Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči. Pani poslankyňa Belohorská, prosím.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Reagujem na otázku, na ktorú sa pýtal pán poslanec Oberhauser a na ktorú ku koncu odpovedal asi zainteresovane pán poslanec Mikloško, že čo robila Slovenská informačná služba. Nuž asi počúvala a mala toho dosť čo počúvať - pána Kaníka, pána Póra, pána doktora Ernesta Valka. Potom sa chvíľu zase zastavovali diaľnice, potom sa otvárali diaľnice, potom sa robili tendre na GSM, na Naftu Gbely, čiže práce bolo akurát dosť, len možno nie práve na tom, na čom mali robiť, a to bola ochrana štátnych záujmov tohto štátu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
K strašeniu a hystérii, ktorú tu šíril pán poslanec Hofbauer či Oberhauser, ale pán Hofbauer sa k tomu často uchyľuje, sa nebudem vyjadrovať. Zrejme pán poslanec patrí k ľuďom, ktorí uverili vlastnej účelovej propagande, stratili sebadôveru, dôveru v sily slovenského národa a už zabudli, čo je demokracia a úcta k vlastným spoluobčanom a aj k vlastnej ústave.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, že prijatie tohto zákona sa naozaj stalo jednou z politických podmienok preradenia Slovenskej republiky do prvej skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie. Stalo sa tak preto, lebo tento zákon na prvom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky v roku 1995 prisľúbili vtedajší predseda vlády a vtedajší predseda parlamentu. Na poslednom spoločnom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky 22. 1. 1999 tento Spoločný parlamentný výbor odporúčania, ktoré boli prijaté, a to podčiarkujem, konsenzom všetkých zúčastnených, vyzval Národnú radu, aby čo najskôr prijala zákon o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v súlade s potrebou vyššej úrovne ochrany, tak ako je stanovená v príslušných textoch Rady Európy.
Takže netvárme sa, že to nie podmienka a že sme sa k nej neprihlásili dobrovoľne. A varujem všetkých tých, ktorí si myslia, že jednoducho je len tak možné takto verejne prijaté záväzky nerešpektovať. Je nedostatkom politickej predstavivosti a nedostatkom politickej zodpovednosti hlásať tu, že ten zákon jednoducho nepotrebujeme.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej sa pýtam, či pán poslanec Zelník sťahuje svoju faktickú poznámku, pretože vypadol z toho zoznamu, ale pôvodne bol v poradí za pánom poslancom Weissom. Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa vrátiť k tomuto zákonu v tom zmysle, že tu ide najmä o obsah zákona, s akým bude prijatý. Je tam 20-percentná hranica, hrubo diskriminuje občana, ktorý nepozná a neovláda jazyk národnostnej menšiny. Čiže pán Oberhauser zabudol priamo povedať pánu poslancovi Weissovi, že zákon, ktorý postavila táto vládna moc, je pre slovenského občana neprijateľný. Jeho obsah je neprijateľný. Tak sa neschovávajme za zákon, ale hovorme o obsahu.
Súhlasím s pánom poslancom Oberhauserom v tom smere, že by sme sa mali zaoberať skutočne problémami, ktoré ťažia občana a ktoré sú pre občana bytostne dôležité, a nie prerokúvať takýto zákon. Ako uviedol, zdravotníctvo je v kolapsovom stave. Lekárnici majú zatvorené lekárne. Nemocnice nemajú na to, aby kúpili lieky, aby kúpili špeciálny zdravotnícky materiál. Do tohto kolapsového stavu zdravotníctva doviedol rezort minister zdravotníctva svojou neschopnosťou, tým, že za deväť mesiacov nedokázal prijať žiadne systémové opatrenia. Vy ste však, panie poslankyne a páni poslanci, dali prednosť prerokúvaniu tohto zákona pred touto správou. Odmietli ste, aby bola zmena programu rokovania schôdze, aby bola správa o aktuálnej situácii v zdravotníctve zaradená. Zrejme to vyzerá tak, že ani prerokúvaná nebude. Veď načo? Zaujíma vás to, čo skutočne náš občan potrebuje?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pre úplnosť, aby sme sa potom nehádali, na tabuli bol ešte pán poslanec Andrassy, ktorý stiahol svoju faktickú poznámku. A pýtam sa, či pán poslanec Kotian trvá na svojej faktickej poznámke. Áno, tak ho zaraďte do poradia. A to je všetko k týmto faktickým poznámkam.
Ďalej pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec, viacerí sme vo svojich vystúpeniach žiadali a nakoniec to požaduje aj rokovací poriadok, aby boli vyčíslené ekonomické náklady tohto zákona. Pán podpredseda sľúbil a ja verím jeho slovu, že predloží túto analýzu ekonomických nákladov. Myslím si, že je veľmi dôležité práve pri rozhodovaní sa o zákone, aspoň malo by to byť dôležité aj pre koaličných poslancov. Nerobím si však nádeje, pretože buď nie sú prítomní, alebo vystupujú nevhodným spôsobom, často urážlivým voči opozícii.
A čo ma najviac mrzí, že predseda ústavnoprávneho výboru dá návrh, o ktorom sa okamžite hlasovalo a ktorý je v rozpore so Zákonníkom práce a s dohodami, ktoré Slovenská republika podpísala s Medzinárodnou organizáciou práce. Tieto dohody sa týkajú aj nočnej práce, nadčasovej práce a práce žien. Nejde, samozrejme, o nás poslancov, lebo my, čo si odhlasujeme, to na nás platí. Opakovane som vás žiadala v tomto parlamente, aby ste dodržiavali tieto zákony, pretože Národná rada má desiatky zamestnancov, prevažne žien, ktorých sa dotýka Zákonník práce, a vy svojimi rozhodnutiami, ktoré si odhlasujete, porušuje tieto zákony. Je to o to smutnejšie, že takýto návrh dá predseda ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že mal mať aspoň toľko slušnosti, aby požiadal o tento návrh niekoho iného, pretože na jeho mieste by som sa hanbila zastávať takúto funkciu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Mušková, prosím.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán podpredseda, je mi ľúto, že vy predstaviteľ strany občianskeho porozumenia, ktorá pred voľbami sľubovala občanom priame prenosy z parlamentu, s takou ľahkosťou ignorujete všetky návrhy o tom, aby sa tieto prenosy s takým dôležitým programom konali.
A k pánu poslancovi Weissovi chcem len toľko, že niekedy sa čudujem a pochybujem o tom, že je predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu.
A pán predsedajúci, trvám na tom, aby sa dalo hlasovať o návrhu pána poslanca Jarjabka.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, v žiadnom prípade neignorujem ani procedurálne návrhy, ktoré dala pani poslankyňa Belohorská jeden a pán poslanec Jarjabek tri. Chcem vás ubezpečiť, že o nich dám hlasovať, ale čo sa týka návrhov, ktoré sa týkajú priameho prenosu a ostatných ďalších dvoch, ktoré dal pán poslanec Jarjabek, myslím si, že stále je dosť času, pretože sa neblížime ešte ani k tomu, aby sme dokončili rozpravu poslancov, ktorí sú písomne prihlásení. Takže nemajte obavy, páni poslanci, mám všetky vaše procedurálne návrhy zachytené a ubezpečujem ťa, pán poslanec, že dám o nich hlasovať, aj o návrhu pani poslankyne Belohorskej, ktorý dala predtým. Pokiaľ ho stiahnete, samozrejme, že nedám.
Takže, prosím, budeme pokračovať ďalej vo faktických poznámkach.
Pani poslankyňa Malíková, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Oberhauser veľmi správne poukázal na to, že systematicky sa našej verejnosti podsúva ako jeden z hlavných dôvodov vylúčenia Slovenska z prvého kola rozširovania Európskej únie absencia práve tohto zákona. Uviedol rad príkladov a poukázal tiež správne na to, že príčina je určite niekde inde. Ja rozoberiem len ten prípad, ktorý tu rozoberal aj pán poslanec Mikloško, a to je hromadné vysťahovanie Rómov do Fínska. Preukázalo sa, že ide o organizovanú akciu. Zamyslime sa nad tým, kto je za tým, alebo nad niektorými zaujímavými súvislosťami.
Po prvé, za Mečiarovej vlády, keď predsedajúcou krajinou bola Veľká Británia, bol organizovaný exodus vysťahovanie Rómov zo Slovenska práve do tejto krajiny. Keď je predsedajúcou krajinou Fínsko, zasa niekto organizuje vysťahovanie tam. Prečo a kto? Nie je vám podozrivé, že je to práve v období, keď vraj už idete splniť poslednú podmienku v predklone a mali by ste byť teda vlastne šťastní. Sú dve možnosti. Po prvé, buď ten organizovaný exodus je dielom tých, ktorí nás prijať nechcú a hľadajú si zámienku, pretože už vlastne aj tú poslednú politickú podmienku kolenačky plníte, alebo je toto dielo tých, ktorí nevedia splniť základnú podmienku a o ktorej nehovoria, a to sú ekonomické a hospodárske výsledky krajiny, vieme, kto je za to zodpovedný v súčasnosti, a potrebujú pre vlastnú neschopnosť nájsť ospravedlnenie. Môžete si vybrať. Ja si myslím, že tieto dve možnosti môžu platiť aj naraz.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Bauer.
Poslanec R. Bauer:
Pán poslanec Oberhauser sa pýtal, čo robí vláda ohľadom masového odchodu Rómov do Fínska. Chcem ho informovať, že cez obed mal zasadanie výbor pre ľudské práva a národnosti a viacerí zástupcovia centrálnych úradov nás informovali, čo vláda robí. Pán zástupca ministerstva vnútra a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, podpredseda vlády pre národnostné menšiny a takisto splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny, ktorý sa len včera vrátil z Fínska. Myslím si, že vláda robí všetko, čo robiť má. Pán poslanec určite o tomto nemohol vedieť, lebo z opozície sa na tomto rokovaní výboru zúčastnil len jeden poslanec. Chcem len povedať, že je naozaj veľmi zaujímavé, že tento odchod Rómov vykazuje znaky organizovania a že niektorí predstavitelia RIS ešte prednedávnom boli členmi HZDS. Takisto je veľmi zaujímavé, že práve Fínsko je cieľom odchodu Rómov do Fínska a že práve vo Fínsku, v Helsinkách má byť v decembri na summite rozhodovanie o tom, či Slovensko bude preradené do skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som sa vyjadriť k dvom záležitostiam, ktoré spomenul pán poslanec Oberhauser. Prvá je tá, že skutočne tým jediným dôvodom, ktorý sa nám neustále podsúva na prijatie tohto zákona, je to, aby nás akceptovala Európska únia. Môžem povedať, že ja pokojne prežijem to, že nás nebude rešpektovať tá Európska únia, ak tento zákon neprijmeme, ale treba sa zamyslieť nad tým, či nám vôbec maďarskí spoluobčania budú vďační, keď tento zákon prijmeme. Myslím si, že nie, pretože oni ho nechcú a naďalej sa budú cítiť ukrivdení, utláčaní a určite sa v tomto smere budú chodiť sťažovať na Európsku úniu do Štrasburgu a neviem kde ešte. Čiže komu sa tým vlastne chceme zavďačiť? Nezavďačíme sa slovenským občanom, nezavďačíme sa občanom maďarskej menšiny a určite sa nezavďačíme ani Európskej únii, pretože tá si vymyslí na nás nejaké iné dôvody, pozri exodus Rómov do Fínska.
Veľmi dobre sa pamätám na to, keď za Mečiarovej vlády odchádzalo podstatne menej, okolo 400 Rómov odišlo do Británie, aký cirkus spustila dnešná koalícia, že Mečiarova vláda nič nerobí v prospech Rómov a že preto musia odchádzať. Nejaké sedenia za okrúhlym stolom alebo zasadania výboru pre ľudské práva, ako to tu teraz bolo spomenuté, to je predsa o ničom. Treba im zlepšovať podmienky, tak ako ste nám to radili vy, treba vychádzať zo zásad, ktoré boli za Mečiarovej vlády prijaté, zásady zlepšenia rómskej problematiky do roku 2002, ktorým sa dnes nikto nevenuje. To sú tie veci, ktoré treba robiť, a nie zasadať za okrúhlym stolom a riešiť čo teraz, keď nám odišli.
Takže takto to vyzerá s celým naším zákonom, že robíme to všetko len preto, aby sme sa zavďačili pár politickým predstaviteľom SDK a SDĽ, ktorí jednoznačne tento zákon chcú prijať a nikto iný ho nechce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Oberhauser, vy ste poukázali vo svojom príspevku na určitý stupňujúci sa tlak maďarskej národnostnej menšiny a jej poslancov. Pochopiteľne, tento tlak ide smerom a k cieľu, čo je autonómia. Ale ja by som sa chcel vrátiť k časovému priestoru tesne po voľbách. Viete, ja som bol veľmi prekvapený, keď sa rozhodovalo o tom, či maďarská koalícia bude alebo nebude súčasťou vládnej koalície. Vtedy sa ozvali hlasy z Európy, že maďarská koalícia musí byť súčasťou koalície z toho dôvodu, že bude porušená demokracia na Slovensku. Aj takéto informácie zaznievali, aj takýto nátlak bol tesne po voľbách, aby maďarská koalícia bola ako vládnuca strana.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, maďarská národnostná menšina od roku 1918 nemala nikdy takú silnú politickú a hospodársku silu, ako má teraz. Maximálne využívajú a zneužívajú tento stav a kladú neúnosné požiadavky, akých sme svedkami aj v tomto parlamente.
Pán poslanec Oberhauser, vy ste povedali, že máte úctu k tomuto národu. Áno, plne s vami súhlasím a som prekvapený, že to kritizoval jeden poslanec od predsedníckeho stola, o ktorom si osobne myslím, že tú úctu k tomuto národu nikdy nemali a ani mať nebudú.
Pán poslanec Kvarda, vás mám tak nejako v zornom uhle a vždy vidím, ako vykrikujete na rečníkov, stále gestikulujete. Predtým to bolo na pána poslanca Bindera. Je to od vás veľmi netaktné a nekorektné. Chýba vám určitý spoločenský bontón a takt.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S procedurálnym návrhom pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Žiadam o výmenu predsedajúceho a vedúceho tejto schôdze, pretože ignorujete jednoducho opozíciu a toto si v jednej civilizovanej spoločnosti žiadny predsedajúci parlamentu nemôže dovoliť. Vy, ak si to dovoľujete, tak schôdzu neveďte a žiadam, aby schôdzu viedol predseda Národnej rady Jozef Migaš.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, ubezpečujem vás, že ju vediem v súlade s rokovacím poriadkom, kde sa nikde nehovorí, že som povinný dať okamžite hlasovať o procedurálnom návrhu. Vyjadrím sa, pretože aj vy ste sa vyjadrili, tak sa k tomu vyjadrím aj ja. Nemám absolútne žiadny pocit, že by som vám upieral právo rozprávať alebo právo zasahovať a nie som si vedomý toho, že by som porušil čo len jeden paragraf rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Paška - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Áno, mám procedurálny návrh. Pán predsedajúci, žiadam, aby sa dalo hlasovať o doteraz neodhlasovaných procedurálnych návrhoch o 16.46 hodine.
Ja, samozrejme, chápem vašu situáciu, keď nemáte prítomných poslancov a je vás tu dohromady 16 v celej rokovacej sále, ale hádam môžete na svojich poslancov zazvoniť, hádam sa neurazia a prídu. Možno opustia svoje poháriky, a predsa len prídu hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dobre, pán poslanec, povedali ste, čo ste chceli a pre televíziu, samozrejme.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser - ďalší procedurálny návrh.
Poslanec V. Oberhauser:
Áno, pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že sa bude hlasovať o každom procedurálnom návrhu ihneď, ako sa prednesie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
To je v rozpore s rokovacím poriadkom.
Poslanec V. Oberhauser:
To nie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Dávam procedurálny návrh, tento môj návrh je o spôsobe práce a môj návrh je taký, aby sa hlasovalo o tom, že snemovňa sa uznáša, že o každom procedurálnom návrhu sa bude hlasovať ihneď po jeho prednesení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dám o ňom hlasovať, samozrejme.
Pán poslanec Števček vystúpi v rozprave, potom bude prestávka od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny. Nech sa páči.
Pán poslanec Jarjabek - procedurálny návrh.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh, aby Národná rada v prípade, že prijatie tohto zákona je vnútropolitickou udalosťou prioritného významu, hlasovala o priamom prenose Slovenskej televízie hneď po odvysielaní titulovej vysielacej štruktúry zo dňa 9. júla 1999. Návrh odôvodňujem veľmi jednoduchým spôsobom, prečo je dôležité, aby ste o týchto procedurálnych návrhoch dali hlasovať čo najskôr. Slovenská televízia si totiž tiež musí vybrať nejaký čas, ak by to bolo teda náležité, vybrať nejaký čas na upravenie titulovej vysielacej štruktúry podľa toho, ako zahlasuje parlament. Čiže v tejto chvíli je to vaše váhanie nekorektné voči Slovenskej televízii.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Števček.
Poslanec P. Števček:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán vicepremiér,
kolegyne, kolegovia
a ešte sa mi veľmi chce osloviť prázdnotou zívajúcu rokovaciu sieň.
Ako sme sa presviedčali v uplynulých dňoch, večeroch i nociach, racionalite a argumentom sa v tejto rokovacej sále akosi nechce dariť. Preto mi dovoľte trochu inak. Nič nemienim zveličovať ani dramatizovať, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, ba hlbokého presvedčenia, ktoré je vlastne výstrahou, možnože predposlednou, ak nie úplne poslednou. Toto moje podložené vedomie a poznanie sa plnou váhou opiera o historické fakty a vývinové procesy. Teda vecne postupujme, prosím.
Dávno uplynulé 19. storočie nám zostane pamätné ako vek svitajúcej nádeje na život slovenského národa, na jeho budúci život a predpokladaný slobodný rozvoj. Ústredným zdrojom životodarného svetla v duchovnom, kultúrnom i mravnom zmysle sa stalo štúrovské uzákonenie spisovnej slovenčiny. Kodifikácia slovenského národného jazyka od tej historickej chvíle živila - a uživila - mnoho generácií Slovákov. Národa, ktorý povstal z popola všestranného a dôkladného útlaku. Odvtedy žijeme a krok za krokom, po cestách mŕtvych aj živých skladáme si svoju perspektívu moderného národa. Toto je línia dejín nášho národa. Ťažká i krutá, víťazná aj krvavá, ale vždy čestná, eticky čistá.
Nebudem zbytočne patetizovať. Ale ukážte mi iný moderný národ, čo by tak pevne a odhodlane, tak svätozápalne vydržal na svojej najťažšej ceste. Až teraz v roku pána 1999, na konci veku ďalšieho, vo finále druhého tisícročia ktosi perfídne vnucuje Slovákom postavenie, v ktorom majú vyplaziť jazyk sebe samým, svojej histórii a jej svätej mravnosti.
Slováci so svojou materskou rečou, mimochodom rečou vývinovo najstaršou a jazykovo najkultivovanejšou v stredoeurópskom geopriestore, vydržali doslova všetko. Všetky ohrozenia zo strany oveľa mocnejších. Odolali najkrutejším spôsobom absolútnej maďarizácie, nepodľahli elegantnejším metódam počešťovania slovenského národa, jeho kultúry aj reči. Ba skôr naopak. Zo všetkých sporov o právo na život vyšli Slováci aj slovenčina ešte odolnejší a zocelenejší, aj jednotnejší.
Po predpokladanom prijatí predloženého návrhu zákona, pod ktorý sa podpisuje súčasná slovenská vláda, sa už nič z dejín nikdy nezopakuje. Prijatím takého dokumentu sa voľačo definitívne skončí. Žiaľ, je to na zaplakanie a pre citlivejších aj na zúfanie.
Vážení koaliční kolegovia a ctené kolegyne, pravdaže, prosím, uvedomme si láskavo, že hovoríme o návrhu zákona, ktorý je v našom druhom volebnom období absolútne najdôležitejší, osudový, existenčný. Po jeho prijatí môžeme raz aj nebyť. Lebo tesne pred vstupom do tretieho tisícročia nezodpovedne ponúkame svojmu národu i svetu sebazničujúci, priam národne samovražedný zákon mladej Slovenskej republiky a vystavíme si tak vysvedčenie o krajnej štátnickej nezodpovednosti, hazardérstve; isteže, vysvedčenie isto dvojjazyčné, aby aj maďarskí spoluobčania a ich maďarskí susedia porozumeli, ako sa v ich záujme zrádzame.
Nazvime si presne ten zákon. Ak Ľudovít Štúr sa tvárou v tvár nežičlivým dejinám predstavil ako romanticky vznešený kodifikátor slovenčiny, my, jeho nehodní nasledovníci, sa svetu ukazujeme ako antikodifikátori, zákonodarcovia bez štipky etickej zodpovednosti za štúrovské dedičstvo, čo je však horšie, za existenčnú perspektívu Slovenskej republiky.
Vystríham vás, kolegyne a kolegovia, ak smiem, privolávame si na seba historickú hanbu a sliny opovrhnutia od potomkov, čo už celkom reálne budú musieť hovoriť aj inak ako po slovensky.
Ešte raz nakoniec si pripomeňme dejiny. Štúrovci kodifikovali modernú spisovnú slovenčinu ako záchranný, protimaďarizačný akt. Dá sa preto povedať, že slovenčina, tá spisovná, štúrovcami uzákonená, vznikla proti maďarčine a proti maďarskej vôli. My teraz ako totálni a fatálni nevedomci obraciame koleso dejín späť. Podsúvame slovenčinu, štátny a úradný jazyk Slovenskej republiky pod bežiace maďarizačné valce a ešte sa hrdíme, akí sme ústretoví a tolerantní. Nie, nikdy doteraz nebolo také životne dôležité, aby sme skromne a pokorne zostúpili z piedestálov koaličnej, ale rovnako aj opozičnej hrdosti aspoň na tento čas, aspoň na tento deň, aspoň na túto minútu hlasovania; nedopusťme, aby nad nami všetkými vzala vrch a nadvládu politikárska slepota či apriórna nedôvera.
Toto nie je totiž chvíľa vhodná na politické hry. Nastala chvíľa historického rozhodnutia. Nikdy sa už nevráti v takej naliehavosti. Úprimne vás v mene našich slovenských dejín a v mene našich slovenských mám prosím, dokážme sebe samým, že sme všetci rovnako zodpovední. Na spory bude ešte čas, ale na návrat do situácie pred prijatím zákona nám - a rovnako vám - čas nikto nikdy nedožičí. Vo vedomí toho vstúpme do rána budúceho dňa s dobrým pocitom, že sme pochopili výzvu súčasných slovenských a európskych dejín.
Ďakujem vám. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Števčekovi. S faktickými poznámkami pán poslanec Hudec ako prvý, pani poslankyňa Podhradská ako posledná. Končín možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Chcem povedať iba dôvetok k tomu, čo povedal pán poslanec Števček. Pán poslanec Števček sa celý život venoval literatúre, múdrosti a umeniu a som rád, že vyslovil tieto slová aj napriek tomu, že možno mal uvažovať ešte aj o niečom inom. A o tom niečom inom by som rád niečo dopovedal.
Ak sa nestane to, že tento kultúrny etnický spolok, ktorý sa nazývajú Slováci, ktorý sa nazýva slovenský národ, budú mať také isté práva ako všetci ostatní v tomto regióne, v tejto Európe a na tomto svete, tak jednoducho zanikne. Veď máme takých príkladov veľmi veľa na svete. Chceme to? Koľko ľahostajnosti na Slovensku jestvuje, dokazuje aj to, že jednoducho ľuďom sa zdá, že to nie je dôležité. Chcem upozorniť na to, že mnohým ľuďom sa zdalo, že keď pán Dzurinda vyhlasoval, že bude zmena, tak si neuvedomovali, že to bude zmena k tomu, že im zdražie elektrina, že sa im zhorší životná situácia. Hlasovali za neho. Keď mnohí iní vykrikovali všelijaké iné klamstvá a podvádzali občanov, opäť si neuvedomovali, čo to znamená.
Tento zákon, ak sa prijme, bude najväčšou hanbou Slovenska a každý, kto ho podporí, sa podpíše krvavým písmom pod to, že Slovensko bude vždy ohrozené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi.
Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že je o minútu 17.00 hodín, vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny na večeru.
Faktické poznámky pôjdu, prirodzene, po večeri. Alebo chcete teraz, aby sme ich dokončili? V poriadku.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ja mám skutočne krátke vystúpenie. Chcel by som upozorniť všetky panie poslankyne a pánov poslancov na vystúpenie pána Števčeka ako človeka, ktorý skutočne venoval celý svoj život umeniu, literatúre, a teda aj slovenskému jazyku. Nazval tento zákon samovražedným zákonom. Myslím si, že nad tým by ste sa mali všetci, kolegyne, kolegovia poslanci slovenskej, slovenskej, podotýkam Národnej rady Slovenskej republiky, zamyslieť, pretože je to samovražedný zákon pre Slovákov a Slovenskú republiku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovolím si pridať k nádhernému prejavu a vyslovene viazanosti a pocitu zodpovednosti voči prerokúvaniu tohto zákona, reči, ktorú tu mal pán poslanec Števček, kúsok z reči Ľudovíta Šuhajdu z roku 1834 na obranu slovenského jazyka: "No ak sa siahne aj na posledný a najvlastnejší majetok nejakého ľudu, potom už nemožno zazlievať, ak odvrhne kresťanskú trpezlivosť a nahlas vypovie, čo mu spôsobuje bolesť a biedu. Každý druh útlaku prevyšuje onen tlak, ktorý chce vytrhnúť niektorému ľudu jeho reč, zasahuje jeho ľudovosť, a preto jeho národnú osobnú dôstojnosť. Toto zamýšľajú teda aj uhorské šľachtické stavy. Reč vlastná každému ľudu je jeho národný rozlišovací znak, jeho charakter, prostredníctvom ktorého sa vyjadruje druh pospolitosti, ba i jeho národný zmysel. Ak sa v ňom prekáža, ak ho zničia, znehodnocuje to človečenstvo v človeku a on sa robí duchovným otrokom."
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Brilantné a hodnotné vystúpenie profesora Števčeka, bývalého dlhoročného šéfredaktora Kultúrneho života z rokov 1965-1968, sledovalo na jednej ruke spočítateľné množstvo koaličných poslancov. Teraz sa tu nachádzajú momentálne štyria. Toto je živý obraz kultúrnej, ľudskej, inteligenčnej a zodpovednostnej úrovne tohto parlamentu, ktorého si zvolili občania.
Občania, vy ste si zvolili takéto zastúpenie a toto zastúpenie poslaneckého zboru vám odhlasuje maďarizačný zákon, na základe ktorého už teraz sa začnite učiť po maďarsky. Čo ste si vybrali, to budete mať. Ale potom sa pýtajte rok, dva roky, tri roky, päť rokov, desať rokov, ako ste konali poslanci? Dostali ste na toto mandát? Splnomocnili sme vás na toto? Mali ste zodpovednosť za hlasovanie za tento maďarizačný paškvil, ktorý tu predkladá táto koaličná zlepencová, doslova rektálna skupina? Však toto je hanba, ktorá nemá na svete obdobu. Skúste si predstaviť takýto zákon o používaní jazyka tureckej národnostnej menšiny v Grécku, kurdskej v Nemecku, Sardínčanov vo Francúzsku, Britov v Severnom Írsku. Ale nechoďme ďaleko, slovenčiny v Maďarsku.
Takže, vážení občania, vážení poslucháči televízie, dobre si všimnite túto sálu a dobre si zapamätajte, kto hlasuje, kto nehlasuje, kto vystupuje, kto ako vystupuje a kto tu vôbec sedí, pretože tí, ktorí tu nesedia, sedia u pána Bugára a tam pijú ako v krčme.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Števček spomenul históriu, hovoril o štúrovskej generácii, ktorá zvádzala naozaj neľútostný zápas o prežitie slovenského národa, a je priam paradoxom, že tu musíme dnes v slovenskom parlamente v podstate zvádzať rovnaké zápasy, ako to kedysi museli štúrovci.
Nedá mi, aby som nespomenula ešte jednu vec, ktorá sa dotýka nie až takej dávnej histórie, o akej hovoril pán poslanec Števček. V roku 1990, keď sa prijímal jazykový zákon, som zhodou okolností bola medzi hladovkármi, ktorí držali protestnú hladovku tu, teda v Bratislave, pred starou budovou parlamentu. Prečo o tom hovorím. Aj z úcty k tej takmer stovke ľudí, ktorá tam vtedy hladovala so mnou, tu musím vyjadriť svoj názor, že sa obávam, že apel pána Števčeka na vedomie koaličných poslancov zrejme vyjde na prázdno aj kvôli tomu, keď si predstavím, akí ľudia v týchto laviciach sedia.
Pamätám sa, ako vtedajší predseda parlamentu, dnes poslanec Národnej rady pán Mikloško, vykrikoval vtedy z balkóna, že názor ulice ho nezaujíma. Zdá sa, že pánu poslancovi Mikloškovi nič nehovorí to, že úspech petičnej akcie, ktorá sa pred niekoľkými hodinami skončila, nasvedčuje tomu, že slovenská verejnosť nezmenila postoj k riešeniu problematiky používania menšinových jazykov od roku 1990, ale toto, zdá sa našim kolegom z vládnej koalície je, prepáčte mi to slovo, "ukradnuté".
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Všetky faktické poznámky odzneli.
Zrejme na zvolanie schôdze výboru sa hlási pán poslanec Farkas.
Nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pozývam členov výboru pre financie, rozpočet a menu, síce nevidím tu ani jedného člena, ale možno, že budú počuť môj hlas, na zasadnutie výboru. Dnes o 18.00 hodine sa bude konať 19. schôdza výboru k parlamentnej tlači číslo 295 a číslo 296.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, pán predseda Národnej rady vyslovene striktne zakázal rokovanie výborov počas rokovania schôdze Národnej rady, takže vás žiadam, aby ste opravili a zmenili termín konania výboru. Alebo pokiaľ to teraz neuvediete, tak potom to dohodnite individuálne s členmi.
Pán poslanec Farkas, prosím.
Poslanec P. Farkas:
Teda tá schôdza sa bude konať o 17.30 hodine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vyhlasujem prestávku do 18.10 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Žiadam výbory, ktoré ešte teraz rokujú, aby ukončili svoju činnosť a poslanci prišli do rokovacej sály. Prosím aj pána spravodajcu. Navrhovateľ je tu.
Žiadam ešte raz všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rozprave.
Žiadam predsedov výborov Národnej rady, aby okamžite ukončili činnosť svojich výborov a pánov poslancov do rokovacej sály. Počas rokovania pléna nemôžu zasadať výbory Národnej rady. Páni predsedovia, žiadam vás, aby ste toto stanovisko rešpektovali.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o predmetnom bode 17. schôdze Národnej rady. V rozprave vystúpi pán poslanec Moric, po ňom bude vystupovať pán poslanec Delinga.
Konštatujem, že pán poslanec Moric nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
V rozprave teda vystúpi pán poslanec Delinga, po ňom pán poslanec Zajac.
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, prosím, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca. Páni poslanci, ktorí rokujete so spravodajcom aj navrhovateľom, rušíte rečníka.
Prosím, pán poslanec Delinga, máte slovo v rozprave.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
prerokúvanie tohto zákona každého poslanca tejto Národnej rady iste vedie k tomu, aby sa hlboko zamyslel nad jeho praktickými, nielen teoretickými dosahmi, aby skúmal z pohľadu ďalšieho vývoja nášho štátu, z pohľadu vývoja spolupráce a spolunažívania našich spoluobčanov, aké dosahy bude mať na ich rodiny, na ich existenciu, na ich komunikáciu v praktickom živote. Mnoho tu bolo povedané z toho právneho pohľadu. Ja by som sa skôr chcel trošku zamerať na tie praktickejšie a realizačnejšie pomery a na dosahy týchto ustanovení, ktoré pripravila vláda, a chcel by som, samozrejme, v súvislosti s tým aj položiť niekoľko námetov alebo otázok predkladateľovi alebo zástupcovi predkladateľa za vládu pánu podpredsedovi vlády Fogašovi.
Musím jednoznačne konštatovať, že takýto zákon z doterajšej praxe náš štát a naši občania nepotrebujú. Dokázali sa v praktickom živote aj za doterajší vývoj niekoľko desiatok rokov vo svojej komunikácii uspokojiť s tým, že na báze slovenského jazyka si vedia vyriešiť každodenné problémy, komunikovať so štátnymi úradmi, predkladať svoje námety a sťažnosti a dostávať na ne aj jasné odpovede. Preto vôbec nepovažujem za prioritné alebo adekvátne zdôvodnenie, najmä k § 2, kde sa uvádza, že takáto úprava predovšetkým umožňuje v praktickom kontakte občana s orgánmi verejnej správy pružnejšie vybavovať veci aj v jazyku národnostnej menšiny, čo v konečnom dôsledku ocení príslušník národnostnej menšiny.
Ja totiž vychádzam z toho praktického pohľadu, že prinajmenšom teda musí byť napísané viacej papierov, prinajmenšom sa musia niektoré ustanovenia zákonov, legislatívy a iných opatrení vyhlášok a nariadení aj prekladať do správneho jazyka národnostnej menšiny. Pretože ak by sa vlastne správne preloženie zákona Národnej rady alebo zákona, ktorý prijímame, spochybňovalo len jedným slovíčkom alebo nesprávne sa preložilo a vyložilo tým vlastne vyjadrenie alebo odpoveď občanovi národnostnej menšiny, mohol by byť do určitého spôsobu zavedený a mohol by byť nesprávne usmernený, a tým by to malo praktický dosah opačného charakteru, ako by to bolo uplatnené v slovenskom jazyku.
Takže sa pýtam pána podpredsedu vlády, že o koľko sa na margo tohto ustanovenia a uľahčenia komunikácie a pružnejšieho vybavovania vecí vlastne zmenší aparát v štátnej správe, aby sa teda uľahčilo to komunikovanie a aby sa skvalitnilo komunikovanie smerom k občanovi, k príslušníkovi národnostnej menšiny.
Takisto si myslím, že takéto uplatnenie zákona ako programu, ktoré nastupuje do ďalšej budúcnosti nejakého overovacieho charakteru, predsa len by bolo zadobre a za hodno, keby sa vláda bola pokúsila či už prostredníctvom svojich politických strán, tak ako to robila povedzme k zákonu o voľbách, že by bola spustila určitý mechanizmus synchrónie a bola by dospela k určitým výsledkom medzi občanmi a medzi praxou, na základe čoho by sa teda dalo skutočne povedať, že takýto zákon je prínosom pre občanov národnostných menšín.
Druhý taký závažný problém vidím v tom, a najmä z pohľadu nás odborníkov a dlho pôsobiacich pracovníkov v oblasti poľnohospodárstva, že tento zákon pre odvetvie poľnohospodárstva prakticky nebude mať žiadny význam, pretože uplatňovanie určitých povinností alebo komunikácie z hľadiska úradného styku s orgánmi štátnej správy v mieste bydliska nepripadá do úvahy, v mieste okresu, samozrejme, pôjde o určité formuláre štatistiky, ktoré musia rovnako podľa tohto výkladu byť vedené v slovenskom jazyku. Nemôžu byť preložené do jazyka menšiny, a ak by teda táto prax nadobudla vehementný charakter, tak som presvedčený, že tí moderátori, ktorí za to stoja, by sa určite snažili doviesť túto prax tohto zákona až do podnikovej sféry a do sféry, kam ju práve nepotrebujeme a mohli by sme sa dostať do takých pozícií, že vlastne by sa vytvoril nátlak aj na tú sféru alebo na ten podnikateľský záujem, kde by sa uplatňovali v podstate žiadosti, kde by sa uplatňovali určité nároky, kde by sa uplatňovali písomnosti v jazyku národnostných menšín, čo by mohlo spôsobovať potom v centrálnych úradoch, v dôchodkových úradoch a pri iných vybavovaniach určité starosti a problémy.
Vychádza mi to tak, že keď aj občan, ktorý patrí k národnostnej menšine, si bude žiadať vlastne prvotné písomnosti povedzme jeho pracovnoprávneho charakteru, pýtam sa, pán podpredseda, či napríklad bude písať aj životopis pre určité orgány teda v jazyku národnostnej menšiny, keď sa bude pýtať do zamestnania povedzme na obecný úrad alebo sa bude pýtať do zamestnania na okresný úrad a či toto skutočne nebude vo vzťahu, už by som povedal, ďaleko, ďalekosiahleho za rámec, v akom teraz stojí predkladanie tohto zákona alebo ako ste mali predkladatelia na mysli.
Stotožňujem sa s tými poslancami, ktorí predniesli v tomto parlamente obavu, že zavedením tohto zákona sa ešte viacej skomplikuje možno o rok a o dva práve posudzovanie Slovenskej republiky pri prijímaní a posudzovaní jeho kritérií do Európskej únie. Práve si myslím, že také štáty, ako je Francúzsko, Anglicko alebo Nemecko budú posudzovať tento náš pilotný projekt alebo program ako prekážku, ktorá môže určitým spôsobom potom v tom spoločenstve navádzať aj vo vnútri štátu na to, aby sa tieto zákony v týchto štátoch prijali.
Myslím si, vážený pán podpredseda vlády, že by sme mali skutočne prispôsobiť tento zákon určitej časovej postupnosti alebo časovému obmedzeniu a že by teda tento zákon mohol platiť len určité obdobie, a ak by sa teda občania rozhodli v referende, tak ako je pripravená aj podpisová akcia, potom by Národná rada po uplatnení praktických skúseností, zručností mohla rozhodnúť, že zákon bude trvalého charakteru. Myslím si, že aj toto treba v podstate prijať a je to určitý systém, ktorý je tiež pilotným systémom, keď ho tak nazývame, že prijmeme niečo, čo bude mať krátkodobú účinnosť, ale privedie nás k rukolapným dôsledkom a významným poznatkom, ktoré môže či už vláda alebo parlament pre budúcnosť zohľadniť.
Chcel by som ešte, vážený pán podpredseda vlády, sa vás spýtať, či občan Slovenskej republiky je aj osoba, tak ako je to v podstate v tomto zákone diktované. Ak je teda osoba, prečo sa zvýrazňuje v tých ustanoveniach, najmä v § 1 a 2, že občan Slovenskej republiky aj ako osoba a príslušník národnostnej menšiny. Ja si myslím, že tu dochádza k určitej duplicite a že v tomto smere by bolo zahodno sa vlastne určitým spôsobom patričným návrhom z hľadiska poslaneckého návrhu aj vyhnúť tomuto nedobrému pomenovaniu. Z tohto pohľadu by som si teda dovolil predniesť v Národnej rade svoj pozmeňujúci návrh, ktorý konštruujem v tom zmysle, že navrhujem zmenu, a to v § 1 vypustiť slová "ktorý je osobou" a slovo "patriacou" upraviť na slovo "patriaci". Po druhé, v tom istom zmysle upraviť aj úvodnú vetu v § 2 ods. 1 a ods. 3.
Ďalej navrhujem v § 9 doplniť účinnosť tohto zákona vetou, že účinnosť tohto zákona sa končí 31. 12. 1999. Zdôvodňujem to tým, že ide o pilotný program, a ak sa osvedčí a referendum potvrdí jeho nutnosť, Národná rada Slovenskej republiky obnoví natrvalo jeho účinnosť.
Ďakujem pekne.