Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Mušková, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále. Preto prosím pána poslanca Andrejčáka ako ďalšieho prihláseného písomne do rozpravy, aby vystúpil. Po ňom sa pripravia panie poslankyne Aibeková a Belohorská.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vo svojom vystúpení budem interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky a opakovane interpelovať ministra obrany. Písomne im zašlem obsah interpelácie, preto v tej druhej časti budem veľmi stručný.

Dovoľte mi k prvej časti interpelácie predsedu vlády.

Vážený pán predseda vlády, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol zrušený doterajší spôsob dopravy časti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej rokovania takzvaným špeciálom. Na základe podnetu jedného z voličov, ktorý tvrdí, že bol zavedený nový systém dopravy poslancov Národnej rady a tento nový systém vyvolal nepriaznivý dosah a nepriaznivú odozvu zamestnancov železníc, podávam túto interpeláciu.

Oznamujem vám, pán predseda vlády, že bol zrušený letecký špeciál pre poslancov Národnej rady, ktorí bývajú na východnom a strednom Slovensku, a zriadený špeciálny železničný vozeň pre jedného jediného nemenovaného poslanca z Prešova. Ak je to pravda, iste to bude odmena za jeho osobné postoje, keď podával vidiny za skutočnosť pri zbavovaní imunity poslanca Ivana Lexu na pôde Národnej rady. Žiadam odpovedať, pán predseda vlády, na tieto otázky. Či ste na základe tejto interpelácie dali prešetriť odboru kontroly Úradu vlády pravdivosť zriadenia špeciálneho železničného vozňa pre poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Kto rozhodol o tomto zaradení? Kto a koľko bude platiť náklady spojené s týmto železničným špeciálom? Či je pravda, že takýto špeciál využíva len jeden jediný poslanec a ako dlho bude tento systém fungovať. Toľko k prvej časti.

Dovoľte mi teraz k druhej časti. Slovenská republika je jediným štátom, ktorý nemá Generálny štáb v tom istom meste, kde je aj ministerstvo obrany. Zároveň Slovenská republika je však iba jedným z celého radu štátov, keď Generálny štáb nie je v tej istej budove, ako je ministerstvo obrany. Poznám niekoľko štátov, kde ministerstvo obrany a Generálny štáb sú umiestnené v jednom komplexe budov. Nepoznám však štát, v ktorom by Generálny štáb nebol úplne samostatným orgánom velenia a bol takzvanou integrálnou časťou ministerstva obrany, tak ako sa to chystá v Slovenskej republike. Takáto integrálna časť totiž nebola ani v komunistickom režime. Aj tam Generálny štáb bol samostatným orgánom velenia. Chcem pripomenúť, že zlúčenie ministerstva obrany a Generálneho štábu, ktoré organizačne znamená spolitizovanie velenia armády, je rozhodne nesprávne a je aj protiprávne.

Môžem chápať politika, ktorý sa chce aspoň niečím presadiť, a keď nepozná podstatu problému vo velení, chce urobiť niečo, čo by bolo viditeľné a mohol sa tým pýšiť ako svojím dielom. Nemôžem však súhlasiť, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemôžem mlčať, keď priestor na osobné vyniknutie znamená tvrdý sociálny, morálny aj finančný dosah na stovky rodín dôstojníkov a občianskych zamestnancov Vojenskej správy. Nemôžem súhlasiť a mlčať aj preto, že sa zrejme podarilo zastrašiť časť generality jednak politicky, ale aj trikom s rozhodovaním o udelení či neudelení odmien alebo o ich výške, tak ako to bolo urobené tesne predtým, než generalita mala k tomuto politickému zámeru dať svoje vojenské stanovisko.

Preto som sa rozhodol voliť formu interpelácie a budem dávať postupne otázky pánu ministrovi, ktoré by nám mali - odpovede, ale aj položené otázky, postupne vyjasniť problém, aká je to zbytočnosť už teraz. Dokonca pri tejto forme, keď má prísť k integrácii, aj občianska škodlivosť, aj politická škodlivosť tohto zámeru.

Preto v súvislosti s reorganizáciou v rezorte, teda k integrácii Generálneho štábu a ministerstva obrany dávam tieto otázky. To je prvá interpelácia na pána ministra.

Aké percento dôstojníkov z Trenčína bude premiestnených z Trenčína do Bratislavy? Bude veľmi zaujímavé tu sledovať, ako si pán minister toto uvedomil alebo ako mu poradili, keď sa bude rozoberať v odborníkoch, ktorí tam žijú. Pripomínam len, že odborníci, ktorí sú v Bratislave, odborne nie sú schopní nahradiť odborníkov z Trenčína. Väčšina z nich tu v Bratislave. Druhá otázka k tejto interpelácii: Aké percento dôstojníkov z Bratislavy kvôli integrácii bude musieť odísť z Bratislavy, lebo nebude mať miesto? Tretia otázka: Aké percento bude prepustených z armády kvôli tomuto, kvôli tejto reorganizácii? Ďalšia: Koľko občianskych zamestnancov bude prepustených v Trenčíne a koľko občianskych zamestnancov bude prepustených v Bratislave? Koľko finančných prostriedkov bude stáť reorganizácia v roku 1999 a koľko v roku 2000?

V súvislosti s reorganizáciou vedome musím dať, aby som dostal odpoveď od pána ministra, druhú interpeláciu, ktorá má objasniť politické nebezpečenstvo. A v tejto časti alebo v tejto interpelácii položím pánu ministrovi nasledujúce otázky: Ako bude zabezpečené, aby v politickom úrade - ministerstve neplnili vojaci stranícku, ale iba štátnu líniu? Aký orgán bude arbitrom takejto nepolitickej činnosti? Aká právna norma túto nepolitickosť zabezpečí, dokedy a kým bude táto norma pre Slovenskú republiku prijatá a kedy nadobudne platnosť?

Tretiu interpeláciu podám v súvislosti s kauzou znebojaschopnenia letectva Armády Slovenskej republiky.

Ako viete, vážené poslankyne, vážení poslanci, moje hodnotenie som vyjadril, že Armáda Slovenskej republiky má zníženú bojaschopnosť, letectvo stratilo bojaschopnosť, postupne piloti strácajú schopnosť lietať v noci a v sťažených podmienkach. Čítali ste alebo ste počuli rôzne vyjadrenia o tom, že sa zastavuje letecká prevádzka, že sa zastavuje výcvik vojakov. Ak výcvik vojakov, ktorí teraz necvičia, sa dá nahradiť povolaním v prípade nutnosti záložníkov, u pilotov takáto možnosť nie je. Je skutočné, že piloti postupne budú strácať letecké príplatky, dokonca sú politické tlaky na to aj na ministerstve, aby prestal byť platený pre pilotov prídavok na stravu, ktorý piloti a výsadkári majú, tak ako je to v našom zákone uvedené. To všetko ohrozí morálny stav letectva, ale horšie je to, čo sa práve deje. Čítali sme o kauze predaja lietadiel. Tam sa nám pokúšal hlavne štátny tajomník, ale aj minister vydávať jeden z návrhov, ktorý bol vypracovaný na letectve, ako keby to bolo nejaké štátne rozhodnutie o cene lietadiel.

Chcem len pripomenúť, že ktorýkoľvek generál alebo dôstojník môže svojim podriadeným uložiť, aby urobili nejakú úvahu, napísali to na papier. Ak s takýmto návrhom súhlasí, môže ho svojmu nadriadenému podať. Ale predsa naše normy presne stanovujú, kto má právo rozhodovať, kto má právo rokovať s niekým a vydávať dokument ním schválený ako dokument, ktorý je právoplatný. Generál Gombík žiadny takýto dokument ako právoplatný nedával, ale poslal služobným postupom svoje stanovisko, ktoré schválil pri návrhu svojich podriadených. A vyhlasuje sa generál Gombík ako človek, ktorý zavinil, že bola cena lietadiel stanovená veľmi nízko. Nebudem teraz hovoriť o tom, lebo budem mať možnosť pri odpovedi o tom povedať a dokázať dokumentmi, že išlo o niečo iné, než naši politici to vydávajú, ale bude to zaujímavá debata a dnes mi dovoľte, aby som len naznačil tento problém položením otázky takto.

Pán minister, viete o tom, že štátny tajomník ministerstva obrany dal najmenej dve už vyradené lietadlá MIG 21 už v značnej miere rozobraté, a teda už neletu schopné, a rozhodnutím Rady obrany štátu vraj, to nemám overené, už vyradené z bojaschopnosti svojvoľne za veľké náklady opraviť? Namontovať agregáty do nich za veľkú sumu, a tým zbytočne čerpal finančné prostriedky. Totiž cieľ, ktorý tým chcel dosiahnuť, a to správu v novinách, že dokonca niektoré z lietadiel ešte lietajú, tak to boli tie dve uschopnené, aby sa mohli politicky využívať v boji neviem proti komu. Tak aby mohol mať politický argument, že boli lietadlá vyradené, tak ich dal opraviť. To je podľa mňa zneužitie funkcie a ja to oficiálne oznamujem. Chcem vedieť, či sa toto robilo s vaším súhlasom, pán minister, koľko finančných prostriedkov táto protiprávna svojvôľa stála. Cenu za prácu aj za materiál poznám. Chcem vedieť, či je pravdou, že práve tieto lietadlá boli neskôr označené ešte lietajúce. Pretože odpoveď ste povinný dať písomne do 30 dní, chcem vedieť, ako ste toto zneužitie peňazí zo štátneho rozpočtu riešili so štátnym tajomníkom. Chcem vedieť, pán minister, či je pravda, že cena lietadiel MIG 21 bola stanovená súdnym znalcom podľa jedného z práve týchto opravených lietadiel, teda nie každého lietadla, ale jedného z nich. Odbornú pripravenosť súdneho znalca, aj keď má dokument na súdne znalectvo, spochybnením potom.

Som presvedčený, že žiadny súdny znalec na Slovensku nemá schopnosť a pokiaľ viem, v armáde nebol vypracovaný materiál o bojovej hodnote lietadla, akú má, keď je braná do úvahy jeho cena ako lietadla. Je rozdiel, keď sa predáva ako náhradný diel. Bude to iste zaujímavá debata.

Ďalej v súvislosti s kauzou MIG 21 chcem vedieť, či je pravda, že súdny znalec zo Žiliny stanovil cenu nie každého navrhovaného a zrušeného lietadla, ale ministerstvo obrany argumentuje cenou jedného z lietadiel. Chcem vedieť, či je to správne, že sa verejnosti predostiera podľa jedného kusu techniky, aj keď každé z nich je iného výrobného ročníka, iného technického stavu a rozdiel medzi nákladmi na uvedenie lietadiel do letuschopného stavu medzi jednotlivými týmito lietadlami bol až niekoľko miliónov korún. Chcem vedieť, pán minister, kto je zo zákona oprávnený schváliť cenu techniky a materiálu v rezorte obrany a kto má povinnosť odmietnuť neplatné návrhy ceny počtov alebo váhy materiálu pri predaji materiálu, alebo techniky z rezortu. A či túto povinnosť splnil predtým, než boli dávané politické vyhlásenia. Som presvedčený, že než sa tento zoznam vytvorí, tak to dá práce a pre niektorých to bude veľkým zdrojom poučenia. To sú dôvody, pre ktoré som takto formuloval interpelácie na pána ministra.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Aibeková. Ešte pred ňou sa hlási s možnosťou reagovať na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka pán minister Kanis.

Pán minister, máte slovo.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán podpredseda,

vážení páni poslanci, panie poslankyne,

pán poslanec Andrejčák tu dal, ak som to dobre počítal, asi 15 otázok, takže čo sa týka odpovedí na všetky, tak je to záležitosťou 30-dňovej lehoty, v ktorej mám dať písomnú odpoveď, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým tým otázkam, tak ako tu boli postavené.

Najskôr problém práve integrácie Generálneho štábu a ministerstva obrany. Pán poslanec správne povedal, že Slovenská republika je vlastne v tomto priestore už jediným štátom a sme posledný štát, v ktorom nie je Generálny štáb súčasťou ministerstva obrany. To, že generálne štáby sú súčasťou ministerstva obrany, treba rozobrať, aké je konkrétne postavenie generálnych štábov.

V roku 1997 bol v tomto parlamente návrh na to, aby sa zmenila procedúra vymenúvania náčelníka Generálneho štábu, malo to prejsť z prezidenta na vládu a zároveň sa hovorilo o tom, že náčelník Generálneho štábu by bol v pozícii štátneho tajomníka. A bolo tam takisto ambíciou, aby sa Generálny štáb zmenil na jednu zo sekcií ministerstva obrany. Ja si na to veľmi dobre pamätám a viem, že ten súboj, ktorý tu bol vtedy, viedol k tomu, že tento návrh, ktorý bol podávaný predovšetkým cez HZDS, neuspel, a vtedy aj koaličný partner Slovenská národná strana, aj Združenie robotníkov Slovenska sa nepriklonilo jednak k spôsobu kreovania náčelníka Generálneho štábu aj k niektorým ďalším veciam. Čiže to je istá historická skúsenosť, ako to bolo.

Ja si uvedomujem, o aký zložitý problém ide, aj o aký citlivý problém ide zo sociálneho hľadiska. Chcel by som však ubezpečiť pána poslanca, že po prvýkrát sa vlastne prikračuje k postupu, ktorý bude nasledovať, že návrh koncepcie reformy bude predložený do výboru pre obranu a bezpečnosť, dnes som sa dohodol s predsedom výboru pánom Palkom o tom, že takýto materiál, ktorý je už vlastne v takej záverečnej fáze, aj keď nie sú veci definitívne dohodnuté, že takýto materiál predložíme do výboru do 10. septembra tak, aby aj potenciál členov výboru pre obranu a bezpečnosť sa zapojil do prípravy tohto materiálu v tom, že ak tam budú výrazné pripomienky, tak potom ten materiál bude upravený, prepracovaný tak, aby mohol ísť v čo najväčšej miere v konsenze do Rady obrany štátu a do vlády Slovenskej republiky. Sú isté čísla, sú isté predstavy, ale je to zatiaľ stále niečo, ktoré nie je pevné, sú to názory či už z ministerstva alebo Generálneho štábu. Chcel by som ubezpečiť, že zastúpenie Generálneho štábu v celej tej prípravnej skupine je reprezentatívne, bolo tam iste veľa sporov, ale tá základná línia smeruje k tomu, aby došlo k takej miere konsenzu, že vlastne autority v armáde, ak to chceme dať aj do parlamentného výboru, teda aj autority mimoarmádne, by sa zhodli na istom riešení. Ja si to uvedomujem aj preto, že Generálny štáb vznikol na základe veliteľstva armády 1. septembra 1994, a teda pamätám si aj to, aké boli prípravné práce na to, aby vznikol Generálny štáb.

Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že sme si vedomí aj sociálnych súvislostí, preto bola vytvorená skupina jednak z ministerstva obrany a z Generálneho štábu, ktorá by mala doslova po jednotlivcoch rozobrať sa v týchto otázkach a aj od nej by malo prísť riešenie o tom, aké budú presné počty tých, ktorí budú v Trenčíne, a aké budú presné počty tých, čo budú v Bratislave. Ako viete, je v parlamente novela zákona číslo 3/1993 Z. z., ktorej obsah hovorí jednoznačne, že aj pri tejto integrácii sa zachová špeciálne postavenie Generálneho štábu a že Generálny štáb zostane ako najvyšší orgán velenia, tak ako ste to požadovali vo vašom vystúpení. A je to ošetrené už aj v novele zákona číslo 3 v tom, že je tam jasne vymedzené, že Generálny štáb ostáva hlavným orgánom velenia a vlastne nebude degradovaný na úroveň sekcie alebo nebude na úrovni sekcie, bude osobitnou vnútornou štruktúrou ministerstva obrany. Touto integráciou Generálny štáb navyše získava to, čo dosiaľ nespĺňal, a to, že sa stane zároveň súčasťou štruktúry štátnej správy, a teda niektoré kompetencie, ktoré nemohol z tohto titulu mať, bude môcť mať na základe racionálnej deľby práce v tej vnútornej štruktúre.

Myslím si, že aj keď ide o veľmi zložitú operáciu, ktorá sa dotkne mnohých ľudí, chcel by som upozorniť, že táto zmena sa neuskutoční ako dáky sek, ale že sa rozloží v čase, pričom budú prirodzene aj prepočítané také otázky, ako sú výsluhové roky, je to otázka, aj kde ktorý profesionálny vojak by chcel pracovať, čiže tejto otázke venujeme patričnú pozornosť. Napokon, pán poslanec vy aj ďalší poslanci, ten materiál dostanú v čase, o ktorom som povedal, do rúk, a teda budú môcť posúdiť cez fakty, ako veci stoja a aké zároveň budú riešenia.

Druhá otázka, ktorú ste tu otvorili, pán poslanec, je celá tá záležitosť okolo MIG 21. Tá genéza je dostatočne známa a myslím si, že nikto nemôže povedať to, že v rámci dákej takej pomyselnej vendety alebo čo, že začal niekto túto kauzu aktívne či už z mojej strany alebo zo strany vedenia ministerstva. Celá kauza sa začala tým, že v predvolebnej kampani pred prezidentskými voľbami najskôr bývalý štátny tajomník pán Gajdoš a po ňom predseda Hnutia za demokratické Slovensko pán Mečiar túto otázku obrátili tak, že súčasné vedenie ministerstva predáva MIG 21 za cenu horského bicykla. Iste uznáte, pán poslanec, ak zoberieme genézu, ako to bolo, že to boli nenáležité výroky, voči ktorým som ja musel uviesť niektoré veci na pravú mieru, ako to vlastne bolo a ako to išlo. Vy, ako aj pán poslanec Sitek vedia veľmi presne a verte mi, že nie je v mojom záujme, aby sa rozvíjala taká kauza, pretože každá kauza bez ohľadu na vinníkov škodí autorite armády. Ale ten spor, ktorý sa o to strhol, bol by som veľmi rád, keby sme možno aj spoločnými silami doviedli do konečného riešenia.

Nepopieram, že je viacero interpretácií, ktoré sa vzájomne vylučujú, v mojom záujme je, možno aby sa stretli za okrúhlym stolom ľudia, a teda z očí do očí sa verifikovalo, čo kto vlastne rozhodol. Chcem vás ubezpečiť, že čo sa týka dákeho znovuzaradenia do prevádzky, o tejto skutočnosti som ja nevedel a nebolo nič s mojím súhlasom. Prirodzene, že aj tieto rozhodnutia treba istým spôsobom upresniť z hľadiska času, kedy tieto rozhodnutia boli a podľa toho postupovať. Súhlasím s vami, že treba prešetriť aj tú otázku rozhodnutia Rady obrany štátu, ako Rada obrany štátu rozhodla a ako sa tie lietadlá vrátili.

Čo sa týka posudku, o ktorom ste hovorili, je skutočnosťou, že znalecký posudok bol vypracovaný na jedno lietadlo, že nikdy nebolo povedané, že takú cenu majú aj ďalšie lietadlá, pretože ako viete veľmi dobre, v takomto prípade nemožno jednak robiť priemernú cenu, ale nemožno robiť ani nejakú cenu, tak ako to bolo predtým, dáku priemernú šrotovú cenu, že v každom prípade toto každé lietadlo musí mať svoj súdnoznalecký posudok takpovediac podľa rodného listu, teda koľko má nalietané, aký má vek a v akom je stave.

Chcel by som vás ubezpečiť, že mám rovnako ako vy záujem, aby celá táto záležitosť sa uzavrela s tým, aby bolo úplne jasné, teda kto spravil chybu, prečo sa tak rozhodol, aká tam bola prípadne škoda alebo aké bolo optimálne riešenie. Chcem vás zároveň ubezpečiť, že aj v tej písomnej podobe, teda v písomnej odpovedi vám na viaceré tieto otázky dám presnú odpoveď, ale domnievam sa, že do 30 dní aj cez predložený návrh koncepcie reformy mnohé veci, možno veci vysvetliť už predtým, ako vám pošlem odpovede.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková ako ďalšia v poradí prihlásená, po nej vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené dámy, vážení páni,

moje interpelácie budú stručné a budú to vlastne rozvinuté tie otázky, ktoré neboli vyžrebované v programe hodiny otázok a odpovedí. Prvá sa týka otázky na pána ministra zahraničných vecí Kukana.

Pán minister, z viacerých zdrojov mám informácie, ktoré boli potvrdené aj médiami, že pripravujete ďalšie odvolávanie veľvyslancov Slovenskej republiky, ktorým ešte neuplynulo funkčné obdobie a spĺňajú požadované kvalifikačné predpoklady a pravdepodobne ich jediným previnením je iba to, že ich vymenovala predchádzajúca vláda. Zároveň vraj plánujete znížiť stav pracovníkov ministerstva zahraničných vecí o 57 pracovníkov, aj tu majú byť postihnutí vysokokvalifikovaní pracovníci so zahraničnou praxou. Ak sú tieto moje informácie pravdivé, prekvapuje ma, že ste prijali do zamestnania Michala Kováča mladšieho. Spĺňa tento pán kvalifikačné predpoklady? A ak áno, v akej funkcii, respektíve pracovnom zaradení by mal pracovať?

Nie som za diskrimináciu voči nikomu a neprekáža mi, že ide o exprezidentovho syna, ale som presvedčená, že osoba stíhaná nemeckými orgánmi vyšetrovania podozrivá zo spáchania vážnych finančných deliktov a z falšovania úradných listín nie je vhodný typ na reprezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí v akejkoľvek podobe.

Druhá sa bude týkať otázky na pána ministra Kňažka, ministra kultúry Slovenskej republiky.

Pán minister, minulý týždeň priniesli médiá váš výrok o tom, že pokladáte peniaze na kultúru za rovnako dôležité ako peniaze na základné lieky. Bol tento váš výrok autentický? Je pozitívne, ak minister bojuje za svoj rezort, ale nie na úkor iného rezortu. Váš výrok považujem za nešťastný, lebo porovnávate neporovnateľné. Ťažko by sme mohli ako liečebnú metódu u ťažko chorého použiť návštevu múzea, koncertu, filmového alebo divadelného predstavenia. Aj tieto návštevy patria k plnohodnotnému životu, ale človek by mal mať zabezpečené najskôr základné ľudské potreby a o chorých to platí dvojnásobne. Myslím si, že týmto výrokom, ak naozaj takto odznel, ste nepomohli ani svojmu vášmu straníckemu a vládnemu kolegovi, ministrovi zdravotníctva, ani väčšine obyvateľov Slovenskej republiky. Preto dúfam, že prehodnotíte tento svoj výrok a pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 podporíte rezort zdravotníctva pri požiadavke zvýšenia príspevku za štát do systému zdravotného poistenia, tak ako ho v mnohých materiáloch presadzuje minister zdravotníctva.

Tretia otázka je adresovaná pánu Pittnerovi, ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

Pán minister, po roku sa Slovenská republika znovu dostala do nepríjemnej zahraničnopolitickej situácie v súvislosti s hromadným odchodom Rómov do Fínska a po zavedení vízovej povinnosti zo strany tohto štátu voči občanom Slovenskej republiky aj do ďalších krajín Európskej únie. Podpredseda vlády pán Csáky namiesto urýchleného riešenia tohto problému bez predloženia dôkazov obvinil z financovania a organizovania týchto odchodov opozičné parlamentné strany. V tomto duchu pokračoval aj ním vybraný a vymenovaný splnomocnenec vlády na riešenie rómskej problematiky. Vy ste na jednej z tlačoviek rezortu, ktorý riadite, uviedli, že za odchodom Rómov do Fínska a do ďalších krajín Európskej únie stoja zahraničné inštitúcie, ktoré Rómom poskytli finančné prostriedky na ich cesty. Môžete nám o týchto skutočnostiach poskytnúť bližšie informácie? Pozná tieto informácie podpredseda vlády Pál Csáky? Nemyslíte si, že na odchode Rómov sa podieľajú aj úžerníci, ktorí im požičiavajú peniaze na zahraničné cesty a ktorí im po návrate vracajú dlžoby v tvrdej mene a v niekoľkonásobnej výške? Považujem tieto informácie poznať za dôležité aj z preventívneho hľadiska, aby sa nám situácia znovu neopakovala o rok a nedostávala Slovenskú republiku do zlej, do zlého zahraničnopolitického obrazu.

A posledná interpelácia bude na pána podpredsedu vlády Pála Csákyho.

Pán podpredseda vlády, pri prerokúvaní návrhu opozičných poslancov na vaše odvolanie z postu, ktorý zastávate vo vláde, ste sa vyhli odpovediam na mnohé ich otázky. Neodpovedali ste ani na moje otázky a nepredložili ste dôkazy o vašich obvineniach, ktoré ste v júni tohto roku predniesli pri návšteve Moldavy nad Bodvou a Rimavskej Soboty. Obvinili ste opozičné strany HZDS a SNS, že organizovali a financovali odchod Rómov do Fínska. Tieto vaše výroky boli medializované v domácej a zahraničnej tlači, preto by bolo seriózne, aby ste v médiách tieto svoje obvinenia odvolali. Keďže k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde, žiadam vás o písomné zdôvodnenie týchto obvinení. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ste sa dňa 26. 8. 1999 vyjadrili, že SNP bolo na podporu slovenského štátu z rokov 1939 - 1945. Bol to z vašej strany úmysel uraziť tých, ktorí bojovali v povstaní, alebo je to dôkaz o vašej absolútnej neznalosti dejín Slovenskej republiky?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister Kňažko požiadal o možnosť vystúpiť s reakciou na interpeláciu pani poslankyne Aibekovej.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

ja si dovolím len veľmi stručne reagovať na to, čo niektorí považujú za mediálny prešľap, niektorí to považujú za nie adekvátne prirovnanie, keď som povedal, že kultúra je rovnako potrebná ako lieky. Myslím si, že ak sa chceme pozerať vyvážene vôbec na našu existenciu, na naše budúce smerovanie, tak nemôžeme proti sebe antagonisticky stavať, čo je dôležitejšie v tom zmysle, či je to práve potrava, lieky, oblečenie alebo kultúra.

Keď hovorím o kultúre, nemám na mysli návštevu múzeí, galérií, filmových či divadelných predstavení. Ide skôr o to, či tieto inštitúcie vôbec budú existovať. Ide o to, či sa vôbec nejaké filmy budú vyrábať a nejaké inscenácie sa budú vyrábať. A idem ešte ďalej. Ide o to, či niektoré veľmi dôležité knihy budú vychádzať alebo ich budeme môcť predkladať, alebo či vôbec budú v knižniciach. Ide o to, že mnohé, a tým aj skončím, špecializované lekárske tímy hľadajú práve tie základné a nevyhnutné potreby pre svoju prácu napríklad v Univerzitnej knižnici. A budúcnosť Univerzitnej knižnice je týmto rozpočtom celkom vážne ohrozená.

Takže vás prosím, nevnímajte kultúru ako akýsi doplnok k životu, ale ako základnú podstatu, ako pečať našej identity, ako duchovnú podstatu tohto národa a každého z nás. Takže by som vás poprosil, aby sme nevytrhávali veci z kontextu, aby sme kultúru pociťovali alebo potrebu kultúry rovnako ako potrebu liekov, ako potrebu potravín.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády alebo torzo vlády,

panie poslankyne, páni poslanci,

dovolím si interpelovať dnes na zasadaní ako prvého podpredsedu vlády pána Ľubomíra Fogaša. Chcem sa opýtať, kto zodpovedá za organizáciu osláv Slovenského národného povstania. Nechám nepovšimnuté to, že poslanci, musím povedať, že poslanci opozície dostali ústnu pozvánku 26. 8. a písomnú pozvánku na oslavy 30. 8., teda dnes, ale chcem sa opýtať, ako je možné, že dnešná tlač prináša vyjadrenia odbojárov a priamych účastníkov Slovenského národného povstania zhodnotené jednou vetou - predtým to bolo lepšie, dnes závidím mŕtvym. Ako je to možné, že oslavy sprevádzali prehnané bezpečnostné opatrenia, ktoré akoby nepočítali s obyčajnými divákmi? Ako je možné, že kým vládna elita hodovala v hoteli Lux, odbojári podľa oficiálneho zoznamu dostali k dispozícii stravné lístky? Boli niektoré delegácie, ktoré mali 45 zverencov a dostali 30 lístkov, a tak sa jeden z nich opýtal: Ako budem rozhodovať, kto dnes bude hladný a kto dostane jesť? Takže chcem sa opýtať, pán podpredseda vlády, koľko stála ochrana počas osláv Slovenského národného povstania, koľko stála recepcia pre elitu a koľko stáli lístky, ktoré boli rozdané odbojárom.

Druhú interpeláciu chcem a mám na pána ministra Ftáčnika. Tlačou aj z jeho úst sme počuli, že sa podarilo, že nebude tohto roku prepustených tých 17 tis. učiteľov, ale že sa to rozloží, že to bude až v budúcom roku a v neskorších, ale že tento rok sú opatrenia na to, aby zo škôl odišlo 10 percent nepedagogických pracovníkov. A tak sa pýtam, pretože ako laikovi je mi zrejmé, že v škole pôsobia predovšetkým pedagogickí pracovníci a okrem tých nepedagogických sú tam upratovačky, údržbári a vrátnici, či budeme učiteľom dávať nadúväzky, že doobeda budú učiť a poobede budú upratovať alebo ako zabezpečíme prácu, ktorú títo nepedagogickí pracovníci vykonávali. Ale ďalej tým, že znižujeme počty pedagogických pracovníkov, určite to bude mať odraz aj na prijímanie študentov na pedagogické fakulty, takže by som chcela vedieť, aké budú počty alebo akým spôsobom sa budú upravovať a čo bude s tými, ktorí momentálne študujú na pedagogických fakultách, či vysokoškoláka, ktorý študuje tri alebo štyri roky, budeme rekvalifikovať alebo či im pripravujeme nezamestnanecké posty. Spomínam si ako koaličná poslankyňa, ako často pán poslanec Ftáčnik vedel nachádzať riešenia a ako veľmi často kritizoval ministerku Slavkovskú. Chcela by som sa ho opýtať, že či je to Dzurindova vláda, ktorá mu znemožňuje realizovať tie riešenia, ktoré mal, alebo či by náhodou neporozmýšľal o tom ospravedlniť sa poslankyni Slavkovskej.

Ďalšia moja interpelácia smeruje na pána ministra Kukana. Chcem sa opýtať aj napriek tomu, že som sledovala vystúpenia, ktoré mal ohľadom Michala Kováča mladšieho v médiách. V minulom týždni priniesli niektoré postoje, ktoré povedal aj pán Michal Kováč mladší. Spomeniem Plus 7 dní alebo dnešný Nový čas, kde v dnešnom Novom čase je uverejnené, že na túto otázku, čo sa stane, ak Michal Kováč mladší získa diplomatický pas, odpovedal mníchovský prokurátor Peter Schlicht, že v tomto prípade by úsilie bavorskej prokuratúry stíhať jeho osobu bolo veľmi ťažké. V týždenníku Plus 7 dní zase pán Michal Kováč mladší si myslí, že by to znamenalo len oddialenie tohto procesu na istý čas počas výkonu jeho funkcie. Takže chcela by som sa opýtať, ako pán Michal Kováč mladší získal toto miesto. Či to miesto bolo voľné alebo či sa pre neho toto miesto našlo tak, že sa vyrobilo nové miesto a či na to nové miesto bolo viacero uchádzačov a práve pán Michal Kováč mladší bol ten najlepší z adeptov.

V tej súvislosti práve by som sa chcela opýtať na podobnú situáciu alebo podobnú otázku položiť, ako položila pani poslankyňa Aibeková ohľadom pani veľvyslankyne Garajovej. Spomínam si na obdobia, keď pán minister Kukan bol v opozícii a keď opozícia veľmi kritizovala Mečiarovu vládu, že odvolávali ľudí faxom. Chcem sa opýtať, prečo sa realizoval znovu tento istý postup, keď bola veľvyslankyňa odvolaná faxom. Či je k tomu náležité uznesenie vlády, pretože som jedna z tých, ktorá bola odvolaná na základe vraj uznesenia vlády. Pán minister Kukan mi povedal, že na základe uznesenia vlády, ale dodnes som to písomne nedostala potvrdené. Takže chcela by som sa tiež opýtať, čo rozhodlo o tom, že pani veľvyslankyňa Garajová bola odvolaná. Ako ste, pán minister, postupovali, keď viete, že v Rade Európy zo 45 veľvyslancov je len päť žien, z toho Slovensko malo jednu z nich, keď len jedna z týchto žien predsedá Výboru pre rovnoprávnosť žien a mužov v Rade Európy a keď túto funkciu prijala po konzultácii s vami.

A posledná moja otázka by bola na pána ministra Kanisa. Štát je daný suverenitou svojho územia, svojich hraníc a vzdušným priestorom a nebudem hovoriť o hraniciach, ktoré sa pokúšajú niektorí politici obísť zmenou etnických hraníc a podobne, ale budem teraz hovoriť o vzdušnom priestore. Mám pocit a chcela by som stanovisko ministra Kanisa, či nestráca Slovensko suverenitu vzdušného priestoru.

Vieme, že pán minister zahraničných vecí prisľúbil slovenský vzdušný priestor a stalo sa tak potom aj uznesením vlády z 23. marca tohto roku bez toho, aby Národná rada bola informovaná alebo aby Národná rada s týmto rozhodnutím súhlasila, keď nad naším územím prelietávali lietadlá ozbrojených zložiek iného štátu alebo združenia štátov, keď naše civilné pozemné letecké služby slúžili vlastne iným príslušníkom iných štátov. Teraz vieme o tom, že štátny tajomník ministerstva obrany podpísal zmluvu ohľadom letiska v Kuchyni a dnes sme mali na prerokúvaní v zahraničnom výbore ďalšiu zmluvu, a to je zmluva o poskytnutí letiska v Sliači britským vzdušným silám.

Chcem sa opýtať, či náhodou alebo pre koho je rezervované letisko v Košiciach, pretože ak súčasne padlo rozhodnutie, pán minister, ktoré ste dali, že letecké služby a letci slovenskej armády z ekonomických dôvodov nebudú alebo obmedzia svoj výcvik, či teda náš vzdušný priestor bude len pre vojakov iných štátov, či takýmto spôsobom chceme budovať profesionalizáciu armády, pretože pre mladých ľudí sľúbené skrátenie vojenskej prezenčnej služby je viazané na profesionalizáciu a profesionalizácia armády bez príslušného výcviku podľa mňa asi ju nebudete vedieť tak zabezpečiť.

Takže chcem sa vás opýtať, ako je to možné, že v dnešnom čase, keď Slováci, ktorí chcú navštíviť napríklad Spojené štáty alebo Veľkú Britániu, sú povinní prejsť dehonestujúcou procedúrou víz na ambasádach, americkému vojakovi stačí len vodičský preukaz alebo iný identifikačný doklad a to isté britskému vojakovi alebo prípadne stíhačka, alebo lietadlo na to, aby sa k nám dostal. Do akej miery teda rešpektujete alebo chcete zabezpečiť suverenitu Slovenskej republiky?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou, ktorá bola písomne prihlásená do rozpravy.

Pán podpredseda vlády a pán minister obrany chcú reagovať na vystúpenie interpelujúcej pani poslankyne Belohorskej.

Pán podpredseda vlády ako prvý, nech sa páči.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážená pani poslankyňa Belohorská,

veľmi ma mrzí, že tak pred konaním samotných osláv 55. výročia SNP, ako i teraz po nich sa nehľadajú slová vďaky pre tých, ktorí nasadili svoje životy, mnohí s podlomeným zdravím sa zúčastňujú i dnes na našom politickom a spoločenskom živote, ale hľadajú sa dôvody na vyťahovanie drobných nedostatkov, možno problémov, ktoré súvisia s tým, že nie sme schopní dať dostatok zdrojov na to, aby sme organizovali všetky podujatia bez chýb. Chcem vás ubezpečiť, že ústredná komisia vynaložila všetko úsilie, aby oslavy prebehli dôstojne. Medzi takéto úsilie zaraďujem i osobné pozvanie, ktoré som tu tlmočil poslancom Národnej rady, vážená pani poslankyňa, a myslím si, že aj vy dobre viete, že osobné pozvanie je najvyššia forma pozvania, dokonca vyššia ako pozvanie písomné. Pre vás pre všetkých aj pre vás pani poslankyňa boli zabezpečené miesta na tribúne, parkovacie priestory. (Reakcia poslankyne z pléna.) Je to pravda. Okrem toho ste mali zabezpečený dostatočný priestor na to, aby ste sa bez problémov mohli na oslavách v pokoji zúčastniť. Keby ste tam, pani poslankyňa, boli, tak by ste nemuseli čítať články z novín, ale videli by ste na vlastné oči, ako to prebehlo. To po prvé.

Prečo boli bezpečnostné opatrenia? Jednoducho boli to bezpečnostné opatrenia, ktoré sa uskutočňovali so žiadosťou o ochranu ich zahraničných účastníkov a našich hostí a jednak boli dané úrovňou návštevy, ktorá sa tam zúčastnila. Bezpečnostné opatrenia sa konali v súlade so zákonom a musím vás ubezpečiť, že boli oveľa miernejšie ako bezpečnostné opatrenia pred piatimi rokmi, čo má aj svoju logiku, pretože vtedy sa zúčastnilo na oslavách päť prezidentov republík, čo, samozrejme, znamenalo aj iné umiestnenie tribúny, oveľa bezpečnejšie, ako tomu bolo teraz. Myslím si teda, že ak niekto mal s tým problémy, treba povedať, že príslušné zložky, ktoré sa na oslavách zúčastňovali, dostali k dispozícii lístky, ktorými boli účastníci označení a koľko sa uviedlo počtov, toľko sme tých lístkov vydali. Žiaľ, stalo sa, že niektorí si rozmnožovali tieto lístky na bežných rozmnožovacích strojoch, čoho dôsledkom bolo, že niektorých bezpečnostná služba nepustila. Mrzí ma to, že sa to stalo, ale jednoducho všetci, ktorí požiadali o vydanie týchto lístkov, ich dostali. To sú ale, prosím, len drobné organizačné záležitosti, a nie podstata osláv národného povstania.

K recepcii. Veľmi ma mrzelo, že som si dokonca vypočul v jednej nezávislej televízii práve také porovnanie, ktoré ste vy urobili. Myslím si, že recepcia sa konala na úrovni recepcií bežných na takej úrovni, ktorá zodpovedala štátnemu sviatku. Zúčastnilo sa na nej okolo 500 ľudí. Pozvanie mali opäť aj všetci poslanci, ktorí sa na tom zúčastnili. Žiaľ, väčšina z vás neprišla. (Reakcia z pléna.) Je to tak! Myslím si, že pohostenie, ktoré sme poskytli zúčastneným ďalším hosťom vrátane zahraničných delegácií, zodpovedalo dôstojnosti oslavy tohto sviatku. Musím konštatovať, že oslavy prebehli bez vážnejších problémov, aspoň zatiaľ o žiadnych nevieme. Myslím si, že to bolo dôstojné uctenie si pamiatky tohto významného sviatku a že to bolo tiež dôstojné uctenie si štátneho sviatku Slovenskej republiky.

K vášmu výroku alebo k výroku, ktorý ste tu citovali o tom, kto komu má čo závidieť, teda vtedy bolo lepšie, či ako ste to povedali, neviem to presne... no, myslím si, že by ste si mali zodpovedať na túto otázku sama. Vy ste boli súčasťou vládnej koalície, ktorá tu vládla šesť rokov, a myslím si, že kto komu zobral chuť zúčastňovať sa na politickom a spoločenskom živote, treba si odpovedať v širších súvislostiach. Chcem len veriť tomu, že sa podarí vláde spolu s vami prinavrátiť ľuďom opäť chuť žiť. Čo sa týka čísiel, koľko stála recepcia, koľko stálo pohostenie pre ostatných návštevníkov, na to vám odpoviem písomne.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister Kanis.

(Šum v rokovacej sále.)

Pán podpredseda vlády, prosím, aby ste nediskutovali s poslancami.