Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu ministrovi a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Výbor pre obranu a bezpečnosť poveril poslanca Jána Siteka, aby bol spravodajcom k tomuto bodu.

Dávam mu slovo.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

chcem na úvod oceniť tú skutočnosť, že jednak koalícia, ako aj opozícia podporila môj návrh, aby sa Národná rada oboznámila s reálnym stavom Armády Slovenskej republiky a vôbec so situáciou v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Keďže sa prihlásim do diskusie, tak prednesiem len návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh znie:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie správu o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky,

B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene riešila vzniknutú situáciu v rezorte obrany."

Ďakujem, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Andrejčák.

(Hlasy v sále.)

Až teraz som otvoril rozpravu. Prvý sa písomne prihlásil pán poslanec Andrejčák, čiže v súlade s rokovacím poriadkom vystupuje ako prvý. Potom, nech sa páči, môžete vystúpiť s faktickou poznámkou alebo ústne sa prihlásiť do diskusie.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

osobitosťou Slovenskej republiky je vzťah k vlastnej obrane aj k vlastným ozbrojeným silám. Dalo by sa to charakterizovať, že je veľmi veľký rozdiel medzi stanoviskom obyvateľstva a stanoviskom politickej špičky. Ak obyvateľstvo Slovenska vidí v armáde, v ozbrojených silách autoritu a dáva to v prieskumoch verejnej mienky najavo, politici sa správajú diametrálne inak. Často mám dojem, že niektorí naši politici sú na pozícii, že o armáde všetko vedia, aj keď nečítali ani vojenské noviny, že všetko môžu a tak sa správajú. Tvrdo zasahujú hlavne do riadenia armády a do rozpočtu, vrátane ministerstva financií. To už aj ja som s niektorými z nich bojoval. Ale všetci spoločne tolerujú prepad armády, znižovanie obranyschopnosti.

Aj dnes pán minister na záver povedal toľko vzletných rečí, čo všetko nebude, len on ďalej bude ministrom. Tým, bohužiaľ, spochybnil svoje vystúpenie, pretože časť tohto vystúpenia bola naozaj veľmi závažná. Dnes je armáda takmer nebojaschopná a má vysokú dôveru obyvateľstva, pretože obyvateľstvo nevie pravdu. Samozrejme, že nemali sme záujem hovoriť všetko, aby sme nestrašili ľudí, ale miera vzťahu politikov k vytváraniu podmienok na obranu štátu sa posunula do horšej polohy, ešte než bola. Dokonca sa ide znižovať rozpočet a nešťastný je človek, ktorý je vo funkcii ministra, nešťastní sú vojaci, ktorí to majú robiť, a zvlášť nešťastní sú dvakrát, keď to ešte zlým spôsobom prezentujú.

A, bohužiaľ, musím hodnotiť, že pán minister ma dnes nepresvedčil. Ja mám predstavu a som presvedčený, že je málo finančných prostriedkov, ale ja som len jeden zo 150 a tu je treba väčšinu hlasov. Veľa poslancov bude vnútorne presvedčených na základe poznania stavu, že treba do iného rezortu veľmi dôležité finančné prostriedky, a má sa rozhodnúť na základe argumentov vyrieknutých inými, že sa ich vzdá a bude hlasovať pre armádu.

Bohužiaľ, vystúpenie, ktoré sme počuli, pochybujem, že by jediného poslanca presvedčilo, že má hlasovať za 5 alebo 10 miliónov zo svojho rezortu a pridať armáde. Budem o tom o chvíľu hovoriť viac. Že je armáda nebojaschopná, sme počuli. Dokonca pred voľbami dnešný pán poslanec Tuchyňa ako náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky jasne povedal v tej rétorike proti HZDS, kedy armáda sa stane nebojaschopná a že odíde. A tých rečí by som mohol spomínať viacej. Je nebojaschopná vyhláseniami politikov a vojakov dvadsaťkrát, ale, bohužiaľ, všetko to boli len vyhlásenia. Našťastie vojakom priamo vo výkone služby tak veľmi nepoškodili. Ľudia nechceli veriť týmto politickým prekáračkám a naďalej dávali slovo vojakom.

Bohužiaľ, na stave bojaschopnosti sa podieľa aj Národná rada. Na minulom pléne sme hlasovali a urobili sme zákon, ktorý poškodil velenie armády. Tým, že zákonom je stanovené, že 1. 1. 2000 v Trenčíne musí byť veliteľstvo pozemného vojska a na ministerstve ani Generálnom štábe nikto nevie, čo to bude a ako to bude, sme vytvorili zákonnú normu, že to tam musí byť. Sú schopní tam dať dohromady ľudí. Z Generálneho štábu ich zobrať a prestane všetko fungovať. No ale našťastie nás nenapadol žiadny zo susedov, tak to prežijeme, ale história nás za to bude veľmi tvrdo súdiť.

Naozaj na ministerstve a Generálnom štábe nevedia, a pán minister to dnes potvrdil, že do konca týždňa vyberú ľudí, alebo ako to hovoril, že zostáva pred nami vyriešiť kompetencie na veliteľstve pozemného vojska. A potom hovoril, že do konca týždňa budú vymenovaní ľudia, ktorí budú zodpovední za zmeny dole. Áno, taký je stav. Nikto nič ešte nevie. Ale môže nás to bolieť a mňa bolí ten stav v armáde.

Poďme uvažovať o tom, čo s podmienkami pre armádu. Armáda a obrana je taká oblasť, v ktorej je veľa tajuplného, veľa neznámeho, polovica populácie, najmenej polovica populácie vôbec o tom nič nevie. Pretože s tým, okrem toho, že stretáva ľudí na ulici, neprichádza do styku a má to ovplyvňovať. Od čoho teda závisí tento stav? Od menšej časti našej občianskej spoločnosti, ale hlavne od podmienok, ktoré vytvárame, a tie vytvára štát. Za ten sme zodpovední za celú populáciu. Musíme teda uvažovať, ako toto závisí od organizačnej oblasti a ako od finančnej.

Z organizačného hľadiska toho veľa neurobíme. Do skončenia volebného obdobia nedôjde k zmenám, resp. do skončenia tejto koalície nebude zmena. SDĽ zostane post ministra, KDH zostane post štátneho tajomníka. Budú sa mať radi, tak ako sa majú doteraz. A ak v minulom volebnom období vtedajší pán poslanec Kanis sa veľmi rád hral na to, aké ťažké rozpory sú na ministerstve obrany medzi ministrom a štátnym tajomníkom, vážení, ja som rád, že nikdy neboli také zlé, ako sú dnes. S tým neurobíme nič. Je to realita. Takým spôsobom slovenská politická scéna realizuje svoje politické ciele.

A ako je to vo finančnej oblasti? Tu by sme mohli pomôcť ako Národná rada. Treba povedať, že by sme nie mohli pomôcť, ale mali pomôcť. A môžeme? Môžeme pomôcť tomuto rezortu? Ja tvrdím, že áno. Ak bude správne a presvedčivo vysvetlené, ako sa užívajú finančné prostriedky, dôjdete, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k záveru, prečo treba vojakom pomôcť. Nie preto, že nám vyhrážajú, že stratia bojaschopnosť. Letci ju už teraz strácajú. Vážení, už prví letci sú takí, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov musia obnovovať výcvik. Už nesmú lietať. A každým dňom budú prichádzať ďalší piloti. Do konca roka stratia schopnosť a právo lietať všetci. Už sa necvičí. Ľudia sa viac starajú o to, ako ohovoriť druhého, než ako sú pripravení. Štáby necvičia. Hádajú sa a navzájom sa podozrievajú. A my potrebujeme argumenty, že do tohto ťažkého stavu (a mohol by ten, kto nemá vzťah k armáde, povedať), že do toho neporiadku, ak to poviem jemne, dávať ďalšie peniaze. Už ste presvedčení o tom?

Ja som nepočul jediný argument, ktorý by minister tu vyriekol alebo nám písomne predložil, vážení, tu máte sumu, ktorú bez zmeny zákona musím vyčleniť. Len kvôli tomu, že niektorí odborníci to nechcú robiť. Ono sa potom dobre bačuje v presúvaní finančných prostriedkov v rámci kapitol ministra a jeho podriadených. Chcete spravodlivo alebo chcete mať čisté svedomie, až budete brať školám, vysokým školám, stredným školám, učiteľom, lekárom a neviem komu všetko, peniaze na armádu? Chcete mať čisté svedomie? Tak trvajme na tom, nech nám presne povedia: Toto môžete, páni poslanci, zmeniť, môžete dať menej peňazí, ale musíte takýto zákon zmeniť. Ale bez toho musíme mať na to finančné prostriedky. A také normy sú viaceré. Je vyhrážanie sa, že nebudeme plniť zmluvy, vydieraním alebo je to krokom riešenia? Ja som presvedčený, že to nie je riešenie. Zahraničné záväzky musíme splniť, za to je minister zodpovedný, že ich splní. On nemá právo povedať, toto nebudem podľa zmluvy robiť, lebo mám málo peňazí. On toto právo nedostal, tak nech to nespomína. Nech spočíta, na čo presne koľko potrebuje. Ja viem, že sa to ťažko robí. Pán minister je civilný politik, ja sa nedivím, záleží na tom, ako dokáže vyťažiť odborníkov.

Ale, vážení, politicky nie je rozhodnuté o vyzbrojovaní armády. A to je jeden z problémov. Budeme mať techniku ruského typu alebo amerického alebo západného? Budeme teraz predávať MIG-y 29 Poliakom, ktorým sú dobré, aby sme za dva roky mohli kričať, že MIG-y 21 sú najhoršie, a preto budeme kupovať americké alebo anglické? Tak ako to chce... nebudem hovoriť dopredu. Alebo budeme udržiavať tie, ktoré momentálne máme, ešte 2, 3 alebo 5 rokov, aby sme nemuseli pýtať ďalšie peniaze? Nie je vyriešené vyzbrojovanie, tak aká modernizácia? Budeme modernizovať tie tanky, ktoré ideme vyhodiť z armády? Radšej dajme peniaze do toho, aby sme zachovali ľudí schopných vymýšľať a vyrábať moderné zbrane.

Prečo to hovorím tak otvorene? Pretože naozaj politické rozhodnutie na to treba. Slovensko to ešte neurobilo. Nie je však ani politicky rozhodnuté o tempe znižovania. Pretože na to ešte vojenské štáby nevypracovali poriadny harmonogram. A preto o akej armáde hovoríme? Pre ktorú je treba 19 mld.? Pre armádu 46-tisícovú alebo 30-tisícovú, alebo 20-tisícovú? Ja som sa to dnes nedozvedel. Nie je pripravený systém nepretržitého velenia. Hovorí sa o tom v takej všeobecnej rovine. Ale skutočnosť je taká, že práve kvôli týmto nerozhodnostiam alebo nerozhodnutým veciam politiky nie je urobený ani kvalifikovaný odhad nákladov. Toto všetko sú náklady, kde sa argumentuje nepresvedčivými podkladmi.

Dovoľte mi, aby som ešte veľmi krátko povedal, že bez finančných prostriedkov minister bude musieť robiť veľmi tvrdé zásahy do armády. Tie zásahy sa dajú robiť také, že budeme ukracovať podmienky, ktoré vojakom doteraz armáda a štát vytvárali. A nebojme sa ich verejne povedať. Alebo budeme veľmi tvrdým spôsobom obmedzovať počty útvarov a vojakov, a povedzme to otvorene. Alebo budeme vytvárať také podmienky, že síce v skromných podmienkach, ale do uváženého rozhodnutia, ako s armádou v budúcnosti naložiť, vyčleníme finančné prostriedky.

Zastavenie lietania, zastavenie výcviku, strašenie ľudí a strašenie aj poslancov nepovažujem za východisko, riešenie. Za východisko považujem veľmi tvrdý nátlak na odborníkov, ktorí sú povinní podklady pripraviť politikom. Pripraviť také podklady, ktoré budú pre vás a pre nás všetkých presvedčivé. Ktoré umožnia, aby naozaj každý uvažoval so znalosťou veci a aby na základe toho bolo vybrané najlepšie riešenie. Ja mám obavu a som presvedčený, že rozpočet, ktorý je v návrhu, je katastrofálne malý, ale mám obavu, že sa neurobilo nič pre to, aby nás presvedčili, že je to inak. A jedno vystúpenie nás nepresvedčí a mám obavy z dosahu na vojakov. Nemusí to byť stratou bojaschopnosti, ale ak nebudú použití odborníci z ministerstva, z Generálneho štábu, nebudú použití odborníci z jednej aj druhej vojenskej akadémie a bude to riešiť len úzka skupina, povedal by som, vojenských neodborníkov, dopadne to s našou armádou veľmi zle. Z toho mám väčšie obavy než z tých ohováračiek, ktoré sa kvôli tomuto v poslednom čase spustili.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší je v poradí prihlásený do rozpravy pán poslanec Sitek.

Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia pani poslankyňa Slavkovská a pani poslankyňa Belohorská.

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Andrejčák, ale aj pán minister tu hovoril o nedostatku financií v rezorte obrany. Ja by som sa chcela k tomu vyjadriť z takého laického postoja. Mne je samozrejme jasné, že armáda má nedostatok financií, ale ktorý rezort nemá nedostatok financií? Ja plne súhlasím s tým, čo tu hovoril pán poslanec Andrejčák. Ak je mešec prázdny, tak si treba stanoviť nejaké priority. Ja si myslím, že omnoho väčšou prioritou ako armáda je zdravotníctvo, školstvo a poľnohospodárstvo. Ak nebudeme mať zdravú generáciu, nebudeme mať dobrých vojakov. Ak ich nebude mať kto školiť, tak nebudeme mať ani dobrých dôstojníkov, a keď im nebudeme mať čo dať jesť, tak nám nie je potrebná ani armáda. Ale ja si myslím, že toto je každému známe a že treba sa skôr opýtať aj na to, či v rezorte ministra obrany neexistujú nejaké rezervy. Ja si myslím, že keď sme poslali napríklad vojenskú jednotku do Albánska, kde vôbec nebola potrebná, že na tom sa dalo tiež niečo ušetriť. A tak ako som sa dočítala v médiách, boli vyplatené veľké odmeny pre politrukov. Aj na tom sa dalo niečo ušetriť. No a tiež by ma zaujímal výsledok toho, koľko pán minister od nástupu prepustil vojakov, koľko prijal a koľko sa na tom ušetrilo a či vôbec sa na tom niečo ušetrilo. Takže toto sú tie veci, ktoré snáď predtým, ako sa žiadajú nové peniaze, by sa mali na ministerstve zvážiť a zaoberať sa doplnením financií aj týmto smerom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pána poslanca Húsku zapisujem do rozpravy, pána poslanca Danka takisto.

Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcela by som dodať k vystúpeniu pána poslanca Andrejčáka ešte jedno upozornenie pre pána ministra, aby sa zobudil, že už nie je opozičným poslancom, ktorý kritizuje svojho kolegu a ministra, ale už je členom vlády. A ako člen vlády tieto veci a tie plače, ktoré tu mal smerom na neschopnosť bojaschopnosti armády, má hovoriť vo vláde. Má vládu veľmi vážne a dôrazne upozorniť na veci, na ktoré upozorňoval ako opozičný poslanec, že táto vláda má robiť kroky v rámci armády na náš deklarovaný vstup a členstvo v NATO. A napríklad jedna z týchto podmienok je aj výcvik pilotov. Načo sú nám stíhačky, ak vieme, že bežný štandard je 2 000 letových hodín na jednu stíhačku? Načo sú nám piloti, ktorí majú mať nalietané v rámci krajín NATO 180 až 200 letových hodín ročne, ak my nie sme schopní naplniť ani hranicu 50 hodín?

Pán minister, takže máte upozorniť premiéra tejto vlády, že keď chodí do zahraničia, napríklad rokuje s prezidentom Spojených štátov, má mu povedať, že máme rezort obrany, ktorý nie je schopný byť členským, byť teda členským štátom NATO.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci Gajdoš, Ošváth a Tuchyňa, mám považovať vaše prihlášky do rozpravy ústne? Pýtam sa, či sa ešte ďalší páni poslanci hlásia do rozpravy k prerokúvanému bodu programu ústne. Pán poslanec Cuper, chcete sa prihlásiť? Nie. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Ako prvý vystúpi spoločný spravodajca pán poslanec Sitek. Po ňom páni poslanci Húska, Danko, Gajdoš, Ošváth a posledný pán poslanec Tuchyňa.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vážený pán minister,

tak ako som už povedal vo svojom vstupe, že cieľom tejto správy je, aby sa Národná rada oboznámila vlastne s reálnym stavom, ako to v skutočnosti vyzerá, začnem od Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

V časti obrana štátu sa píše: "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí medziročný nárast výdavkov štátu na obranu o 0,1 % z HDP." Keď sa pozrieme dozadu, ako vývoj HDP v jednotlivých rokoch na rezort obrany išiel, tak vlastne od roku 1994 išiel v priemere o 2,5 až do 2,1 v roku 1998, potom prišlo to rozhodnutie vlády, že určité finančné prostriedky zaviazala a vlastne aj v roku 1998 klesol rozpočet pod 2 %. Potom sa pýtam, aký je vlastne skutočný stav, to, čo sa deklaruje v programovom vyhlásení vlády, a skutočný stav, v ktorom sa nachádza. Teda treba zmeniť programové vyhlásenie vlády.

Ďalej vláda v tejto stati hovorí: "Vláda uskutoční reformu ozbrojených síl, postupy v ich modernizácii a vo výstavbe jednotiek schopných autonómneho nasadenia, zefektívni štruktúru veliteľských stupňov ozbrojených síl, vytvorí pozemné a vzdušné sily." Pýtal som sa pána ministra vo výbore pre obranu a bezpečnosť, koľko bude stáť reforma. Uvažuje sa okolo 4 mld. korún, to znamená, keď to v priemere počítate na jednotlivé roky, na štyri roky, tak je to cca na jeden rok 1 mld. korún. Čiže ako sa chce zabezpečiť reforma, keď nie je ani na najzákladnejšie potreby? Čiže znovu treba zmeniť programové vyhlásenie vlády aj v tomto odseku.

Ďalej sa píše, že "vláda zabezpečí dobudovanie systému demokratickej kontroly ozbrojených síl, zachová ich nadstranícke a politicky neutrálne postavenie". Je to jedna z podmienok, by som povedal, takých závažných podmienok v súvislosti s integračným úsilím Slovenskej republiky. Aké je zabezpečenie demokratickej kontroly ozbrojených síl, keď minister financií cez viazanie finančných prostriedkov v podstate ovláda rezort obrany? Ja si myslím, že jednoznačne rezort obrany má byť vyčlenený z viazania finančných prostriedkov a jedine parlament môže vlastne zmeniť rozpočet na ministerstvo obrany, a to znamená, že Národná rada by zabezpečovala demokratickú kontrolu ozbrojených síl, tak ako je to v iných krajinách.

Posledný odsek v programovom vyhlásení vlády, citujem: "Vláda zdokonalí systém finančného, zdravotného a sociálneho zabezpečenia vojakov a občianskych zamestnancov, zlepší podmienky života vojakov v základnej službe vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov." Toto sa absolútne rozchádza, ako to hovoril už aj pán minister, čiže vlastne je to naviazané na finančných prostriedkoch, lebo tento odsek je vlastne zlepšenie sociálneho postavenia vojakov, to znamená aj cez legislatívu a vlastne aj cez tie bytové a ostatné otázky súvisiace so sociálnym postavením vojakov.

Čo sa týka rozpočtu ministerstva obrany, všade sa deklaruje, že Slovenská republika sa usiluje o vstup do NATO. Predseda zahraničného výboru pán Weiss chodí po krajinách a všade sľubuje, kde sa zúčastníme na jednotlivých mierových operáciách, ako je armáda pripravená na vstup do NATO, a reálna situácia je úplne iná.

V správe, ktorá bola predložená v rezorte obrany, aj keď je to tajná správa, ale nebudem zasahovať do tých vojenských vecí, sa cituje: "Slovenská republika nesplní medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ku ktorým sa zaviazala." To je napísané v správe. To znamená, že je to závažná informácia. A potom nemôžeme chodiť po zahraničí a hovoriť deklaratívne niečo, keď skutočnosť je úplne iná.

Ministerstvo obrany nie je sociálny ústav. Viete dobre, že tie finančné prostriedky, ktoré dostane, sú prepojené na jednotlivé spoločnosti, to znamená, či už priamo fabriky, alebo iné spoločnosti, ktoré vlastne cez priame a nepriame dane sa znova dostanú do štátneho rozpočtu. Viackrát tu bolo deklarované a bola prijatá aj novela Trestného zákona, podľa ktorej sa má zlepšiť finančná disciplína v štáte, jednotlivé podnikateľské subjekty si majú plniť povinnosti odvodov a predovšetkým v súvislosti aj s vyplácaním miezd. Ja sa pýtam: Ako si to môžu podnikateľské subjekty plniť, keď najväčší neplatič je štát? A vlastne tie záväzky, ktorými sa zaviazal jednotlivým subjektom, či už odvodmi do sociálnych fondov a, samozrejme, uzatvorením zmlúv v súvislosti s dodávaním materiálov a služieb pre Armádu Slovenskej republiky, si neplní. Čiže ako si môže potom niekto plniť povinnosti voči štátu?

Chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že vlastne nie je až taká podmienka, taká prioritná podmienka od NATO, tak ako to včera deklaroval aj poľský minister, že musí to byť nad 2 %.

Áno, malo by to byť okolo 2 %, ale skutočný stav je taký, aby krivka v súvislosti s rozpočtom ministerstva obrany mala rastový trend tak, aby sa prostriedky zvyšovali podľa možnosti štátu. Ale trend je opačný, ba práve hrozivý, keď z 2,5 %, ktoré boli v roku 1998, aj keď hovorím, že viazaním finančných prostriedkov na konci roka vlastne ten koeficient išiel na 1,9 %, sa uvažuje s rozpočtom cca 1,3, 1,4 % na rok 2000.

Treba v tomto smere povedať, že základné poslanie armády, to znamená, aby bola bojaschopná, aby zabezpečovala obranu tohto štátu, nie je zabezpečené. Veď sám pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že armáda necvičí. Čiže toto je vážny stav a treba sa tým jednoznačne zaoberať.

V správe o situácii, ktorá bola predložená do výboru, sa okrem iného cituje, že sa neplatia telefónne služby, neplatia sa poštové služby, neplatia sa faktúry za vodu, za energiu a za základné veci. To znamená, že je to vážny stav, ba povedal by som, je to kritický stav. A dokonca sa tam píše, že sa nevydávajú finančné prostriedky na základné zabezpečenie, to znamená, že sa nevydávajú prostriedky na časť hygienických prostriedkov na osobnú hygienu, pranie bielizne, je obmedzená strihová služba vojakov, to znamená, že sa v armáde nestrihá. A to je, myslím si, základná definícia disciplíny v armáde. Čiže toto je reálny stav armády. A myslím si, že armáda si absolútne nezaslúži od vlády Slovenskej republiky, aby bol takýto stav, lebo má najväčšiu dôveryhodnosť v tomto štáte. Preto by sa žiadalo zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré sú najzákladnejšie pre potrebu žitia Armády Slovenskej republiky.

Za tento stav je zodpovedný nielen minister, ktorý aj keď deklaroval vo viacerých svojich vystúpeniach, či už v elektronických alebo iných médiách, aj pri jednotlivých rokovaniach, že rozpočet armády zabezpečí tie potreby, ale reálny stav je úplne iný, ale je zodpovedný aj premiér, ako to už povedala pani poslankyňa Belohorská, ako predseda obrany štátu. A, samozrejme, je zodpovedný aj prezident ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Čiže v tomto smere by sa mal každý menovaný zamyslieť a vlastne mala by byť venovaná vyššia, by som povedal, realita skutočnosti v súvislosti s požiadavkami Armády Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády sa schvaľuje na štyri roky a vlastne je to programové vyhlásenie vlády, tak ako som v úvode svojho vystúpenia hovoril, ktoré je absolútne v rozpore so skutočným stavom, navrhujem, aby bolo doplnené uznesenie v bode B: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby upravila programové vyhlásenie vlády v stati Obrana štátu v súvislosti so skutočným a s predpokladaným stavom v nadväznosti na vynakladanie finančných prostriedkov v Armáde Slovenskej republiky."

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca Siteka s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Vážení kolegovia, kolegyne,

chcem nadviazať na tú myšlienku pána poslanca, ktorý uvádzal, že súčasní členovia vlády chodia, vrátane poslanca Weissa, po zahraničí a presviedčajú, akú snahu má Slovenská republika vstúpiť do NATO. Vážení, vy robíte kamufláž a ja vám to veľmi vážne hovorím, nielen kamufláž, ale aj klamete. Pretože svojimi reálnymi krokmi robíte všetko preto, aby naša armáda nielen bola nefunkčná, ale mala taký charakter, také parametre, že nebude môcť vstúpiť do NATO. Mečiarova vláda nemala také veľké reči, ale dala financie, dala na vybudovanie armády tak, aby mala parametre, ktoré sú približné na vstup do NATO. Všetci experti, ktorí chodili zo zahraničia, sa pozitívne vyjadrovali o našej armáde, jej výcviku, jej bojaschopnosti. Toto nie je jediná kamufláž, ktorú robíte. Takisto chodíte po zahraničí, hovoríte, aký je demokratizmus na Slovensku, ako sa rozvíja demokracia, ako sa rozvíja ekonomika, a tisíce nezamestnaných rozširujú rady a percentá nezamestnanosti na Slovensku. Preboha, nie je to hanba, takto hovoriť inak, ako je realita?! Preto plne sa pripájam k tomu, čo hovorí exminister, ktorý vie, aká bola situácia a aká je.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska. Po ňom sa pripraví pán poslanec Danko.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

bohužiaľ, musím konštatovať, že tento materiál nemáme v rukách dlhšie k dispozícii ako zhruba jednu hodinu, to znamená, mohli sme urobiť iba to, čomu sa hovorí diagonálne čítanie, teda sme si narýchlo veci prečítali. A môžem vám povedať ako človek, ktorý väčšinu svojho aktívneho výskumného života prežil ako systémový analytik, že som dosť skrúšený z tejto koncepcie. Táto koncepcia je nie koncepcia reformy, ale koncepcia riadeného úpadku. Tu je dokonca v podstate riešenie poskytované ako bezradnosť, presnejšie bezradnosť ako princíp.

Dovoľte mi, aby som sa predovšetkým dotkol niektorých princípov, ktoré si myslím, že je nám potrebné v súvislosti s budovaním ozbrojených síl mladej republiky mať na vedomí. Najprv naše morálne záväzky. Priatelia, fakt, že armáda požíva najväčší stupeň dôvery v slovenskej spoločnosti, je skutočne skoro až prekvapivý s ohľadom na skutočnosti, ktoré sa stále viac a viac objavujú v informáciách, ktoré dostávame. Ale zároveň nás zaväzuje. Je to veľmi priaznivá klíma na to, aby sa vyvíjal aj politický tlak vo vnútri parlamentu, aby sme tento záväzok boli v stave pretaviť do vybudovania obranného systému, samozrejme, na moderné podmienky, na podmienky terajšieho sveta. A v takomto zmysle slova si myslím, že je veľmi potrebné, samozrejme, zobrať do ohľadu, aké sú stupne voľnosti v rozhodovaní, ktoré má takýto malý štát v takom geopolitickom priestore, aký má k dispozícii.

Treba rovno povedať, že považujem za sporné niektoré výklady, ktoré vyjadrujú určitý druh ideológie, ktorý nie je pravdivý ani vo svete. Napríklad sa uvádza na strane 7, že vo vývoji sa prejavuje tendencia preniesť hlavný dôraz zo zvrchovanosti územia na zvrchovanosť občanov a relativizuje zásadu nezasahovania a tak ďalej. Priatelia, táto tendencia bola vždy, veď aj Brežnevova doktrína bola vždy, že treba relativizovať oprávnenie jednotlivých štátov, či majú, alebo nemajú právo sa chrániť, či má nejaká superveľmoc právo tam intervenovať, alebo nie. Ale jednoducho nie je možné koncepciu reformy zostaviť tak, ako pritakanie takej absurdnosti, že vraj odchádza sa od dôrazu zvrchovanosti územia na zvrchovanosť občanov. To nie je jednoducho pravda. Prosím vás, predstavte si, že by toto uskutočňovali Spojené štáty, že povedia, že odchádzajú od zvrchovanosti územia v ich obranných doktrínach a v ich systémoch obrany. Takže jednoducho neprijímame výrazy, ktoré sú svojím spôsobom len prázdnymi výrazmi a výrazmi bezduchosti. Chceme byť bezbranní vo svete, ktorý je neistý?

Ďalej mi dovoľte, aby som spomenul niečo o tom, že nesmieme prepadnúť celkom ilúzii o neohroziteľnosti tohto štátu, teda neohroziteľnosti Slovenska, tobôž keď nám vlastne sústavne vzniká vákuum vlastnej obrannej schopnosti. Ako povedal Pascal, každé vákuum má snahu sa zaplniť vonkajšou silou. Takže ak takto budeme postupovať, tak, naopak, motivujeme, stimulujeme jednoducho dobrodruhov zvonka, ktorí si myslia: No a čo tak zmeniť geopolitické pomery?

A okrem toho navyše treba aj jasne povedať, že ten budúci svet, svet budúcnosti nebude bezpečnejší. Vzrastie tlak tzv. migračného chaosu, vzrastie tlak lokálnych konfliktov. A čo je najdôležitejšie a najnebezpečnejšie, profesionalizácia svetových sietí zločinu vedie ku militarizácii mafií, nielen k tomu, že majú svojich odstreľovačov, bodyguardov a podobne okolo seba, ale že jednoducho prechádzajú na metódy chránenia alebo sprievodného zabezpečenia svojich akcií prostriedkami vojenského donútenia, vojenského v zmysle nasadenia vlastných špeciálnych jednotiek. Preto potreba vôle po obrane by mala byť zachovaná, vláda by sa mala prihlásiť práve k tomu, pretože je vládou mladého štátu, a mala by využiť ten rozsah širokej dôvery, ktorú práve občianstvo k našej armáde má.

Treba ďalej myslieť aj na praktické dôsledky. Načo napríklad je také gesto, ja mu aspoň analyticky nerozumiem, previesť Generálny štáb z Trenčína do Bratislavy? A dokonca sa vykladalo, aké je to významné, že budú spolu na jednom mieste. V období presieťovanej informatiky mať priame prepojenie medzi ministerstvom a štábom nie je problém. Buď nerozumiem tomuto vývoju, pretože vývoj nejakého prerastania štátnopolitického orgánu s odborným orgánom obrany je neprimeraný, alebo to bol nejaký neuvážený prísľub, alebo nejaké gesto, z ktorého budete mať hlavybolenie, a to naozaj veľké.

Myslím si, že bude potrebné viacej tlačiť aj naše politické orgány, aby sme začali znova dôkladnejší dialóg a diskusiu o štátnych záujmoch, pretože z nich by sme mali potom vlastne odvinúť aj štátne obranné záujmy, a to ako povinný dialóg opozície a koalície. Priatelia, my nemáme právo hazardovať s bezpečnosťou tohto štátu, my sme zodpovední za to, aby sme tento dialóg naozaj nadviazali, aby sme ho robili. Aj keď viem, aká je reálna situácia, dokonca aj keď viem, že nielen politický, ale aj tlak lobistických investičných skupín je veľký. Vôbec nerozumiem tomu, prečo sme sa mali vzdať raketového systému, ktorý nás relatívne nič nestál, lebo, ako viete, ako sa dá deblokovať a čo sa dá deblokovať v tejto oblasti, a na druhej strane je to veľmi účinný systém svojimi parametrami zodpovedajúci výkonnosti ktorýchkoľvek iných svetových raketových systémov. A z toho predsa nijako nevyplýva nejaká závislosť. Už si treba uvedomiť, že aj samotný geopolitický fakt, že medzi Slovenskom a Ruskom je veľká Ukrajina, ukazuje, že sme v inom územnom geopolitickom rozprestretí a že, naopak, nemusíme mať k tejto oblasti také veľké výhrady. Ale čo je dôležité, v nedostatku zdrojov je pre nás mimoriadne účinné využiť zdroje deblokácie. Keďže ide o obranné zbrane, priatelia, je to vlastne udržanie okolitých ambícií na reťazi, ak by prípadne chceli zneužiť možný chaos.

Na strane 12 sa hovorí o technologických a materiálnych limitoch. Súhlasím, že by sme mali pre časť výzbroje, ktorá je nadmerná, hľadať ekonomické riešenie. Ale znova opakujem, nie takým slaboduchým spôsobom, aby sme len SU 22 a SU 25 zamenili, a pritom vieme aj o tom, že sú vyjednávania s Poľskom okolo 29. Myslím si, že jednoducho nesmieme predaj zbraní robiť ako bazárový výpredaj, ktorý zoslabí našu efektívnu obrannú silu. My máme právo, nikto tomuto štátu nemôže zobrať právo na primeranú obranu. A tobôž keď ide naozaj a stále o obranu.

Ešte by som chcel povedať, že mi tu chýba čosi, čo je naozaj veľmi potrebné, pretože pre také sofistikované procesy, akými sú procesy vojenského pohybu, akými sú procesy obrany, treba mať na profesionálnej úrovni aj vedu, obrannú vedu. Rozsiahle štáby triviálne špekulujúcich ľudí si nemôžeme dovoliť, ale malé štáby tvorivých ľudí, ktorí hľadajú čo najracionálnejšie usporiadanie štruktúr a hľadajú aj možnosti nových a účinných riešení pre tie oblasti, v horizonte ktorých sa my pohybujeme. Nebudeme sa zapodievať strategickými raketami a podobne, ale je potrebné, aby sme mali vojenskú vedu sústredenú, aby táto tvorila naozaj jadro, ktoré bude generovať obranné riešenie a ktoré pomôže túto koncepciu zostaviť. Túto koncepciu naozaj nepovažujem za účinnú.

Tu na strane 17 sa uvádza, že musíme dosiahnuť posilnenie doktrinálnej pružnosti. Ja navrhujem vo všetkom byť hodne pružný a flexibilný, ale doktrinálna pružnosť je práve záležitosť, ktorá sa veľmi blíži k amorfnosti, teda k čomusi, že keď som pružný v doktríne, tak vlastne nemám žiadnu doktrínu. A toto by som veru nijako vrele nevedel odporúčať ani nášmu ministerstvu obrany.

Na strane 19 sa vyslovuje presvedčenie, že týmto postupom sa podarí proces reformy naštartovať. Znova opakujem, táto koncepcia nemá v sebe tú hĺbku riešenia, ktorá by mohla zaručiť vývoj dopredu. Znova opakujem, koncepcia sa veľmi blíži koncepcii riadeného úpadku. Dôležité je, aby sa začali práce na tzv. bezpečnostnej obrannej stratégii a vojenskej stratégii, o ktorej je reč na strane 20. Bolo by treba, aby to robili sústredené štáby, mozgové potenciály, štáby odborníkov, ktorí by mohli v tejto oblasti pomôcť.

Z týchto dôvodov nenavrhujem, aby sa táto koncepcia prijala. Ja som presvedčený...

Minister obrany SR P. Kanis:

Prijatá je, pán poslanec, vo vláde. To je len dokument pre verejnosť.

Poslanec A. M. Húska:

Aha, ale parlament je verejnosť, tak vám navrhujem, aby ste v tej vláde ešte trocha viacej pouvažovali a hľadali riešenie, lebo musím priznať, je to na úrovni tejto vlády.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Dovoľte mi, aby som doplnil pána poslanca Húsku. Za všetkým, čo tam je, treba hľadať istý zámer. Možnože je predčasné dnes o tom hovoriť, ale aspoň niečo naznačím. Pravým dôvodom, pravou pohnútkou tohto pokusu sťahovať ministerstvo, teda Generálny štáb do Bratislavy, je vybudovanie novej budovy ministerstva obrany, pretože teraz niet ich kam dať. Dá nám jeden minister obrany zo zahraničia darom projekt, postaví nám firma nášho politika, zahraničná firma túto budovu, a Slovensko v tom čase, keď ľudia budú plakať pred lekárňou, že nemajú lieky, bude budovať cez zahraničnú firmu novú budovu. Tento tlak je tvrdý, pán Kanis je iba donútený to realizovať.

K lietadlám. SU 25, vraj je hrozne drahá prevádzka. Má to dva motory. MIG 21 má jeden motor. Najmenej päť MIG-ov nedokáže to, čo jedno SU 25. Takže o tri motory sa používa menej a na rozdiel od MIG-u, ktorý je ťažkopádny, ťarbavý vo vzduchu, má slabé zbrane, tento dokáže kopírovať terén automaticky. To je lietadlo, ktoré ide pán minister Kanis vraj vyradiť ako zlé, aby mu zostali tie šunky, najstaršie MIG-y 21, lebo za tým je boj medzi KDH a SDĽ, či budeme kupovať anglické lietadlá podzvukové, alebo české lietadlá podzvukové. A tie rozprávky o tom, že budeme s Talianmi vyrábať ten náš motor, to je skutočne už tretí pokus, ktorý je nereálny. Ale dalo by sa takto pokračovať, len nemám na to čas.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca Húsku chcú ešte reagovať dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Prvá v poradí - pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Húska poukázal nielen na slabiny tohto materiálu, ale aj na riziká, ktoré pre našu krajinu tento materiál znamená. Ja chcem požiadať pána ministra Kanisa, keby pred parlamentom uviedol, či nesie zodpovednosť za tie riziká aj v súvislosti s tým, že takýto postup môže ohroziť ochranu územnej celistvosti nášho štátu, čo môže mať potom aj trestnoprávne dôsledky. Preto opakujem a prosím pána ministra, aby vyhlásil pred týmto parlamentom, či nesie, či je ochotný niesť zodpovednosť aj v budúcnosti za realizáciu toho, čo nám tu predložil.