Štvrtý deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. mája 2000
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali: pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Kujan, pán poslanec Rakús, pán poslanec Slota a pani poslankyňa Sabolová. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Angelovičová a Prokeš. Pán podpredseda Národnej rady Andel z dôvodu protokolárnych povinností nie je tiež prítomný na rokovaní Národnej rady.
Podľa schváleného bodu programu pristúpime k ďalšiemu prerokúvanému bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 584. Návrh na pridelenie návrhu zákona výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 633.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol pán minister kultúry Milan Kňažko.
Pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
zámerom tejto predloženej právnej úpravy je rozšíriť ochranu poskytovanú platným Autorským zákonom v kontexte rozvoja digitálnych informačných technológií. Východiskom pre navrhované zmeny a doplnenia sú zmluva WIPO o autorskom práve a zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktorými sa novelizuje medzinárodná ochrana literárnych a umeleckých diel a ochrana práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov.
Navrhovaná úprava obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je implementovať do národného právneho poriadku ustanovenia týchto zmlúv v záujme posilnenia a kvalitatívneho zlepšenia prostriedkov právnej ochrany nositeľov práv voči osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv, alebo výrobu zariadení, ktoré odstraňujú pôsobenie technologických opatrení. Naplnenie týchto cieľov je dôležité najmä s ohľadom na čoraz širšiu dostupnosť a využívanie špičkových technológií, reprodukcie a prenosu verejnosti, ktoré sa neraz zneužívajú na nedovolené nakladanie, čím dochádza k porušovaniu autorských a príbuzných práv.
V záujme zladenia autorskoprávnej legislatívy sa navrhuje aj úprava niektorých súvisiacich ustanovení zákona číslo 283/1977 Z. z. o kolektívnej správe práv.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Kužmovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal správu výboru k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa tohto Autorského zákona a o zmene doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní (tlač 584).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 584), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 633 z 20. 4. prideliť na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu zákonu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením číslo 150 z 9. mája 2000 a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní uviesť spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenia súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, dôvod potreby novej právnej úpravy zákona hospodárskeho, finančného vplyvu na štátny rozpočet a zhodnotenie súčasného stavu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 633 z 20. apríla 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 584), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. 6. 2000 a aby ho gestorský výbor prerokoval do 19. 6. 2000.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, mám jedno odporúčanie, ktoré môžete považovať za procedurálny návrh. Pán minister Kňažko je predkladateľom z poverenia vlády troch návrhov zákonov. Ďalší je návrh zákona o knižniciach a ďalší zákon je o výtlačkoch a periodických publikáciách. Odporúčam, aby sme uvedenie obidvoch týchto návrhov zákonov zlúčili do jedného vystúpenia pána ministra Kňažka. Potom odporúčam, aby vystúpili spravodajcovia k týmto dvom predkladaným návrhom zákonov a potom by sme zlúčili rozpravu o týchto navrhovaných bodoch, teda o zákone o knižniciach, o zákone o povinných výtlačkoch periodických publikáciách, ako aj o zákone, ktorý už odôvodnil a kde pán spoločný spravodajca predniesol stanovisko gestorského výboru a odporúčanie na prijatie uznesenia. Takto si myslím, že sa bude konštruktívnejšie a lepšie rokovať o týchto návrhoch. Má niekto iný návrh?
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zastávam názor, že vzhľadom na to, že kvalita uvedených predlôh je rôzna a zrejme jedna z nich vyvolá rozsiahlejšiu diskusiu, bolo by dobré, aby sa rokovalo samostatne o každom z týchto návrhov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška, bude sa rokovať samostatne, aj diskusia môže prebiehať samostatne o jednom, druhom a treťom návrhu zákona, ale odporúčal som, aby pán minister uviedol teraz obidva zákony naraz, aby vystúpili spravodajcovia výborov a aby potom bola vedená rozprava individuálne k týmto návrhom. Takto súhlasíte?
Pán minister, prosím, aby ste návrhy uviedli.
Najskôr uveďte
vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý ste dostali ako tlač 517.
Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády tento návrh uviedol.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
dovolím si predpokladať, že pri druhom čítaní už nie je potrebné plénu Národnej rady vysvetľovať dôvody, ktoré viedli k potrebe vypracovania vládneho návrhu zákona o knižniciach. Táto úloha pre ministerstvo kultúry vyplynula z programového vyhlásenia vlády, ale, a to je podstatnejšie, rozvoj knižničného systému súvisí so zabezpečením ústavného práva občanov na informácie, čo je v našej spoločnosti záležitosť nanajvýš aktuálna.
Uznesením Národnej rady číslo 773/2000 z 21. 3. 2000 k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne tlač 517, bolo určené, že prerokovanie uvedeného návrhu zákona v druhom čítaní sa má vo výboroch Národnej rady uskutočniť do 5. 5. 2000.
Do dnešného dňa vládny návrh prerokoval gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a ďalšie tri určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ústavnoprávny, pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktoré súhlasia s návrhom a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi legislatívnotechnického charakteru, ktoré vo svojom stanovisku navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady a ktoré môže predkladateľ v plnom rozsahu akceptovať.
Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy vecného charakteru zo strany poslancov vo výboroch neboli prednesené, z vecného hľadiska jeho neodkladné schválenie nepovažujem za problém.
Ďakujem. To je, prosím, k zákonu o knižniciach.
Ak som tomu dobre rozumel, pán predsedajúci, mal by som pokračovať úvodným slovom k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, pán minister. Prosím, aby ste uviedli aj tento návrh.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
V tomto predkladanom návrhu sa upravujú najmä tie ustanovenia pôvodnej právnej úpravy, ktorými sa vydavateľom ukladala povinnosť odovzdať povinný výtlačok aj v elektronickej forme. Táto všeobecne formulovaná povinnosť sa v praxi prejavila neúmerným zvýšením finančných nákladov na vydanie každej publikácie s nepriaznivými dôsledkami na vydavateľskú činnosť a následne aj na celkový rozvoj knižnej kultúry na Slovensku. Z uvedených dôvodov sa predmetné ustanovenia upravujú tak, že oprávneným subjektom sa odovzdáva povinný výtlačok vo forme, v akej bol pôvodne vydaný. Ak vydavateľská zmluva zahŕňa aj elektronickú alebo inú formu vydania publikácie, je aj takéto vydanie predmetom uloženej povinnosti.
Navrhovaná úprava vytvára v súčasnosti možný a najmä reálny priestor na zapĺňanie zámeru postupného budovania modernej informačnej spoločnosti. Predkladanou úpravou sa novošpecifikujú oprávnené subjekty, právnické osoby, ktorým sa povinný výtlačok odovzdáva. Počet odovzdávaných povinných výtlačkov určeným subjektom sa upravuje s cieľom priblížiť sa úpravám v okolitých krajinách, kde sa povinný výtlačok odovzdáva predovšetkým takým subjektom, ktoré plnia úlohu národných knižníc, národných bibliografických centier. Doterajší rozsah oprávnených subjektov, bližšie špecifikovaný v prílohách zákona, sa považuje z pohľadu vyspelých európskych krajín za nadštandardný.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že poslaním povinného výtlačku je predovšetkým uchovávanie hodnôt národného kultúrneho dedičstva, pričom sa využíva najmä na archivačné, dokumentačné a hodnotiace účely. Použitie povinného výtlačku napríklad formou prezenčnej alebo absenčnej výpožičky ide nad rámec praxe zaužívanej v krajinách Európskej únie, pretože účelom odovzdávania povinného výtlačku je predovšetkým zabezpečiť a uchovať publikáciu ako kultúrnu hodnotu, kultúrnu pamiatku pre budúce generácie.
Úpravu niekoľkých ďalších ustanovení platného zákona si vyžiadala ich aktualizácia a vzájomné zladenie. Chcel by som zdôrazniť, že predložená novela rieši otázku vytvárania knižných archívnych fondov, a nie výpožičných fondov knižníc. To znamená, že výtlačky, ktoré sú vydavatelia povinní bezplatne zasielať určeným subjektom, sa trvalo uchovávajú ako archívne dokumenty, a teda nie sú určené na vypožičanie. Kritériom na zaradenie medzi oprávnené subjekty, tak ako sú uvedené v jednotlivých prílohách, bolo technické, priestorové a personálne vybavenie týchto subjektov a ich spôsobilosť plniť úlohy národných archivačných a dokumentačných centier, prípadne národných agentúr na prideľovanie medzinárodných štandardných čísel. Aj z hľadiska územnej dostupnosti je výber subjektov podľa predloženého návrhu vyvážený.
Navrhované zmeny a doplnenia, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými sa okruh subjektov oprávnených dostávať povinný výtlačok rozširuje o Parlamentnú knižnicu, Slovenskú pedagogickú knižnicu, ako aj jednotlivé krajské knižnice, treba posúdiť najmä v kontexte požadovaných kritérií a plnenia úloh národnými archivačnými a dokumentačnými centrami. Narušenie koncepcie a zámeru predkladanej právnej úpravy by mohlo viesť aj k spochybňovaniu úsilia o postupné približovanie sa k európskym štandardom s cieľom zabezpečiť vydavateľom identické podnikateľské podmienky zodpovedajúce zásadám trhového hospodárstva.
Z uvedených dôvodov odporúčam plénu opätovne zvážiť schválenie pozmeňujúcich návrhov uvedených v časti III spoločnej správy, a to najmä v bode 1 a bode 2. Ich schválením by počet oprávnených subjektov prevýšil aj pôvodnú doteraz platnú právnu úpravu. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že v prílohách predloženého návrhu treba zohľadniť zmeny názvov niektorých knižníc tak, ako boli odsúhlasené v rámci prerokúvania zákona o knižniciach. Ide konkrétne o Krajskú štátnu knižnicu v Košiciach a Krajskú štátnu knižnicu v Prešove, ktorých názov sa mení na Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach a Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie predložených návrhov vlády Slovenskej republiky, ktoré odôvodnil.
Teraz by som dal slovo spoločným spravodajcom k týmto návrhom zákonov.
Najskôr pánovi poslancovi Ballekovi, ktorého určil gestorský výbor ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 517.
Pán poslanec Ballek, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru a návrhu na uznesenie.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru
1. predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) vo výboroch v druhom čítaní,
2. aby som po ich schválení predložil Národnej rade návrhy gestorského výboru a postupoval podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Uvediem spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 773 z 21. marca 2000 pridelila vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach vedno odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste si nepochybne už stihli preštudovať.
Kolegyne, kolegovia, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať vedno o bodoch 1 až 20 a schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bajan, vypnite si telefón. Známa to zvučka.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy, ako aj odporúčaní gestorského výboru. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže spoločný spravodajca k ďalšiemu návrhu zákona pán poslanec Budaj je momentálne na lekárskom ošetrení, odporúčam, aby sme pristúpili teraz k rozprave k prerokovaným dvom návrhom zákonov.
Otváram rozpravu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon a zákon o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadne písomne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne k tlači 584. Pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Pán poslanec Mesiarik sťahuje prihlášku.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho návrhu zákona, ku ktorému otváram rozpravu, ktorým je návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517). Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to od pána poslanca Pašku a pána poslanca Oberhausera.
Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.
(Reakcia z pléna.)
Potom, po skončení diskusných príspevkov písomne prihlásených pánov poslancov umožním ďalším prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Paška, máte slovo.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
k návrhu knižničného zákona, ktorý predložil minister kultúry pán Kňažko, vrátane zmien a doplnení zákonov, mám pripomienky, najmä ktoré sa v úvode týkajú najmä názvu zákona. Z názvu zákona totiž vyplýva, že nie je možné podľa predlohy vstupovať do zákona o Matici slovenskej, a preto sa nazdávam, že obsahová časť tohto zákona, ktorý sa týka Matice slovenskej, nepatrí do predlohy a nepatrí ani na rokovanie Národnej rady na dnešný deň.
S týmto stanoviskom som vystúpil aj na rokovaní Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá 4. 4. 2000, na ktorom napriek podanej petícii zamestnancov, členov a priaznivcov Matice slovenskej nebola táto skutočnosť zapracovaná do správy príslušného výboru a nakoniec ani petícia občanov a zamestnancov Matice slovenskej nebola náležite prerokovaná. Som informovaný o tom, že predstaviteľ petičného výboru Matice slovenskej dňa 9. 5. 2000 odovzdal Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie petície, ktorú podporilo celkom 26 938 občanov Slovenskej republiky. Súčasne s tým členovia petičného výboru doručili predsedovi Národnej rady kópie podporných stanovísk, ktoré boli prijaté na verejných zhromaždeniach Matice slovenskej a ktorých obsah je v súlade so znením petície. Tieto stanoviská Matice slovenskej podporilo celkovo 76 765 občanov Slovenskej republiky. Súčasne s tým zástupcovia petičného výboru doručili predsedovi parlamentu aj kópie listov predstaviteľov Svetového kongresu Slovákov, Svetovej ligy v Amerike, Slovenskej ligy v Amerike, Obce Slovákov v Českej republike a ďalších spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorých znenie je tiež v súlade s obsahom petície.
Zastávam názor, že taký počet podporovateľov petície Matice slovenskej, ktorých je viac ako 100 000, spolu s ďalšími zahraničnými Slovákmi si zaslúži, aby sa s ich stanoviskom zaoberala Národná rada vážnejšie a aby ministerstvo kultúry vo svojom návrhu knižničného zákona tieto názory zohľadnilo. Myslím si, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona bol postoj ministerstva kultúry v časti o Matici slovenskej nekorektný, lebo ministerstvo nezohľadnilo žiaden z návrhov Matice slovenskej napriek tomu, že tieto boli konštruktívne a odborne na výške. Preto navrhujem, aby plénum Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaní 31. schôdze rešpektovalo v zmysle predloženej petície názory občanov Slovenska a zahraničných Slovákov a pri rokovaní o znení zákona podľa § 83 rozhodlo o vrátení zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pre prípad, že by tento procedurálny návrh nebol schválený, predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh k § 6 vládneho zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517). § 6 znie: "Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej." Návrhom sa dopĺňa text "v Matici slovenskej".
Stručné zdôvodnenie: Vznik a vývoj národnej knižnice na Slovensku je nerozlučne spojený s Maticou slovenskou. Matica od počiatku kládla jej zbierkový základ a v tridsiatych a štyridsiatych rokoch iniciovala vznik a rozvoj Slovenskej národnej knižnice na báze spolku. Od roku 1954 dodnes plní funkciu národnej knižnice na základe zákonov Matice slovenskej. Obsiahnutie mena Matice slovenskej v názve Slovenskej národnej knižnice je aj vyjadrením úcty k zakladateľom národnej knižnice a výrazom historickej kontinuity Matice slovenskej v knižničnej a bibliografickej činnosti.
Pripomínam, že na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici je registrovaný názov pod číslom POZ 2248-99 Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej. Ďalej poznamenávam, že v Európe je viacero príkladov, kde je názov národnej knižnice riešený podobne. Uvediem príklad z Maďarska, Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti, Univerzitná knižnica v Helsinkách a podobne. Takže podľa takéhoto vzoru by som navrhoval upraviť názov Slovenskej národnej knižnice.
Ďalej pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 1 vládneho návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v znení: "Slovenská národná knižnica je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")," navrhujem zmeniť na: "Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Matica slovenská. Ministerstvo a Matica slovenská delegujú do správnej rady Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej po troch zástupcov."
Stručné zdôvodnenie: Navrhované znenie je kompromisným riešením, ktoré zosúlaďuje kompetencie Matice slovenskej na základe zákona Národnej rady číslo 68/1997 Z. z. a postavenie ministerstva na základe navrhovaného zákona § 22 návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Východisko poskytuje znenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady číslo 68/1997 Z. z., ktoré umožňuje vytvárať spoločné pracoviská Matice slovenskej a právnických osôb zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy. Podrobnosti upraví zriaďovacia listina v zmysle § 3 ods. 2 zákona číslo 68/1997 o Matici slovenskej.
Ďalší pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 3 písm. d) vládneho návrhu zákona o knižniciach. § 6 ods. 3 písm. d): "je pracoviskom pre literárnoarchívnu, literárnomúzejnú a bibliografickú dokumentáciu, výskum, ochranu a podporu slovenskej kultúry a literatúry." Uvedený text navrhujem vypustiť.
Zdôvodnenie: Zriaďovanie literárnoarchívnej, literárnomúzejnej a bibliografickej činnosti a špecializovaných pracovísk Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej do štruktúry národnej knižnice z hľadiska jej špecifického vývoja na Slovensku nepatrí. V Matici slovenskej sa sformulovali pre tieto pracoviská podmienky a v rámci samostatnej právnickej osoby Pamätníka národnej kultúry vlastne tieto pracoviská môžu fungovať naďalej v rámci Matice slovenskej.
Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 6 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie: "Na zabezpečenie odborného riadenia Slovenskej národnej knižnice pri plnení jej úloh", odsek 3, "sa zriaďuje knižničná rada Slovenskej národnej knižnice (ďalej len "knižničná rada") ako poradný orgán riaditeľa knižnice. Ministerstvo a Matica slovenská delegujú do knižničnej rady po troch zástupcoch. Činnosť a rokovanie knižničnej rady upraví štatút Slovenskej národnej knižnice, ktorý vydá zriaďovateľ po dohode s Maticou slovenskou."
Navrhované znenie je kompromisným riešením, ktoré zosúľaďuje kompetencie Matice slovenskej na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 68/1997 Z. z. a postavenie ministerstva na základe navrhovaného § 22 návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďalším pozmeňujúcim návrhom k § 24 zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhujem vypustiť v § 24 odseky 3, 4 a 5.
Zdôvodnenie: Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej a Pamätník národnej kultúry sú dve právnické osoby. Zrušenie Pamätníka národnej kultúry, resp. jeho zlúčenie so Slovenskou národnou knižnicou v Martine nie je organické a presahuje predmet úpravy § 1. Preto navrhujem vypustiť odseky 3, 4 a 5.
Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku III vládneho návrhu zákona o knižniciach. Navrhujem vypustiť celý článok III, ktorý žiada, aby sa z § 2 ods. 1 zákona o Matici slovenskej vypustilo písmeno c). Ak by sa uvedené písmeno písmeno c) skutočne vypustilo, znamenalo by to, že Matica slovenská by prestala byť poverená opatrovaním, zveľaďovaním a sprístupňovaním národného kultúrneho dedičstva. To by bol násilný zásah do jej činnosti, veď Matica slovenská doteraz nikdy nepôsobila bez zbierok a zbierkotvornej činnosti. Preto navrhujem celý predmetný článok III vypustiť.
Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku IV, ktorý sa týka účinnosti zákona. Účinnosť zákona navrhujem zmeniť z 1. júla 2000 na 1. január 2001. Je to z dôvodu platnosti zákona o štátnom rozpočte.
To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť a poprosil by som ctených poslancov o podporu uvedených návrhov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosil by som, pán poslanec, keby ste odovzdali písomne všetky prednesené návrhy, aby sme mohli zariadiť ich rozdanie a rozmnoženie všetkým pánom poslancom.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Oberhauserovi, ktorý je posledný písomne prihlásený rečník do rozpravy.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predložený návrh zákona, ktorý práve prerokúvame, ktorým vláda predložila návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako už povedal môj predrečník, je zákonom, ktorý ide nad rozmer témy, ktorá je určená v jeho názve. Tento zákon najmä vo vzťahu k Matici slovenskej siaha do ďalších zákonov a mení ich principiálnym spôsobom, na ktorý nás upozorňujú viacerí účastníci tohto konania a takisto dlhoroční pracovníci Matice slovenskej, že siaha do niečoho, čo tu nemá obdobu.
Totiž Matica slovenská po uplatnení tohto zákona by stratila celú svoju dlhoročnú, dlhými rokmi vytváranú základňu, ktorá jednoducho je neodmysliteľne s ňou spojená. Preto nie je čudné, že mnohí funkcionári a predstavitelia Matice slovenskej hovoria, že tento zákon vlastne môže spôsobiť niečo také, ako sa stalo niekoľkokrát v histórii. Na začiatku pod riadením ministra vnútra Kolomana Tisa, takisto v päťdesiatych rokoch, keď došlo v roku 1953 k zoštátneniu majetku Matice slovenskej, tak znovu tu nastáva ďalší pokus, a paradoxne v demokratických pomeroch, keď predseda závodnej organizácie KSČ Katuščák sa spojil s pánom ministrom a jeho pracovníkmi, aby zlikvidovali, možno aj z osobnej zášti, to, čo Matica predstavuje, tú silu, ktorú má, najmä zo zbierok a majetku, ktorý sa vytváral dlhé roky.
A tak v čase, keď je výročie Matice slovenskej, ktoré by sme si mohli pripomínať s hrdosťou, si musíme pripomenúť, žiaľ, aj 125. výročie pokusu likvidácie Matice slovenskej. Matica slovenská jednoducho sa musí v tejto situácii brániť. A každý slušný človek na Slovensku musí Matici slovenskej v tomto dianí prísť na pomoc. Jednoducho keď v demokratickej spoločnosti hovoríme, že vzniká ako nová kvalita - tretí sektor, že v treťom sektore občianska spoločnosť vlastne si vytvára nejaké nástroje mimo štátnej moci pôsobiť v spoločnosti, tak tu vzniká presne opačný proces. Matica slovenská, ktorá je typický predstaviteľ tretieho sektora, občianskej aktivity, demokratického spôsobu žitia v spoločnosti, tam má byť zoštátnená značná časť jej majetku ministerstvom, ktoré práve, naopak, by sa malo starať, aby sa zveľaďovala, aby rástla.
My naozaj prichádzame k záveru, či vôbec toto ministerstvo má opodstatnenie, či by tu nemal byť navrhnutý zákon na zrušenie práve ministerstva kultúry, ktoré nie je prínosom pre kultúru v Slovenskej republike. Mnohí umelci, veď si spomeňte, veľmi otvorene hovoria, že by oveľa slobodnejšie mohli tvoriť a pôsobiť, keby neexistovalo ministerstvo kultúry, ktoré ich byrokratickými pravidlami zväzuje a nepomáha im. A preto je logické, že, ako som povedal, tento protismerný proces zoštátnenia Matice slovenskej je procesom, ktorý nesmieme pripustiť, aby nastal, musíme urobiť všetko pre to, aby sme mu zabránili.
Matica slovenská, ako som povedal, od svojho vzniku sa venovala zbierkotvornej činnosti. Okrem knižničných fondov získaných od slovenských darcov získala celé súbory kníh a pamiatok aj zo zahraničia. Už v prvom období svojho účinkovania v rokoch 1863 až 1875 získala množstvo rukopisných jednotiek, dokumentov a múzejných materiálov. Matica bola skutočnou ustanovizňou, v ktorej sa zbierali aj doklady o národnej minulosti a svojbytnosti, literárne, umelecké, vedecké, prírodospytné aj starožitné zbierky, ako sa píše aj v schválených Stanovách Matice slovenskej. Po prvý raz v slovenských dejinách v takom rozsahu a v takom množstve sa začali zbierať reálie o Slovensku a o Slovákoch. Bez zbierok, ale i bez národného kontextu by účinkovanie nebolo mysliteľné. Preto sa tento majetok považoval vždy za matičný, lebo národné a matičné bolo v ňom všetko bezo zvyšku. Preto aj v § 12 Stanov Matice slovenskej sa jednoznačne píše, že akékoľvek Matici slovenskej venované príspevky a dary zostanú jej výlučným, neodcudziteľným a večným majetkom. To všetko má nielen nevyčísliteľnú hodnotu, ale aj obrovský význam pre slovenský národ, pretože kultúrnu vyspelosť národa posudzujeme predovšetkým podľa stavu jeho duchovného života reprezentovaného literatúrou, v ktorej je uložené myšlienkové bohatstvo príslušníkov národa ako celku.
Do roku 1953 nikto nespochybňoval vlastníctvo Matice slovenskej k zbierkam. Naopak, slovenský národ počas celej dovtedajšej histórie rešpektoval v rôznych štátnych útvaroch a politických zriadeniach fakt, že je to práve Matica slovenská ako subjekt právneho vzťahu, ako predstaviteľka najvyšších národných záujmov, ktorá vlastní tento majetok. Túto skutočnosť dokonca rešpektovali aj iné národy a národnosti, ktoré žili v tých časoch v rôznych časových intervaloch spoločne so slovenským národom v jednom štátnom útvare. Je len samozrejmé, že v rokoch 1863 - 1875 a od roku 1919 do roku 1954 Matica slovenská nadobúdala knižničný archívny a literárnomúzejný fond do svojho výlučného vlastníctva. To isté možno povedať aj o ostatnom majetku vzhľadom na notoricky známu skutočnosť, že Matica slovenská celé desaťročie to považovala za normálne, tento stav, a nebolo ho potrebné nejakým spôsobom definovať aj zákonmi.
O zhabaní majetku, ktorý je vlastne dôkazom toho, že to bol majetok Matice slovenskej, existuje výmer Povereníctva vnútra z 3. júla 1953, ktorým vlastne došlo k takému istému zoštátneniu, aké pripravuje teraz pán minister Kňažko. Jediný existujúci oficiálny dokument, ktorý uznáva vlastnícke vzťahy Matice slovenskej k národnej knižnici a ku všetkému ostatnému majetku, je komunistický zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 27. 4. 1954 o Matici slovenskej. Tento zákon však súčasne všetok majetok Matici slovenskej a národnej knižnici odníma do vlastníctva štátu, zoštátňuje, podobne ako to chce urobiť aj pán minister Kňažko, a podľa tohto zákona číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej sa v § 7 hovorí: "Majetok doterajšej Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice prechádza do vlastníctva štátu a dáva sa iba do správy Matice." Išlo o akt politickej zvole vynútený skupinou protinárodne orientovaných členov a prívržencov komunistickej strany, ktorý vyústil fakticky a právne do vyvlastnenia majetku patriaceho celému slovenskému národu a z jeho vôle odovzdaný nielen do správy, ale do vlastníctva Matice slovenskej.
Naša najvyššia kultúrnohistorická ustanovizeň chrániaca národný knižničný literárny a literárnomúzejný fond i v týchto najzložitejších obdobiach národného útlaku sa takto dočkala namiesto vďaky a uznania poníženia a nedôvery. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 97/1968 Zb. o Matici slovenskej z 27. 6. 1968, ktorý nadobudol účinnosť 3. 8. 1968, v § 15 zrušil zákon Slovenskej národnej rady číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej a vyhlášku číslo 6/1955, ktorou sa vydával štatút Matice slovenskej. Ani krátke obdobie v týchto rokoch 1968 však neprinieslo morálnu satisfakciu a majetkovú reštitúciu v plnej miere.
Po roku 1989 sa pre Maticu slovenskú začala nová kapitola, ale, žiaľ, namiesto celonárodného posilňovania postavenia Matice slovenskej dochádza znovu k hrubým útokom proti nej, vyúsťujúcim opäť do otvorenej diskriminácie. Zákon číslo 4/1954 Zb. odňal Matici slovenskej majetok z vlastníctva, ale ponechal ho v jej správe. Zákon Slovenskej národnej rady z roku 1968 zrušil uvedený zákon. Tento pripravovaný, resp. predložený knižničný zákon ide ďalej v snahe odňať Matici slovenskej aj správu nad Slovenskou národnou knižnicou a Pamätníkom národnej kultúry. Navrhovatelia jednoducho chcú, aby zriaďovateľom bolo len ministerstvo kultúry, čiže vlastne aby štát manipuloval s touto ustanovizňou. Sami aktivisti, ktorí sú možno v nádeji, že ich možno pán minister vymenuje za riaditeľov týchto inštitúcií, budú prekvapení, keď sa dostanú pod takúto kuratelu, čo to znamená byť štátnym majetkom. Tu sa hovorí o vytváraní verejnej správy, o posilňovaní kompetencií samospráv, a pritom sa ide prijať absolútne protismerný zákon, ktorý má štátom dirigovať kultúrne ustanovizne.
Národná knižnica a Pamätník národnej kultúry sú však inštitúcie, ktoré sú bytostne späté s Maticou slovenskou. Bola to práve ona, ktorá sa v minulom storočí pustila do neľahkého diela vo vedomí, že toto dielo kultúrne povznesie náš národ, bude ho zjednocovať a reprezentovať. V začiatkoch tohto diela Matica slovenská musela v neľahkých podmienkach presvedčiť ľahostajných, prebudiť neuvedomelých a burcovať svedomie maloverných. Sama v presvedčení, že sa jej dostane vďaky, netrvala na konštituovaní jej vlastníckych práv takým spôsobom, ktorý by mal aj legislatívne vyjadrenie, čo, samozrejme, bolo najmä v období Kolomana Tisa logické. O to nelogickejšie je to dnes pri takýchto činoch, ktoré sa práve pripravujú.
Jednoducho situáciu vidíme tak, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Vlastníkom sa musí poskytnúť rovnaká právna ochrana, majú právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva nedôstojne zasahuje. Najmä sa môžu domáhať vydania vecí od toho, kto im neprávom tieto veci zadržuje. Hovorí to aj Občiansky zákonník. A sme presvedčení, že ak pôjde tento vývoj týmto smerom, budeme musieť pracovať práve s týmito nástrojmi a možno sa obrátiť do Štrasburgu, aby sme upozornili na proces, ktorý tu nastupuje, proste svojvôľu štátnej moci.
Nikdy v doterajšej histórii Matice slovenskej sa slávnostne alebo čisto právne nedeklarovalo, že majetok, ktorý zhromaždila, jej vlastnícky patrí. Nikdy sa nevytvorili také legislatívne a právne podmienky, aby sa mohol tento vzťah konštituovať okrem už spomínaného zákona Slovenskej národnej rady číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej v § 7. Tam sa to povedalo skôr síce represívne, ale expresiss verbis. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastníctvo Matice slovenskej k zbierkam a Slovenskej národnej knižnici k ostatnému majetku nebolo nikdy nikým do prijatia spomínaného zákona spochybňované či popierané, preto tiež nebol preukázaný právny záujem na nejakom bližšom určení v tomto smere.
Za socializmu naša justícia odmietala vykonať spravodlivosť vždy vtedy, ak išlo o priznanie práv ohrozujúcich daný politický režim. A to bol aj prípad Matice slovenskej. Dnes, keď sa tento proces delimitácie Matice slovenskej má opakovať v zmenenej forme, ale s tým istým scenárom vo viere v spravodlivé a zákonné rozhodnutie naším súdnictvom, ale tiež aj v záujme zachovania našej Matice slovenskej, budeme musieť podať aj žalobu na príslušné súdne inštitúcie. A sme presvedčení, že ak pôjde tento vývoj naďalej vývojom Kolomana Tisa v prevedení pána ministra Kňažka, že ak sa spravodlivosti nedovoláme v tomto parlamente, dovoláme sa pred inými inštitúciami.
Ďakujem vám za pozornosť.