Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán podpredseda Bugár.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán predsedajúci, ďakujem.

My poslanci za Stranu maďarskej koalície sme pôvodne nechceli reagovať, tak sme sa dohodli. Ale vzhľadom na rôzne obvinenia, myslím si, že je už načase, aby niekto povedal, že odmietame vaše obvinenia, vážení páni poslanci a pani poslankyne z HZDS. Odmietame to, lebo za tým jednoznačne vidíme - sú bez dôkazov - len vytĺkanie politického kapitálu. Vtedy, keď ste boli vo vláde vy, nedokázali ste urobiť to, čo súčasná vláda už dokázala. A konkrétne výsledky sú. Ale chcel by som pokračovať.

(Ruch v sále.)

Vážená pani poslankyňa, reagujem na vás.

Pani poslankyňa Belohorská, pýtate sa, či vami spomínané skutky nenapĺňajú trestný čin vlastizrady. Samozrejme, vnímam aj iné veci, vy sa len pýtate, iní nás obviňujú z vlastizrady. Radím vám, ak máte takéto poznatky, vašou psou povinnosťou je obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Ak si niekto myslí, že hocikto v tomto štáte môže konať... (Ruch v sále.) Mohol by som pokračovať?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím o pokoj v rokovacej sále.

Pán podpredseda, nech sa páči.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ak si myslíte, že v tomto štáte hocikto môže konať tak, že napĺňa tento skutok a nikto to neoznámi, tak ste na omyle. To je psou povinnosťou každého, aj vás, aj nás. Preto vám radím, ak máte takéto poznatky a dôkazy, tak to urobte. Myslím si, že nie. Chcete z toho vytĺcť len politický kapitál, a to, samozrejme, odmietame.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Rovnako reagujem na predrečníčku pani Belohorskú. Ak mi dovolíte, doplnila by som pani kolegyňu Belohorskú citátom podpredsedu vlády pre menšinové a ľudské práva pána Csákyho z jeho príspevku k programovému vyhláseniu vlády. Znie: "Za normálnych okolností ľudia, ktorí zapríčinili svojím pôsobením takú morálnu, ekonomickú, politickú a sociálnu krízu, ktorej sme svedkami v našej spoločnosti, ticho odídu z politickej scény." Tento citát je taký výstižný pre prácu podpredsedu vlády pána Csákyho, že by si mal zobrať k srdcu svoje slová a mal by podať demisiu.

Pán podpredseda vlády Csáky prejavil absolútny nezáujem o riešenie problematiky cigánskeho etnika, pretože je maximálne zaneprázdnený riešením a neustálym presadzovaním nových a nových požiadaviek politikov zastupujúcich maďarskú národnostnú menšinu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Belohorská bola posledná písomne prihlásená do rozpravy k prerokúvanému návrhu na odvolanie pána podpredsedu vlády Csákyho. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Už predtým, ako som dal túto možnosť, bol za mnou pán poslanec Zlocha a pán poslanec Moric, ktorí sa prihlásili, teda týchto dvoch pánov poslancov považujem už za prihlásených do rozpravy ústne. Ďalší sú pán poslanec Kalman, Oberhauser, Aibeková, Krajči, Danko, Podhradská. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do rozpravy ústne.

Prečítam ešte raz poradie prihlásených. Poslanci Zlocha, Moric, Kalman, Oberhauser, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Krajči, Danko a pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči, ako prvý ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Zlocha.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

v návrhu skupiny poslancov Národnej rady na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj pánu Pálovi Csákymu sú uvedené dôvody na vyslovenie nedôvery. Dovoľte mi, aby som uviedol, prečo som sa pod uvedený návrh podpísal aj ja.

Okrem dôvodov uvedených v návrhu je tu aj publikácia Maďari na Slovensku, ktorú v anglickom a maďarskom jazyku vydalo Informačné centrum Maďarskej koalície na Slovensku, ktorá vôbec nesvedčí o tom, že spoluautor pán podpredseda je občanom Slovenska, ba dokonca, že je členom vlády Slovenskej republiky a je schopný i ochotný presadzovať a obhajovať záujmy Slovenska, pretože je to publikácia svojím obsahom protislovenská, je plná klamstiev dehonestujúcich Slovákov a už vôbec sa nedá povedať, že by robila dobré meno Slovensku. Môžem vysloviť len počudovanie nad tým, že ostatným členom vlády Slovenskej republiky, ba dokonca ani pánu predsedovi vlády tieto klamstvá neprekážajú, hoci hneď v úvode sa píše, že publikácia Maďari na Slovensku má informovať medzinárodnú verejnosť.

Ako táto publikácia informuje medzinárodnú verejnosť? Polemizovať s každým nezmyslom a klamstvom by si zrejme vyžiadalo dlhý čas, preto budem v ďalšom venovať pozornosť iba niekoľkým z nich.

V podkapitole Vývoj maďarskej menšiny na Slovensku sa napríklad píše: "Maďarská menšina na Slovensku žije v južných častiach Slovenskej republiky takmer po celej dĺžke slovensko-maďarskej hranice. V komunite, v ktorej žijú Maďari a kde sa rozpráva väčšinou po maďarsky, tvoria takmer súvislý, rôzne široký pás. Menšinou sa stali v roku 1918, v čase, keď sa vytvorilo Česko-Slovensko po skončení 1. svetovej vojny. Určenie hranice bolo v tom čase problematické preto, lebo ani Česká, ani Slovenská republika dovtedy neexistovali. Maďarov sa vtedy, ani neskôr, nik nepýtal, do ktorej krajiny chcú patriť. V prípade Maďarov vraj spojenci nerešpektovali willsonovský princíp sebaurčenia národov."

Podľa môjho názoru je to priame spochybnenie Trianonskej mierovej zmluvy a hraníc, ktoré touto zmluvou boli určené. Predstavitelia politických strán maďarskej koalície akosi pozabudli na to, že Uhorsko nebolo Maďarsko, že Maďarov v Uhorsku bolo ešte v roku 1870 menej ako obyvateľov iných národností, ako napríklad Nemcov, Srbov, Rumunov, Ukrajincov, Slovákov, Chorvátov, a že v tom čase boli menšinou v mnohonárodnom štáte. Práve uplatnením Willsonom presadzovaného práva národov na sebaurčenie na troskách mnohonárodného Rakúsko-Uhorska vznikli nové štáty, medzi nimi aj Česko-Slovensko a Maďarsko. Hranice boli vedené tak, že straty obyvateľstva v nových štátoch boli približne rovnaké, odhadovali sa na 400 až 650 000, čo je, samozrejme, inou vecou zasluhujúcou si pozornosť.

Čo sa stalo s menšinami počas 70 rokov? V Maďarsku sa z nich pri poslednom sčítaní k slovenskej národnosti, resp. k Maďarom hovoriacim po slovensky, prihlásilo približne len 10 000 ľudí a na Slovensku sa počet občanov maďarskej národnosti zvyšuje. Čo si mám myslieť alebo ako si vysvetľovať kapitolu Charakteristika maďarskej menšiny na Slovensku, kde sa píše, citujem: "Ďalších 32 000 Maďarov bolo deportovaných z územia," - a teraz podčiarkujem - "ktoré v súčasnosti patrí Slovensku." Ďalej: "Toto boli ľudia, ktorí sa usídlili v novembri 1938 na územiach, ktoré boli vrátené Maďarsku." Kristepane, nie je toto možné definovať ako vlastizradu? Myslím si, že nie je problémom zobrať si tieto knižky, ako som už povedal, boli vydané Informačným centrom Maďarskej koalície na Slovensku a ako ďalší sú tam uvádzaní, alebo zrejme ako autori Centrálny úrad Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, Bratislava, Žabotova 2, Centrálny úrad hnutia Spolužitie, Bratislava, Pražská 7 a Centrálny úrad Maďarskej občianskej strany, Bratislava, Žabotova 2, teda autori sú známi.

To je už trochu priveľa! Niekto vojensky obsadí územie pod patronátom fašistického Nemecka, poruší hranice určené mierovou zmluvou a človek, ktorý je dokonca členom vlády štátu, ktorý bol agresiou poškodený, túto nehoráznosť obhajuje, hovorí o území, ktoré bolo vrátené Maďarsku a ktoré v súčasnosti patrí Slovensku. Toto, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, je obhajoba záujmov cudzej krajiny, krajiny, ktorá Trianon chápala ako najväčšiu potupu, mierový diktát a najväčšiu tragédiu od porážky od Turkov pri Moháči v roku 1526.

Viedenská arbitráž bola urobená pod nátlakom. Slovensko stratilo viac ako 10 000 km2 územia a aj veľký počet obyvateľov. Česko-slovenská vláda vtedy musela pristúpiť na arbitrážne konanie pod nátlakom, pod hrozbou arbitrov a pod vplyvom ultimatívnych požiadaviek Maďarska. Viedenské rozhodnutie malo svoje korene v Mníchovskej dohode, priamo na ňu nadväzovalo, Mníchovská dohoda bola preň vzorom, preto z medzinárodnoprávneho hľadiska Viedenská arbitráž neexistovala, treba ju hodnotiť ako nulitnú. A tu odrazu príde politik či politici národnostných strán na Slovensku a idú spochybňovať rozhodnutie medzinárodného spoločenstva a, naopak, obhajovať rozhodnutie krajín, ktoré boli fašistické a ktoré rozpútali druhú svetovú vojnu.

Ten pás územia, na ktorom sú aj občania maďarskej národnosti, vôbec nie je súvislý. V okresoch na juhu Slovenska žije 527 895 občanov maďarskej národnosti - neuvádzam počty v Košiciach a v Bratislave - a dobre počúvajte, 971 920 Slovákov. Aké je to teda súvislé osídlenie, kde sa tu hovorí prevažne po maďarsky? Len v okresoch Komárno a Dunajská Streda. Ale to nie je súvislý pás. To je hrubá demagógia, klamanie verejnosti a klamanie zahraničia.

Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 bol záchranou pre slovenský národ, ktorý sa z polofeudálnych pomerov dostal do štátu, ktorý bol budovaný na demokratických princípoch a ktorý mu vytváral podmienky na vzdelanie a národný i kultúrny rozvoj, samozrejme, aj na rast populácie.

Skutočne, tak ako sa to uvádza v publikácii, v roku 1921 bolo na území Slovenska len 1 952 368 000 Slovákov. Tak málo nás na Slovensku bolo aj vďaka dlhotrvajúcej, účinnej a násilnej maďarizácii, vysokej novorodeneckej úmrtnosti a biednych podmienok na život, z ktorého bol vtedy možný len únik do emigrácie, do Ameriky, Kanady, Argentíny či Francúzska, Nemecka a Belgicka, prípadne na druhý svet. A potom, v ďalších desaťročiach došlo k výraznému rastu obyvateľov, čo bolo len vďaka natalite Slovákov, ich schopnosti a pracovitosti, zbožnosti a, samozrejme, aj zlepšenia lekárskej starostlivosti pre obyvateľov. Veď v niektorých regiónoch sa na tisíc obyvateľov rodilo 30 až 40 slovenských detí. Koľko sa rodilo v rodinách občanov maďarskej národnosti, na to sa treba pozrieť do štatistík. Keď je rast počtu obyvateľov maďarskej národnosti nižší, mali by sa ich politici reálne pozrieť na príčiny a neobviňovať Slovákov. Koniec koncov, záporné prírastky populácie, teda pokles obyvateľov v susednom Maďarsku je fakt, ktorý je známy už niekoľko desaťročí. V žiadnom prípade by však na zlú populačnú politiku v okolitých krajinách nemali doplácať Slováci, ako to bolo pravidlom v minulosti.

Odôvodňovať nízke prírastky obyvateľstva maďarskej národnosti násilným vysťahovaním po roku 1945, mimochodom, bola to výmena obyvateľstva na základe zmluvy medzi dvoma štátmi, je prinajmenšom naivné. My sa napríklad nevyhovárame na to, že len v rokoch 1945 - 1947 sa do Čiech na uprázdnené miesta po odsunutých Nemcoch vysťahovalo 110 tisíc obyvateľov Slovákov a že uprázdnené územie osídľovali aj repatriovaní Slováci z Rumunska, Maďarska, Francúzska a z iných krajín a že tam v päťdesiatych rokoch vyvážali Slovákov, ktorí neboli ochotní podpísať prihlášky do družstiev.

Vyloženým klamstvom sú tvrdenia, že v nemocniciach sa každému novorodencovi pridelí automaticky slovenská národnosť, v tej knihe Maďari na Slovensku sa takto píše, a že aj väčšina detí zo zmiešaných manželstiev dostane národnosť slovenskú. Bolo by určite zaujímavé urobiť si štatistický prieskum, ako to v skutočnosti je.

Mimochodom, ani matematika nie je silnou stránkou autorov tohto paškvilu, keď tvrdia, že vďaka tomu sa od roku 1960 do roku 1991 znížil počet obyvateľov maďarskej národnosti z 12,4 % na 10,6 %, pretože to je len štatistické zníženie v percentách. Absolútne čísla hovoria o niečom inom. Kým v roku 1960 na Slovensku bolo 404 751 občanov maďarskej národnosti, v roku 1991 ich bolo 567 296. Ako počítam, nech počítam, ako chcem, tak to nie je zníženie. To je prírastok o 162 545 obyvateľov. Počet obyvateľov slovenskej národnosti v tomto období vzrástol o 1 029 620. A v tomto je príčina poklesu percentuálneho podielu občanov maďarskej národnosti na celkovom počte obyvateľstva, a nie odnárodňovanie. Teda ďalšie klamstvo, ktoré bolo určené na dezinformovanie zahraničia.

Klamstvom sú aj ďalšie tvrdenia v kapitole Ekonomické a sociálne charakteristiky, kde sa uvádza, že do roku 1960 sme len ťažko mohli nájsť priemyselné podniky v okolí slovensko-maďarskej hranice. Vôbec sa nečudujem, že publikácia bola vydaná len v angličtine a maďarčine. Veď nie každý v anglofónnych krajinách vie, kde je Slovensko, tak prečo by mal vedieť, že Slovenské lodenice v Komárne a Celulózka a papierne v Štúrove sú priamo na hraničnej rieke na Dunaji, a aj ďalšie priemyselné podniky, či už elektrotechnické a potravinárske v Nových Zámkoch, pivovar v Hurbanove, závod na výrobu motocyklov v Kollárove, LIAZ vo Veľkom Krtíši, textilný závod v Leviciach, pivovar, cukrovar a mäsopriemysel, strojársky závod v Rimavskej Sobote, textilný závod v Lučenci, keramické závody v Lučenci, textilka a strojársky závod v Tornali, vápenka v Gombaseku, textilný kombinát GEMTEX v Rožňave, celulózka v Gemerskej Hôrke, cementáreň v Turni nad Bodvou, kompresorová stanica v Jablonove, vojenský opravárenský závod v Moldave, mamutia huta VSŽ Košice a mnohé ďalšie podniky v Košiciach, vinárske závody v Slovenskom Novom Meste, potravinársky kombinát v Trebišove, elektráreň vo Vojanoch, nábytkársky závod v Kráľovskom Chlmci - teraz mi zišlo na um, že som vynechal Duslo Šaľa - sa nachádzajú na území, na ktorom žijú aj občania maďarskej národnosti.

Ďalšie účelové klamstvo? Bolo potrebné dať do zahraničia informáciu o tom, akí utláčaní chudáci žijú na tomto národnostnom území, samozrejme, občania maďarskej národnosti. Tak ste ju dali, hoci ste poriadne klamali a ani ste sa pritom nezačervenali. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti odcitoval zo správy na sneme Spolužitia z roku 1993 v Komárne. Správu predniesol pán poslanec Duray alebo vtedy predseda Spolužitia: "Postavenie Maďarov na Slovensku bude rozhodujúcim jazýčkom na váhe pri vstupe Slovenska do Európy. Preto sme nútení použiť všetky formy a možnosti na to, aby sa svet dozvedel o našich problémoch. Slovensko musí mať nové vedenie a novú vládu." Určite aj vďaka týmto klamstvám sa vám to podarilo. Klamali ste, klamete, ale dúfam, že už dlho klamať nebudete.

Skutočnosť je však celkom iná. Stačí len juhom Slovenska prechádzať po národnostne zmiešanom území s otvorenými očami. Koniec koncov na tomto území, aspoň v niektorých jeho častiach, v bankách boli zaznamenávané najvyššie prírastky vkladov, čo však nemohli robiť biedni a utláčaní občania maďarskej národnosti. To však autorovi publikácie alebo autorom publikácie, medzi nimi aj podpredsedovi vlády, akosi neprekážalo alebo sa im to jednoducho do ich koncepcie ukazovania obrazu chudobnej a utláčanej maďarskej menšiny na Slovensku nehodilo.

Chcel by som sa vyjadriť ešte k jednému stanovisku uvedenému v časti 22 Problém kolektívnej viny. Zase citujem: "Slováci by mali aspoň symbolicky poprosiť o odpustenie tých občanov maďarskej národnosti, ktorí boli v minulosti poškodení." Nechcelo sa mi veriť, že autori nastoľujú požiadavku, že Slováci by mali poprosiť o odpustenie. Za čo? Za to, že boli stáročia iba sluhami a bírešmi? Že ešte začiatkom 19. storočia žili v polofeudálnych pomeroch? Že násilne pomaďarčovali našich prapredkov? Že boli zatvárané slovenské školy a gymnáziá? Že bola zatvorená Matica slovenská? Mimochodom, pán Duray s obľubou o nej hovorí, že je to nacionalistická organizácia, je to koniec koncov aj v tejto publikácii. Že bola zatvorená aj Matica slovenská a bol ukradnutý jej majetok? Že ani bohoslužby nemohli byť v jazyku zrozumiteľnom Slovákom? Že uhorskí politici vôbec neuznávali slovenský národ? Že z územia Slovenska boli na prevýchovu deportované tisícky slovenských chlapcov a dievčat do južných stolíc Uhorska? Že boli väznení, vešaní a strieľaní národovci, ktorí sa odvážili žiadať práva pre Slovákov? Že boli odvezené veľké množstvá vzácnych umeleckých a technických diel pred vznikom Česko-Slovenska? Že vylučovali bohoslovcov zo služieb za to, že sa odvážili kázať v kostoloch po slovensky? Že strieľali, zabíjali a väznili ľudí, ktorí si želali, aby kostol, ktorý si postavili zo svojich prostriedkov, vysvätil slovenský kňaz? To bolo v Černovej. Že komunistické robotnícke gardy napadli ešte len tvoriaci sa česko-slovenský štát nie preto, aby nastolili moc robotníkov, ale aby obnovili Veľké Uhorsko? Treba si pozrieť doklady, ktoré sú v archívoch z tohto obdobia. Že strieľali do veriacich, ktorí sa odvážili po bohoslužbách zaspievať si národnú hymnu? Že zabrali časť územia na juhu Slovenska v roku 1938? Že vierolomne napriek podpísanej dohode vojensky obsadili časť územia Slovenska na východe republiky v marci 1939? Že sa podieľali na okupácii Slovenska v roku 1968? Tu sa akosi samozrejme natíska otázka: Kto sa komu a za čo má ospravedlniť?

Som presvedčený o tom, že v prvom rade by sa Slovákom mali ospravedlniť autori tohto pamfletu s nehoráznymi klamstvami, ktorí majú jediný cieľ: pošpiniť, očierniť Slovensko a Slovákov, ukázať ich svetu ako naivných, nekultúrnych nacionalistov a revanšistov, nevzdelancov, ľudí bez hrdosti a národného povedomia, ľudí, ktorí potrebujú vodcov so slávnou minulosťou, ktorí by zabezpečili ich vstup do Európskej únie. Koniec koncov, jeden zo spoluautorov publikácie Maďari na Slovensku tam nie je uvádzaný, ale jeden z čelných predstaviteľov politických strán vo svojom svetoznámom diele "Psí obojok" píše o neslýchanej zadubenosti, politickej obmedzenosti a primitívnosti Slovákov. Takých vodcov, ktorí by nás mali priviesť do európskeho raja, ale ktorí pritom klamú a poškodzujú záujmy Slovenska, neštítia sa ničoho, odmietam.

Budem podporovať odvolanie podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj pána Pála Csákyho preto, lebo jeho záujmom nie sú potreby občanov Slovenska, ale občanov maďarskej národnostnej menšiny, a to je trochu málo, len 10,75 %. Svedčí o tom nakoniec aj výrok pána Csákyho v maďarskej Panoráme 25. 6. 1994: "Ak bude raz Veľké Maďarsko, akí povďační nám budú Slováci." Samozrejme, v roku 1994 pán Csáky nemohol vedieť, že raz bude ministrom vlády Slovenskej republiky, ale doteraz som nepočul, že by on a ďalší autori slávnych výrokov, ktorí zhadzovali Slovákov, sa od nich dištancovali.

Najväčším dokladom na to, že sa pán podpredseda venoval len problematike národnostnej menšiny, je neschopnosť a neriešenie problematiky Rómov, ktorá v podstate vyústila do hromadnej emigrácie do krajín Európskej únie, a tým vlastne aj zanedbávanie problematiky Rómov, ktorej mal podľa vládneho programu venovať pozornosť. Neboli vypracované konkrétne programy na integráciu rómskej menšiny do života spoločnosti a nie sú vytvorené ani potrebné organizačné štruktúry. Vláda sa napríklad zaviazala, že bude garantovať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám na úroveň celoštátneho priemeru, ale pán podpredseda doteraz nepovedal, ako a podľa akých programov sa zabezpečí konkrétne vyššia vzdelanostná úroveň. Ak tak, že sa vytvoria podmienky na vysťahovanie Rómov zo Slovenska, ako sa to uskutočňuje teraz, tak je to forma z hľadiska vstupu do Európskej únie nevhodná a neprijateľná.

Vyčíta sa nám, že sme sa počas štvorročnej vlády problematikou Rómov nezaoberali. Nie je to pravda, zrejme o tom viac bude hovoriť vtedajší podpredseda vlády pán Kalman, ale môžem dosť jednoznačne povedať, že bol prepracovaný program pomoci Rómom, dokonca aj z programu PHARE bolo riešených asi šesť či sedem projektov s nákladmi okolo 45 miliónov korún. Každý rezort sa touto problematikou zaoberal. Za seba môžem povedať, že v rezorte životného prostredia bola jednou z priorít pomoc pri zásobovaní vodou, odkanalizovaní či plynofikácii. Mohol by som uviesť niekoľko príkladov, či už je to Spišský Štiavnik, Rakúsy, Žehra, Žalobín, Rudňany, Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava. Každý rezort pomáhal podľa svojej pomoci.

Som si vedomý toho, že rómska problematika nie je jednoduchá. Na Slovensku máme podľa - zdá sa - pravde dosť blízkych štatistík okolo 300 000 Rómov. K rómskej národnosti sa ich v roku 1991 prihlásilo len niečo nad 70 000. Počas štyroch rokov, ale ani v období po novembri 1989 nebolo možné vyriešiť to, čo sa tu urobilo či neurobilo v predchádzajúcich desaťročiach, či už počas prvej republiky, alebo po roku 1945. Určite nie je správne alebo nebolo správne, ak ste mali 100-percentnú zamestnanosť, a pritom Rómovia alebo množstvo Rómov dostávalo sociálne podpory, pretože mnohí boli v invalidnom dôchodku alebo dostávali plácu za niečo, čo v podstate nevykonali. Vysoká negramotnosť, zlý zdravotný stav obyvateľov, ale treba povedať, že aj nemajetnosť sú problémy nie na rok, nie na obdobie jednej vlády, ale určite na dlhšie obdobie, s ktorými sa bude potrebné prinajmenšom zaoberať a venovať sa im. Bez spolupráce so samotnými Rómami to však v žiadnom prípade nepôjde.

Dovoľte mi nakoniec predniesť ešte jedno želanie. V jednom citáte, ako som už spomínal, v Psom obojku sa hovorí o neslýchanej zadubenosti, politickej obmedzenosti a primitívnosti Slovákov. Nepokladám sa ani za zadubeného, ani politicky obmedzeného, ale takéto a podobné citáty pokladám za hrubú urážku slovenského národa. A takisto za hrubú urážku považujem aj to, že by sme mali byť vďační za to, že budeme vo Veľkom Uhorsku. Bol by som rád, keby sa to na poslancov - a to je jedno, či sú to poslanci zo súčasnej opozície alebo vládnej koalície - nevzťahovalo a keby sa to nevzťahovalo ani na súčasnú vládu a aby sa nad týmito citátmi a nad touto knihou všetci poriadne, ale poriadne zamysleli, pretože jednoznačným cieľom predstaviteľov maďarských politických strán - viackrát to deklarovali - je autonómia a to už je niečo, nad čím sa treba prinajmenšom zamyslieť a začať robiť príslušné kroky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha bol posledným vystupujúcim pred vyhlásením obedňajšej prestávky.

Ešte predtým sa hlási pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zlochu.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca Zlochu časť z Literárneho týždenníka z čísla 29 z 15. júla 1999. "Iste viete, čo je to kľučiar. Je to človek, nie vlastník, ktorý má vlastníkovu plnú dôveru. Niekedy sa zhodou okolností dostanú kľúče od domu aj do nepovolaných rúk. Takýto kľučiar potom neslúži majiteľovi, ale napríklad tomu, kto mu za to zaplatí. Takto sa môže stať kľučiar kľúčovým mužom. Aj krajiny majú svojich kľučiarov a kľúčových mužov. Ich služby používajú vtedy, ak potrebujú niekoho, kto by urobil priestor, kto by takrečeno otvoril dvere ich záujmom, strategickým, politickým, ekonomickým alebo vojenským. Kľučiari sú rozliční a na rôznych úrovniach spoločnosti. Jeden z nich sedí v slovenskej vláde - Pál Csáky. Sedí vo vláde, ktorá núti ku kompromisom nedôstojným pre suverénny štát." Odporúčam prečítať si tento článok, ktorý povie trochu viac o postave podpredsedu vlády.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

Po 14.00 hodine budeme pokračovať rozpravou v poradí páni poslanci Moric, Kalman, Oberhauser, Aibeková, Krajči, Danko, Podhradská.

Prajem vám všetkým dobrú chuť.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 19. schôdze rozpravou.

Ďalej by mal vystúpiť poslanec Moric. Keďže nie je prítomný, ako ďalší v poradí bol prihlásený pán poslanec Jozef Kalman.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predseda,

pán podpredseda vlády,

kolegyne, kolegovia,

priznám sa, že pôvodne som nechcel vystúpiť k tejto problematike, lebo si myslím, že sa celkom nepatrí, aby predchádzajúci podpredseda vlády hodnotil svojho nástupcu. Nerobil som to vo svojej praxi a pre úplnosť poviem, že to z korektnosti nerobili ani moji predchádzajúci partneri. K tomu, že som sa nakoniec rozhodol vystúpiť, ma viedli dva dôvody.

Prvým momentom bolo to, čo som si dnes ráno vypočul v správach o 6.00 hodine v Slovenskom rozhlase, keď sa k včerajšiemu priebehu rokovania parlamentu vyjadroval sám podpredseda vlády Pán Csáky. Dovolím si povedať, že veľmi cynickým spôsobom, až výsmešným spôsobom pre poslucháčov Slovenského rozhlasu charakterizoval dianie v parlamente a všetko to, čo súvisí s prerokúvaním tohto bodu. Jednoducho povedané, opäť zavádzal.

Druhý moment, ktorý ma k tomu prinútil, bola skutočnosť, že sa v priebehu diskusie počas tohto bodu vyskytli niektoré nejasnosti, nepresnosti, ba dokonca klamstvá vo vzťahu k predchádzajúcej vláde, k jej výsledkom alebo k činnosti predchádzajúcej vlády, resp. mňa osobne v tých momentoch, ktoré som ako predchádzajúci podpredseda vlády realizoval.

Chcem na začiatok jednoducho a jednoznačne povedať, že som veľmi sklamaný princípom alebo metódou, ktorú si zvolil súčasný podpredseda vlády pán Csáky, najmä vo vzťahu k hodnoteniu predchádzajúcich výsledkov a posudzovaniu dosiahnutého súčasného stavu. Jednoznačne musím povedať, pán podpredseda, že vašou jednoznačnou metódou alebo základnou metódou je metóda klamstva, zavádzania a nehorázneho postupu vo vzťahu k niektorým občanom Slovenskej republiky.

Dovolím si to ilustrovať na štyroch príkladoch. Dovoľte mi, aby som začal sám sebou. Pred pár mesiacmi ste z tejto tribúny osočovali všetkých členov predchádzajúcej vlády vrátane mňa, že sme znehodnotili alebo okradli spoločnosť o určité miliardy. Vtedy som vás vyzval a povedal, že ja som o žiadne miliardy túto republiku neokradol, nezobral som si z vlády ani korunu, teda to, čo mi nepatrilo, myslím, okrem mzdy, a vyzval som vás, aby ste to dokumentovali a prišli to parlamentu povedať do 30 dní, resp. ak to nedokážete, aby ste sa mi ospravedlnili. Vy ste s tým súhlasili. Dodnes ste mi nedokázali finančné prechmaty, alebo ako by som to nazval, dodnes ste sa mi ani neospravedlnili. Myslím si, že to nie je dôstojné pre podpredsedu vlády, ak už neberiem, že to nie je dôstojné pre chlapa, ktorý by mal držať svoje slovo a mal by sa chlapsky ku všetkému postaviť aj vtedy, keď niečo prestrelí alebo zle urobí.

Druhý moment, s ktorým sa permanentne stretávame a zaznel aj tu, je otázka, že zavádzate spoločnosť v súvislosti s tým, že vaša vláda, vy osobne ste zriadili inštitút splnomocnenca vlády pre rómsku problematiku. Pán podpredseda, dovolím si vám pripomenúť, že v máji 1995 na zasadnutí Rady vlády pre národnosti, ktorú som viedol, vzišla myšlienka vytvorenia tohto inštitútu, teda prakticky po piatich mesiacoch našej vlády, a 5. septembra 1995 bol tento vládny splnomocnenec a celé jeho štruktúry vytvorené. Je pravdou, že sa nevolal splnomocnenec pre riešenie rómskej problematiky, ale volal sa splnomocnenec pre občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. Pravdou je však to, že sme všetci vedeli a vedeli ste to aj vy, že to bolo vlastne na riešenie rómskeho problému. Veď nakoniec celý aparát tvorili samotní Rómovia, či už na detašovanom pracovisku v Košiciach, alebo v Bratislave. Napriek tomu stále tvrdíte niečo, čo nie je pravda. Privlastňujete si to, čo ste nespravili. To je tak, ako keby sme sa dnes, použijem určitú teóriu, dohodli na tejto pôde, že Národná rada sa bude inak volať a zajtra by sme povedali, že dodnes neexistovala Národná rada. Teda dávate dôraz na formu, na názov, namiesto toho, aby ste charakterizovali alebo uprednosťňovali obsah. Je to teda netaktné vo vzťahu k práci, ktorá sa vykonala v predchádzajúcom období.

Predseda výboru pre ľudské práva a národnosti pán Nagy už dnes vo svojom vystúpení povedal o tom, ako sa vám úspešne podarilo spraviť novú filozofiu Rady vlády pre národnosti. Áno, o túto filozofiu ste sa usilovali aj v predchádzajúcom období. Neúspešne, ale musím pripomenúť, že vaša filozofia spočíva v nadradenosti určitých národností na Slovensku vo vzťahu k iným národnostiam. Už bolo dnes povedané na adresu tejto rady niekoľko momentov. Aj ja som sa už z tohto miesta vyjadroval o týchto otázkach. Dovolím si to znova zopakovať.

Rada vlády pre národnosti má podľa štatútu 24 členov a prizvaných, ktorí majú rozhodovacie a veľmi významné práva. Z týchto 24 ľudí alebo členov je 8, ktorí reprezentujú Stranu maďarskej koalície. Všetci si jasne vieme predstaviť, aká politika sa v tomto smere robí. Nakoniec sme svedkami jej výsledkov. Pýtam sa: Prečo napríklad nemajú rovnocenné postavenie Rómovia, ktorých tak vehementne, zatiaľ len ústne, prezentujete, keď majú približne taký istý počet svojich príslušníkov v Slovenskej republike, ako je príslušníkov maďarskej národnosti?

Zarazila ma ďalšia skutočnosť z vašich vystúpení či už na verejnosti v médiách, alebo v parlamente. Tiež považujem za netaktné a neslušné z pozície člena vlády, ak po dvoch, troch mesiacoch fungovania vlády a po zvolaní jedného okrúhleho stola pustíte na verejnosť kačicu, že ste urobili viac pre Rómov ako predchádzajúca vláda za celé štyri roky. Dovoľte mi len, aby som vám pripomenul, že okrem toho vládneho splnomocnenca, okrem tých zásad, ktoré sa tu permanentne omieľajú, sme zriadili prípravné ročníky pre žiakov, ktorí nastúpili do prvých ročníkov. Veď len v školskom roku 1996/97 sa zriadilo 56 takých tried so 688 žiakmi. Zriadili sme na Katedre pre rómske kultúry v Spišskej Novej Vsi detašované pracovisko, kde sa pripravujú pedagogickí pracovníci špeciálne na prípravu rómskych žiakov alebo študentov. Začali sme stavať byty aj s podporou zo zahraničia, či je to známa bytová výstavba pre Rómov v Kremnici, Nálepkove a mnohé ďalšie.

Nechcem už hovoriť o situáciách vo vyhláseniach, ktoré sme dávali, nechcem hovoriť o okrúhlych stoloch, ktoré som zvolával, a dovolím si tvrdiť, že ich bolo viacej ako desať a podstatne viac ako 10 za celé funkčné obdobie, kde sme konzultovali, komunikovali s Rómami alebo s rómskymi predstaviteľmi. Vy ste tieto veci negovali. Vy ste negovali aj tie skutočnosti, že sme mali niekoľko medzinárodných seminárov s veľmi významnou účasťou predstaviteľov európskych štruktúr, kde sme sa zaoberali integráciou rómskych občanov a spoluobčanov do občianskej spoločnosti na Slovensku. Vy ste nebrali do úvahy ani ten fakt, že sme pracovali na zásadách, ktoré sme robili a ku ktorým sa dnes pozitívne vyjadrujú a začínajú vyjadrovať aj vaši predstavitelia - mám na mysli predstaviteľov koalície - a dnes jednoznačne prevláda názor aj samotných rómskych inštitúcií, skupín a občianskych združení, že tie zásady boli dobré. Tie zásady nakoniec robili samotní Rómovia pod vedením našich expertov z jednotlivých rezortov a iných inštitúcií, ako sú vysoké školy, Akadémia vied a podobne. To všetko bolo pre vás nič, vy ste sa rozhodli meniť tieto zásady. Máte na to právo. A dosiaľ ste ich ani nezmenili a nerealizovali.

Vy ste vyhlasovali a stále vyhlasujete, akým spôsobom chcete riešiť rómsky problém. A keď som vás z tohto miesta vyzval, aby ste v štátnom rozpočte na tento rok vyčlenili podstatne väčšiu sumu, ako je 15 miliónov korún, ktoré schválila vláda a potom následne parlament, vy ste sa ani nepostavili za podporu, ktorú som vám určitým spôsobom dával, a nepresadili ste ďalšie zvýšenie finančných prostriedkov na riešenie rómskej problematiky. Takže výsledok je taký, pán podpredseda vlády, že dnes sú Rómovia jednoznačne sklamaní z vašej činnosti, že dnes Rómovia jednoznačne hovoria, že za predchádzajúcej vlády sa venovala rómskemu problému oveľa väčšia pozornosť. Nakoniec hovoril to - pokiaľ ste niektorí počúvali sobotňajšie dialógy v rozhlase - predstaviteľ Rómskej inteligencie, ktorý bol prítomný. Takže si nevymýšľam, len citujem alebo parafrázujem názory a výroky týchto predstaviteľov.

Iste by som mohol hovoriť veľmi veľa. Nechcem hovoriť, pretože mnohí by ste mohli povedať, že sa chválime alebo obhajujem jednoznačne našu vládu. Pán Mikloško, máme sa čím. Keď chcete, chcel som vyzvať z tohto miesta pána podpredsedu vlády k otvorenému dialógu v ktorýchkoľvek médiách na tému Rómov. A vyzývam, pán Mikloško, aj vás, vidím, že chcete o tom hovoriť, môžete sa k nám pridať, ak to bude pán podpredseda akceptovať, môžeme sa v trojici porozprávať o tom, čo ste spravili vy, čo ste sľubovali a čo sme spravili my aj napriek tomu, že sme nesľubovali.

A o tom, ako sa kradne, sme svedkami v súčasnom období, tak ako vám vychádzajú tendre a tak ďalej, ale k tomu sa nebudem vyjadrovať.

Pán podpredseda, chlapsky vás vyzývam partnersky sa porozprávať v záujme veci, v záujme riešenia rómskeho problému na Slovensku. Súhlasím s tým, čo ste povedali, súhlasím s tým, čo povedali mnohí z vás, že je to veľmi zložitý problém, veľmi náročný problém, ktorý môže mať ďalekosiahle dosahy na slovenskú ekonomiku, na sociálny systém Slovenska, ale aj na naše integračné zámery. Preto ho treba riešiť spoločne, preto ho treba riešiť čo najrýchlejšie a najkomplexnejšie. Ak bude akceptovať niektoré médium takúto ponuku a ak ju budete akceptovať aj vy, som ochotný kedykoľvek sa s vami o tejto téme pred verejnosťou porozprávať.

Samotní Rómovia dnes tvrdia, že vám dali 6 - 7 % hlasov v parlamentných voľbách. Tvrdia, že vtedy ste ich vedeli nájsť, vedeli ste ich osloviť, dnes ich nepoznáte. Z toho všetkého jednoznačne vyplýva, opäť citujem slová predstaviteľov rómskych iniciatív, že ste ich jednoznačne oklamali aspoň v doterajšom vývoji. Takže, pán podpredseda vlády, ak som na začiatku povedal, že začína prevládať alebo sa stáva dominantnou metódou vo vašej práci metóda klamania, predložil som vám niekoľko takýchto príkladov, konkrétnych príkladov, ktoré sú jednoznačné a ktoré nedokážete a nemôžete vyvrátiť.

Z tohto pohľadu a aj z pohľadu toho, čo sa tu hovorilo najmä v súvislosti s vašou knihou alebo vašimi výrokmi v jednotlivých knižkách, brožúrkach alebo iných vyjadreniach, skutočne by ste mali zvážiť, či zostanete naďalej vo funkcii podpredsedu vlády. Uvedomujem si totiž aj to, že ste už dosiahli, čo ste chceli. Aj dnešným rokovaním o vás ako o osobe ste sa stali v očiach mnohých vašich priaznivcov hrdinom a vám išlo len o to. A skutočne by si mali všetci Slováci, všetci občania Slovenskej republiky uvedomiť, že ak niekto takým nehoráznym spôsobom ohovára a doslova špiní Slovenskú republiku v zahraničí, ale aj doma, o čo mu vlastne ide.

Na druhej strane sa nečudujem, pretože aj metóda lži a ohovárania podstaty Slovenskej republiky, vzťahov a diania, ktoré sa tu stalo a bolo aj v predchádzajúcom období, vám bola vlastná, vám a vašim kolegom. A možno aj to spôsobilo hodnotenie v súvislosti s Európskou úniou a našimi integračnými zámermi a možno aj to stále trvá v súvislosti s dobrým menom Slovenskej republiky v zahraničí. Takže by ste sa mali, pán podpredseda, ospravedlniť všetkým tým, ktorých ste dosiaľ klamali, a mali by ste zvážiť svoje postavenie vo vláde Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Oberhauser. Keďže nie je prítomný, stráca poradie.

Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Aibeková, po nej vystúpi pán poslanec Krajči.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

tak ako môj predrečník pán poslanec Kalman ani ja som skutočne neplánovala vystúpiť k tejto téme, lebo si myslím, že v poslaneckom klube HZDS, ale aj v poslaneckom klube SNS máme väčších odborníkov na problematiku, ktorá patrí takpovediac pod patronát podpredsedu vlády, či je to otázka národností, alebo ľudských práv. Vyprovokoval ma trochu pán podpredseda svojím arogantným a nadradeným správaním sa, či už včera, keď pán poslanec Cuper predkladal návrh na jeho odvolanie, ako sa tu necitlivo bavil a smial s pánom predsedom vlády, dnes to bolo s kolegom z jeho poslaneckého klubu, pričom si myslím, že sa naozaj nepatrí, aby podpredseda vlády pri takomto vážnom bode tu žul žuvačku a nadnesene sa usmieval nad všetkým, čo sa hovorí. Iste, s mnohými vecami nebude súhlasiť, to je jeho právo, tak ako je to vaše právo koaličných poslancov, aby ste ho obhajovali.

K jeho činnosti chcem uviesť iba dve stručné poznámky. Jedna sa bude týkať práve toľko spomínaného odchodu veľkej časti rómskeho obyvateľstva zo Slovenska. Mňa táto situácia ani trochu netešila, práve naopak, ako ma rozčúlila vlani, keď odchádzali do Veľkej Británie, a bolo to v čase minulej vlády, tak ma rozčuľoval aj teraz. Vieme, že situácia rómskeho obyvateľstva je veľmi zložitá, ale nie je to vždy tak, ako tvrdia predstavitelia rómskych strán. Každá minca má dve strany a naozaj sa na tento problém treba pozrieť aj z pohľadu väčšinového obyvateľstva, to znamená zo strany slovenského obyvateľstva. Preto ma veľmi prekvapilo, keď pán podpredseda vlády pri návšteve východného Slovenska, konkrétne Moldavy nad Bodvou a Rimavskej Soboty, pre médiá uviedol, že vysťahovalectvo Rómov - bolo to v čase od 29. 7., myslím si, presne to bolo 31. 7., mám zachytený termín v tomto týždni, takže sa ospravedlňujem, že nebudem spomínať presný termín - a vyhlásil, že vysťahovalectvo Rómov do zahraničia niekto organizuje, pričom vyjadril podozrenie, že organizovanie etnickej turistiky môže vychádzať z kruhov blízkych HZDS a SNS.

Myslím si, že je veľmi neseriózne od podpredsedu vlády, ktorý bez toho, že by predložil jeden jediný dôkaz o tejto organizácii, vyjadrí sa pred médiami. S veľkým prekvapením, ale možno o to išlo, som sa o tom dočítala aj v zahraničnej tlači, ktorá prebrala informácie podpredsedu vlády. Do dnešného dňa sa nepotvrdilo, že by sme boli také niečo organizovali. A hovorím, rovnako ma to znepokojilo minulý rok, ako aj tento rok, lebo mi ide o to, aby sa Slovensko dostalo do európskych štruktúr a tieto kroky nám škodia. Rovnako to škodilo bývalej vláde, ako súčasnej vláde a nakoniec sa to týka všetkých nás obyvateľov, ktorí máme záujem o integráciu do európskych štruktúr.

Preto vás žiadam, pán podpredseda, aby ste sa buď za tieto výroky ospravedlnili, alebo predniesli dôkazy o tom, že niekto z nás alebo z nám blízkych kruhov takéto niečo organizuje. Myslím si, že to nie je pravda, pretože s veľkým zadosťučinením som si vypočula pred pár dňami na tlačovke vyjadrenie pána ministra vnútra, ktorý povedal, že sú informácie o tom, že sa peniaze na túto takzvanú turistiku našli v zahraničí a pravdepodobne to bolo financované zo zahraničia. Myslím si, že podpredseda vlády by mal veľmi zvažovať, čo povie, a toto nie je metóda boja s opozičnými protivníkmi, pretože to poškodilo nielen HZDS a SNS, ale aj občanov, ktorí nám fandia, a viete, že tieto percentá nie sú malé a dohromady tieto dve strany podporuje viac ako tretina obyvateľov. Pritom veľmi dobre vieme, že situácia sa obrátila. Kým minulý rok ROI podporovala a vyjadrovala sa viac-menej pozitívne voči vláde a RIS, naopak, 24. 8. podpísala s SDK zmluvu o spolupráci, a nakoniec aj to svedčí o tom, ako sa menia pomery v týchto mnohých a mnohých rómskych stranách, tak teraz z televíznej obrazovky zazneli opačné vyjadrenia. ROI bola za vládne kroky a RIS, naopak, dnes vládu ostro kritizovala. Takže aj to svedčí o veľmi zložitej situácii, ktorá je v rómskych stranách, a preto považujem za neseriózne tieto problémy hádzať na opozičných politikov a opozičné subjekty.

A ešte na záver veľmi stručne o probléme, ktorý ma veľmi mrzel, že sa vyskytol - a tu si myslím, že treba objektívne povedať, že pravdepodobne je to aj zásluhou predsedu parlamentu -, a to je snaha podpredsedu vlády zasahovať do takej nezávislej inštitúcie, akou je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Táto inštitúcia vznikla zo zákona v roku 1994 a vznikla na základe medzinárodnej zmluvy a aj s finančnou podporou OSN, čiže veľmi vysokej inštitúcie, kde sa presne stanovilo, že táto inštitúcia má byť nezávislá ako od vlády, tak od prezidenta a od ďalších pilierov moci Slovenskej republiky.

Môžem povedať, keďže som bola v roku 1994 vymenovaná do správnej rady strediska, kde bolo presne aj v zákone a ďalších nižších právnych normách povedané, ako má byť kreovaná správna rada, nie je tam a nebol tam ani jeden zástupca vlády. Bol tam jeden zástupca parlamentu, prezidentskej kancelárie, mimovládnych organizácií, sudcov a právnických fakúlt. Takže nebol vyvíjaný žiadny tlak na činnosť tohto strediska ani zo strany bývalej vlády, ale musím objektívne povedať, že napríklad ani zo strany vlády pána Moravčíka, ani tá nezasahovala do činnosti tohto strediska. Predo mnou tam zastupoval parlament poslanec SDĽ, ktorý bol v tom čase - bolo to za našej vlády - opozičný poslanec. Ja som vlastne bola navrhovaná do tohto strediska tiež ako opozičná poslankyňa, ale v roku 1995 som už bola koaličná a dostalo sa mi takej cti, že napriek tomuto zloženiu všetci zástupcovia správneho strediska ma zvolili za predsedníčku správnej rady. Chcem povedať, že táto činnosť je absolútne bezplatná, všetci členovia správnej rady vykonávali činnosť a dodnes vykonávajú bez akéhokoľvek aj minimálneho finančného ohodnotenia.

S veľkým prekvapením a znepokojením som preto zaregistrovala, že pán podpredseda vlády už pár týždňov po nástupe do svojej funkcie vyvinul tlak na to, aby táto inštitúcia bola podriadená pod jeho rezort alebo pod oblasť, ktorú zastupuje. Dokonca vyvíjal tlak na pána predsedu parlamentu, aby táto správna rada a aj v mojom zastúpení skladala účty vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Hovorím, stredisko - pozrite si zákony - je absolútne nezávislé a len čo je každý člen správnej rady vymenovaný, zodpovedá za svoju činnosť iba správnej rade.

A môžem zase s veľkou hrdosťou povedať, že sme sa naozaj snažili pracovať nezávisle a objektívne a uznesenia tejto správnej rady boli prijímané veľmi často viac ako 90 % hlasov. Našťastie predseda parlamentu nepodľahol tomuto tlaku, pretože ako zástupkyňa Národnej rady v zmysle zákona nielenže nemám, ale ani nesmiem poskytovať dobrovoľne nejaké správy, čiže nie na vyžiadanie, len keď ma predseda výboru požiada, teda primeraného výboru pre ľudské práva a národnosti, ma požiada, aby som prišla na rokovanie a informovala, čo som aj bola ochotná a budem ochotná, ale, žiaľ, žiadne správy - nie žiaľ, tentoraz musím povedať -, chvalabohu, žiadne správy nesmiem predkladať. Tak som bola veľmi sklamaná, keď pán podpredseda vlády sa neštítil po nástupe do funkcie túto nezávislosť zlikvidovať.

Samozrejme, že aj my sme v stredisku robili chyby. Kým sa na začiatku rozbehne nová inštitúcia, tak, samozrejme, niektoré problémy sa vyskytnú, ale som veľmi rada, že napríklad z SDĽ veľmi úzko spolupracuje s touto inštitúciou pán poslanec Fico. Spolupracoval predtým aj pán exposlanec Bárány, ktorý pôsobil v tejto rade. Myslím si, že bez ohľadu na politické tričko a politickú príslušnosť by mala byť snaha aj zo strany podpredsedu vlády, aby spolupracoval s týmto strediskom, na čo, myslím si, stredisko bolo a je pripravené. Toto by bola ďalšia argumentácia. Dúfam, že s týmito politickými tlakmi sa prestane a pán podpredseda sa ospravedlní za svoje nevhodné a urážlivé výroky.

Som realistka, som v politike už dosť dlho a viem, že ho neodvoláte. Ale dúfam, že toto rokovanie prinesie aspoň jeden cieľ, že sa pán podpredseda zamyslí nad svojou prácou a vyhne sa chybám, ktoré úmyselne urobil. Lebo ak sa robia chyby nevedome, tak na to je napríklad aj parlament, aby ho upozornil. Cieľom tohto odvolávania alebo pokusu o odvolanie je aj toto - poukázať na chyby a nedostatky a požiadať ho, keďže pravdepodobne nebude uvoľnený, aby sám zvážil, či vykonáva túto funkciu tak, aby bol na prospech nielen tej strany a tej menšiny, ktorú v parlamente zastupuje, ale aby bol na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)