Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca - pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Máte slovo, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán poslanec poukázal na niektoré nelogickosti, ku ktorým došlo pri riadení zdravotníctva, ako aj na to, že vlastne občania dnes nemajú zdravotnú starostlivosť v súlade s ústavou, t. j. bezplatnú na základe platenia poistenia, ktoré v zmysle ústavy je garantom bezplatnosti služieb. Ja by som popri týchto skutočnostiach chcela uviesť ďalšiu nelogickosť, ku ktorej sa pán minister zdravotníctva stále akosi cudne neprihlasuje, hoci som ho už v tlači k tomu vyzvala. Ministerstvo spravilo opatrenie, že na diagnózu rednutia kostí môžu lieky predpisovať jedine gynekológovia. V tomto zmysle sa pánu ministrovi podarilo niečo, čo sa ešte ani jednému ministrovi zdravotníctva nepodarilo, a síce, že donútil chodiť mužov ku gynekológom. Neviem, aké veľké úspory zdravotníctvo týmto získa, ale táto organizačná perla, myslím si, že by mala skončiť a že by v zdravotníctve mal nastúpiť zdravý rozum a racionálne opatrenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková vystúpi v rozprave.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
keďže ja som vystúpila s pomerne rozsiahlym príspevkom za klub HZDS, ale zabudla som uviesť návrh uznesenia, ktoré som si nepriniesla so sebou, tak preto vystupujem znovu. Keďže vidím, že v parlamente nie je veľký záujem o túto problematiku, mám len dve-tri poznámky na predrečníka, nechcela som na neho reagovať vo faktickej poznámke.
Ja s vaším vystúpením, pán poslanec, na 90 percent súhlasím. Naozaj ste pomenovali mnohé problémy, tak ako boli a ako sú, a veľmi presne ste vystihli problém, ktorý je v samostatných poliklinikách, o ktorom sme hovorili už aj vo výbore pre zdravotníctvo. Súhlasím aj s vaším tvrdením, že za stav v zdravotníctve nezodpovedá len rezort, ale že to musí byť celá vláda, preto som aj dala pánu ministrovi tú dodatočnú otázku, či patrí medzi priority tejto vlády zdravotníctvo, pretože zatiaľ podľa finančných prostriedkov, ktoré boli v rozpočte určené na tento rok, sa to tak nezdá. Nemôžem v jednom s vami súhlasiť, a to ste povedali už v tých záverečných slovách, že v ostatných rokoch bolo zdravotníctvo odsúvané na poslednú priečku. Nie je to tak a tabuľková príloha tohto materiálu svedčí o opaku. Ja som vo svojom vystúpení hovorila, koľko percent išlo z HDP, je to v tej tabuľkovej prílohe jasne vidieť, že kým sa postupne zvyšovalo toto percento, na tento rok došlo k poklesu pod 6 percent, bolo to na tých, myslím si, že 5,6 percenta. A keď si pozriete aj objem finančných prostriedkov, ako narástol z tých 17 mld. pred zhruba 7 rokmi na dnes viac ako 40 mld., takmer 50, dúfajme, že s tou pôžičkou, že by to mohlo tvoriť, tak vidíme, že to nebolo celkom tak, ale súhlasím s tými vašimi kritickými pripomienkami, že naozaj boli príliš benevolentne prisudzované v Liečebnom poriadku za výkony tie financie, ktoré jednoducho neboli a ktoré pravdepodobne ani nebudú. A súhlasím aj s tým, čo ste povedali, že kroky ministerstva nie sú dosť razantné. Ony v mnohých prípadoch sú dobre rozpracované, ja som to vo svojom vystúpení povedala, že okrem priplácania, zvýšenia priplácania pacientov, tak ako sa v materiáli hovorí, môžem s mnohými návrhmi súhlasiť, ale súhlasím s vami a vy ste to povedali tiež, že neboli tie kroky dostatočne razantné, a preto vleklé problémy sa naďalej prehlbujú a zhoršujú situáciu.
Prejdem k tomu uzneseniu, ktoré som zabudla predniesť, ale ešte jednu otázku na pána ministra, ktorá bude vyplývať z prílohy číslo 4 materiálu, kde sa hovorí v tejto prílohe o zásadných zmenách v liekovej politike. A tu píšete pod bodom h) - vytvoriť motivačný program na podporu spotreby domácich liekov. Plne súhlasím s týmto vaším vyjadrením, ale, bohužiaľ, vyplýva z tých krokov, ktoré sa udiali od 1. 7., že kým bola pozastavená dovozná prirážka na zahraničné lieky, nebolo realizované pozastavenie dovoznej prirážky na komponenty, z ktorých sa vyrábajú domáce lieky. Tie sa stávajú nepredajnými na slovenskom trhu a hrozí, že nebude nasledovať tento krok, ale de facto dôjde k zániku, respektíve budú sa musieť títo výrobcovia orientovať na zahraničný trh a my zase budeme musieť lieky, ktoré môžu byť doma vyrobené, dovážať. Toto je ale krok, ktorý musí urobiť vláda, pán minister. Tak posledná moja otázka je, či vediete rokovania v tomto duchu, aby sa podarilo vyňať aj komponenty na výrobu liekov, aby sa mohol... (Reakcia ministra z pléna.) Ďakujem, takže toto je úplne čerstvá informácia, dúfam, že odpoviete potom aj do mikrofónu, aby to bolo počuť.
A teraz ten môj návrh na uznesenie. Ja som povedala, že materiál sa už nemôže celkom nazývať aktuálna situácia, pretože od jeho prerokovania vo vláde prešlo takmer dva a pol mesiaca a tie mnohé kroky realizované od 1. júla naozaj veľmi negatívne postihnú zdravotníctvo a prejaví sa to možno o pár týždňov, možno sa už prejavujú teraz. Preto navrhujem, aby sa materiál aktualizoval a bol opätovne prerokovaný už s tými dodatkami, ktoré sa udiali od toho 1. 7. a ktoré sa ešte udejú plus ako teda dopadne tá pôžička, ktorá bola odsúhlasená vo vláde, ako sa prejaví v zdravotníctve, čiže aby bol opätovne prerokovaný pred schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000, a to spolu s odpočtom plnenia programového vyhlásenia vlády po roku vlády, teda, samozrejme, pre rezort zdravotníctva. Myslím si, že potom nám ten materiál pomôže hovoriť odbornejšie, ale aj tak širšie ľudskejšie o zdravotníctve, o potrebách zdravotníctva, a ja dúfam, vážené dámy a páni z koalície, že tento návrh podporíte, pretože je to aj v záujme pacientov, ktorí podporovali a volili vás.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Ferkó. Končín možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prosím, ako jediný pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na predrečníčku, že vlastne v posledných vetách som hovoril, že riešenie financovania bolo vlastne odsunuté na poslednú priečku. Vedeli sme aj v minulom volebnom období, že vlastne došlo k narastaniu financií v rezorte zdravotníctva zo 17 na tých 43 mld., ale spôsob financovania bol s otvoreným koncom a vy ste to vedeli. V niektorých prípadoch skutočne treba pristúpiť aj k nepopulárnym riešeniam. Zo znamená, aj keby sme ponechali financovanie zdravotníctva ďalej s otvoreným koncom, môže byť tam aj 70, aj 80 mld. korún, aj tak by sme to vlastne neustrážili. Preto som hovoril, a to sme vedeli a na to sme aj upozorňovali. Takže súhlasím s tým, že došlo k nárastu rozpočtu, ale vlastne riešenie financovania nebolo a častokrát treba skutočne pristúpiť k tým aj nepopulárnym opatreniam, prospektívny rozpočet, kapitačná platba a tak ďalej a tak ďalej. Takže to sú tie systémové kroky, ktoré sme už mali urobiť dávnejšie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister Šagát. Áno.
Áno, nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážená snemovňa,
napriek zložitosti problémov, ktoré v zdravotníctve sú, som rád, že táto diskusia prebehla, pretože si myslím, že bolo dobré, keď ste tu povedali svoje názory a pravdepodobne bude to aj dobré na diskusiu o štátnom rozpočte na rok 2000. To bola taká predpríprava. Dovoľte mi, aby som predsa len krátko zareagoval na niektoré veci, ktoré tu odzneli, a povedal svoj názor, ale eventuálne aj nesúhlasil s niektorými názormi, ktoré tu odzneli, veľmi krátko, lebo, samozrejme, by som nechcel zneužívať vašu trpezlivosť, ale niektoré tie veci musím predsa len povedať.
Pokiaľ ide o základnú otázku, ktorú tu položil predovšetkým pán poslanec Zelník, čo vlastne zapríčinilo, že sme v takej situácii, v akej sme, teda prečo sme sa dostali do tejto situácie, kto je vinníkom, ja som uviedol v tej správe, že vinníkom je štát. Urobil som to absolútne zámerne, pretože personifikácia a obviňovanie, myslím si, že neprinesie žiadne riešenie. A tak už ako nakoniec aj uviedla pani poslankyňa Aibeková, treba povedať, že skutočne ostatné roky náklady na zdravotníctvo, a aj v odrazených objemoch, sa zvýšili, či už budeme vychádzať z tých 17 mld. alebo z 22 mld. v roku 1994. Skutočne náklady sa zvýšili, samozrejme, vyznieva to veľmi optimisticky, pretože ich neindexujeme infláciou a všetkými vplyvmi, ktoré devalvujú silu koruny, ale napriek tomu treba povedať, že išli hore. A je skutočne chyba a skutočne, žiaľbohu, treba konštatovať, že súbežne so zvyšovaním prostriedkov tu mali prísť opatrenia, ktoré by boli slúžili na efektívne využívanie prostriedkov, aby tie prostriedky financovaním cestou otvoreného konca, to znamená, stimuláciou produkovania výkonov, sa nepoužívali na výkony, ktoré boli neopodstatnené, a tých bolo určite dosť, plus škoda, že financovanie nešlo, tak ako nakoniec je aj všeobecná zhoda, na základe reálnej ceny výkonu. K tomu sme sa, žiaľbohu, za tie roky nedostali a bez toho to nemôžeme riešiť.
Pán poslanec Zelník ale uviedol, že nie je pravdou, že zdravotníctvo bolo oddlžené z roku 1994 na rok 1995. Chcem preto dať do pozornosti všetkým, koho to zaujíma, uznesenie Národnej rady z 15. decembra 1994 číslo 46, v ktorom po tom, čo zdravotníctvo bolo dofinancované 1,8 mld. v júni zo Všeobecnej pokladničnej správy, Národná rada žiadala vládu v odseku c) bod 2 riešiť deficit rozpočtu fondu zdravotného poistenia vo výške 2,9 mld. korún. Takto bol vyčíslený deficit ešte vtedy fondu, zdravotné poisťovne vznikli 1. januárom 1995, a táto výška 2,9 mld. bola výškou záväzku fondu zdravotného poistenia smerom k zdravotníckym zariadeniam, a preto si myslím, že sa stalo tak, ako som uviedol. Samozrejme, že ten problém, tak ako som uviedol, sa tu formoval celé roky aj dozadu a s jedným možno súhlasiť, že hlavne skrytá zadlženosť tu nevznikla za posledné štyri roky, že na na tom, ako vyzerajú naše budovy, v akom stave sú naše technologické zariadenia, prístroje sa podpísala minulosť ďaleko presahujúca rok 1990. Žiaľbohu, nevyriešili sme ju a sťažuje to objektívne fungovanie zdravotníckych zariadení, máme zlé kotolne, spaľovne, práčovne, kuchyne a podobne. Ale chcem vyzdvihnúť, že vláda v minulosti mala veľkú snahu tento problém vyriešiť a že to neboli len nejaké platonické snaženia, je tu celý rad uznesení vlády. Jedno bolo z 22. júna 1997 číslo uznesenia 461, v ktorom sa vláda zaoberala analýzou stavu príčin a východísk na riešenie platobnej neschopnosti. Tam bola, samozrejme, platobná neschopnosť zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, kde boli prijaté opatrenia, ktoré mal urobiť minister zdravotníctva.
Rovnako aj uznesenie vlády z 1. júla 1997 číslo 482, kde opäť boli uložené ministrovi zdravotníctva opatrenia. Napríklad v časti C. ukladá ministrovi zdravotníctva predložiť na rokovanie vlády návrh na likvidáciu zdravotných poisťovní, ktoré nespĺňajú podmienku uloženú zákonom číslo 273. To znamená napríklad ten dôraz alebo to obviňovanie - ale k tomu sa vrátim -, že sme nekonali v štátnom dozore, že sme ukončili previerky poisťovní, už v tomto období v roku 1997 bol celý rad upozornení, že v poisťovníctve sa niečo deje, a boli uložené úlohy, ktoré, žiaľbohu, neboli splnené, napríklad C2 - predložiť na rokovanie vlády nový prerozdeľovací mechanizmus s účinnosťou od 1. januára 1998. Treba povedať, že tento prerozdeľovací mechanizmus nebol predložený až 1. júla tohto roku s tou diferenciou podľa veku, predovšetkým podľa veku. No a už známe uznesenie číslo 541 z 15. júla po tom, ako vláda sedela v Trenčianskych Tepliciach, kde prijala uznesenie k návrhu opatrení - pokračovanie a prehĺbenie procesu ekonomickej a sociálnej transformácie. Na preklenutie čiastkových výkyvov makroekonomickej a mikroekonomickej rovnováhy sa pre úsek sociálnej sféry prijalo 10 uznesení, nebudem ich čítať, medzi ne patria napríklad prísne opatrenia pre jednotlivé skupiny na zabezpečenie účelnej farmakoterapie, zmena financovania takzvaných zdravotníckych výkonov na sociálne účely, okamžité zavedenie prísneho systému ekonomizácie s financovaním s uzatvoreným koncom. Nebudem ich čítať, chcem len dokumentovať, že vláda aj v minulosti sa zaoberala a prijala celý rad uznesení, žiaľbohu, nepodarilo sa ich úplne splniť. Preto by som vás skutočne prosil, keby sme objektívne posudzovali situáciu, v akej sa nachádzame. A skôr si myslím, ale veľmi úprimne, že ak sú nejaké konkrétne výhrady k určitým konkrétnym postupom, ja som si dovolil poslať aj poslaneckému klubu HZDS, aj poslaneckému klubu SNS návrh transformačných krokov. Môžem zistiť, pán predseda, ten dátum, overoval som to, a keďže v tej prvej fáze ste to nedostali, potom som to dal znovu, pretože ja mám záujem, aby sme v zdravotníctve urobili niečo, čo bude mať kontinuitu bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby. A ak sú teda systémové kroky spochybňované, tak príďme a povedzme, v ktorých oblastiach a čo treba ako robiť. Pretože ja som o tom presvedčený, že kroky, ktoré robíme, vyšli z dlhodobých diskusií o zdravotníctve, ktoré dokonca - škoda, že tu nie je pán podpredseda vlády Kozlík - on koordinoval a bolo minimálne sedem sedení v roku 1997 a končili sa asi v októbri 1997. Vtedy sa prijali určité závery a mnohé tie závery sme prijali do vlastného programu a my sa ich snažíme uplatniť.
Takže ak tu hovoríte, že sme mali recept na všetko a že sme to nedokázali, tak musím povedať, že máme, dnešná koalícia má zástupcov, svojich expertov v transformačnej rade pre zdravotníctvo a títo experti sa dohodli na spoločných krokoch a napĺňajú sa. Samozrejme, čo je razancia, to by sme si museli definovať. Razantné kroky sme mohli urobiť len, žiaľbohu, tak, že sme uzatvorili financovanie, a tak sme urobili, ale len jednu časť zmien vo financovaní, a to je uzatvorenie systému, pričom tvrdíme, že tak ako všetci ostatní, že treba tam zvýšiť aj zdroje. Zvýšenie zdrojov tohto roku sme dokázali až pre druhú polovicu roku 1999, je to iste neskôr, ako sme pôvodne predpokladali, ale predpokladám, že v roku 2000 obhájime rozpočet. Práve rokovania na úrovni ministerstva financií boli veľmi ťažké a veľmi zložité, pretože na ministerstve financií sme dostali odpovede: Pozrite sa, tu ste mali 22 mld. alebo 17 mld., máte 43 mld. a je vám to málo, vy to neviete dobre použiť, dávame, dáme vám x miliárd a bude to rovnaké. Takže až argumentáciou a presne, ako sme tu uviedli, presným financovaním jednotlivých segmentov podľa výkonov, a tie výkony neboli, tak ako ste uviedli, v prospektívnom rozpočte vymyslené, môžeme tú metodiku dokázať, pretože sme pre jednotlivé oddelenia vypočítavali mediály nákladov v porovnaní jednotlivých nemocníc, a tie sme tam uviedli, to znamená, niektoré nemocnice sa mali z toho mať lepšie a niektoré horšie podľa tých nákladov. Žiaľbohu nepodarilo sa skutočne naplniť na 1,8 mld. rozpočet pre nemocnice, a tým sa situácia tam až tak dobre nevyvíja. Dúfam, že v druhom polroku na úrovni 1,6 mld. sa nám to podarí.
Samozrejme, že ste tam uviedli a pomerne ľahko sa to použije, čo som niekedy uviedol, že keď pán minister Soboňa nezískal peniaze, mal odstúpiť. No a teda prečo ja neodstupujem, keď som nezohnal tie peniaze. Ja si myslím, že situácia v tom období, keď som to tvrdil, bola trošku iná. Vtedy štát platil za občana na mesiac 34 korún, síce teraz platí len okolo 280, niečo vyše 280 a ten nepomer je predsa len iný, ale mojou ambíciou je získať tie financie, ale na to, aby sme ich získali a zlepšili to, tak musíme predložiť tie kroky ekonomizácie, kroky v zmene predovšetkým v sieti. Ak si pamätáte, tak tá stratégia zmien sa pohybuje v dvoch rovinách. Jedna je zvýšenie zdrojov, to znamená aj štátu, žiaľbohu, aj spoluúčasti občana, ale k tomu sa vrátim. A súčasne je zníženie kapacít. A povedzme si veľmi otvorene, že k nejakému významnému zníženiu kapacít doteraz nikto nepristúpil, nikto nemal na to odvahu. Je to veľmi citlivá a ťažká oblasť - niekde niečo zatvoriť, niekde niečo úplne zavrieť. My sa tejto problematike venujeme od začiatku, ako sme prišli do vlády. A poviem, že ju riešime tak, že preniklo o tom, čo chceme urobiť, len veľmi málo údajov, pretože akýkoľvek údaj prenikol, vyvolával paniku v jednotlivých nemocniciach, v jednotlivých mestách a nedalo sa ďalej pracovať. Prídeme a budeme radi, keď nájdeme politickú podporu všade, kde sa tie zmeny udejú a začneme ich robiť teraz na jeseň v roku 1999, chceli by sme v Bratislave, tak ako som už oznamoval. Ale skutočne zmeny v sieti nás čakajú. Ak nebudeme jednotní, nikdy ich neuskutočníme a potom skutočne vrátane mňa treba ísť od tej zmeny preč, pretože v týchto kapacitách sa to nedá financovať v žiadnej ekonomike.
Veľa tu bolo vytýkané, čo sa týka personálnej politiky. Samozrejme, vždy budem obhajovať to, že treba, aby si každý mohol povedať svoj názor. K personálnej politike hovorili pán poslanec Zelník aj pani poslankyňa Aibeková, aj pani poslankyňa Belohorská. Dovoľte mi teda, aby som urobil stručnú rekapituláciu toho, čo sme urobili v personálnej politike.
Predovšetkým na začiatku sme uviedli kritériá, podľa ktorých budeme postupovať. To znamená, budú vypísané výberové konania len na tých riaditeľov, ktorí boli na mieste riaditeľa bez výberového konania. Takto sa stalo, urobili sme výbery, ten prehľad je asi k júnu alebo k júlu. Takto sme urobili výber v 103 organizáciách, z toho v 66, dobre počujete, v 66 organizáciách, to znamená v 64 percentách išlo o vymenovanie do funkcie bez predchádzajúceho výberového konania. Takže ak nám niekto dnes zazlieva, že sme robili nejakú radikálnu výmenu, treba povedať, že tomuto sa v minulosti nie veľmi venovala pozornosť, a teda ak zo 103 riaditeľov 66 bolo bez výberového konania, tak asi mi dáte za pravdu, že to bolo treba určite dať do súladu. (Hlas z pléna.) No vy to môžete tak klasifikovať, pani poslankyňa, vážim si váš názor, opakujem, ale ja si myslím, že to tak malo byť.
Okrem toho v 54 prípadoch išlo o prekročenie štvorročného obdobia, a to boli presne kritériá, ktoré zaviedol pán minister Javorský. Ja som to len v tých kritériách na výmenu funkcií ponechal, takže opäť sa nič nestalo. Z toho treba povedať, a to potom môžeme uviesť nakoniec, keď sa tie výmeny udejú, že celý rad riaditeľov, ktorí bez ohľadu na to, akú majú politickú príslušnosť alebo proste sa hádam správali tak, že by mohli mať nejaké sympatie alebo iné vzťahy k politickým stranám, tam zostal, tak nemyslím si, že tie výmeny boli také zlé, ako vy hovoríte. Ale chcel by som vás poprosiť o jednu vec, že rozhodne by som odmietol také termíny ako, že to bolo zinscenované divadlo alebo niečo podobné. Myslím si, bývalá pani ministerka, že pravdepodobne budete súhlasiť, že mechanizmus bol stanovený. V niektorých zložitých prípadoch to išlo na tri kolá, aby som znížil na minimum svoju chybovosť pri rozhodovaní, pretože každý ju máme, a snažil som sa vyberať takých riaditeľov, ktorí budú spolupracovníci, pretože v tejto ťažkej dobe treba skutočne zapojiť riaditeľov tak, aby vnútorne začali robiť zmeny v organizáciách, kde je celý rad vecí, ktoré treba opraviť a zmeniť, a preto som volil taký postup, ako som volil. A neupodozrievajte ma, že to boli nejaké politicky motivované čistky. Nie, nie, to určite zamietam.
Pokiaľ ide o niektoré vyjadrenia, ktoré sa týkali poisťovní, tu pán poslanec Zelník čítal, ako som zastavil kontrolu poisťovne, ako namietal pán Balejík. Tak chcem upozorniť na jednu vec. Tie kontroly boli skutočne rozplánované od 2. septembra do 30. novembra, boli ukončené listom štátneho tajomníka, aby do 30. novembra tie skupiny predložili protokoly. A pravdepodobne budete súhlasiť, pokiaľ nejaká skupina by bola bývala chcela pokračovať v kontrole, mohla vzniesť námietku a nemusela takýto protokol predložiť.
Chcem upozorniť, že som všetky tieto protokoly dal spracovať a odovzdal som ich krajskému úradu vyšetrovania po predchádzajúcom liste ministrovi vnútra. A chcem uviesť len toľko, že sme odovzdali krajskému úradu vyšetrovania päť usporadovačov na spisy so záznamami z tých poisťovní, ktoré presahovali 2 tis. strán. Takže pokiaľ si myslíte, že by som bol chcel niečo skryť, čo sa v tých poisťovniach dialo, tak asi by som nebol tento materiál v takomto rozsahu tam odovzdal. Okrem toho musím uviesť, že štátny dozor zlyhal, ale v rokoch 1996, 1997 a 1998. Tak ako uviedol pán poslanec Zelník, skutočne Perspektíva nemala urobenú účtovnú uzávierku v roku 1997 a nemá ju ani za rok 1998. A je pravdou, že prvý správca konkurznej podstaty, ktorého sme určili, sa vzdal, keď zistil, aké sú tam problémy a museli sme hľadať iného, to je tiež pravda. Už máme nového, ďalšieho, ktorý robí likvidáciu tejto poisťovne. A treba povedať, že sme na to skutočne veľmi účelovo čakali, pokiaľ budeme mať v zákone, že niekto tie záväzky preberie, pretože celý rad poskytovateľov by nikdy tie peniaze nedostal. A v zákone sme to urobili tak, že tie záväzky môže prevziať iná poisťovňa preto, aby sme chránili týchto poskytovateľov. Samozrejme, tým sme nevyriešili hospodárenie poisťovní. Ale ministerstvo nečakalo len na tento zákon a nečakalo len na krajský úrad vyšetrovania, pretože my sme v máji tohto roku zistili, štátny dozor zistil 3. mája, že Perspektíva má zablokované všetky účty Poštovou bankou a že tam došlo k finančnej operácii, ktorá nie je v súlade so zákonom, a podali sme ďalšie trestné oznámenie týmto smerom. Takže sme konali, žiaľbohu, to vyšetrovanie bude chvíľu trvať a aj výsledky sa dozvieme neskôr, ale nemyslím si, že sme niečo zatajili, nemyslím si, že sme niečo chceli skryť. Ba naopak, komunikujeme stále s úradom vyšetrovania a na jeseň sa pravdepodobne budú došetrovať ďalšie veci v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií. A teda odmietam také poznámky, že by som hádam sám chcel zastaviť kontroly v poisťovniach a znemožniť kontrolu a nebodaj ešte, že by som chcel zabrániť spravodlivému vyriešeniu v tých poisťovniach, kde sa porušil zákon. A nebudem hovoriť, aké zistenia boli, pretože to by som predchádzal, samozrejme, celému tomu šetreniu.
Pokiaľ ide o takzvané rany pod pás, ako hovoril pán poslanec Zelník, beriem opäť jeho názor. A k tým ranám presne definoval krízový režim a krízovú kategorizáciu so sociálnou eutanáziou. No opäť opakovane sme o tom diskutovali, som presvedčený, že v štádiu, keď v decembri neboli prostriedky na normálne fungovanie rezortu, keď sme neboli schopní to, čo deklarovali v septembri všetky koaličné strany, teda ich experti, že na akútne vyriešenie problému financovania v zdravotníctve treba dať 3 mld. a dostali sme len 600 mil., tak toto chudobné zdravotníctvo muselo sústrediť všetky sily na to, aby predovšetkým nedošlo k závažnému poškodeniu zdravia a k úmrtiu. A k tomu viedli všetky opatrenia krízového stavu. Keď nie sú peniaze, musia sa sústrediť na túto činnosť. Nevedel som zohnať viac peňazí, nevedel zohnať rezort, nevedela viac uvoľniť vláda. Takže neviem, čo by som k tomu viac povedal. Iste, že takéto reštriktívne opatrenia sú nepopulárne, iste, že nemôžu byť také, aby občan ďakoval, že sme to urobili, to je samozrejmé, a ani nemôže ďakovať žiadne zdravotnícke zariadenie. Ale povedať, že prospektívny rozpočet nesplnil očakávanie a že prospektívny rozpočet vyriešil len poisťovne, no tak to je neporozumenie toho problému, pretože ostatné tri roky zdravotné poisťovne uzatvárali zmluvu s nemocnicami na peniaze, ktoré nikdy nemohli dostať z výberu poistného, a preto sa zadlžovali, a prospektívny rozpočet je urobený na 3 mld. predpokladaného výberu, pretože len 3 mld. prídu a len 3 mld. sa môžu rozdeliť, a nie 4,5 mld. Na to nemáme. Máme 3 mld. a s tými 3 mld. sme museli urobiť opatrenia, aby sme prežili, aj keď je to nepopulárne, pretože na dlh nám už v roku 1999 nikto nechcel dať. Čo si myslíte, že nám všetci dávali kvôli nejakej Hippokratovej prísahe alebo kvôli nejakému tomu...
Lieková politika - pani doktorka Belohorská, súhlasím s vami, len lieková politika má niekoľko etáp a niekoľko úrovní, na ktorých sa musí realizovať, a nedá sa urobiť za 8 mesiacov, lebo sa týka dovozu liekov, výrubu liekov, tvorby cien a týka sa preskripčných obmedzení a fungovania veľkodistribútorov a lekární. Poviem z uznesení vlády - začali sme, samozrejme, hneď vám vysvetlím ako -, v tých uzneseniach vlády je práve apel, aby sa toto urobilo v minulosti, ale sa neurobilo. Dovoľte mi, vysvetlím to. Napríklad lieková politika na výrobu a distribúciu. 1. januára 1999 bola pripravená degresívna marža, to znamená, že neoplatí sa mať len drahý liek, z ktorého je veľké rozpätie, ale aj acylpyrín, za ktorý je 10 korún a z toho je marža len dve koruny. Degresívnu maržu sme nemohli uplatniť, pretože keď vás niekto gniavi dlhom, že vy ste mu dlžníkom, tak ho nemôžete zaťažiť niečím, lebo vám zastaví dodávku. Čo sa stalo napríklad zavedením dovozovej prirážky? Jednoducho 1. júla zastali kamióny na hraniciach a táto vláda nemohla nič iné len ustúpiť a zmeniť to. To znamená, keď vás niekto drží v hrsti, a teraz nás v hrsti držia distribútori a výrobcovia liekov, pretože majú u nás 6 mld. pohľadávok, a povedia, buď to zaplatíte a potom urobme liekovú politiku. Ale to chceme riešiť cestou oddlženia, ponúknutím splátkového kalendára a začneme robiť ceny. Napríklad, pani doktorka, stále strašíte ústavou, teda bezplatná starostlivosť, občan a tak. Ja vám poviem pravdu, že celý princíp je ten, aby sme vyňali zoznam liekov z Liečebného poriadku.
Napríklad pán poslanec hovorí a pravdepodobne aj vy, aj mnohí, všetci chcete vedieť, aký bol dosah liekovej kategorizácie, ako sa zmenila preskripcia, ako sa zmenili výdavky a tak ďalej. No len treba povedať, že príplatky na lieky nemenila len krízová kategorizácia, ale ďalšie dva faktory. 15. mája sa zmenili maximálne ceny liekov, pretože to bolo vynútené kurzovými zmenami, ktoré sa tu nahromadili za niekoľko mesiacov, a niekoľko sto liekov, ktoré sme mali úplne v skupine plne hradených, sa nám presunulo do skupiny čiastočne hradených. A predstavte si, že my to máme v zákone a vlastne zmenou maximálnych cien sa zmenilo poradie tých liekov a porušil sa zákon. Druhá bola DPH 1. júla. Opäť sa zmenili ceny liekov a opäť nám niektoré z tých plne hradených vypadli. My tvrdíme, a to je súčasť liekovej politiky, že keď chceme dobrú liekovú politiku, ten zoznam musíme vydávať ako nariadenie vlády, aby sme napríklad chránili aj občana, keď sa mení cena lieku, keď sa mení DPH, aby sme vedeli ten liek nechať v tej skupine, v ktorej chceme, teda aj v bezplatnej.
Takže to strašenie, že chcete urobiť zmenu ústavy, nie. My sme to chceli na základe toho, že tak je to v Čechách, lebo v Čechách majú rovnakú ústavu, a pritom majú Liečebný poriadok urobený tak, že zoznam liekov je oddelený od zákona. A to je celý princíp, ktorý chceme urobiť. Samozrejme dnes, keďže do liekovej kategorizácie nám zasiahli minimálne dva faktory okrem niektorých, ktoré ste už aj uviedli, stali sa tam aj technické chyby, samozrejme, priznám to bez nejakých problémov a je mi to ľúto, že sa tie technické chyby tam stali, ale kategorizáciu liekov ovplyvnili minimálne dva faktory v tomto roku, a preto z tých 2 tis. liekov je dnes plne hradených okolo tisíc.
Takže liekovú politiku, nech sa páči, poďme si ju prediskutovať, len treba mať na to čas a priestor. Zdôrazňujem a trvám na tom istom, že nikto v Európskej únii nechce, aby príplatky za lieky mali následky sociálne a eutanázie. To nikto nechce. A my chceme mať úplne podobné normy. To znamená chceme opäť, a opakujem znovu a budem to tvrdiť, že tie príplatky musia byť sociálne únosné, to znamená, aby si to občan mohol zaplatiť, aby sa nedostal do situácie, že ten príplatok mu bráni dostať sa k lieku, a musí to byť pomerne nám široký sortiment, aby z tých príplatkov vzišiel aj nejaký zisk na to, aby sa tá lieková politika dala robiť lepšie. Aj mnohé vyspelé krajiny majú len niekoľko sto liekov, takže nestrašme občana. Tie príplatky, k tomu prídeme, keď to vyhodnotíme, tie príplatky sú k cene liekov mnohokrát nie také veľké, aby to bolo neúnosné. Opravy, ktoré treba urobiť - inzulín a iné veci - dúfam, že snemovňa schváli zákon o Liečebnom poriadku a že budeme môcť opraviť občanovi tie oprávnené chyby, ktoré sa tam dnes cez maximálne ceny, cez DPH dostali.
Ku kategorizácii a sociálnej eutanázii. Ak dnes niektorý občan je v takej sociálnej situácii, že potrebuje liek, a niekto hovorí, že musí ísť a priplatiť si za liek, tak hovorím, že to je len otázka medziľudských vzťahov, pretože dnes je v zákone číslo 273, pani poslankyňa, ustanovenie buď § 36, alebo § 35, v ktorom sa hovorí, že na odporúčanie lekár po schválení revíznym lekárom môže napísať aj liek, ktorý nie je plne hradený. Takže to je len otázka odborného vyadjustovania, odborného vyargumentovania, že potrebuje ten liek, a je otázka revízneho lekára, aby to schválil. Samozrejme, môžeme tu hovoriť o chybách v minulosti. Viete, ako fungoval revízny systém vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že má veľké rezervy a treba, aby sa zdokonalil, ba možno v našej koncepcii, aby sa revízny systém dal dohromady pre všetky poisťovne spoločne.
K situácii okolo kardiocentier, ako tu pán poslanec uviedol. Máme pripravenú a dávame do Národnej rady situáciu, ktorá sa zaoberá stavom kardiocentier, ale chcem tu povedať k tomu len jednu vec, pretože tu aj pán poslanec Oberhauser potom tu hovoril, že 400 pacientov zomrie a také veci. Tak mám tu niekoľko čísiel. Čo sa týka činnosti Kardiocentra NsP Košice, ale vy ste uvádzali, pán poslanec, trošku iné čísla, takže môžem si to vydiskutovať potom v pohode vo výbore, v roku 1998 Kardiocentrum Košice urobilo 123 operácií a 68 operácií v prvom polroku 1999. Takže to sú napríklad Košice. Pokiaľ ide o Kardiocentrum Banská Bystrica, v roku 1998 urobili 169 a 101 v prvom polroku 1999. Pokiaľ ide o detské kardiocentrum, v roku 1998 dohromady urobili 327 operácií a v prvom polroku 165. Najhoršie je na tom náš Slovenský ústav srdcových chorôb, kde skutočne došlo k poklesu a k prvému polroku sa odoperovalo len 374 operácií oproti 1 149 za celý rok. Tam sme rokovali s pánom riaditeľom a závery sú asi také, že do konca roka treba odoperovať asi 350 pacientov. Zvýšením prospektívneho rozpočtu dochádza k takej zmene, že by mohli denne robiť päť operácií a je vysoko pravdepodobné, že do konca roka budú všetci súčasní čakatelia na vyšetrenie či operáciu srdca predvolaní a adekvátne liečení. Tú správu budete mať vo výbore a môžeme tam o tom diskutovať podrobnejšie.
Chcel som uviesť len jednu vec. Vy ste hovorili, že 800 operácií na milión obyvateľov je priemer v Európe. No tak to priemer v Európe nie je, to robia vyspelé krajiny, ale priemer v celej Európe 800 operácií - to by bolo asi veľa. My sme vyspelá krajina, skutočne potvrdzujem to, čo ste hovorili, pani poslankyňa, že vzhľadom na vzdelanosť a prácu našich zdravotníkov je úroveň medicíny dobrá, len treba povedať, že ekonomické podmienky nám nedovoľujú robiť porovnateľne také veľké množstvo výkonov ako krajiny, ktoré majú iný hrubý domáci produkt.
Pokiaľ ide o dioxínovú aféru, pán poslanec, je mi ľúto, že ste to takto dali do takejto polohy. Mám pre vás, nie pre vás, ale my sme o tejto celej veci informovali, samozrejme, aj vládu Slovenskej republiky a chcem uviesť k tomu niekoľko drobných vecí. A zásadne, samozrejme, protestujem, že sme my dioxínovú aféru neriešili a bolo to v neprospech občana, tak ako možno o chvíľu niekto vystúpi, že o arzéne sme tak rokovali. Takže chcel by som upozorniť, že 8. júna hlavný hygienik upravil podmienky dovozu potravinárskych výrobkov dovážaných z Belgicka. Každý dovozca potravinárskych výrobkov vyrobených v Belgicku od 15. januára do 1. 6. musel dokladovať, že výrobok je zdravotne neškodný. Chcem povedať, že oveľa skôr, než dnes prišiel zoznam, ktorý bol zhotovený na ministerstve pôdohospodárstva, ministerstvo zdravotníctva a hlavný hygienik konali, a preto by som skutočne bol zásadne proti takým vyjadrenia, ako ste uviedli. Okrem toho chcem uviesť ešte ďalšiu vážnu vec, že počet výrobkov, ktorý 11. 6. 1999 v piatok bol poskytnutý, tento zoznam bol následne 14. 6. zamestnancom slovenskej inšpekcie predložený ministerstvu zdravotníctva s vyznačením len 14 poľnohospodárskych výrobkov podozrivých z kontaminácie, a preto sme akceptovali tento návrh a my sme svojvoľne nevstupovali do označovania tých výrobkov, ktorých bolo asi 40, a tých 14, to znamená obvinenie, že my by sme boli postupovali svojvoľne, rozhodne nie. Okrem toho ministerstvo zdravotníctva na základe uznesenia vlády v súčasnosti je v štádiu zakúpenia prístroja, ktorým sa budú stanovovať u nás dioxíny, aby sme zabezpečili lepšiu potravinovú bezpečnosť, než bola doteraz.
Pokiaľ ide o sieť, lebo pán poslanec tu hovoril, akým spôsobom som rozšíril, teda ministerstvo zdravotníctva rozšírilo sieť zdravotníckych zariadení, tak len chcem uviesť do vašej pozornosti, pán poslanec, že smernice o sieti, ktoré boli vydané v novembri 1997, neboli vyhláškou, a preto nenadobudli charakter všeobecne záväzného predpisu. Zopakujem, smernica, ktorá bola zverejnená, z 25. novembra 1997, nebola vyhláškou, nemala charakter všeobecne záväzného predpisu, a teda chcem povedať toľko, že zdravotná poisťovňa nebola zo zákona alebo zo všeobecne záväzného predpisu povinná rešpektovať odporúčanie uvedené v licencii, či niekto je v sieti zaradený alebo nie je. A preto došlo skutočne v mnohých prípadoch k uzatváraniu zmlúv aj so zariadeniami, ktoré nemali byť v sieti, ale žiadny zákonný postup sme nemohli proti tomu použiť, pretože to nebol všeobecne záväzný predpis. A aby sme vyradili niekoho zo siete, tak ako uvádzate, treba akreditačný proces, ktorý ste určite mohli zaviesť už aj vy a my ho chceme zaviesť, teda v zákone číslo 277, ktorý teraz ide do parlamentu, stanovujeme tie podmienky aj zániku a rozhodne by sme chceli cez akreditáciu vyraďovať tých ľudí. Takže išlo len o to, aby sme mohli sieť skutočne stabilizovať, aby sa nerozširovala, pretože predchádzajúce opatrenia boli nedostatočné.
Pokiaľ by ste chceli odpoveď na martinskú fakultnú nemocnicu, ktorá tu zaznela, tak je k dispozícii, samozrejme, pán poslanec. Išlo o výber a priame zadanie stavby likvidačnej stanice rádioaktívnych odpadových vôd. Požiadal som, aby expert z ministerstva pre verejné práce posúdil celé to konanie. Prečítam len záver: Z uvedených dôvodov považujem časový a procedurálny postup obstarávateľa za primeraný a obvyklý a zastávam názor, že zo strany obstarávateľa nedošlo k porušeniu zákona číslo 263 o verejnom obstarávaní tovarov a služieb a tak ďalej. Ministerstvo zdravotníctva okrem toho už urobilo teraz kontrolu čerpania týchto prostriedkov a nenašlo žiadne závažné chyby. Chcem uviesť jednu vec, že generálnym projektantom tejto zložitej stavby bola autorizovaná projektovo-inžinierska organizácia Chemoprojekt Praha. (Hlasy v sále.) Chcete skončiť? Dobre. No len do detailov to tu bolo vykladané a viac-menej ako keby som bol sám spoluzodpovedný za rozkrádanie rezortu. Takže si myslím, že adekvátne času rozpravy poslancov, ktorí tu produkovali na mňa rôzne informácie, ktoré, samozrejme, sa nezakladajú na pravde, si dovolím citovať veci, ktoré mám, ktoré sú k dispozícii ako tlač na ministerstve zdravotníctva je k dispozícii ktorémukoľvek z poslancov.
A viete, ako tu poslanci hovorili, že pravdepodobne pán poslanec nevie, ako je to s tou technikou. Tu chcem uviesť, že špeciálna technika, ktorá sa tam zabuduje, a jediným výrobcom tej špeciálnej techniky je istá firma, tak investor po konzultácii s projektantom a so súhlasom ministerstva zdravotníctva ešte v predchádzajúcom období súhlasil aj s priamym zadaním technologickej časti od úzko špecializovanej nemeckej firmy X Y. Takže ak si niekto myslí, že bol porušený zákon, som pripravený, aby sme si to prešli, a pokiaľ by boli iné názory, dali by sme to preskúmať aj orgánom činným v trestnom konaní, pretože rozhodnutie o tom, či je to porušenie alebo nie, neprislúcha mne.
Pani poslankyňa Aibeková kritizovala, že nemáme dobrý legislatívny postup. Takže chcem hlavne odpovedať, pretože skutočne sa to zdá, že je to tak, lebo zákon číslo 273 o zdravotnom poistení meškal dva mesiace, a poviem, ale veľmi otvorene, že meškal preto, že sme neboli schopní sa dohodnúť s ministerstvom financií, kto prevezme záväzky za poisťovňu, ktorej sa zoberie licencia. Pretože je to veľmi vážna vec. Pani poslankyňa, je to vážna vec, záväzky, môžete tu, samozrejme, vyprávať, koľko chcete, ja to chcem vysvetliť iným poslancom, keďže všetko viete. Tak preberanie záväzkov, či to bude štát alebo niekto iný, je vážna vec. Tým, ktorí tam majú peniaze v tej poisťovni. A preto sme povedali, že to môže byť aj štát cestou nejakej poisťovne a že cestou návratných pôžičiek to potom eventuálne ten štát môže vyriešiť. Niekto to tu hovoril, že, no, áno, tieto pôžičky teraz prídu na úrovni 1,9 mld., však to niekto niekedy splatí. Inštitút návratnej finančnej pôžičky je prirodzená vec v zákone o zdravotnom poistení, pretože zdroje zdravotného poistenia závisia od toho, ako platia poistenci. A, samozrejme, tí platia rôzne. A preto aj v systémoch, kde funguje zdravotné poistenie, existuje inštitút návratnej pôžičky, pretože keď prídeme do krivky, keď klesá výber, vtedy treba, lebo potrebujete aktuálne zdroje, aby ste i okamžite zaplatili zdravotnú starostlivosť. Takže je otázka, či vôbec štát túto návratnú finančnú pôžičku niekedy bude vymáhať, pretože doteraz sa stalo tak, že viac-menej boli odpustené, tak aj táto 100-percentne bude odpustená.
No a zákon číslo 98, tak ako ste uviedli veľmi správne, sme sľubovali, že krízová kategorizácia je len krátkodobá a že to spravíme. Mali sme to aj prichystané, ale 15. februára bola prvá, ktorá bola platná, sľúbili sme, že v apríli, najneskoršie v máji, že by sme urobili druhý variant kategorizácie. Treba však povedať, že 15. mája sa zmenili ceny liekov, to znamená, že všetko poradie sme museli prehodnotiť, a 1. júla bola ďalšia zmena ceny liekov, takže dnes sme v štádiu, keď rokujeme na úrovni Legislatívnej rady vlády a tripartity. Dúfam, že sa nám to podarí prekonať tak, aby tento zákon tu bol najneskoršie v októbri, aby mohol byť prijatý s účinnosťou, ako rozhodnete, samozrejme, a v podobe, v akej ho prijmete.
K legislatíve. No pokiaľ ide o ADOS-y a proste základný transformačný krok, treba povedať, že financovanie agentúr domácej starostlivosti nebolo vôbec regulované. My sme 1. januárom presne definovali jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti, koľko percent z výberu poistného tam má ísť, ADOS-y tam majú svoje miesto, na každý mesiac je to teraz 12 mil., dohromady asi 110 mil., čo doteraz nebolo. Poisťovne ani nechceli s nimi uzatvárať zmluvy. Samozrejme, že to stále ešte úplne dobre nefunguje vrátane Všeobecne zdravotnej poisťovne, ktorá nechcela robiť zmluvy s agentúrami. A našou ambíciou je, aby sme skutočne mali tých agentúr okolo 140, teda nie tých 70 ako teraz, aby sme zdravotnú starostlivosť preniesli k občanovi, kde je lacnejšia a humánnejšia.
O tých príplatkoch a o tých doplatkoch v rámci zákona číslo 98 bude priestor na diskusie. Tu ministerstvo zdravotníctvo môže prísť len s návrhmi, zatiaľ také návrhy sme tam nedali, otvorene poviem. V tomto Liečebnom poriadku upravujeme len lieky, stomatologické výkony, kúpeľnú liečbu a zdravotnícke pomôcky, tie zdravotnícke pomôcky, ktoré doteraz neboli vôbec poukladané, nebol určený základný funkčný typ, nadstavbový, a dúfam, že sa vám táto zmena bude páčiť.
K transplantačnému programu a k zbierkam na drahé výkony, to sú poznámky absolútne namieste. Chcem len upozorniť, že takáto inventúra takých zvlášť finančne a aj medicínskych náročných výkonov tu už mala byť urobená. Prebieha a chceme, aby budúci rok bola jasne určená stratégia financovania kardiochirurgie s počtom operácií, ktoré budeme vedieť zaplatiť tak, aby boli absolútne zabezpečené akútne operácie. Opäť to už dávno mohlo byť hotové. A viete, pani poslankyňa, objektivitu vo vašich vystúpeniach pozorujem, že sme minimálne dvakrát hovorili o financovaní kardiocentier a nedopracovali sme sa úplne do definitívnej podoby, ako budú financované. Onkológia - rovnako pracuje skupina, ktorá povie, koľko peňazí potrebujeme na to, aby sme zabezpečili túto závažnú liečbu. Zbierky - to nevylučujem, pretože tie možnosti, ktoré ponúka medicína, vždy v takých transformujúcich sa krajinách budú predbiehať ekonomické možnosti. Vidíte, že nakoniec aj pán Lux má konto a robia zbierku, a Česi dávajú na zdravotnú starostlivosť 130 mld. oproti našim 43 mld. a robia zbierku. Takže, žiaľbohu, toto nebudeme vedieť vyriešiť v krátkom čase a zbierky na operácie, niektoré náročné výkony nemožno vylúčiť a nebudeme to vedieť ovplyvniť.
Ešte krátko k Imune. Imuna sa, samozrejme, dostala do veľmi, veľmi zložitej situácie predovšetkým preto, že neplatia zdravotnícke zariadenia. To je pravda, ale to je len jedna časť tých problémov, ktoré v Imune sú. Druhá časť problémov je, že technické vybavenie Imuny je také, že sa musí jednoznačne vymeniť, pretože nie je schopná produkovať produkty, ktoré by eventuálne boli schopné aj konkurencie, a preto treba do Imuny rozhodne novú technológiu, a o to sa nakoniec usilovala aj predchádzajúca garnitúra na ministerstve zdravotníctva. Finančné náklady na zakúpenie tejto technológie treba niečím zaplatiť, samozrejme, a ja si myslím, že vstup zahraničného kapitálu tak, aby tam mal štát svoju dostatočnú kontrolu, je dobré riešenie, že to nie je riešenie, ktoré by ohrozovalo národnú bezpečnosť v sebestačnosti krvi a krvných derivátov. Naopak, ak k nám príde dobrý investor, ktorý zabezpečí, že tie výrobky, ktoré tam budú, budú mať certifikáty na to, aby mohli byť predávané na západné trhy, čo zatiaľ Imuna nemá, tak naopak by sme mohli mať situáciu, že by sme vedeli časť produkcie, pretože my to všetko, čo sa vyrobí z krvnej plazmy, nevieme spotrebovať, že by sme časť produkcie mohli vyviezť. To je zámer a môžete ho, samozrejme, podrobiť kritike a tak ďalej.
Pokiaľ ide o tých medikov, to máte pravdu, to je veľmi závažný problém, ale opäť nechcite, aby bol vyriešený v roku 1999, pretože nevznikal v roku 1999. My sme v tomto roku mali sedenie na úrovni pána rektora, pána ministra školstva, kde sme upozorňovali, že kapacita zdravotníctva nie je schopná absorbovať ten počet absolventov, ktorý dnes odchádza z lekárskej fakulty za predpokladu, že nemáme regulovaný odchod lekárov do penzie. To, žiaľbohu, sa nedá, to je veľmi citlivá oblasť - odchod lekára do penzie. Tam si sľubujeme, že by mohla vstúpiť do konania lekárska komora po prijatí zákona o lekárskom povolaní, kde by takýto regulačný mechanizmus mohol prísť, aby sa zabezpečil určitý odchod v určitom veku, za určitých podmienok do dôchodku, pretože, žiaľbohu, potom tu vzniká neprimerane veľký počet lekárov. To je jedna vec.
Druhá - napriek tomu, že končia absolventi, rovnaká situácia z ostatných rokov sa opakuje, nikto nechce pracovať v neatraktívnych odboroch, nikto nechce pracovať v oblastiach, kde sú životné podmienky iné ako vo veľkých mestách a, samozrejme, štát musí urobiť nejakú stimuláciu či už ekonomickú alebo inú, aby tam išiel človek. Nemôžeme ísť cestou, ako to bolo v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch, že absolvent dostal umiestenku - a teraz pôjdeš robiť na Oravu. To sa, žiaľbohu, nedá a je to otázka dlhodobej stratégie stabilizácie tých lekárov tam, kde majú byť, kde sú potrební. Takže to je veľmi zložitý problém. Ministerstvo zdravotníctva v minulosti vytvorilo takýto inštitút doktorandského štúdia, na ktoré dávalo aj peniaze. Žiaľbohu, reštrikcia prostriedkov je taká, že tieto miesta napriek tomu, že prebehli kurzy, je ťažké, aby sme vedeli zaplatiť.
Tak skončil by som asi s tým, že by som súhlasil, samozrejme, s tým, čo uviedla aj pani poslankyňa Belohorská, nebránim sa tomu, že o zdravotníctve je ťažko hovoriť pri jednom sedení a pri jednej správe, ktorá aj časove nakoniec je umiestnená tak, že už mnohé veci nie sú aktuálne. Myslím si, že o zdravotníctve treba rokovať pravidelne v pléne parlamentu, nebojím sa, aby sa takáto správa tu predniesla súčasne, ak sa bude prerokúvať v pléne odpočet plnenia programového vyhlásenie vlády za prvý rok. Naopak, ja dúfam, že sa tie veci podaria trošku posunúť tak, aby sa tá situácia zlepšila. Nebránim sa hovoriť sám, že nemôžeme byť spokojní, aký je dnes stav poskytovania zdravotnej starostlivosti, a naopak si myslím, že v pléne treba opakovane o týchto veciach hovoriť, aby ste sami boli dostatočne vyzbrojení argumentmi, ktoré budú vysvetľovať eventuálne ťažkosti, a aby ste vedeli povedať riešenia, ktoré ponúkame. Takže vám ďakujem za trpezlivosť, ospravedlňujem sa, že som tu tak dlho hovoril a veľmi rád privítam diskusiu v jednotlivých kluboch či už HZDS, SNS ale, samozrejme, aj koalície, kde by sme si sporné miesta mohli v pokoji vydiskutovať, pretože tá ambícia, aby transformácia zdravotníctva presiahla volebné obdobia jednotlivých subjektov, jednotlivých koaličných zoskupení, je ambícia, ktorá má ratio, pretože je pre občana.
Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)