Pátek 9. července 1999

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Delingu sa hlási pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Delinga sa dotkol toho, že zavedením zákona sa sleduje podľa predkladateľov pružnejšie vybavovanie vecí v úradoch v prospech maďarskej národnostnej menšiny. Môj názor je, že dôjde presne k opačnému stanovisku, nie k pružnejšiemu, ale k menej pružnejšiemu vybavovaniu. Zoberme si, ako to v praxi bude vyzerať. Občan maďarskej národnosti príde napríklad na oddelenie katastra, kde ani jeden úradník nebude ovládať maďarský jazyk. Kto teraz tam bude prekladať po maďarsky hovoriacemu občanovi? Budeme mať v každom úrade nejakého lietajúceho zamestnanca, ktorý bude poletovať z jednej kancelárie do druhej, aby teda vyhovel príslušnému občanovi, ktorý si príde veci vybavovať? Alebo naozaj to bude tak, že v každom oddelení alebo v každom odbore bude musieť niekto povinne ovládať maďarský jazyk? A ak nie, ak tam budeme musieť mať takéhoto lietajúceho pracovníka, to bude musieť byť naozaj lietajúci pracovník, pretože nebude to môcť byť pracovník s trvalým miestom, pretože on bude mať svoje vlastné povinnosti vyplývajúce mu z toho miesta. Takže zrejme bude musieť byť ten nový pracovník a z čoho ho budeme asi platiť? Myslím si, že to je veľmi dôležitá otázka.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

v podstate už od roku 1989 alebo od roku 1990 vlastne zápolíme s problémom, ktorý tu dnes riešime, a tento problém už prešiel rozličnými fázami, riešenie tohto problému už prechádzalo rozličnými fázami. Po prvýkrát sa vlastne hlasovalo o jazyku menšín alebo teda o možnosti používať jazyk menšín v roku 1990, keď sa prijalo veľmi jednoduché všeobecné ustanovenie, že je možné používať jazyk menšín v úradnom styku tam, kde ide o viac ako 20 percent obyvateľov národnostnej menšiny v jednotlivých obciach. Po tomto došlo aj k rozličným reštrikciám a došlo aj k rozličným ďalším prijímaniam zákonov, ktoré sa týkali jazyka menšín v rozličných súvislostiach, či to bolo s tabuľami alebo či to bolo s menami a priezviskami. A dnes vlastne po desiatich rokoch ako keby sme sa takým oblúkom vracali k tomu, čo sme urobili v roku 1990. Ten oblúk je ale len zdanlivý, pretože minimálne dve alebo tri veci sa zmenili. Celkom iste sa zmenila podpora, od roku 1990 sa zmenila rozsiahlosť podpory pre takýto zákon. Dnes je to už celá široká vládna koalícia, ktorá bola schopná pripraviť vládny návrh zákona, dnes to už nie je jedna alebo dve politické strany, alebo dva politické subjekty, ale je to značná časť slovenskej demokratickej politickej elity a jej zázemia.

Po druhé sa zmenilo to, že za to obdobie od roku 1990 do roku 1999 sa ukázalo v omnoho väčšej miere, komu vlastne alebo pre koho tento zákon tu má byť. Je primárne celkom samozrejmé, že je to zákon, ktorý je určený pre menšiny, pretože je to zákon o jazyku menšín, ale ukazuje sa rovnako, že to nie je len zákon, ktorý je zákonom určeným pre menšiny, ale že je to zákon, ktorý potrebuje celá spoločnosť, pretože potrebuje celá spoločnosť mať istú stabilitu, mať istý sociálny zmier a ten patrí všetkým, ten nepatrí len menšinám. To, čo sa možno nezmenilo od roku 1990, je fakt, že asi 20 percent občanov je presvedčených, a to nie je nejaký väčší počet ako pred 10 rokmi, teda len asi 20 percent ľudí je presvedčených, že takýto zákon je potrebný a tento stav pretrváva. Ale to, čo sa zmenilo, je postoj k tomuto zákonu, postoj v tom zmysle, že dnes už ľudia chápu, že takýto zákon, aj keď ním možno nie sú nadšení, je potrebný aj nevyhnutný a zmenila sa tá otázka jazyka menšín v samotnom spektre ich priorít, ich základných životných priorít nehrá takú vysokú rolu, ako to bolo v roku 1990. Jednoducho preto, že tie dnešné problémy sú problémy veľmi reálneho života.

To znamená, že na jednej strane tu máme zákon, ktorý je tu potrebné schváliť a potrebné schváliť aj preto, aby sme mohli v pokoji, v pohode a na európskej úrovni riešiť ostatné ekonomické, sociálne a ďalšie problémy. To, čo sa zmenilo za ten čas, je aj zmena povedomia. Povedomia. Ja by som povedal zmena slovenského povedomia. Dnes je už na Slovensku prevažná väčšina ľudí, ktorých hrdosť a ktorých národná hrdosť a hrdosť na svoj jazyk, teda myslím na jazyk slovenský, je hrdosťou, ktorá je hrdosťou európskych Slovákov a slovenských Európanov. Takýchto ľudí je dnes na Slovensku vyše polovica. To je veľmi obrovská, možnože vôbec podstatná zmena, ku ktorej došlo.

Keď už hovoríme o slovenskom jazyku, povedal by som, že, a hovorím to ako človek, ktorý sa 35 rokov zaoberá slovenskou literatúrou, ktorý píše, hovorí slovenským jazykom, ktorý vie, prekladá do slovenského jazyka, a môžem povedať, že dnešný slovenský jazyk je jazyk veľmi dynamický, jazyk, ktorý je schopný obsiahnuť všetky vrstvy toho, čo sa v spoločnosti deje, je to jazyk, ktorý vie rozlíšiť aj najmenšie záchvevy, je to jazyk, na ktorý môžeme byť naozaj hrdí, a je to jazyk, o ktorého osudy sa netreba obávať. Strach v tejto oblasti je strachom ľudí, ktorí si nedôverujú. Je strachom ľudí, ktorí nedôverujú vlastnému jazyku. Tí ľudia, ktorí sú hrdí na svoj jazyk a ktorí vedia, že tento jazyk je jazyk dynamický a že je jazyk schopný vyjadriť akékoľvek myšlienky a akékoľvek city, nemajú tento strach, nemajú tento strach. A to sú práve tí, o ktorých som hovoril, to sú európski Slováci, a to sú slovenskí Európania.

To, čo tu hovorím v tejto chvíli, hovorím práve pre týchto slovenských Európanov a európskych Slovákov, pretože pre tých sú určené tie pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem teraz predložiť. Sú určené pre tých, ktorí si uvedomujú, že sme urobili na ceste k prijatiu zákona o jazykoch menšín veľmi veľký kus cesty a že nám už chýba možno iba maličký kúsoček, maličký kúsoček, aby sme našli spoločný prienik, spoločný prienik, spoločný názorový prienik medzi slovenskou časťou demokratického spektra na Slovensku a maďarskou časťou demokratického spektra na Slovensku. Pre tých sú teda určené moje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú podpísané 15 poslancami, jeden z nich sa týka obradov a druhý sa týka možností podaní na Kanceláriu prezidenta republiky, Úrad vlády a Kanceláriu Národnej rady. Tento spoločný návrh vychádza z presvedčenia, že je dobré, aby mali príslušníci menšín možnosť robiť obrady aj vo svojom vlastnom jazyku, a že je dobré, aby mohli príslušníci národnostných menšín tam, kde im to prislúcha zo zákona, podávať svoje podania v jazyku svojej vlastnej menšiny.

Ďakujem pekne.

(Hlasy v sále, aby poslanec prečítal text návrhov.)

Ak dovolíte prvý: V § 2 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ktorá tvorí podľa posledného sčítania obyvateľov v niektorej z obcí Slovenskej republiky najmenej 20 %, majú právo podávať písomne svoje podnety, požiadavky a sťažnosti Kancelárii prezidenta republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky a dostávať i písomné odpovede v jazyku menšiny."

A bod druhý, teda druhý pozmeňujúci návrh: Za § 4 sa vkladá nový § 5, ktorý znie:

"§ 5

(1) Občania, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú v obci podľa § 2 ods. 1 právo na to, aby sa ich svadobný obrad konal na základe ich požiadania v jazyku menšiny.

(2) Občan patriaci k národnostnej menšine má v obci podľa § 2 ods. 1 právo na to, aby sa jeho matričný alebo smútočný obrad konal na základe požiadania jeho zákonného zástupcu alebo pozostalého v jazyku menšiny."

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami k jeho vystúpeniu sa postupne prihlásili páni poslanci takto: prvý pán poslanec Húska, posledná pani poslankyňa Kolláriková, 14 je číslo, ktoré je na svetelnej tabuli. Teda pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, poslanec Gašparovič, poslanec Sitek, poslanec Hofbauer, poslankyňa Malíková, poslanec Cabaj, poslanec Oberhauser, poslanec Paška. Prosím, posuňte nám ďalej tabuľu. Poslanec Moric, poslanec Kotian, poslankyňa Tóthová, poslanec Cuper, poslankyňa Kolláriková. Pani poslankyňa Kolláriková je posledná, ktorá vystúpi s faktickou poznámkou k tomuto vystúpeniu.

Takže podľa poradia vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec Zajac sa snažil tu sugestívnoliterárnym spôsobom naznačiť, že sa tu deje v oblúku 10 rokov nejaký zázračný vývoj, v ktorom najprv menšina, pardon, väčšina, ktorá bola neochotná ku kompromisom, teraz narástla na veľkú väčšinu a ostáva len tá 20-percentná nenaučiteľná skupina, ktorá sa nemôže zmeniť.

Priatelia, podstata je oveľa inakšia. V podstate ide o to, že neexistuje nejaký európsky pokoj. Ak chcete vedieť, tak to, čo nazývate nádherným európskym rajom, je priestor permanentnej tvrdej nevypovedanej vojny. Je to ekonomická vojna, ktorá zúri ako agrárna vojna, ako surovinová vojna, ako vojna o trhy práce, ako vojna juhu a severu, ako zápas, kde sa končí vzájomný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, ale je len zápas medzi predátormi, kto koho kedy pohltí a nazýva sa to globalizmom. To všetko je ukážka toho, čo sa deje v globalizujúcom sa svete, k vývoju ktorého sa nemusíme náhliť.

Ešte jednu takú malú príhodu. Keď slon zdvihol veľký náklad, tak mu muška zašepkala do ucha: Ale sme silní.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Zajac, vy ste sa vyjadrili, že tento zákon podporuje značná časť demokratickej elity. Neviem, koho ste tým mysleli, ale predpokladám, že v prvom rade sám seba. Chcela by som vám povedať iba toľko: Ako môže, prosím vás pekne, nejaká elita porozumieť potrebám normálnych a obyčajných ľudí? Slováci sú v prvom rade normálni a obyčajní ľudia. A tá takzvaná elita to ste vy a pár vašich súputníkov. Tak ako sa tu opovažujete hovoriť o Slovensku? Ja by som sa len chcela spýtať, ako ste prišli k tomu, že tu nejaká nadpolovičná polovica nejakých európskych Slovákov a slovenských Európanov, čo ste zrejme zase iba vy a neviem kto, podporuje tento zákon. Za koho to vy vlastne hovoríte?

Vážený pán poslanec, ja som si urobila z vašich preferenčných hlasov výpis. Veď vás volilo 5 tis. ľudí. Kto to, prosím vás, je, za koho to tu hovoríte? Ako sa opovažujete vôbec brať do úst pojem Slovák, od ktorého vy máte tak ďaleko ako ja od Číňana? Vy tu zastupujete možno práve len tú Európu, ale Slovensko v žiadnom prípade nie. Vy ste úplnou hanbou slovenského národa a hanbou aj tých 5 tis. ľudí, ktorí vás volili, a dúfam, že teraz sa chytajú za hlavu, keď vás tu počujú obhajovať nejaké nezmysly, ako sú slovenskí Európania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Zajac, vôbec si nemyslím, že Slováci sa boja o svoj jazyk, ale ak by sme vychádzali aj z ostatných názorov iných európskych a iných štátov, tak si myslím, že je to niečo normálne. Veď predsa Francúzi prijímajú zákon na ochranu svojho jazyka. Nemci prijímajú zákon na ochranu svojho jazyka. Kanada prijíma zákon na ochranu svojho jazyka. Tak neviem prečo... (Hlas zo sály.) ... anglického a francúzskeho takisto.

Takže, pán poslanec, neviem, prečo hodnotíte našu snahu vysvetliť vám tu, prečo bránime slovenský jazyk touto formou ako niečo nie normálne alebo dokonca protieurópske. Nie je to pravda.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Sitek, máte slovo.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Zajac, vy ste vo svojom príhovore teraz hovorili, že 35 rokov píšete a prekladáte. Ja vám prajem, aby ste ďalších 35 rokov písali a prekladali a nesedeli tu v parlamente, aby ste sa dožili 70 rokov či koľko to ešte máte k tým 35 rokom. Lebo to, čo ste tu predviedli, nemá absolútne vôbec postavenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorili ste o strachu o jazyk. Asi zrejme nemáte pojem, aký majú strach Slováci na južnom Slovensku, lebo preto asi píšete v kancelárii a prekladáte. Bolo by dobré, keby ste sa išli pozrieť na južné územie, lebo ak si zoberiete dnes noviny, je veľa inzerátov, kde predávajú Slováci z južného územia svoje majetky, svoje domy a odchádzajú preč, lebo sú asimilovaní. Čiže tá situácia je absolútne iná. A hovorili ste tu, že jazyk je potrebný. Ja sa pýtam, kto vám dal na to mandát, aby ste tu hovorili, že je potrebný pre jazyk, pre Slovensko.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Zajac, vy sa nevraciate oblúkom k roku 1990, ale k roku 1907.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, nevykrikujte po sebe.

Poslanec R. Hofbauer:

A, bohužiaľ, tento návrh zákona takisto. A každý, kto tvrdí niečo iné, tak jednoducho zámerne zavádza. Nedajte sa vysmiať, keď hovoríte o rozsiahlosti podpory. V roku 1990 ten návrh jazykového zákona VPN, ak sa nemýlim, podporovalo niekoľko sto ľudí a protestovalo proti tomu viac ako 100 tis. ľudí na námestí. Dnes podpisová kampaň o vypísanie referenda nesie takmer pol milióna predpisov. Tak kde je tá vaša väčšina?

Kto je elita a kto nie je elita, tak na to ja mám presné označenie a mal ho takisto Karel Havlíček Borovský, ktorý sa vyjadril: "Kdo se neustále učí, počína být vlastí chlouba. Kdo si myslí, že dost umí, počína být trouba." Takže tá vaša samochvála je smiešna. 20 percent presvedčenia národa o potrebe tohto zákona, to je 10 percent maďarskej menšiny a nič viac. A to, že sa zmenila atmosféra, že sa tento zákon pripravuje, nuž tak to jedine vďaka tomu, že sa to pripravuje v Budapešti za prítomnosti maďarskej vlády, za konzultácie s maďarskými Američanmi a viete, kto všetko bol konzultovať a kde všade. Nejdem to pripomínať, už som to tu spomenul veľa razy.

A pokiaľ sa o slovenský jazyk netreba obávať, ja s tým súhlasím, ale presne o tom istom je presvedčená celá Európska únia, pretože Európska únia je združenie zvrchovaných národných štátov, z ktorých každý si chráni svoj vlastný jazyk ako atribút svojej vlastnej národnej zvrchovanosti a národnej štátnosti. Tak sa tu nehrajte na niečo iné.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Malíková, máte slovo.

Poslankyňa A. Malíková:

Vystúpenie pána poslanca Zajaca bolo skutočne predvedením toho, ako si dokáže niektorý človek podivuhodne prispôsobovať skutočnosť svojmu vlastnému svetu. Vy žijete v nejakej sklenenej guli, pán Zajac, kde všetko máte jasné. Vládna koalícia pripravila zákon. Veď ho nepripravila vládna koalícia, aj keď vám v SMK zatlieskali, tak boli proti tomu. Takisto ste hovorili, že značná časť slovenskej demokratickej elity. No to ste pekná elita. Ja som rada, že vás je tak málo, pretože ste svoje kvality elity hlavne morálne už predviedli súhlasom s vraždením v Juhoslávii. Myslím si, že do takej elity žiadny normálny Slovák nikdy patriť nebude. Hovorili ste, že je to zákon nielen pre menšiny, ale pre celé spoločenstvo. A odporujete sám sebe, pretože hovoríte o nejakých 50 percentách slovenských Európanov a európskych Slovákov. Na druhej strane však požadujete v pozmeňujúcich návrhoch, aby sa aj obrady a podania na prezidentskú kanceláriu robili v maďarčine. Ako sa budú vedieť, prosím vás, títo ľudia integrovať do Európy, keď ste taký Európan, keď sa nevedia a nechcú integrovať v štáte, v ktorom žijú. Povedali ste, že prejavujete hrdosť na svoj jazyk. Mne je veľmi ľúto, že rozprávate po slovensky. Možno nejaký iný jazyk by vám lepšie pasoval a bol by vám prirodzený, pretože ste v tomto slovenskom jazyku, bohužiaľ, vyjadrili samé svoje zvrátenosti. A keď už hovoríme o integrácii a asimilácii...

Pán Galbavý, sadnite si, buďte taký dobrý a predvádzajte sa pred televíznymi kamerami iným spôsobom. A myslím si, že pán predsedajúci by mal urobiť poriadok v tejto miestnosti. Ide o pána kolegu a takisto o pani doktorku Sárközy, ktorá, myslím si, že by sa mala zveriť do rúk svojim kolegom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni kolegovia, páni poslanci, poslankyne, napriek tomu, že je pokročilý čas. (Hlas poslankyne Malíkovej.) Pani poslankyňa Malíková, reagujem na vás. Chcem požiadať všetkých, či sa to týka poslancov opozičných, či koaličných, aby sme zachovali medze slušnosti, pokiaľ hovoria poslanci, aby sme si neskákali do reči a nerušili sa. Je to netaktné voči všetkým.

Ďalej pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, pretože ste vstúpili do tejto diskusie, chcem len jednu vec povedať. Bolo by vhodné, keby ste oslovovali najskôr vládnu koalíciu a potom opozíciu, pretože tá má na tom minimálne taký podiel ako všetci ostatní.

Ale čo sa týka kolegu Zajaca, ja som bol vždy presvedčený o tom, že kolega Zajac je literárny vedec, a nejako som bol tak vnútorne presvedčený o tom, že literárny vedec používa ako nástroj slovenský jazyk. Ale pamätám si aj skutočnosti, na ktoré ma upozorňovali moji starší predkovia, ktorí hovorili, že majster, ktorý si nevie vážiť svoj nástroj, zrejme tým majstrom nebude. Hrá sa iba na toho majstra. Takže zrejme v tomto prípade to bude platiť aj o ňom. On už tradične vystupuje a hovorí tu v tomto parlamente o elite. Viete, k tomu nie je potrebné sa ani vyjadrovať.

Ja som niekedy takisto pôsobil vo VPN a teraz s odstupom času môžem povedať s hrdosťou, že v Topoľčanoch, keď sa organizoval snem VPN, že som bol pritom, keď to bol posledný snem VPN pred pohrebom takzvanej elity, ktorá si myslela, že je elita tohto národa a takým spôsobom aj k tomu pristupovala. Zabudnite už na túto elitu, lebo sú to pohrobkovia, ktorí sa náhodou teraz dostali do parlamentu.

A pán predsedajúci, mám ešte jednu procedurálnu otázku, aj keď to priamo nesúvisí alebo nie je to výhrada voči tomu, že je tu podpredseda Hamžík ako predkladateľ. Veľmi rád by som si vypočul, ako znie uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktorá je predkladateľkou návrhu vládneho zákona do parlamentu. V tomto uznesení totiž to vždy musí byť aj napísané kto odôvodní a kto bude predkladateľom vládneho návrhu v parlamente. Som rád, že už máme tretieho predkladateľa.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení hovoril veľa o slovenčine. Je literárny vedec a v tejto súvislosti by každý povedal, že zrejme príde s návrhmi, ako riešiť, aby slovenčina naozaj bola na tom čo najlepšie, aby sa skvalitnila jej výučba, aby sa skvalitnil spôsob jej používania, aby všetci obyvatelia na Slovensku čo najlepšie ovládali slovenský jazyk a aby s ním vedeli dobre komunikovať vrátane národnostných menšín, ktoré žijú na území Slovenskej republiky. Je smutné, že práve on dával všetky iné návrhy, ale nie návrhy, ktoré by smerovali k zlepšeniu práve tých vecí, ktoré súvisia so slovenským jazykom. Veľmi dobre si pamätám obdobie, keď sa prijímal zákon, ktorý hovoril o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a presne s tými istými demagógiami vystupovali ľudia na čele s pánom Zajacom. On síce vtedy v parlamente nebol, ale jeho súputníci a súkmeňovci, viacerí áno a presne používali takéto demagogické reči o európanstve, o tom, ako nás Európa nebude chcieť, rozprávali o tom, aké je to fantastické, keď budeme vychádzať s takýmito koncepciami, akými sa predstavil aj teraz. Ale aj vtedy mnohí poslanci odmietli takéto postupy. Ja som presvedčený, že to urobia rovnako aj teraz.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Paška, prosím.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Zajac, povedali ste, že sa vraciame oblúkom k zásadám z roku 1990, ibaže s väčšou podporou politickej elity. Nuž rovnako ako moji kolegovia neviem ani ja, čo považujete za politickú elitu, ale ja si myslím, že na akceptáciu týchto nezmyslov, ktoré ste predložili do Národnej rady, je potrebná najmä podpora občanov. A keď to nebudú podporovať občania, tak je celý zákon na vode. Ďalej ste povedali, že prijímaný zákon už nie je v takej pozornosti verejnosti, ako bol predtým. Nuž aj to je pravda. Dnes majú naši občania oveľa viac starostí s tým, aby si mohli zabezpečiť svoju holú existenciu. Veď ste im znehodnotili úspory, zdražili nájomné, elektrinu, plyn, základné potraviny, zvýšili ste im dane, teraz sa chystáte vyrabovať strategické štátne podniky. Nie je teda vôbec čudné, že občania už nemajú čas na to, aby reagovali na všetky vaše lotroviny. Namiesto toho sú už tí jednoduchší rozhodnutí a utekajú zo Slovenska a v emigrácii hľadajú nádej pre svoj ďalší život.

Ak dovolíte, ešte by som podal procedurálny návrh, pán predsedajúci. Žiadam, aby ste plénu Národnej rady Slovenskej republiky predložili uznesenie o tom, že pán Hamžík je predkladateľom tejto novely zákona.

Ďakujem vám za pozornosť a prosím venujte tomuto procedurálnemu návrhu pozornosť, pán podpredseda. Žiadam predložiť uznesenie vlády o tom, že pán Hamžík je predkladateľom tohto návrhu zákona.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán podpredseda vlády Hamžík je poverený vládou Slovenskej republiky, aby sa zúčastnil na tomto rokovaní.

Pán poslanec Kotian, nech sa páči.

Poslanec M. Kotian:

Pán predsedajúci, predo mnou je pán poslanec Moric.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Áno, ospravedlňujem sa ti, pán poslanec Moric, máš pravdu. Nech sa páči.

Nemusíš komentovať, ospravedlnil som sa ti.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.

Pán kolega Zajac, vy ste vysokoškolský učiteľ, a preto to, čo hovoríte, malo by to mať hlavu aj pätu. Malo by to mať logiku. Ja budem mať o chvíľku diskusný príspevok a tam, odtiaľ, aby ste mi vy mali možnosť odpovedať, vám poviem, že tento váš návrh je najväčšia "sranda", akú som kedy v živote čítal.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kotian, prosím.

Poslanec M. Kotian:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec Zajac, vy ste vystúpili v mesiaci marec v tomto parlamente a povedali ste, že trpíte určitou schizofréniou. Bolo to s vaším zaraďovaním Slovenska na Východ alebo na Západ, nejako stále ste sa nevedeli rozhodnúť, kam to Slovensko chcete zaradiť. Ako vidím, pán poslanec, aj podľa tohto vášho vystúpenia musím konštatovať, že touto schizofréniou trpíte ešte aj teraz. Ona vás stále nejako neopustila. Áno, vaše vystúpenia sú vždy v negatívnom duchu proti Slovensku. Tvrdo vystupujete proti Slovenskej republike. Poškodzujete záujmy tohto štátu. Z vašich úst zaznieva len demagógia a polopravdy. Vy ste z tých poslancov, ktorý zrádza a zapredáva svoju vlasť. Alebo je tu ešte otázka: Máte vy nejakú vlasť, pán poslanec? Vy ste boli jeden z tých, ktorý nikdy nechcel, aby vznikla Slovenská republika. Vy ste boli z tých, ktorý práve podrážal tomuto mladému štátu nohy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa vám páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Áno, ďakujem.

Vypočula som si a dosť pozorne som si vypočula vystúpenie pána poslanca Zajaca. Je to jeho názor. Ja som demokratka, nech má právo si povedať svoj názor. Ja ho počúvam z takéhoto hľadiska. Myslím si, dobre, že takto vystúpil. Totiž nech hlavne občania vedia, kto a s akými názormi sa dostal pod kepienkom SDK do parlamentu. Aké stanoviská má, aký je rozdiel medzi prezentovanými názormi SDK pred voľbami a skutočnými názormi ľudí, ktorí realizujú teraz tú politiku, keď sa dostali na mocenské posty, kde môžu riadiť štát. Pán poslanec Zajac dával procedurálny návrh, aby do sa Kancelárie prezidenta mohli dávať podania, aj sa vybavovali v jazyku národnostnej menšiny. Pán poslanec, neviem, akú máte predstavu, aké vedomosti o Kancelárii prezidenta republiky, kde sa vybavujú sťažnosti. Je to inštitúcia, ktorá prijíma sťažnosti a postupuje na vybavenie najbližšie nadriadenému orgánu, voči ktorému sťažnosť smeruje. Ak sa presadí váš názor, tak cez Kanceláriu prezidenta republiky na celé územie Slovenska, do všetkých štátnych a neštátnych orgánov budú putovať podania v jazyku národnostnej menšiny. Jedine, že by kancelária mala veľký prekladateľský tím. Váš procedurálny návrh, pardon, váš pozmeňujúci je neprijateľný.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper, prosím.

Poslanec J. Cuper:

Pán poslanec Zajac, všetci sme dietky Abrahámove, to už som povedal vášmu kolegovi Šebejovi, keď sa samovoľne zaraďoval do akejsi slovenskej elity, pretože si myslím, že vaše samozaradenie do slovenskej elity by možno rozosmialo aj nebohých tvorcov teórie elity Vilfredo Pareta a Kajetána Mosku. Tvrdíte, že ste sa zmenili, či na Slovensku sa všeličo zmenilo. Áno, všeličo sa zmenilo, ale 50 percent to nebude. Všetci sme Európania, lebo žijeme odpradávna na tomto kontinente, len poniektorí máme aj z iných kontinentov predkov ako napríklad tí, ktorí sem pricestovali. Takže všetci sme Európania, až na nejaké výnimky, možno 90 percent, pán Zajac.

To, čo sa zmenilo na Slovensku pozitívne, to tu prezentuje terajšia opozícia. To, čo sa nezmenilo, to ste vy. Vy ste tak vehementne presadzovali vtedy maďarské záujmy, ako ich presadzujete teraz. Bohorovnosťou sebe vlastnou tu presadzujete takú politickú ohavnosť, ako je povýšenie maďarčiny na druhý celoštátny úradný jazyk a myslíte si, že Slováci sú takí hlúpi, že vašej politickej úlisnosti uveria. Neuverili vám v roku 1992, keď ste chodili obhajovať tendenciu proti prijatiu jazykového zákona, neuveria vám ani teraz, že váš návrh, ktorým chcete presadiť, aby Maďari mohli komunikovať s pánom prezidentom v maďarčine, je tým najlepším prostriedkom, ako ponížiť slovenčinu na úroveň maďarčiny alebo naopak povýšiť maďarčinu nad druhý štátny jazyk na Slovensku. Alebo sa chcete hrať aj vy s maďarskou kartou? Nebodaj sa neuchádzate aj o predsedu Ústavného súdu?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Áno, máte pravdu. Len táto koalícia je schopná pripraviť takýto zákon. A dokonca ste nazvali túto koalíciu ako elitou. Mali ste ju nazvať európskou elitou, keď ste stihli Slovákov označkovať ako európskych Slovákov. Prepáčte, ale ja som občiankou slovenského národa a som hrdá na to. Tvrdíte nám tu, že celá spoločnosť potrebuje tento zákon, aby bola stabilná a že koaličná elita konečne pripravila pre Slovensko taký potrebný zákon. Prepáčte, ale ja by som sa hanbila za takýto zákon. Zákon, ktorý je v rozpore s právnymi normami na Slovensku, a dokonca i s Ústavou Slovenskej republiky. A vaše pozmeňujúce návrhy tomu nasadili korunu. Keď by to záležalo na vás, tak názov Slovensko by už určite neexistoval. Mali by sme tu Europániu obývanú Europánikmi, ktorí by rozprávali po maďarsky. Nedivím sa preto, že vám naši kolegovia poslanci za maďarskú národnostnú menšinu tak pekne a silno zatlieskali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Najskôr dám slovo pánu poslancovi Maxonovi s procedurálnym návrhom. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha a po ňom pán poslanec Moric.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh.

Poslanec M. Maxon:

Pán predsedajúci, mám procedurálnu otázku. Prosím, aby ste predložili Národnej rade Slovenskej republiky uznesenie vlády, kto je poverený odôvodniť tento vládny návrh zákona.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, v rámci rokovacieho poriadku je predkladateľom vláda. Jedine vo výboroch je táto otázka určená uznesením, ale nie v Národnej rade.

Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená snemovňa,

k vládnemu návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) je priložené aj nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam obcí, ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 percent obyvateľstva. V zozname je veľké množstvo hrubých chýb a nedostatkov, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že predkladateľ - vláda Slovenskej republiky si s týmto návrhom zákona veľa starostí nenarobila a jednoducho ho odflákla. Svedčí to o veľkých nedostatkoch vo vedomostiach tých, ktorí návrh predkladajú a ktorí sa radi označujú za kvalifikovaných odborníkov, podcenení významu návrhu zákona a veru aj o neúcte a nezodpovednosti k takej dôležitej problematike, akou je používanie jazykov národnostných menšín.

Moje pripomienky sú nasledovné: Zoznam obcí je urobený podľa starého, dnes už neplatného územného členenia. Alebo hádam vláda, ministerstvá a "špecialisti", ktorí materiál pripravili, majú dlhé vedenie a nevedia, že už v roku 1996 bol prijatý zákon o novom územnosprávnom členení Slovenskej republiky? Či podľa predkladateľa treba ignorovať všetko, čo bolo prijaté počas vlády premiéra Mečiara?

Budem konkrétny, okres Bratislava-vidiek, ten už tri roky neexistuje, obce, ktoré sú tam uvedené, patria do okresu Senec. V okrese Humenné sú uvedené obce z troch okresov Humenné, Medzilaborce a Snina, v okrese Rimavská Sobota sú uvedené aj obce z okresu Revúca, to isté platí aj pre okres Rožňava. V zozname obcí okresu Svidník sú uvedené aj obce z okresu Stropkov. V Trebišovskom okrese sú aj obce, ktoré podľa nového členenia patria do okresu Michalovce. Predkladateľ by mal zrejme vedieť, aké národnosti na Slovensku žijú. Pri poslednom sčítaní ľudu k 3. marcu 1991 boli okrem slovenskej národnosti zaevidované nasledovné národnosti: národnosť maďarská, ukrajinská, rusínska, rómska, česká, nemecká, moravská a sliezska. Občanov maďarskej národnosti je na Slovensku 567 296, ukrajinskej 13 281, rusínskej 17 197, rómskej národnosti či rómskeho etnika 75 801, národnosti českej 59 327, ale tie nám problémy nerobia, a nemeckej 5 413.

Ak máme v prílohe k nariadeniu vlády Slovenskej republiky v zozname obcí, kde národnostné menšiny podľa posledného sčítania obyvateľov tvoria najmenej 20 percent obyvateľov, tak sa musíme držať čísel, údajov z tohto sčítania a nemiešať Rusínov s Ukrajincami a zabudnúť na Rómov. Oni by sa nám mohli všetci uraziť a hlavne dostali by sme ich, ale aj orgány samosprávy a štátnej správy do rozpakov, keď by sa mali sami rozhodnúť, v akom jazyku budú hovoriť v úradnom styku a v akom jazyku si napíšu názvy obcí, úradov, ulíc, zemepisných názvov. Potom by sme im mohli pre zjednodušenie navrhnúť rovno ruštinu alebo možno angličtinu. Predkladatelia si to zrejme vôbec neuvedomili, pretože v zoznamoch sú viaceré obce, kde percentá Rusínov a Ukrajincov sú hlboko pod 20 percentami. O šlendriánstve "odborníkov", ktorí pripravili príslušné zoznamy, svedčí fakt, že v zoznamoch sú aj obce, kde dokonca ani percentuálny súčet Ukrajincov a Rusínov nedosahuje 20 percent.

V zozname obcí sa úplne zabudlo na Rómov. Pán poslanec Kalman upozornil na to, že už majú kodifikovaný spisovný jazyk, a teda by sme ich mohli či mali považovať za národnostnú menšinu. Ak za národnostnú menšinu považujeme Rusínov, ktorí tiež nemajú svoj štát, tak by sme na Rómov v žiadnom prípade nemali zabudnúť, lebo to budú pokladať prinajmenšom za diskrimináciu a môžu si nájsť ďalšiu krajinu na vysťahovaleckú turistiku. Veď ich je najviac po maďarskej menšine, a ak si urobia medzi sebou poriadok, kto vie, či nebudú menšinou najpočetnejšou. Z tých 75 801 Rómov je ich viac ako 20 percent v 75 obciach, viac ako 30 percent v 32 obciach, viac ako 40 percent v 13 obciach, viac ako 50 percent v 3 obciach, viac ako 60 percent v 6 obciach, viac ako 70 percent v 2 obciach a najviac 77,77 percenta je ich v Lomničke v okrese Stará Ľubovňa.

Poznám však viacero obcí, hlavne na južnom Slovensku, kde štatistika uvádza len niekoľko desiatok Rómov, napríklad v Hajnáčke, okres Rimavská Sobota, len 32 Rómov, v Jesenskom takisto okres Rimavská Sobota 132 Rómov, v obci Barca v okrese Rimavská Sobota sa k Rómom neprihlásil ani jeden, hoci ich je tam v podstate plná dedina. My si môžeme len domyslieť, ktorá národnosť ich pritúlila. Určite nie je bez zaujímavosti, že prevažná časť obcí, kde Rómovia presahujú 20 percent, je na východnom či severovýchodnom Slovensku, v južných okresoch ich je iba zopár. Je tu, samozrejme, aj ďalšia možnosť, že počty nie sú silnou stránkou predkladateľa, teda vlády. Ale o tom sme sa už viackrát presvedčili napríklad pri sľubovaní stopercentného zvýšenia platov.

Pre názornosť uvediem niekoľko príkladov obcí zo zoznamu, kde občania rusínskej a ukrajinskej národnosti nedosahujú požadované percentuálne zastúpenie. Napríklad v obci Nižný Parožec, okres Bardejov, je Ukrajincov 5,31 percenta a Rusínov 13,8 percenta, teda dohromady je to menej ako 20, ale v žiadnom prípade nie je možné Ukrajincov a Rusínov spájať dohromady, aby splnili 20-percentnú hranicu. Tak je to napríklad v obci Andrejová v okrese Bardejov, kde je Ukrajincov 13 percent, Rusínov 12 percent a sú v zozname, že spĺňajú 20-percentnú podmienku. Obec Petrová, okres Bardejov, obec Varadka, okres Bardejov, to je to isté, obec Čabalovce, okres Medzilaborce, Ukrajincov 9 percent, Rusínov 19 percent, obec Radvaň nad Laborcom - Ukrajincov 12,6 percenta, Rusínov 9,9 percenta, obec Klenová, okres Snina - Ukrajincov 3,2 percenta, Rusínov 17,8 percenta. Skutočne dávame príklad, že celý tento problém nám nie je jasný a že ho podceňujeme. Obec Stráňany, okres Stará Ľubovňa 15,6 percenta Ukrajincov, Rusínov 15,48 percenta. Prípadov je, samozrejme, viac.

K nemeckej národnosti sa pri sčítaní ľudu prihlásilo "až" 5 413 obyvateľov, ktorí sú roztrúsení po celom Slovensku, 20-percentnú hranicu však prekračujú len v obci Kunešov v okrese Žiar nad Hronom, kde dosahujú 26,8 percenta. Neviem, či predkladatelia chceli, či chcú urobiť radosť nemeckej menšine a uviedli v zozname aj obec Krahule z toho istého okresu, tu však zo 151 obyvateľov sa k nemeckej národnosti prihlásilo 28 ľudí a nech počítam, ako počítam, vychádza to len 18,54 percenta, a zasa to je trochu málo. Môžeme prípadne pokračovať v žartovaní či bratí návrhu zákona na ľahkú váhu aj naďalej a dopíšme do zoznamu aj Medzev z okresu Košice-vidiek, tam sa z 3 871 obyvateľov k nemeckej národnosti prihlásilo 668, to je 17,256 percenta. Možno tak urobíme radosť pánu prezidentovi, ktorý z Medzeva pochádza, ale potom môžu prísť požiadavky na ďalšiu ústretovosť a tolerantnosť Slovákov k maďarskej menšine a bez ohľadu na stanovenú hranicu 20 percent tam dopíšeme aj Jasov, veď občanom maďarskej národnosti do limitu chýba len 0,27 percenta, či Lučenec, kde je zastúpenie občanov maďarskej národnosti 16,80 percenta, a Levice, kde ich je 15,23 percenta.

Na záver môžem len zopakovať: Návrh zákona je zlý, je spracovaný povrchne, nezodpovedne, bez dôkladného poznania problematiky. Množstvo chýb a nedostatkov v prílohe k nariadeniu vlády svedčí o tom, že predkladateľom nešlo a nejde o vecný obsah, o ochranu občanov slovenskej národnosti, hlavne na národnostne zmiešanom území, ale o strkanie sa do niečoho, čo nám je aj tak ešte veľmi vzdialené. Ale z úplne iných dôvodov, ako je absencia tohto či takéhoto návrhu zákona. Preto navrhujem jeho stiahnutie, dopracovanie a opravenie. Je veľmi pravdepodobné, že tento môj návrh nebude prijatý, preto mám pripravený aj návrh číslo 2. Pred zaradením návrhu zákona do tretieho čítania odporúčam prekontrolovať zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 percent obyvateľstva. Preveriť výpočet percentuálneho zastúpenia národností a doplniť v zoznamoch obcí, v ktorých občania rusínskej, ukrajinskej a rómskej národnosti prevyšujú 20 percent obyvateľov, ich názvami v jazyku príslušnej menšiny, a vypustiť zo zoznamu obce, ktoré túto podmienku nespĺňajú. Ďalej doplniť návrh zákona aspoň kvalifikovaným odhadom, aký bude mať prijatie tohto návrhu zákona dosah na štátny rozpočet.

A celkom na záver ešte jedna úvaha. Za predloženie takého návrhu zákona najvyššiemu zákonodarnému zboru by sa všetci, ktorým prechádzal cez ruky, odborníci mali prinajmenšom začervenať.

A na záver mi dovoľte predniesť ešte jednu požiadavku. Vláda, keď schvaľuje materiál na rokovanie Národnej rady, predkladateľ je predseda vlády, ale určí uznesením, kto bude odôvodňovať, uznesením určí, kto bude tento návrh odôvodňovať, a to si my želáme, aby sa tu ukázalo toto uznesenie, pretože je skutočne trochu nezvyklé, aby jeden návrh zákona odôvodňovali pred parlamentom traja členovia vlády.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP