Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Belohorskej.
Faktické poznámky: pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Zelník, prosím.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
súhlasím s vystúpením pani poslankyni Belohorskej, a len k tej časti, kde hovorila a vyzývala pána ministra, aby viacej objasnil občanom situáciu v zdravotníctve a aby upokojil istú situáciu, chcem len povedať toľko, že pán minister vystúpil v televízii, ale jeho sľuby alebo jeho vízie sa úplne rozchádzajú s realitou. Budem konkrétny. 26. 5. 1999 v stredu pán minister vystúpil v STV 1, kde povedal: "Spoluúčasť je strašiakom pre pacienta, budeme sa usilovať, aby priplácanie malo motivačný a regulačný efekt. Príplatok by mal byť čo najmenší, spoluúčasť len ako regulačný a motivačný vplyv." Ja si myslím, že množstvo listov, ktoré prichádza poslancom, je presvedčením o tom, že to, čo hovoril pán minister, je realita úplne iná, že občania skutočne nemajú peniaze na to, aby si mohli priplatiť alebo zakúpiť lieky. Takže nehovorí sa pravda a verejnosť je zavádzaná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Belohorskej, kde listami dokumentovala pravdivosť mojich tvrdení vo vystúpení, čo sa týka onkologických pacientov, nakoľko aj keď fakticky mi nezareagovali z pléna, zareagovali na moje slová páni poslanci Kováč a Švec. Potvrdila, že naozaj aj títo pacienti musia doplácať. Ja som netvrdila, že sa dopláca na onkologické lieky, ale že doplácajú onkologickí pacienti, ktorí okrem tých základných liekov, ktoré sú určené na ich diagnózu, musia brať aj ďalšie lieky. Mám tiež osobné vyjadrenia, osobné sťažnosti, že nielen tieto lieky nie sú k dostaniu v lekárňach, ktoré potrebujú a musia si ich protekčne zháňať a, samozrejme, že priplácajú, ale aj tie, ktoré sa v lekárňach nachádzajú a ktoré potrebujú, sa od 1. júla, tak ako som to hovorila, sa viac ako 800 prípravkov dostalo do kategórie nie plne hradených, ale hradených za úhradu.
A ešte by som chcela pánu ministrovi okrem tých otázok, ktoré som mu položila vo svojom vystúpení vzhľadom na dnešné interpelácie a vystúpenia pána Kňažka, pána ministra Kňažka chcela spýtať pána ministra, či súhlasí s vyjadrením pána ministra Kňažka, že rovnako prioritné a dôležité sú všetky rezorty. Ja si myslím, že by to tak nemalo byť, pretože vláda si musí postaviť, ktoré programy sú prioritné. Okrem tých ekonomických si myslím, že medzi takéto prioritné oblasti by malo patriť aj zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľov. Takže ešte si dovolím položiť túto otázku, či má vláda medzi svojimi prioritami aj rezort zdravotníctva a okrem rezortu zdravotný stav obyvateľstva, za ktorý zodpovedajú, samozrejme, aj iné rezorty.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, poslankyne, konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci a poslankyne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Zelník, pán poslanec Ferkó, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
správa, ktorá bola predložená o stave v zdravotníctve, sa určite snaží analyzovať situáciu ale myslíme si, najmä v tej časti, ktorá sa týka opatrení a návrhov na riešenie, je nedostatočná a neprináša riešenia, ktoré by mohli zdravotníctvu účinne pomôcť. Na začiatok, ako vždy sa hovorí, jedna správa dobrá a ostatné už skôr budú tie smutnejšie.
Na úvod by som sa chcel poďakovať pánu ministrovi za pozitívne riešenie interpelácie, v ktorej som sa obracal naňho o pomoc pri riešení problému mladého človeka chorého na leukémiu, ktorý potrebuje transplantáciu kostnej drene. A pán minister prisľúbil účinne v tejto veci pomôcť a riešiť to tak, aby sme tomuto mladému človeku pomohli. To je pozitívna správa. Horšia je tá, že keď sa nebude riešiť principiálne v zdravotníctve situácia, tak množstvo takýchto ľudí, ako sme tu počuli aj z úst pána poslanca Zelníka, napríklad kardiovaskulárnymi ochoreniami je až 400 ohrozených na živote a takýchto by sme mohli citovať viac, čiže preto je naozaj veľmi vážne zaoberať sa touto problematikou, nezhodiť ju zo stola, ale pracovať na nej ďalej, vytvoriť celonárodnú diskusiu nielen odborných kruhov, ale aj dotknutých ľudí, ktorí sú tým stavom v zdravotníctve ovplyvnení tak v kvalite života, ako aj vôbec existenčne a neuzatvárať len pakt stability s lekárskou komorou, ale najmä s obyvateľstvom Slovenska by bolo dobré stanoviť takýto pakt stability, ale na princípe skutočne pozitívneho riešenia a aktuálnych problémov v zdravotníctve.
O tom, že predložená správa a mnohé vyjadrenia nás nenapĺňajú optimizmom, svedčia aj chybné interpretácie napríklad privatizácie IMUNY Šarišské Michaľany. V týchto dňoch sa o tom začalo rozprávať, je tu aj predložený návrh na vyňatie podnikov zo strategických podnikov alebo zrušenie vôbec strategických podnikov a ich privatizácie, ale vážení, ak niekto argumentuje, že problémom IMUNY Šarišské Michaľany je privatizácia, že nie je to súkromný podnik a vyrieši to údajne, keď sa sprivatizuje, že už tam bude akoby čarovným prútikom šibnuté a vyriešia sa všetky problémy, je hlboký omyl, lebo riaditeľ Šarišských Michalian IMUNY jasne povedal, jeho problém je v tom, že mu neplatia. On má pozitívny hospodársky výsledok 50 mil. Sk, ale preto, že mu neplatia zdravotnícke zariadenia, je vlastne v katastrofálnych pomeroch. Hádam si nemyslíte, že keď sa sprivatizuje, keď ho bude vlastniť súkromník, tak mu zrazu zdravotnícke zariadenia začnú platiť a veci budú vyriešené? Veď to je choré, vôbec východisko na riešenie tohto problému. Tu treba riešiť niečo úplne iné ako privatizáciu IMUNY. Čiže treba vyriešiť, aby dostali platby v stanovený čas a mohla fabrika riadne fungovať.
Keď príde kapitalista, trebárs aj zo zahraničia, hádam si nemyslíte, že bude zásobovať naše zdravotnícke zariadenia zadarmo? Čiže toto, takéto postupy, takéto názory, takéto východiská, s ktorými sa pristupuje k riešenie problémov, nás nevedú k optimizmu, že títo ľudia sú schopní potom problémy v zdravotníctve aj v konkrétnych zariadeniach riešiť.
V súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami prebehla diskusia aj na stránkach tlače. A lekári tam zaujali jednoznačné stanovisko. Neviem, či ho čítal pán minister, ale povedali, jednoducho, keď nebudeme, keď nevyčleníme peniaze na ťažké ochorenia, na srdcovo-cievne, na ochorenia onkologické a ďalšie, keď nebudeme mať jasne vyčlenený dostatok peňazí, tak nebudeme tieto veci môcť riešiť, budú nekonečné poradovníky, ľudia budú zomierať, ale peniaze rozptýlime na všelijaké možné iné veci, a tým vlastne ukracujeme tých ľudí, ktorí sú vo veľmi ťažkom zdravotnom postavení. A lekári hovoria, že štát sa musí prestať hrať na to, že má peniaze na všetko. Musí si povedať, kde je priorita, ktoré ochorenia bude liečiť v prvom rade a zrejme tie ostatné si budú musieť riešiť ľudia asi z vlastného vrecka. Jednoducho treba tu priniesť odvážne riešenia, ktoré aj lekárske kruhy naznačili, ktorým smerom by mali ísť. V správe ale takéto nie sú.
Ja by som teda na záver chcel požiadať aj pánov koaličných poslancov, aby sa nebáli materiál vrátiť, aby sa na materiáli ďalej pracovalo, aby sa s celou lekárskou obcou, ale aj s pacientmi, s ľuďmi, ktorých sa to týka, dôsledne prediskutovali opatrenia, aby sa pakt stability neuzatváral s lekárskou komorou, ale s chorými ľuďmi, s pacientmi a s tými sa dohodlo, ako riešiť naozaj ohrozenie, v ktorom sú, tak na živote, ako aj na kvalite života.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.
S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Poslankyňa I. Belohorská:
Možno ešte na doplnenie pána poslanca Oberhausera k tejto správe a možno aj k tomu predchádzajúcemu môjmu vystúpeniu by bolo veľmi potrebné dodať, pán minister, keby ste sa vyjadrili k tomu, čo bude s absolventmi medicíny z tohto roku. Koľkí skončili a koľkí z nich budú nezamestnaní? Štúdium medicíny, pamätám si, keď to bolo vyčíslené pred tromi, štyrmi rokmi, zhruba jeden ročník podľa typu fakulty bol od 250 - 300 tis. korún. Jeden ročník. Strácame tým neskutočne veľké peniaze, ak títo lekári, mladí, ktorí potrebujú ešte svoje teoretické vedomosti si vlastne vybrúsiť v praxi, budú rekvalifikovaní alebo budú evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní, alebo čoho sa viacej bojím, práve táto naša budúcnosť, títo mladí a vzdelaní ľudia budú odchádzať do zahraničia. Takže bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste vedeli odpovedať vo svojom vystúpení na záver aj k tejto mojej otázke.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pán minister v správe hovoril o dlhu 13 mld. Sk k 31. 12. 1999, čo má zrejme u poslucháčov, ale najmä u občanov asi vyvolať súcit, čo on, tento chudák, s takou sekerou. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bol som minule nepriamo označený, že manipulujem s číslami, preto použijem, pomôžem si grafom číslo 2 zo správy - Zdravotné poisťovne príjmy, výdavky, záväzky a pohľadávky. Tu je ten graf a v správe na strane číslo 3 sa hovorí: Záväzky zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stúpali v jednotlivých rokoch až na 13 023 mil. Sk k 31. 12. 1998, graf číslo 2. Je veľmi dobré a som veľmi rád, že pred touto správou boli prerokované aspoň dve účtovné uzávierky dvoch poisťovní, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má okolo 3,3 mil. poistencov, a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá má okolo 700 tis. poistencov, teda spolu majú okolo 4 mil. poistencov. Aké boli výsledky - len na oživenie pamäti. Všeobecná zdravotná poisťovňa v účtovnej uzávierke uvádzala deficit 2 mld. Sk, Spoločná zdravotná poisťovňa okolo 1 mld., udáva sa v odhadoch, že Poisťovňa Perspektíva a DRUZAP, ktorej bola odobratá licencia, má deficit okolo 1,5 mld., to už je dohromady 4,5 mld. Zostávajú ešte dve poisťovne s počtom poistencov okolo 1,3 mil. A keďže nemajú povinnosť predložiť Národnej rade svoje účtovné uzávierky, vychádzam z toho, že tieto poisťovne sú celkom slušne etablované na poistnom trhu a nemali nejaké väčšie problémy s financovaním, ale nech majú spolu deficit 2 mld. Stále to vychádza na deficit 6,5 mld. Sk. Prosím, toto nie je žiadna manipulácia, to je matematika a čísla a je to teda v materiáli uvedené tu v správe o aktuálnej situácii plus sme tu mali materiály o účtovných uzávierkach.
Ak si niekto pletie záväzky zdravotníckych zariadení so záväzkami poisťovní, bohužiaľ, je mi to ľúto. Pán minister, ak zavádzate vládu tak ako tento parlament, nečudujem sa, že ministerstvo financií je voči zdravotníctvu také skúpe, ale potom skutočne neviete, čo to ten deficit je. Ako je to teda s dlhom v zdravotníctve? Áno, treba povedať, že dlh v zdravotníckych zariadeniach bol, je a narastá, a to nielen vo forme skrytej zadlženosti, ale najmä dlh z neuhradených faktúr za energie, lieky a ostatné veci, čo priamo ohrozuje chod rezortu. Aký bol vývoj tohto dlhu? Všetci si ešte dobre pamätáte, že hneď po voľbách sa dlh v zdravotníctve odhadoval na 8 až 9 mld. Sk. Vďaka zvýšeným odvodom štátu do poistných fondov v roku 1996 sa dlh nezvyšoval, čo by aj zodpovedalo grafu z roku 1996, keď si uvedomíme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vstupovala do roku 1995 s deficitom okolo 3 mld. a v roku 1996 je tiež ten dlh 3 mld. v zdravotných poisťovniach. Situácia sa zhoršila v polovici roka 1997, a to po platovej úprave, ktorá nebola krytá finančnými zdrojmi a cenový výmer, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, predpisoval poisťovniam platiť viac ako poisťovne mali zdrojov.
Ďalšie zhoršenie nastalo po schválení zákona o Liečebnom poriadku. Musím zdôrazniť, že v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda k rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti významne nedošlo. To, čo zvýšilo potrebu financií na krytie tohto zákona, boli spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, v skratke takzvané SVALZ.
O čo išlo. V predošlom zákone boli tak podhodnotené, že napríklad niektoré bodové ohodnotenie, napríklad röntgen lebky alebo snímka brucha nezohľadňoval náklady ani na nákup filmov. Napríklad röntgen lebky podľa pôvodného prvého zákona o Liečebnom poriadku bol 400 bodov, čo bolo asi 80 korún. Potom sa to upravilo na skutočné náklady na 800 bodov, röntgen brucha napríklad bol 180 bodov 36 korún, potom sa to upravilo na 800 bodov. V tomto zákone sme dali len do reálu náklady, čo konštatuje aj správa na strane 10: Je však potrebné konštatovať, že sektor SVALZ má najlepšie vykonané nákladové analýzy jednotlivých výkonov zo všetkých sektorov zdravotnej starostlivosti. Teda od októbra 1997 začal významne narastať deficit v zdravotníctve, a to okolo 300 mil. Sk mesačne. Ak teda počítam tri mesiace - október, november, december, bolo to okolo 1 mld., a keďže si štát opäť nesplnil svoju morálnu odvodovú povinnosť a nezvýšil dostatočne zdroje, deficit na rok 1998 ďalej pokračoval sumou 300 mil. korún mesačne, čo do októbra za desať mesiacov boli 3 mld., teda spolu 4 mld. Sk plus ďalší deficit nezaplatené lieky okolo 4 mld.
Aby som nebol obvinený z demagógie, prečítam list Asociácie distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok v Slovenskej republike, Asociácie farmaceutických výrobcov, Grémia majiteľov lekární, Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností a Slovenskej lekárnickej komory. Pán minister, asi vám je tento list dobre známy. Píše sa v ňom: Celkový dlh v distribučnom reťazci liekov sa v súčasnosti odhaduje okolo 6,8 mld. korún k 24. 3. 1998. Výrobcovia, distribútori, majitelia lekární a lekárnici považujú za svoju morálnu a etickú povinnosť dodávať lieky na slovenský trh a z tohto dôvodu znášali od októbra 1998 takýto nárast dlhu z cca 4 mld. Sk až k dnešnému stavu. Čiže do októbra, v rámci októbra bol dlh 4 mld. a do konca marca sa zvýšil na 6,8 mld. Sk. V roku 1998 nový cenový výmer už neurčoval minimálnu hodnotu bodu. Bola zrušená minimálna hodnota lôžka, lôžkodňa a poisťovne museli uzatvárať zmluvy so zdravotnými zariadeniami podľa svojich zdrojov a možností. Priznám, že nebolo to jednoduché a mnohokrát si zdravotnícke zariadenia aj vydupali vyššiu cenu lôžkodňa, pretože pohrozili zdravotným poisťovniam, že neuzavrú s nimi zmluvu. Písali sa rôzne nápisy, že to a to zariadenie nebude mať - dávali sa výpovede. Pán minister to vtedy nazval, že to je vydieranie zdravotných poisťovní zo strany zdravotníckych zariadení. Teda naozaj tie odhady 8 až 9 mld. zadlženosti zdravotníckych zariadení v podobe nezaplatených liekov, energií, a to ostatné boli reálne. Je možné, že zrejme do konca roka tento deficit vzrástol až na 10 mld., ale čo tie ostatné miliardy? Je to až neuveriteľné urobiť takýto dlh do konca roka. Je to možné? Áno, pre pána ministra to nie je problém. Veď len faktúry za nezaplatené lieky sa zvýšili za jeho pôsobenia o 2,8 mld., ako o tom píše, ako som už čítal, Asociácia distributérov, Lekárnická komora, Grémium majiteľov lekární, Asociácia farmaceutických výrobcov v Slovenskej republike.
Samozrejme významnou mierou sa na tom podieľa už toľkokrát ospevovaný prospektívny rozpočet, ktorý má uzatvoriť systém, ale pre krátkosť času, veď pán minister je len skoro necelý rok vo funkcii, systém uzatvorený nie je. Prospektívny rozpočet bol ústretový. Treba povedať, že áno, prospektívny rozpočet bol ústretový voči poisťovniam. Riaditelia už nemohli žiadať väčšiu sumu. Dostali direktívne určené, ale ani v jednom prípade rozpočet nezohľadňoval náklady, oproti roku 1998 dostávali nemocnice o 5 až 10 mil. korún menej na mesiac. Čo mali riaditelia robiť? Kto nebol spokojný, bol odvolaný. A tak vyplatili mzdy a z toho, čo im zostalo, len čiastočne hradili alebo vôbec prestali hradiť lieky či energie, preto potom tá zvyšujúca sa finančná insolventnosť distributérov, lekárnikov a ostatné problémy neuhradených a nezaplatených faktúr.
Pán minister, ak sme za rok 1998 išli dole kopcom, tak len teraz naberáme rýchlosť. Ako to vyzerá v praxi. Zdanlivo pánom ministrom riešený problém, že už sa taký dlh v zdravotníctve netvorí alebo že sa vôbec zastavil, je na úkor toho, že občan napriek tomu, že si musí významne prispievať na lieky a mnohokrát na to občan ani nemá, takže lieky neužíva. Za všetko hovorí tabuľka, ktorú som už prezentoval, a to sú operácie srdca, keď v roku 1998 sme ich urobili 1 392 v mimotelovom obehu a za rok 1999 sa uvažuje asi o hranici tisíc odoperovaných, to znamená okolo 400 pacientov operovaných nebude. Teraz sú odsúdení na smrť, pretože ich zdravotný stav sa natoľko bude zhoršovať, že potom už operovaní jednoducho byť nebudú môcť. Toto je výsledok, za akú cenu sa podarilo spomaliť rast dlhov. Toto nie je na chválu, ak dopredu sme čakateľov odsúdili na smrť, a toto sa deje vo všetkých medicínskych rezortoch, pretože ste svedkami toho, že pacienti sú odsúvaní až na rok 2001 na plánované operácie.
V rozprave som už za klub SNS uviedol to, ako bola poisťovňa Perspektíva a DRUZAP zrušená. Má to však vážnejší rozmer, preto prečítam úlohy štátneho dozoru, aby ste si uvedomili závažnosť rokovania ministerstva zdravotníctva, ale aj ministerstva financií.
Úlohy štátneho dozoru a jeho kompetencie upravuje § 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a tak ďalej, § 67 štátny dozor. Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií ako orgány štátnej dozoru vykonávajú štátny dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných predpisov. Na odstránenie zistených nedostatkov ukladajú opatrenia a kontrolujú ich dodržiavanie. Pri výkone dozoru postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmito ustanoveniami dotknuté. Obsahom dozoru je. Ja vymenujem aspoň niektoré: kontrola pravidiel hospodárenia s osobitným účtom, kontrola hospodárenia poisťovní, kontrola plnenia opatrení prijatých orgánmi poisťovní, podávanie podnetov na zrušenie povolenia a tak ďalej.
Orgány štátneho dozoru pri vykonávaní činnosti uvedenej v ods. 1 majú právo vstupovať do priestorov poisťovní, požadovať od poisťovní predloženie dokladov a podanie vysvetlení potrebných na vykonávanie štátneho dozoru, zúčastňovať sa na zasadnutiach samosprávnych orgánov. Tieto úlohy a kompetencie vždy v minulosti boli. Je ich tu ešte veľa rozpísaných. Tieto úlohy a kompetencie vždy v minulosti boli a sú dostatočné na to, aby aj pred 1. júlom 1999, keď nadobudlo účinnosť ustanovenie § 34 ods. 2 až 4 riešiace vyrovnanie práv a záväzkov zrušenej zdravotnej poisťovne, mohol a vedel štátny dozor podniknúť právne kroky smerujúce najmä ku kontrole oprávnenosti využívania verejných prostriedkov zdravotnými poisťovňami. Akékoľvek argumenty odôvodňujúce nemožnosť zrušiť rezortnú zdravotnú poisťovňu pred 1. júlom 1999 nemajú právny podklad. Tie isté právne hranice má ustanovenie § 34 pred 1. júlom 1999 i po tomto termíne, pretože vyrovnať sa jednoznačne s právami a záväzkami zrušenej zdravotnej poisťovne v zmysle tohto ustanovenia je zjavne nemožné, o čom svedčí v súčasnosti vykonávaná likvidácia jednej zo zdravotných poisťovní.
Ak orgány štátneho dozoru, najmä po vykonaní kontroly vo všetkých zdravotných poisťovniach v období od septembra 1998 do novembra 1998 zreteľne v kontrolných zisteniach avizovali, že konkrétne zdravotné poisťovne početne a hrubo porušovali zákon o účtovníctve, nevykonávali inventarizáciu majetku, záväzkov a pohľadávok za celé obdobie svojej činnosti, nevymáhali dlhové sumy poistného na zdravotné poistenie až do marca 1997, uzatvárali mandátne zmluvy na vykonávanie zdravotného poistenia, ktoré mali v praxi za následok, že nezhodnocovali majetok, ktorý by sa mal tvoriť zo správneho fondu, hrubo porušili platné zákonné normy, keď verejné prostriedky zdravotného poistenia boli zneužité na krytie úveru poskytnutého zriaďovateľovi jedným z peňažných ústavov vo výške 100 mil. Sk, bolo povinné Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky v pozícii orgánu štátneho dozoru okamžite podniknúť právne kroky, ktoré by zamedzili situácii, ktorá následne vznikla a trvala až do júla 1999, keď bolo vydané rozhodnutie o zrušení povolenia jednej zo zdravotných poisťovní.
Žiadne ospravedlnenie pre túto nečinnosť neexistuje. Neospravedlňuje ju ani podnet na začatie trestného stíhania konkrétnej zdravotnej poisťovne zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Nebolo a nie je potrebné čakať na výsledky trestného stíhania v situácii preukázateľného tunelovania verejných prostriedkov, navyše v situácii, keď už dlhý čas pred vydaním rozhodnutia o zrušení povolenia počet poistencov klesol pod zákonnú hranicu 300 tis. poistencov a rozhodnutie napokon bolo vydané práve v dôsledku poklesu poistencov pod túto hranicu. Čo je závažné, netrvali ani na overení finančnej a majetkovej situácie, keď jedna zo zdravotných poisťovní nepredložila účtovnú uzávierku za rok 1998, hoci náznaky tunelovania boli viac ako zrejmé.
Čo si myslieť o kontrolnom zistení orgánov štátneho dozoru, ktorý ako najvyšší nedostatok doterajšieho vykonávania štátneho dozoru, t. j. do septembra 1998 určil neplnenie úloh v potrebnom rozsahu v nepravidelných intervaloch a nevyužívanie všetkých zákonných kompetencií, ak okrem príčiny spočívajúcej v nedostatočnom personálnom vybavení, čo nemôže byť dôvodom pre nenaplnenie úloh štátneho dozoru, považujem za hlavnú príčinu málo efektívnu stratégiu štátneho dozoru a nejednoznačnú či nie celkom presnú legislatívu? Na záver ponechávam každého z nás poslancov a poslankýň, čo zanedbali obe ministerstvá dozorujúce orgány štátneho dozoru. Zodpovednosť však za tento stav a nenávratný únik verejných financií má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Skutkový stav je teda taký, že nie ministerstvo či ministerstvá mohli konať, ministerstvá mali povinnosť zo zákona. Bohužiaľ, nekonali. Prečo, to sa ešte budeme pýtať.
Minulý týždeň som bol označený aj pánom Romanom Kováčom za demagóga. Boli ste tu svedkom toho, keď sa tu rozčuľovalo, že pán minister zdravotníctva nemal právo a nezrušil predčasné kontroly. Dokonca, keď som si dnes prečítal denník SME, mal som dojem, že pani redaktorka je možno na detašovanom pracovisku ministerstva zdravotníctva. A potom som si uvedomil, že zrejme takú informáciu dostala, tak takú napísala, pretože čítam: Kritizoval aj, teda ja, že som kritizoval aj to, že minister Šagát predčasne ukončil kontrolu štátneho dozoru v Perspektíve. Zrejme ušlo pozornosti pána poslanca, že bývalý minister Javorský určil čas kontrol štátneho dozoru na obdobie od 2. septembra do 30. novembra 1998, čo nový minister Šagát dodržal. Kontrola nebola skrátená ani o deň.
Prosím, aká je pravda. Tu sú fakty, prečítam. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, sekcia zdravotného poistenia. Opatrenie na výkon kontroly štátneho dozoru 16. 11. 1998. V súvislosti s výkonom štátneho dozoru v zdravotných poisťovniach vás žiadame, aby ste zabezpečili v kontrolovanej zdravotnej poisťovni ukončenie výkonu kontroly a v termíne do 20. 11. 1998 predložili protokol do sekcie zdravotného poistenia.
18. 11. 1998, dva dni na to píše predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Štefan Balejík.
Vážený pán minister, dnes som obdržal informáciu od kontrolných skupín, ktoré vykonávajú kontrolu na všetkých zdravotných poisťovniach v zmysle dohovorov s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1166 zo dňa 7. 7. 1998, ako aj podnetu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (pánov Šagáta a Romana Kováča), že na príkaz generálneho riaditeľa sekcie zdravotného poistenia sa má kontrola ukončiť do 20. 11. 1998 odovzdaním protokolov.
Toto rozhodnutie nebolo konzultované s Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a právo zrušiť, respektíve prikázať uzatvoriť neukončenú kontrolu má len minister. Vznášam proti tomuto rozhodnutiu protest a vyslovujem svoj nesúhlas.
Odôvodnenie. Program kontroly bol vypracovaný tak, aby sa objektívne zistil skutkový stav v jednotlivých zdravotných poisťovniach v hospodárení za celé obdobie ich trvania. Pri výkone kontroly zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vedúcich kontrolných skupín nebola spolupráca dostatočná, na čo sme upozorňovali a žiadali Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o nápravu.
Aj z tohto dôvodu nebola kontrola podľa schváleného programu dokončená. Predpokladalo sa ukončiť ju do 30. 11. 1998. Zastavením, respektíve i ukončením v zmysle horeuvedeného pokynu sa nedosiahne očakávaný objektívny prehľad o hospodárení v zdravotných poisťovniach, ktorý mal poskytnúť návod na prijatie systémových opatrení v hospodárení a nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z výberu poistného.
Vážený pán minister, žiadam o vaše stanovisko k uvedenej záležitosti, či sa stotožňujete s uvedeným rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie alebo máme dokončiť kontrolu podľa programu. Vaše stanovisko prosím zaslať obratom.
Tu je, prosím, stanovisko pána ministra 25. 11. 1998.
Vážený pán predseda, odpovedajúc na Váš list, v ktorom ste vzniesli protest a nesúhlas s predčasným ukončením kontrol v zdravotných poisťovniach, Vám oznamujem, že netrvám na ukončení kontrol zdravotných poisťovní do 20. novembra 1998.
Zároveň si Vás dovoľujem požiadať, aby ste zabezpečili, že protokoly o kontrole zdravotných poisťovní spolu so zápisnicami o prerokovaní protokolov so zodpovednými pracovníkmi zdravotných poisťovní budú predložené Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do 30. novembra 1998, tak ako sa pôvodne predpokladalo.
Čiže sa jednoducho kontrola zrušila. Tu som bol predtým napadnutý, dokonca ešte aj v SME, že teda ja, prosím, dezinformujem. Ja len chcem vyjadriť počudovanie aj nad odpoveďou pána vedúceho úradu, že akú potom majú dôveryhodnosť všetky argumenty, ktoré budú uvádzané pánom ministrom, aj celej tejto správy, keď sa očividne takto zavádza parlament, zavádza sa vláda a najmä zavádza sa občan.
Myslel som si, že aj keď je len správa s názvom Aktuálna situácia v zdravotníctve, ale keďže situácia v zdravotníctve je dramatická, mal som zato, že na záver tejto správy budú aj načrtnuté závery na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie. Nech mi odpustia, že na strane 15 tieto síce závery sú napísané, ale keď ich budem čítať ako v podobe oblasť zdravotnej starostlivosti, stabilizácia nákladov na lieky, kategorizácia, reštrukturalizácia, redukcia siete zdravotných zariadení a tak ďalej, zdá sa mi, ako keby si niekto neuvedomoval ten dramatický vývoj, ktorý v zdravotníctve je.
A o tom, že skutočne niekto nevie, o čom to je, treba si pozrieť oblasť financovania, ktorá hovorí, že - a blahoželám potom vláde ak všetko, teda ak toto je pravda, tak sa ospravedlňujem všetkým, pretože tu sa píše, že úver vlády Slovenskej republiky je v sume 560 mil. EURO na riešenie finančnej krízy v zdravotníctve v roku 1999. Je to okolo 25 mld. korún. Ja si myslím, že v zdravotníctve máme nohy na zemi a nemáme takéto veľké oči. A ja by som odporúčal z tých 25 mld. korún venovať aspoň 15 mld. pre školstvo a ostatné rezorty, ktoré sú takisto v núdzi, a nám by stačilo tých 10 mld. Ako sa takéto čísla môžu objaviť v serióznej správe o aktuálnej situácii v zdravotníctve? Bude to len zrejme tak, že buď skutočne niekto nevie, o čom je reč a spolieha sa na to, že poslanci to ani nebudú čítať, jednoducho koaličná rada rozhodne, že správa prejde, odsúhlasí sa a poslanci sú tu len na to, aby stlačili to správne tlačidlo, ktoré im bolo nadirigované.
Čiže toto sú vecné argumenty, žiadna demagógia, podložený každý jeden list. Mňa len trápi jedno a mrzí ma to, že skutočne sú to nekorektné informácie a snaha diskreditovať alebo snaha istým spôsobom manipulovať s verejnou mienkou, napríklad ako urobil denník SME, ja to beriem, že dostali informácie od vedúceho úradu, ale on by sa potom radšej mal starať o chod ministerstva, a nie dávať takéto vyhlásenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá je predložená na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272 zo dňa 11. 5. 1999.
Predložená správa analyzuje príčiny nepriaznivého vývoja vo financovaní zdravotnej starostlivosti a identifikuje aktuálne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom na rozdiel od predchádzajúcich správ po prvýkrát definuje štát, ktorý tento stav spôsobil nevhodnou legislatívou.
Rozhodujúcim znakom, ktorým možno charakterizovať doterajší trend a nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotnej starostlivosti, bol narastajúci rozpor medzi výškou existujúcich finančných zdrojov a množstvom požiadaviek na tieto zdroje. Dochádzalo k typickému roztváraniu nožníc. Finančné zdroje zdravotného poistenia ako rozhodujúceho dodávateľa finančných prostriedkov stagnovali a naďalej stagnujú. Narastali však výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zariadenia v rámci platnej legislatívy poskytovali zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý zdravotné poisťovne nedokázali uhradiť, čím sa vytvorilo prostredie na tvorbu dlhov až na úroveň, ktorá vážnym spôsobom ohrozuje fungovanie celého systému financovania na základe zdravotného poistenia.
Hľadanie riešení a prijímanie rozhodnutí, ktoré postupne stabilizujú financovanie a ktoré povedú k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti, nie sú len vecou ministerstva zdravotníctva, ale celej vlády, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Otázka zdravia nie je záležitosťou len rezortu, ale je potrebný konštruktívny prístup aj iných rezortov, ktoré sú orientované na ozdravenie životných a pracovných podmienok. Z uvedených dôvodov štát musí vytvoriť mechanizmy, ktorými sa postupne vyrovná so záväzkami za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Gordický uzol teda musí rozťať rezort a vláda. Malo by sa tak stať skôr, ako ťarcha problémov doľahne plnou ťarchou na plecia pacientov.
Situácia v rezorte je natoľko zložitá a alarmujúca, že si vyžaduje razantné, pružné riešenia. Rozhodnutia v jednotlivých krokoch sú veľmi zložité, lebo ide o závažné štátno-zdravotno-politické rozhodnutia, ktoré vyvolávajú odpor nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov a predstaviteľov regionálnych samospráv, ako aj štátnej správy. Rozhodnutia si budú vyžadovať aj stanovenie priorít tak z medicínskeho, ekonomického, ako aj zo sociálneho hľadiska.
V ostatných týždňoch na základe výstražného štrajku lekárnikov sa viac ako inokedy venuje sústredená pozornosť problému lekárenstva, ktoré sa dostalo do patovej situácie. Že veľkú časť problému má na svedomí štát, ktorý za ekonomicky neaktívnych občanov platí znížené príspevky na zdravotné poistenie, je všeobecne známe. Problém je v tom, že lekárne nemajú peniaze na nákup liekov, mnohé sú zadlžené tak, že distribučné firmy im už odmietajú dodávať lieky na faktúru, naopak, množia sa penalizačné faktúry.
Návrh na riešenie problému by bol, aby lekárne podobne ako zdravotnícke zariadenie dostali od poisťovní zálohové platby. Ide výlučne o platby na nákup liekov. S ostatnými platbami môžu poisťovne meškať, ale na nákup liekov peniaze musia mať. Ďalšie možnosti úspor nákladov v zdravotníctve sú v racionalizácii spotreby liekov, pričom dôležitú úlohu musí zohrať dôsledná kontrolná činnosť poisťovní zameraná na predpisovanie liekov.
Podľa v súčasnosti platného systému v zdravotníctve lekári sú vystavení často tlaku pacientov na predpisovanie veľkého množstva liekov, pričom lekár, keď nechce stratiť pacienta, radšej mu vyhovie. Aj keď máme ústavou zaručené bezplatné zdravotníctvo, túto bezplatnosť nemôžu znášať lekári, lekárnici, distribútori, ostatní zdravotníci, ale ani pacienti si to nemôžu zneužiť často na úkor vlastného zdravia.
Svoj diel viny nesie aj nízka ekonomická efektívnosť zdravotníckych zariadení, nízky výber poistného a nízka účasť súkromných zdrojov na financovaní zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku ide zo súkromných zdrojov na výdavky zdravotníctva 1 percento, v krajinách Európskej únie je to 21 percent. Ak teda chceme mať zdravotníctvo na európskej úrovni, musíme sa o to pričiniť aj zvýšením podielu súkromných zdrojov. Ak by mali dosiahnuť spomínaných 21 percent, ročný príspevok na občana by predstavoval 2 tis. korún namiesto terajších 75 korún. Zdroje pre zdravotníctvo by tak vzrástli na 50 mld. korún.
Nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie financovania zdravotníctva je postupné vyrovnávanie nepomeru medzi nízkymi zdrojmi a súčasným rozsahom zdravotnej starostlivosti.
Teraz konkrétne k jednotlivým systémovým krokom.
Po prvé, primárna ambulantná zdravotná starostlivosť. Situácia v primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti je stabilizovaná zavedením uzatvoreného konca financovania, ktorý sa realizuje od 1. 1. 1999 a ďalším cenovým opatrením ministerstva financií od 1. 5. 1999. Pri jeho praktickom výkone sa však ukazujú niektoré problémy, a preto som presvedčený, že nové zámery v spôsobe úhrad za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ktoré predložilo ministerstvo zdravotníctva, nájdu patričnú akceptibilitu aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a budú zavedené čím skôr vrátane úpravy nájomného nebytových priestorov na výkon zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Ide o diferencovanú kapitáciu podľa veku, podľa geografických a demografických kritérií, ako aj o osobitnú úhradu za preventívne vyšetrenia. Je na zamyslenie zavedenie aj ďalších motivačných prvkov do spôsobu financovania, ako napríklad zavedenie limitov na predpisovanie liekov, ako aj limitov na vyšetrenie na oddeleniach SVALZ a osobitnú úhradu za návštevné služby.
Lekárska služba prvej pomoci využíva v spôsobe úhrad kombináciu paušálnych platieb a výkonov ohodnotených bodmi. Zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti LSPP nevykazuje závažnejšie problémy, ale musím pripomenúť, že nespokojnosť hlavne štátnych poskytovateľov, ktorí vykonávajú LSPP, nie je iba dôsledkom limitovaných finančných zdrojov, ale hlavne nárastom vyšetrení, ošetrení v rámci LSPP po zavedení nového spôsobu financovania od 1. 1 1999, a to z jednoduchého dôvodu. Lekári prvého kontaktu nie sú motivovaní za návštevné služby, preto poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci návštevnej služby odsúvajú LSPP, a preto došlo k enormnému nárastu vyšetrení v rámci LSPP návštevných služieb. Takisto je na zváženie zavedenie takzvaného manipulačného poplatku za vyšetrenie návštevnej služby v rámci LSPP.
Špecializovaná ambulantná starostlivosť. Poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa zabezpečuje z prostriedkov limitovaných finančných zdrojov a nie je uspokojivo doriešené. Spôsob úhrad za poskytovanú špeciálnu ambulantnú starostlivosť si vyžiada zásadné prehodnotenie podľa typu odbornosti. Uprednostňujem zavedenie paušálnych úhrad za jedno vyšetrenie, ošetrenie vychádzajúc z celoslovenského priemeru počtu vyšetrení podľa jednotlivých odborností, eventuálne z únosnej miery hodinovej frekvencie prihliadnuc na regionálne rozdiely.
Ústavná zdravotná starostlivosť. Finančné zabezpečenie sa vykonáva prostredníctvom takzvaného prospektívneho rozpočtu. Súčasný spôsob úhrad prospektívnym rozpočtom a zabezpečovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti sa v súčasnosti deje s výraznými problémami. Hlavným problémom okrem nedostatočného finančného zabezpečenia je predimenzovaná a nevhodne štruktúrovaná sieť zdravotníckych zariadení, ktorá vyžaduje jej redukciu a reštrukturalizáciu, čo nebude ľahké. Vzhľadom na atomizáciu zdravotníckej sústavy, vznik samostatných právnych subjektov nastal neprimeraný rozptyl potrebnej zdravotnej starostlivosti. Výrazne sa sťažila forma riadenia a kontroly vzhľadom na množstvo právnych subjektov. Veľakrát dochádzalo a dochádza k možnostiam vzniku vlastných iniciatív vo vybavovaní zdravotníckej techniky, rozširovaní posteľového fondu a budovania vzniku nie vždy nevyhnutných priorít z hľadiska záujmu zdravotnej starostlivosti a potrieb obyvateľstva. Tento jav je jednou z viacerých príčin ekonomickej nedostatočnosti zdravotníctva a zdravotníckych zariadení, čo sa negatívne prejavuje v celkovej zdravotnej starostlivosti.
Základom zdravotnej starostlivosti musí byť stanovený počet obyvateľov, lebo chorobnosť a úmrtnosť v danom územnom spádovom členení. Od toho sa musí odvíjať v primárnej a sekundárnej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti materiálno-technické, personálne vybavenie vrátane nehnuteľného majetku potrebného na prevádzku. Toto musí byť zabezpečené primeranou ekonomickou náročnosťou. Rovnako sa musí stanoviť rozsah sekundárnej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti, určiť regionálnu spádovú oblasť a postup pri výnimočných stavoch. Aj v tejto oblasti je potrebné určiť rozsah špecializovanej starostlivosti, materiálno-technické vybavenie zdravotníckou technikou, personálne vybavenie, jeho špecializáciu a ekonomické krytie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu musí byť uvedomenie si okrem odbornej aj ekonomická zodpovednosť za zverený úsek.
Vážené kolegyne, kolegovia, osobitnú kapitolu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti tvoria samostatné polikliniky, ktoré zápasia s každodennou existenciou z viacerých dôvodov. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril aj k tomuto špecifickému problému. V júli 1996 samostatné polikliniky boli v rámci nového územnosprávneho členenia delimitované z ministerstva zdravotníctva do krajských úradov. Plánovaná privatizácia týchto zariadení spôsobila, že za obdobie rokov 1996 - 1998 neboli do samostatných polikliník investované skoro žiadne finančné prostriedky. V roku 1999 prijatím rozpočtu na rok vznikla situácia, že ministerstvo zdravotníctva v kapitole Havárií, investícií a rekonštrukcií nemá polikliniky samostatne poňaté, pretože voči samostatným poliklinikám pôsobí vo forme metodicko-odborného vedenia.
Na druhej strane krajské úrady ako zriaďovatelia tiež nemali adekvátne finančné prostriedky vyčlenené vo svojom rozpočte. Dnešný stav je taký, že samostatné polikliniky nie sú schopné udržiavať štátny majetok v adekvátnom stave. Krízový stav v rezorte zdravotníctva, ktorý bol vyhlásený 1. 12. 1998, rieši lôžkové zariadenia prospektívnym rozpočtom vo výške 48 percent z výberu poistného. Spôsobil zvýšený nárast vyšetrení v poliklinickom systéme hlavne SVALZ-ových vyšetrení. Nejasnosť, komu v skutočnosti samostatné polikliniky patria, sa prejavila tým, že zdravotné poisťovne realizovali platby lôžkovým zariadeniam, odštátneným lekárom a lekárňam, no samostatné polikliniky nerieši. Nové samostatné polikliniky v rámci systému platieb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa dostali mimo záujmu zdravotných poisťovní. Ak zdravotné poisťovne nezačnú splácať svoje zmluvné záväzky voči všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti rovnako, tých 12 a viacmesačným neuhrádzaním faktúr samostatné polikliniky nebudú môcť zabezpečovať svoju činnosť, nebudú môcť zabezpečiť servis v rámci SVALZ-u, hrozí kolaps samostatným poliklinikám a následne odštátneným lekárom. Jediný, ktorý na to doplatí, bude pacient.
Ďalším akútnym problémom poskytovania zdravotnej starostlivosti je zrušenie zdravotnej poisťovne Perspektíva s aktívnym dlhom 1,6 mld. korún. Verím, že zdravotné poisťovne, hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa, budú uhrádzať neuhradené faktúry za výkony zdravotnej starostlivosti vykonané pre Perspektívu, v opačnom prípade naštartuje kolotoč exekučných procesov. Tu na margo by som chcel pripomenúť, že napriek tomu, že Perspektíva je zrušená, niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti minulý týždeň dostali revidované výkony za december 1998. Neviem, či to mala byť provokácia alebo vtip.
Vážené dámy, vážení páni, z predloženej správy vyplýva, že súčasná kríza v zdravotníctve je dôsledkom krízy celého hospodárstva a vzhľadom na predchádzajúci vývoj sa táto problematika nedá riešiť vlastnými silami rezortu. Najdôležitejším krokom v rámci bezprostredných opatrení na akútne dofinancovanie je rozhodnutie vlády poskytnúť pôžičku vo výške 1,9 mld. korún. Viem, že to nevystačí na pokrytie dlhov, ale je lepšie rozsvietiť malú sviečku, než preklínať temnotu.
V súlade s uvedenými krokmi a z úvodného slova pána ministra vyplýva, že súčasná vláda nechce odsúvať riešenie financovania v zdravotníctve na poslednú priečku, tak ako sme boli svedkami v ostatných rokoch. Som presvedčený, že ministerstvo zdravotníctva, ako aj celá vláda bude naďalej dôsledne realizovať priority v oblasti zdravotníctva, ktoré boli deklarované vo vládnom programe v prospech odbornej a laickej verejnosti, v prospech každého občana Slovenskej republiky, ktorí si to všetci zaslúžia, hoci som si vedomý, že zlepšenie zdravotného stavu nikdy nebude úplné bez aktívneho prístupu každého občana, potenciálneho pacienta.
Ďakujem za pozornosť.