dali okamžite a o tejto našej opozičnej trištvrte hodiny čakáme na hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, ja som povedal, že budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera.
Ideme hlasovať. Nech sa páči, hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Cuper, ktorý žiada, aby Národná rada vyslovila súhlas s tým, aby zástupca petičného výboru, ktorý organizoval petičnú akciu na vyhlásenie referenda o používaní jazyka národnostných menšín, mohol vystúpiť na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Ako ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ivan Hudec.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som na úvod môjho vystúpenia povedal iba tri kratulinké myšlienky. Prvá bude znieť veľmi jednoducho. Nejestvuje politický dedičný hriech. Tým chcem osloviť tých ľudí, ktorí keď náhodou kedysi boli presvedčení o tom, že Slovenská republika nemôže existovať, že je nespôsobná existovať, a boli vtedy proti tomu, lebo ich presvedčili ich ekonómovia, ich právnici, že jednoducho musíme brať situáciu inak. A rád by som bol, aby sa už nerátali do tej kategórie tých ľudí, ktorí budú zásadne bojovať proti tomu, že Slovenská republika jestvuje a budú vždy veľmi radi, keď sa jej nebude dariť, keď bude nespôsobná a keď istým spôsobom potvrdí sa ich pôvodný názor na to, že Slovenskú republiku nebolo treba.
Druhá moja poznámka. Slovenský jazyk je naozaj veľmi ťažký. Dokazuje to to, že keď vycestujú občania, ktorých materinský jazyk je maďarský, do Ameriky, do Francúzska, do Nemecka, tam sa ľahko naučia tieto jazyky. Ale na Slovensku, žiaľbohu, či už preto, že je naozaj ťažký, alebo nie sú schopní sa to naučiť, veď aj takí ľudia sú, ktorí to nedokážu, jednoducho majú problémy a majú jazykovú bariéru a treba k nim pristupovať iným spôsobom. V jednom ich treba poľutovať a možno im naozaj treba vytvoriť také invalidné podmienky, aby to mohli zvládnuť.
Tretia poznámka. Na rozdiel od mnohých možno politických kolegov si dovolím tvrdiť, že vystúpenie pána poslanca Ivana Šimka bolo veľmi podnetné. Ja by som ho privítal. Ak je úprimné, možnože aj čosi naznačuje do budúcnosti. Ja si naozaj myslím, že samovražedný boj politických strán v Slovenskej republike raz musí skončiť. A nesmie sa stať to, aby sme my začali zneužívať skúsenosti mnohých uhorských magnátov, ktorí sa radšej zapredali všelijakým Turko-Tatárom, ktorým pomáhali vyhrávať súkromné vojny, aby sme túto prax aplikovali v rámci ich skúseností v Slovenskej republike. Nie, jednoducho sa nemožno zapredávať takýmto sebazničujúcim spôsobom do vážnych politických vecí a hazardovať s tým, čo je nám najdrahšie - s našou vlasťou.
Vo svojom živote ako ústavného činiteľa mám dva prekrásne zážitky. Prvý prekrásny zážitok bol vtedy, keď sa prijímal zákon o zahraničných Slovákoch, a druhý, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku. Dobre si pamätám, že pri prijímaní zákona o štátnom jazyku drvivá väčšina aj z tých ľudí, ktorí možno chcú korigovať svoj názor za tento zákon, vtedy hlasovala za. Ešte raz im za to ďakujem aj teraz. Verím, že nechcú teraz odčiniť, za neviem aké výhody, svoje vtedajšie postoje, pretože naozaj to bol postoj, ktorý podporoval štátnosť, budoval štátnosť a je podstatou našej štátnosti.
Mal som však aj štyri veľmi zlé skúsenosti. V prvom rade to bola skúsenosť, keď bol súboj medzi tzv. matičným a vládnym návrhom zákona o prijatí zákona. Ja som išiel vtedy prednými dverami, a nie zadnými a nemusel som sa hanbiť. Potom to bol tabuľový zákon, ktorý, bohužiaľ, označkoval ako psík isté územie. Potom to bol matričný zákon, ktorý prvý skrvavil slovenčinu a, bohužiaľ, platí doteraz. A, žiaľbohu, bola to aj novela školského zákona, ktorú sme prijímali už v tomto období v tomto parlamente.
Aby som náhodou neprekročil limit, pretože veľmi rýchle ste pochopili, že netreba dať veľa slov tým, ktorí môžu osloviť občanov tohto štátu, najprv odpublikujem alebo verejne poviem všetky pozmeňujúce návrhy k tlači číslo 275 v tomto poradí.
1. Vynechať preambulu zákona.
2. V § 1 v prvej vete pred slovo "právo" vložiť slová "občianske individuálne".
3. V § 1 v druhej vete
a) namiesto "v nadväznosti na osobitné, zákony2, pravidlá" použiť text "okrem osobitných zákonov2 ďalšie pravidlá", koniec,
b) vynechať slovo "aj".
4. Z § 2 vynechať ods. 1 a 2.
5. Ak nebude prijatý návrh 4, navrhujem v § 2 ods. 1 vymeniť "20 %" za "50 %".
6. V § 2 ods. 3 namiesto slova "poskytne" vložiť slová "môže poskytnúť".
7. V § 2 ods. 4 namiesto slov "sa na požiadanie vydáva" dať slová "sa môže na požiadanie vydávať".
8. V § 2 ods. 5 namiesto slov "sa v obci podľa ods. 1 uvádza" dať slová "sa môže v obci podľa ods. 1 uvádzať".
9. V § 2 ods. 6 namiesto slova "poskytuje" dať slová "môže poskytnúť" a vynechať spojku "a".
10. V § 3 ods. 2 po oprave číslovania odseku, tak navrhuje aj spoločná správa, v druhej vete za slovo "tlmočenie" vložiť text "do štátneho jazyka".
11. V § 3 ods. 3 dať pred spojky "ani" aj text "okrem štátneho jazyka".
12. V § 4 ods. 1 vložiť za slovo "území" text "a na svoje náklady".
13. Vynechať § 6 a následne prečíslovať ostatné paragrafy.
14. Vynechať § 8 a upraviť číslovanie paragrafov.
15. V § 9 zmeniť termín platnosti účinnosti na "1. január 2000".
Neviem, koľko mi vyjde času, ale pokúsim sa veľmi rýchle zdôvodniť svoje pozmeňujúce návrhy:
Ak dovolíte, vynechám tie argumenty, ktoré už boli použité v predošlej rozprave, a obmedzím sa na podstatné veci, pretože si myslím, že tento návrh zákona by mohol mať podobnú dikciu, ako má maďarský zákon, ktorý dovoľuje čosi, ak sa dá, ak sa môže, aj menšinám v Maďarsku. O nič iné nejde len o poučenie sa zo skúsenej demokratickej krajiny. Takže dávam návrh na dikciu takých istých paragrafov v tom, čo je akceptovateľné, čo sa prijíma a čo nie je kritizovateľné. Podstatná vec spočíva v niektorých týchto záležitostiach. Ide o percentuálne obmedzenie práv istej časti občanov žijúcich na istom území. Vystúpil som o tom v rozprave pri predošlom rokovaní. Nechcem hovoriť o tom, že vytvárame kategóriu štyroch občanov. Ja si myslím, že ten, kto bude chcieť, si túto argumentáciu nájde.
Najpodstatnejšia vec sa týka § 8. Nie je možné, aby sme týmto zákonom bez toho, že by sme sa k tomu priznali, trebárs v názve zákona, hlásili k tomu, že budeme novelizovať zákon a likvidovať ustanovenia, ako to predpisuje návrh vládneho zákona, najmä v ods. 1, pretože ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanoveniami zákona o štátnom jazyku a likvidujú akékoľvek sankcie, ktoré predpisoval zákon o štátnom jazyku.
Na záver, pretože času je naozaj málo, dovolím si dať ďalšie pripomienky v ďalšej diskusii. Chcem podotknúť iba jedno. Ak sa chceme vyhnúť riziku, že nevieme vyčísliť ekonomický dosah tohto zákona, nemôžeme dávať termín tohto zákona 1. septembra. Jednoducho musí platiť od 1. januára 2000, pretože inak nikto nezaplatí tie škody, ktoré vzniknú slovenskému obyvateľstvu, lebo to všetko zaplatí slovenský občan z tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.