Středa 25. srpna 1999

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

pôvodne som nechcel vystúpiť, ale neviem si predstaviť, akým spôsobom tu pán Csáky, pán podpredseda vlády vystúpi a akým spôsobom mieni odpovedať, keď 90 percent vystúpenia pána Slobodníka ignoroval a debatoval so svojím pánom kolegom. Ja by som bol, pán predsedajúci, rád, keby sa tu konečne urobila náprava, aby sa nám tu nepredvádzali poslanci z koalície a nevysedávali na vládnych kreslách. Ešte si na to musia trošku počkať, kým sa tam dostanú. Opakuje sa to nielen dnes, toto je jav veľmi častý pre poslancov SMK, ale aj iných z vládnej koalície. Za to vám vopred ďakujem, že urobíte nápravu.

Ďakujem za slovo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hofbauer, po ňom sa pripraví pán poslanec Húska, posledná písomne prihlásená je pani poslankyňa Belohorská.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

pán podpredseda vlády,

dámy a páni,

pri zhodnocovaní splnenia vecnej podstaty problému, ktorý tu prerokúvame, a tým je vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu, pozastavil by som sa pri takej matematicko-statickej forme toho, či sú splnené okrajové podmienky toho, čo sa tu uvádza v podaní, a či boli splnené podmienky nutné a postačujúce na to, aby podpredseda vlády Pál Csáky bol zbavený svojho postu podpredsedu vlády formou vyslovenia nedôvery.

Na úvod by som sa zmienil predovšetkým na základe toho, čo vlastne podpredseda vlády Pál Csáky de iure je. Je podpredsedom slovenskej vlády pre ľudské práva, je podpredsedom slovenskej vlády pre menšinové práva, je podpredsedom vlády pre regionálny rozvoj a predovšetkým je podpredsedom slovenskej vlády. Takže pozastavím sa teraz pri týchto jednotlivých bodoch, do akej miery Pál Csáky ich napĺňa a do akej miery ich nenapĺňanie je dôvodom na vyslovenie nedôvery jeho osobe.

Ľudské práva v jeho interpretácii sú práva nie štátotvorného národa na území tohto štátu, ktorého vlády je členom, ale sú to ľudské práva maďarskej menšiny. Na toto netreba chodiť s dôkazmi ďaleko, stačí ním uvádzané úspechy, medzi ktoré zaraďuje zavedenie dvojjazyčných maďarsko-slovenských vysvedčení na území zvrchovaného štátu. To je svetový unikát, ktorý neexistuje nikde na svete. Porušovanie ľudských práv na území Slovenskej republiky je skutočnosť, že na južnom Slovensku boli vyhodení všetci slovenskí riaditelia základných škôl, stredných škôl, gymnázií, učilíšť, materských škôl. Prišlo k úplnému kompletnému plošnému preobsadeniu buď maďarskými pedagógmi, alebo výrazne promaďarskými pedagógmi. To bola nacionalistická čistka ako hrom, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani gróf Apponyi v roku 1907.

Ľudské práva na území Slovenskej republiky, to je aj, to sú aj ľudské práva bohoslužieb vo svojom vlastnom jazyku. Akým spôsobom táto skutočnosť je rešpektovaná. Akým spôsobom podpredseda vlády pre národnosti a ľudské práva sa o toto usiluje. V 350 obciach v kostoloch sa jednoducho bohoslužby v slovenskom jazyku neslúžia a pokiaľ duchovní o toto mali úsilie, tak boli nacionalistickým štvaním jednoducho vypudení, zastrašení a vyštvaní.

Strane maďarskej koalície podliehajú dva veľmi dôležité rezorty, to je rezort životného prostredia a rezort výstavby a stavebníctva. V týchto rezortoch prišlo ku kompletnému preobsadeniu vedúcich úradov na úrovni okresov aj krajov v južných častiach Slovenskej republiky tak, že vedúcimi aj stavebných úradov, aj úradov životného prostredia sú maďarskí úradníci, príslušníci maďarskej menšiny. Skúste vstúpiť do úradov týchto inštitúcií, tak zistíte, že od vrchu až po spodok, až po upratovačky, všetko je maďarskej národnosti a prakticky sa tam nedohovoríte, lebo niet ani vôľa. Čiže ľudské práva v tomto smere nie obhajuje, ale potiera podpredseda vlády Pál Csáky.

Jeho pozícia v oblasti menšinových práv. Moja otázka znie, ktoré menšinové práva, o ktorých menšinách sa tu zmieňoval a ktoré presadzoval. Pán poslanec Dušan Slobodník uviedol, aký je jeho postoj doslova arogantnej odmietavosti voči ostatným národnostných menšinám. O ostatných menšinách sa zmienil ako zvyškových, zanedbateľných menšinách, pričom celé ťažisko jeho činnosti je výlučne maďarská menšina. Takže tu sa nedá hovoriť o jeho napĺňaní funkčného postavenia z hľadiska obhajovania menšinových práv menšín, ale výlučne len jednej jedinej menšiny, a to je maďarskej menšiny.

Problematika regionálneho rozvoja. Strana maďarskej koalície na zabezpečovanie realizácie regionálneho rozvoja má k dispozícii dve úžasné páky dvoch veľmi vplyvných ministerstiev - ministerstva životného prostredia, ministerstva výstavby a stavebníctva. Oba tieto okruhy sú zo strany pána Csákyho hrubo ignorované a sú východiskom na diskrimináciu predovšetkým rómskeho obyvateľstva. Z akého dôvodu? Ja si nerobím ilúzie o vzdelanostnej úrovni ani o pracovnej disciplíne a prácechtivosti tohto etnika. Ale Pálovi Csákymu sa podaril jeden unikát, a to zhrnúť do jedného asociálneho vreca úplne všetkých príslušníkov rómskej menšiny. To je nehoráznosť, ktorá tu neexistovala hádam s výnimkou fašisticko-hortyovského Maďarska za druhej svetovej vojny, keď Rómovia boli označení za nežiaduce etnikum. Nikto nech nehovorí, že Rómovia sú len takí, ktorí nechcú pracovať, že sú len asociáli, že sú len takí, ktorí nemajú záujem slušne bývať, a sú len takí, ktorí nemajú organizačné schopnosti sa postarať o seba a svojich blížnych.

Ale v súčasných podmienkach súčasnej Dzurindovej vlády a podpredsedu vlády pre ľudské, menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho takéto šance jednoducho im boli odobrané. Dzurindova vláda priniesla do úpadku prakticky celé národné hospodárstvo, a ten úpadok sa ešte len začal, ale v dvoch rezortoch sa to podarilo takmer dokonale, v pôdohospodárstve a v stavebníctva. V stavebníctve sa podarilo povaliť reťazec od veľkých firiem, veľkých investičných celkov cez stredné, malé firmy až po miestne organizácie. V poľnohospodárstve presne to isté. A toto bola práve sféra, v ktorej bola značná časť rómskeho prácechtivého etnika zamestnaná, kde mali pracovné príležitosti a kde boli ochotní a mali záujem pracovať. Ja som rozprával s nie jednými príslušníkmi Rómov, ktorí boli dobrými pracovníkmi v oblasti pôdohospodárstva, v živočíšnej výrobe, v poľnohospodárskej výrobe.

Nech mi nikto nehovorí, že toto etnikum je celé asociálne, to nie je jednoducho pravda. Hovoril som s podnikateľmi, ktorí sa pokúšali v oblastiach, kde je najvyššia nezamestnanosť, dať dohromady stavebné firmy, ktoré by sa zaoberali predovšetkým takými činnosťami, ktoré sú rómskemu etniku blízke, zemnými prácami, výkopovými prácami, terénnymi úpravami. To jednoducho nie je možné, aby sa uživili v tejto oblasti, pretože súčasná legislatíva im to neumožňuje, výberové konania ich likvidujú a v súčasnosti prerokúvaný zákon o verejnom obstarávaní nemá žiadne zábrany voči tomu, aby táto špecifickosť tam bola zohľadnená.

Pán podpredseda vlády Csáky, prečo ste ako príslušník Strany maďarskej koalície to neuplatnili pri svojich dvoch rezortných kolegoch - ministrovi výstavby a stavebníctva a a ministrovi životného prostredia? Veď nebolo by problémom zriadiť osobitnú kapitolu a osobitnou formou nadradiť takéto firmy v oblastiach extrémne vysokej nezamestnanosti rómskeho etnika, podobne ako je to v južanských štátoch Spojených štátov amerických. Tam to ide, na Slovensku to nejde? V južanských štátoch Spojených štátov amerických o to záujem bol a tam černošské firmy jednoducho sú svojím spôsobom zvýhodňované, pretože je braný do úvahy ich historický vývoj, ich historická pozícia, ale aj ich reálne možnosti. Na Slovensku sa toto neudialo ani neudieva, pretože problematika záujmu o rómske etnikum nie je vašou problematikou, je len odťažitá a vám bolo pohodlnejšie všetkých Rómov jednoducho nahrnúť do jedného spoločného vreca a postaviť ich do pozície mimo sociálnej sféry Slovenskej republiky. Presne v tej istej oblasti sa ocitli všetci Rómovia v oblasti bývania, nehovorím o tých, ktorí nie sú schopní a ochotní si udržiavať svoje obydlia a nemajú o to ani záujem, ale v tomto vreci asociálnej komunity sa ocitli aj tí, ktorí toto mali záujem riešiť, ale pri súčasnej legislatíve jednoducho sa to stalo nemožné. Vy viete veľmi dobre, aké sú na to dôvody, a veľmi dobre viete aj to, že ste v tomto smere nepreložili v prospech rómskej menšiny ani krížom slamky.

To, či ste podpredsedom vlády Slovenskej republiky. Pán Pál Csáky, nie ste. Nie ste a ste to dokumentovali, celá Strana maďarskej koalície viac ako rukolapne. Od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, keď vlastne vznikla Maďarská republika alebo maďarský štát, pretože pred rokom 1918 Maďarsko neexistovalo, existovalo Uhorsko, tak celý reťazec vtedajších vládcov a panovníkov, či to bol predseda vlády Károlyi, či bol komunistický samozvanec Béla Kún, či to bol fašistický Miklós Horthy, či to bol stalinský Mátyás Rákosi alebo následne Kádár, Boros, Antall, Horn až po súčasného Orbána, ani jeden z tohto reťazca maďarských čelných predstaviteľov nevybočoval z rámca túžby rekonštrukcie predtrianonského Uhorska. Nie Maďarska, Uhorska. Predtrianonského. Každý to deklaroval. Predseda vlády Károlyi, keď ešte nebolo ani Maďarsko ohraničené, už vyplácal mzdy slovenským úradníkom na území Slovenska po roku 1918, aby mali možnosť a finančné prostriedky na štrajkovanie a podvracanie vlastného štátu. Béla Kún svoju komunistickú čistku orientoval v prvom rade atakom a útokom na územie Slovenska opäť s túžbou rozšírenia teritória vznikajúceho Maďarska o Slovensko, či to bolo pod pravicovým, či pod ľavicovým, či pod monarchistickým alebo komunistickým, to už bolo úplne jedno. Miklós Horthy svoje túžby realizoval pod záštitou Adolfa Hitlera, všetko bolo dovolené a všetko bolo v poriadku, čo bolo v prospech rozširovania a expanzie. Mátyás Rákosi mal na vtedajšej slovenskej politickej scéne veľmi dobrého spoluhráča Viliama Širokého, ktorého dôverne nazývali Vilmoš Široký. Za jeho éry sa zo Slovenska presťahovalo do Maďarska desiatky kultúrnych a historických pamiatok, ktoré do dnešného dňa neboli vrátené z Maďarska. O Kádárovi sa hovorilo, že to bol liberálny komunistický politik, nuž tak taký liberálny, že v roku 1968 maďarské tanky sa zastavili až na hranici trianonského Uhorska. To bolo hlavným cieľom nie potláčanie demokratického vývoja vo vtedajšom Česko-Slovensku, ale opäť pripomenutie: Toto je naša čiara.

Po pánu Borosovi, ktorý nadväzoval na Kádára, prišiel pán Antall. Pri otváraní kanála Dunaj - Mohan - Rýn, čo bol veľký sviatok nemeckého národa, nemeckého štátu, kde boli najvyšší predstavitelia nemeckého štátu, Antall vystúpil s militantným nenávistným vystúpením voči Slovenskej republike a s hrubými urážkami voči tam prítomnej delegácii. Sedel som tam o tri stoličky vedľa Antalla. Bola to hanba, ktorú si utŕžila Maďarská republika, pretože Nemci sa cítili dotknutí a urazení tým, že maďarská delegácia na nemeckej pôde si prepiera svoju vlastnú maďarskú špinavú bielizeň. Výsledkom toho bolo, že na čestnej vládnej lodi, ktorá bola prvá loď, ktorá plávala na kanáli Dunaj - Mohan - Rýn, pri našom, a nie pri maďarskom stole sedel federálny spolkový minister dopravy Lang, ale aj pán Weizsäcker, vtedajší prezident Nemeckej spolkovej republiky, pretože sa doslova hanbili za toto faux pas, ktoré tam teatrálne predviedol Antall.

Dámy a páni, ku všetkým týmto politikom sa maďarskí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku hrdo hlásili. Korunované to bolo za predsedu vlády Orbána a zorganizovania konferencie a akcie v Komárne, kde Strana maďarskej koalície, vtedy ešte ako tri samostatné strany, deklarovali svoje požiadavky zhrnuté do ôsmich bodov. Tých osem bodov bolo počtom rovnakých, ako bolo osem bodov Heinleinovej Sudetonemeckej strany, a čo je veľmi zaujímavé, boli identické obsahovo. Vy ste nevymysleli nič nové ani nič rozsiahlejšie, opísali ste si Heinleinov program a preložili ste ho do maďarčiny. Ale to ešte stále bolo na úrovni neoficiálnych pozícií Strany maďarskej koalície na Slovensku. 20. februára tohto roku prišlo k zásadnému zlomu, pretože vtedy konferencia Maďarsko a Maďari, ktorá sa konala v Budapešti, po predstavujúcich dvoch kolách v Debrecíne a v Tate v roku 1996 a 1997, sa po prvý raz konala pod záštitou predsedu maďarskej vlády za účasti a aktívnej účasti najvyšších predstaviteľov maďarskej vlády, kde inštitúcia Maďarsko a Maďari sa oficiálne inštitucionalizovala, včlenila sa do programu maďarskej vlády, to sa stalo oficiálne. Tam prítomní predstavitelia Strany maďarskej koalície na čele s jej predsedom Bélom Bugárom sa teda prihlásili k tejto spolupráci de facto, ako to bolo dovtedy, ale aj de iure.

Tento krok je zlomový krok a od tohto kroku 20. februára 1999 pokojne vás označujem za protištátne zoskupenie, ktoré pôsobí tu v rozpore so záujmami Slovenskej republiky a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vy ste sa dostali do úplne inej pozície a z tejto pozície vás treba aj zhodnotiť. Ak súčasná vláda to nerobí, koná vedome a zámerne proti záujmom tohto štátu, ale ona bola preto aj konštituovaná a ustanovená. Takže, dámy a páni, vo všetkých týchto štyroch bodoch, a to ľudské práva, menšinové práva, regionálny rozvoj a po tretie, stotožnenia sa so Slovenskou republikou, Pál Csáky naplnil vecnú aj formálnu podstatu svojho vlastného odvolania vyslovením nedôvery k jeho osobe, ale súčasne aj nedôvery k celému tomuto politickému zoskupeniu.

Dámy a páni, svojimi vystúpeniami Strana maďarskej koalície a pán Csáky dokumentujú túžbu občanov maďarskej národnosti spočinúť v náručí maďarskej štátnosti. Vy si to veľmi neželajte, neželajte si to, pretože to sa môže uskutočniť a v prvom rade, kto na to doplatia, budú občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Dobrá životná úroveň po maďarsky hovoriacich občanov slovenskej národnosti spočíva v tom, že žijú na území Slovenska. Po pričlenení do Maďarskej republiky môžu v Maďarsku predávať svoje papriky, paradajky a predávať svoje poľnohospodárske produkty, ocitnú sa presne tam, kde sú obyvatelia ošarpaných a spustnutých maďarských dedín. Pretože Budapešť, to je len výkladná skriňa. Vy sa o to veľmi neusilujte, lebo jednému pánovi, ktorý sa usiloval o splynutie so svojou materskou krajinou, sa to podarilo. Istý Konrad Heinlein aj s jeho ďalšími tými, ktorí mu k moci dopomohli. Spomeňte si na to, ako skončil, ako dopadol, akým spôsobom sa to splynutie v konečnom dôsledku realizovalo. Neželajte si to aj z tej stránky, že občania tohto štátu si veľmi dobre pamätajú a moji rodičia si to veľmi dobre pamätali, ako vyzeralo splynutie južného Slovenska po obsadení južného Slovenska Horthym po Viedenskej arbitráži. Eufória Maďarov žijúcich na južnom Slovensku trvala presne tri dni. Po troch dňoch prišlo veľké vytriezvenie, pretože Horthyho vláda v prvom rade vyhodila všetkých Slovákov a v druhom rade vyhodila všetkých Maďarov žijúcich na Slovensku z akýchkoľvek funkcií. To neboli dostatočne dobrí Maďari, tí sa ocitli v koši tých, ktorým bola prisúdená motyka a krompáč a na južné Slovensko pod Horthyho vládou prišli takzvaní maďarskí Maďari, panskí Maďari z maďarského Maďarska. Maďari zo Slovenska už po týždňoch začali spomínať nostalgicky na to, ako sa mali v predchádzajúcom československom štáte a na jeho predchádzajúcom území.

Dámy a páni, pán Pál Csáky ďalej nemá záujem na riešenie problematiky rómskej komunity aj z iných dôvodov. Zo všetkých možných údajov Strany maďarskej koalície sa dozvedáme do omrzenia, že tu na Slovensku žije 550 až 600 tis. občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Sú to veľmi zaujímavé tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na reálnych sčítaniach obyvateľov. Takisto ja tu mám výsledky prieskumov Otvorenej spoločnosti, ktorá zase uvádza, že na Slovensku žije 520 tis. Rómov. To sú úžasné počty. Keď si to sčítame, tak ony sa vlastne prelínajú a podpredseda Csáky má vlastný záujem na tom, aby tieto údaje nikdy neboli identifikované a sčítané, pretože by zistil, že sú podvodom alebo by musel priznať, že sú podvádzaní tak Rómovia, ako aj maďarská menšina a predovšetkým zahraničie. Pretože z rómskej komunity sa Pálovi Csákymu podarilo vytvoriť nielen komunitu migrujúcu po Európe, ale migrujúcu aj medzi etnikami v rámci Slovenskej republiky. Striedavo sa nachádzajú v maďarskom etniku, striedavo v rómskom etniku, striedavo navršujú jedno, striedavo navršujú druhé, ale s konečným dôsledkom svojej vlastnej chudoby.

A pokiaľ minister vnútra uviedol informáciu, ktorú domnievam sa, že nie je možné prehliadnuť, a to, že nitky migrácie, súčasnej migrácie Rómov do vyspelých štátov Európskej únie siahajú do Budapešti, tak je veľmi zaujímavé, že v prvom rade proti tomuto protestoval nikto iný ako George Soros, ktorý je hlavným sponzorom a mecénom európskej inštitúcie pre rómsku problematiku v Budapešti. Ja by som to nazval, že trafená hus zagágala. Prečo zaprotestoval? Priznal sa k tomu.

Uvádzanie pozitív, ktoré tu uvádzal predseda výboru pán László Nagy o údajných pozitívach pána Csákyho, že má, disponuje a vedie Radu vlády pre národnosti, Radu vlády pre regionálny rozvoj, že iniciuje a uvádza do chodu Radu vlády pre trvale udržateľný život, pre mimovládne organizácie, viete, to nepripomína nič iné a nedokumentuje to nič iné, len to, že nečinnosť sa zakrýva pod inštitucionalizáciu toho, čo podpredseda vlády nerobí. To je obvyklý trik, že keď niektorý ústredný orgán si s čímsi nevie poradiť, tak zriadi na to osobitnú komisiu, osobitný výbor alebo podvýbor, osobitnú inštitúciu. Nakoniec minister výstavby a stavebníctva to zdokumentoval tým, že ide zriadiť osobitný úrad pre výberové konanie a osobitný úrad pre štátnu expertízu. Čiže to je zase len bobtnanie administratívy, toho, čo príslušníci Strany maďarskej koalície v Dzurindovej vláde nerobia.

Dámy a páni, hádam korunu za tým alebo na to robí táto pozvánka, ktorá tu bola veľa razy spomínaná, je to skvostná pozvánka písaná v čírej maďarčine. Ja to čítať nebudem, pretože po maďarsky neviem a nerád by som maďarčinu prekrúcal, ale hneď v úvode ma upútava identifikácia, že sa to koná v Pozsony, že sa to koná na Felvidéku a že prvým oficiálnym predstaviteľom tohto chýrneho podujatia je Pál Csáky, miniszterelnökhelyettes. Nech sa páči, nech Pál Csáky si ide robiť svojho podpredsedu vlády tam, kde podpísal a prevzal svoje kompetenčné právomoci 20. februára 1999. To je Budapešť, ale nie na Slovensku. My sme tu na Slovensku, toto je Slovenská republika, a pokiaľ to niekto nechce zobrať na vedomie, je to jeho chyba.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Húska. Ešte predtým vystúpi s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hofbauera pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Úprimne sa priznám, že som rada, že svojím vystúpením mi pán poslanec Hofbauer umožnil vlastne dopovedať poznámku, ktorou som reagovala na vystúpenie pána poslanca Slobodníka, ale myslím si, že nemáte dôvod na to, aby ste ma zastavovali, lebo v podstate to spolu veľmi úzko súvisí. Mala som na mysli tie hry s číslami a v tomto prípade nebudem hovoriť o hrách, ale o krutej štatistike. Krutej štatistike preto, lebo vieme, že svojho času sa odhadovalo, že na území Maďarska žije takmer 500 000 Slovákov. Dnes, po niekoľkých desaťročiach, napríklad v súčasnosti po poslednom sčítaní ľudu sa v Maďarsku k Slovákom hlási necelých 10 000 ľudí. Teraz premietnem toto číslo, resp. tento princíp do predstavy, ktorú načrtol pán poslanec Slobodník a dotkol sa jej svojím spôsobom aj pán poslanec Hofbauer. Čo s miliónom Slovákov na južnom území Slovenska? Som presvedčená, že keď pán podpredseda vlády vyzýval Maďarov na južnom Slovensku, aby zobrali osud do svojich vlastných rúk, mal na mysli najmä svoje ruky, lebo keby zobral osud Slovákov do rúk on, tak ako sa o to usiluje, som presvedčená, že o pár rokov by už nebol milión Slovákov na juhu Slovenska, ale bola by z nich - ako to v inom prípade nazval on sám - takmer neviditeľná menšina.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené kolegyne a kolegovia,

v terajších vystúpeniach k bodu, ktorý navrhuje vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády pánu Csákymu, boli použité mnohé argumenty, ale predovšetkým, samozrejme, faktografické argumenty, ktoré sa práve opierajú o rôzne výroky pána Csákyho, ktorými nepokryte vyjadruje názory, ktoré sú naozaj ťažko alebo vôbec nie zlučiteľné s pozíciou člena slovenskej vlády.

Preto nebudem priamo vystupovať s ďalšími faktografickými údajmi, ale opriem sa o tieto faktografické údaje a upozorním predovšetkým na politický zmysel nášho postupu. Nie, nerobíme to z nijakej ľahkej ľúbivej politiky oponentov, ktorí si proste zaľahli a robia odstreľovačov jednotlivých členov vlády. Aj to je, samozrejme, súčasť zápasu medzi koalíciou a opozíciou, ale tu je naozaj oveľa dôležitejšia problematika, do akej miery sa s vládnym členstvom, s členstvom vo vláde dá spojiť určitý myšlienkový postoj. V tomto zmysle slova chcem povedať, že okrem všetkých údajov, ktoré sú naozaj dosť ťažkopádnymi, nadradenými postojmi voči druhým a sústavne opakujú ten stav, že ste vlastne v službe postupného odčinenia Trianonu ako jednej obrovskej krivdy, ako keby sme dejiny naozaj chápali len jednosmerným priebehom a ako keby na výkon krívd bol niekto oprávnený na večnosť a na nosenie dôsledkov týchto krívd boli tiež povinné len určité spoločenstvá.

Chcem povedať, že na malom Slovensku, ktoré musí objektívne vo svojom vedomí niesť historické vedomie svojho ohrozenia z čias tvrdých maďarizačných období, musíme sa starať o to, aby tento štát bol celistvý, integrálny a aby nebol ohrozovaný ani vnútorne. Z týchto dôvodov sa naozaj veľmi dôsledne staviam proti tomu, aby mohla byť akýmkoľvek spôsobom legálne propagovaná myšlienka autonómie vo vnútri tohto spoločenstva, pretože je spojená celkom objektívne len s reťazcom ďalších segregačných krokov, ktoré sa končia v podstate operáciou jedného štátu a jeho územnou dezintegráciou. My s takýmto spôsobom nemôžeme súhlasiť.

Vedľa týchto všelijakých výrokov spomeniem aj výrok, ktorý bol uvedený v našej dennej tlači, kde ste vyslovili dokonca názor, že Slováci budú určite vďační, ak sa ocitnú v Uhorsku. Priatelia, nejde o to, či sme vzájomne citliví k tomu, v akom priestore sa pohybujeme, ale objektívne je to tak, že vrcholom národného bytia je štát a nie je možné, aby občania iných národností mohli ohrozovať celistvosť tohto štátu. Z týchto dôvodov celkom jednoznačne sa treba postaviť proti takýmto postupom a treba naozaj zviesť politický zápas hlavne o vedomie občanov, aby tieto platformy neboli legitimizované dokonca tým, že dostávajú členstvo vo vláde Slovenskej republiky.

Rád by som upozornil, že s veľkou obľubou sa používa hlavne jedna zvláštna myšlienka, že treba vo vzťahu k menšinovej politike uplatňovať takzvanú pozitívnu diskrimináciu. Nuž, čo je to diskriminácia? Zanedbanie, zaznávanie, poškodzovanie jedných na úkor druhých alebo vo vzťahu k druhým. Samozrejme, sme proti takémuto diskriminovaniu. Ak len nepovažujeme za oprávnené, že si robí spoluobčan nárok patriť do inej štátnosti, do iného zaradenia. Ale opak diskriminácie, teda takzvaná opačná pozitívna diskriminácia je neprijateľná, pretože opak diskriminácie je uprednostňovanie a my si nemyslíme, že sa majú vytvárať akékoľvek uprednostňovacie pozície, lebo sa tým narušuje rovnosť práv občanov v štáte a štát musí poskytovať rovnosť šancí.

Ďalšia dôležitá otázka je otázka, ktorú pán Csáky tiež silne podporuje, a to otázka zmeny usporiadania štátu a dokonca aj to, že pod egidou svojho vlastného podpredsedníctva vlády pripravuje aj nové ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj, pretože pod takouto egidou sa vlastne má pripravovať jedno špeciálne a zase diskriminačne pozitívne orientované ministerstvo, ktoré má vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky na myšlienku ďalšieho takzvaného emancipovania maďarskej národnosti na Slovensku. Okrem toho by som chcel upozorniť, že tí, ktorí sa voľnejšie zapodievajú myšlienkou takzvaného župného usporiadania, nemali by zabudnúť, za akých podmienok župné usporiadanie vzišlo. Je síce pravda, že takzvané špánstvo alebo županstvo bolo súčasť regionálnej štruktúry staroslovenského prostredia, ba dokonca to bol širší spôsob územnej organizácie, ktorý sa uplatňoval aj u stredoeurópskych, juhovýchodných a juhozápadných Slovanov, ale vznik komitátov, resp. žúp napodobňoval franské usporiadanie mariek ako dobytých územných celkov, ktorých sa zmocnil franský štát a ktoré pacifikoval pre svoje potreby.

Čiže vznik komitátov u nás značí po prvé zánik existencie údelného kniežatstva a po druhé organizovanie práve týchto takzvaných prihraničných území. V tomto zmysle slova nemôžu vyhovovať našej štátnej usporadúvacej idei, idei komitátneho typu, idei takého župného zriadenia, aký bol vytvorený svojho času medzi 12. a 13. storočím na Slovensku. Preto nemôžeme s tým súhlasiť a považujeme ho za ďalšie nebezpečné vnášanie segregačných kritérií, ktoré nemôžeme akceptovať.

Z týchto dôvodov som presvedčený, že nám nejde o osobu a v tomto zmysle slova nenesieme nijakú zášť voči osobnosti pána Csákyho, ale každopádne máme tvrdé výhrady voči tomu, aby nositeľstvo takýchto myšlienok bolo odmeňované členstvom vo vláde. Myslíme si, že treba vysloviť nedôveru takémuto postoju a že ho treba jednoznačne pomenovať. Je nám teraz tiež jasné, ako tu už niektorí povedali, aj ako to uvádzal pán poslanec Cuper, že vieme, aká je momentálna aritmetika a aké sú početné stavy v tomto parlamente, a že nemáme reálne šance teraz dosiahnuť kladné ohodnotenie nášho návrhu. Ale napriek tomu to predkladáme s celou vážnosťou a všetky okolnosti, ktoré boli povedané a hlavne citácie jeho vlastných diel, ukazujú, že sa staviame proti tomu, aby bola ponechaná dôvera členovi vlády pánu Csákymu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Belohorská.

Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku sa prihlásili traja páni poslanci: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Galbavý. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Strany maďarskej koalície aj ich predstavitelia naplnili vecnú podstatu princípu vlastizrady. Vy ste si toho vedomí a tomuto faktu neuniknete, to si buďte takisto vedomí. Toto na vás počká a vy sa potrestania dočkáte, pretože vlastizrada je nepremlčateľná, neobhájiteľná, neamnestovateľná a nijakým spôsobom nie je vysvetliteľná a nedá sa z toho vykrútiť, vážení. To, čo ste podpísali, a záväzky, ktoré ste prebrali 20. februára v Budapešti, tie na vás čakajú. Vy ich plníte na Slovensku, ale dočkáte sa aj odplaty. Takže spávajte pokojne a tešte sa na to, že azda Maďarská republika vás niekedy zastreší, ale nie na území nášho štátu. Vy si musíte hľadať azyl kdesi inde.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Chcel by som reagovať na pána poslanca Húsku, ale súvisí to, samozrejme, aj s tým, čo povedali predrečníci. Dopredu hovorím, že to nie je moja parketa a fakty, ktoré tu boli povedané na adresu pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, sú pre mňa faktami novými. V tejto súvislosti mi dovoľte položiť všeobecne jednu otázku. Keby bol pán Csáky poslancom tohto parlamentu, určite podľa metódy, ktorá sa presadzuje v tomto parlamente od začiatku jeho funkčného obdobia, by sa jeho výrokmi musel zaoberať mandátový a imunitný výbor. Keďže pán Csáky nie je poslancom tohto parlamentu, ale je "iba" podpredsedom vlády Slovenskej republiky, to iba, samozrejme, myslím vo veľkých úvodzovkách, mám otázku na všetkých, no a skutočne mám otázku hlavne na právnikov v tomto parlamente: Kto sa bude v tejto chvíli zaoberať faktami, ktoré tu skutočne hrozivo odzneli v súvislosti s pánom Csákym?

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Galbavý.

Poslanec T. Galbavý:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Pán poslanec Húska, pozorne som vás počúval, ale dobre som nerozumel tomu, čo ste vlastne chceli povedať. Podľa vašich argumentov, ale aj argumentov vašich predrečníkov, ktoré odzneli, by pán podpredseda vlády Csáky musel mať najmenej 2000 rokov. Myslím si, že by ho bolo potrebné obviniť z jednej dôležitej veci, a to je zatmenie Slnka, ktoré prebiehalo, predstavte si, na Balatone a ukradli nám to maďarskí občania, pretože to pokojne mohlo prebiehať na Slovensku a turistický ruch by rozkvital u nás. Takže, pán podpredseda Cásky, práve v tejto chvíli vás obviňujem, že zatmenie Slnka nebolo na Slovensku, ale na Balatone. Myslím si, že by ste mali byť odvolaný.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

Prosím o pokoj v rokovacej sále, ide vystúpiť pani poslankyňa Belohorská.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

už aj prechádzajúci príspevok dokázal, akým spôsobom pristupujeme k plneniu svojich povinností a akým spôsobom berieme na zodpovednosť ľudí za plnenie ich povinností. Už aj vaše sľuby došli k naplneniu a hrozí iná vec, že aj niektoré naše slová spred volieb došli k naplneniu. V tejto súvislosti si musím spomenúť na slová pána premiéra Mečiara, ktorý povedal: "V týchto voľbách pôjde o Slovensko." Argumenty, ktoré ste mali teraz predložené, jasne dokazujú, že ide o Slovensko.

Ale mrzí ma iná vec, že všetky tieto prejavy sú ignorované médiami, pretože v novinách je táto téma znevažovaná, akože opozícia si povyskočila a tentoraz je na muške jeden z podpredsedov vlády, veď nič sa nebojte, keď vám toto nevyjde, pôjdete zase na ďalšieho. Skutočne veci, ktoré sú dané, sú také závažné, že sa pýtam - a ja som sa aj vo svojich predchádzajúcich otázkach, ktoré, žiaľ, neboli vyžrebované, pýtala napríklad aj ministra spravodlivosti, aj podpredsedu vlády pre legislatívu -, či náhodou tieto veci nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady.

Ale ťažko mi dodať niečo k tomu, čo hovorili moji predrečníci, lebo si myslím, že dosť jasne, samozrejme, pre toho, kto vie tieto veci a vzťahy pochopiť, veci, ktoré sa tradujú z minulého storočia, ktoré sa tradujú z histórie, čo je medzi našimi národmi, že terajší podpredseda vlády nevedel využiť šancu, ktorá mu bola ponúknutá, aby sa snažil naše národy zblížiť. Musím povedať, že som sa pýtala aj príslušníkov iných národov, ktorí majú takú historickú zaťaženosť z minulosti - a to sú vzťahy medzi Francúzskom a Nemcami, tak ako medzi Poliakmi a Rusmi -, tak som sa opýtala, či by Poliaci akceptovali, keby na niektorom ich ministerstve alebo na Úrade vlády, keď tam zatelefonujete, vám zdvihol telefón a opýtal sa po rusky "prosím". Teda nie je to možné. Opýtala som sa na to aj vo Francúzsku. Nie je to možné. Na Slovensku áno. A potom budem skutočne parafrázovať: Áno, na Slovensku je to tak. Je to tak. Keď sa dáte na Úrade vlády prepojiť spojovateľkou na podpredsedu vlády, tak vám zdvihne telefón a opýta sa "tessék". A hovorím zo skúsenosti, lebo ako... (Hlas poslanca z pléna.)

Pán poslanec, ste nevychovaný a ja vás prosím, ak sa ma chcete niečo opýtať, využite na to čas na chodbe a nie teraz, keď s vami nechcem diskutovať, lebo vystupujem.

Hovorím zo skúsenosti, ktorú som mala ako predsedníčka Únie žien, keď som komunikovala s Úradom vlády. Naša organizácia sa obrátila na Úrad vlády, na podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho 7. 6., 10. 6. a naša žiadosť bola na Úrade vlády zaevidovaná:

"Vážený pán podpredseda, obraciame sa na Vás so žiadosťou o vyčlenenie finančných prostriedkov na projekt Ženy za život bez vojnových útrap z prostriedkov vlády Slovenskej republiky pre obyvateľov Juhoslávie." Upozorňujem, pre obyvateľov Juhoslávie. Nepovedali sme, že to majú byť kosovskí Albánci, nepovedali sme, že to majú byť Srbi, a nepovedali sme, že to majú byť slovenskí, naši spoluobčania, ktorí žijú v Juhoslávii. "Realizáciou projektu, ktorý vám v prílohe zasielame, máme záujem prispieť k čiastočnému zmierneniu bolestí a problémov občanov, matiek a detí žijúcich vo vojnou zmietanej Juhoslávii. Projekt uvažujeme s dvoma alternatívami, a to 14 a 28-dňovými. Z predpokladanej prvej alternatívy Únia žien je schopná zložiť 434 tisíc korún, pri druhej alternatíve 449 tisíc. Zvyšné, približne okolo 600 tisíc, sú financie nepokryté, ktoré zháňame." Neurčili sme, samozrejme, boli by sme sa potešili, keby nám bola daná tá suma, ale neurčili sme ju. Mohlo to byť aj 100 tisíc, zvyšok by sme boli zháňali prostredníctvom sponzorov.

Nebudem teraz hovoriť o technickej otázke, že podpredseda vlády a jeho aparát neovládajú ústavou dané povinnosti, aby odpovedal do mesiaca. Odpovedal po šiestich týždňoch, teda až 29. júla 1999 listom, ktorý sa k nám dostal 4. 8.

"Vážená pani Belohorská, potvrdzujeme príjem vášho podania, s ktorým ste sa obrátili na podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho vo veci žiadosti o vyčlenenie finančných prostriedkov na projekt Ženy za život bez vojnových útrap. Pán podpredseda vlády Slovenskej republiky sa s vašou žiadosťou oboznámil, postúpil ju na priame vybavenie generálnemu riaditeľovi sekcie intelektuálneho a sociálneho rozvoja Jurajovi Hrabkovi. Vašej žiadosti, bohužiaľ, nemôžeme vyhovieť aj preto, lebo dôvod, ktorý v nej uvádzate, nie je aktuálny. S pozdravom" a tak ďalej.

Chcete mi povedať, že toto je normálne vybavovanie? Nie je aktuálne to, že celá Európa a celý svet sa snaží pomôcť civilnému obyvateľstvu Juhoslávie?

Dala by som druhú otázku. Teraz sme boli svedkami prírodnej katastrofy, ktorá sa udiala v Turecku. Čo robí podpredseda vlády? Chodí po dovolenke, komunikuje s Budapešťou, chodí po Slovensku. Nepočula som žiadnu reakciu, že by bol povedal alebo vyčlenil peniaze na pomoc, že by bol vyzval obyvateľstvo na zbierku, že by sa bol nejakým spôsobom snažil aktívne si plniť povinnosti, ktoré má. Čiže moje vystúpenie bolo z celkom iného súdka ako vystúpenie predrečníkov. Dôkaz priamej jednej činnosti, v ktorej pán podpredseda vlády vôbec neobstál. Takže žiadam jeho odvolanie alebo možno sa sám podujme a odstúpi z vlády, pretože nevie riešiť povinnosti a úlohy, ktoré boli na neho dané.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, posledný je pán podpredseda Bugár. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Pani poslankyňa Kolláriková, hlásili ste sa neskoro. Pani poslankyňa Kolláriková je posledná.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Nie je to iba Úrad vlády, kde po telefonickom zavolaní sa prihlásia slovom "tessék". Je to aj ministerstvo výstavby a verejných prác. A na rezortoch, kde je minister zo Strany maďarskej koalície, sa robí výber pracovníkov podľa toho, či ovládajú maďarčinu. To je hanebná vec, ktorú táto vláda toleruje, a to je diskriminácia svojich vlastných občanov na území vlastného štátu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, keď hovorila o žiadosti, ktorú adresovali podpredsedovi vlády v súvislosti s projektom, ktorý vypracovala Únia žien, ma inšpirovalo k tomu, že by bolo hádam už na čase, aby sa poslanci začali zaujímať, ako boli prerozdelené finančné prostriedky, ktorými disponuje sekcia menšinovej kultúry ministerstva kultúry alebo aj príslušná komisia štátneho fondu Pro Slovakia, a finančné prostriedky, ktorými disponuje odbor menšinového školstva Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ako sme sa dozvedeli z vládneho stanoviska, práve činnosť oboch týchto sekcií koordinuje podpredseda vlády Slovenskej republiky a tak si myslím, že by bolo už načase, keby sa aj poslanci, aj verejnosť Slovenskej republiky dozvedeli, ako boli prerozdelené peniaze, ktoré sú určené na financovanie menšinovej kultúry a menšinového školstva.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP