Druhý deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. októbra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Lexa, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slota a pani poslankyňa Záborská. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Vojtech Tkáč.
Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
Včera sme rokovanie o bode 11 a 12 skončili rozpravou, teraz pristúpime k hlasovaniu.
Začneme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 375.
Prosím spravodajkyňu pani poslankyňu Oľgu Keltošovú, aby hlasovanie uvádzala.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
v súvislosti s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Súčasne navrhujem, aby vládny návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 1999.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani poslankyni.
Pretože uviedla obidve hlasovania naraz, najprv budeme hlasovať o zaradení tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Pani poslankyňa, ja som nebol včera pri rozprave, čiže najskôr budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Mesiarika a až potom o vašom návrhu.
Najprv treba uviesť návrh pána poslanca Mesiarika, o ňom budeme hlasovať, potom budeme hlasovať o návrhu spravodajcu.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Stručne uvediem návrh, ktorý dal včera v rozprave pán Mesiarik. Navrhol tento návrh zákona stiahnuť. Áno, pán Mesiarik? (Súhlasná odpoveď poslanca.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o uvedenom návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Teraz budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby uvedený návrh sme prerokovali v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu, ako to uviedla pani spravodajkyňa, o pridelení tohto návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehoty na jeho prerokovanie. Hlasujeme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pani spravodajkyni.
Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 377).
Prosím spravodajcu Mariána Mesiarika, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
pri tomto vládnom návrhu na zmenu zákona číslo 100/1988 Zb. v rozprave bol jeden návrh od pána poslanca Brocku, aby návrh zákona bol stiahnutý. Odporúčam o ňom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pána Brocku neprešiel.
Nech sa páči, pán Mesiarik, uvádzajte ďalej.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďalej navrhujem hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec M. Mesiarik:
V ďalšom návrhu navrhujem hlasovať o tom, ktorým výborom bude návrh zákona pridelený, tak ako som predložil a navrhol pri včerajšej správe, teda Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, ktorý bude gestorským výborom, a to s termínom do 29. novembra výbory a do 30. novembra gestorský výbor.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spravodajcovi za uvádzanie hlasovania.
V rokovaní pokračujeme bodom programu
správa o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možnosti dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.
Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Pavla Kanisa, aby uvedenú správu predniesol.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
ctené dámy,
vážení páni,
nedostatok finančných zdrojov je všeobecnou charakteristikou stavu rezortov, ako aj plnenia niektorých základných úloh štátu a úloh obsiahnutých v programových dokumentoch tohto štátu. V minulom týždni bola do výboru pre obranu a bezpečnosť predložená správa o súčasnej finančnej situácii v rezorte obrany a jej možný dopad na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, uvedomujeme si, že v spoločnosti sú inštitúcie, ktoré sú svojou podstatou nadstranícke, sú to inštitúcie, ktoré tvoria podstatu tohto štátu, a preto aj záujem o ich fungovanie, ako aj záujem o informácie o stave takýchto inštitúcií patrí k prioritným úlohám aj Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vítam návrh pána poslanca Siteka, ktorý navrhol túto problematiku ako bod 13, a dovolil by som si upozorniť aj na uznesenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zo 14. októbra, pretože chápem tento návrh ako istý konštruktívny záver ohľadne ducha, ktorý prevládal v diskusii vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Výbor pre obranu a bezpečnosť konštatoval, že nesplnením medziročného nárastu výdavkov štátu na obranu o 0,1 % HDP v zmysle programového vyhlásenia vlády dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Výbor ďalej schválil predloženú správu o súčasnej finančnej situácii v rezorte obrany a jej možný dopad na bojaschopnosť armády. Zároveň žiadal vládu Slovenskej republiky, aby predložila odpočet úloh, ako chce plniť programové vyhlásenie vlády z hľadiska splnenia úloh zahraničnej politiky vstupu Slovenskej republiky do aliancie a zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky.
Ďalej výbor žiadal predsedu Národnej rady, aby tento nový materiál bol prerokovaný na uzavretom zasadnutí Národnej rady pred prijatím rozpočtu Slovenskej republiky v prípade, že vláda nezvýši rozpočet kapitoly ministerstva obrany. Na túto objednávku budeme reagovať tak, že ja osobne budem tlmočiť na dnešnom zasadnutí vlády tento záver výboru pre obranu a bezpečnosť a zároveň začneme pripravovať túto správu, ktorá by sa predložila potom na neverejnom zasadnutí Národnej rady.
Zároveň výbor uložil ministrovi obrany Slovenskej republiky, aby predložil výboru argumenty k požiadavke zvýšenia rozpočtu rezortu ministerstva obrany na 2 % HDP.
Začínam týmto uznesením preto, že pozornosti výboru táto problematika neušla a že sa ňou zaoberá. Dovoľte mi však tento bod využiť aj na to, aby som teda celkovo informoval o stave v rezorte obrany, aj keby tá ústna správa mohla byť oveľa vyčerpávajúcejšia, sústredím sa iba na niektoré základné problémy a stavy.
Programové ciele vlády týkajúce sa ministerstva obrany boli definované v materiáli Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 1999 až 2002.
V rámci realizácie programových cieľov rezort plní úlohy vo viacerých hlavných oblastiach. V príprave na získanie plnohodnotného členstva v aliancii participoval s ministerstvom zahraničných vecí na príprave národného programu prípravy. Na základe skúseností troch členov aliancie sme presadzovali kvalitatívny posun v dosahovaní cieľov interoperability. Slovenská republiky sa prihlásila k 29 cieľom a k 6 dočasným partnerským cieľom. Tieto sú rozpracované na podmienky armády. Na ich dynamickejšie plnenie by bolo treba vyčleniť viac prostriedkov, ktoré rezortu chýbajú.
V nadväznosti na realizáciu rozšíreného Partnerstva za mier po washingtonskom samite intenzívnejšie rozvíjame kontakty s výbormi, agentúrami, veliteľstvami aliancie. V rámci dvojstrannej spolupráce sme rozvíjali najintenzívnejšie vzťahy s USA, Veľkou Britániou, Nemeckom, Holandskom a Francúzskom. Na podporu zvýšenia úrovne jazykovej pripravenosti sme k 1. júlu desaťnásobne zvýšili počet učiteľov jazykových kurzov. Armáda Slovenskej republiky v operácii UNDOF na Golanských výšinách zvýšila v máji 1999 svoju účasť z 30 na 93 príslušníkov. Do operácie KFOR sme vyslali 40-člennú jednotku. Začali sme prvú etapu reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vypracovali sme Koncepciu reformy rezortu ministerstva obrany do roku 2002 s výhľadom do roku 2010, ktorá bola schválená Radou obrany štátu, ako aj vládou Slovenskej republiky. Už k 1. marcu sme vykonali reorganizáciu ministerstva obrany, pričom počet zamestnancov sa znížil o 10 %.
Materiál o koncepcii reformy rezortu ministerstva obrany ste, vážené dámy, vážení páni, dostali vo verzii, ktorá je určená pre verejnosť. Domnievam sa, že tam je jednak obsiahnutá pomerne solídne otázka súčasného stavu v rezorte ministerstva obrany, ako sú tam vymedzené aj základné podmienky a limity reformy rezortu. Je tam vyjadrený strategický zámer a ciele, ako aj postup plnenia uvedených cieľov.
Zo všetkých údajov, ktoré sú tam uvedené, chcel by som aj ja upozorniť na to, že do konca tohto roku počet vojakov v armáde má klesnúť na 35 tisíc a do konca roku 2002 na 30 tisíc. Naplní sa tak úloha, ktorá bola formulovaná viacerými ministrami, či Slovensko potrebuje malú, ale efektívnu, dobre vycvičenú a vyzbrojenú armádu. To, aby sa stalo skutočnosťou, prirodzene, závisí aj od zdrojov, ktoré máme k dispozícii.
Chcel by som zároveň Národnú radu informovať o tom, že po viac ako 30 rôznych akciách, či to už boli vnútrorezortné semináre, či to boli medzinárodné semináre, či to boli zasadania riadnych kolégií a mimoriadnych kolégií, ale aj po diskusiách vo výbore Národnej rady sme dospeli k tomu, že v podstate dnes sú určené základné sekcie integrovaného ministerstva, ako aj základné štáby Generálneho štábu v rámci integrovaného ministerstva. Tento výsledok je záležitosťou konsenzu autorít, ktoré pôsobia v doterajších dvoch subjektoch ministerstva obrany aj v Generálneho štábu. Do konca týždňa budú určení zodpovední ľudia, ktorí budú ďalej organizovať tieto zmeny na nižšej úrovni. Venujeme tejto otázke veľkú pozornosť aj vzhľadom na jej sociálne súvislosti, ktoré prináša.
Poviem otvorene, že bol by som veľmi rád, keby som bol mohol nastúpiť do reformy už možno v treťom roku jej existencie, ak by bol býval pripravený a najmä schválený príslušný dokument v minulom volebnom období, ktorý bol vypracovaný, ale, žiaľ, neboli k nemu prijaté realizačné závery.
Je vyriešená otázka kompetencií medzi politickou obranou a vojenskou odborovou zložkou integrovaného ministerstva obrany. Táto otázka bola vyriešená už 17. augusta 1999, potom bolo o tom ešte veľa diskusii a prišli definitívne závery. Táto otázka nie je dnes problémom. Pred nami je ešte otázka riešiť rozdelenie kompetencií pre veliteľstvo pozemných síl, veliteľstvo vzdušných síl a celkovo posúdiť celkový charakter reformy a predovšetkým stanoviť jednotlivé kroky a tempá, akými sa budú veci realizovať. Prirodzene, chceme sa vyhnúť tomu, aby mala reforma nejakú dramatickú podobu, chceme ju práve rozfázovať, počíta sa teda s tým, že je to reforma, ktorá by mala prebiehať viac rokov s tým, že má stanovené aj konkrétne kroky už pre samotný rok 2000. Je to dôležité preto, že ak berieme vážne cieľ v programovom vládnom vyhlásení, pripraviť sa dokonale na získanie plnohodnotného členstva v aliancií, tak máme na prípravu v podstate jeden až jeden a pol roka podľa toho, ako sa uskutoční budúci samit.
Chcel by som zdôrazniť, že aj keď sa hovorí o finančných zdrojoch, považujem za potrebné hovoriť na prvom mieste o funkčných štruktúrach a obranyschopnosti Armády Slovenskej republiky a až v druhom slede je otázka, či tieto štruktúry budú pripravené na alianciu. Myslím si, že takto treba stavať problém, aj keď budeme diskutovať a sporiť sa o problémoch finančného zabezpečenia, túto otázku treba vždy stavať tak, že na prvom mieste je to, aby rezort, aby armáda plnila to, čo jej ukladá Ústava Slovenskej republiky a jednotlivé zákony, a až potom môžeme hovoriť o kvalite v súvislosti s alianciou.
Keďže v tomto rezorte pôsobili aj viacerí poslanci, súčasní poslanci Národnej rady, predpokladám, že aj diskusia k týmto problémom môže mať skutočne objektívny charakter z cieľom hľadať spoločné riešenia.
Máme vypracovaný harmonogram na spracovanie všetkých organizačných štruktúr, tabuliek mierových počtov, je to rozfázované na viacero krokov a v podstate sa podľa tohto harmonogramu ide, aj keď, prirodzene, podľa toho, ako sa darí riešiť niektoré ciele, je možné v niečom postupovať rýchlejšie, v niečom menej. Chceme, aby všetky koncepčné otázky boli definitívne vyriešené do konca októbra tohto roku.
Vítam aj to, že pri prerokúvaní návrhu reformy bola vo vláde prijatá úloha, aby ministerstvo obrany spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí pripravili istý program pre tých, ktorí budú uvoľnení, a tento program má aj svoj stanovený termín. Vítam to preto, že chceme, aby reforma sa uskutočnila aj vzhľadom na potrebné riešenia niektorých sociálnych súvislostí, čo sa týka už príslušných vekových vrstiev ľudí, ktorí budú odchádzať, alebo čo sa týka aj možnosti nájsť im nové uplatnenie.
Vzhľadom na to, že nedošlo k medziročnému navŕšeniu rozpočtu o 0,1 % HDP, nemohli sme vyčleniť potrebné prostriedky na modernizáciu výzbroje a techniky. To je veľmi dôležité, pretože ak chceme ísť do aliancie, tak v rozpočte by na modernizáciu a investície malo byť minimálne 25 %. Doterajší rozpočet, jeho štruktúra zabezpečuje iba chod tohto rezortu, ale prakticky sa už viac rokov neuvoľňujú zdroje, ktoré sú potrebné na isté modernizačné línie. To má dosah aj na možnosti obranného priemyslu. A ak sa nevyčleňujú na to prostriedky, tak aj ten obranný priemysel, ktorý je potrebný a funkčný, sa dostáva do problémov, dochádza v podstate k jeho postupnému rozpadu, čo podľa nášho názoru bude mať a malo by veľmi závažné dôsledky aj na obranyschopnosť štátu, ako aj na schopnosť produkovať výrobky, ktoré majú svoje uplatnenie aj ako exportný produkt. Chcel by som zároveň upozorniť, že ak hovoríme o zdrojoch, tak práve takéto zdroje rezort obrany vracia naspäť do výroby, čo umožňuje istý, umožní to rast zamestnanosti, a teda ušetrí aj na rôznych sociálnych výdavkoch, ktoré idú z rôznych fondov a ktoré dosahujú už neúnosnú výšku z hľadiska stability aj hospodárenia s týmito zdrojmi.
Nemohli sme zlepšiť sociálne a materiálne podmienky života vojakov základnej vojenskej služby, profesionálnych vojakov. Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že by sme mali rešpektovať, že armáda patrí skutočne k inštitúciám, ktoré majú veľkú autoritu, aj čo sa týka verejnej mienky, a teda je potrebné rešpektovať úlohu a poslanie armády, aj čo sa týka sociálnych podmienok a sociálnej politiky voči ľuďom, ktorí v tomto rezorte a v tejto inštitúcii pracujú. Vypracovali sme síce koncepciu bytovej politiky v rezorte do roku 2002 s výhľadom do roku 2005, no kvôli nedostatku financií sme v podstate mohli riešiť len havarijné stavy objektov.
V oblasti zabezpečenia vojenského výcviku vzhľadom na pridelený objem financií sme nemohli zvýšiť jeho intenzitu, ba naopak po krokoch, ktoré obsahovalo viazanie našich rozpočtových prostriedkov, bolo potrebné a nevyhnutné prikročiť k obmedzeniu výcviku a jeho zastaveniu. Tým, prirodzene, armáda neplní svoje základné poslanie, ak necvičí, ak sa nezdokonaľuje vo svojich bojových schopnostiach. Tendencia je, bohužiaľ, skôr opačná a je to opäť tendencia, kde už viacero rokov je takých, že je síce úsilie udržať to aspoň na rovnakej úrovni, napokon sa to v dôsledku zásahov ministerstva financií nedarí.
Vzhľadom na maximálne šetrenie sme sa okrem interných nariadení zamerali na prísnu kontrolu efektívneho využívania prostriedkov a posilnili sme úlohy inšpekcie ministerstva obrany. Treba však povedať, že aj programy hospodárnosti prinášajú síce zopár miliónov, ale rozhodne vzhľadom na rozpočet nie sú to také prostriedky, ktoré by tvorili nejakú väčšiu závažnú sumu. Podľa môjho názoru sa viaceré veci v oblasti hospodárenia zlepšia tým, že dôjde k integrovanému ministerstvu, a teda prekonaniu duplicitných štruktúr, ktoré boli na ministerstve a na Generálnom štábe. Nechcem rozoberať niektoré veci, ale je celý rad prípadov, kde v dôsledku nedisciplinovanosti a porušovania kompetencií došlo k veľkým finančným záväzkom ministerstva obrany, a to dokonca aj v prípadoch, že boli popodpisované zmluvy a realizované bez toho, aby boli rozpočtovo kryté. Preto chceme pokračovať aj v budovaní systému ekonomických informácií, ktorý by jednoducho zabránil takéto konanie, kde v dôsledku nezodpovednosti jednotlivcov dochádza k vážnym problémom potom, čo sa týka celkovej finančnej stability v rezorte obrany.
Veľmi dôležitú súčasť tvorí - prirodzene, ako v každom období - aj legislatívna práca. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 malo ministerstvo obrany vypracovať a predložiť osem legislatívnych noriem. Splnili sme päť, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 3/1993 Z. z. o zriadení armády v znení neskorších predpisov, návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov v roku 1999, kde konečne došlo k valorizácii týchto výsluhových dôchodkov, a teda prekonal sa hendikep tých občanov, bývalých vojakov, ktorí dostávali výsluhové dôchodky. Takisto sa podarila zmena na doplnenie zákona číslo 114 o sociálnom zabezpečení vojakov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 380 o peňažných náležitostiach vojakov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe, bol pripravený a predložený do Legislatívnej rady, ale po diskusii sme sa rozhodli, že taká rozsiahla novela nemusí byť najlepšou konštrukciou, a preto sme po diskusii s Legislatívnou radou dospeli k tomu, že v prvom štvrťroku bude predložený nový návrh zákona o civilnej službe. Takisto bol vypracovaný legislatívny zámer ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v Legislatívnej rade aj vo vláde.
Chceme zároveň využiť možnosť, že sa pracovná skupina dostala pri novelizácii ústavy už do takej podoby, že máme k dispozícii prvý návrh, ktorý obsahuje aj riešenie istej deľby kompetencií pri organizovaní obrany na ústavnej úrovni, čo je veľmi žiaduce vzhľadom na to, že v doterajšej existencii či už Slovenskej národnej rady, alebo Národnej rady ako inštitúcie samostatnej Slovenskej republiky nedošlo nikdy k takej zhode, aby bola k dispozícii ústavná väčšina na zavedenie takýchto noriem alebo v ústavnom zákone, alebo v ústave. Čiže vítame túto možnosť s tým, že pokračujeme na tvorbe ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky, ak by sa podarilo prijať práve túto časť v rámci novelizácie ústavy, tak potom by sme mohli ustúpiť od kvality zákona ako ústavného, ak to bude žiaduce, a potom by to mohol byť obyčajný zákon, ktorý by dopĺňal tie časti ústavných riešení a ústavných základov, ktoré budú obsiahnuté v novele Ústavy Slovenskej republiky.
Nad plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370 o vojenskej službe. Prijaté právne normy spresnili a skvalitnili viaceré ustanovenia zákonov a napomohli tak ich jednoznačnejšej aplikácii v praxi. Zároveň si dovolím upozorniť, že ak má rezort prechádzať zmenami, ocitá sa v istej problémovej situácii, čo sa týka zákonov, a vychádzame z toho, že zákony spravidla fixujú stavy existujúce, ale musíme rešpektovať aj to, že niektoré zákony musia otvárať kroky, ktoré chceme urobiť v rámci reformy. To sa týka aj novely číslo 3/1993 Z. z., ktorá je na podpis u pána prezidenta.
Za hodnotené obdobie minulého roku vyplynulo pre ministerstvo obrany z plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 1999 šestnásť úloh. Plnenie odborných úloh bolo zároveň podmienené prerokovaním a následným schválením Radou obrany štátu. Tento postup sa priamo dotýkal predovšetkým návrhu koncepcie vojenskej reformy, schválenia početného stavu Armády Slovenskej republiky a správy o plnení záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia, budovania dôvery a bezpečnosti vrátane tendencií ďalšieho vývoja. Z dôvodu vykonávania reorganizácie a reformy armády ministerstvo obrany požiadalo o odloženie niektorých odborných úloh, ktorých plnenie závisí od skončenia prebiehajúcej reorganizácie a reformy rezortu. V dôsledku zložitej ekonomickej situácie bola rezortu obrany zrušená úloha - návrh novozačínajúcich úloh technického rozvoja v roku 1999, kde si priamo uvedomujeme veľmi negatívne súvislosti do budúcnosti. Na takéto úlohy by sa mali vždy nájsť peniaze. Žiaľ, sa to nepodarilo.
Napriek zložitým podmienkam, v ktorých sa rezort obrany nachádza, možno konštatovať, že ministerstvo obrany úlohy stanovené plánom práce plnilo a darí sa ich priebežne realizovať.
Od nástupu súčasnej vlády sa ministerstvo obrany podieľalo na spracovaní prerokovania o uzavretí dohody medzi Výkonným výborom Odborového zväzu civilných zamestnancov armády a ministerstvom obrany. Uzatvorenie tejto dohody, ktorá platí do konca roku 2000, bolo prijaté s obojstranným uspokojením. Chceme naďalej riešiť spolu aj so zástupcami Odborového zväzu civilných zamestnancov aj otázky priebehu reformy a riešenie následkov, ktoré z tejto reformy vyplynú. Tomu bolo venované aj moje posledné stretnutie so zástupcami Odborového zväzu civilných zamestnancov armády.
Vedenie ministerstva sa počas svojho pôsobenia muselo vysporiadať s vyhlásením štrajkovej pohotovosti v štátnom podniku Letecké opravovne Banská Bystrica, kde je ministerstvo obrany zriaďovateľom tohto štátneho podniku. Príčinou vyhlásenia štrajkovej pohotovosti bolo nezaplatenie za časť vykonaných opráv v prospech Generálneho štábu a nedostatok armádnych objednávok. Pri tomto prípade by som chcel povedať, že práve zásahy do rozpočtu často znamenajú nedostatok finančných zdrojov, ktoré nemôžu byť potom použité práve na pokrytie tých zmlúv, alebo na zaplatenie tých prác, ktoré uskutočnili štátne podniky, ktorých zriaďovateľ je ministerstvo obrany. V tomto prípade dôjde k uvoľneniu asi 10 mil. korún za práce, ktoré Letecké opravovne Banská Bystrica už robili, s tým, že z príjmov, ktoré rezort má nad plánovaných 100 mil., a k tomu sme sa dopracovali vlastne na jeseň, že tieto zdroje, ktoré budú zo zhodnocovania či už nehnuteľného majetku, alebo vyradených zbraňových systémov, sa použijú práve na tie horiace problémy, na ktoré zdroje nie sú.
Uvedomujeme si, že toto zhodnocovanie a zdroje na zhodnocovanie by malo viesť k tomu, aby boli investované práve do modernizácie. Žiaľ, sme v takej situácii, že musíme hasiť to, čo horí. Vôbec otázku modernizácie zrejme treba prerokovať aj na úrovni vlády, to nie je len problém rezortný. Vo viacerých armádach v iných krajinách sa to rieši cez vládne rozvojové programy, ktoré smerujú do rezortu obrany. Viaceré problémy vznikajú, prirodzene, aj tam, ak máme záväzky, a potom nie sme schopní ani my ako štátna inštitúcia platiť svoje záväzky dokonca za vykonané práce, ktoré boli odvedené, alebo nie sme schopní dodržiavať zmluvy, ktoré boli podpísané či už v rámci rozpočtu, alebo niektoré aj bez rozpočtového krytia. Takáto situácia sa opakuje už viac rokov v rezorte a treba s ňou definitívne skoncovať aj vzhľadom na garancie, ktoré armáda musí dávať jednotlivým firmám, pretože ak štát už neplatí, tak skutočne to nie je dobrý stav.
Profesionálni vojaci nie sú organizovaní v profesijnej organizácii odborového typu, ministerstvo obrany korektne spolupracuje so spoločenskými a záujmovými organizáciami vojakov, ktoré majú k ministrovi vždy otvorené dvere, závisí od nich, ako túto možnosť využívajú.
Rezort obrany si buduje ústretové vzťahy s médiami od vzniku Armády Slovenskej republiky, pričom základy tejto spolupráce vznikli na Veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne už v roku 1990. Počas posledného roku sa tieto vzťahy rozvíjali a možno ich vo všeobecnosti charakterizovať ako korektné a obojstranne partnerské. V konečnom dôsledku aj takáto mediálna politika ministerstva má vplyvy na verejnú mienku. Vychádzame z toho, že priaznivé čísla, ktoré hovoria o dôveryhodnosti niektorých inštitúcií, vychádzajú zo základného prístupu občanov Slovenskej republiky k existencii armády, kde armádu považujú za dôležitú inštitúciu a inštitúciu, v ktorej aj napriek viacerým problémom, možno aj kauzám nakoniec nedošlo až k takým problémom, ktoré by znevážili jej základné poslanie, ktoré plní. Verejnosť vníma rezort obrany, armádu ako užitočnú a pre štát mimoriadne potrebnú inštitúciu. V skutočnosti možno sumarizovať, že dôveryhodnosť armády a jej obraz v médiách i vo verejnosti môže najviac ohroziť práve pripravovaný nízky rozpočet pre rezort obrany na budúci rok.
V rezorte obrany vzhľadom na integračné záujmy a tendencie sa rozvíja novým tempom aj úroveň jazykovej spôsobilosti. Prijali sme stratégiu urýchlenia jazykovej prípravy v rezorte obrany, kde chceme riešiť cudzojazyčné vzdelávanie všetkých súčastí ministerstva obrany tak, aby sme dosiahli dostatočnú úroveň na vstup do aliancie do konca roku 2000 alebo v roku 2002, podľa toho, ako sa usporiadajú veci v samotnej aliancii.
V oblasti vojenského školstva úroveň prípravy profesionálnych vojakov vyžaduje nové prístupy vo vzťahu k reforme armády. Koncepcia reformy vojenského školstva a vzdelávania v rezorte ministerstva obrany rieši v strednodobom výhľade zmeny v príprave profesionálnych vojakov do roku 2002 tak, aby sa spĺňali požiadavky súvisiace s potrebou našej prípravy vstupu do aliancie.
Hlavným problémom sociálnej politiky v rezorte ministerstva obrany je stabilizácia dôvery k právnym normám, ktoré upravujú oblasť sociálnej politiky. V dôsledku ekonomických problémov Slovenskej republiky sa v súvislosti s prerokúvaním nových právnych úprav opakujú vlny obáv o udržanie dosiahnutých sociálnych istôt profesionálnych vojakov. Sú to konkrétne obavy o odchodné a o výsluhové dôchodky. Následkom tejto nedôvery sa zvyšuje odchodovosť zo služobného pomeru. Tento jav by mohol veľmi negatívne ovplyvňovať personálnu výstavbu ozbrojených síl, ak by sa čo len v jednom prípade obavy profesionálnych vojakov potvrdili.
Chcel by som aj tu na pôde Národnej rady, vychádzajúc zo súčasného stavu v armáde, zdôrazniť, že považujem za nevyhnutné, aby vláda aj parlament rešpektovali doterajší obsah príslušných zákonov týkajúcich sa sociálnych záležitostí, ako aj peňažných náležitostí profesionálnych vojakov. Myslím si, že aj tam dochádza k poklesu reálnych príjmov, a preto to, čo je v doterajších zákonoch fixované, treba brať ako potrebné bez toho, aby sa uvažovalo o nejakom znižovaní. Aj keď sa na ministerstve práce a sociálnych vecí či na ministerstve financií často zaoberajú týmito otázkami a tieto názory už prenikajú aj do verejnosti v rôznej podobe, chcel by som upozorniť Národnú radu, že je v najvyššom záujme poslania Armády Slovenskej republiky, aby ani vláda, ani Národná rada nesiahali na to, čo je obsiahnuté v doterajších zákonoch upravujúcich sociálne súvislosti a peňažné súvislosti profesionálnych vojakov, ako aj občanov, ktorí poberajú výsluhové dôchodky. Aj napriek podpísaným dohodám medzi ministerstvom obrany a ministerstvom školstva sa nám doteraz nepodarilo doriešiť prípravu profesionálnych vojakov na civilných školách v tých odboroch, ktoré nie je ekonomické rozvíjať na vojenských vysokých školách. Ide o lekárov, právnikov, psychológov a žurnalistov.
Vážená Národná rada,
ctené dámy,
vážení páni,
chcel by som končiť práve problematikou, od ktorej smeroval aj ten podnet, aby dnes v Národnej rade bol založený, aby bol tu bod programu, ktorý bude hovoriť o súčasnej situácii v rezorte armády a celkovo v rezorte. Mohol by som uviesť tu veľa čísel, v akom sme stave. Dovolím si však upozorniť iba na to, že návrh rozpočtu na rok 2000 doslova ohrozuje život armády. Je nie celkom normálne a prirodzené, ak sa predpokladá rast HDP o 100 mld. v priebehu roku 2000 a v skutočnosti sa potom dáva v rozpočte nominálne o 1,2 mld. menej rezortu obrany, pričom má splniť vlastne počas jedného roka, možno jeden a pol roka takú závažnú kvalitatívnu zmenu, akou je príprava na členstvo v aliancii.
Opäť by som chcel zdôrazniť, že chápem tieto zdroje ako zdroje potrebné na to, aby rezort obrany, Armáda Slovenskej republiky plnila svoje ústavne stanovené povinnosti a aby plnila to, čo jej ukladajú zákony. Ministerstvo obrany sa pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2000 ocitlo pred riešením zložitej dilemy vyplývajúcej zo základných politických determinantov tvorby štátneho rozpočtu. Na jednej strane sú to medzinárodnopolitické ambície Slovenskej republiky o vstup do medzinárodných bezpečnostných štruktúr, v rámci ktorých sa vláda Slovenskej republiky zaviazala či už programovým vládnym vyhlásením, alebo medzinárodnými dohodami k plneniu konkrétnych úloh v konkrétnych termínoch. Na strane druhej je to zložitá hospodárska situácia Slovenskej republiky, ktorej výsledkom je nielen pokračovanie, ale z hľadiska rezortu ministerstva obrany výrazné zosilnenie reštrikčnej politiky v oblasti rozpočtových výdavkov, ktoré sa prejavilo už v závere roka 1998 znížením rozpočtových výdavkov o 700 mil. Sk. Išlo pritom o výrazne najvyššie zníženie zo všetkých rozpočtových kapitol okrem štátneho dlhu. V roku 1999 bol realizovaný prvý medziročný pokles nominálnej výšky schválených rozpočtových výdavkov rezortu od roku 1993 o 175 miliónov a na rok 2000 je navrhovaný pokles až o 1,2 mld. oproti schváleným výdavkom na rok 1999.
Ministerstvo obrany si uvedomuje zložitosť hospodárskej situácie, v ktorej sa v súčasnosti Slovenská republika nachádza, a má eminentný záujem na hľadaní vnútorných rezerv a zdrojov, a to aj znížením obranných štruktúr mierovej i rozvinovanej armády. Dôkazom toho je pripravovaná reforma rezortu ministerstva obrany, ktorej koncepcia bola už vo vláde schválená. Realizácia reformy je však zložitý proces, ktorý musí zohľadňovať integračné snahy Slovenska o vstup do aliancie a zároveň pri nej nesmie dôjsť k narušeniu obranyschopnosti štátu. Schválením výdavkov vo výške navrhovanej ministerstvom financií sa dostane rezort ministerstva obrany do patovej situácie. Nebude schopný zabezpečiť ani základnú prevádzku útvarov a zariadení a nebude môcť ani prijímať racionalizačné opatrenia na zefektívnenie vynakladania zdrojov, ohrozená bude aj realizácia reformy.
Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že už výška schválených výdavkov na rok 1999 nezabezpečuje základné prevádzkové potreby a základný výcvik vojsk, vypracovalo ministerstvo obrany návrh rozpočtu v dvoch variantoch. Prvý variant rešpektuje limity a ukazovatele stanovené ministerstvom financií. Pre rezort ministerstva obrany je však neprijateľný z týchto dôvodov: Takýto rozpočet by spôsobil úplné zastavenie výcviku vojsk, ktoré v posledných dvoch rokov boli realizované iba na úrovni malých taktických jednotiek a necvičených záloh, bude naďalej pokračovať pokles pripravenosti osôb predurčených pre rozvinovanú armádu. Výcvik záloh neprebieha už od roku 1993. Takýto návrh rozpočtu determinuje zníženie skutočného počtu osôb o 1 240 občianskych zamestnancov v pracovnom pomere a o 670 profesionálnych vojakov v služobnom pomere. Pri zohľadnení skutočnosti, že v roku 2000 končí štúdium na vojenských stredných a vysokých školách 700 nových profesionálnych vojakov, sa počet profesionálnych vojakov, prepustených profesionálnych vojakov úmerne musí zvýšiť na viac ako 1 000 ľudí.
Okrem toho zníženie výdavkov na platy a služobné príjmy na rok 2000 cestou zníženia počtu zamestnancov budú znamenať nárast výdavkov na odstupné zamestnancov v pracovnom pomere hradenom zo štátneho rozpočtu a nárast výdavkov na zabezpečenie výsluhových dôchodkov. Neumožní to realizovať úlohy a aktivity spojené s integráciou do NATO, nebude zabezpečené plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády a Rady obrany štátu. Nebude zabezpečené financovanie aktivít v rámci nasadenia mierových síl a monitorovacích misií. Nebude možné zavádzanie nových informačných technológií a výstavby informačných systémov, pričom napríklad systém velenia je jednou z podmienok na vstup do aliancie. Nebudú v plnom rozsahu zabezpečené základné prevádzkové potreby útvarov a zariadení rezortu. Vzniká riziko možného nevysporiadania pozemkov vo vojenskom obvode Javorina do roku 2012 vo vlastníctve štátu. A napokon nevytvoria sa reálne podmienky na udržanie bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky na úrovni minulých rokov a naďalej bude pokračovať a prehlbovať sa klesajúci trend v mierovom zabezpečení života vojsk a úrovni materiálno-technického zabezpečenia.
Druhý variant, ktorý sme vypracovali, je v súlade s programovým vládnym vyhlásením a vychádza z toho, že rezort obrany by mal dostať 2 % z HDP plánovaného na rok 2000. Takýto návrh zabezpečí realizáciu aktivizačného programu členstva v aliancii vrátane plnenia cieľov interoperability vyplývajúcich z parku. Zabezpečí plnenie úloh stanovených vládou Slovenskej republiky a Radou obrany štátu úmerne disponibilným finančným zdrojom, zabezpečí plnenie úloh spojených s realizáciou reformy rezortu ministerstva obrany, zabezpečenie výcviku vojsk, zabezpečí bežnú investičnú činnosť a rutinnú a štandardnú údržbu pri odstraňovaní najdôležitejších havarijných stavov. Na opravy a údržbu rozhodujúcich druhov zbrane, zbraňových systémov a techniky predovšetkým vo vojenských opravárenských podnikoch a opravovniach bude takisto aspoň viac, ako to bolo po iné roky.
Vážená Národná rada,
ctené dámy,
vážení páni,
na záver môjho úvodného vystúpenia k problematike stavu rezortu ministerstva obrany chcel by som zdôrazniť, že Národná rada má nezastupiteľné miesto v rozhodovaní aj o vytváraní dostatočných finančných zdrojov potrebných pre Armádu Slovenskej republiky na to, aby plnila svoje poslanie a úlohy, ktoré jej určuje Ústava Slovenskej republiky a príslušné zákony týkajúce sa obrany našej vlasti.
Ďakujem vám za pozornosť.