Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
poslanci opozície si už zrejme zvykli na to, že to, čo hovoríme my, je nepravda, sú to bludy a táranie. Pozorne som počúval pána poslanca Tatára a nepočul som skutočne nič nové. V podstate len frázy, frázy a frázy. Ale aby som bol konkrétny, odcitujem niečo zo záveru tohto dokumentu. Dokument sa nesnaží identifikovať perspektívne rozvojové odvetvia a výroby, ktoré by štát podporoval alebo zvýhodňoval. Prioritou strednodobej hospodárskej politiky je preto uvoľniť čo najviac bariéry, ktoré v súčasnosti bránia dynamickým štrukturálnym zmenám. No a čo nám donieslo uvoľňovanie týchto bariér? Zahraničný kapitál prišiel? Neprišiel alebo len vo veľmi obmedzenom množstve. Prišiel len tam, na ktorý boli spracované programy ešte z nášho pôsobenia.
Zaťaženie podnikateľov je také veľké, že mnohí prichádzajú do krachu. A keď človek sleduje dennú tlač, zrejme krachy čakajú v blízkej budúcnosti mnohé ďalšie podniky. Pre občanov priniesol také vysoké sociálne zaťaženie, že občania začínajú nielen frflať, ale vychádzajú do ulíc. Doprial by som vám, pán podpredseda vlády, zúčastniť sa na manifestácii učiteľov alebo počúvať učiteľov, čo hovoria o vašej politike. V konečnom dôsledku politika vašej vlády nesmeruje nikde inde, len ku krachu. Počas vášho deväťmesačného pôsobenia sa zvýšil počet nezamestnaných asi o 150 000, oficiálne už máme 19,1 %. Už je to 510 995 obyvateľov, a to sú podľa môjho názoru nie celkom úplné čísla a týchto by mal uživiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel a po ňom pán poslanec Gyurovszky ako posledný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vo svojom vystúpení sa chcem venovať tej časti, ktorá hovorí o podpore konkurencieschopnosti, o reforme podnikového sektoru, čiastočne privatizácie a čiastočne transformácie, proste prirodzených monopolov. V častiach, ktoré som z toho materiálu spomínal, vyplýva, že ako jedny z rozhodujúcich inštitútov úspechu podpory konkurencieschopnosti sa spomínajú dve veci: na jednej strane sú to bankroty, na druhej strane priame zahraničné investície. Chcem sa venovať časti, ktorá hovorí o priamych zahraničných investíciách.
Reálnym faktom na Slovensku je, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sú investície vo výške približne jednej tretiny, to znamená trojnásobne nižšie, a nebadať nejaké signály o tom, že by sa tento stav mal zlepšiť. Preto vzniká logická otázka, prečo je to tak a prečo materiál, hoci teoreticky správne, za ťažiskový považuje prílev zahraničných investícií, ale v praxi sa nekoná. Asi treba vychádzať z motívov, ktoré vedú investora investovať v danej krajine. Podľa môjho názoru je to predovšetkým nie tak pracovná sila, veľkosť trhu, ako v prvom rade politická stabilita, hospodárska stabilita. A toto zrejme odrádza zahraničných investorov, lebo Slovensko dnes nepredstavuje krajinu, ktorá by bola politicky a hospodársky stabilizovaná predovšetkým v dlhodobom pohľade. Pretože každá investícia má určitý cyklus, niekoľkoročnú návratnosť a ten, kto ide investovať, ide investovať preto, aby sa investícia vrátila, samozrejme, čo najlepšie zhodnotená. To je kľúčový problém, ktorý materiál nejakým spôsobom nespomína. Obchádza ho ako veľké investičné riziko existujúce v súčasnosti na Slovensku.
Ďalej materiál vôbec nespomína taký fakt, ako je reprivatizácia. Reprivatizácia, to znamená zmena vytvorených vlastníckych pomerov a vzťahov, ktorá sa zakrýva do určitého politického a morálneho rúška, čím sa, samozrejme, sledujú celkom iné ciele a mimoriadne sa zvyšuje investičné riziko na Slovensku, pretože minimálne do skončenia súdnych sporov, ktoré sa reprivatizáciou odštartujú, budú investori vyčkávať, nielen zahraniční investori, ale mám obavu, že aj domáci investori budú vyčkávať, kým sa situácia celkom nevykryštalizuje, a to podľa mňa bude trvať na takto odštartovanej reprivatizácii niekoľko rokov.
Ďalej materiál celkom zabúda na infraštruktúru ako podstatnú súčasť investičného rozhodovania každého investora, aj zahraničného investora, čo je podľa mňa systémová chyba. Domnievam sa, že robustná infraštruktúra nie sú len diaľnice, ale energetická infraštruktúra, otázka zásobovania energiou - plynom, vodou, parou, službami akéhokoľvek typu - je pri investovaní podstatnou súčasťou a vôbec si nemyslím, tak ako tvrdí materiál, že len zlepšením inštitucionálneho a právneho alebo, ak chcete, regulačného rámca sa podarí zvýšiť prílev zahraničných investícií. Zadarmo sa to konať nebude. Vo svete sú známe prípadové štúdie, X prípadových štúdií, keď zahraniční investori prišli len preto, že daná krajina bola ochotná vystavať letisko, potiahnuť železnicu alebo urobiť novú diaľnicu. Nemyslím si, že bez tejto investičnej predprípavy sa podarí splniť cieľ, ktorý si materiál kladie, a to je zvýšiť prílev zahraničných investícií, čo považujem za určitú systémovú chybu v prístupe k celej koncepcii materiálu. Navyše osem, deväť desatín zahraničných investícií, ktoré sa vo svete realizujú, sa realizujú medzi vyspelými krajinami, čiže tečú z krajiny priemyselne vyspelej do krajiny priemyselne vyspelej. Už to samo signalizuje, čo zahraničný investor očakáva, aké podmienky. Znovu opakujem, zadarmo to nebude. A materiál nehovorí nič o tom, ako chce zlepšiť investičnú infraštruktúru na Slovensku.
Ďalej v časti, ktorá hovorí o makroekonomickom rámci, sa hovorí o tom, že potrebný čistý prílev, prírastok čistých investícií a investičného majetku potrebného na zabezpečenie predpokladaného tempa rastu HDP má byť z jednej šestiny krytý zahraničnými investíciami a z päť šestín domácimi zdrojmi. Ak jedným dychom hovoríme, že polovica podnikov je zrelých na bankrot, tak si myslím, že to opäť nie je reálne dosiahnuteľné, že pomer treba minimálne zmeniť alebo uvažovať aj o zahraničných úverových zdrojoch, lebo len z domácich zdrojov to nebude možné, aj keby sa výdavková časť štátneho rozpočtu akokoľvek znižovala.
Je tu ešte jeden problém. Samotná disproporcia v materiáli je v tom, že v časti, ktorá hovorí o strategických a prirodzených monopoloch, sa uvádza to, že prípadné príjmy z privatizácie týchto monopolov sa použijú na zmiernenie tlaku na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, čo opäť považujem za systémovú chybu. Ak hovoríme, že podniková sféra je podkapitalizovaná, tak peniaze prípadne plynúce z akejkoľvek privatizácie by mali zostať predovšetkým v podnikovej sfére. Nemali by sa transferovať do štátneho rozpočtu a odtiaľ prerozdelovať, pretože v tej politickej situácii, v akej sa nachádza koalícia, budú použité podľa mňa na sanovanie neefektívne fungujúcich predovšetkým sociálnych štruktúr - zdravotníctvo, celá sociálna sféra, školstvo - a podnikom sa opäť nedostanú, zoberú sa a nebudú ich mať na potrebnú reštrukturalizáciu. To znamená, že by malo ísť nie o predaj v klasickom zmysle slova, ale o navyšovanie tak, aby zdroje, ktoré prídu, zostali priamo v tých podnikoch a cestou zvyšovania výkonnosti týchto podnikov, zvyšovania zisku a zdaňovania sa sanoval štátny rozpočet, ale nie priamo transfermi z predaja do štátneho rozpočtu a odtiaľ na vykrývanie neefektívne fungujúcich systémov, ktoré majú jediný cieľ, udržať túto vládu dlhodobo pri moci. Tam som skôr za jednoznačné navyšovanie, nie predaje.
Vrátim sa ešte k infraštruktúre, aby som to podporil jedným jediným príkladom. V oblasti zahraničných investícií bojujeme spolu s krajinami, ktoré sú okolo nás: Česko, Maďarsko, Poľsko. Len voči Čechám máme deficit v diaľniciach 200 km. Ak povieme, že kilometer diaľnice stojí 250 mil. Sk, tak máme deficit 50 mld. len v diaľniciach. Tu narážam na otázku zahraničnej zadlženosti. Tvrdím, že nie je nejako katastrofálna. Rozoberal to tu podrobne aj pán poslanec Maxon. Čiže nevidím žiadny dôvod na to, aby sme sa v rámci projektov, ktoré by mali viesť k zvýšeniu investičných aktivít na Slovensku, obrátili aj na úverové zdroje v zahraničí. Bohužiaľ, možno budú drahšie, ako sa to ukázalo pri emisii eurobondov, ktoré robilo ministerstvo financií, to bude drahšie, ako bola emisia eurobondov počas Mečiarovej vlády.
Ďalšia, myslím si, nevyváženosť v materiáli je v jednej veci. Je štatistické pravidlo, že na korunu zahraničných investícií sa viažu približne 2 až 3 koruny dovozov. Pritom materiál uvažuje s hraničnou hodnotou až 700 mil. USD ročných zahraničných investícií na Slovensku, čo bude znamenať minimálne 1 mld., 1,5 mld. dovozov v dolároch, to znamená okolo 50 až 60 mld. korún zvýšených dovozov, a materiál ráta so znižovaním deficitu obchodnej bilancie. Myslím si, že to treba tiež lepšie premyslieť, lebo tvrdím, že pokiaľ sa podarí zvýšiť zahraničné investície, bude to znamenať deficit zahraničného obchodu, čo je celkom bežný jav aj v Maďarsku, Poľsku, aj v Českej republike.
Čo sa týka obchodu ako takého, bohužiaľ, v materiáli je celkom opomenutý. Pár fráz uvedených v časti, ktorá sa týka podpory konkurencieschopnosti, akože urobíme komplexný program na podporu exportu, hoci vieme, že Eximbanka nemá peniaze a pomaly likviduje Fond na podporu zahraničného obchodu, pár fráz o tom, že tu bude akási politika v oblasti teritoriálnej a komoditnej štruktúry, je nezmysel, pretože ak 82 % HDP produkujú súkromné podniky, dnes im nikto nemôže prikázať, kam budú exportovať a komu budú predávať. Sú to staré klišé, ktoré sa uplatňujú niekoľko rokov, a bojím sa, že obchodu sa seriózne opäť nikto nevenuje. Nestačí tvrdiť, že úspešnosť exportu a exportnej výkonnosti bude zabezpečená okamžite tým, že sa zreštrukturalizuje podnikový sektor. Obchod samotný má svoje špecifiká, ktorým sa treba venovať aj v oblasti technických prekážok obchodu a ochrany vnútorného trhu, čo je celkom legitímna záležitosť, kompatibilná s pravidlami WTO a využíva ju aj každá priemyselne vyspelá krajina. Nechcem uvádzať technické, teda obchodné vojny, ktoré sa dejú medzi priemyselnými krajinami len na báze toho, že si každý chráni svoj vnútorný trh.
Čo sa týka prirodzených monopolov, predpokladám, že k tomu bude ešte samostatná diskusia pri zákone číslo 92/1991 Zb. Znovu sa k tomu vrátim. Je scestné a podľa mňa chybné uvažovať o privatizácii prirodzených monopolov na vykrývanie výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Je scestné vôbec uvažovať o privatizácii niektorých prirodzených monopolov. Tvrdím, že niet jediný dôvod na privatizáciu napríklad Slovenského plynárenského priemyslu. Slovensko je po Ukrajine druhá najväčšia tranzitná krajina v oblasti plynu. Prepravujeme 90. mld m3 zemného plynu, čo je 27 % spotreby západnej Európy. SPP má nielen obchodný a ekonomický význam. Má skutočne štátnopolitický význam. Je to kapitálovo silná firma. Pán minister Černák hovorí, že je konsolidovaná, nemá problém. Dnes vstúpi do Nafta Trade bez akýchkoľvek problémov. Privatizácia, panická privatizácia pod tlakom štátneho rozpočtu bude znamenať zlé ceny a bude znamenať devastáciu toho, čo tu je. Niet jediný dôvod na privatizáciu Transpetrolu. Firma, ktorá má rentabilitu 50 %, rentabilitu tržieb, nepotrebuje žiadne nové know-how a technológie, vie si to všetko zabezpečiť z vlastných zdrojov, prípadne z úverov, pretože jej úverová zaťaženosť je minimálna, je pár percent. Niet dôvod ju privatizovať.
Čo sa týka energetiky, podľa mňa je nezmyslom len z čisto účtovného hľadiska rozbiť existujúcu štruktúru energetiky, ktorá je. Treba sa skôr venovať tomu, že sa zriadi regulačný orgán nie po prípadnej privatizácii, ale pred, aby dohliadal na hospodárnosť a efektívnosť fungovania prirodzených monopolov, to sa týka aj Slovenských elektrání. Ak dnes energetická sústava Slovenska produkuje 22 TWh, ak ju budeme rozbíjať na menšie celky, nebude konkurencieschopná. Najmenšie energetické celky v Európe fungujú približne na kapacite 15 TWh. Menšie nemajú zmysel.
Bližšie k privatizácii a jej porovnaniu s niektorými krajinami Európy, ktoré určite viacerí poznáte, sa vrátim pri zákone číslo 92.
Na záver si myslím alebo odporúčam a prikláňam sa k tým pripomienkam, ktoré odzneli nielen z radov opozičných poslancov, ale aj koaličných poslancov, aby materiál bol vrátený na prepracovanie, aby boli premyslené reálne dosahy, ktoré sa dajú z toho materiálu dedukovať, aby boli lepšie previazané, a potom bol opäť vrátený do Národnej rady na prerokovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brhela - posledná prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Podhradská.
Prvý je pán poslanec Kužma.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Pán poslanec Brhel, musím povedať, že s množstvom vašich názorov súhlasím. Ale treba povedať, že tento materiál, táto strednodobá koncepcia má aj určité prednosti, v ktorých dáva jasné smerovanie ekonomiky. Keď si zoberieme len takú privatizáciu bánk, kde na ozdravenie bankového sektora sa odhaduje potreba 90 až 100 mld. korún, ktoré nemáme. Ďalej chcem povedať, spomenuli ste len podniky strategické, špičkové, ale celkove je zamrznutých na Slovensku približne 350 mld. korún. Je to 50 % HDP. Tieto veci sú v zásade nedobytné, nie je ich možné rozhýbať, musíme, teda Národná rada, ktorá je zodpovedná za legislatívu, musí upraviť zákon o bankrote, zmeniť daňové zákony, ktoré budeme musieť znižovať, zmeniť Občiansky zákonník, zmeniť Obchodný zákonník, zmeniť a novelizovať zákony o bankách. Toto je vlastne spoločná cesta, ktorou môžeme dospieť do obdobia 4 až 5 rokov k oživeniu slovenskej ekonomiky. Myslím si, že vytrhávanie jednotlivých a teraz prosperujúcich podnikov nepomôže celkovej slovenskej ekonomike. Z tohto dôvodu si myslím, že materiál dáva návod, ako ísť, samozrejme, cez rezortné, strednodobé, krátkodobé plánovanie, a hlavne to, čo v parlamente musíme spraviť, aby sa táto ekonomika oživila. Odporúčam ho dopracovať ďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum,
chcela by som vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Brhela, ktorý podľa môjho názoru veľmi konkrétne a erudovane poukázal na určité kroky vlády, ktoré boli nerozumné, nesystémové. Je úplne katastrofálne, že riešenie otázky diaľnic sa riešilo nie ekonomicky, ale politicky. Politicky z toho dôvodu, že bývalá vláda v tomto smere urobila veľký posun, že sa vlastne otvárali ďalšie úseky diaľnic, tak bolo zrejme potrebné to politicky likvidovať. Keď sa pozrieme na okolité štáty, budem hovoriť o Maďarsku, nasadilo veľké tempo budovania diaľnic za požičané financie zo zahraničia a požičia si takmer takú sumu, ak nie väčšiu, akú malo požičanú Slovensko, pritom v porovnaní zadlženosti s Maďarskom nie sme na tom v zahraničnej zadlženosti horšie. Neviem, či súčasná vláda pochopila, čo sú to diaľnice, čo to znamená pre rozvoj ekonomiky. Politické riešenie bolo nevhodné.
Ďalej by som chcela opätovne upozorniť, tak ako to už urobil pán poslanec Kalman, že sme dostali len záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody a je to v rozpore so zákonom, pretože v parlamente majú poslanci právny nárok na to, aby dostali stanoviská, aby tento parlament vedel posúdiť na základe aj odborných stanovísk, aký charakter a akú kvalitu materiál má.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Brhela a aj iných poslancov opozície často odznieva, že naše hlasy sú hlasy kuvičie a upozorňujeme na niečo len z nášho politického negativistického pohľadu. Dámy a páni, nie je to tak. Pripomeniem iba rokovanie a predovšetkým závery rokovania Medzinárodného olympijského výboru pri zvažovaní kandidatúry jednotlivých štátov na konanie olympiády. Zo 6 štátov Slovenská republika sa umiestnila na hanebnom šiestom mieste. A dôvody? Prvý dôvod: politicky nestabilná situácia. To sa týka konštatovania tejto vlády a tohto vládneho zoskupenia. Hneď za tým druhý dôvod - nedobudovaná infraštruktúra štátu. Dámy a páni, toto je dostatočný dôvod na to, aby Olympijský výbor s takýmto štátom ďalej ani nedebatoval. A domnievam sa, že v tejto situácii je pre Slovensko celkom bezpredmetné uchádzať sa o ďalšie dve olympiády, pretože do štátu, ktorý nemá dobudovanú infraštruktúru či už diaľničnú, či moderné a rýchle železnice alebo všetky ostatné líniovody, je bezpredmetné, aby sme tvrdili, že sme moderný a vyspelý štát.
A čo sa týka želaného naštartovania rastu hospodárstva po roku 2000 a 2001, obávam sa, že nenastane, pretože v tomto materiáli ako jediný oživovací a dominantý moment sú uvádzané bankroty. Prvé, čo táto vláda spravila po nástupe, bolo zlikvidovanie zákona o podpore investícií, o oživovaní podnikov a revitalizácii podnikov. Takže zbankrotované podniky sa budú revitalizovať samy od seba a nezamestnaní budú rozkrúcať hospodársky chod toho, čo nemajú? Páni, toto sú ilúzie, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, preto sa domnievam, že to nie je dobrý materiál.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený parlament,
prikláňam sa k názoru pána poslanca Brhela a takisto navrhujem, aby bol materiál vrátený na prepracovanie. Samozrejme, moje hlavné dôvody sú tie, ktoré som uviedol vo svojej prvej faktickej poznámke. Materiál absolútne nevenuje pozornosť problematike a koncepcii životného prostredia, neuplatňuje zásady trvalo udržateľného rozvoja.
Včera či predvčerom sme počuli názor jedného pána poslanca, myslím si, že to bol pán poslanec Engliš, že tento materiál mu pripomína rozprávky starej matere. Nesúhlasím s ním. To nie sú rozprávky, pretože rozprávky našich starých mám sa končili dobre. Dobro víťazilo nad zlom, boli optimistické. A čo prináša tento materiál? Smutnú perspektívu úpadku hospodárstva, vysokú nezamestnanosť a rast sociálnych problémov. Naznačuje smutnú bezvýchodiskovú situáciu pre občanov predproduktívneho a poproduktívneho veku. Teda udalosti, ktoré nás v najbližších rokoch očakávajú, sú pochmúrne, závery sú žalostné a pre Slovensko a jeho obyvateľov kruté až tragické. Koncepty hospodárskeho a sociálneho rozvoja: Namiesto reality sú uvádzané skôr zbožné želania a to je charakteristika iného literárneho žánru, balady; balady najvýznamnejšieho slovenského cyklistu a jeho pelotónu, ktorý si hovorí vláda. Aj táto balada s najväčšou pravdepodobnosťou, tak ako je to pre balady charakteristické, sa skončí tragédiou. Tragédiou ekonomiky Slovenska a života jeho obyvateľov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Brhel vo svojom vystúpení hovoril veľmi krátko aj o privatizácii strategických podnikov. Hovoril o tejto pripravovanej privatizácii z rôznych aspektov, ale myslím si, že jeden aspekt nespomenul. Je viac ako zrejmé, že privatizácia strategických podnikov sa chystá najmä kvôli tomu, aby sa súčasná vláda udržala pri moci. Jednoducho si potrebuje predajom strategických podnikov do zahraničia sanovať výdavkovú časť štátneho rozpočtu, lebo nezvládla situáciu. Voličom sľubovala, že bude vládou, ktorá bude šetriť, a rozhadzuje, ako keby mala peňazí dostatok. Jediný, kto má šetriť a kto si má uťahovať opasky, je občan.
A ešte jednu vec by som rada podotkla. Súhlasím s pánom poslancom Kužmom. Naozaj na ozdravenie bánk treba približne 100 mld. korún, len pán poslanec akosi zabúda na jeden veľmi dôležitý fakt. Odborníci odhadujú straty, ktoré boli spôsobené chybnými rozhodnutiami súčasnej vlády v období, odkedy riadi táto vláda štát, teda približne 10 až 11 mesiacov, na 150 mld. korún. Myslím si, že keby tieto chyby neboli, mali by sme peniaze aj na oživenie bánk a nemuseli by sme sa dnes trápiť, ako z tejto šlamastiky von.
Pán poslanec Kužma hovoril, že táto koncepcia naznačuje cestu riešenia a bude trvať 4 - 5 rokov, kým sa oživí slovenská ekonomika, a považuje túto koncepciu za správnu cestu. Myslím si, že ak pôjdeme touto cestou, tak slovenská ekonomika sa neoživí ani za 40, ani za 50 rokov, naopak, možno bude trvať 40 až 50 rokov, kým dáme marazmus, ktorý spôsobí súčasná vláda, do poriadku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Gyurovszky.
Nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
SMK víta vypracovanie strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Slovenskej republike. Každá krajina potrebuje ucelenú víziu a nazdávam sa, že tento materiál to v podstate spĺňa. Koncepcia má, samozrejme, svoje nedostatky, ktoré spočívajú hlavne v nesúrodosti jednotlivých kapitol. Celkovo však materiál hodnotíme ako dobrý východiskový bod na ďalšiu diskusiu a podrobné rozpracovanie.
V tejto súvislosti by som chcel oceniť môjho predrečníka, myslím si, že takýto triezvy prístup je možný a môže viesť k zmysluplnému dialógu, aj keď s mnohými jeho vecami nesúhlasím, ale v každom prípade na tomto základe je možná spolupráca opozície a koalície v zásadných otázkach, ktoré majú význam pre Slovenskú republiku. Hospodárska a sociálna situácia je, ako to všetci vieme, veľmi vážna. Okrem aktuálnych a bežných ťažkostí, ako je deficit verejného sektora, vysoký zahraničný dlh, prebujnená administratíva, príliš veľká miera štátneho prerozdelenia, krachujúce podniky a banky, sú tu oveľa dôležitejšie a systémové faktory. Ide o celkovo zdeformované trhové prostredie, neúčinný, neefektívny sociálny, dôchodkový a zdravotný systém a celkom zanedbaná reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora. Stav slovenského hospodárstva mi pripomína chorého človeka s ťažkými vonkajšími príznakmi, ktorému vo vnútri zlyhal imunitný systém. V takom stave nie je účinné lokálne liečiť vonkajšie príznaky, tu treba ozdraviť celkový stav, aby zdravý organizmus bol schopný bojovať s prichádzajúcimi chorobami a bol schopný produkovať nové hodnoty.
Prerokovaná koncepcia v základných rysoch spĺňa požiadavky kladené na takýto scenár. Oceňujem, že v tomto materiáli je aj časový prehľad hlavných reforiem a politiky, aby sme získali základnú predstavu o tom, čo kedy sa má uskutočniť. V podstate súhlasíme s hlavnými bodmi, ktoré sú uvedené, to znamená reforma generačného sektora, reforma v podnikovom sektore, fiškálna politika, menová politika, reforma trhu práce, reforma verejného sektora. Nazdávame sa, že reformy, ktoré sú vymenované aj s časovým harmonogramom, vytvárajú predpoklad na celkové ozdravenie slovenského hospodárstva až na jednu výnimku. V reforme verejného sektora je to rozpísané vlastne na 4 roky, no nazdávame sa, že pre reformu verejného sektora sociálny systém, dôchodkový systém a zdravotnícky systém potrebuje oveľa radikálnejšie zmeny z toho dôvodu, že systémy, ktoré sú tu vybudované, sú neefektívne a jednoducho podľa nášho názoru vytvárajú predpoklad na vytváranie ďalšieho deficitu a koniec koncov k znefunkčneniu celého systému, ktorý bol vybudovaný a ktorý aj v ďalšom budeme potrebovať.
Z tohto scenára by som vyzdvihol zásadnú prestavbu daňového systému. Nechcem ísť do nejakých podrobností, hovoríme o scenári a hovoríme o nejakej vízii, ale tento bod spolu s reformou finančného sektora, podnikového sektora považujeme za veľmi dôležitý. Náš daňový systém je neefektívny, príliš drahý a vo veľkej miere zaťažuje tak občanov, ako aj podniky.
Celkovo teda ide o zásadný materiál, ktorý sa teší podpore poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Dôležité sú však ďalšie kroky. Nie sme totiž za to, aby materiál bol iba nejakým rétorickým cvičením, ktorý si odfajkneme, a potom život pôjde ďalej. Preto by som aj ja veľmi privítal, keby tu boli ministri, ktorých sa to bezprostredne týka, minimálne minister hospodárstva, pôdohospodárstva, ktorý tu je, a ďalší ministri, ktorých sa to týka, aby aj oni mohli obhajovať materiál, ktorý sa dotýka ich rezortu.
Obávam sa, resp. mám obavy, či materiál nebude len materiálom, ktorý prerokujeme, a potom nebude pre nikoho záväzný. Teraz sa pýtam, pre koho bude materiál záväzný, do akej miery je previazaný na legislatívu a na ďalšie kroky vlády a do akej miery sa bude uskutočňovať. V každom prípade je k tomu potrebná zmena legislatívy, jasná politická vôľa, pevné kroky a schopnosť nestratiť cieľ a nezmäkčovať tento scenár.
Nechcem teraz hovoriť o ďalších konkrétnostiach, lebo o tom by sme chceli hovoriť vtedy, keď budú Národnej rade predložené, resp. keď vláda o tom bude rozhodovať, ale prízvukujem, že tento materiál nesmie ostať rétorickým cvičením, ale musí sa uskutočniť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Je jediná faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Gyurovszkého.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Doplnil by som pána poslanca Gyurovszkého iba jednou poznámkou, že veľmi často sme počuli požiadavky na úsporu štátneho aparátu, úradníkov a celej štátnej byrokracie. Mňa to dosť rozveseľuje, pretože súčasne žiadame zvýšenie bezpečnosti na uliciach a súčasne ministrovi vnútra dávame úlohu, aby znižoval aparát, to znamená, aby bolo menej policajtov. A takto je možné postupovať ďalej: zlepšenie výberu daní, ale zníženie daňových úradníkov. To sú také schizofrenické odporúčania a rady, ktoré sa navzájom vylučujú.
Ale čo tu neodznelo ani raz, je pozretie sa predovšetkým do vládnucej špičky. Domnievam sa, že obrovské rezervy sú predovšetkým vo vedení parlamentu a v samotnej vláde. Vláda nikdy predtým nemala také kvantum podpredsedov vlády ako teraz, pričom plní len takú funkciu, aby boli všetky koaličné strany zastúpené minimálne podpredsedom a počet rezortov nevyplýva z reálnej potreby štátu a národného hospodárstva, ale zase sú uspokojované ambície jednotlivých koaličných partnerov. Presne to isté je v Národnej rade. Nesedím v Národnej rade prvý raz a štandardný počet výborov býval 10. Teraz je ich 18. Sú štyria podpredsedovia. Pýtam sa načo? Však toto sú doslova vyhodené peniaze, pretože všetci predsedovia, podpredsedovia, zástupcovia predsedov, dvaja podpredsedovia výborov, to všetko sú peniaze navyše. Teraz sa idú kupovať nové BMW do Národnej rady. Opäť sa pýtam, načo a komu? Treba vyhodiť 30 mil. korún? Netreba ich radšej dať na niečo rozumnejšie a cieľavedomejšie? Obávam sa, že toto neodznelo ani od jedného koaličného a, bohužiaľ, ani od opozičného poslanca. Rád by som upriamil na to pozornosť, pretože to považujem za dosť závažné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce reagovať na rozpravu pán navrhovateľ.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi reagovať na bohatú, veľmi bohatú diskusiu, v ktorej odznelo veľa rôznych, rôznorodých názorov, preto považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa ku všetkým alebo aspoň k dôležitejším veciam, lebo ku všetkým by to zrejme nebolo ani možné. Najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval za všetky vecné pripomienky a chcem zdôrazniť, že tento materiál je naozaj otvoreným materiálom v tom zmysle, že jeho ďalšie rozpracúvanie bude permanentnou činnosťou.
Ale predtým ako začnem hovoriť, chcel by som mať ešte jeden možno procedurálnejší návrh. Často tu zaznievalo aj z úst pani poslankyne, ktorá práve odchádza, pani poslankyne Podhradskej, že sa usmievam, že sa dokonca arogantne usmievam. Chcel by som vysvetliť, že som týmto spôsobom reagoval vždy vtedy, keď som zásadne nesúhlasil s tým, čo najmä opoziční - teda nehovorím, že všetci opoziční poslanci -, ale niektorí poslanci hovorili. A chcel by som vám ako opozičným poslancom ponúknuť ten istý spôsob reakcie, pretože zatiaľ som v parlamente zakúsil len to, že ak vy s niečím nesúhlasíte, tak kričíte, búchate, čo nielenže je menej kultúrny spôsob reakcie a najmä to neumožňuje tým, ktorí takto reagujú, počuť, čo vystupujúci rozpráva. Takže potom vyznieva dosť čudne reakcia, keď sa vlastne reaguje na niečo, čo sa nevníma. Úsmev umožňuje počuť, čo tá druhá strana rozpráva, a umožňuje teda reagovať, myslím si, so znalosťou veci. (Potlesk.)
Budem totiž hovoriť určite aj veci, s ktorými nebudete súhlasiť, ktoré sa vám nebudú páčiť. A aby ste ich mohli posúdiť a počuť, veľmi rád by som privítal takýto spôsob reakcie.
Najskôr by som sa, ak mi dovolíte, vyjadril k niektorým veciam, ktoré sa viackrát opakovali vo vystúpeniach nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov, a preto si myslím, že najskôr sa treba venovať práve tým.
Viackrát zaznelo, že materiál prišiel neskoro, čo je iste pravda v tom zmysle, že každá vláda by bola rada, keby mala takýto materiál čo najskôr.
Na druhej strane chcem znovu zdôrazniť, že taký materiál slovenská vláda vypracovala po prvýkrát v histórii, že minulá vláda, ktorá tu vládla 4 roky a predtým v podobnom zložení, dlhé obdobie takýto materiál nemala a nikdy nevypracovala. A potom by som chcel povedať aj to, že vypracovanie takéhoto materiálu nie je jednoduchá činnosť ani z časového hľadiska. Možno najlepšie je medzinárodné porovnanie, pretože podobné materiály boli pracované aj v iných krajinách, aj podobný mechanizmus v spolupráci s Európskou komisiou, napríklad v Maďarsku, v Slovinsku, v Českej republike, teraz sa pripravuje v Bulharsku. Vo všetkých týchto krajinách vypracovanie tohto materiálu trvalo okolo dvoch rokov. Takže skutočnosť, že u nás sa vypracoval za pol roka, nepovažujem za nedostatok, ale považujem za prednosť, i keď uznávam, že to krátke obdobie mohlo priniesť so sebou aj niektoré problémy, aj preto sme sa vo vláde zhodli, že materiál sa bude ďalej rozpracúvať.
Ďalšou veľmi častou výhradou je, že materiál nie je dostatočne konkrétny. Chcem zdôrazniť, že charakter tohto materiálu je taký, že záber, ktorý vlastne postihuje - ak by sa malo ísť do vysokej miery konkrétnosti -, tak by tento materiál musel mať 600, 700, 800 strán. Teda v tomto materiáli nebolo ani zámerom, ani účelom podrobne rozpracúvať a navrhovať jednotlivé kroky a opatrenia v jednotlivých rezortoch. Tieto veci sú rozpracované v ďalších materiáloch, o ktorých sa už vo vláde diskutuje, ako je priemyselná politika, ako je strednodobá finančná politika, ako je koncepcia zamestnanosti a tak ďalej.
Ďalej je tu otázka filozofie tohto materiálu. Zaznelo to, myslím si, aj teraz vo faktickej poznámke pána poslanca Zlochu, ktorý citoval zo záveru materiálu, že nebolo jeho ambíciou hovoriť o odvetviach a napríklad o tom, v akom zmysle by sa mala vyvíjať štruktúra priemyslu. Znovu opakujem, toto je viac rozpracované v priemyselnej politike, ale predovšetkým treba povedať aj to, že charakter hospodárskej politiky a priemyselnej politiky, ktorú chceme robiť, nie je selektívny v tom zmysle, že by vláda určovala, že tieto odvetvia budú prioritne rozvíjané, iné odvetvia budú utlmované.
Chcem pripomenúť, že počas minulej vlády sa trikrát schválila taká priemyselná politika vo vláde, ktorá bola do značnej miery stavaná práve na takom selektívnom prístupe, ktorý hovoril, ktoré odvetvia treba prednostne rozvíjať, ktoré utlmovať, a tieto priemyselné politiky si dali ešte v roku 1995 za ambíciu zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie z vtedajších 15 - 16 % na 35 - 40 %. Musím povedať, že ma to neprekvapilo. Táto ambícia sa absolútne nezrealizovala. Podiel sofistikovanej produkcie na exporte v roku 1998 bol presne taký istý ako v roku 1995. Aj tieto priemyselné politiky počas minulej vlády ukázali absolútnu neefektínosť a neschopnosť selektívnych priemyselných politík uskutočniť efektívnu reštrukturalizáciu ekonomiky a priemyslu. To sa týka aj výhrad, že chýbajú odvetvové priority a podobne.
Veľmi často tu zaznievali isté pravo-ľavé súvislosti - musím povedať, že to považujem za dosť priehľadnú taktiku opozície vniesť rozkol do vládnej koalície -, kde viacerí poslanci tvrdili, že táto koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky je pravicovou politikou. Musím povedať, že takéto tvrdenia považujem za absolútny nezmysel. Táto koncepcia hospodárskej politiky je modernou koncepciou hospodárskej politiky, ktorá je založená na princípoch, ktoré sú dnes všeobecne uznávané v oblasti hospodárskej politiky tak stranami napravo od stredu, ako stranami stredovými, či modernými ľavicovými stranami. Myslím si, že veľmi jasným dôkazom je najnovšia deklarácia alebo vízia premiérov Blaira a Schrödera, ktorých, celkom určite so mnou budete súhlasiť, môžeme považovať za lídrov modernej európskej a svetovej ľavice, a táto deklarácia je založená na poznatkoch a skúsenostiach nielen teoretických, ale aj praktických z ekonomickej vedy a hospodárskej politiky. Tieto skúsenosti hovoria o potrebe a nevyhnutnosti znižovania vplyvu štátu, znižovania podielu štátu na verejných výdavkoch, zvyšovania osobnej zodpovednosti, zväčšovania priestoru na konkurenciu, zvyšovania pružnosti trhu práce a tak ďalej. Takže v tomto zmysle naozaj rozprávať o tom, či materiál má pravicový alebo ľavicový charakter, považujem za absolútne neopodstatnené.
Ďalej ešte najmä z úst viacerých opozičných poslancov zaznievalo, že tento materiál vychádza z monetaristických a liberálnych doktrín. Nie je to pravda. Je pravdou, že scenár ekonomickej reformy, ktorý spomínal aj poslanec Šimko vo svojom vystúpení, vychádzal z týchto monetaristických princípov, ale už skúsenosti aj po kríze v Rusku, aj v iných krajinách ukázali, že problém je naozaj širší, že je potrebné popri makroekonomickej stabilizácii, ktorú treba robiť aj na princípe monetaristickej ekonómie, je veľmi potrebná a kľúčová premena inštitúcií. Takže tento materiál je založený nie na monetaristickej ekonómii, je založený na inštitucionálnej ekonómii, novej inštitucionálnej ekonómii, ale predovšetkým je založený na teoretických poznatkoch, ale aj praktických z toho, aká hospodárska politika je efektívna aj v trasformujúcich sa krajinách, aj v krajinách rozvinutých.
Čo sa týka tripartity, taktiež viackrát zaznelo, že nebol dodržaný alebo dokonca bol porušený zákon tým, že poslanci nemali predložené závery tripartity. Ospravedlňujem sa, že boli predložené neskôr. Tá výhrada bola opodstatnená, lebo mali byť naozaj predložené spolu so zákonom. Ale nesúhlasím s tým, že by závery, ktoré máte k dispozícii, neboli dostatočným naplnením zákona o tripartite. Zákon o tripartite v tomto zmysle hovorí, odcitujem, čo sú závery rokovania plenárneho zasadnutia, že "sú to dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúva alebo o ňom rozhoduje". To, čo sa vlastne predkladá Národnej rade, ďalej upresňuje rokovací poriadok tripartity, ktorý v článku 7 ods. 6 hovorí: "Ak sa materiál po prerokovaní vládou Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánom, pripoja sa k stanovisku vlády aj závery z rokovania plenárneho zasadnutia." Závery z rokovania plenárneho zasadnutia, to je to, čo ste dostali.
Tripartita prerokúvala tento materiál dvakrát, raz v júli a raz v auguste. Závery sú priložené, sú totiž jediné, čo predstavuje naozaj oficiálny záver, pretože len tieto závery sú podpísané aj predstaviteľmi asociácie, konfederácie a vlády. Tripartita sa nezhodla, nie je záverom tripartity, že sa zapracujú podmienky odborových zväzov. Záverom tripartity je, že Konfederácia odborových zväzov súhlasila s pripomienkami alebo súhlasila s podmienkou zapracovania pripomienok, čo som aj oznámil. Keď som tento materiál uvádzal, tak som povedal, že od konfederácie sa nám podarilo získať len podmienečný súhlas s tým, že tento materiál sa bude ďalej dopracúvať a niektoré z požiadaviek tam budú aj zapracované. Preto si dovolím jednoznačne sa ohradiť voči tvrdeniam pána poslanca Maxona, ktorý ma obvinil z klamstva ohľadom záverov tripartity. Klamal pán poslanec Maxon.
Čo sa týka toho, či je materiál viac pre Európsku úniu alebo pre našu potrebu, to tiež viackrát zaznelo. Chcem povedať, že to nie je vo vzájomnom rozpore. Vstup do Európskej únie, ale najmä v súčasnosti pričlenenie sa Slovenska k prvej skupine asociovaných krajín je životnou potrebou slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Dá sa to veľmi jasne ukázať a veľmi jasne dokázať aj na číslach. Keď dnes takmer 90 % exportu Slovenska ide do krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, alebo sú v prvej skupine asociovaných krajín, ak by Slovensko vstúpilo neskôr ako tieto krajiny, ocitlo by sa mimo priestoru alebo v nevýhodnejšom postavení voči priestoru, do ktorého ide dnes takmer 90 % slovenského exportu. Myslím si, že tieto čísla hovoria jasne a hovoria o tom, čo je životným záujmom slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska chcem zároveň povedať, že princípy, na ktorých funguje rozvinutá trhová ekonomika aj v Európskej únii, sú princípmi, ktoré sú v prospech slovenskej ekonomiky, pretože sú to princípy, ktorých naplnenie je predpokladom ozdravenia slovenskej ekonomiky.
Ďalej, veľmi častým námetom na diskusiu je to, čo je možno zo všetkého najdôležitejšie, či sú v tomto materiáli zapracované dostatočné rozvojové impulzy, ktoré pohnú slovenskou ekonomikou. Som presvedčený, že sú. Ak niekto predpokladá, že rozvojovými impulzmi je expanzívna rozpočtová politika a verejné investície, často veľmi neefektívne hradené na úkor rastúceho vnútorného a vonkajšieho zadlženia, tak musím povedať, že je to cesta do pekla. Presne táto cesta nás doviedla počas štyroch rokov do dnešnej situácie, keď musíme urobiť makroekonomickú stabilizáciu aj za cenu znižovania výdavkov, aj za cenu škrtenia, aj za cenu niekedy veľmi nepopulárnych drastických opatrení.
Skutočnými rozvojovými impulzmi je napríklad zníženie úrokových sadzieb. Úrokové sadzby, vysoké úrokové sadzby majú príčinu práve v tom, že to bola expanzívna rozpočtová politika, ktorá musela byť potom neutralizovaná reštriktívnou monetárnou politikou. Takže ak dnes vyhlasujeme, že chceme znížiť fiškálny deficit, tak to vyhlasujeme aj preto, lebo len to umožní znížiť úrokové sadzby, dostať viac peňazí do reálnej ekonomiky. Takisto vytláčanie súkromných investícií štátnymi - práve preto, že sa tu žilo na dlh, v poslednom roku takmer celý nový prírastok peňazí do ekonomiky bol spotrebovaný štátom, takže do súkromnej sféry sa nedostali takmer žiadne nové peniaze, čo je dôvodom toho, že ekonomika sa nereštrukturalizuje a nerozvíja. Pán poslanec Slaný veľmi presne upozornil na to, že je oveľa nižšia miera efektívnosti štátnych investícií oproti súkromným.
Ďalej sú to nižšie dane a poplatky. Áno, daňové poplatkové zaťaženie je na hrane. Nemôžeme ísť ďalej týmto smerom. V materiáli sa jasne hovorí, že chceme zásadne znížiť daňové zaťaženie, že chceme znížiť daňové zaťaženie právnických osôb aj fyzických osôb. Chceme prijať daňové licencie, ktoré zásadným spôsobom zmenia podmienky pre malé a stredné podnikanie a budú mať aj efekty na znižovanie nezamestnanosti. Ďalej je to tvrdé rozpočtové obmedzenie, ktoré postupne zavádzame, ktoré znemožní tunelovanie podnikov, vykrádanie podnikov, ktoré znemožní fungovanie na úkor rastúceho neplatenia svojich dlhov. Dve čísla, ktoré poviem, jasne svedčia o tom, kam sa dostala slovenská ekonomika za posledných šesť rokov. V roku 1992 bola platobná neschopnosť v slovenskej ekonomike na výške 19 mld. korún, dnes je na úrovni 370 mld. korún, resp. ku koncu minulého roka bola na úrovni 370 mld. korún. V bankách v rokoch 1992 - 1993 po tom sanovaní časti bánk neboli takmer úvery nesplácané, ktoré by neboli kryté oprávkami. Dnes je 140 mld. korún v bankách stratových úverov, z ktorých až 100 mld. nie je krytých oprávkami, čo budú musieť kryť daňoví poplatníci. Takto sa majú veci a toto je hlavná prekážka rozvoja slovenskej ekonomiky.
Takže ozdravenie makroekonomických základov a zároveň tvrdé rozpočtové obmedzenie, ako aj prílev zahraničných investícií môže priniesť naozajstné rozvojové impulzy. Ak by sme pokračovali cestou, akou sa išlo posledné štyri roky, dôsledkom nemôže byť nič iné než krach ekonomiky a prepad nie do relatívnej recesie, teda do zníženia tempa ekonomického rastu, ale do mínusových hodnôt, do zásadných mínusových hodnôt so všetkými dôsledkami, ktoré to so sebou nesie.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa nie ku všetkým, ale možno väčšine jednotlivých príspevkov a rečníkov. Pán poslanec Andel hovoril, že to nemá ani úroveň stredoškolských skrípt a chcel to dokumentovať tým, že čísla, ktoré sú v prílohách, vraj nesedia. Pán podpredseda tu nie je, ale musím povedať, že sedia. Zrejme jeho kolegovia by si to mali pozrieť presnejšie. Totiž tie čísla medzi tabuľkou 3.1 a 3.2 nie sú presne o tom istom. V tabuľke 3.1 sú po jednotlivých rokoch a v tabuľke 3.2 sú priemery za 2 roky a potom za 3 roky. Takže čísla ani nemôžu sedieť, lebo nie sú presne o tom istom, ale keď si pán podpredseda alebo jeho experti priemery jednotlivých rokov prepočítajú, tak zistia, že čísla sú presné a sedia. Rovnako čísla, ktoré sa týkajú rastu, ale nechcem zdržiavať týmito drobnosťami. Chcem len povedať, že kvantifikácie, ktoré sú uvedené v prílohe, sú korektné a nie sú tam žiadne chyby a nedostatky, na ktoré podpredseda parlamentu upozorňoval.
Pán podpredseda hovoril veľmi veľa a myslím si, aj vecných a takých námetov, ktoré sú pozitívne a z ktorých aj mnohé rozpracúvame v iných materiáloch, alebo ktoré chceme zapracovať, ale väčšinou to boli odporúčania do takej miery konkrétnosti, ktoré nemôžu byť spracované v takomto materiáli a ktoré sa pripravujú v iných materiáloch, v novelách zákonov alebo v iných koncepciách. Pán podpredseda sa pýtal, a to je, myslím si, dôležité, na akú úroveň, lebo sa tam spomína, že by sa mala presiahnuť 50-percentná úroveň priemeru Európskej únie, ide o hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa podľa tarify kúpnej sily, kde dnes sa nachádzame na úrovni 47 - 48 % priemeru Európskej únie, v roku 2004 by to malo byť asi 53 %, takže aj z tohto hľadiska si myslím, že sa predpokladá evidentný pokrok, a nie ako to často bývalo hodnotené: pokles, fatálny pokles, recesia, deštrukcia.
K vystúpeniu pána poslanca Kozlíka. Možno sa pristavím pri ňom podrobnejšie, pretože to bolo vlastne vystúpenie za celý klub poslancov HZDS a zároveň v tomto vystúpení bolo aj množstvo vecí, ktoré musím jednoznačne odmietnuť a musím povedať, že toto vystúpenie nemôžem hodnotiť inak ako prejav skôr politickej demagógie, ako prejav vecného ekonomického posúdenia tohto textu.
Pán poslanec hovoril o tom, že sa dosahujú katastrofálne výsledky, že hospodársky a sociálny rozvoj sa nedá zabezpečovať v nerastúcej ekonomike, teda tvrdil, že sme v nerastúcej ekonomike. Tvrdil, že dochádza k zmrazeniu ekonomiky, tvrdil, že jediným východiskom je vyhnúť sa recesii, pričom už v recesii sme, a tvrdil, že pád sa bude ďalej prehlbovať. Tak na margo týchto tvrdení musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. Včera boli zverejnené čísla o vývoji hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike v prvom polroku tohto roku, v druhom štvrťroku a zároveň za celý prvý polrok, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že to, čo hovoril pán Kozlík a čo som teraz citoval, pravda nie je. Ekonomický rast v druhom štvrťroku dosiahol úroveň 2,9 % a za celý prvý polrok 2,4 %, pričom pozitívne treba hodnotiť aj štruktúru hrubého domáceho produktu, ktorá bola ťahaná najmä rastom zahraničného dopytu, teda rastom exportu, čo potvrdzuje aj vývoj v oblasti deficitu zahraničného obchodu, kde najmä po prijatí ozdravných opatrení sa tento vývoj stabilizuje a ukazuje sa, že budeme schopní dosiahnuť ciele, ktoré sme si dali na celý rok, teda zníženie deficitu obchodnej bilancie približne na polovicu úrovne v minulom roku.
Ďalej sa hovorilo, teda pán poslanec Kozlík hovoril, že tento materiál je negativistický, že sa vracia len do minulosti a jednostranne negatívne hodnotí to, čo sa tu dialo. Nemôžem s tým súhlasiť. Myslím si, že kvantifikácia jasne hovorí, že to nie je pravda. Tento materiál sa zaoberá minulosťou na ôsmich stranách a som presvedčený, že ide o veľmi stručnú a vecnú analýzu a na 66 stranách textu sa zaoberá tým, čo chceme v hospodárskej politike robiť do budúcnosti. Tak ak niekto tvrdí, že materiál je celý o tom, čo tu bolo, a že to chápe a vníma jednostranne negativisticky, tak musím povedať, že to jednoducho nie je pravda.
Ďalej veľmi často opakovaným argumentom je, že vláda nepripravila štátny rozpočet dostatočne včas a že to je chyba a vina tejto vlády, pričom to hovoria tí, ktorí, keď nastúpili k moci po voľbách v roku 1994, tak našli pripravený štátny rozpočet od predchádzajúcej Moravčíkovej vlády a napriek tomu neschválili štátny rozpočet, ale išli cez rozpočtové provizórium. Pritom keď nastúpila k moci naša vláda, nenašla pripravený štátny rozpočet, pretože predchádzajúca exekutíva jednoducho nič nespravila v tejto oblasti, nepripravila práce tak, aby bolo možné schváliť štátny rozpočet v normálnom termíne.
Ďalej sa hovorilo o tom, pán Kozlík hovoril o tom, že je tu nedôvera zahraničných investorov, že je tu pokles kurzu, viacerí páni poslanci to potom opakovali. Pán poslanec Krajči povedal, že je tu historicky najnižší prílev zahraničného kapitálu. Musím povedať, že to jednoducho nie je pravda. Historicky najnižší prílev tu nie je, lebo v prvom polroku tohto roka dosiahol prílev zahraničných investícií vyše 4 mld. korún, pričom je pravdou, že v prvom polroku minulého roka to bolo viac, bolo to takmer 7,6 mld. korún, ale zároveň napríklad v prvom polroku 1997 počas vašej vlády to bolo 1,6 mld. korún, teda ani nie polovica, asi 40 % toho, čo bolo v prvom polroku tohto roku. Nedá sa vyvodzovať veľa záverov z toho, ako je to v ktorom polroku pri tom malom množstve investícií, ktoré sem prichádzajú najmä v porovnaní s okolitými štátmi, lebo niekedy stačí jedna investícia, aby sa to číslo vyhuplo. Tak to bolo aj v prvom polroku minulého roka.
My nie sme spokojní s tým, aký je prílev zahraničných investícií na Slovensko, ale musím povedať, že chceme a robíme všetko pre to, aby sa situácia v tejto oblasti zásadne zmenila a zlepšila, kým vaša vláda robila všetko pre to, aby sem nechodili zahraničné investície, a to je, myslím si, dosť zásadný rozdiel.
Čo sa týka privatizácie strategických podnikov, keď viacerí opoziční poslanci tvrdili, že jediným cieľom tejto privatizácie je rozpredať, čo sa dá, a kryť výdavky štátneho rozpočtu, musím povedať, že to zasa je veľmi jednostranné, veľmi účelové videnie. To, že diskutujeme o tom, či majú byť percentá obmedzenia privatizácie v SPP alebo v energetike, alebo inde, neznamená, že chceme v týchto podnikoch privatizovať majoritu, a to vôbec ešte nehovorí o tom, či ich vôbec chceme privatizovať. Hovoríme o tom, či má byť naša legislatíva legislatívou štandardnou a čistou. A také veci, ako je privatizácia takýchto typov podnikov, sú, samozrejme, veľmi zložitou záležitosťou. Ale práve my pristupujeme k tejto privatizácii štandardným a čistým, prehľadným spôsobom. Najlepšie o tom svedčí to, koľko medzinárodných tendrov sa uskutočnilo počas vašej vlády. Zatiaľ jedinú vec, ktorú privatizujeme, sú Slovenské telekomunikácie, ktoré sa uskutočňujú podľa tendra. Áno, vznikli pochybnosti. Ak vznikajú pochybnosti, opakujem, len pochybnosti o korektnosti tohto procesu, tak sa u nás z toho vyvodzujú aj politické dôsledky, kým vo vašej vládnej koalícii, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to bolo presne naopak. Ten, kto bol aktívnejší v tejto oblasti, tým bol jeho vplyv a reálna pozícia silnejšia.
Ďalej bola výhrada, že sa snažíme o panickú privatizáciu. Je to absolútny nezmysel. Opakujem, jediná vec, ktorá sa zatiaľ privatizuje, sú Slovenské telekomunikácie. Privatizácia bánk je nevyhnutná aj preto, že po vás, páni, ostali v bankách nekryté úvery vo výške asi 100 mld. korún, ktoré budú musieť kryť daňoví poplatníci. To je jeden z vašich darčekov, ktorý ste zanechali tejto krajine. Aj tam budeme postupovať na základe medzinárodných tendrov tak, aby sa banky ozdravili, nie tak, ako ste to urobili napríklad v Investičnej a rozvojovej banke vy, že ste túto banku darovali jednému zo svojich klientov, ktorý ju jednoducho vykradol, a stalo sa, že štát musí platiť miliardy korún na to, aby sa táto banka sanovala.
Čo sa týka toho, že tento materiál - viackrát sa to opakovalo - nedáva žiadnu odpoveď na to, ako ďalej v infraštruktúre, ako ďalej v diaľniciach, toto nie je koncepcia rozvoja diaľnic. Toto je koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky. Vláda schválila koncepciu rozvoja diaľnic, v ktorej hovorí, že do roku 2002 sa na budovanie diaľnic vynaloží 32 mld. korún, teda ročne 8 mld. korún, čo môžete namietať, že to nie je dosť, ale v dnešnej situácii, v ktorej ste zanechali ekonomiku, jednoducho viac venovať na tieto účely nie je v silách a možnostiach našej ekonomiky. Ak si niekto myslí, že sa diaľnice dajú stavať tak, ako ste to robili vy, že pôvodná koncepcia bola do roku 2015, a potom jeden rozšafný minister škrtol jednotku a povedal do roku 2005, tak jednoducho je na omyle a dnešný stav je toho jasným dôkazom.
Viackrát sa hovorilo, že som mal vraj povedať, že máme voči zahraničiu záväzky v oblasti privatizácie strategických podnikov. Nie je to pravda. Všetci, ktorí toto hovorili, buď nevedia, čo hovoria, alebo vedome nehovoria pravdu. K privatizácii pána Mojžiša som sa vyjadroval pre televíziu Markíza a to, čo som povedal, je na zázname v Markíze a veľmi rád budem s kýmkoľvek z vás konfrontovať svoje vyjadrenie. Jediné, čo som na túto tému povedal, je to, že ak chceme byť súčasťou vyspelého sveta, ak chceme byť napríklad členmi Európskej únie a OECD, tak nemôžeme robiť to, čo ste robili vy, že ste diskriminovali potenciálnych zahraničných záujemcov, že ste všetko rozdávali svojim klientom, pričom nakoniec to aj tak skončí v zahraničí a rozdiel je v tom, že výnos nebude mať štát, ale vaši klienti. Takže jediné, čo som povedal, je, že napríklad zákon o strategických podnikoch, tento zákon o zachovaní strategického záujmu štátu, ľudovo nazývaný zákonom o strategických podnikoch, je nezmyslom, je kamuflážou, je figovým listom, ktorý ste vymysleli, je prekážkou nášho vstupu do OECD. Ak máme ambície vstúpiť do OECD a byť súčasťou týchto medzinárodných štruktúr, máme isté záväzky v náprave deformácií, ktoré ste vytvorili a ktoré bránili zahraničným investorom v rovnoprávnom a súťažnom prostredí sa uchádzať o investície.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Bárdos zo Strany demokratickej ľavice - je pravdou, že v tomto materiáli nie sú podrobne rozobraté ďalšie kroky v oblasti toho, čo sa bude robiť s doterajšou privatizáciou, ale toto je rozpracúvané v konkrétnejších materiáloch. Chcem len informovať, že do konca septembra by sme v tejto oblasti mali prijať jasné stanoviská.
Ďalšia výhrada, ktorá zaznela a ktorá zaznela od viacerých, bola, že sa veľa hovorí o bankrotoch a akosi sa veľmi spoliehame na to, že bankroty ozdravia a rozhýbu túto ekonomiku. Vláda prijala špeciálny materiál, ktorý sa volá návrh alebo Koncepcia reštrukturalizácie a privatizácie bank a finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora. Bankrot sa chápe s určitým negatívnym nádychom len ako likvidácia. Pritom je pravdou, že podľa dnešného právneho stavu, ktorý tu doteraz platil, jediným spôsobom bankrotu je vlastne rozpredaj majetku podniku, rozpredaj aktív. Ale práve to, čo navrhujeme my, je, aby proces bankrotu mohol prebiehať aj prostredníctvom takzvanej finančnej reštrukturalizácie alebo reštrukturalizácie pasív, ktoré by umožnili ozdravenie podniku bez toho, aby sa musela zastaviť výroba a rozpredávali jednotlivé majetkové aktíva. Typickou ukážkou podnikov, ktorým by to mohlo pomôcť, sú podniky ako napríklad Východoslovenské železiarne, Nafta Gbely, ktoré majú obrovské problémy, sú zaťažené veľkými dlhmi aj v dôsledku toho, ako boli sprivatizované a potom spravované, ale ktorých hodnota, ak by sa išlo tým klasickým a doteraz jedine možným spôsobom rozpredaja aktív, by klesla na zlomok skutočnej hodnoty, pretože by stratili trhy, zastavila by sa výroba a tak ďalej.
Spôsob, ktorý chceme navrhovať a ktorý aj tento materiál spomína, je, aby sa prostredníctvom tejto finančnej reštrukturalizácie vyvlastnili doterajší vlastníci, ktorí nedostatočne spravovali svoj majetok, aby ťarcha za reštrukturalizáciu naozaj neležala len na daňových poplatníkoch a obyčajných občanoch, ale aj na vlastníkoch, ktorí sú za to do značnej miery zodpovední, aby sa posilnil vplyv veriteľov v týchto problematických podnikoch a aby pod kontrolou veriteľov prebehlo skutočne ozdravenie a aj nájdenie investora, ktorý tieto podniky bude dlhodobo rozvíjať. Čiže v tomto zmysle systém, nový systém bankrotov alebo konkurzov a vyrovnaní by mal mať naozaj oveľa väčší pozitívny efekt a pozitívny náboj, náboj ozdravenia.
Ďalej v stanovisku, ktoré bolo asi stanoviskom celého klubu SDĽ, bola výhrada, že tam chýba kvantifikácia, identifikácia zdrojov na riešenie problémov. Áno, musím povedať, že táto výhrada je opodstatnená a jedna z vecí, ktoré chceme pri ďalšom rozpracúvaní tohto materiálu robiť, je práve klásť dôraz na kvantifikáciu najmä vo väzbe na znižovanie fiškálneho deficitu a verejných výdavkov.
Ďalej k oblasti poľnohospodárstva - myslím si, že veľmi vecne k tomu vystúpil aj pán poslanec Slaný - chcem povedať, že poľnohospodárstvo považujeme za prioritu, aj preto tu je. Iné odvetvia, rezorty - poslanec Jasovský sa pýtal, prečo tu nie je napríklad rozobratá doprava a spoje. Uvažovali sme, či vôbec dať nejaký rezort do tohto materiálu, nakoniec sme sa rozhodli jedine tam dať poľnohospodárstvo najmä kvôli špecifickému postaveniu a aj kvôli tomu, že chápeme a rešpektujeme citlivosť a istú prioritu tohto odvetvia. Zároveň chcem povedať, že vidíme značné rezervy vo zvyšovaní efektívnosti a v znižovaní nehospodárnosti v tomto sektore. Keď pán poslanec Baco rozprával napríklad o tom, koľko dotácií tam išlo, tak zároveň sa treba opýtať, ako tie dotácie boli rozdeľované, ako prispeli k tomu, či sa zvyšovala, alebo nezvyšovala efektívnosť poľnohospodárstva, komu boli tieto dotácie prisudzované, akým spôsobom sa využíval vplyv aj samotného pána poslanca Baca na privatizáciu a na rozdeľovanie vplyvu a majetku v tomto rezorte a vtedy by situácia vyzerala celkom inak, ako bola vykreslená jeho očami.
Myslím si, že pán poslanec Šimko spomenul veľmi dôležitú vec, lebo pohľad musí byť hlbší, nemôže ísť iba o makroekonomickú stabilizáciu, musí ísť aj o inštitucionálne zmeny. Spomenul veľmi dôležitú vec, ktorou je mravný rozmer, kde som presvedčený o tom, že dochádza k náprave jednoducho preto, lebo dnes existuje vôľa, aj keď sú problémy, ale existuje vôľa tieto problémy riešiť, riešiť problémy korupcie, riešiť problémy neprehľadnosti a podobne.
Musím reagovať na absolútne nezmyselné a neopodstatnené obvinenie pána poslanca Krajčiho, ktorý tvrdil, že my sme vykrádali v malej privatizácii a v kupónovej privatizácii. Pán poslanec tu nie je, ale napriek tomu na to musím reagovať, pretože ide o nehoráznosť a nič iné. A je nehorázne počuť to najmä z úst pána poslanca.
Po prvé, z malej privatizácie štát získal prostriedky za vyše 12 mld. Sk, teda viac ako z veľkej privatizácie počas 4 rokov, keď vaša vládna koalícia sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote okolo 120 mld. Sk. Reálny príjem z tohto bol menší ako reálny príjem štátu z malej privatizácie v rokoch 1991 - 1992. A ak potom niekto tvrdí, že veľa z toho bolo privatizované za úvery, ktoré boli zobrané v bankách, a potom úvery neboli platené, tak áno, to je síce pravda, ale opýtam sa, aké to boli banky, ktorým sa neplatilo. Boli to väčšinou štátne banky. Kto vládol v období, keď sa neplatilo týmto bankám, a prečo neprijal dostatočné opatrenia, aby sa tento problém riešil? Vládla vaša vládna koalícia.
Čo sa týka kupónovej privatizácie, presne to isté. V kupónovej privatizácii nedopadli veci tak, ako sme predpokladali, že dopadnú. Ale kto je za to, páni a dámy, zodpovedný? Počas našej vlády sa rozdelili akcie v kupónovej privatizácii. To, že potom nebol dostatočne vykonávaný dohľad nad činnosťou kapitálového trhu, veď vy ste vládli. Ten, kto je považovaný za hrobára slovenského kapitálového trhu, pán Magula, ktorý bol vaším funkcionárom, vaším reprezentantom, bol zodpovedný aj za túto oblasť, a ak vtedy dochádzalo k nejakým neprávostiam a k tunelovaniam, tak jednoducho vy ste boli za to zodpovední, aby sa tak nedialo. Takisto veľkým impulzom toho, aby sa transformovali fondy, boli likvidačné opatrenia hrobára slovenského kapitálového trhu, vášho reprezentanta Magulu ako štátneho tajomníka ministerstva financií. Dnes každé horekovanie nad tým, že v kupónovej privatizácii dochádzalo k tomu alebo onomu, je, žiaľbohu, len pohľad do krivého zrkadla na vlastnú tvár.
Čo sa týka pripomienok pána poslanca Šeptáka, išlo, musím povedať, o veľmi vecné vystúpenie a mnohé z vecí, ktoré naznačil, považujem za dôležité a predpokladám, že budú aj ďalej rozpracúvané. Bola otázka, aké kroky chceme robiť v oblasti eliminácie korupcie, aké opatrenia na zníženie inflácie, ako znížiť daňové zaťaženie. K daňovému zaťaženiu som hovoril, k eliminácii korupcie pripravujeme národný program boja proti korupcii. Schválili sme v tomto parlamente množstvo noviel zákonov, ktoré obmedzujú priestor na korupciu, napríklad sme zrušili akcie na doručiteľa, za ktorými sa skrývali vaši privatizéri, často previazaní s bývalou politickou mocou. Zmenili sme Obchodný zákonník a zákon o cenných papieroch tak, že sa posilňujú právomoci minoritných akcionárov a znižuje sa riziko zneužívania postavenia majoritných akcionárov. Oblasť boja proti výpalníctvu - napríklad v prvom polroku tohto roku bolo zatknutých 7-krát viac výpalníkov ako v prvom polroku minulého roka. Vyšetrujú sa mnohé závažné trestné činy ekonomického charakteru a tak ďalej. Ďalej bola pripomienka a otázka od pána poslanca Šeptáka, čo budeme robiť s exekúciami. Onedlho budete, predpokladám, mať vládny návrh novely, ktorá by mala tento problém riešiť práve v tom smere, aký naznačil aj pán poslanec Šepták.
K vystúpeniu pána poslanca Maxona. Začnem najskôr tým, čo hovoril pán poslanec Delinga, že prioritou v poľnohospodárstve by malo byť zabezpečenie potravinovej sebestačnosti. Na to reagoval kriticky pán poslanec Osuský, ktorý povedal, že to považuje za anachronizmus, čo veľmi ostro napadol pán poslanec Maxon, ktorý, musím povedať, ho napadol absolútne nekorektne a je to typický príklad toho, ako sa prekrúcajú slová. Pán poslanec Delinga hovoril o potravinovej sebestačnosti, pán poslanec Osuský povedal, že potravinová sebestačnosť je anachronizmom, na čo ho napadol pán poslanec Maxon, ktorý povedal, že potravinová dostatočnosť a bezpečnosť je predsa obsiahnutá aj v Spojených štátoch amerických.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je zásadný rozdiel medzi potravinovou sebestačnosťou a potravinovou dostatočnosťou alebo bezpečnosťou. Kto tento rozdiel nechápe, mal by si na chvíľu nad to sadnúť. Nemienil som sa prihlasovať do rozpravy počas rozpravy, ale musím povedať, že na vystúpenie pána poslanca Maxona som chcel reagovať okamžite, pretože bolo doslova ohňostrojom demagógie. Hovoril som už o potravinovej sebestačnosti alebo dostatočnosti.
Ďalej pán poslanec povedal, že som mal povedať, že všetky materiály boli vypracované len sedemčlennou skupinou. Nie je to pravda. Vo výbore som povedal, že jedným z problémov uskutočňovania hospodárskej politiky tejto vlády je aj kvalita a kapacita štátnej správy a že mnohé veci sú také zložité a komplexné, že na to, aby sa vypracovali kvalitne, je kapacita a kvalita štátnej správy obmedzená a práve preto musíme využívať aj externé kapacity. Je to najmä v oblastiach, ktoré sú zložité, ako je reštrukturalizácia bánk, ako je finančná reštrukturalizácia podnikového sektora, ako je priemyselná politika, ako je hospodárska politika, tu využívame aj externé kapacity a v tých externých kapacitách je malá skupina ľudí. Ale musím vás upokojiť, nie je to skupina z M.E.S.A. 10, som tam jediným človekom, ktorý môže byť spájaný so spoločnosťou alebo s inštitúciou M.E.S.A. 10.
Zase prekrúcanie slov. Pán poslanec Maxon ma obvinil, že som ho obvinil z toho, že rozpráva detinské nezmysly. Nikdy som nič také nepovedal. V televízii som povedal, že jeho analýza, politologická analýza dnešnej vládnej koalície je detinskou a účelovou analýzou a čísla, ktoré prezentoval, aby dokázal. 150-miliardovú škodu som označil za nezmysly a hneď som aj vecne reagoval, prečo ich považujem za nezmysly. Takže to je ďalšia konštrukcia, ďalšie vytrhávanie veci z kontextu a jednostranné prezentovanie reality tak, ako to vyhovuje tým, ktorí ich prezentujú. Takisto povedal, že som klamal v záveroch tripartity, čo jednoznačne odmietam a ohradzujem sa voči takémuto obvineniu, a to, že som neklamal, doložil som aj na záveroch tripartity. Ďalej pán poslanec Maxon povedal pár čísel, vraj veľmi dramaticky poklesli devízové rezervy počas našej vlády o 4,2 mld. korún a že to znamená na jedného pracovníka v národnom hospodárstve 90 000 korún straty. Obe tieto tvrdenia nie sú pravdivé a presne vám poviem, aký bol vývoj devízových rezerv.
Od začiatku roka 1998 do konca augusta tohto roka síce poklesli devízové rezervy Slovenskej republiky o 4,4 mld. korún, to je jediné pravdivé na výroku pána Maxona, ale zároveň z hľadiska štruktúry je pravdou toto: z týchto 4,4 mld. USD devízových rezerv k poklesu o 1,6 mld. došlo ešte počas vašej vlády, ešte prv, než sme nastúpili do vlády my. To je po prvé. Počas vlády Mikuláša Dzurindu došlo k poklesu o 0,8 mld. USD, teda o polovičku oproti poklesu, ku ktorému došlo ešte počas vašej vlády. Ďalšie 2 mld. sú len účtovným poklesom devízových rezerv, pretože na jar tohto roku bol zrušený inštitút takzvanej devízovej pozície pre menové účely, keď banky museli držať rezervy práve z hľadiska dodržania tohto inštitútu. Čo znamenalo, že účtovne boli škrtnuté 2 mld. v oblasti devízových rezerv, ale aj v oblasti zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky. Takže ak hovoríme o tomto roku, tak v tomto kalendárnom roku došlo len k účtovnému poklesu o 2 mld. a v tomto roku nedošlo k poklesu devízových rezerv od začiatku roka do konca augusta, aj keď vývoj bol taký, že výška sa menila, klesala a stúpala.
Nedá mi než povedať, že jednoducho nebola pravda, čo rozprával pán Maxon a čo chcel prezentovať verejnosti, ako sme znížili devízové rezervy. Ale zároveň musím povedať, toto treba chápať tak, že keď sa znížia devízové rezervy, o koľko príde jednotlivý občan, je absolútnou neznalosťou veci. Zníženie devízových rezerv znamená, že sa zmenia aktíva v cudzej mene na aktíva v slovenskej mene. Ale tie peniaze sa nevyparia, možno okrem nejakej straty, ktorá môže vzniknúť z kurzových rozdielov. Takže je to len ďalší dôkaz toho, že sa jednoducho často zo strany opozičných kvázi expertov rozpráva do vetra a jediným účelom tohto šibrinkovania s číslami je zavádzať verejnosť a zavádzať verejnú mienku.
Ďalej pán poslanec povedal, že napríklad výkonnosť slovenskej ekonomiky by bola a bude podľa tohto materiálu v roku 2000 asi 78 % oproti rokom počas druhej Mečiarovej vlády. Zasa to nie je pravda, zasa je to nezmysel. Výkonnosť ekonomiky sa meria hrubým domácim produktom, nie rastom, ale objemom hrubého domáceho produktu, a keďže neočakávame pokles hrubého domáceho produktu, hovoril som, ako sa vyvíja HDP v prvom polroku, tak je absolútnym nezmyslom hovoriť, že výkonnosť ekonomiky bude o takmer štvrtinu nižšia v roku 2000, ako bola počas obdobia vašej vlády. Zasa to nemôžem hodnotiť inak než tak, že to je buď neznalosť toho, o čom sa hovorí, alebo zámerné zavádzanie, aby sa v čiernych farbách vykreslila hospodárska politika dnešnej slovenskej vlády.
Pán poslanec Jasovský spomínal odvetvie dopravy, telekomunikácií. Vysvetlil som, že tieto veci budú riešené inde, schválili sme koncepciu rozvoja diaľničnej siete. A pán poslanec Kozlík hovoril o tom, že tie podniky nie sú na tom tak zle, ako sa to snažíme vysvetliť, že napríklad SPP je v dobrej kondícii. Ale, vážení, SPP len za jediný rok má príjmy z tranzitu plynu vyše, myslím, že do 25 mld. korún. Len z tranzitu plynu. Čiže to, že tento podnik dnes má prostriedky a nie je v problémoch, nie je zásluhou toho, že bol v minulosti dobre spravovaný, ale trvám na tom, že v minulosti bol spravovaný zle a že bol jednoducho vykrádaný a to isté platí aj o Východoslovenských železiarňach alebo iných podnikoch.
Aj pán poslanec Jasovský sa nám snažil vyčísliť v čiernych farbách, kam dnešná vláda vedie slovenskú ekonomiku, ale práve počas jeho ministrovania stúpol dlh v jedinom štátnom podniku v Železniciach Slovenskej republiky - počas ministrovania pána Rezeša a pána Jasovského - z 300 mil. korún na 30 mld. korún. Jediný slovenský podnik za 4 roky z 300 mil. korún na 30 mld. Sk. To znamená, že len Železniciam Slovenskej republiky vznikol počas posledných 4 rokov dlh, ktorý znamená na každého občana Slovenskej republiky vrátane dojčiat dlh vo výške 6 000 Sk.
Pán poslanec Húska hovoril ohľadom toho, či je tento materiál založený na chicagskej škole a kritizoval, že chicagská škola sa nikdy nezrealizovala. Hneď na začiatku som hovoril, že tento materiál nie je založený ani na chicagskej škole, ani na monetarizme, tento materiál je založený na poznatkoch aj teoretických, aj praktických a je založený aj na inštitucionálnej ekonómii. Pán poslanec, na novej inštitucionálnej ekonómii, ktorá, myslím si, veľmi jasne rozoberá príčiny, ktoré sú omnoho hlbšie, príčiny problémov, v ktorých tranzitívne ekonomiky sú. Súhlasím s vami v tom, že monetaristický pohľad alebo neoliberálny pohľad, ktorý vlastne zdôrazňoval len makroekonomickú stabilizáciu, bol zjednodušený pohľad, ktorý nešiel po skutočných príčinách, aj keď opatrenia, ktoré tento smer navrhoval, boli potrebné, len neboli dostatočné aj z hľadiska ďalších vecí.
Pán poslanec hovoril o tom, že nejde dokopy to, že sa chceme začleniť do globálnych trendov ekonomického globalizmu a zároveň chceme podporovať malé a stredné podnikanie. Musím povedať, pán poslanec, že tam nie je žiaden rozpor. Rozpor je len pri veľmi povrchnom hodnotení toho, čo sa nazýva globálnym ekonomickým trendom alebo globálnymi ekonomickými tendenciami. Dochádza síce k rastu vplyvu veľkých svetových koncernov, ale zároveň sa nezvyšuje, naopak, znižuje priemerná veľkosť jedného podniku. Takže nie je v rozpore to, že v globalizujúcej svetovej ekonomike nadobúdajú väčšiu silu väčšie koncerny a nie je to v rozpore s tým, že malé a stredné podnikanie je čím ďalej tým dôležitejšie aj vo vyspelých krajinách, tak ako nie je v rozpore to, že v reforme verejnej správy sa presúvajú nejaké kompetencie na nadnárodnú úroveň, napríklad na európske inštitúcie alebo medzinárodné inštitúcie a zároveň sa posilňujú kompetencie miestnej a regionálnej samosprávy. Jednoducho tie tendencie vo svetovom ekonomickom a spoločenskom vývoji nie sú také ploské, ako sú často zjednodušene vnímané.
Ďalej bola výhrada, že na míle vzďaľujeme slovenskú ekonomiku od európskej úrovne. Povedal som, v tom materiáli je kvantifikované, že dnes je tá úroveň približne 48 % priemeru Európskej únie a o 5 rokov by mala byť asi 53 %. Môže sa nám to zdať málo, ale zároveň by sme mali rešpektovať dve veci. Po prvé ani vyspelé európske krajiny nestoja, rastú a rozvíjajú sa a po druhé naozaj sa musíme vysporiadať s tým veľmi negatívnym dedičstvom, ktoré máme. Veľmi súhlasím s pánom poslancom Húskom v tom, keď hovoril, že každé predvídanie je nepresné a skutočnosť je vždy nakoniec iná ako predvídania. Je to tak, je to presne tak a aj preto hovorím, že tento dokument chceme ďalej rozpracúvať a aktualizovať.
Súhlasím tiež s pánom poslancom Kandráčom, ktorý hovoril, že sa v tomto materiáli zaväzujeme, že budeme pružne reagovať na oblasť potrieb školstva a že dnes to celkom nekorešponduje s tým, ako sa nie vláda, no ministerstvo školstva zatiaľ stavia k aktivitám vysokých škôl. Za seba musím povedať, že sa nestotožňujem so stanoviskom ministerstva školstva. Pevne verím, že je potrebné uvoľniť priestor na takéto aktivity, ale zároveň problémom je, ak je tam problém s ústavou alebo so zákonmi, mali by sme čo najskôr zmeniť pravidlá hry tak, aby v tej mizérii, ktorá dnes je, sa neobmedzovali možnosti rozšírenia prístupu k štúdiu aj minimálnym hradením týchto nákladov. Takže naozaj s tým súhlasím a myslím si, že sa nedá s tým nesúhlasiť.
Pán poslanec Hofbauer hovoril, a to je, myslím si, dôležité, že nie je pravda, že predtým neexistovali koncepcie, lebo každý rezort od roku 1993 vypracúval koncepcie. S tým súhlasím, pán poslanec, len problém je, že nebola celková koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky. A potom programové vyhlásenie má každá vláda, problémom je len to, že ak neexistuje celková rámcová koncepcia, ktorá by zosúlaďovala jednotlivé oblasti, skôr či neskôr sa môžu dostať do rozporu a vaše sa aj dostali. Jednoducho nie je možné na jednej strane tvrdiť, že chceme ísť do Európskej únie a do medzinárodných štruktúr a na druhej strane robiť konkrétne kroky v konkrétnych odvetvových a iných politikách, ktoré sú v rozpore s touto ambíciou a ktoré v konečnom dôsledku znamenali vyradenie Slovenska z prvej skupiny krajín.
Ďalej bola výhrada od viacerých poslancov, že chceme výnosy z privatizácie používať vo výdavkoch. To znenie, treba si ho podrobnejšie prečítať, je na strane 47 a hovorí, že chceme aj z týchto zdrojov kryť tlaky vo verejných výdavkoch, ale zároveň hovoríme, a to je dôležité, že chceme znižovať podiel verejných výdavkov na HDP, a zároveň hovoríme, že budeme musieť kryť mnohé výdavky, ktoré nie sú trvalé, ktoré sú dočasné. Napríklad ideme robiť reformu dôchodkového systému. Prekonanie medziobdobia pri transformácii z priebežného na fondový systém je zdrojovo také náročné, že si to vyžaduje obrovské prostriedky, a to sú verejné výdavky. Čiže máme na mysli to, že tlak, ktorý bude daný aj tým, že potrebujeme znižovať verejné výdavky, aj tým, že tam budú náklady, niektoré aj dočasné, na takéto reformné kroky, tak to chceme kryť aj z príjmov privatizácie. Možno to tam nie je uvedené dostatočne presne v tomto zmysle, no budeme sa snažiť to v tomto zmysle dopracovať.
Pani poslankyňa Tóthová hovorila, že som mal v Davose povedať, že bude 70-percentná devalvácia. Zasa musím povedať, že to nie je pravda. Povedal som a na tom trvám, že ak by sme nerobili nevyhnutné opatrenia, ktoré treba robiť, tak by sme sa nevyhli vysokej devalvácii, ktorú koncom minulého roka odhadovala Národná banka, že ak sa neurobia potrebné ozdravné opatrenia, tak môže dosiahnuť až 70 %. Čiže prosím, naozaj nevytrhávajte z kontextu to, čo sa povie a nedeformujte tie vyhlásenia, lebo potom, samozrejme, vyznievajú celkom inak. Ale potom sa to nedá nazvať inak ako demagógiou a snahou proste stokrát opakovanú lož urobiť pravdou.
Pán poslanec Engliš hovoril, pýtal sa, prečo je neudržateľný priebežný systém. No to bolo známe už počas vašej vlády, že je to dané demografickými zmenami a samotnou efektívnosťou a výkonnosťou tohto systému a nikomu neprekáža, že nikto nikomu neplatí. Ale nikto nikomu neplatí, veď reťaz platobnej neschopnosti tu nevznikla teraz. Spomenul som, že od roku 1992 do konca roku 1998 vzrástla z 19 na 370 mld. korún. Toto bolo počas vašich vlád. Dnes nikto nikomu neplatí a my potrebujeme urobiť zmeny, ktoré sú naznačené v tomto materiáli, aj preto, aby sme zvýšili aj platobnú disciplínu, aby sme zaviedli tvrdé rozpočtové obmedzenia, aby konkurzy a vyrovnania boli také pružné, že nebudú zmrazené obrovské zdroje v nefungujúcich a neefektívnych podnikoch.
Pán poslanec Mesiarik vyčítal tomuto materiálu, že v ňom nie je dostatočne podrobne rozpracovaná sociálna politika a ja s ním súhlasím. Aj vo vláde sme sa zhodli na tom, čo ste navrhli aj vy, že by mal byť takýto dokument možno špeciálne spracovaný ako koncepcia reformy sociálneho systému tak, aby to mohlo byť rozpracované podrobne. Zatiaľ bola spracovaná a prediskutovaná koncepcia zamestnanosti a národný program zamestnanosti.
Musím povedať, že pani poslankyňa Aibeková podľa môjho názoru vo veľmi vecnom vystúpení poukázala na viaceré problémy, ktoré tam možno nie sú zachytené. Súhlasím, pani poslankyňa, s tým, že naozaj problém zdravotníctva nie je len problémom posledných rokov, že to naozaj vznikalo veľmi dlho. Ale chcel by som to možno vysvetliť. Vy ste povedali, že je nezmyslom znenie "najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu". Tým sa, samozrejme, nemyslí, že by som chcel adidasky za 5 korún, ale myslí sa tým alebo ako alternatíva tohto výroku by mohlo byť napísané "najvyššia efektívnosť". Lebo znakom najvyššej efektívnosti je čo najvyššia kvalita za čo najnižšiu cenu. Áno, môže sa to preformulovať. Že tam nie je zmienka o odchode do dôchodku, zase je to pravda, lebo proste sa s tým verejne prišlo až po čase, keď bol tento materiál spracovaný, ale určite pri aktualizácii do konca októbra to tam bude rozpracované podrobnejšie.
Taktiež k tomu, že v programovom vyhlásení máme zámer znížiť nezamestnanosť na úroveň okolo 10 % a tento materiál hovorí, že to bude asi 15,7 % v roku 2002, myslím, 15 %, ale to nie je podstatné. Súhlasím s tým, že tento materiál ukázal, že situácia je zložitejšia, ako sme možno predpokladali vtedy, keď sme odhadovali nezamestnanosť. Ale či treba preto prepracovať programové vyhlásenie, to neviem posúdiť, môžem len pripomenúť, že aj vy ste v programovom vyhlásení predpokladali nezamestnanosť pod 10 %. Skutočnosť bola o dosť vyššia a neprepracúvalo sa programové vyhlásenie. No, nie je to pod 10, iste uznáte.
Čo sa týka vystúpenia ohľadom zdravotníctva, chcem povedať, že tiež aj ja osobne mám názor, že treba a v tých dopracovaných verziách sa pokúsime, aby to bolo omnoho konkrétnejšie. Pripravuje sa koncepčný materiál o transformácii zdravotníctva, takže predpokladám, že to bude zapracované.
Pán poslanec Krajči sa pýtal, podľa čoho sme pracovali doteraz, keď taká koncepcia nebola schválená. To ja by som sa rovnako mohol spýtať, podľa čoho ste pracovali 4 roky. K vyhláseniam typu, že klamstvo je pracovná metóda tejto vlády, myslím si, že sa ani nemá zmysel vyjadrovať, najmä ak vieme, kto to hovorí. Je taký film, ktorý sa volá Počúvaj, kto to hovorí.
Pán poslanec Gyurovszky sa pýtal - to je závažná vec -, aká je záväznosť tohto materiálu, aká je jeho previazanosť na legislatívu a iné zámery. Myslím si, že je to veľmi dôležité. Inými slovami, aká je záruka, že táto hospodárska politika sa bude realizovať. No zárukou by malo byť, že po prvé bola schválená vo vláde. Nie je pravda, ako to tu niekto - ospravedlňujem sa, neviem, kto presne, ale niekto z opozičných poslancov - povedal, že bolo strašne veľa pripomienok, že to kritizovali externé inštitúcie. Nie je to pravda. Tento materiál sa prerokoval v hospodárskej rade viackrát. Bol prijatý konsenzom a vo vláde bol prijatý v tomto znení bez pripomienok a s konsenzom bez hlasovania. Čiže to by mal byť prvý predpoklad toho, že sa to bude plniť.
Druhý predpoklad je, že sa vypracúvajú jednotlivé čiastkové politiky, ktoré sú pripravované v súlade s princípmi tohto dokumentu, teda tejto strednodobej koncepcie hospodárskej a sociálnej politiky a v súlade s tým alebo nadväzne na to sú pripravované aj legislatívne zmeny. Napríklad balík zákonov, ktoré vytvoria predpoklady na finančnú reštrukturalizáciu podnikového sektora, sa pripravuje spoločne, teda nie po jednom, lebo sú veľmi dôležité vzájomné väzby. A súhlasím tiež s pánom poslancom Gyurovszkým v tom, že je asi potrebné klásť väčší dôraz na reformu verejného sektora, pretože inak nebudeme schopní naplniť to, čo považujem za jedno zo základných cieľov tohto materiálu. Ten cieľ je vyjadrený tým, že chceme znížiť podiel verejných výdavkov na HDP z dnešnej úrovne vyše 50 % na úroveň okolo 35 až 40 % a zároveň chceme znižovať daňové zaťaženie. Ale toto je možné len vtedy, ak sa uskutoční zásadná reforma v oblastiach verejných výdavkov v jednotlivých rezortoch tak, aby mohli fungovať omnoho, omnoho efektívnejšie.
No ešte poviem azda jednu vec, na ktorú som zabudol, a to je vývoj priemyslu. Pán Kozlík hovoril, že vývoj priemyslu je katastrofálny. V najnovšie vydanej štatistickej správe Štatistického úradu sa hovorí, že vývoj v priemysle bol priaznivejší ako pred rokom za prvý polrok tohto roka. Tržby v priemysle medziročne vzrástli v stálych cenách v každom mesiaci tohto roku, v marci o 5,8 %, v máji 5,3 %, najmenej v apríli. Ale vzrástli aj za celý prvý polrok.
Myslím si, že tieto čísla, fakty a argumenty jasne svedčia o tom, že, žiaľbohu, musím povedať, v mnohých diskusných príspevkoch zo strany opozície neprevládlo vecné hodnotenie tohto textu. Veľmi ďakujem tým poslancom aj z opozície, od ktorých som vecné hodnotenie počul a videl. Môžem spomenúť aj príspevok pána poslanca Brhela a naozaj sa budeme snažiť tieto vecné námety a pripomienky, ako aj, samozrejme, všetky námety a pripomienky klubov alebo poslancov vládnej koalície ďalej zapracovať do tohto dokumentu pri jeho ďalšom rozpracúvaní v nadchádzajúcom období.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)