Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predkladateľ,
vážená Národná rada,
včera toto plénum schválilo návrh štátneho rozpočtu na rok 2000. Položme si spoločne otázku, či to bola dobrá správa pre občanov tohto štátu, aj v kontexte predkladaného návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. V prvom rade chcem priamo z kontextu štátneho rozpočtu na rok 2000 pripomenúť, že schválený návrh štátneho rozpočtu prinesie v podstate zníženie miezd zamestnancov štátnej správy o 8 - 10 %, že prinesie riziko riešenia reálnych dôchodkov nekrytím nákladov na valorizáciu dôchodkov, to znamená s rizikom poklesu dôchodkov, reálnych dôchodkov o 10 %, alebo prehĺbenia deficitov, s ktorými plánoval štátny rozpočet, prípadne verejnoprávne inštitúcie.
Včera bola spochybnená Národnou bankou miera inflácie, s ktorou ráta štátny rozpočet 10 %. A Národná banka hovorí, že dokonca 11 až 12 % pri rozhodnutí vlády o zmenách cien je absolútne pochybných a že miera inflácie bude pravdepodobne podstatne vyššia. Miesto stability slovenskej koruny, o ktorej tu recitovala ministerka financií pani Schmögnerová, samotný štátny rozpočet deklaruje, že počíta alebo môže prísť k znehodnoteniu slovenskej koruny o 12 %. A Najvyšší kontrolný úrad vytýka vo svojom stanovisku, že v tomto prípade chýba v štátnom rozpočte krytie 2,5 mld. korún, ktoré bude predstavovať príslušné znehodnotenie slovenskej koruny.
Vážená Národná rada, koaliční poslanci, v podstate ste schválili preťaženie daňového systému a opäť návrh štátneho rozpočtu hovoril o tom, že napriek zníženiu v oblasti daní z príjmov o 6 mld. korún daňového zaťaženia štátny rozpočet počíta so zvýšením príjmov v oblasti daní o 9 mld. korún, to znamená, že celkove sa, samozrejme, daňové zaťaženie neznižuje, alebo zvyšuje a viaže sa to, samozrejme, aj na občanov, aj na podnikateľskú sféru, a teda bude sa prehlbovať pád slovenskej ekonomiky, lebo sa bude zužovať priestor, v ktorom podnikateľská sféra bude pracovať. Takže namiesto toho, aby sa zdroje získavali z rastovej ekonomiky na báze rastu ekonomiky, tak sa zdroje vytrieskavajú z padajúcej ekonomiky, a netýka sa to len zdrojov štátneho rozpočtu, ale bude sa to, samozrejme, týkať aj zdrojov, ktoré budú putovať do verejnoprávnych fondov, v tom aj Sociálnej poisťovne.
Už v tomto roku sme svedkami absolútneho pádu v oblasti daňových príjmov, v oblasti príjmov z verejnoprávnych inštitúcií. Daňové nedoplatky k ôsmemu mesiacu medziročne vzrástli o 15,6 mld. korún, ale podobne závratnými tempami rastú aj nedoplatky v sociálnej oblasti a ďalších poisťovní. Ako odraz situácie, ktorá sa vytvorila v padajúcej ekonomike, a neklamte sa, vážení poslanci, navzájom spolu s vládou o tom, že tu existuje nejaký 2,5-percentný ekonomický rast. Produktívna časť ekonomiky padá ako kameň. Včera alebo predvčerom ste dostali ukazovatele hospodárskych výsledkov Slovenskej republiky za desať mesiacov. Môžete si pozrieť, že o 6 % klesol index priemyselnej výroby, o 27 % index stavebnej výroby, o 14 % objemy prepravených tovarov a tak ďalej a tak ďalej. Prestaňme sa navzájom klamať, ale najmä tí, ktorí teraz vládnete v tomto parlamente a v tomto štáte, neklamte samých seba.
Samotný štátny rozpočet, ktorý ste včera schválili, deklaruje riziká v oblasti verejnoprávnych fondov na úrovni minimálne 10 mld. korún, ale každý reálne uvažujúci ekonóm alebo poslanec by si mohol uvedomiť, že riziká sú radove minimálne 15 až 20 mld. Sk. Tým preťažením daňového systému som upozorňoval pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu, boli hodené cez palubu verejnoprávne fondy, to znamená ten nesprávny trend, ktorý bol založený a prehĺbený v roku 1999, sa ďalej prehlbuje v roku 2000.
Takže čoho sme svedkami pri schválenom štátnom rozpočte na rok 2000? Toho, že pri najvyššom deficite, fiškálnom deficite štátneho rozpočtu v histórii samostatnej republiky a ešte navyše oklamanom nie sme svedkami plánovaného 18-miliardového deficitu, ale pri spotrebovaných 10 mld. z privatizácie telekomunikácií minimálne 28-miliardového schodku štátneho rozpočtu na rok 2000 pri predpoklade najvyššieho zadlženia Slovenskej republiky v histórii samostatného štátu v roku 2000 a pri schválenej samoobsluhe pre vládu 43 mld. korún nie je zakladaný žiadny výraznejší rozvojový impulz, riešenie zamestnanosti, zastavenie prepadu slovenskej ekonomiky, a teda nezadáva sa ani žiadny impulz na obrat v tvorbe zdrojov nielen pre štátny rozpočet, ale predovšetkým pre verejnoprávne inštitúcie, z ktorých jednou z tých rozhodujúcich je práve Sociálna poisťovňa.
Takže je to odraz nekompetentnej hospodárskej politiky, ktorá v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2000 vôbec nemení svoju fazónu, naopak, prehlbuje pasívne poňaté použitie vytváraných zdrojov a dnes už nielen vytváraných zdrojov, ale aj zdrojov, ktorými sa preje budúcnosť, pretože ide o zdroje z privatizácie a pôžičiek. Namiesto ich použitia v prefinancovaní konkrétnych projektov pôjde o pasívne prefinancovanie niektorých okamžitých potrieb či Sociálnej poisťovnie, niektorých ďalších bez toho, že by použitie konkrétnych rozvojových programov vytvorilo sekundárne zdroje, ktoré by poslúžili rovnako dobre ako zdroje, ktoré sa pasívne spotrebujú a jednorazovo sa spotrebujú, nevytvoria sa do budúcnosti predpoklady na obnovu tvorby takýchto zdrojov. Ale pochopil som, že vládna koalícia, súčasná vládna koalícia nie je v stave uvažovať v takomto smere.
Takže záver môjho vystúpenia je, že včera schválený štátny rozpočet na rok 2000 nie je dobrou správou ani pre občanov tohto štátu, ale nie je dobrou správou, žiaľbohu, ani pre predkladateľa, Sociálnu poisťovňu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Pán poslanec Húska posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pán poslanec Kozlík veľmi málo hovoril k predloženému rozpočtu Sociálnej poisťovne. Hovoril o tom, že sme schválili včera rozpočet, ktorý nie je dobrou správou pre občanov. Chcem povedať, že sa pán poslanec Kozlík mýli. Chcem mu pripomenúť, že múdry hospodár je taký hospodár, ktorý musí zvážiť, či si môže dovoliť súčasne aj investovať, napríklad kúpiť auto alebo stavať dom, a súčasne ísť na dovolenku. A jednoducho vyberie len jedno, alebo možno ani jedno, keď na to nemá. A tak múdry hospodár môže byť aj štát a takisto musí zvažovať, na čo má.
Keď bol pán Kozlík členom vlády pred voľbami 1998, tak tá vláda nebola veľmi múdra, lebo ona aj kupovala, aj na dovolenky chodievala, obrazne povedané, a pritom na to nemala alebo štát na to nemal.
Ale chcem hovoriť o tom, čo je predmetom rokovania - rozpočet Sociálnej poisťovne, o tom hovoril možno len dve vety, že štát prinesie riziko zníženia dôchodkov. Pán poslanec Kozlík, nie štát, nie štát prinesie riziko. Tie riziká ste priniesli už vy, keď ste boli vo vláde HZDS, SNS a ZRS. Vtedy, keď ste celé roky, štyri roky znižovali platenie štátu za osoby, za ktoré je povinný štát platiť, z 5,4 mld. takmer 0,6 mld. korún v jednom roku, v roku 1997. Ďalej zníženie úspešnosti výberu poistenia, to je len výsledok vašej hospodárskej a privatizačnej politiky, ktorú ste v tých rokoch realizovali.
A posledná poznámka. Vy ste mali záväzok realizovať dôchodkovú reformu a neurobili ste to. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcel by som na slová pána poslanca Kozlíka reagovať určitým zdôraznením faktov, o ktorých nemohol, samozrejme, tušiť, pretože ten úžasný výstup pána poslanca Brocku je práve rozdielny oproti minulým výstupom. Predtým vždy vystupoval s veľkými nekritickými nárokmi na rozširovanie fondov a teraz sme ohrození práve vo fondových hospodárstvach. Som presvedčený o tom, že práve rozpočet, ktorý je reštrikčný a ktorý nemá nijaké rastové podnety, objektívne tuneluje všetky verejnoprávne fondy, objektívne zmenšuje hrací priestor príjmov týchto fondov, a tým, samozrejme, aj tento fond sa stáva jedným veľkým rizikovým priestorom a už teraz vidíme, že niektorí páni poslanci by chceli potom tieto vytunelované fondy jednoducho odviesť zo sveta a chcú zmenšiť tzv. hrací priestor pre tieto fondy. Tak to nebezpečie práve v oblasti sociálnych fondov bude mimoriadne veľké a môžem povedať, že pán poslanec Kozlík bol vlastne mierny pri hodnotení tejto skutočnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O vystúpenie požiadal pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
musím zareagovať na vystúpenia, ktoré tu boli uskutočnené, pretože si myslím, že nevyjadrovali sa k predmetu toho, čo je predmetom rokovania, to znamená, rozpočet Sociálnej poisťovne, ale myslel som, že sa bude predovšetkým pán Kozlík zaoberať tým, že v Sociálnej poisťovni sa eviduje výška pohľadávok 40 519 mil. korún, čo predstavuje pre dôchodkový fond 7,6 mesiaca vyplácania dôchodkov. Keby sme tieto zdroje mali, tak nemáme dnes na stole problém s deficitom Sociálnej poisťovne, nemáme problém s valorizáciou. Treba povedať, že tento rozhodujúci nárast pohľadávok nastal v rokoch 1996 - 1997 z neoprávnených očakávaní podnikov po prijatí zákona o revitalizácii. Žiaľ, týchto 40 mld. korún, ktoré sú dnes veľmi vážnym problémom financovania Sociálnej poisťovne, je základný, kardinálny problém, nie to, o čom sa tu rozprávalo. Nehovoriac o tom, že ak sa tu rozpráva, že dochádza k tunelovaniu verejnoprávnych fondov, tak by som chcel povedať, že správny výbor v Sociálnej poisťovni, ktorý je založený na tripartitnom zložení, nedoznal po prevzatí politickej moci personálne zmeny, to znamená, správny výbor, ktorý má dbať na úroveň otázky fungovania, je zložený z ľudí, ktorí boli pred piatimi rokmi zvolení do tohto správneho výboru. To znamená, myslím si, že je to kritika správneho výboru. Tak som to pochopil, pán poslanec Húska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali zo sály.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Reagoval by som na slová pána ministra. Áno, nevyjadroval som sa k činnosti Sociálnej poisťovne. Vyjadroval som sa k širšiemu kontextu vývoja hospodárskej politiky a štátneho rozpočtu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Nemyslím si, pán minister, že základným problémom vývoja nedoplatkov, a dá sa to dokazovať aj na daňovom systéme, bol revitalizačný zákon, pretože ten sa nedotýkal platby istín. Dotýkal sa pokút, penále a dá sa to preukázať trebárs aj na vývoji daňového systému a aj daňových nedoplatkov, ktorých podiel narastal práve v dôsledku reálneho poklesu slovenskej ekonomiky v roku 1999, to zásadné prehĺbenie o vyše 15 mld. korún. Znovu opakujem, že s vystúpením som cielil na to, že štátny rozpočet roku 2000 zakladá prehĺbenie problémov Sociálnej poisťovne a to, pán minister, asi nespochybníte, a že v rámci vývoja a nastavenia ekonomiky ani nie sú definované východiská na zlepšenie zdrojotvornej časti ekonomiky napriek tomu, že sa idú spotrebovať ohromné zdroje viazané na požičky, viazané na získanie zdrojov z privatizácie bez toho, že by sa definovali progresívne rozvojové programy, ktoré by v dlhodobejšom horizonte znamenali akceleráciu tvorby zdrojov pre štátny rozpočet, pre Sociálnu poisťovňu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, pani poslankyne, je 12.00 hodín, čas obedňajšej prestávky. Viaceré poslanecké kluby požiadali, aby bola obedňajšia prestávka o trochu dlhšia, ako zvykne byť v piatok, nie hodinu, ale hodinu a pol. Preto vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 13.30 hodiny.
Chcem vás ešte upozorniť na jednu milú skutočnosť, že dolu vo vestibule pripravil vystúpenie univerzitný súbor z Hrivna na Ukrajine, ktorý nám chce zaspievať vianočné koledy. Kto sa chce z vás trošku pripraviť aj duchovne na vianočné sviatky, nech sa páči, všetkých vás srdečne pozývam.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme pokračovať v rokovaní 25. schôdze rozpravou o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Keltošová.
Prosím pána podpredsedu, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pani poslankyňa, máte slovo.
Všetkých pánov poslancov, pani poslankyne prosím, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, ešte máme tri body, ktoré nám zostávajú prerokovať.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na úvod by som chcela povedať, že by som bola veľmi rada, keby ste vo svojich vystúpeniach pristupovali k tomuto problému, ktorý pred sebou teraz máme, pragmaticky. Nielen HZDS malo v radoch voličov dôchodcov, myslím si, každá politická strana môže a v minulosti mohla počítať aj s hlasmi dôchodcov, ktorých nie je na Slovensku málo.
Ak budem hovoriť teraz o počtoch dôchodcov, ktorí sú odkázaní na zdroje Sociálnej poisťovne, možno zopakujem známe čísla, ale je ich 1 200 tisíc. Hovoríme o takejto mase ľudí, ktorí v podstate patria už k tým, čo sú v spoločnosti ako skupina najzraniteľnejší, a preto by som práve vás prosila, keby ste zvažovali spolu so mnou. Myslím si, že príjmy Sociálnej poisťovne, tak ako sa vyvíjali v tomto roku, môžeme porovnávať s príjmami štátneho rozpočtu, pretože s počtom krachujúcich, kolabujúcich podnikov rástol aj počet neplatičov, a tak ako sa nenapĺňali daňové predstavy v príjmovej časti rozpočtu, nenapĺňali sa ani predstavy verejných fondov. To je jedno, či zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne alebo Národného úradu práce.
Ak hovoríme o technike vyberania poistného, treba povedať, že nie je pravdou, ako odznelo z úst ministerky financií približne pred týždňom, že jednou z príčin poklesu príjmov Sociálnej poisťovne je slabý výber. Pri existujúcej ekonomickej situácii výber poklesol z 94 % v roku 1998 na 90 % tohto roku, čo je, myslím si, veľmi slušný výsledok, keď to porovnávam s podobnými inštitúciami len v okolitých štátoch.
Ďalej by som chcela uviesť pre vašu pozornosť aj ďalšie čísla. Bolo tu povedané, že v Sociálnej poisťovni pracuje asi 4 500 zamestnancov. Bolo poukazované na ich údajne neprimerane vysoké mzdy. Týchto 4 500 ľudí obsluhuje, ak to tak môžem povedať, spomínaných 1 200 tisíc dôchodcov a hospodári ročne s celkovým objemom prostriedkov 100 mld. korún, čo je viac ako polovica súčasného štátneho rozpočtu. Takže je to veľmi slušná a veľká banková inštitúcia, veľmi zjednodušene povedané, a týchto 4 500 ľudí bolo veľmi starostlivo vyberaných, veľmi starostlivo bolo školených nielen v súvislosti so sociálnou reformou, ktorá v podstate prešla od centrálneho prerozdeľovania dôchodkov zo štátneho rozpočtu na nový moderný systém oddelenia od štátneho rozpočtu, ale zároveň títo ľudia musia obsiahnuť aj novú legislatívu, povedzme, daňové oblasti vo finančnom práve, pretože Sociálna poisťovňa ako samostatná právnická osoba má právo vymáhať aj súdne, a aj to robí, nedoplatky, čiže aj tieto vedomosti títo ľudia potrebujú. Samotné právo sociálneho zabezpečenia, ktoré sme zdedili z minulosti, bolo veľmi komplikované. Sami dobre viete, koľko noviel bolo prijatých v tomto parlamente a každá jedna novela, čiastková novela sa bezprostredne dotýka všetkých zamestnancov, ktorí sa musia s ňou oboznámiť a v krátkom čase ju musia aj aplikovať. Takže mne stav 4 500 ľudí v 39 pobočkách vôbec nepripadá neprimeraný na objem prostriedkov, ktoré majú na starosti, na 1 200 tisíc ľudí, o ktorých sa starajú.
Ďalej by som chcela uviesť, že Sociálna poisťovňa, ako už bolo povedané, nekopírovala v minulosti územnosprávne členenie na 8 krajov a 78 alebo 79 okresov. Čiže už v tom čase sa Sociálna poisťovňa správala racionálne. Ponechala si svojich 39 pobočiek plus detašované pracoviská podľa potreby, koľko dôchodcov v tom-ktorom regióne žije. Myslím si, že Sociálna poisťovňa dokázala svoju životaschopnosť po rozdelení Národnej poisťovne v roku 1994, keď zostala ako jediný inštitút na vyplácanie dôchodkov pre výber poistného a výplatu poistného pre taký veľký počet ľudí.
Ak si pamätáte, starší poslanci, ktorí ste tu, my sme upozorňovali aj v roku 1994, že rozdelením Národnej poisťovne na niekoľko zdravotných môže dôjsť k prepadu, k zhoršeniu situácie v týchto inštitúciách, aj preto sme navrhovali, aj sme presadili, že Sociálna poisťovňa ostala ako jedna jediná pre všetkých dôchodcov, ktorí na Slovensku žijú. Takže uberanie ďalších 200 mil. zo správneho fondu a prevedenie do základného dôchodkového fondu, podobne ako v predchádzajúcom prípade, nič nevyrieši navyše.
V úvodnom slove bolo povedané, že samotná správna rada už znížila o 200 mil. správny fond oproti predchádzajúcemu obdobiu. Za jeden mesiac, neviem, či to všetci viete, treba vybrať a vyplatiť dôchodky v sume 5 mld. korún. Hoci máme na Slovensku 1 200 tisíc dôchodcov, spolu poberajú vyše 1 mil. až 1,5 mil. dôchodkov mesačne, pretože niektorí poberajú aj dva typy dôchodkov súbežne, a len jedno doručenie dôchodku stojí zo správneho fondu 15 korún. To už nehovorím o tom, že z 39 pobočiek Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa sídli len v desiatych vlastných budovách, všade sú v prenájme. Viete, čo tým chcem povedať. Znamená to znova nárast energií, teda cien energií, poštovného, telekomunikačných poplatkov a tak ďalej, čo sa musí odraziť aj na správnom fonde, ktorý už bol znížený podľa dohovoru tripartity, sociálnych partnerov, na budúci rok o spomínaných 200 mil. Obávam sa, že zníženie o ďalších 200 mil. by mohlo viesť k veľmi vážnym ťažkostiam pri vybavovaní a doručovaní dôchodkov našim voličom, našim všetkým voličom.
Takisto chcem uviesť, že štátna správa sa správa veľmi macošsky k Sociálnej poisťovni nielen tým, že štát nezdvihol ani percento, ani základ na výpočet dôchodkov vo veľkom štátnom rozpočte, ktorý sme včera schvaľovali, ale aj tým, že v podstate vypovedá zo svojich objektov pobočky Sociálnej poisťovne. Môžem uviesť príklady ako Prešov, Trenčín, kde v štátnych objektoch doteraz sídlili pobočky Sociálnej poisťovne a sú vo výpovednej lehote. Budú si musieť hľadať a možno ešte s väčšími nákladmi ďalšie objekty. 200 mil., o ktorých sa tu stále hovorí, že by sa dalo ušetriť, má aj ďalšie využitie.
Predpoludním sme schválili uznesenie k rozpočtu Národného úradu práce, kde sme schválili v časti B alebo v 2. časti prijatie legislatívnych návrhov umožňujúcich zjednotenie systému vyberania príspevkov. Viacerí z vás boli v Sociálnej poisťovni a videli nový informačný systém Sociálnej poisťovne, ktorý sa zavádza aj s pomocou grantu Svetovej banky, a tento nový informačný systém bude potrebovať aj v budúcom roku ešte dotácie. Celá sociálna reforma, o ktorej dnes verejnosť diskutuje, aj laická, aj odborná, celá táto sociálna reforma bude musieť pracovať na základe nového informačného systému. Je pekné hovoriť o tom a dávať na verejnú diskusiu novú sociálnu reformu alebo nový systém sociálneho poistenia, keď k tomu nebudeme mať zabezpečenie cez výpočtovú techniku a informačný systém ako taký. Je pekné a populistické hovoriť o tom, že treba kontrolovať ľudí, ktorí sú najprv povedzme v evidencii úradov práce, neskôr prechádzajú na sociálne dávky, niektorí z nich potom ďalej už prechádzajú do systému dôchodkového zabezpečenia, ak nebudeme mať možnosť sledovať pohyb týchto ľudí a de facto aj sledovať pohyb peňazí z jednotlivých systémov. Takže ďalšie zníženie oproti zníženiu, ktoré už urobila správna rada o 200 mil. korún, nemôžem podporiť.
Na záver mi dovoľte ešte jedno také upozornenie. Pán poslanec Kozlík vystúpil so všeobecným ekonomickým expozé, ktoré, samozrejme, ako spojité nádoby súvisí s rozpočtom Sociálnej poisťovne na budúci rok. Sociálna poisťovňa podľa podkladov, ktoré máme, bude potrebovať už na budúci rok v prípade, a veľmi sa obávam, že opatrenia v štátnom rozpočte sa nezrealizujú v dostatočnom čase, bude potrebovať už vo februári 1 mld. korún zo štátneho rozpočtu. Bude potrebovať už v januári 330 mil. na vyplatenie dôchodkov v čase, tak ako sa tu predpokladá. Nie sú hotové legislatívne úpravy na presunutie z nemocenského fondu a rezervného fondu do fondu dôchodkového zabezpečenia. Preto si myslím, páni poslanci, že pri mesačnom objeme 5 mld. korún na dôchodky, ktoré sa vyplácajú, ďalších 200 mil. korún systém Sociálnej poisťovne nezachráni, naopak, uškodí v tých oblastiach, o ktorých som už hovorila - komplexný informačný systém, výber, sankcionovanie neplatičov a ďalšie dávky, ktoré sa budú vyplácať prostredníctvom pracovísk a zamestnancov Sociálnej poisťovne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani Keltošovej, spoločnej spravodajkyni. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili teraz rokovanie o tomto bode programu, aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalších rozpočtov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, aby sme k jednotlivým bodom programu otvorili rozpravu a potom hlasovali o týchto návrhoch rozpočtov jednotlivých poisťovní v jednom časovom úseku.
Ďakujem pánu podpredsedovi, pani poslankyni Keltošovej.
Pristúpime teraz k prerokúvaniu bodu, ktorý sme vzhľadom na to, že gestorský výbor nemal prerokovaný návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, ktorý sme včera prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní a v prvom čítaní, aby sme najskôr pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona v druhom čítaní a potom k jednotlivým ešte dvom rozpočtom poisťovní.
Prosím teraz pani ministerku Brigitu Schmögnerovú, aby z poverenia vlády uviedla
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999 je v § 4 ods. 2 určená hranica, o ktorú môže vláda rozpočtovými opatreniami prekročiť výdavky štátneho rozpočtu. Pri rozpočtovaní výdavkov v objeme 194,9 mld. táto 10-percentná hranica predstavuje 19,5 mld. korún. V prvej etape reštrukturalizácie bánk v roku 1999 sa predpokladá použiť viac, ako je uvedená suma, aby sa výsledky reštrukturalizácie prejavili už vo výsledku hospodárenia za rok 1999. Tieto koncoročné výsledky budú mať zásadný význam na ohodnotenie bánk a pozitívne sa prejavia aj ich ocenení v budúcom roku.
Vážená poslanecká snemovňa, žiadam vás o podporu tejto krátkej novely zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby stručne informoval o odporúčaní gestorského výboru.
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 644 zo dňa 16. decembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 (tlač číslo 479) dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - výbor pre financie rozpočet a menu uznesením číslo 301 zo dňa 17. decembra 1999. Takisto odporúčanie schváliť - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 232 zo dňa 17. decembra 1999.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujuce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu predmetného zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorý máme predložený, schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 (tlač 479), bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 302 zo dňa 17. decembra 1999. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo správy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy nemám žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy z poslancov nehlási nikto. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Odporúčam takisto prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pristúpiť k prerokúvaniu návrhov rozpočtov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne a dnešné rokovanie schôdze by sme potom skončili záverečnými hlasovaniami o jednotlivých prerokúvaných bodoch programu.
Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pán spoločný spravodajca.
Pristúpime k prerokúvaniu
návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Návrh ste dostali ako tlač 454 a spolu s tlačou ste dostali aj návrh uznesenia gestorského výboru k predmetnému návrhu rozpočtu.
Na úvod schôdze sme odsúhlasili, že návrh rozpočtu uvedie predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Demeš. Teraz by som prosil, aby pán Demeš uviedol plénu Národnej rady návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Nech sa páči, máte slovo.
Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne M. Demeš:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá v súlade so zákonom číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení schválenej v Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu na rok 2000.
Návrh bol prerokovaný v správnej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne 15. novembra tohto roku v tej štruktúre, ako bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v tlači 454. To znamená, že základný návrh poistného rozpočtu na rok 2000 obsahuje okrem textovej časti 4 tabuľkové prílohy k tomuto návrhu a prílohu číslo 5, ktorá je alternatívou návrhu poistného rozpočtu na podmienky štátneho rozpočtu.
Správna rada zložená zo zástupcov zamestnávateľov, poistencov a štátu rozhodla o predložení návrhu, ktorý nie je v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2000. Je však v súlade s § 49 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ktorý ustanovuje, že poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne musí byť zostavený a realizovaný tak, aby výdavky v príslušnom rozpočtovom roku neprevýšili príjmy. Zákon o štátnom rozpočte uvažuje s platbou poistného plateného štátom na úrovni tohto roku, t. j. 283 Sk na jedného poistenca mesačne a návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne vychádzal z požiadavky platby poistného vo výške 411 Sk na jedného poistenca mesačne, t. j. 13,7 % z vymeriavacieho základu 3 000 Sk.
Pre tento návrh sa správna rada rozhodla z toho dôvodu, že tejto platbe štátu zodpovedá mesačný transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu od augusta 1999, odkedy štát rieši zložitú finančnú situáciu v rezorte návratnými finančnými výpomocami pre všetky zdravotné poisťovne v celkovej výške 380 mil. Sk nad rámec schválenej platby štátu. Na tieto zvýšené zdroje boli nastavené platobné podmienky Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom v 4. štvrťroku 1999. Vzhľadom na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa musí akceptovať platbu štátu, ktorá je schválená v zákone o štátnom rozpočte na rok 2000, pripravili sme aj alternatívu poistného rozpočtu na podmienky navrhované v štátnom rozpočte. Správna rada ma splnomocnila predložiť na rokovanie Národnej rady aj túto alternatívu poistného rozpočtu, ktorá je alternatívou a prílohou číslo 5.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne v zmysle zákona je vyrovnaný, ale jeho realizácia je spojená s mnohými rizikami. Správna rada a vedenie poisťovne pri navrhovaní zmluvných podmienok pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na rok 2000 a v rámci svojej liekovej politiky bude zvažovať aj možnosti mimorozpočtových zdrojov, aj keď zatiaľ nie je známy podiel, ktorý z nich pripadne Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa na záver za správnu radu Všeobecnej poisťovne poďakoval za spoluprácu, poprial vám príjemné sviatky a šťastlivý nový rok. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu Demešovi za uvedenie návrhu k rozpočtu, ako aj za blahoželanie.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru pánu poslancovi Ferkóovi, aby odôvodnil spoločnú správu gestorského výboru.
Poslanec B. Ferkó:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 (tlač 454).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 466 z 15. novembra 1999 pridelil návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 2. decembra 1999. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu.
Návrh poistného rozpočtu bol predložený v súlade s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo začal rokovať o predloženom návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 1. decembra 1999. Výbor svojím uznesením číslo 79 preruší rokovanie o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne s tým, že uvedený návrh výbor prerokuje až po schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 v Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 6. decembra 1999. Výbor svojím uznesením číslo 286 súhlasí s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 30 352 634 tis. Sk, výdavky vo výške 30 352 634 tis. Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia predpokladá výdavky vo výške 28 311 942 tis. Sk, rezervný fond výdavky vo výške 144 916 tis. Sk, účelový fond výdavky vo výške 578 064 tis. korún a výdavky správneho fondu sa rozpočtujú vo výške 1 317 712 tisíc Sk.
Výbor sa stotožnil s variantom rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý zohľadňuje východiská štátneho rozpočtu na rok 2000, t. j. poistné platené štátom bude v roku 2000 vo výške 13,7 % zo 76,5 % z vymeriavacieho základu 2 700 Sk.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo skončil rokovanie o poistnom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 dňa 17. decembra. V prijatom uznesení číslo 82 s ním vyslovil súhlas a odporučil jeho schválenie v Národnej rade. Ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkom prerokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor nedostal žiadne ďalšie stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pridelený. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2000 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predseda jej správnej rady Martin Demeš.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie spravodajskej správy.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z pánov poslancov ústne, pretože do rozpravy som písomne nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Obdobne ako pri iných bodoch programu odporúčam prerušiť rokovanie o návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem pánu Demešovi, predsedovi správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, takisto mu želám veľa úspechov, zdravia a pohody.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k predposlednému bodu programu, ktorým je
návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2000,
ktorý máme ako tlač 458. Súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia, ktorý prijal výbor pre zdravotníctvo, ktorý prerokoval ako gestorský výbor návrh poistného rozpočtu.
Teraz dávam slovo pánu predsedovi správnej rady Zdravotnej poisťovne pánu Hollému a prosím ho, aby predmetný návrh rozpočtu v Národnej rade uviedol.
Pán Hollý, máte slovo.