Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán podpredseda,

ctené panie poslankyne,

vážení poslanci,

chcel by som odpovedať na otázku pani poslankyne. Chcel by som ju ubezpečiť, že pohotovostný a záchranný systém, v ktorom funguje slovenské vojenské letectvo, funguje celých 24 hodín, a to, že sme obmedzili výcvik, zdôrazňujem dočasne, bolo spôsobené tým, že po viazaní prostriedkov, kde bolo viazaných ministerstvu obrany 270 mil. korún, vzhľadom na stav finančných tokov sme museli k tomuto pristúpiť. Chcel by som zdôrazniť, že keď sme robili rozpočet na tento rok, viete, že prvé tri mesiace bolo rozpočtové provizórium, ale chceli sme dosiahnuť, aby tento rok neboli vynaložené menšie finančné zdroje na výcvik, ako tomu bolo minulý rok. Iste, inflácia aj opatrenia vlády viedli k tomu, že rezort obrany bol zaťažený novými finančnými povinnosťami, ktoré neboli koncipované v rozpočte, a preto sa to prejavilo do istého finančného napätia. Očakávame, že rezort v týchto dňoch dosiahol plánované príjmy a podľa rozhodnutia vlády všetky ostatné má k dispozícii na pokrytie tých problémov, ktoré sa ukazujú ako najzávažnejšie a skutočne horia.

Pokles nalietaného počtu hodín v slovenskom letectve postupoval viac rokov. Naším úsilím bolo dosiahnuť aspoň 20 hodín, aj keď treba povedať, že bude potrebné prehodnotiť počty letcov, ktorí ich majú nalietať. Naši južní susedia, ktorí boli takisto v niektorých ukazovateľoch rovnakí, po vstupe do aliancie zvýšili pre 60 pilotov počet nalietaných hodín na 100 hodín, čo je výrazný nárast.

Chceli by sme tento problém riešiť jednak tým, že na pohonné hmoty do letectva pôjdu ďalšie zdroje, v najbližšom čase to bude 8 mil. korún, ktoré by mali vystačiť na pokrytie potrieb slovenského vojenského letectva. Rokujeme s ministerstvom financií aj o tom, aby letecký benzín, ktorý bude určený na výcvik vojenských pilotov, aby nebola z neho platená DPH, pretože cena leteckého benzínu na Slovensku je asi jedna z najvyšších a verím, doterajšie rokovania ukázali, že by bolo možné dosiahnuť, aby sa pri leteckom benzíne neplatilo DPH, takže by sa naša situácia zlepšila z toho finančného hľadiska.

Čo sa týka memoranda, vzdušný priestor, pre koho je určený, chcel by som upozorniť na to, že otázku cvičných strelieb v Kuchyni so Spojenými štátmi bolo možné riešiť aj memorandom, ktoré nebolo v Národnej rade, a otázku britských bojových vrtuľníkov na Sliači bolo potrebné riešiť takýmto memorandom práve preto, že bol rozdielny prístup Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Veľká Británia totiž v čase, keď sme o tomto rozhodli, nebola štátom, ktorý by bol podpísal zmluvu NATO SOFA. Zmluva NATO SOFA bola prijatá za predchádzajúcej vlády a táto zmluva je vlastne generálnou zmluvou, ktorá umožňuje, aby ďalšie memorandá medzi nami a štátom, ktorý podpísal zmluvu NATO SOFA, nešli do parlamentu. Čiže je to v intenciách medzinárodnej zmluvy, ktorá bola prijatá v minulom volebnom období.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci,

pani poslankyňa Belohorská, tak ako som povedal, bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Ústne sa boli prihlásiť do rozpravy pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, či ešte niekto okrem týchto troch pánov poslancov chce vystúpiť ústne v rozprave k bodu interpelácie. Vidím, že nie je to tak. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Oberhauser. Po ňom sa pripraví pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

pán minister,

vážené dámy a páni,

v prvom rade by som chcel interpelovať v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady pána ministra Ladislava Pittnera, ministra vlády Slovenskej republiky. Interpelujem ho v súvislosti s dopravnou nehodou pána Jozefa Ráža a žiadam ho o predloženie správy o vyšetrovaní nehody s vyvodením dôsledkov voči tým, ktorí zanedbali svoje povinnosti a umožnili tým uniknúť pred trestným stíhaním cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý nehodu s ťažkými zdravotnými dôsledkami spôsobil. Zároveň žiadam, aby bola predložená tiež informácia, ako sa voči vinníkovi bude postupovať tak, aby boli vyvodené dôsledky a aby sa trestnému stíhaniu nevyhol.

Ďalej interpelujem v zmysle § 129 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady neprítomného pána Milana Kňažka, ministra vlády Slovenskej republiky. V zmysle tejto interpelácie žiadam, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky prehľad o zabezpečení financovania Matice slovenskej. Mám informácie o pokusoch, ktoré sú zamerané na likvidovanie jej činnosti v tej širokej škále, ktorú zabezpečuje v spolkovej, umeleckej a vôbec spoločensky užitočnej. Matica slovenská napríklad v tomto roku pomohla viac ako 800 deťom v čase vojny vo Zväzovej republike Juhoslávii zotaviť sa v rekreačných zariadeniach na Slovensku. Treba povedať, že pomoc Matice slovenskej a ďalších organizácií, samozrejme, v tejto súvislosti by som chcel vyzdvihnúť tiež diakonát evanjelickej cirkvi a mnoho nadšencov, ktorí pomáhali, bez ohľadu na národnostnú príslušnosť pomohli všetkým, ktorí boli v ťažkostiach, nie ako vláda Slovenskej republiky, ktorá sa rasisticky zamerala len na jednu národnosť, albánsku, a ostatných ľudí, ktorí boli v ťažkostiach, si nevšímala. Práve Matica slovenská zohrala túto významnú úlohu a môžem práve aj z tohto miesta tlmočiť svoje poznatky a odkazy, ktoré som na zahraničnej ceste vyslaný Národnou radou získal práve v týchto dňoch v Báčskom Petrovci, kde Slováci, ale aj Srbi a ďalší s veľkou vďakou komentovali pomoc, ktorá im bola poskytnutá, aby sa mohli zotaviť po ťažkých udalostiach, náletoch, bombardovaní, po obrovských stresoch, ktoré zažili, a práve Matica slovenská a ľudia okolo nej, ako som spomenul aj evanjelický diakonát, boli tí, ktorí robili dobré meno Slovenskej republike.

V tomto smere by bolo potrebné naozaj prehodnotiť vzťah k Matici slovenskej aj z pohľadu proste jej účinkovania vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Aj v týchto dňoch pri 80. výročí slovenských národných slávností vo Zväzovej republike Juhoslávii práve Matica slovenská pomáhala v celom tom období čo najviac rozvíjať spolkovú, umeleckú, kultúrnu činnosť, ale aj všestranne pomáhať prežiť Slovákom v zahraničí na národnostne zmiešaných územiach, zachovať si reč, zveľaďovať svoje kultúrne a spoločenské zvyky a naozaj žiť takým spôsobom hodným modernej doby.

Ďalej interpelujem v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Pavla Koncoša, ministra vlády Slovenskej republiky, a PhD. Petra Nižňanského, predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Táto interpelácia vychádza z toho, že ministerstvo ako zakladateľ v tomto období zlúčilo všetky štátne podniky Štátnych lesov do jedného štátneho podniku, a tým vytvorilo jeden veľký celok, ktorý je v porovnaní s ostatnými účastníkmi hospodárenia v lesoch a v celom tom trhovom prostredí jednoducho veľmi silný, konkurencieschopný, majúci obrovské monopolné postavenie tak na trhu s drevom, ako aj v starostlivosti a vôbec v hospodárení v tomto smere. Pre vašu informáciu navrhované spojenie Štátnych lesov do jedného podniku znamená, že sa bude takto spravovať viac ako 62 percent lesného pôdneho fondu Slovenskej republiky, z čoho 43,1 percenta je vo vlastníctve štátu a 19,4 percenta je neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorým doteraz lesy neboli odovzdané. Podiel dodávok surového dreva navrhovaného štátneho podniku bude tvoriť takto viac ako 55 percent všetkých dodávok dreva na Slovensku. Nebude dodržaná ani rovnosť súťaže. Podniky štátnych lesov sú vylúčené z účinnosti zákona o konkurze a vyrovnaní, teda nemôže dôjsť k likvidácii tohto podniku, znamená, že je na trhu bezkonkurenčné. Napríklad je tiež problém vymáhať od nich penále z omeškaných platieb, lebo v podstate za všetky veci ručí štát. To sa týka teda nielen trhu so surovým drevom, ale aj z ostatných nedrevených produktov, ako sú sadenice, vianočné stromčeky, lesné semená, poľovníctvo a iné. Pre vašu predstavu by som chcel upozorniť tiež na nehospodárnosť Štátnych lesov, ktoré dokumentuje akési obdarovanie súkromnej drevárskej spoločnosti Bukóza Vranov, ktorým Štátne lesy dodali drevo v hodnote viac ako 100 mil. korún a veľmi benevolentne pristupovali celý čas k vymáhaniu tejto sumy a doteraz vlastne bola nevymožená.

Na porovnanie s inými štátmi by som vás chcel upozorniť, že takáto koncentrácia v štátoch západnej Európy jednoducho neexistuje. V Belgicku Štátne lesy obhospodarujú len 9,9 percenta, v Dánsku 27 percent, vo Fínsku 24 percent, vo Francúzsku 10 percent, v Nemecku 41,9 percenta, v Nórsku 12 percent, v Rakúsku 17 percent, vo Švédsku 5 percent, vo Švajčiarsku 5 percent, v Taliansku 7,2 percenta.

Čiže vidíte, že aj keď v niektorých krajinách majú vytvorený jeden štátny podnik, ale pri nejakých 5, 10 percentách je to neporovnateľne menej a nie je to možné brať ako nejaký podobný prístup pre Slovensko. Celkové názory súkromných vlastníkov lesov sú, že sa stále pokračuje v takej politike, kde k Štátnym lesom sa pristupuje akosi protekcionársky a súkromné lesy pracujú v oveľa ťažších pomeroch, je podobne aj vo výbore pre životné prostredie teraz interpelácia mnohých združení, ktoré ukazujú na nerovnaký prístup zase zo strany štátnej správy.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Po pánu poslancovi Cabajovi vystúpi posledná, ktorou je pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som interpeloval neprítomného predsedu vlády konkrétnou otázkou: Aké závery vyvodí voči vedúcemu Úradu vlády, ktorý je zodpovedný za provokáciu tlačového a informačného odboru Úradu vlády, ktorá sa udiala 18. mája 1999 pred sídlom HZDS? Pripomínam, že skutočne nebola doteraz možnosť túto interpeláciu predložiť, pretože pri organizácii, ktorá funguje v tomto parlamente, vlastne za celé toto obdobie nebol priestor na interpelácie poslancov, preto je to so starým dátumom. Chcem len prítomným, ktorí si už nepamätajú alebo vôbec si nepamätajú, pripomenúť, o čo šlo 18. mája, keď tesne po 16.00 hodine pred areál HZDS na Tomášikovej ulici v Bratislave prišlo dodávkové vozidlo Škoda 1203 s dvoma mužmi oblečenými v zelených kombinézach firmy CASTROL a s dvoma pracovníkmi tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky pánom Lubuškinom a pani Muškovom. Muži v kombinézach vyložili čiernu rakvu s plátenou prikrývkou, na ktorej bol nápis adresovaný súčasnej vláde. Rakvu položili pred bránu areálu. Túto rakvu im predtým odovzdali protestujúci stavbári v podateľni Úradu vlády Slovenskej republiky, kde ju odmietli prijať. Celú túto akciu fotografovala pani Mušková z Úradu vlády, fotoreportér TASR Rudolf Biháry a filmoval ju štáb STV s kameramanom Dúbravkom. V štábe STV bola aj redaktorka pani Lesayová.

Proti tejto provokácii sa ohradil vedúci tlačového a informačného odboru Hnutia za demokratické Slovensko pán Kardoš, aj keď zareagoval možno trochu neprimerane, hoci v tom momente primerane, že táto rakva je adresovaná súčasnej vláde a v Hnutí za demokratické Slovensko táto rakva by bola vhodná alebo Hnutie za demokratické Slovensko by ju prijalo vtedy, keby v nej bol uložený súčasný predseda vlády. Zrejme na jednu provokáciu bola odpoveď druhá. Preto sa pýtam, tak ako som v úvode povedal, predsedu vlády, ako vyrovná tieto náležitosti vedúci Úradu vlády, ktorý je zodpovedný za svojich pracovníkov, ktorí vlastne túto provokáciu zorganizovali.

Ďalej interpelujem neprítomného predsedu vlády, ako boli organizačne zabezpečené oslavy 55. výročia Slovenského národného povstania. Pýtam sa ho, kto zavinil, že poslanci Národnej rady neboli písomne pozvaní, neboli im písomne doručené pozvánky ani vstupenky do jednotlivých sektorov, aj keď, ako tu už bolo povedané, osobne nás ako poslancov Národnej rady pozval podpredseda vlády. Ja mu chcem len pripomenúť, že poslanec Národnej rady je ústavný činiteľ. Ak už zabudol, že vláda je odvodená od parlamentu, tak mu to len pripomínam, a vláda je povinná uchádzať sa o dôveru poslancov Národnej rady. Alebo možno niekedy aj platí, s prepáčením, to príslovie, ktoré hovorí, že zabudol vôl, že aj on len teľaťom bol.

Chcem len pripomenúť niektoré peripetie, ktoré boli s týmito pozvánkami. Ak si myslí, že tým, že vystúpil na poslednú chvíľu a zachraňoval situáciu, možno niekoho chránil, ale neviem, či to bolo šťastné, pretože posledný deň rokovania pozval poslancov na oslavy, pritom ostatným účastníkom boli pozvánky doručené písomne, aj jednotlivé vstupy. Samozrejme, myslím si, že na to nepotrebujeme ako poslanci jeho, aby nám vysvetľoval, že kde sa vieme poslanci dostať a kde sa nevieme dostať, že či nás pustí ochranka alebo nepustí. Rôzne peripetie zažili tí, ktorí tam boli na oslavách. Ja mu len preto pripomínam, že napríklad poslanci nášho poslaneckého klubu nemali už možnosť sa zúčastniť, pretože keďže sme pozvaní neboli a tie pozvánky boli vyexpedované už dva týždne dopredu, tak my sme v tom čase mali zasadnutie republikového predstavenstva v Medzilaborciach, a preto sme uprednostnili toto republikové predstavenstvo. Samozrejme, dôstojne sme si oslavy uctili a pripomínam mu, že nebolo tam oveľa menej občanov z Medzilaboriec prítomných na tých oslavách, ako prišlo občanov na centrálne oslavy SNP do Banskej Bystrice. Takže počas tohto rokovania sme aj my veniec položili a takto si toto významné výročie pripomenuli.

Ja by som sa nerád vracal ešte do 50. výročia, keď to bolo pred piatimi rokmi, zhodou okolností tiež sme boli vtedy v opozícii, zhodou okolností tiež som bol predsedom poslaneckého klubu a viem, že vtedy takisto sme mali svoje problémy, pretože pozvali tam vtedy predsedov poslaneckých klubov a takisto sme tam vypili asi zo 7 káv, pretože stále sme nemali miesto, kde sme boli zaradení protokolárne, kde všetky tieto akcie bežia. Pripomínam mu aj takú maličkosť, že bol pozvaný predseda nášho hnutia pán Mečiar na oslavy, keďže bolo predstavenstvo, tak bol delegovaný podpredseda hnutia pán Tkáč, ktorý sa nakoniec na týchto oslavách za hnutie zúčastnil ako oficiálny zástupca, a keďže pán Tkáč je poslancom Národnej rady a jedným z organizátorov týchto osláv bola Národná rada, preto som cez protokol vlastne zisťoval, aký je systém organizácie, aké je zabezpečenie a poviem na rovinu, pôvodne som bol delegovaný aj ja ako predseda poslaneckého klubu, ale po zistení v protokole mi bolo oznámené, že pre pána poslanca Tkáča bude vyhradené miesto dolu pod tribúnou, že na tribúne miesto pre poslancov Národnej rady nie je, že sú tam iba pozvaní poslanci za Bystrický kraj, tak ako že to bolo avizované z Krajského úradu v Banskej Bystrici. Zhodou okolností z nášho klubu tam bol pozvaný pán poslanec Jasovský, ktorý sa ešte doteraz združuje mimo územia Slovenskej republiky, takže prítomný na týchto oslavách nebol. Viem, aké boli problémy, keď sme vybavovali, aby pán poslanec Tkáč dostal vlastne vstup do tohto areálu. Ono viete, môžeme si všeličo vykladať, máme aj príslušníkov polície, ktorí jednoznačne hovoria, ak nemám papier, jednoducho neverím. A na mnohých križovatkách, na rôznych vstupoch, všade boli príslušníci polície, takže neviem, že by boli mali takú inštrukciu, že by sa to bolo nejako iným spôsobom riešilo. Hovorím po skúsenostiach, ktoré som mal aj spred piatich rokov, keď sme boli určitým spôsobom dotlačení tam, kde sme boli dotlačení.

Takže toto bola vlastná organizácia. Máme aj konkrétnu skúsenosť a myslím si, že túto pán poslanec Gašparovič vysvetlil, ako to v skutočnosti a reálne prebiehalo, pretože mám taký dojem, že platí aj to príslovie, že vláda je ďaleko a do neba ešte vyššie, takže niektoré informácie sa jej nedostávajú a potom má len sprostredkované, pretože takisto má svoje skúsenosti priamo z Banskej Bystrice, ako to tam prebiehalo. Tie informácie, ktoré máme, máme ako poslanci sprostredkované od našich voličov, pretože tiež som mal niekoľko telefonátov, kde upozorňovali priami účastníci na skutočnosť, ako to bolo zorganizované. Ja chápem, keď tu hovoril, že sú problémy s finančnými prostriedkami, len nehovorme, že finančné prostriedky zodpovedajú za organizačný chaos, ktorý tam bol urobený. To peniaze nikdy nevyriešia ani v budúcnosti, takže nie na tom je to položené, ale na ľuďoch, ktorí to organizujú a akým spôsobom toto všetko pripravia.

Takže chcem neprítomnému predsedovi vlády položiť tie dve otázky a verím, že mi písomne odpovie, aby som mohol potom patrične na to reagovať.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová vystúpi ako posledná prihlásená do rozpravy ústne.

Prepáčte, pani poslankyňa, pán podpredseda vlády chce reagovať ešte pred vaším vystúpením na interpelujúceho pána poslanca Cabaja.

Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

mrzí ma, že k veci, ktorá si podľa mojej mienky zasluhuje skôr úctu, sa žiada toľko vysvetlenia. Konečne sa tu povedala pravda, mali ste zasadnutie svojich orgánov, preto ste sa na oslavách nemohli zúčastniť. Ja to akceptujeme, je to v poriadku.

(Hlasy z rokovacej sály.)

Veď ste to povedali, pán poslanec Cabaj, že ste dali prednosť vlastnému podujatiu. To po prvé.

Po druhé, všetky organizačné zložky, ktoré tam boli, či to bola polícia alebo konkrétni ľudia, ktorí boli dole, mali jasný pokyn poslancov na preukaz pustiť dovnútra, môžete si to preveriť, je to tak, opakujem, dokonca boli vyhradené miesta na tribúne. Pán poslanec Gašparovič mi povedal, že on tam nakoniec hore ani nešiel. (Hlasy z rokovacej sály.) Jednoducho je možné, aby sme si povedali pravdu, ale nezavádzajme sa tu vzájomne.

Distribúcia pozvánok bola rozdelená tak, že pozvánky boli vytlačené pre prezidenta republiky, predsedu Národnej rady, predsedu vlády a predsedu ZPB, títo boli hlavnými pozývateľmi aj organizátormi. Takže myslím si, že tam treba tiež možno hľadať nejaký zádrh, ktorý mohol vzniknúť. Myslím si, že naozaj sa venovala tomuto výročiu potrebná pozornosť, a opakujem, mali by sme sa skôr zamyslieť nad odkazom Národného povstania, ako hľadať znova rôzny priestor na hádky a neopodstatnenú kritiku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, ak chcete diskutovať s pánom podpredsedom vlády, prosím vás, mimo rokovacej sály.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyni,

vážení páni poslanci,

rada by som v stručnosti interpretovala neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú a síce s otázkou, ktorú som jej dala aj na hodine otázok a nebola vyžrebovaná, že aká je vlastne jej predstava o právnom štáte, pretože začínam mať pochybnosti o niektorých jej výrokoch, či pani ministerka Schmögnerová si vôbec uvedomuje základné princípy právneho štátu.

Z viacerých momentov spomeniem tri. Ešte ako poslankyňa opozície vyzvala našich občanov na neplatenie koncesionárskych poplatkov. To proste v právnom štáte nie je možné, aby poslanec, ktorý je ústavný činiteľ, vyzýval, ak teda vôbec má záujem na poriadku v právnom štáte, vyzýval na neplnenie právnych povinností. Ďalší moment, ktorý je pozoruhodný, je z nedávnej minulosti, keď vlastne vznikla nespokojnosť našich podnikateľov s neplnením vratiek z DPH, keď neplnenie tejto povinnosti dnes už štátu pani ministerka zdôvodňovala tým, že vlastne podnikatelia sú štátu viac dlžní ako štát týmto podnikateľom. Opätovne v právnom štáte neplnenie si povinností i na strane štátu nie je možné takto zdôvodňovať, nie je možné k neplneniu si povinností mať takýto postoj. Tretí moment, ktorý má taktiež ako bývalú ministerku spravodlivosti zarazil, bolo vyjadrenie pani ministerky o nespokojnosti s rozhodovaním súdov a síce, že sudcovia nedostatočne aplikujú zákon o konkurze a vyrovnaní, čo teda je zaujímavé konštatovanie, ale ešte nie také tragické ako dôvetok, ktorý dodala, a preto bude treba spraviť dôslednú reorganizáciu súdov.

Vážení, ak člen vlády za to, že sa mu nezdá, že sudcovia podľa jeho predstáv neaplikujú právo, začne volať o reorganizácii súdnictva, tak tu niečo nie je v poriadku a ja si myslím, že nie je v poriadku niečo s chápaním pani ministerky financií so základnými princípmi právneho štátu. Toľko k pani ministerke Schmögnerovej.

Ďalej by som rada interpelovala pána ministra Čarnogurského. Plne podporujem jeho snahu urobiť v súdnictve nápravu tých nedostatkov, na ktoré poukazujeme už viacero rokov, na ktoré poukazujú naši občania. Ako bývalá ministerka spravodlivosti som síce bez veľkého mediálneho zázemia, ale predsa o to prácnejšie som sa o to snažila, organizovala som rôzne stretnutia sudcov a expertov zo zahraničia k problematike zefektívnenia rozhodovania o tom, že sudcovia nemôžu svojvoľne predlžovať rozhodovanie, dokonca som pozvala pani Killerby z Rady Európy, ktorá vlastne veľmi otvorene povedala, že predlžovanie súdneho konania nie je vecou sudcov, nemôže byť ich svojvôľou a že sú povinní si plniť určité povinnosti. Z toho dôvodu som po tejto linke išla, robila som prieskumy reštančných vecí, to znamená vecí, ktorých prerokúvanie trvalo dlhšie. Ako ministerka spravodlivosti som presadila do občiansko-súdneho poriadku povinnosť sudcu do 30 dní vyhotoviť napríklad písomné rozhodnutie o veci, ktorú rozhodol. Bola veľká nevôľa, začalo sa to považovať za zásah, hoci to boli všetko diskrétne veci a robené v miere únosnosti. Dnes ja považujem za prekročenie miery únosnosti také postupy, keď sa zbavujú funkcionári súdov, pretože príslušný súd vraj neriadia náležite, a čo je veľmi zaujímavé, prevažne sa robia kontroly na tých súdoch, kde senát rozhodol nie podľa želania a predstáv vládnej koalície.

Napríklad bola veľmi pozoruhodná žiadosť o zbavenie imunity troch sudkýň pre trestné stíhanie, ktoré bolo dané do parlamentu a potom, keď sa aj poslanci opozície o to viac zaujímali, zistilo sa, že vlastne vec bola v rámci sudcovského rozhodovania v zmysle rámcov právnych predpisov, teda to bola sudcovská aplikácia, do ktorej nemôže nikto zasahovať. Veľmi podivný je aj návrh pána ministra spravodlivosti na zvolenie osoby za sudkyňu, ktorá nespĺňa ústavné predpoklady na zvolenie sudcu na neurčitý čas, keďže tu bola sudcovská činnosť prerušená.

Ďalej by som sa chcela opýtať, keď pán minister Čarnogurský chce urobiť poriadok v justícii, prečo vlastne nedá, nerieši otázku nečinnosti sudcov. Prečo nekontroluje reštrikčné veci? Prečo nesleduje dodržiavanie zákonnej 30-dňovej lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia? Prečo ho napríklad nevzrušia také nedostatky v súdnictve, ktoré v tlači boli už viackrát pranierované a naposledy v Práci 18. augusta, kde napríklad v jednom meste, ktoré v tlači bolo uvedené, nebudem ho takto verejne uvádzať, ale v príslušnom denníku je konkretizácia, prokuratúra v januári ešte v roku 1998 podala obžalobu za najzávažnejší trestný čin a doposiaľ sa súdne konanie nezačalo. Takisto ešte od začiatku roku 1998 bola podaná žaloba za trestný čin obchodovania so ženami na väčšiu skupinu, dodnes sa trestné konanie nezačalo.

Vážení, tu nie sú nedostatky, ktoré treba v justícii odstraňovať?

Ďalej veľké nedostatky sú pri nástupe už právoplatne odsúdených osôb. Napríklad 1 400 právoplatne odsúdených osôb sa pohybuje na slobode, vyhýba sa nástupu na trest odňatia slobody. Pýtam sa pána ministra, čo chce podniknúť. Medzi týmito osobami sú osoby odsúdené v tretej nápravnej skupine za najzávažnejšie trestné činy. V tejto otázke bola aj diskusia na tlačovej konferencii, na ktorej policajný prezident priznal, že polícia pre nedostatok benzínu žiadostiam justície na dodanie väzňov v niektorých prípadoch nevyhovela. Mám otázku, ako bude postupovať minister spravodlivosti, aby sa tieto osoby vinné z trestných činov, teda právoplatne odsúdené, zároveň nebezpečné, voľne nepohybovali a nepáchali ďalšiu trestnú činnosť a takto nenásobili ešte kriminalitu. Predsa naši občania majú právo na to, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo a ohrozenie ich zdravia, ohrozenie majetku a ohrozenie ľudských práv.

Posledná otázka je na pána podpredsedu Csákyho. Chcela by som naňho priamo položiť jednu otázku, s ktorou som vystúpila v rámci jeho odvolávania, kde som tlmočila názory poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, keď som vystúpila za tento klub. Medzi mnohými prehreškami, ktoré, žiaľ, tlač, respektíve časť tlače absolútne bagatelizovala... (Hlasy v sále.) No veď budúcnosť preukáže, či postoj poslancov vládnej koalície bol správny. Chcem poukázať na to, že pán podpredseda vlády pri rušení inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok vyvinul absolútnu nečinnosť. Chcem mu položiť otázku prečo, keď mu prislúcha riešenie rómskej problematiky, sa k tomuto problému stavia tak laxne. Predsa bolo výsledkom snaženia viacerých inštitúcií, aby sa do praxe presadil tento inštitút, ktorý v podstate znamená, že osoby neprispôsobivé, teda aj značná časť rómskej komunity, nedostávala štátne financie, financie daňových poplatníkov do vlastných rúk, aby nemohla tieto financie preliať do pohostinstiev a krčiem, ale aby tieto financie, tieto sociálne dávky išli na to, na čo sú určené. Títo pracovníci to zabezpečovali, keď platili stravné deťom, keď kupovali ošatenie deťom, keď platili rôzne poplatky za plyn, elektrinu namiesto príslušne neprispôsobivých osôb v tomto konkrétnom prípade aj osôb rómskych, rómskej etniky. Prečo pán podpredseda vlády takýto veľmi prínosný inštitút, ktorý privítala aj naša verejnosť, nechal zlikvidovať? Domnieva sa, že to prispelo k riešeniu rómskej problematiky? Domnieva sa, že nie je únosné venovať určitú časť financií z rozpočtov vrátane štátneho rozpočtu na tieto otázky? To sú moje otázky na podpredsedu vlády Csákyho.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou ústne prihlásenou do rozpravy.

Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Na záver chcem požiadať všetkých členov vlády, aby v lehote do 30 dní odpovedali písomne všetkým poslancom, ktorí v tomto bode interpelácií svoje právo využili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu. Prosím, aby vedenie schôdze prevzal pán podpredseda Presperín.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Panie poslankyne, páni poslanci,

pokračujeme v prerušenej rozprave, v správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Do rozpravy je ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Belohorská.

Prosím, máte slovo, pani poslankyňa.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

predložená správa pána ministra zdravotníctva o aktuálnej situácii v zdravotníctve by nám okrem toho, že by mala reálne zhodnotiť situáciu, v ktorej sa ku dnešnému dňu v zdravotníctve nachádzame, mala aj navodiť určité ciele alebo návrhy, ako danú situáciu riešiť. Priznám sa, že keď som si prečítala túto správu, ktorá možno by bola aktuálnejšia, keby bola prednesená, tak ako sme my poslanci Hnutia za demokratické Slovensko žiadali v júni, by možno pomohla riešiť situáciu na ďalší polrok. Ale ak som si túto správu prečítala súčasne s tlačou 313 - Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie, ktorú schválila, tento materiál schválila vláda Slovenskej republiky 30. júna 1999, priznám sa, že som bola dosť na rozpakoch. Zdravotníctvo by sa malo starať okrem tých zdravých a výkonných ľudí, ktorí asi tých zdravotných problémov nemajú až tak veľa, alebo by sa im mala venovať skôr tá stránka prevencie, malo by sa starať o starých ľudí, alebo pomôcť mladej generácii. Mladej generácii v uplatňovaní istých preventívnych opatrení, uplatňovaní prehliadok a podobne. Vieme, že situácia v dorastovom zdravotníctve je veľmi zlá.

Nechcem moje vystúpenie zúžiť na neobjektívnu kritiku ministra, osoby ministra Šagáta, pretože musím povedať ako zdravotníčka a jednak aj ako bývalá ministerka alebo krátko ministerka zdravotníctva viem veľmi dobre, že je vo veľkých problémoch. Ale treba si aj trochu zanalyzovať jeho kroky, ktoré sa snažil pri nástupe do funkcie robiť, alebo opatrenia v zdravotníctve. Nuž boli tie celoplošné odvolávania riaditeľov nemocníc adekvátnym opatrením alebo strategickým opatrením, ktoré mohlo pomôcť zdravotníctvu? Pevne verím totiž, že ani jeden z týchto riaditeľov, ktorí boli vo funkcii alebo ktorí boli aj vymenení, ani jeden z nich by nebol vystupoval, ale ani nemohol vystupovať vo funkcii riaditeľa nemocnice proti svojmu ministrovi, pretože ide tu o podstatne komplikovanejšiu otázku ako možno v iných rezortoch, musel by to robiť za cenu poškodenia svojich pacientov. Riešenie, že sa nezvýšil dlh, ale problémy sa vlastne riešili reštrikčnými opatreniami, nuž musím povedať, že takto by asi vedel riadiť rezort hocikto a nemusel by to byť ani zdravotník.

To prvé opatrenie, ktoré vyšlo z rúk pána ministra, bol krízový stav, o ktorom vieme, že narobil viacej škody ako úžitku. Neustále sa domáhame, aby sme sa dozvedeli, ako sa dá hodnotiť alebo zhodnotiť tento krízový stav, či priniesol to, čo očakával. Nie je predsa možné, aby v štáte, v ktorom síce budujeme demokraciu, ako to neustále uvádzame, ľudia sa začali zbierať na liečbu ťažkých ochorení, ako je napríklad leukémia alebo transplantácie. Veľmi ma mrzí, že potom ubiehame do istých takých všeobecných alebo generalizovaných, alebo populistických vyjadrení, ktoré som aj pánu ministrovi v rámci otázok tu v parlamente položila a kritizovala, že pán minister povedal, budeme mať na základnú liečbu a budeme mať na základné lieky. Pretože dennodenne sa stretávame so žiadosťami a prosbou rodičov, ktorí sa zbierajú na transplantáciu alebo na liečbu leukémie a podobne. Nuž ak takéto onkologické ochorenie nie je základným ochorením, tak už potom neviem, čo ním je.

Ďalej treba povedať, že sme boli svedkami medializovaných problémov na kardiologických pracoviskách a myslím si, že je veľmi náležité, aby okrem iste veľmi potrebných rôznych diskusií a debát o joge alebo o iných prostriedkoch paramedicíny vystúpil minister na upokojenie obyvateľstva aj v takých závažných otázkach, ako je liečba kardiovaskulárnych ochorení.

Veľmi ma prekvapilo to, že poslanci vládnej koalície alebo aj terajšia vláda medzi strategické podniky, ktoré chce privatizovať, jeden z nich je aj Imuna Šarišské Michaľany, a keďže moje informácie sú len informácie z tlače a z médií, tiež som postrehla, že premiér tejto vlády pán Dzurinda sa nechal vyfotografovať a bol si dať vyložiť situáciu v Imune Šarišské Michaľany. Myslím si, že pre mňa ako pre lekárku nie je strategickejší podnik, ako je tento podnik, pretože ak dáme podobnú výrobu do rúk súkromníkom, nech akokoľvek sa snažíme kontrolovať, vždy sa tam môžu udiať veci, ktoré by boli problematické.

A ako príklad alebo na potvrdenie mojich slov požiadam ministra Šagáta, aby si dal vysvetliť niektoré veci od terajšieho poslanca vládnej koalície pána poslanca Tuchyňu, ktorý riešil so mnou niektorý veľmi závažný prípad, ktorý bol spojený s Imunou Šarišské Michaľany, keď bol ministrom vnútra.

Takže chcela by som skôr požiadať pána ministra, aby bol podstatne aktívnejší, ale myslím si, aktívnejší nie vo vypúšťaní istých neadekvátnych termínov, ale aby sa snažil cez televíznu obrazovku vysvetliť ľuďom veci, ktoré vysvetliť treba. Aby sa snažil napríklad vysvetliť svojmu kolegovi, ktorý aj dnes nám tu vystúpil minister kultúry pán Kňažko, že peniaze na kultúru sú rovnako dôležité, aby sa snažil to vysvetliť matke alebo pacientovi, ktorý je postihnutý leukémiou, alebo príbuznému, na ktorého operáciu napríklad šedého zákalu je poradovník až do roku 2001 alebo 2002. Tieto veci totiž ohrozujú obyvateľstvo s oveľa väčšou neplechou, a to je strach. Strach z choroby, strach zo staroby.

Pán minister, určite si spomeniete, že sme sa zúčastnili na 6. konferencii ministrov zdravotníctva Európy, kde som mala možnosť vystupovať ako poslankyňa našej slovenskej delegácie v Rade Európy a vy ako minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Pripravili a predniesli ste tam veľmi zaujímavý prejav, ktorý hovoril o starostlivosti slovenského zdravotníctva o starých ľudí. Takže mne veľmi chýbalo, že už to nie je v tejto aktuálnej správe, ktorú ste nám podali, ale veľmi by som si priala, keby ste vedeli povedať starým ľuďom, čo ich čaká. Či nedostatočný štátny dozor nad niektorými poisťovňami, ktoré potom nechávajú starých ľudí v situácii takej, v akej sú. Množia sa listy, a ak bude niekto tvrdiť, že to nie je pravda, ja môžem prečítať hneď z dvoch listov, ktoré som mala so sebou. A to bola stará pani dôchodkyňa, ktorá, dovolím si ukázať, poslala aj bločky za lieky, a to boli lieky, ktoré má odporučené od odborníka, má ich v zdravotnej karte. Pýta sa, ak celý život platila poistné, platí za byt a za ostatné položky a nemá dostatok na lieky, pretože nemôže si to dovoliť, aby mesačne platila okolo 500 korún.

Druhý, podstatne smutnejší list mám od pacientky, ktorá vo veku 49 rokov je slobodná a bezdetná, takže nemá jej kto z blízkych pomôcť, je na invalidnom dôchodku a berie invalidný dôchodok 4 200 korún. Z toho 2 500 zaplatí na nájomné, inkaso a iné účty. Teraz má onkologické ochorenie a píše: Veľa precestujem za návštevami po lekároch a rôznych vyšetreniach, nehovoriac už o tom, koľko nechávam v lekárňach za lieky, ktoré užívam na srdce, tlak, dýchanie a iné ťažkosti. Na živobytie mi zostáva zvyšok, ba niekedy vôbec nič. Navyše teraz pani doktorka z onkológie ma pripravila na to, aby som si zaopatrila nejakú parochňu, pretože po chemoterapii mi budú vypadávať vlasy. Skutočne, dostávame pacientov, dostávame starých ľudí takisto do situácie, že od svojich blízkych, od svojich detí pod vianočný stromček nebudú dostávať tie zvyčajné darčeky, ktoré starším kupujeme, či už nočnú košieľku alebo papuče, ale budeme im platiť asi návštevu lekára, alebo im zaplatíme operáciu šedého zákalu, tak ako nám to v televízii a vo verejnoprávnej televízii odporúčali či v Čechách alebo v Rakúsku, alebo zaplatíme možno jeden, alebo dva zuby. Pretože ak si prečítate materiál, ktorý som spomínala v úvode, keď spojím ten, ktorý bol daný, so zoznamom zdravotníckych zariadení, tak tiež by som chcela položiť otázku. Ak bezodplatným prevodom dávame isté zariadenia obci, ale už na priamy predaj vopred určenému záujemcovi, a tam musím povedať, že ste napísali alebo je v tomto materiáli, že budú uprednostnení zdravotnícki pracovníci, ale môže byť teda majetok predaný aj vopred určenému záujemcovi inému, a chcem spomenúť napríklad také oblasti Slovenska, ktoré sú známe, že jednak je tam veľmi vysoká nezamestnanosť, a jednak vždy aj v minulosti neboli nejako veľmi preferované z hľadiska lekárov, tak skutočne ma bude zaujímať, ak napríklad v Prešovskom kraji, a podlieha to Nemocnici s poliklinikou v Prešove, zdravotné stredisko v Šváboch je vyčíslené na 5 mil., robia tam štyria zdravotnícki pracovníci, či pri tých mizerných platoch títo zdravotnícki pracovníci si budú tieto strediská kupovať.

Takže potom treba povedať, že mám veľkú obavu o zdravotnú starostlivosť v tejto konkrétnej obci alebo v mnohých iných, pretože vedela by som menovať aj z oblasti napríklad Čadce a Kysúc podobne, akým spôsobom sa dávajú do privatizácie zdravotné strediská. Takže mňa bude zaujímať okrem toho, že sme zhodnotili, že situácia v zdravotníctve je veľmi zlá. Viete, dnes peniaze, ktoré do zdravotníctva sú poukázané, a ako ste nám správne odporučili, že sa máme modliť, aby ste z tých uvoľnených peňazí z vlády dostali čo možno najviac, ja sa chcem opýtať, či ozaj sme sa modlili dobre, pretože mám pocit, že z tých peňazí sa uvoľnilo len pre poisťovne a vlastne sa zase budú platiť len lekárne, budú sa platiť distribútori, ale nič z toho vlastne neprispelo pre ľudí konkrétne, pre pacientov a pre lekárov v nemocniciach.

Takže ak sa pozriem napríklad na podiel, ktorý pripadá na zdravotníctvo, tak od roku 1993 zo 17 mld. pre zdravotníctvo sme sa dostali v roku 1998 na 43 mld. Ak si to rozložíme na lieky, viete veľmi dobre, že možno trochu reštrikcia alebo trochu väčšia reštrikcia a kontrola zo strany ministerstva by bola tiež namieste. A musím spomenúť, alebo bolo by veľmi dobré, keby pracovníci ministerstva už neustále a takisto aj vaši blízki sa prestali vyhovárať na to, že za všetko môžu len peniaze, a keď sa dodajú peniaze, že budete vedieť lepšie garantovať občanom to, čo im vlastne garantuje dodnes deň ústava. Tak by som vám chcela odporučiť časopis, ktorý som si zadovážila úplne z iných dôvodov, Bussines Central Europe, kde sa píšu iné zaujímavé veci, a odporúčam ho hlavne ekonómom, ale ja som si tu našla tabuľku, ktorá hovorí, že ak sa zoberie do úvahy 14 indikátorov, z ktorých napríklad jeden je detská úmrtnosť, ďalej sú príčiny smrti, ďalej je stredný priemerný vek dožitia, tak musím povedať, že Slovensko tam ešte vďaka stále mimoriadne vysokej zodpovednosti lekárskych a všetkých zdravotníckych pracovníkov figuruje na 11. mieste. A ak mi dovolíte a nebudem vás s tým unúvať, bude to veľmi rýchle, keď prečítam štáty, ktoré sú pred nami. Je to Švédsko, Fínsko, Nórsko, Taliansko, Švajčiarsko, Slovinsko, Rakúsko, Grécko, Francúzsko, Holandsko a jedenáste je Slovensko. Takže chcem upozorniť, že nachádzame sa v tejto tabuľke pred Čechmi, pred Nemeckom, pred Anglickom, pred Dánskom a inými štátmi. Nie je to ešte také zlé, pán minister, aby sme stále ukazovali len určité zábery, ktoré nám vyhovujú aj zo zahraničia, a neinformovali vlastne ľudí, že tento štát im ústavou garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

Takže nemôžeme teraz dostať tých ľudí do toho stavu, že im povieme, že preto, aby sme vedeli zaplatiť luxusné predajne, musím povedať predajne s liekmi, pretože veľakrát tých liekov je tam pomenej ako tých iných výrobkov, tak nemôžeme stále potom ukazovať iné štáty, ako sa starajú. Je to výberová starostlivosť pre určitú úzku skupinu ľudí a my sme vedeli a ja to znovu zopakujem, to zdravotníctvo nám beží vďaka enormnému úsiliu všetkých zdravotníkov, ktorí, treba aj to povedať, neboli na našej strane. Veľmi často kritizovali predchádzajúce vládne vedenie za množstvo rôznych chýb. Ale poviem vám, že teraz tá situácia je podstatne, podstatne horšia. Okrem toho, že nemajú pracovné istoty, a znovu to stiahnem na tie rozsiahle odvolačky, ktoré ste robili, okrem toho ste ich zbavili aj istého plánu, ktorý tu bol, kde lekári mali zvyšované platy, síce mierne, ale mali. Nesprávne ste uviedli, že u lekárov nebola valorizácia. To nie je pravda. Lekárom sa možno plat nevalorizoval, ale po menších sumách, dohoda bola, že na trikrát v priebehu jedného roka mali platy zvýšené. Treba sa na to pozrieť, pán minister, aby potom obyvateľstvo nebolo zavádzané.

Takže pevne verím, že okrem toho, že budete vedieť zhodnotiť reálnu situáciu, aká je, sa prestaneme ľuďom vyhrážať s tým, že zmeníme článok ústavy o bezplatnom zdravotníctve, ale budete vedieť okrem personálnych pohonov aj načrtnúť stratégiu ako ďalej.

Ďakujem za pozornosť.