Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej - prvá pani poslankyňa Tóthová, posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

myslím si, že vystúpenie pani poslankyne Aibekovej možno prijať pozitívne. Hlavne ja sa pripájam k tej časti, kde poukázala na obviňovanie Hnutia za demokratické Slovensko pánom podpredsedom vlády z organizovania exodu Rómov. Obviňoval hnutie bez akýchkoľvek dôkazov. Vnášal tým politiku do problému, ktorý mal riešiť nepoliticky, vecne. Myslím si, že tým len prispel ku skomplikovaniu už aj tak zložitých vzťahov medzi jednotlivými rómskymi politickými subjektmi alebo mimovládnymi subjektmi, namiesto toho, aby sa snažil o ich zjednotenie, o to, aby našli spoločnú reč a aby sa tiež sami pričinili o riešenie v rámci rómskej komunity. Toto je jedna z ďalších chýb pána podpredsedu vlády. Je to politická chyba, na ktorú by poslanci vládnej koalície nemali zabudnúť pri hodnotení a hlasovaní o jeho odvolaní.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

chcem len doplniť pani kolegyňu Aibekovú v proteste a požiadavke na ospravedlnenie sa Hnutiu za demokratické Slovensko od podpredsedu vlády pána Csákyho. Nesúhlasím, pán podpredseda, ani s vaším stanoviskom, že deväť mesiacov po tom, čo skončila Mečiarova vláda, Rómovia utekajú za hranice. Oni majú rýchle zapaľovanie, sú to múdri ľudia a takú hlúposť by nerobili. Taký hlúpy argument je nevhodné využívať. Že je to vážny problém, to potvrdzuje aj pán minister spravodlivosti, veď zachraňovať vaše renomé do Košíc išiel práve kvôli tomu. Ako vidíme - médiá a všetci z toho urobili veľkú aféru, veľkú udalosť -, našiel tri východiská, ale ak sa pozrieme na vašu činnosť, na vaše vystúpenia, vaše vyhlásenia, ani jedno z týchto troch múdrych riešení ste nepoužili.

Takže aj podpredseda vlády, pardon, minister spravodlivosti nám potvrdil dôvody na vaše odvolanie. On tie dôvody našiel. Alebo chcete tvrdiť, že išiel a robil tam propagandu a táral hlúposti? Verím, že jeho opatrenia na rozdiel od vás tomu pomôžu. Keby ste sa vy venovali rómskemu problému, mohli ste k týmto východiskám dôjsť už dávno. Preto som jeden z tých, kto podpísal návrh na vyslovenie nedôvery pre vás.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej dodať to, vidíte, že z našich úst obvinenia, ktoré počujete, sú dávané pokojne, sú to obvinenia, za ktorými stoja argumenty a konkrétne príklady. Viete, ak niekto nedodržuje zákon a opakovane je to terajšia koalícia, ktorá tvrdí a snaží sa nám dokázať, kde a v čom sme nedodržali zákon, ja vám dokážem a pani poslankyňa Aibeková vám dokazuje kroky, ktoré podpredseda vlády robí protizákonne. Prosím vás pekne, ako môžeme chcieť, aby niekto dodržiaval zákony, ak ich nedodržuje podpredseda vlády a ak neskladá účty.

Počuli sme o podpore kultúry. Za Úniu žien by som vedela dodať, pán podpredseda vlády, ešte ďalšie veci. Viete veľmi dobre, že Únia žien vydáva 30 rokov časopis Barátnö. Je to časopis, ktorý je distribuovaný hlavne na juhu Slovenska a ktorý sme pred dvoma mesiacmi museli prestať vydávať. Nedostali sme naň od vás príspevok napriek tomu, že nie ja, ale šéfredaktorka, ktorá je maďarskej národnosti, išla lobovať a prosila o príspevok na tento časopis. Za minulý rok bola strata Únie žien a vydavateľa, teda majiteľa, na vydávaní Barátnö 5 mil. korún. Pán podpredseda, vy ste neboli ochotný poskytnúť nám na podporu tejto tlače žiadnu sumu. Takže je to aj o rozdelení, nielen že ste išli po organizácii, ktorú spomínala pani poslankyňa Aibeková, ale vy ste rozdelili aj nevládne organizácie na tie, s ktorými ste schopný komunikovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči a po ňom pán poslanec Danko.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

stretávame sa dnes pri udalosti alebo príležitosti, ktorá v tomto parlamente už nadobudla akýsi charakter opakovania sa, a tak ako to bolo v predchádzajúcom období, aj teraz sa snažíme nájsť na sebe navzájom chyby, nedostatky, poukazovať na ne, čo je normálnym prejavom politického diania.

Žiaľbohu, musím hneď na úvod konštatovať, že súčasný parlament je prejavom politickej biedy a kultúry na Slovensku, pretože parlamentná väčšina, ktorá by mala sedieť tu po ľavej strane, si rozohrala hru, na základe ktorej už dnes vieme, že to, čo sme iniciovali, sa nestretne s porozumením, že je to len otázka hlasovacej mašinérie a vy ste už dávno rozhodnutí, že nebudete počúvať to, čo hovoríme a jednoducho vyčkáte dovtedy, kým sa vyrozprávame. Preto som aj rád, že pán Bugár otvorene povedal svoju taktiku: "Dohodli sme sa, že nebudeme vystupovať." Samozrejme, je tu určitá politická stratégia taktiky.

Myslím si, že problém, ktorý dnes riešime, prerástol rámec tejto snemovne, že tento problém sleduje mnoho občanov Slovenskej republiky, že tento problém už nie je len problémom tejto snemovne. Keď o ňom hovorím, dovoľte mi, aby som povedal, že tento problém vnímam v štyroch rovinách.

Po prvé je to tá politická rovina, o ktorej som začal hovoriť a musím povedať, že občania Slovenskej republiky sú už znechutení z politikárčenia, ktoré sa tu vedie a ktoré sa jednoducho prenáša na bremená občanov tým, že je tu sociálny a ekonomický dosah, pretože títo ľudia, ktorí sú zvolení a sú ich zástupcami v Národnej rade Slovenskej republiky, jednoducho neriešia to, čo ich najviac tlačí, ale riešia svoje osobné problémy. Samozrejme, každá politická strana presadzuje svoj politický program, a teda aj odvolanie podpredsedu vlády alebo člena vlády je normálnym postupom politického zoskupenia, ktoré chce dosiahnuť takúto vec. Ale musí sa opierať aj o ďalšie argumenty.

A preto by som hneď prešiel do druhej roviny, a to je odborná rovina. Nebudem tu vymenúvať všetky veci, ktoré už odzneli od predchádzajúcich rečníkov o tom, že vlastne podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a regionálny rozvoj je funkcia, ktorá bola vymyslená len preto, aby koalícia dostala svoje miesto, a hlavne, aby Strana maďarskej koalície mohla realizovať svoje dlhodobé ciele, ktoré v rámci svojej politiky presadzuje. O tom, ako sa zhostil tejto funkcie pán podpredseda vlády Csáky, sa už niekoľkokrát hovorilo, nechcem to opakovať.

Myslím si, že základná chyba, ktorej sa dopustil, bola tá, že na Slovensku sa hovorí vždy len o jednej národnosti, národnosti maďarskej, pričom na území Slovenskej republiky žije viacero národností. A dokonca aj z toho, čo tu bolo povedané, treba povedať, že maďarská národnosť nie je najväčšia, ako sa to často snažíme deklarovať.

Okrem toho by som chcel povedať, že v tejto odbornej stránke pán podpredseda zlyhal aj v tom, že situácia, ktorá sa vyvíjala a ktorá bude robiť akési vysvedčenie Slovenskej republiky pri vstupe do Európskej únie, kde sa budú prehodnocovať jednotlivé kroky, treba povedať, že naozaj otázka exodu Rómov je jedným z vážnych dôvodov, ktorý sa neriešil. Aj napriek tomu musím uznať, že tento problém vznikol už počas predchádzajúcej vlády Vladimíra Mečiara, keď bol zaznamenaný prvý exodus do Anglicka, dôsledkom čoho bolo zrušenie bezvízového styku a, samozrejme, už vtedy sme boli tlačení do toho, ako chceme riešiť tento problém. Musím povedať, že predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara - myslím si, že to zaznelo aj z vystúpení pána Kalmana a ďalších - pripravila koncepčné zámery riešenia sociálnej situácie Rómov na Slovensku, kde sa uvažovalo o niekoľkých etapách, ako sa táto situácia bude riešiť a z finančného hľadiska boli tieto kroky podporené aj finančnou čiastkou viac ako 1,5 mld. Sk. To je v porovnaní s 8 miliónmi, ktoré ste vyčlenili vy na riešenie tohto problému, zanedbateľná suma a myslím si, že to svedčí aj o tom, či máte úprimnú snahu tento problém riešiť, alebo nie.

Druhá vec je tá, že na juhu Slovenska dochádza k snahe maďarských politických strán asimilovať rómske obyvateľstvo do svojho politického zoskupenia a prostredníctvom takto získaných voličských hlasov ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku a ovplyvňovať aj výsledky volieb. Myslím si, že to, čo sa udialo na Slovensku, keď sme pustili maďarskú koalíciu do vlády, sme urobili to najhoršie, čo sme mohli urobiť, pretože pre Maďara Slovensko nie je jeho vlasťou. My nie sme proti tomu, aby Maďari žili na území Slovenskej republiky, ale sme za to, aby dodržiavali zákony Slovenskej republiky, zachovávali zvrchovanosť Slovenskej republiky, jej integritu a presadzovali záujmy Slovenskej republiky. Toto sme zatiaľ zo strany podpredsedu pána Pála Csákyho nevideli. Skôr naopak. Preto jednoznačne hovorím, že sa stalo niečo, čo sa nemalo stať a model, ktorý bol v Rumunsku, jasne nasvedčuje, že tak aj na Slovensku po príchode Maďarov do vlády nastal chaos.

Ďalšia rovina, tretia rovina, o ktorej by som chcel hovoriť, je otázka morálna. Neviem si predstaviť, ako môže niekto, kto je vo vláde Slovenskej republiky, hájiť záujmy inej krajiny, presadzovať jej záujmy, a pritom sa tváriť, že je predseda alebo podpredseda slovenskej vlády. Je to absolútne amorálne a z hľadiska toho si myslím, že aj sám pán podpredseda by mal prehodnotiť svoje zotrvávanie v tejto funkcii, keď je presvedčený o tom, že robí správne.

V neposlednom rade by som sa chcel zastaviť pri piatej rovine, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá. Je to rovina trestnoprávnej zodpovednosti toho, čo pán podpredseda konal a koná v súčasnosti. To, že je odborník na určité otázky týkajúce sa spolunažívania národov a národností na území Slovenskej republiky, resp. na území bývalého Veľkého Uhorska alebo Rakúsko-Uhorska, to je, prosím pekne, jeho vec.

Z historického hľadiska sa nebudem vracať späť, tak ako moji predchodcovia. Chcem len povedať, že naozaj existujú historické dôkazy o tom, že na tomto území žili Slovania dávno predtým, než sem prišli Maďari, prijali kresťanstvo, žili usporiadaným životom, o čom svedčí aj Čividalský evanjeliár, kde sú zaznamenané kontakty našich kniežat od Pribinu a Svätopluka, ktorí navštevovali rímskeho pápeža, ktorí sa úzko kontaktovali s Rímom, ale myslím si, že toto nie je podstatné, pretože sme sa nestretli preto, aby sme si vysvetľovali, kto tu bol prvý a kto má aké zásluhy na tom, že dnes tu žijeme.

Ale chcel by som povedať, že všetky kroky, o ktorých sa hovorilo, vedú k jednému, že okrem politickej, odbornej a morálnej stránky je tu aj otázka trestnoprávnej zodpovednosti podpredsedu vlády, a nechcel by som použiť to, čo sa tu hovorilo, že ide o vlastizradu, ale jednoducho minimálne ide o § 92 Trestného zákona - rozvracanie republiky. Dovolil by som si citovať tento paragraf a povedať, čo hovorí: "Kto v úmysle rozvrátiť ústavné zriadenie, územnú celistvosť alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť zúčastní sa na násilných akciách proti republike alebo jej orgánom, potresce sa odňatím slobody na 8 až 12 rokov." Toto hovorí Trestný zákon.

To, čím sa obhajoval pán Bugár, je otázka skutočne len teoretická. My sme sa snažili riešiť tento problém nie trestnoprávnym podaním obvinenia. Snažili sme sa ho riešiť sebareflexiou, aby si každý sám uvedomil, že robí zle, že by mal odísť, že by mal prehodnotiť svoje konanie a jednoducho nechať spolužitie na Slovensku tak, ako bolo, v takých dimenziách, ktoré nenarúšali vzťahy medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom a nevnášať doň vysokú politiku, politiku, ktorá ide proti ľuďom. Pokiaľ to nedokážeme, naozaj nám ostáva už len to druhé: obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, aby tento stav prehodnotili a povedali, či bol zákon porušený, alebo nie.

Na základe týchto argumentov, ktoré som povedal, vážené dámy a vážení páni, budem hlasovať za vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu s tým, aby mal ešte predtým šancu a rozhodol sa predtým sám.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Danko, po ňom pani poslankyňa Podhradská.

Poslanec J. Danko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

keď som si vypočul vystúpenie pána poslanca Slobodníka, očakával som, že sa stane niečo, čo sa nestalo. Nepochybujem o tom, že pán Slobodník, excelentný znalec anglického jazyka, preložil tieto slová z knihy pána Pála Csákyho správne. Priznám sa, že som počul tieto vyjadrenia prvýkrát, ale potom, keď som ich počul, očakával som, že pán podpredseda slovenskej vlády nazbiera v sebe dostatok odvahy a cti, predstúpi pred túto snemovňu a povie, verejne vyhlási, že abdikuje z funkcie a odovzdá abdikačný list podľa ústavy, ako sa patrí. Prečo? Nikto nepopiera, že podpredseda pán Pál Csáky má právo na svoje názory, aj dokonca na také, aké tam vyjadril. Ale potom nemôže byť podpredsedom vlády Slovenskej republiky, pretože jeho názory jasne deklarujú jeho postoj k našej republike a jeho lojalitu k štátu. Pýtam sa: Ako človek s takýmito názormi môže obhajovať záujmy Slovenskej republiky doma i v zahraničí?

Povedzme si otvorene, nechoďme okolo horúcej kaše, čo dnes prerokúvame. Prerokúvame podpredsedu vlády vo funkcii, tento post sa nazýva podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj. Pýtam sa vás, prečo tento post vznikol až po konštituovaní koalície, ktorá dnes je pri moci. Predtým to vykonával podpredseda pán Kalman. Prečo maďarská koalícia trvala na tom, že sa musí zriadiť takýto post? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Preto, lebo potrebovala splniť svoje volebné sľuby a potrebovala pod rúškom ochrany ľudských práv presadzovať privilégiá pre občanov maďarskej menšiny.

To, čo hovorím, vám zdokumentujem. Pán podpredseda, počul som vaše vyjadrenia v médiách a komentáre rôznych pozorovateľov, že sa necítite zodpovedný za určité veci, ktoré tu prebehli. Pýtam sa vás: Kto je potom zodpovedný v tomto štáte za maďarizáciu štátnej správy na juhu Slovenska? Kto je zodpovedný za personálne výmeny na juhu Slovenska na školách, ak nie táto vláda a podpredseda vlády osobne, ktorý je za to zodpovedný? A aby som vám povedal opäť konkrétne, lebo keď hovoríme všeobecne, najmä občania si môžu myslieť, že sa utrácame v generalizáciách, v trebišovskom okrese, kde podľa kľúča, ktorý si vybrala alebo dohodla vládna koalícia, prednosta okresného úradu je za maďarskú koalíciu, takisto ešte v niekoľkých okresoch na juhu Slovenska, najbližší jeho spolupracovníci sú maďarskej národnosti a v expozitúre Kráľovský Chlmec, v okrese, kde je 70 % Slovákov, je zamestnaných 90 alebo 95 % občanov maďarskej národnosti. Samozrejme, nechcem tým povedať, že občan maďarskej národnosti nemôže byť v štátnej správe, ale nemôže byť dosadzovaný do funkcií práve na základe príslušnosti k národnostnej menšine, lebo toto privilégium je súčasne diskrimináciou ostatných občanov tohto štátu, pretože im upiera možnosť uchádzať sa o to miesto v rovnocenných podmienkach.

Toto je cena, ktorú platí súčasná vládna koalícia za svoje existovanie? Systematická, cieľavedomá a programová maďarizácia pod egidou Strany maďarskej koalície? Pán podpredseda, vy chcete verejne tvrdiť, že nie ste za to zodpovedný? Keď sme prerokúvali zákon o používaní jazyka národnostných menšín, trvám na tom opäť, že jediná národnostná menšina v Európe, ktorá má to privilégium - ak to tak nazveme -, že po skončení základnej školy nemusí ovládať štátny jazyk, i keď má na to ústavné právo. A keď som, pán podpredseda, dal návrh tejto snemovni, aby vláda pripravila takú koncepciu vzdelávania občanov maďarskej národnosti na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá im umožní po skončení základnej školy ovládať štátny jazyk, skúste si tipnúť, pán podpredseda, ako hlasovali poslanci Strany maďarskej koalície. Všetci boli proti. Áno, vaša strana nie je za to, aby občania maďarskej národnosti zvládli po absolvovaní základnej školy štátny jazyk. Tu je dôkaz, hlasovanie v Národnej rade.

Pán podpredseda, nebudem dlho rečniť, poviem vám na záver stručne, čo si myslím. Ak si chcete zachovať štipku ľudskej dôstojnosti, prerušte rokovanie, ktoré môže trvať ešte tri hodiny, a abdikujte, pretože ste nesplnili to, čo sa očakáva od podpredsedu slovenskej vlády, nesplnili ste očakávania vo výkone tejto funkcie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - ako prvý pán poslanec Slobodník, ako posledný pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Danko spomenul môj prejav a, samozrejme, väčšina z tých poslancov, ktorí sú teraz v sále na tej druhej strane, ho nepočuli. Nepočul ho ani sám pán predseda, tak by som rád zopakoval to, čo vlastne zdôraznil pán Danko. Pán Csáky nielenže - to som zabudol povedať vo svojom prejave - vyhlásil o slovenskom národe, že trpí komplexom menejcennosti, to je strašná urážka, to by príslušník druhého národa nemal nikdy povedať voči inému národu. Ja by som si nikdy netrúfol povedať o vašom maďarskom národe, že je taký alebo onaký. To jednoducho nemá človek zboku právo povedať.

Ale je najstrašnejšie to, čo ste povedali o nás, o súčasných dejinách. Zajtra sa bude oslavovať to výročie, keď ste vyhlásili o povstalcoch, že nepochybne malo povstanie isté znaky občianskej vojny, keď povstalci aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako cudzích okupantov. A, citujem, to už musíme s veľkým zármutkom konštatovať, že "Slovenské národné povstanie malo lokálny význam". Taká podlá lož, ktorú si zase nemôže dovoliť povedať príslušník iného národa. Navyše, skresľujúc objektívnu históriu, píšete: "Musíme teda s veľkým zármutkom konštatovať, že Slovenské národné povstanie v protimaďarskom postoji súperilo s fašizoidnými režimami." Vy nemáte právo nieže byť na mieste podpredsedu vlády, vy nemáte právo ako nepriateľ slovenského národa sedieť ani v parlamente, keď budete odvolaný. Zradili ste tento národ zmluvami v Budapešti, a čo ste o ňom povedali vo svojej knihe, je trestné. Opakujem vám, dopustili ste sa trestného činu urážky národa. A za to budete musieť pykať. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Možno, keby sme sa lepšie zamysleli nad týmto problémom a nad problémami, ktoré s tým úzko súvisia, a ktorý sa ťahá nielen našou najnovšou krátkou históriou, ale aj dlhodobejšou históriou, zistili by sme, že základný princíp je v tom, že konfitovanie slovenskej politickej scény sa neudialo vždy v súlade s nepísanými kultivovanými zákonmi a možno niekde aj naznačenými pravidlami, ktoré sú zakotvené v medzinárodných právnych vzťahoch. Totiž nielen maďarská koalícia ako terajšia parlamentná politická strana, ale aj subjekty, na základe ktorých vznikla, sú politické subjekty a SMK je politickým subjektom, ktorý, aj keď nie de iure, ale de facto je postavený na rýdzo etnickom princípe. To je najväčšia tragédia súčasného stavu. A možno by sme nikdy nemuseli diskutovať o takýchto veciach, keby tak nebolo.

Viem pochopiť, keď sa politická strana etabluje s nejakým programom, že ho potom presadzuje vo vláde a dochádza k takým nehoráznostiam a prešľapom, ktoré naozaj nemajú čo robiť v civilizovanej Európe. V tom je celý problém a celá podstata veci. Keby sme možno skúmali a naozaj poctivo skúmali, čo je vlastne SMK, tak by sme možno prišli na to, že to nie je nielen štandardná politická strana, ale je to politická strana, ktorá funguje na základe neprijateľných civilných európskych pravidiel. V tom je celý problém. Darmo si tam dáte nejakého občana, ktorý nemá napísanú maďarskú národnosť alebo má nejakú inú národnosť, to neznamená, že de facto nepôsobíte na etnickom princípe, na rýdzo etnickom princípe ako politický subjekt. A to je ten problém.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská je ďalšia prihlásená do rozpravy. Po nej sa pripraví pán poslanec Moric a ako posledný je prihlásený pán poslanec Oberhauser.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

dámy poslankyne,

páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu na vyjadrenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Pálovi Csákymu. Keďže sa niektorí predrečníci v rozprave už dotkli mnohých problémov, ktorých som sa chcela vo svojom vystúpení dotknúť aj ja, tak sa obmedzím len na tie argumenty, ktoré podľa môjho názoru zazneli len okrajovo, alebo vôbec nie.

Začnem tým, čím argumentovali poslanci vládnej koalície, členovia výboru pre životné prostredie pri prerokúvaní tohto materiálu vo výbore. Obhajovali pána podpredsedu vlády, a to v takom duchu, že rómska otázka jednoducho nie je v kompetencii pána podpredsedu, že je to záležitosť všetkých rezortov, a preto on nemôže niesť zodpovednosť za exodus slovenských Rómov do Fínska. Iste, rómska otázka má v sebe mnoho aspektov vrátane sociálneho, ekonomického, kultúrneho a tak ďalej, a preto nepopieram, že možno tento argument istým spôsobom zhodnotiť. Faktom však ostáva a z toho sa pán Csáky nevyvlečie, že menšinové záležitosti sú predovšetkým v jeho kompetencii a za oblasť menšinových práv je zodpovedný práve on. Ak by to tak nebolo, bol by pán Csáky podpredsedom vlády bez zodpovednosti, čo by bolo iste veľmi zaujímavé a takpovediac neobvyklé, lebo potom by sme si mohli položiť otázku, na čo bol vlastne vytvorený v našej vláde tento post, keď človek, ktorý ho zastáva, nie je zodpovedný za veci figurujúce v názve jeho funkcie.

Rada by som sa pristavila pri stanovisku vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu. Hneď v prvých dvoch vetách v tomto stanovisku sa prejavuje už typická schizofrénia, keď sa v úvode konštatuje, že vláda považuje návrh za neopodstatnený, a potom nasleduje veta, v ktorej sa jasne hovorí, že podpredseda vlády Pál Csáky je zodpovedný za vládnu politiku v oblasti ľudských a menšinových práv. Teda je zodpovedný za vládnu politiku, ale za chyby vládnej politiky zodpovedný nie je. Zaujímavá logika, hodná súčasnej vlády.

V stanovisku potom nasleduje výpočet rád, výborov, ktoré pán podpredseda, teraz citujem, "vytvoril a vedie". Len tak mimochodom, Rada vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny či Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog existovali a pracovali aj počas Mečiarovej vlády, takže keď sa hovorí o vytvorení rád, je to príliš odvážne. Pán Csáky sa zmohol len na to, že ich dokonale vyčistil od politických oponentov a to vláda nazýva tvorbou.

Ďalej sa dozvedáme, že pán podpredseda vlády koordinuje činnosť sekcie menšinovej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a aj odboru menšinového školstva Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Výborne. Bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa, ako dohliadol pán podpredseda vlády na rozdeľovanie finančných prostriedkov v kultúre a školstve s prihliadnutím na jednotlivé menšiny. A keďže sa tak rád oháňa početnosťou menšín, poznajúc na jednej strane "národnú menšinu maďarskú" a na druhej strane, taktiež v úvodzovkách, lebo je to jeho citát, teda jeho slová, "takmer neviditeľné menšiny", tak by som mu chcela pripomenúť, že Rómov podľa odhadu odborníkov je na Slovensku takmer 400 tisíc vrátane tých, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tých je rovnako podľa odborného odhadu okolo 300 tisíc. Teda bolo by naozaj veľmi zaujímavé, keby nás pán podpredseda oboznámil s tým, koľko nadelil jednotlivým menšinám, osobitne rómskej menšine napríklad na rozvoj rómskej kultúry či na vzdelávacie programy a projekty, ktoré sú jedným z pilierov pomoci rómskemu obyvateľstvu, aby sa mohlo plnohodnotne zapojiť do života spoločnosti. Ako iste viete, alebo predpokladám, že viete, pán podpredseda, rómsku otázku nevyrieši ani vrece zemiakov, ani plané predvolebné sľuby či okrúhle stoly prázdnych deklarácií a vyhlásení.

Ale pomknime sa ďalej a vráťme sa k stanovisku vlády. Opäť zacitujem: "Na riešenie problémov menšín bol vypracovaný aj projekt Minority Tolerance Programme, ktorý získal aj podporu Európskej únie." Toľko citát. Nuž neviem, či má tento projekt aj nejaké slovenské pomenovanie. Zdá sa, že bol vypracovaný len v angličtine pre potreby Európskej únie, keď sa tu uvádza len anglický názov. Ak je to tak, tak sa pýtam, pre koho bol vlastne projekt vypracovaný. Pre Slovensko? Pre menšiny žijúce na Slovensku, prípadne špeciálne pre slovenských Rómov? Ak ho pán podpredseda vlády vypracoval v intenciách svojho pôsobenia, má zrejme taký istý formálny obsah ako jeho vyhlásenia a zdá sa, že stačí akurát na to, aby ho istí komisári potľapkali po pleci, ale na riešenie skutočných problémov má asi taký vplyv ako nesmrteľnosť chrústa na zemskú príťažlivosť. A možno bol vypracovaný v angličtine aj kvôli tomu, aby slovenskí občania netušili, čo v ňom je, vrátane príslušníkov menšín, lebo ak by to bol projekt, ktorý obsahuje zmysluplné návrhy na riešenie problémov, sotva by sa dnes podpredseda Rómskej inteligencie Tibor Loran nostalgicky vracal k projektu pomoci rómskemu obyvateľstvu v čase transformácie zapojiť sa do života spoločnosti, projektu vypracovaného ešte Mečiarovou vládou, ktorého bol pán Loran pred časom veľmi ostrým a nemilosrdným kritikom a dnes hovorí o absencii akejkoľvek koncepcie v riešení rómskej otázky súčasnou vládou a o tej mečiarovskej, ktorú som pred chvíľou spomínala a ktorú ste ste vy, pán podpredseda vlády, prirodzene, ako všetko z obdobia Mečiarovej vlády, označili za zlú a nepotrebnú, o nej sa dnes pán Loran vyjadruje so smútkom v hlase, že by bol rád, keby existovala.

Zrušili ste teda niečo, čo pozitívne mohlo riešiť problémy, a nahradili ste to svojimi prázdnymi vyhláseniami. Naozaj príznačné nielen pre vás, ale pre celú súčasnú vládu.

Vráťme sa k exodu Rómov. Mal svoje príčiny a iste nemôžeme povedať, že za to, že sa udial, môžete len vy. Chcela by som sa spýtať, čo ste urobili, pán podpredseda vlády, pre to, aby sa neudial, resp. aby jeho dôsledky neboli pre Slovensko také nepriaznivé. Najmä keď ste vedeli, že pri posudzovaní pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie bude rómska otázka jednou z prioritných. Takto sa vyjadrili zástupcovia, predstavitelia Európskej únie na jednom stretnutí vo Veľkej Británii, bol tam aj pán poslanec Oberhauser, ktorý nás v takomto duchu informoval, a verím, že vy ako podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva ste určite vedeli o tomto názore predstaviteľov Európskej únie. A hoci ste o tom vedeli, podcenili ste túto otázku trestuhodným spôsobom a dnes za svoje zlyhanie odmietate niesť zodpovednosť. Bolo to vôbec zlyhanie?

V intenciách informácie, ktorú pred pár dňami poskytol médiám na tlačovej konferencii minister vnútra Ladislav Pittner, že totiž celý exodus bol zrejme organizovaný a organizačné centrum je smerom na juh od nás, teda v Budapešti, sa človeku nevdojak natíska myšlienka, či bol pán podpredseda vlády naozaj taký neinformovaný. Nechcem ďalej rozvíjať túto myšlienku, dúfam, že budúcnosť nám odpovie aj na ňu, aj na ďalšie iné, dosiaľ nezodpovedané otázky. Odpoveď na jednu otázku je však zrejmá už dnes. Tá otázka znie asi takto: Pán podpredseda vlády, zaujímate sa o problémy Rómov v Slovenskej republike? Ja na túto otázku odpoviem takto a myslím si, že moja odpoveď bude najbližšia pravde: Áno, zaujímate sa a zaujímate sa o ňu najmä v období, keď si potrebujete Rómov získať ako voličov. Po voľbách z úrovne kresla podpredsedu vlády vám, zdá sa, môže byť ukradnutý.

Na záver mi dovoľte už len dve poznámky. Tvrdíte o nás, pán podpredseda, o nás Slovákoch, že sme nacionalisti, dokonca ste si trúfli povedať, že sme obmedzení, primitívni, možno aj rasisti. Môžete mať taký názor, ja vám váš názor nechcem brať, každý má právo na názor. Poznám však Slovákov obmedzených, primitívnych aj rasistov, aj nacionalistov, ale poznám Slovákov aj kultúrnych, demokratických a vzdelaných. Ale musím povedať, že poznám aj Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí sú vzdelaní, kultúrni a pracovití, a poznám, žiaľ, aj Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí sú primitívni, sú nacionalisti a kdesi pri dvoch pivách snívajú o obnovení "Veľkého Uhorska".

Pán podpredseda, poznám Rómov žijúcich na Slovensku, ktorí sú pracovití a chcú pracovať, ktorí sa usilujú dať vzdelanie svojim deťom, aby sa mohli plnohodnotne zapojiť do života tejto spoločnosti, ale poznám aj Rómov, ktorí špekulujú, podvádzajú, ktorí sa usilujú vyhnúť práci a zneužívajú spoločnosť na to, aby od nej vždy len niečo získali bez ohľadu na to, či majú spoločnosti niečo ponúknuť. Poznám aj takých Rómov. Neviem, ktorá z týchto skupín, ktoré som vymenovala, je vám milšia, pán podpredseda. Myslím si, že povinnosťou nás poslancov, ale aj vás na poste podpredsedu vlády je podporovať najmä tých, ktorí patria do okruhu pracovitých, normálnych a kultúrnych. Zdá sa, že vo vašom prípade to tak nie je. Zavrhli ste Mečiarovu koncepciu podpory rómskemu obyvateľstvu, ktorá podporovala práve skupinu tých, ktorí chceli pracovať a ktorí sa chceli normálne zapojiť do života. Nie je náhoda, že podľa informácií, ktoré sme dostali z médií, práve títo ľudia sú tí, ktorí odchádzajú do Fínska a do iných krajín? Vás vôbec nezaráža, že neodchádzajú len špekulanti, zlodeji, kriminálnici a tak ďalej, ale odchádzajú prevažne práve títo ľudia, ktorí majú naozaj záujem normálne žiť? Vám je to, zdá sa, ľahostajné.

Chcela by som už naozaj celkom nakoniec povedať len jednu vec. Pán podpredseda vlády, návrh, ktorý máme dnes pred sebou, tu nie je preto, že ste Maďar, jednoducho je tu preto, že ste vo svojej funkcii zlyhali. A keby som vychádzala z vašich ambícií, ktoré sa usilujete vo svojej funkcii uplatniť tým, že stále a donekonečna presadzujete výlučnosť jednej skupiny obyvateľov, tak by som asi ten fakt, že koaličná rada vás poverila vykonávaním funkcie podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj, nazvala takým krokom, ako keď sa povie, že urobili capa záhradníkom. Lebo keby sme mali prijať to, že človek vášho rangu bude zastávať túto pozíciu, potom navrhujem, aby sa táto funkcia premenovala a volala sa podpredseda vlády pre ľudské, menšinové práva a nadpráva a regionálny rozvoj.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Podhradskej sa hlásia piati poslanci, posledný pán poslanec Slobodník. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Počúvam vystúpenia, zvlášť poslancov z HZDS, a som dojatý ich starostlivosťou o rómsku otázku. A v tejto súvislosti by som sa rád spýtal pani poslankyne Podhradskej. O riešení a návrhoch na to, ako chce riešiť otázku Slovenská národná strana, sme mali možnosť počuť. Pokiaľ viem, tá základná idea spočíva v krátkom dvore a dlhom biči. Ale zaujímalo by ma, keby poslanci HZDS, všetci, ktorí tu tak dojímavo o tejto téme hovorili, mohli sa ešte vrátiť k výroku pána premiéra z novembra 1993. Ja som bol vtedy šesť týždňov v Británii a musel som v organizácii Amnesty International vysvetľovať výrok o sterilizácii Rómov. Toto je riešenie HZDS, to je program otázky HZDS? Lebo zatiaľ ho ešte nikto nedementoval. A tento výrok obišiel vtedy celý svet a ubezpečujem vás, že nám urobil veľa škody. Nepamätám sa, že by bol dementovaný. Bol presne v tom zázname. Prosím vás, aby sme hovorili veľmi jasne a veľmi k veci. Vyjadrite sa k týmto vašim výrokom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Veľmi by som uvítal, keby poslanci veľmi k veci a veľmi vecne rozprávali aj v rámci faktických poznámok a netárali nezmysly ako teraz pán poslanec Mikloško.

K pani poslankyni, ktorá vystúpila v súčasnosti, Podhradskej. Veľké Maďarsko nikdy nejestvovalo, nikdy nejestvuje a ani jestvovať nebude. Existovalo len Uhorsko, Uhorsko ako štát, to je snáď spresnenie jej vyjadrenia. Túžba vybudovania čohosi väčšieho, ako je súčasné Maďarsko, pretože súčasné Maďarsko vzniklo v roku 1918 zánikom rakúsko-uhorskej monarchie a časťou uhorského kráľovstva, je nerealizovateľná, pretože vychádza z rekonštrukcie nejakého veľkého Maďarska, ktoré nikdy nebolo, a z rekonštrukcie Uhorska. Je to nezmysel, pretože v tom Uhorsku Maďari boli menšinou a väčšinu tvorili práve nemaďarské národy. A k tomuto úsiliu a používať k tomu vývoz rómskej menšiny do štátov Európskej únie nie je nijako náhodné. Nitky organizovania toho smerujú do Budapešti, pretože najjednoduchšie sa krája štát, ktorý nie je v žiadnych európskych a transatlantických štúdiách. A v tomto smere maďarská menšina robí, čo sa dá, a deštruuje toto úsilie Slovenskej republiky o plnohodnotné začlenenie do transeurópskych a transatlantických štruktúr.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Rád by som podčiarkol, pretože aj v nasledujúcich vystúpeniach sa spochybňovalo, resp. sa uvažovalo o tom, čo ponúklo HZDS, resp. celá predošlá vláda na riešenie rómskej otázky.

Áno, ponúkla konkrétny program, ktorý spomenula pani poslankyňa Podhradská, ale, bohužiaľ, niekomu treba vypucovať uši. A myslím si, že opakuje sa tu opäť vymyslená fáma, ktorú poslušní prisluhovači v médiách a otroci, by som povedal, niečích záujmov veľmi starostlivo vždy rozmazávajú a vyrábajú lži veľkolepého charakteru. Čo už len o Mečiarovi ešte nebolo povedané?

Chcem však podčiarknuť ešte inú skutočnosť, o ktorej pani poslankyňa Podhradská nepovedala. Bohužiaľ, politika niektorých hazardérov, ktorí v súčasnosti vedú slovenskú maďarskú koalíciu, spočíva nielen v tom, že zneužívajú Rómov pri voľbách. Oni zneužívajú totiž všetky peniaze, ktoré idú na menšinovú kultúru tak, že vlastne vykorisťujú veľkú rómsku menšinu, ktorá sa hlási k maďarskej menšine, a všetky peniaze využívajú na podporu vlastnej kultúry, vlastného školstva na úkor rómskej menšiny. Keď si porovnáme 300 tisíc Rómov, ktorí sa hlásia k maďarskej menšine, a 100 tisíc Rómov teda približne, ktorí sa hlásia ako Slováci, je jasné, ako je rozložená zodpovednosť za stav rómskej menšiny z hľadiska peňazí. A to sa akosi stále obchádza, to sa akosi stále nepripomína. Aj taká je pravda. Keby sa Rómovia spamätali a nehádali sa medzi sebou a vytvorili by skutočnú menšinu, ktorá by si mohla obhajovať svoje záujmy, a nepodliehali by všelijakým úplatkom predstaviteľom, politickým predstaviteľom SMK, dnes mohla byť situácia úplne iná. Teda nielen voľby, ale počas celého obdobia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vidím, že viete zareagovať, keď niekto z opozičných politikov ujde jedným slovom, ale neviete zareagovať veľakrát v opačnej situácii. Ja by som chcela k vystúpeniu pani poslankyne Podhradskej dodať, alebo podčiarknuť veci, ktoré aj ona spomenula.

Vláda plní stále väčšinou len program Strany maďarskej koalície. Tam jednoducho sú dané podmienky tak, že ich musí splniť. Ale my tu pokojne argumentujeme, ja si počkám na vystúpenie podpredsed u vlády, ak bude vedieť na tieto argumenty reagovať. Vidím však, že pokojne žuje žuvačku pohodlne rozvalený v kresle, nevidela som ho, že by si robil zápisky z našich poznámok alebo argumentov. Ale v krátkej reakcii podpredseda tohto parlamentu alergicky vystúpi, stratí nervy a začne mne, členovi poslaneckého zboru, vykrikovať niečo o psej povinnosti. Tak by som prosila, aby aj toto bolo súčasťou toho, čo si musí predstaviteľ aj maďarskej národnosti uvedomiť. Toto nie je cesta k spolužitiu.