Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Andrejčáka sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Poslanca Andrejčáka by som rád doplnil o taký detail, ktorý odznel pred pár dňami v televízii, kde minister spravodlivosti predznačil diferencovaný prístup ku konkrétnemu prípadu. Ak v prípade hlasovania o správaní sa k akciám VSŽ zástupcovia Priemyselnej banky budú postupovať pozitívne, ich postup sa bude hodnotiť ináč, ak by pristupovali opačne, teda negatívne. Tak buď nejaká vec platí, alebo neplatí. Buď je kladná, buď je záporná. Ale sám minister spravodlivosti predznačil možnosť buď tak, alebo onak podľa toho, či bude postupovanie a hlasovanie v súlade s predstavou vládnej koalície, alebo nebude v súlade s predstavou vládnej koalície. Takže všetky tieto zbožné predsavzatia o boji s organizovaným zločinom sú smiešne a trápne za stavu, keď kľúčoví predstavitelia vlády sami deklarujú svoju individuálnu predstavu k takzvanému právu, ktoré je právom vtedy, ak im vyhovuje, a nie je právom vtedy, ak im nevyhovuje.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To vy hovoríte.
Pán poslanec Benkovský je ďalší v poradí.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k predloženému materiálu, komplexnému programu boja so zločinnosťou a zároveň hneď v úvode vás všetkých požiadal, aby sme podporili tento predložený návrh, aby ho parlament ako celok vzal na vedomie. Mám na to hneď niekoľko dôvodov.
Účinný boj so zločinnosťou v našej spoločnosti je celospoločenskou požiadavkou. Každý z nás, ktorí sme boli zvolení v parlamentných voľbách v uplynulom roku, sme sa vo volebných programoch svojej strany zaviazali aj na aktívny boj v oblasti boja proti organizovanému zločinu. Preto osobne vítam a kvitujem snahu vlády Slovenskej republiky v tom, že napĺňa jeden z dôležitých, ak nie jeden z najdôležitejších bodov svojho programového vyhlásenia, ktorým boj so zločinom nesporne je. Svojím širokým rámcom napĺňa tiež očakávanie občianskej verejnosti a vytvára základné predpoklady na účinnejšie a efektívnejšie pôsobenie v boji proti zločinu. Každý z nás tiež vie, že na to, aby bol boj so zločinom osobitne organizovaným, účinným, je potrebné, aby okrem technickej, materiálnej, finančnej a personálnej podpory bol aj cieľavedome a účinne koordinovaný.
Tak z médií, ako aj z vlastných poznatkov a skúseností zároveň vieme, že sa nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti vyskytuje množstvo prípadov, keď trestná činnosť nie je odhalená a páchateľ potrestaný práve preto, že zlyháva koordinácia a spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. orgánmi štátnej správy a inými orgánmi, ktoré by mali spolupracovať. Preto zužovanie boja so zločinnosťou na jeden rezort je, myslím si, veľmi nesprávne a nezdravé. Práve z tohto dôvodu zostáva mnoho kriminálnych prípadov neobjasnených a ich páchatelia unikajú trestnej zodpovednosti a zaslúženému trestu.
Osobne ma zaujala jednak analytická úvodná časť materiálu, ktorá popisuje najzávažnejšie formy páchania trestnej činnosti, ale aj stručnú charakteristiku organizovanej kriminality, organický projekt, keď pôsobí stavanie základných cieľov programu a definovanie okruhov subjektov, ktoré v ňom majú pôsobiť. Osobne tiež oceňujem, že predložený program sa snaží o to, aby sa do boja so zločinnosťou zapojili všetky subjekty spoločnosti, nielen štátne orgány. Určenie hlavných predpokladov úspešnosti boja so zločinnosťou rámcovo poukazuje tiež na tie oblasti, ktoré bude potrebné podporiť preto, aby sa naplnili základné zámery spoločnosti v boji so zločinom. Materiál vo svojej nosnej časti stanovuje tiež hlavné úlohy v oblasti legislatívy, inštitucionálnej, materiálno-technickej a personálneho zabezpečenia v oblasti spolupráce a s účinnosťou v oblasti koordinácie. Preto na jednej strane rešpektujem názor pána poslanca Andrejčáka, ale nestotožňujem sa s ním. Nemožno zužovať boj proti organizovanému zločinu a kriminalite ako takej na ministerstvo vnútra, či riešiť v takomto koncepčnom materiáli otázku filmov či konkrétnych firiem, ako o nich hovoril.
Vážené poslankyne, páni poslanci, myšlienka zriadenia národného koordinačného orgánu určeného na boj proti zločinu ma veľmi zaujala. Moje osobné skúsenosti s prácou v rôznych odborných komisiách, resp. v poradných orgánoch, ma presviedčajú o skutočnej potrebe zriadenia takéhoto orgánu, pretože činnosť v nich je sporadická a málo operatívna. Málo operatívne a často aj málo efektívne sú aj výsledky z rôznych medzirezortných stretnutí. Navyše organizovanie takýchto podujatí je náročné, vytrháva odborníkov z jednotlivých rezortov a z jednotlivých oblastí a zo spoločenskej praxe. Nie vždy sa dá zabezpečiť účasť tých istých renomovaných odborníkov. Preto vás všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzývam, aby ste podporili myšlienku zriadenia takéhoto stáleho orgánu. Tento by okrem účinnej koordinácie medzi jednotlivými subjektmi zabezpečoval aj jednotnú prezentáciu problematiky boja so zločinnosťou na Slovensku voči zahraničiu, sústreďoval, analyzoval poznatky a skúsenosti, spracúval zásadné analytické výstupy, ročne vyhodnocoval realizáciu úloh vyplývajúcu z komplexného boja so zločinnosťou a predkladal návrhy na aktualizáciu, prípadne prijímanie nových úloh, tak ako sa to rámcovo aj v navrhovanom predkladanom materiáli hovorí.
Celkom na záver by som odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie smerom k vláde Slovenskej republiky, a to:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady kontrolnú správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou s termínom do 1. 6. 2001."
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, v prvom rade si vyprosím, aby ste komentovali moje vystúpenie vo faktickej poznámke. Vy tam nie ste na to, aby ste reagovali na faktické poznámky, ale riadili schôdzu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, vyprosujem si, aby ste vo faktickej poznámke reagovali na mňa, ale reagujte na ostatného rečníka, nie na to, čo hovoria druhí poslanci. Nech sa páči, pán poslanec, reagujte na ostatného rečníka.
Poslanec R. Hofbauer:
To, čo teraz predviedol môj predrečník, ktorý dal maximálnu podporu Ústavu národného koordinačného orgánu pre boj proti zločinnosti, dokumentuje dve veci. Ak nejaký inštitút a inštitúcia nefunguje, tak sa zriadi na jej činnosť komisia. Ak nefunguje vláda ako celok, tak sa zriadi koordinačný orgán. A toto je predvedené tu.
Táto vláda už zriadila nesmierne množstvo orgánov, organizácií a podporných orgánov, ktoré neznamenajú nič iné, len ďalšie stabilizovanie pozícií koaličných politikov v týchto inštitúciách, o ktorých je dopredu známe, že budú nefunkčné, pretože majú riešiť to, čo nevie riešiť samotný orgán vlády, ktorý je na to ustanovený. Domnievam sa, že taký orgán ako národný koordinačný orgán je nezmyslom. Buď dokumentuje to, že ministerstvo vnútra svoju činnosť robiť nevie, alebo dopredu vyjadruje nedôveru ministerstvu vnútra, o čom pochybujem, pretože na rozdiel od týchto pochybností sa domnievam, že minister vnútra Pittner nie je nekvalifikovaný a nie je neznalý odborník v tejto oblasti. Naopak, považujem takéto ustanovenie nového orgánu, nejakého nadrezortného, nadvládneho za naprosto zbytočné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Vavrík.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
nikto z nás starších takmer po celý život nemal skúsenosti s organizovaným zločinom. Prežili sme väčšinu života v zatvorenej spoločnosti, kde otázky organizovaného zločinu, ak nespomeniem perzekúcie z päťdesiatych rokov, neboli tým problémom, ktorý by trápil spoločnosť, pretože v podstate všetci sme boli neslobodní. Všetci sme nesmeli cestovať, až na nejaké výnimky, a všetci sme sa museli podriaďovať režimu, ktorý vo svojej podstate nebol demokratický a otvorený.
Novembrovým prevratom v roku 1989 sa situácia zmenila. Boli odstránené ostnaté drôty okolo Slovenskej republiky alebo vtedy Československej republiky. Bývalé Česko-Slovensko a po ňom aj nástupnícky štát Slovensko, teda slovenská spoločnosť sa stala otvorenou spoločnosťou, kde so všetkým tým, s čím je spojená západná demokracia a západný systém hierarchie hodnôt, začal prenikať aj organizovaný zločin. Všetky predchádzajúce aj terajšia vláda hľadajú spôsob, ako tomu nebezpečenstvu čeliť. Nie je to ľahká úloha. Tých programov boja s organizovaným zločinom bolo už niekoľko. Ich účinnosť nebola taká, ako by si to žiadala situácia, do ktorej sa naša otvorená spoločnosť dostala.
Tento program alebo tento materiál, ktorý predkladá minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner, treba hodnotiť ako jeden z pokusov vybudovať filozofiu, ale aj inštitucionálnu bázu toho, čomu sa hovorí boj proti organizovanému zločinu. Pred dvoma dňami sme schvaľovali jeden zákon alebo novelu zákona o Slovenskej informačnej službe a už sa tam vlastne prejavil tento problém. Problém, ktorý bol tu alebo o ktorom sa už diskutovalo, to je problém inštitucionálnej bázy boja proti organizovanému zločinu.
Bolo povedané aj pánom ministrom vnútra, že to nemôže byť záležitosť jedného rezortu, ale proti organizovanému zločinu musí bojovať celá vláda, parlament, všetky štátne, ale i neštátne inštitúcie. Tento širší program by som chápal ako vytvárenie inštitucionálno-filozofickej úrovne, pretože v podstate ak tu bolo hovorené pánom Benkovským o vybudovaní Národného koordinačného orgánu boja proti organizovanému zločinu, tak tento by sa dal chápať iba ako priestor, kde by sa mohla utvárať filozofia, kde by sa mohli prediskutúvať filozoficko-právne rámce budúcich právnych úprav boja proti organizovanému zločinu. Ale nemôže to byť akčný program alebo inštitucionálno-akčný program, pretože táto inštitucionálno-akčná báza vyzerá celkom inak v krajinách, ktoré majú vážny problém s organizovaným zločinom a kde sa proti nemu bojuje na inštitucionálnej báze, či už je to Španielsko alebo Taliansko. Práve preto som hovoril už pri schvaľovaní zákona o Slovenskej informačnej službe, že nie je šťastným riešením, ak sa do boja proti organizovanému zločinu týmto spôsobom, ako to urobil zákon o Slovenskej informačnej službe, vťahuje aj Slovenská informačná služba, kde sú jej úlohy celkom iné ako úlohy ministerstva vnútra.
Hovoril som aj o tom, že ak má byť boj proti organizovanému zločinu účinný, je potrebné budovať také inštitucionálne zázemie, ako je trebárs v Španielsku alebo Taliansku, kde sú vyčlenené osobitné orgány v rámci inštitúcie ministerstva vnútra s osobitným ochranným režimom aj s osobitnými právomocami, ktoré môžu účinne bojovať proti organizovanému zločinu. Len tak sa dá potom naplniť praktická stránka alebo právnicko-inštitucionálna stránka boja proti organizovanému zločinu. Hovoril som, že v Španielsku je zložka tajnej polície v rámci ministerstva vnútra, na ňu nadväzujú vyšetrovacie orgány, prokuratúra a súdne inštitúcie s osobitným režimom ochrany ľudí alebo pracovníkov týchto inštitúcií aj s osobitnými právomocami, ktoré môžu bojovať, i keď hovorím, tie výsledky ani tam nie sú také, že by bolo možné hovoriť o likvidácii alebo úplnej likvidácii organizovaného zločinu. No výsledky musia byť hmatateľné a spoločnosť sa proti organizovanému zločinu musí brániť, pretože ak to nebude robiť vláda, ak to nebudú robiť štátne inštitúcie, tak organizované skupiny môžu prerásť ľudovo povedané nad hlavu štátnym inštitúciám a ony vlastne môžu rozhodovať o tom, že bude v Slovenskej republike vládnuť niekto celkom iný ako vláda Slovenskej republiky. Na to, aby toto všetko, táto inštitucionálna praktická báza fungovala, je potrebné, aby nebol rozpor aj v samotných štátnych inštitúciách, a to na najvyššom rangu medzi tým, čomu sa hovorí praktické kroky, a tým, čo sa hlása na verejnosti.
Dobre vieme, že programové vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu, ale aj ďalšie dokumenty hlásajú demokraciu, právny štát, hlásajú snahu o boj proti organizovanému zločinu, ale skutočnosť je niekde celkom inde. Prinajlepšom treba povedať, že vstup tejto vlády do vládnutia na Slovensku nebol príliš šťastný. Už samotný premiér sa dopustil závažného protiústavného kroku, keď zrušil amnestiu danú svojím predchodcom, čím spustil, dalo by sa povedať, organizovaný boj na štátnej úrovni proti jednej inštitúcii, ktorá mala práve poslanie alebo ktorú aj návrh pána poslanca Palka chce zapojiť do boja proti organizovanému zločinu, t. j. Slovenskej informačnej službe. Nebolo šťastné, ak aj tento parlament pritom asistoval, že bol zatvorený riaditeľ Slovenskej informačnej služby, že boli zavretí ďalší pracovníci Slovenskej informačnej služby, ktorým zločiny, z ktorých sú obviňovaní, nikdy neboli dokázané ani nemôžu byť, pretože sa ich nedopustili.
Nie je mysliteľné, aby sa pokračovalo v tejto celonárodnej schizofrénii, aby sa títo ľudia neustále obviňovali, aby boli zaťahovaní. Boli tu pokusy zaťahovať do týchto praktík bývalého premiéra, a to rôznymi protiprávnymi spôsobmi, keď vyšetrovateľ žiada v zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach, aby bývalý premiér Vladimír Mečiar bol zbavený mlčanlivosti. Pritom každý právnik vie, že tu platí nie zákon o utajovaných skutočnostiach a štátnom tajomstve, ale Trestný poriadok § 99, ale aj samotný Trestný poriadok, ale aj samotný zákon o štátnom tajomstve a utajovaných skutočnostiach jednoznačne žiadajú, aby ten, kto má svedčiť v nejakej trestnej veci, bol predovšetkým v prvom rade poverený ochraňovať takéto štátne tajomstvo, takže prinajlepšom by musel o ňom vedieť, musel by ho dať do zoznamu príslušného ministerstva alebo rezortu alebo vlády, do zoznamu utajovaných skutočností a tento zoznam sa vždy uverejňuje v Zbierke zákonov formou oznámenia a samotný zoznam leží na príslušnom rezorte.
Toto všetko aj v prípade kauzy Lexa chýba. Bývalá vláda Slovenskej republiky nikdy nepoverila pána Mečiara, aby ochraňoval únos Michala Kováča ml. ako štátne tajomstvo, pretože sám sa o ňom určite dozvedel asi vtedy ako my ostatní, to znamená z médií. Toto je rozpor teórie s praxou, ktorú táto vláda hlása, ale aj v praktickej rovine ju realizuje. Mohol by som uvádzať aj ďalšie kauzy, korupčné aféry na Úrade vlády, mohol by som uvádzať pokus kriminalizovať bývalú štátnu správu, čierne knihy, množstvo podaní na súdoch, ktorým sa nevyhovie vrátane včerajšieho, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatoval, že bývalý štátny tajomník pán Ladislav Polka sa nijakého protiprávneho konania nedopustil pri výpočte odchodného za výsluhu rokov. Som zvedavý, kto sa tomuto človeku ospravedlní za to, že bol médiami perzekvovaný, politicky znemožňovaný.
A toto sa deje aj ďalej. Presne v teórii, ktorú kedysi popisoval veľký americký teoretik Oliver Vendelín Holmes, ktorý hovorí o tom, že sa môže celkom dobre v spoločnosti vypracovať teória zlého muža a médiá môžu k tomu prispievať celkom slušnou formou. Takže v programe boja proti organizovanému zločinu prinajlepšom chýba aj pasáž, kde by sa hovorilo aj o tom, že sa majú nájsť účinné prostriedky, aby sa do tohto boja zapojili aj médiá, ale nie takou formou, ako dnešné vydanie denníka Nový Čas, v ktorom sa znova biľaguje poslanec opozície Jozef Tarčák a kladie sa mu za vinu niečo, čoho sa v živote nedopustil, čo je zjavným ospravedlnením, teda snahou vládnej koalície ospravedlniť počínanie jedného z terajších šéfov Fondu mládeže pána Kruglu.
A už absolútne zarážajúco pôsobí, ak pán Róbert Čuleň zľahčuje skutočnosť, že jeden z poslancov vládnej koalície prejavoval celkom zreteľne úmysel, aj keď hračkou, voči mojej osobe, keď som stál za týmto mikrofónom a mieril mi červeným svetlom na čelo. To si všimol človek, ktorý prežil celý život v demokracii alebo značnú jeho časť, pretože žil v Kanade, nahral túto skutočnosť v televízii, zaslal mi ju. Je uložená v našom poslaneckom klube v trezore. Znovu chcem zdôrazniť pánu Ošváthovi, ale aj pánu Róbertovi Čuleňovi, ktorý zrejme týmto spôsobom vyjadruje svoj postoj k mojej osobe, pretože som sa mu nechcel nechať zneužiť pred voľbami v Markíze, o čo sa snažil tým, že bol niekoľkokrát v parlamente za mnou a žiadal ma, aby som išiel do Markízy do Sita. Nikdy som to neurobil, pretože Markíza bola zneužívaná práve na politické ciele a ja som v jeho intenciách v tomto zneužívaní nechcel účinkovať.
Zaráža ma potom taká skutočnosť, keď sa niečo zľahčuje. Nejde o to, čím mieril, pán poslanec Ošváth, ide o úmysel, o nenávisť z jeho strany. Aký je rozdiel v tom, ak niekto uskutoční lúpež s detskou hračkou? Len v tom, že pri výmere trestu sa zohľadní skutočnosť, že to chcel spáchať nespôsobilým predmetom. Ale úmysel, pán Palko, aj keď sa usmievate, úmysel sa nedá odoprieť a naozaj, ak sa bude týmto spôsobom pokračovať a vyrábať naďalej z poslancov a politikov opozície zlých mužov, jeden príklad za všetky máme v osobe bývalého premiéra pána Mečiara. Ako chcete presvedčiť ľudí o úprimnosti svojich slov, o snahe, že chcete bojovať proti organizovanému zločinu, keď organizovane terorizujete politiku alebo politikov opozície a robíte na nich organizovaný politický nátlak cez médiá, ktoré ovládate? A to je 97 %.
Potom v tejto spoločnosti naozaj nemôžeme nikdy dospieť k tomu, aby sme sa cítili bezpečne. Ak už ide o zastrašovanie červeným svetlom, pretože také majú aj zameriavače na najlepších zbraniach alebo na najmodernejších, ktoré fungujú, pán minister vnútra, chcem vám povedať, že som to prežil nielen v tomto parlamente z tej tretej lavice, prežil som to aj pri prerokúvaní vydania Ivana Lexu do väzby, keď som sa ráno vracal o 4.30 hodine. Stalo sa to presne pred vchodom do môjho paneláku. Niekto stál za múrom a mieril ním na mňa. Takže tomu zastrašovaniu z parlamentných lavíc a na uliciach sa môže hovoriť celkom dobre tiež organizovaný zločin a boj proti politicky nepohodlnej opozícii, ktorá sa snaží tomuto národu povedať pravdu, ktorá sa mu snaží povedať, že bol oklamaný terajšou vládnou koalíciou, volebnými sľubmi, ktoré nie sú splniteľné.
A preto, pán minister, nesmiete sa na mňa hnevať, nie celkom dôverujem tomu materiálu, ktorý predkladáte. Svoje výhrady som povedal, najmä na inštitucionálnej báze a myslím si, že pokiaľ sa na nej neurobí poriadok, neurobí sa poriadok v morálnej oblasti, lebo nielen právne a inštitucionálne záruky boja proti organizovanému zločinu tu musia byť, ale predovšetkým musí vyspieť morálka vrátane politickej morálky, musíme si zvyknúť hovoriť pravdu na verejnosti, ale aj potom ju naplniť takými istými činmi v praktickopolitickej rovine. Biľagovaním a dehonestovaním opozície v tomto štáte nič nedosiahnete, lebo tomu, že by sme boli v tomto štáte netvormi len my, verí už iba zrejme Róbert Čulen a niektorí ďalší redaktori z Nového Času.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
spoločensko-politické zmeny, ktoré sa odohrali v roku 1989, priniesli so sebou nielen rad pozitívnych zmien, ale pochopiteľne aj negatíva. V historickom kontexte nárast kriminality a inej protispoločenskej činnosti nie je ničím výnimočným. Kriminalita je podmienená sociálne a jej rast je sprievodným javom všetkých veľkých zmien. Z tohto hľadiska je zákonité, že sa prejavil prudký vzostup aj v našej republike. Možno si stačilo uvedomiť túto historickú pravdu hneď na začiatku našej cesty a pripraviť sa na tvrdú realitu. Eufória na jednej strane, krivé pohľady na všetko uniformované na druhej strane urobili však svoje.
V oblasti boja s kriminalitou sa upustilo aj od tých niekoľkých aktivít preventívneho charakteru, ktoré sa realizovali. Poľavilo sa v represii, pričom demokraciu si každý občan predstavoval po svojom. Muselo byť zrejmé, že okrem nárastu takpovediac vlastnej domácej kriminality otvorením sa okolitému svetu okrem z toho vyplývajúcich pozitív budeme musieť čeliť aj negatívnym javom prichádzajúcim spoza našich hraníc. Opatrenia, ktoré sa mohli a mali vykonať, sa zanedbali alebo boli nedostatočné. Varovaním bola aj prognóza vývoja kriminality na Slovensku do roku 1995 a výhľadovo až do roku 2000, ktorú vláda dostala už v máji 1990. Jej cieľom bolo načrtnúť hlavné predpokladané vývojové smerovanie kriminality výhľadovo až do roku 2000.
Neskoršie už v spomínanom roku 1995 bol riešiteľským kolektívom Akadémie Policajného zboru v Bratislave vypracovaný prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality v Slovenskej republike, ktorý už na základe vývoja kriminality a inej protispoločenskej činnosti od roku 1980 do roku 1995 predložil dokonca niekoľko variantov ďalšieho predpokladaného vývoja v tejto oblasti, a to variant optimistický, realistický, pesimistický, ale aj variant varovný. Dnes stojac takpovediac na prahu roku 2000 musíme, bohužiaľ, konštatovať, že sme svedkami pesimistického až varovného variantu. Z tohto pohľadu je možno zarážajúce, že o komplexnom programe boja so zločinnosťou rokujeme až dnes, a nie v minulých rokoch. Všade vo svete je pritom jasné, že kriminalita, tým skôr organizovaný zločin sú fenoménmi, ktorým je lepšie predchádzať alebo riešiť ich následky. A po druhé, je to protivník, proti ktorému sa musí postaviť celá spoločnosť v jednotnom a koordinovanom zápase nielen na národnej, ale dokonca aj na medzinárodnej úrovni.
Nepochybne z tohto dôvodu aj predvstupový pakt v organizovanom zločine medzi členskými štátmi Európskej únie a kandidátskymi krajinami strednej a východnej Európy a Cypru schválený 28. mája 1998 si vyžaduje aj od nás vytvorenie národného kontaktného pracoviska, ktoré bude multidisciplinárnou integrovanou skupinou, ktorá na národnej úrovni bude koordinovať boj s organizovaným zločinom a bude partnerom pre obdobné pracoviská všetkých členských štátov Európskej únie. To je inak aj nepriama odpoveď na faktickú poznámku kolegu Hofbauera, že takáto dohoda bola uzatvorená medzi členskými krajinami, čiže to nie je výmysel ministerstva vnútra.
Niekoľko krátkych poznámok k samotnému programu.
Myslím si, že program je spracovaný na vysokej a odbornej úrovni. Detailne rozoberá jednotlivé problémy, niekde až učebnicovo vysvetľuje pojmy. V analýze pracuje s konkrétnymi číslami, kde by som však chcel pripomenúť a zdôrazniť, že stále ide o zistené trestné činy. Iste aj pán minister vie, že práve v tejto oblasti organizovaného zločinu odborníci, bohužiaľ, odhadujú latenciu pohybujúcu sa v niekoľkých stovkách percent.
Dovoľte mi ešte pár poznámok k niektorým hlavným predpokladom úspešnosti boja so zločinnosťou, tak ako je to uvedené v materiáli.
Jednu malú poznámku k právnym predpokladom. Tvorba a uvádzanie nových zákonov do praxe nie je, samozrejme, jednoduchý proces a hlavne nie rýchly, ale musím konštatovať, že snahou vlád, ktoré tu po roku 1990 boli, konkrétne v roku 1992 sa začalo hovoriť o príprave zákona o prevencii kriminality. Dnes sa končí rok 1999 a tento zákon zatiaľ nebol predložený, i keď mám informácie, že ministerstvo spravodlivosti a najmä Rada vlády na prevenciu s kriminalitou už pristúpila k spracovaniu návrhu tohto zákona a osobne očakávam, že v budúcom roku budeme mať možnosť sa k nemu v parlamente vyjadriť a považujem ho za veľmi dôležitý.
Dovolím si mať aj trošku kritické poznámky k materiálno-technickému zabezpečeniu, čo je tiež jeden z predpokladov úspešnosti boja so zločinnosťou. Citujem vetu z materiálu: "Úroveň materiálno-technického zabezpečenia subjektov boja so zločinnosťou vyplýva z ekonomických možností štátu." Áno, táto veta je pravdivá, ale myslím si, že materiál alebo následné materiály, a určite pán minister nás s nimi oboznámi, by mohol obsahovať, s akými približnými čiastkami sa pri realizácii programu uvažuje, to v predloženom materiáli nie je a predpokladám, že v budúcnosti sa tieto čísla dozvieme. Na niekoľkých miestach sa totiž uvádza, že pri realizácii projektu bude potrebné vychádzať z možností pridelených rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé rezorty. Predpokladám, že keby tieto prostriedky boli dostatočné, dávno by sa napríklad nakúpila pre Policajný zbor nová technika či už automobilová, výpočtová, či už kvalitné prostriedky na výkon operatívno-pátracej činnosti a podobne. Takže pôjdeme do výšky pridelených prostriedkov alebo budeme sa spolu všetci snažiť a zabezpečíme všetky potrebné prostriedky a koľko ich je potrebné zabezpečiť, by malo ministerstvo vnútra navrhnúť a my by sme mali tieto požiadavky ministra vnútra pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok tvrdo podporiť.
Možno azda pár slov na záver. Vážený pán minister, možno by ste v záverečnom slove mohli spomenúť, v materiáli mi totiž osobne chýba istá etapizácia, resp. časový horizont plnenia jednotlivých úloh. Ak by to bolo možné, aká je predstava vášho ministerstva a vlády a časový horizont, to by asi všetkých poslancov zaujímalo a bolo by vhodné o tom hovoriť.
Na záver mi dovoľte povedať, že náš poslanecký klub podporí Program boja s organizovanou zločinnosťou a ostatných kolegov tiež žiadam o podporu tohto materiálu.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí v rozprave vystúpi pán poslanec Vrždák.
Poslanec P. Vrždák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
po politických a spoločenských zmenách, ktoré sa udiali v krajinách strednej a východnej Európy, začal nebývalý nárast všeobecnej kriminality, ale aj nárast organizovanej kriminality. Tento jav bol spočiatku do značnej miery ovplyvňovaný rozpadom veľkého socialistického bloku. Vytvárala sa nová politická, ale aj hospodárska realita, ktorej, ako sa ukázalo, sa najrýchlejšie prispôsobili zločinci.
Z doterajších poznatkov možno konštatovať, že vo všetkých týchto krajinách využívajú páchatelia zločinov šance, ktoré im poskytuje najmä nedokonalá legislatíva, ale aj nízka pripravenosť policajných zložiek na tento nový jav, a to vo všetkých úsekoch činnosti. Samozrejme, tento jav, žiaľ, neobišiel ani Slovenskú republiku. Vzrástli u nás už existujúce formy trestnej činnosti ako veksláctvo, prostitúcia, lúpežné prepady, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a iné, nielen z kvantitatívnej stránky, ale najmä z kvalitatívnej stránky, čím sa tieto druhy trestnej činnosti zaradili k formám organizovaného zločinu. K uvedeným formám sa postupne pridružili iné formy ako pašovanie cigariet a alkoholu, organizované krádeže motorových vozidiel, obchod so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, vydieranie a výpalníctvo, ale aj obchod s bielym mäsom, prevádzačstvo cez štátne hranice a v neposlendom rade aj vraždy na objednávku.
Doterajšie poznatky a skúsenosti z policajnej praxe potvrdzujú závery, že väčšina týchto foriem a metód páchania trestnej činnosti prenikla na naše územie zvonka. Ako vyplýva z pravidelných a operatívnych hodnotení bezpečnostnej situácie v rámci Slovenskej republiky, stav nárastu trestnej činnosti je ovplyvňovaný okrem iného i celkovou činnosťou bezpečnostných zložiek a ich jednotlivých subjektov, ktorých cieľom je najmä objasňovať, stabilizovať a znižovať nárast celkovej kriminality za predpokladu, že stanovené úlohy budú všetky zainteresované subjekty plniť včas a kvalitne. Všetko nasvedčuje o tom, že s kriminalitou musíme žiť a prijímať ju ako nevyhnutnú daň nového smerovania vývoja spoločnosti, nie však sa s ňou zmieriť, ale účinne sa jej brániť všetkými dostupnými spôsobmi a prostriedkami.
Jedným z nich je aj prijatie teraz prerokúvaného komplexného boja so zločinnosťou, ktorý sa zaoberá jednak formami organizovanej trestnej činnosti a genézou doteraz vykonaných opatrení, ako i stanovením cieľov programu a konkrétnych úloh pre všetky zainteresované subjekty. Komplexný program boja so zločinnosťou, ako aj samotné úlohy majú široký záber do všetkých oblastí, v ktorých dochádza k páchaniu akejkoľvek trestnej činnosti s dôrazom na trestnú činnosť s prvkami organizovaného zločinu. Aby všetky úlohy postupne realizované orgánmi štátnej správy boli účinné, je potrebné v prvom rade bojovať proti veľmi nebezpečnému a nežiaducemu javu, a to korupcii. Ak neprijmeme včas rázne opatrenia, tak sa korupcia rozšíri a zakorení celoplošne. Zvlášť nebezpečnou je pre spoločnosť vtedy, ak nositelia výsostných práv v spoločnosti, ako súdnictvo, prokuratúra, polícia, daňoví úradníci i úradníci všeobecnej štátnej správy sú konfrontovaní s korupciou. Dosiahnuť pozitívny stav pri odstraňovaní korupcie znamená, ako je konštatované v programe, vytvárať účinné zábrany, a to najmä v zdokonaľovaní kontrolných a inšpekčných mechanizmov.
Komplexný program boja so zločinnosťou charakterizuje všetky subjekty účastné na boji so zločinnsťou, a to nielen v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj iných rezortov. Avšak opatrenia na odstránenie korupcie uvedené v úlohách sú zamerané iba do radu príslušníkov Policajného zboru a zamestnancov rezortu vnútra. Osobne mi tu chýbajú opatrenia zamerané aj do ďalších rezortov účastných na tomto boji.
Z uvedených dôvodov chcem navrhnúť dve opatrenia, ktoré by bolo možné zapracovať pri realizácii. Ako prvé vytvoriť kontrolný, resp. inšpekčný orgán s patričnými právomocami, ktorý by bol schopný eliminovať korupciu nielen v Policajnom zbore, ale aj vo všetkých subjektoch podieľajúcich sa na realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou, ako sú súdy, prokuratúra a ďalšie orgány štátnej správy. Po druhé, vyčleniť na okresnej či krajskej prokuratúre prokurátora alebo prokurátorov, ktorí by riešili iba prípady spojené s organizovaným zločinom.
Celkom na záver si dovolím vysloviť želanie všetkým nám, všetkým občanom tohto štátu a zároveň i presvedčenie, že nasledujúce roky sa ponesú v znamení kvalitnej a vysokoprofesionálnej práce všetkých zainteresovaných subjektov pri znižovaní kriminality a že tento postup bude podporovať každý, komu záleží na našej budúcnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vystúpil k tomuto bodu, i keď nezvyknem, ale keďže sa v poslednom období - a iste ste to zaregistrovali aj vy, pán minister -, rozpútala okolo mojej osoby nechutná aféra, ktorá ma istým spôsobom v niektorých médiách spája v súvislosti s nejakými drogami, tak musím vystúpiť minimálne v tom zmysle, aby som objasnil aspoň tie skutočnosti, ktoré sa nezhodujú v médiách, lebo ja žiadne iné informácie nemám. A keďže ide o útok nielen na moju osobu, ale aj na poslanca Národnej rady, myslím si, že je to v záujme nás všetkých, pretože obeťou takejto nechutnej aféry sa môže stať ktokoľvek z nás.
V súvislosti s prerokúvaním zákona o Fonde detí a mládeže sa rozpútala kauza alebo rozpútava okolo osoby pána Kuglu. Verejne vyhlasujem, s pánom Kuglom som sa stretol asi dvakrát alebo trikrát počas volebnej kampane, keď pripravoval mítingy pánu Harachovi, teda Demokratickej únii. Boli to stretnutia s mladými ľuďmi na jednotlivých vysokých školách. V celom probléme, ktorým sa spúšťa novela zákona, pán Kugla je bezvýznamná osoba v tom zmysle, že zákon nepredkladá pán Kugla, ale skupina poslancov, a on nemá žiaden dosah na legislatívnu tvorbu. Po ďalšie, pán Kugla má v tomto zákone také postavenie, že je predsedom Fondu detí a mládeže ako jeden z neviem či siedmich alebo deviatich členov. Jeho právomoc rozhodovať o zmluvách, ktoré sú uzavreté medzi jednotlivými nájomcami, nesúvisí priamo s jeho osobou, pretože o tom rozhoduje predstavenstvo - napríklad o tých, ktoré sa spájajú s mojou osobou, predstavenstvo akciovej spoločnosti Hotely Slovakia. Čiže tento človek v celom tomto procese nehrá žiadnu rolu a nemôže byť pre nikoho zaujímavý z nijakých pohnútok, lebo on v tomto procese jednoducho nezohráva žiadnu úlohu.
Napriek všetkému sa spustila nechutná kampaň, ktorá smeruje k tomu, ktorá ma počas dvoch dní obviňuje tým, že v záujme hájiť nájomcov, tých, ktorí to majú prenajaté, som niekde v pozadí, ale, samozrejme, elegantne rečami doložené, aby som nebol priamo obvinený, môžem stáť ja a spúšťa sa aféra, že podhadzujem niekomu drogy. No a vrcholom toho všetkého uváženia je to, keď dnes čítam v novinách pre zmenu zasa inú úvahu od toho pána, že nevylúčil prepojenie na šéfa Markízy pána Ruska a že máme nejaký spoločný záujem o prenajatie hotelov, a dva dni na to som zasa na druhej strane, hájim tých druhých, ktorí to majú prenajaté. No tak potom neviem. To je skutočne nezmysel na zváženie. Verejne vyhlasujem, s pánom Ruskom som sa fyzicky nestretol, nepamätám kedy. Možno pred rokom, dvoma som sa s ním stretol počas dovolenky. Ešte raz, fyzicky sme sa posledné dva roky naisto nestretli. V živote som sa s ním ani s nikým iným nebavil o ničom, čo by malo súvis s touto kauzou. Verejne zároveň vyhlasujem, áno, niektorých nájomcov jednotlivých hotelov poznám, stretávam sa s nimi a neviem a nemám žiadnu indíciu o tom, že by boli previazaní na nejakú mafiu.
Pánu Bajanovi chcem povedať len jedno. To, z čoho ma obviňuje, že som zodpovedný za to, že odišiel tento majetok mafii, budem riešiť súdnou cestou. Len mu chcem pripomenúť alebo vám verejne povedať, že nájomca Juniorhotela Bratislava je ten istý, ktorému pred troma mesiacmi pán Bajan odpredal reštauráciu Meteor a ktorému takisto odpredal niektoré nehnuteľnosti tu prítomný primátor pán Kresánek. Aká súvislosť s čím, neviem. Neviem o žiadnom prepojení na mafiu. Kto vie, nech sa páči, nech koná.
Ďalej chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, keď som analyzoval len to, čo ide médiami, že to smeruje k dvom smerom. Prvá terminológia, ktorú radi používate, ešte raz zdôrazňujem, že pán Kugla, povedané v reči, čo sa používa teraz v posledných rokoch, je človek pána Haracha, lebo som ho stretol len a len na volebných stretnutiach, keď sme boli spolu s Harachom u študentov. Tiež je zaujímavé, prečo pán Harach verejne klame, pretože hovorí, že zmluvy sú absurdné. Dal podnet na Generálnu prokuratúru, ale hovorí o zmluvách, ktoré nemajú nič spoločné s tými, ktoré sú uzavreté. Verejne zavádza a klame, keď hovorí o tom, že odpisová povinnosť na tých hoteloch je vo Fonde detí a mládeže. Nie je to pravda. Odpisová povinnosť je na strane nájomcu takisto, ako je povinnosť platiť daň z nehnuteľností nájomcu za tento objekt či hotel, či nejaký iný objekt. To isté, čo sa týka poistky. Čiže suma, ktorú platí nájomca, pozostáva minimálne zo štyroch častí. Prvá je nájom, ktorý platí vopred na polroka dopredu. To sú tie 3 milióny, keď zoberieme Juniorhotel Jasnú, 3 milióny alebo viac, lebo je tam zakomponovaný koeficient inflácie. K tomu je jeho povinnosťou odpisovať majetok, platiť poistné a daň z nehnuteľností. Kto sa trochu vyzná v ekonomike, môžeme hovoriť o sume 6 - 7 miliónov korún platí nájomca Juniorhotela napríklad v Tatrách, kde je obrat okolo 30 miliónov korún. Prosím vás, ak je nejaký ekonóm, ktorý ma presvedčí o tom a nájde niekoho, že to zoberie ešte za lepších podmienok pre fond, prosím.
Nikdy nikto z tých nájomcov, čo poznám, nebol proti tomu, aby sa vrátil. Naopak, na stretnutí, kde bol predseda Fondu detí a mládeže a ďalší predstavitelia fondu, ako aj ich právni zástupcovia, ten, čo ho poznám, ponúkol, že odovzdá tento majetok kedykoľvek len s tým, aby sa to urobilo tak, ako sa to stalo, keď to preberal. To znamená, aby niekto prebral záväzky za zamestnancov, ktorí sú v týchto zariadeniach, aby odkúpil tak ako on majetok, inventár, ktorý slúži len predmetu činnosti tohto a, samozrejme, aby mu boli uhradené investície, ktoré investoval zo svojich vlastných zdrojov do tohto zariadenia a zlepšoval hmotný stav jednotlivých zariadení. A môže sa to skutočne stať zajtra. Neprekáža, čo budete robiť ďalej, máte na to silu. Prosím. Čiže nie je pravda, že by som stál za niekým, kto sa nejako krvopotne toho drží, a ešte raz hovorím, môj vzťah k nemu je len to, že ho poznám. Ale poznám x ľudí, tak ako iste každý z vás, a to by som musel byť potom za každým väčším podnikom, lebo poznám niektorých ľudí či z ekonomiky, financií a politikov takisto viacerých z vás.
Čiže to je jedna niť, ktorá sa tiahne týmto celým, pretože pán Harach sa dopúšťa ešte ďalších vecí, kde verejne zavádza, čo u mňa vzbudzuje podozrenie. Prečo? To sa dá vecne dokázať, že klame. Tiež vzbudzuje u mňa podozrenie, prečo sa naaranžoval celý bod prerokovania tohto materiálu na utorok ako prvý bod. No keď som si to dal do súvislosti, získavam presvedčenie, ktoré môžem sformulovať vašou terminológiou ako jednu z hypotéz, že to bol zámer predstaviteľov Demokratickej únie, aby preklenuli kauzu Černák tým, že sa spustí kauza s nejakým podhodením drog. Dnes ma znovu obviňuje, za to budem, samozrejme, trestne stíhať pána Kuglu, že som rozširoval informáciu po parlamente predtým, než mu to tam niekto dal, to je Nový Čas dnes, kedy to tam dal, že som už rozširoval po parlamente, že mu niekto dal drogy. Vážení, tvrdil včera v médiách, že drogy mu ktosi podsunul v pondelok o 22.00 hodine. Ja som v pondelok v parlamente nebol, neboli ste tu ani vy. Takisto ako minulý týždeň tiež o tejto informácii som sa nedozvedel do môjho vystúpenia v stredu. Až po mojom vystúpení v stredu som sa dozvedel, že sa niečo také stalo. A on ma obviňuje, že je otázne, ako som vedel, že mu niekto hodil drogy. Či už hodil alebo nehodil, to nechám na zváženie, samozrejme, orgánom činným v trestnom konaní, aby tomu urobili jasno. On ma obviňuje, že som to šíril medzi poslancami ešte predtým. To sú nehoráznosti, ktoré smerujú... a výsledok je len jeden: buď niečo kamuflovať, buď ma zámerne nejak očierniť, ale verejne vám vyhlasujem, že nikomu som v živote neublížil a nemám nepriateľa. Ak niekto chce urobiť zo mňa gaunera, prosím, pán minister, ale aby ste preriešili tento prípad, lebo som si vedomý toho, že to môže byť zajtra hocikto z vás.
Čiže to je jedna vec, ktorá smeruje k Demokratickej únii. Ak nejakú druhú sleduje, že je za tým Markíza a jej riaditeľ a ľudia okolo neho, prosím. Nevylučujem to, ale ešte raz zdôrazňujem, nestretol som sa, nerozprával som sa. A čo sa týka tohto samotného zákona, je mi jedno, kedy sa prerokuje. Skutočne som povedal, mal som k nemu výhrady v tom zmysle, že nie je dobre zostavený, že v niektorých ustanoveniach je v rozpore s ústavou a koniec koncov to potvrdí aj Legislatívna rada vlády, keď si myslím, že neodporučila tento materiál alebo minimálne v niektorých bodoch mala výhrady, to tvrdím i ja. Povedal som, že keď sa tam dostanú ustanovenia, ktoré budú v záujme toho, aby sa s týmto majetkom nakladalo ešte efektívnejšie, tak to podporím aj ja i celý náš klub. Viem, že možno ste netrpezlivý, pán Palko, ale skutočne, možno sa na to dívate tak, že vás sa to netýka a všetko je v poriadku.
Áno, smerujem k záveru. Čiže vás prosím, pán minister vnútra, aby ste sa touto otázkou, ak je možné, zaoberali čo možno najrýchlejšie, aby sa prešetrila celá kauza. Mám čisté svedomie. Tú špinavosť, ktorú spustili niektoré médiá, beriem ako súčasť diskriminačnej kampane voči mojej osobe a, samozrejme, Hnutiu za demokratické Slovensko, ako výsledok neschopnosti riešiť problémy, ktoré bezprostredne zaujímajú Slovensko, riešiť hospodárske problémy a chce sa možno prekryť nejaká iná kauza. Ukazuje sa, že možno v priebehu včerajšieho dňa celkom v tichosti prebehla cez likvidáciu skrytá privatizácia Dunajplavby. Neviem, či má toto nejaký súvis, či to bol účel. Jednoducho sa to udialo, čítal som o tom v novinách Pravda. Takže dávam to do súvislosti.
Na záver chcem povedať, že, samozrejme, budem sa brániť, ako budem vládať proti týmto očierňovačkám. Budem žiadať médiá, aby uviedli skutočnosti také, aké sú, ale moje možnosti sú veľmi skromné. Preto vás žiadam, pán minister, aby ste konali.