Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko pán poslanec Kováč? Áno. Stručne, Roman.
Pardon. Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem vyjadriť plnú podporu kritike do vlastných radov pani poslankyne Sárközy a dúfam, že v budúcnosti, keď sa objaví v tomto parlamente opäť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, nebude podporovať takéto skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Slovo má pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja vám ďakujem za podporné stanovisko k tomuto zákonu, ktoré odznelo prakticky zo všetkých poslaneckých klubov. Chcem poďakovať aj predstaviteľovi opozície za to, že podporil tento návrh zákona. Myslím si, že tým splácam len istý dlh, ktorý sme vyrobili. Chcem však, aby zaznelo z tejto tribúny, pretože to vyžaduje, alebo z tohto miesta, pretože to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, vzhľadom na to, že návrh pána poslanca Brocku, ktorý je v spoločnej správe, ide nad rámec zákona, je potrebné, aby predkladateľ vyjadril súhlas s tým, že takýto návrh akceptuje. Chcem z tohto miesta povedať, že súhlasím s návrhom pána poslanca Brocku a akceptujem aj to, že ide nad rámec navrhovanej novely.
Ja vám všetkým ďakujem za podporu a pevne verím, že ju vyjadríte aj pri hlasovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.
Páni poslanci, poslankyne, sme v jednej dileme, musím to úprimne priznať, pretože o minútu začína prijatie pána Robertsona. Zúčastňujú sa tam poslanci, ktorí sú z branno-bezpečnostného výboru a zo zahraničného výboru. Je to pomerne dosť poslancov. Môžem dať hlasovať formálne, ale vidím, že tu nie je dostatok poslancov. Navrhujem teda, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní do 19.00 hodiny a hlasovali by sme zajtra o tomto celom balíku zákonov, ktoré tu boli.
Je takýto všeobecný súhlas?
Ďakujem.
V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 531 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 531a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ladislav Orosz.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania uviedol v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 531.
Ako som už uviedol v rámci prvého čítania, predkladatelia svojím návrhom chcú riešiť niektoré čiastkové problémy, ktoré vznikli na základe doterajších skúseností z rozhodovacej aj inej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide najmä o umožnenie výkonu funkcie súdnych poradcov Ústavného súdu Slovenskej republiky aj osobám s 5-ročnou a viacročnou praxou v právnickom povolaní.
Po druhé. Ide o záujem upresniť v záujme účinnejšej ochrany podnecovateľov konanie o podnete tak, aby už od momentu podania podnetu bol tento podnecovateľ zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.
Po tretie. Je našou snahou upresniť alebo upraviť rozhodovanie o vylúčení sudcu pre zaujatosť tak, aby o tomto rozhodoval iný senát Ústavného súdu, nie ten, ktorý koná vo veci. Takto nastávali paradoxné situácie, že o vylúčení pre zaujatosť rozhodovali sudcovia, o ktorých vylúčení vlastne išlo.
Po štvrté. Cieľom tohto návrhu je umožniť sudcom formulovať svoje odlišné menšinové stanoviská k rozhodnutiu senátu Ústavného súdu alebo pléna Ústavného súdu a umožniť publikovanie tohto menšinového stanoviska v takej podobe ako ostatné časti rozhodnutia senátu alebo pléna Ústavného súdu.
Po piate. Bolo naším cieľom ustanoviť účinnejší mechanizmus na zosúlaďovanie stanovísk a právnych názorov senátov Ústavného súdu prostredníctvom pléna Ústavného súdu.
Po šieste. Bolo naším cieľom ustanoviť povinnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky začať konanie podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu zákona v prípade, ak výbor pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva príjme na ďalšie konanie oznámenie, respektíve sťažnosť, v ktorej sťažovateľ tvrdí, že boli porušené jeho práva konaním orgánu verejnej moci Slovenskej republiky.
Návrh bol počas druhého čítania prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, ako aj vo vláde Slovenskej republiky. Oba tieto orgány prijali k tomuto návrhu pozitívne stanovisko a odporúčajú ho schváliť. Obdobne veľmi konštruktívne prebehlo rokovanie aj vo výboroch, ktorým bol tento návrh pridelený.
Z týchto rokovaní vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré majú prevažne legislatívnotechnický charakter. Sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky. S týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa navrhovatelia stotožňujú a odporúčajú poslancom, aby ich schválili.
Najviac sa v doterajšom priebehu diskusie o tomto návrhu zákona diskutovalo o úprave § 75 tohto zákona, ktorý sa týka osobitného konania Ústavného súdu v prípadoch, keď výbor pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva prijme na konanie sťažnosť, v ktorej sa namieta porušenie práv konaním orgánu verejnej moci Slovenskej republiky.
Na určité problémy v tejto súvislosti upozornil aj spoločný spravodajca výborov Robert Fico vo svojom záverečnom slove v rámci prvého čítania.
Objavili sa úvahy, či sa takouto úpravou neoslabí ochrana základných práv a slobôd občanov, a to v dvoch smeroch. Po prvé, že sa predĺži konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. A po druhé, že sťažovateľovi nevznikne týmto spôsobom nárok na spravodlivé zadosťučinenie, ktoré môže priznať Európsky súd pre ľudské práva, ak bude rozhodovať o takejto veci vnútroštátny orgán.
Dovoľte mi vyjadriť sa k týmto pripomienkam.
Podľa poznatkov, ktoré máme k dispozícii z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i stanoviska nášho zástupcu v Európskej komisii pre ľudské práva Dr. Bohuša Repíka, podľa doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dodatočne začaté konanie na vnútroštátnej úrovni spravidla nie je prekážkou na pokračovanie konania pred Európskym súdom.
Vzhľadom na možnosť, ktorú chceme našou novelou vytvoriť, aby vo veci rozhodol Ústavný súd, sa, naopak, vytvára priestor na to, aby sa sťažovateľ domohol svojho práva oveľa skôr rozhodnutím vnútroštátneho orgánu ešte pred rozhodnutím orgánu medzinárodného. Prirodzene, rozhodnutie vo veci vnútroštátnym orgánom, teda Ústavným súdom Slovenskej republiky, zastaví konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. A to je vlastne hlavný účel a zmysel tohto nášho návrhu. Týmto sa vlastne umožní vyriešiť vzniknutý problém na vnútroštátnej úrovni, čo vylúči prípadné negatívne medzinárodnoprávne účinky. Mechanizmus, ktorý navrhujeme, zároveň zosúlaďuje medzinárodnoštátnu a vnútroštátnu úpravu ochrany základných práv a slobôd v súlade s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.
Čo sa týka druhej pripomienky, že sťažovateľ príde o primerané zadosťučinenie, teda o náhradu škody v súvislosti s porušovaním jeho práva, dovoľte mi dve poznámky.
Po prvé, treba vychádzať z toho, že každý sťažovateľ, keď sa obracia na medzinárodný orgán ochrany práv, má prioritný záujem dosiahnuť to, aby sa domohol svojho práva. Až prípadne druhotným jeho záujmom môže byť to, že sa domôže primeraného zadosťučinenia.
Napriek tomu považujem pripomienku, ktorá bola formulovaná počas rokovania o tomto návrhu, za čiastočne opodstatnenú. Aj tá sa však dá riešiť vnútroštátnymi prostriedkami, vnútroštátnym mechanizmom. Vieme, že súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky je aj zákon číslo 58/1969 Zb. o náhradách škôd spôsobených protiprávnym konaním štátneho orgánu Slovenskej republiky alebo nesprávnym úradným postupom. Som si vedomý toho, že tento zákon je dnes už málo vyhovujúci v praxi, bude potrebné ho novelizovať. V tomto smere je možné vyvinúť tlak na vládu Slovenskej republiky alebo sa pokúsiť o poslaneckú iniciatívu.
To je všetko, čo som chcel uviesť v rámci môjho úvodného vystúpenia v rámci druhého čítania pri rokovaní o tomto návrhu zákona. Na záver mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu počas rozpravy i počas hlasovania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 750 zo 16. marca 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 531), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej citovaným uznesením Národnej rady číslo 750 zo dňa 16. marca 2000.
Vstúpil som do tvojich práv, ak dovolíš, pán kolega.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 3. mája tohto roku a prijal uznesenie číslo 285 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti prerokoval tento návrh taktiež 3. mája. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy, každý ju má, takže ich nebudem čítať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča o týchto návrhoch hlasovať spoločne s tým, že gestorský výbor navrhuje všetky schváliť okrem bodu 10.
Čiže budeme hlasovať spoločne o všetkých bodoch s výnimkou bodu 10. Tieto navrhuje ústavnoprávny výbor schváliť a o bode 10 budeme hlasovať osobitne. Ten navrhuje gestorský výbor neschváliť.
Pán podpredseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu a aby sme rokovali o tomto návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pekne zatiaľ pánovi poslancovi Oroszovi aj pánovi poslancovi Šimkovi.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 490 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 490a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní podpredseda Národnej rady pán poslanec Pavol Hrušovský.
Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny poslancov, ktorí sú navrhovateľmi novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, odôvodnil zámer predkladateľov, ktorý ich viedol k predloženiu takéhoto návrhu.
Chcel by som rozdeliť do troch skupín zámer, ktorý predkladatelia sledujú.
V prvom rade ide o zrýchlenie a zefektívnenie trestného konania a najmä konania pred súdom.
Po druhé, ide o umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu sudcu, ktorým sudca obvineného nezoberie do väzby.
A po tretie, novela sleduje uskutočniť podrobnejšie a presnejšie upraviť úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená.
Dotkol by som sa stručne jednotlivých okruhov navrhovanej novely. V prvom rade, čo sa týka zefektívnenia trestného konania, konania pred súdom, chcel by som poukázať na potrebu novelizovať tento zákon na základe posledných skúseností, keď dochádzalo k častým námietkam zaujatosti, ktoré znášala niektorá zo strán, a na základe takýchto vznesených námietok dochádzalo k neúmernému predlžovaniu trestného konania, čo malo za následok nielen neúmerné predlžovanie, ale v poslednom období aj akosi povinnosť prepustiť na slobodu dôvodne podozrivých zo spáchania závažného trestného činu. Novela sleduje, aby sme upravili tento postup spôsobom, ktorý je štandardný a obvyklý aj v iných krajinách. Poukážem na Českú republiku, ktorá po prijatí takejto navrhovanej zmeny, akú predkladáme aj my, došla k záveru, že došlo k absolútnej prakticky nemožnosti podávať takéto námietky zaujatosti.
Po druhé, novela sleduje umožniť prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu sudcu, ktorým sudca obvineného nezoberie do väzby. Chcel by som poukázať aj na závažnosť tejto navrhovanej úpravy. Doterajšia právna úprava spočívala v tom, že sudca pri návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby nevydával žiadne formálne rozhodnutie, ale urobil len poznámku v spise. Náš návrh smeruje k tomu, aby sudca, ak na návrh prokurátora nezoberie obvineného do väzby, vydal formálne rozhodnutie, uznesenie, v ktorom bude musieť aj odôvodniť príčiny, prečo nevyhovel prokurátorovi. A následne môže, ak nevyhovie návrhu prokurátora, umožniť prokurátorovi podať proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhoduje nadriadený orgán, a v prísne stanovenom procesom postupe potom bude môcť nadriadený súd rozhodnúť v prípade návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby.
V ďalšom, treťom okruhu problému, ktorý navrhovatelia sledujú, je uskutočniť podrobnejšiu a presnejšiu úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. Podstatou tejto úpravy je, že v prípade, ak má v konaní pred súdom, ak sa má pred súdom vypočuť utajený svedok s využitím technických zariadení a prenosu obrazu a zvuku mimo pojednávacej siene, tohto úkonu sa zúčastní náhradný sudca tak, aby bola zabezpečená legálnosť výsluchu takéhoto svedka.
Toľko k samotnému odôvodneniu predloženej novely návrhu na zmenu Trestného poriadku.
Dovoľte mi, aby som využil odôvodnenie návrhu aj na zaujatie stanoviska navrhovateľov k spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 490a. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom 1 až 16, si navrhovatelia osvojujú a vyjadrujú s nimi súhlas.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi podpredsedovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa ti páči.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
Národná rada pridelila návrh tohto zákona trom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh s tým, že ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť prijali k nemu platné uznesenie vrátane pozmeňujúcich návrhov. Pokiaľ ide o výbor pre ľudské práva a národnosti, ten neprijal k návrhu platné uznesenie.
Z výborov vzniklo 16 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor navrhuje o všetkých 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním všetky tieto pozmeňujúce návrhy schváliť. Gestorský výbor súčasne odporúča Národnej rade, aby návrh skupiny poslancov na zmenu Trestného poriadku schválila. Súčasne mám aj poverenie ústavnoprávneho výboru postupovať v ďalšom konaní tak, aby sme urýchlene mohli tento návrh zákona schváliť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem, pán poslanec Fico, zatiaľ za prácu na tomto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Potlesk. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Krásne tlieskate, krásne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To svedčí o kvalite predloženého návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady s tým, že zajtra o 9.00 hodine pokračujeme v rokovaní podľa programu.
Ďakujem pekne.
Príjemný večer.