Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec.

Pýtam sa, či sú to faktické poznámky? Nie.

Všetci písomne prihlásení vystúpili. Prosím, kto sa chce prihlásiť ústne k tomuto bodu programu? Konštatujem, že piati poslanci. Pán poslanec Šlachta ako posledný z prihlásených. Pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Šepták, Mesiarik, Moric, Šlachta v poradí, ako som uviedol.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

odborných názorov na predložený zákon tu odznelo z úst mojich predrečníkov dosť. Ja by som si dovolila iba zopakovať, že aj ministerstvo vnútra sa stotožnilo s mnohým tým, čo tu bolo povedané, pretože organizačné začlenenie, poviem iba príklady, organizačné začlenenie archívu ako súčasti knižnice bude v sústave archívov v Slovenskej republike unikátne. Čiže aj napríklad toto, aj keď je to malý dôvod, myslím, že nad tým sa treba zamyslieť. Ministerstvo vnútra súhlasí so zverením archívnych činností na úseku slovenskej literatúry do archívu. Vždy sa pod archív sústreďujú všetky archívne dokumenty. Takže nie je možné odňať takéto právo Matici slovenskej bez jej súhlasu, takisto ako nie je možné odňať právo Matici slovenskej na to, aby súhlasila alebo nesúhlasila s odňatím ďalších zbierok, ktoré Matica má sústredené. Čiže toto akosi na doplnenie tých odborných názorov, ktoré tu odzneli.

Ja by som sa vo svojom diskusnom vystúpení chcela zamyslieť skôr nad tým, prečo dochádza k tomu, čoho sme dnes svedkami. Od vzniku národnej knižnice bola táto súčasťou Matice slovenskej. Nikdy v žiadnom politickom režime to nebolo takým tŕňom v oku, ako je to teraz. Dokonca ani totalitný komunistický režim v Česko-slovenskej republike, o ktorom, samozrejme, všetci vieme, že mu boli úplne cudzie národné záujmy, pretože vychádzal z ideí internacionalizmu, si netrúfol siahnuť v takomto rozmere na doslova srdce Matice slovenskej. Položme si preto otázku, prečo práve dnes, keď sa hrdíme tým, že sme demokratickým štátom, začínajú sa sústredené a sústavné útoky pomalými krokmi voči podstate Matice slovenskej. Sme svedkami toho, ako sa postupne likviduje činnosť Matice slovenskej sťahovaním z jej rozpočtu. Každému musí byť jasné, že celonárodná organizácia, ktorá nie je nejakým podnikateľským subjektom, pretože jej činnosť je orientovaná celkom inde, nemôže existovať bez štátnych dotácií. Tým skôr, že zo štátnych dotácií žijú aj iné organizácie, napríklad taký Csemadok, o ktorom je zas jasné, že svojou činnosťou podporuje nacionalizmus svojich členov a sympatizantov. Ak schválime tento zákon, bude to taký zásah voči Matici slovenskej, ktorý jej prakticky zoberie všetko. Už tu spomínané hudobné zbierky, obrazové, archívne, múzejné a hlavne tie najbohatšie knižničné zbierky.

Takýto zásah sa skutočne dá porovnať iba z nenávistnou činnosťou uhorského ministra vnútra Kolomana Tisu z roku 1875, ktorý ostro útočil proti Matici slovenskej. A paradoxné je, že tie útoky boli totožné s dnešnými útokmi, pretože aj on sa neustále odvolával na šafárenie Matice slovenskej s finančnými prostriedkami. A zaujímavé boli aj jeho slová, ktoré vám tu odcitujem: "Pre nás Slovákov bude najväčším dobrodením, keď vláda", to hovoril Koloman Tisa pre nás Slovákov, "keď vláda čím skôr rozpustí a znivočí tú Sodomu a Gomoru, ktorú panslávi Maticou nazývajú, ktorá je však potupou pre nás Slovákov." Dnes je tiež sústavná snaha spájať Maticu s nacionalistami, panslávi už nie je moderné slovo. Takže vtedy boli obdobné výhrady voči Matici slovenskej. Dnes sa tieto výhrady skrývajú za to, že týmto zákonom chceme Matici slovenskej pomôcť, ale nikto nepodal jasný dôkaz toho, ako sa jej to vlastne chce pomôcť.

Pred dvoma dňami sme si pripomínali 125. výročie zatvorenia Matice slovenskej a v jej bratislavskom dome sa slávnostne odhaľovala busta prvého predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moyzesa. Na tejto slávnosti odzneli slová, ktoré teraz odcitujem: "Ako dlho tento dom postavený z prostriedkov národa v roku 1936 pre Slovenskú ligu bude ešte jej majetkom?" Koniec citátu. Je šokujúca skutočnosť, že dnes v tomto storočí si musíme klásť takéto otázky. O čo vlastne ide v tomto zákone, ktorý predkladá dnešná vláda? Odpoveď na to dostaneme asi vtedy, ak sa zamyslíme nad činnosťou Matice slovenskej.

Od svojho vzniku Matica drží národné povedomie Slovákov. Držala ho v čase pomaďarčovania, ale držala ho i v čase od tzv. nežnej revolúcie, keď bolo treba bojovať za samostatnosť a prekonávať odpor tých, ktorí sa zubami-nechtami bránili tomu, že sú Slováci, a nie Čechoslováci. Bolo treba bojovať a prekonávať odpor takých ľudí, ktorí pri vztyčovaní slovenskej zástavy na Námestí SNP vyjadrovali sa aj takto: "Strhnite tú handru!" Bol to tu prítomný pán minister kultúry.

Takže ja sa pýtam, ak si položíme otázku, čo robí Matica slovenská, a ak si položíme otázku, prečo táto vláda predkladá tento zákon, tak nám jednoznačne vyplýva, že ide o zlikvidovanie Matice slovenskej. Myslím si, že sa treba nad tým zamyslieť a uvedomiť si, že krôčik za krôčikom si dávame siahať na to, na čo nesiahla celá dlhodobá história aj veľmi tvrdého pomaďarčovania Slovákov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták. Po ňom pán poslanec Moric.

Nech sa páči.

Poslanec R. Šepták:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

dámy a páni,

svoj príspevok budem ladiť do takej polohy, že sa dotknem rôznych vecí súvisiacich s Maticou slovenskou. A začal by som mottom: "Ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí." Túto myšlienku vyslovil Štefan Moyzes.

Návrh tzv. knižničného zákona, ktorým sa likviduje podstatná časť Matice slovenskej a jej zbierkotvorná činnosť, je protiústavný a vo všeobecnosti neprijateľný, pretože "Matica slovenská je nad akýmkoľvek politickým systémom a nemôže byť obeťou politických sporov na rozháranej politickej scéne Slovenskej republiky." To, dámy a páni, vyhlásilo memorandum celoštátneho snemu Matice slovenskej v Žiari nad Hronom 23. októbra 1999.

Pri prvom čítaní som vystúpil s faktickou pripomienkou, kde som povedal pánovi ministrovi, že pôsobí na jednotlivé ustanovizne Matice slovenskej takým spôsobom, že im prideľuje finančné prostriedky alebo takýmto spôsobom vnáša nesvár do nich. Pán minister vtedy vystúpil a povedal, že si vymýšľam. Mám tu dve petície, Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry, ktoré hovoria, že nie je pravda to, že pracovníci Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry chceli právnu subjektivitu a financovanie štátom v rámci Matice slovenskej. Dôsledok rozdelenia pracovníkov, prísľuby ministerstva, koľko dostanú peňazí, keď budú mimo Matice. Je to skutočne silný argument, pán minister, keď sa takýmto spôsobom určuje, kto a kedy bude aké peniaze dostávať.

Keď hovoríme už o peniazoch, vrátil by som sa k rozpočtom od roku 1998 veľmi faktograficky, kde v roku 1998 dostala Matica slovenská zo štátneho príspevku 115 mil., z toho bol presun 4 mil. pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave, čiže 111 mil. Účelovo boli poskytnuté ďalšie prostriedky vo výške 59 600 tis., čo spolu pre rozpočet Matice slovenskej v roku 1998 predstavovalo 170 600 tis. korún. Rozpočet roku 1999 bol zostavený na základe požiadaviek Matice slovenskej na výšku čerpania 175 mil. Kládol sa dôraz na nepokryté výdavky za rok 1999 v porovnaní s pridelenými finančnými prostriedkami na bežný transfer roku 1998 vo výške 111 mil.

Keďže vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 sa plánovalo s dotáciou pre Maticu slovenskú len vo výške 96 mil., výbor Matice Slovenskej na svojom zasadnutí okrem iného schválil upravený návrh rozpočtu na rok 1999 vo výdavkovej časti s predpokladanou sumou vo výške 158 700 tisíc. Takto bol predložený na ministerstvo a následne mala byť do konca roku 1999 podpísaná i zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov. Bohužiaľ, ministerstvo kultúry nemienilo rokovať a i naďalej bolo v štátnom rozpočte zahrnutých iba 96 mil. korún.

Takto drasticky znížený rozpočet na rok 1999 oproti roku 1998 bol zdôvodňovaný predstaviteľmi ministerstva kultúry, že k Matici slovenskej pristupovali rovnako ako k ostatným inštitúciám v rámci rozpočtovej kapitoly, pretože je to len o 15 mil. menej oproti 111 mil., ktoré boli schválené v roku 1998, čo je krátenie rozpočtu o 13,5 %. Vychádzajúc zo schváleného rozpočtu na rok 1999 vo výške 96 mil. pre Maticu slovenskú, po odpočítaní dotácií na I. štvrťrok v objeme 25 640 tis. a pri uplatňovaní priebežnej plánovanej regulácie v mesiacoch apríl a december 1999, čo znamená vyústenie do ešte zložitejšej situácie ako počas rozpočtového provizória. Matica slovenská vyvolala rokovanie na úrovni vedúcich predstaviteľov Matice slovenskej a ministerstva kultúry, ktoré mali byť 13. apríla zakončené podpísaním zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov.

Na spoločnom rokovaní 13. apríla po oboznámení sa s obsahom danej zmluvy ministerstvo kultúry neakceptovalo nič z predložených finančných analýz, ktoré Matica slovenská na základe predchádzajúcich rokovaní a požiadaviek zaslala. Z toho dôvodu nastalo hromadné prepúšťanie. Oznámenia o hromadnom prepúšťaní pracovníkov Matice slovenskej podľa § 58 Zákonníka práce, zaslanom 29. 3. 1999 na Národný úrad práce a Okresný úrad práce Martin, Matica slovenská tým splnila oznamovaciu povinnosť podľa Zákonníka práce.

Keď hovoríme o peniazoch a o rozpočte roku 1999, mám tu tabuľku so žiadanými finančnými prostriedkami a prostriedkami, ktoré boli poskytnuté.

Slovenská národná knižnica: 48 292 tis. bolo žiadané, to isté poskytnuté. Pamätník národnej kultúry: 21 198 tisíc, to isté poskytnuté. Finančný úsek: 3 mil., poskytnuté 2 900 tis. Technický úsek: 6 mil., poskytnuté 6 mil. Vydavateľstvo Matice slovenskej: žiadané 15 mil., poskytnuté 6 mil. Sekretariát predsedu: žiadané 13 mil., poskytnuté 7 mil. Domy Matice slovenskej a oblastné pracoviská: žiadané 15 mil., poskytnuté 6 mil. Požičovňa kostýmov: žiadané 2 mil., poskytnuté 2 mil. Členské ústredie: 2 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Vedecké útvary: 2 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Účelové zariadenie: 1,8 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Slovenský literárny útvar: 1 mil. žiadaný, 0 poskytnuté. Historický ústav: 3 mil., 0 poskytnuté. Stredisko národnostných vzťahov: 795 tisíc, 0 poskytnuté. Krajanské múzeum: 1,9 mil., poskytnuté 0. Slovenské kultúrne informačné stredisko: žiadané 2,4 mil., poskytnuté 0.

Keďže v súčasnosti sa nachádzame už v roku 2000, mám tu krátku pripomienku aj k rozpočtu roku 2000. Na rok 2000 Matica slovenská predložila návrh rozpočtu v súlade so zákonom číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej podľa finančného členenia nákladových položiek v súhrne za všetky právnické osoby a pracoviská Matice slovenskej vo výške 130 200 tis. korún a s ďalšou požiadavkou na kapitálové výdavky vo výške 17,6 mil., na rozvoj miest a regionálnej kultúry 10 mil. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000 bolo Matici pridelených 93 860 tis. korún ako účelový bežný transfer z prostriedkov štátneho rozpočtu. Teda rozpočet, ktorý nepokrýva ani základné požiadavky Matice slovenskej v súlade so zákonom číslo 68/1997 Z. z.

Dámy a páni, návrh knižničného zákona má okrem iného transformovať Slovenskú národnú knižnicu v Matici slovenskej v Martine na Slovenskú národnú knižnicu bez akéhokoľvek prepojenia s Maticou slovenskou. Dovoľte nám, rešpektujúc legislatívny proces, aby sme sa vyjadrili aj k tejto problematike. Aké riziká môžu vzniknúť pri presadzovaní tejto dikcie zákona, ak sa nenájde ochota ústredných orgánov štátu rokovať v tomto čase o uvedenom návrhu so štatutárnymi zástupcami Matice slovenskej, o jeho zladení so zákonom o Matici slovenskej číslo 68/1997 Z. z.

Nebudem zachádzať do histórie, ale občanovi Slovenskej republiky by nemalo prekážať, ak Slovenská národná knižnica nesie v názve i meno Matice slovenskej, čo nie je nič viac ako vyjadrenie historickej kontinuity a úcty voči všetkým tým, ktorí od roku 1863 začali de facto budovať základy našej národnej knižnice. Napriek účelovým klamstvám a dezinformáciám Matica slovenská sa neuzatvára pred problémami a je pripravená konštruktívne prispievať k prerokovaniu ťažkostí s presvedčením, že sa prijatím nového knižničného zákona nesmie položiť základ likvidácie Matice slovenskej presne 125 rokov po zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou.

Matica slovenská ako národná ustanovenizeň Slovákov je nenahraditeľná inštitúcia, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o Slovákov doma a v zahraniční, ako aj šírením slovenskej kultúry a národného dedičstva. Preto nesúhlasíme s obmedzovaním činnosti a kompetencií Matice slovenskej. Žiadame zachovať nezávislú Maticu slovenskú ako verejnoprávnu inštitúciu pre vedu, výskum, kultúru, dokumentáciu a starostlivosť o spoluprácu so slovenským zahraničím. Poštátnenie časti Matice slovenskej znamená jej oslabenie, možno ho vnímať ako návrat do praktík bývalých režimov.

Dámy a páni, začal som mottom a skončím mottom, skončím tým istým mottom, ktoré povedal Štefan Moyzes: "Ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí."

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi.

Prosím, ďalej bude vystupovať v rozprave pán poslanec Moric. Pán poslanec nie je prítomný v sále.

Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

chcel by som stručne odôvodniť návrh skupiny poslancov, ktorý sme pripravili k tejto tlači. Myslím, že všetci sme si vedomí, že v druhom čítaní prerokúvame významný zákon, ktorý skutočne výrazne ovplyvní narábanie s naším kultúrnym bohatstvom, a preto si myslím, že je prirodzené, že tento zákon vyvolal pomerne širokú diskusiu v odbornej verejnosti. Chcel by som oceniť predkladateľov v tom zmysle, že bol konečne vytvorený dostatočný priestor na to, aby odborná verejnosť, občania i my poslanci sme mohli široko diskutovať o tomto významnom zákone, to je dobre. Preto si myslím, že je aj tak mnoho pripomienok, okrem, by som povedal, tých vecných dôvodov je mnoho pripomienok, ktoré sa nám k zákonu zhromaždili. Najviac pripomienok aj ja ako poslanec som zaznamenal k § 6, ktorý hovorí o Slovenskej národnej knižnici.

Chcem vás informovať, skôr ako predložím návrh, že na základe rôznorodých názorov sme urobili poslanecký prieskum s pani poslankyňou Kadlečíkovou a osobne sme sa presvedčili, ako to vyzerá v Slovenskej národnej knižnici, rozprávali sme s mnohými odborníkmi a ľuďmi, ako to môže vyzerať po schválení tohto zákona. Zodpovedne vyhlasujem, že nemám až také strašne obavy, keď tento zákon po určitých úpravách sa schváli, že by Slovenská národná knižnica nemala alebo nemohla plniť, alebo neplnila to, k čomu všade na svete vo všetkých krajinách teda knižnica podobného typu slúži. Takého názoru sú aj odborní pracovníci.

Odporúčame však, a tým chcem predložiť tento návrh, žeby v § 6 ods. 1 za vetu, ktorá existuje v tomto odseku, sme dali ďalšiu vetu, kde by bola určitá možnosť, aby ministerstvo a Matica slovenská delegovali do knižničnej rady, teda do poradného orgánu tejto ustanovizne, po 3 zástupcov s tým, že podrobnosti, ako máte v návrhu uvedené, upraví zriaďovacia listina, ktorú vydá zriaďovateľ. Je to kompromisný návrh, ktorý síce nerieši všetky tie podstatné veci, o ktorých tu hovorili moji predrečníci, ale predsa len dáva možnosť vstupu a prístupu Matice slovenskej aj vzhľadom na historické poslanie, historickú úlohu aj zásluh predsa len, ktoré má Matica, že knižnica je v takom stave, v akom je a funguje, aby sa mohli tieto touto formou podieľať na jej činnosti, prispievať k jej dobrej činnosti. A myslíme si, predkladatelia, že tým by sa zrejme dali určité impulzy aj možnosti vyriešenia možno niektorých majetkových problémov, ktoré tu boli spomínané. Pretože skutočne SNK má majetok v súčasnosti rôzneho typu.

Aj vo výbore, ak som počul, bolo hovorené o potrebe určitého auditu v prípade, keď dôjde k tým delimitáciám. Takže poprosím vás o zváženie tohto návrhu. A pokiaľ by prešiel, myslím, že by to bol kompromis, ktorý by pomohol niektoré veci zmierniť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šlachta, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále.

Dávam preto slovo pánovi poslancovi Moricovi.

Poslanec V. Moric:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vo svojom vystúpení chcel by som sa dotknúť problému, dámy a páni, ktorý momentálne hýbe verejnou mienkou a mienkou matičnej spoločnosti. V legislatívnom konaní je návrh knižničného zákona, ktorý sa bytostne dotýka Matice slovenskej, ktorej sídlo od roku 1863 je v Martine. A keďže ja som tiež obyvateľ Martina, tak o to viacej sa dotýka aj mňa. Matica slovenská povzniesla mesto Martin na piedestál kultúrneho centra Slovenska v čase, keď slovenská kultúra, ale aj slovenská politika ešte neexistovali.

Pripravený zákon, ak si to niektorí neuvedomujú, odníma Matici slovenskej jej archívne zbierky, knižničné fondy, vecné zbierky nazbierané a spracované, ale i reprezentované Maticou slovenskou. Pripomína to dianie z minulosti a sú o tom dokumenty z roku 1875, z rokov 1948 - 1954, ale aj z roku 1972, keď Matica slovenská bola raz panslavistická, potom zas buržoáznonacionalistická, v roku 1972 pravicovooportunistická organizácia. Ako taká buď bola likvidovaná a zlikvidovaná, alebo bola posúvaná pod štátny dirigizmus. Tak sa to deje i dnes.

Ak zbierky Pamätníka národnej kultúry, fondy Slovenskej národnej knižnice majú byť oddelené od verejnoprávnej ustanovizne a prevedené do priameho vedenia štátu, je to podľa mňa typický štátny dirigizmus. Volanie po novelizácii zákona o Matici slovenskej je falošné, pretože po zoštátnení Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej a Pamätníka národnej kultúry sa môže Matica slovenská riadiť podľa zákona o občianskych združeniach a čaká ju osud iných celonárodných stavovských spolkov a tiež živorenia na okraji spoločnosti.

Toto si Matica slovenská v žiadnom prípade nezaslúži. V minulom storočí mali svoj exodus štúrovci a v tomto storočí sa pripravuje exodus Matice slovenskej z Martina.

Pán minister, chcel by som povedať, že svoj odmietavý postoj a reštrikčné opatrenia voči Matici slovenskej, myslím si, že sú zamerané nesprávnym smerom. Aj ja som mal a mám mnohé výhrady voči niektorým pracovníkom Matice slovenskej, my sme sa o tom zhovárali, ale nie proti Matici slovenskej. Myslím si, že toto, čo nasleduje, je proti Matici slovenskej. Ak sa tam správali niektorí pracovníci ako nehodní, ak boli takí, tak bolo treba tomu jednoducho zabrániť. Chcel by som vám povedať, že Slovenská národná knižnica priamo súvisí s Maticou slovenskou a zriaďovateľom Slovenskej národnej knižnice podľa mňa nemôže byť ministerstvo kultúry. Pamätník národnej kultúry nemôže byť súčasťou Slovenskej národnej knižnice, lebo sú tam všetky zbierky Matice slovenskej a archív literatúry a umenia sa nedá oddeliť od archívu Matice slovenskej. Matica slovenská bola vždy ako vyjadrenie národa a štátna byrokracia sa vždy usilovala o ovládnutie Matice slovenskej. A tak mi to pripadá i dnes.

Chcel by som povedať, že ponovembrový vývoj na Slovensku naozaj vyprodukoval nejednu zmätenú situáciu. Tento produkt chaosu určite ostane a určite bude veľmi dlho neprekonaný. To, čo sa pripravuje s Maticou slovenskou, je podľa mňa jedna absurdita. Hovoríte, že pre tieto ustanovizne bude veľmi výhodné zoštátnenie, myslím si, že na zoštátnenie ako na prax a na zoštátnenie Slovenskej národnej knižnice a jej podriadenie pod štátny rozpočet, dá sa veľmi dobre vidieť v súčasnej Univerzitnej knižnici. Keď sa pozriete na požičovňu katalógov, keď sa pozriete do šatne a všade kde inde, tak je to katastrofa, v akom stave je dnes Univerzitná knižnica. Myslím si, že podriadiť Národnú knižnicu pod štátny rozpočet a ministerstvo kultúry, nerád používam slovo nezmysel, ale toto je nezmysel. Ja viem, že aj teraz je pod štátnym rozpočtom, ale je to pod Maticou slovenskou, ktorá môže niektoré veci očistiť alebo niektoré veci môže zmeniť.

Preto si myslím, že tieto reštrikčné opatrenia, o ktorých sa tu hovorí, sú nie dobré a pripomína mi to veľmi jedno vystúpenie poslanca Miletiča v Uhorskom sneme 4. decembra 1875. Hovorili ste mi, aby som neargumentoval Tisom, myslím Kolomanom, ale ja musím, lebo vtedy Miletič vtedajšiemu ministrovi vnútra, keď sa zatvárala Matica slovenská, tak dal nasledujúcich 7 otázok: Čím sa previnila Matica slovenská v účinkovaniach hospodárenia podľa stanov a proti stanovám? Či v tejto veci bolo zavedené disciplinárne vyšetrovanie? A menovite či boli vypočuté orgány spolku, a to vzhľadom na valné zhromaždenie Matice slovenskej a na jej účinkovania, na hospodárenie spolkovej správy? Či príslušné orgány spolku niekedy predtým boli pokarhané za nejaký neporiadok alebo za nejaké zneužitie? Čo oprávňuje pána ministra zasahovať do činnosti spolku? Či pán minister si vyžiadal od jej Veličenstva povolenie rozpustiť Maticu slovenskú, ktorú povolilo, ba aj obdarovalo jeho Veličenstvo?

Vy viete, že dokonca rakúsky cisár dal na založenie Matice slovenskej istú sumu peňazí.

Či je pravda, že pán minister sa sám postaral o to, kto a ako bude ďalej spravovať spolkový majetok Matice slovenskej? Ak áno, prečo sa nepokračovalo podľa príslušného paragrafu stanov, t. j. prečo nevypočul valné zhromaždenie spolku? Či pán minister môže hneď predložiť pred ctenú snemovňu všetky písomnosti vzťahujúce sa na pokračovanie proti Matici slovenskej?

Pred 125 rokmi takúto interpeláciu dal Svetozár Miletič, ktorý vtedy zastupoval záujmy slovenského národa v uhorskom parlamente.

Teraz sa rovnako môže spýtať poslanec Moric vás, pán minister, skoro rovnakými otázkami, ktoré som tu predložil. Je potrebné povedať, že Matica slovenská prežíva v súčasnosti najtragickejšiu chvíľu svojich dejín. Represie v uhorskom parlamente, represie uhorských vládcov mali šovinistickú logiku. Ale akú logiku majú tieto represie, keď už v dnešnom svete podľa tejto šovinistickej logiky, ktorá bola v uhorskom parlamente, Slováci mali prestať existovať ako národ a bolo treba odstrániť to, čo napomáhalo im byť národom, t. j. Maticu slovenskú, školy, časopisy, kňazov a buditeľov.

Takže na základe toho, čo som vám uviedol, a na základe nášho osobného rozhovoru, pán minister, kde som ani ja nesúhlasil s niektorými záležitosťami, nesúhlasil som s veľkou turistikou niektorých pracovníkov Matice slovenskej a vám som to aj povedal, nesúhlasím teraz, že za toto by mala byť trestaná Matica slovenská ako inštitúcia, ktorá reprezentuje slovenský národ.

Pán minister, nevidím zmysel okyptenia Matice slovenskej o činnosti, ktoré by ju mali priblížiť k jej poslaniu zodpovedajúcu jej dnešným úlohám. Myslím si, že tento zákon, ktorý ste predložili, nie je dobrý. Je zlý. Dovoľte mi tak povedať ako človeku, ktorý v tomto prípade a aj v mnohých iných prípadoch už dlho, čo sa týka činnosti Matice slovenskej, vie, o čom hovorí, a vie, kedy to má povedať.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šlachta.

Poslanec Š. Šlachta:

Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi reagovať aspoň krátko pár slovami. K Matici slovenskej som mal v minulosti veľmi blízky vzťah a s mnohými matičiarmi som aj úzko a rád spolupracoval. Ale uchvátenie Matice slovenskej terajším vedením nielenže Maticu vmanipulovalo do politiky a vytvorilo z nej štát v štáte. Farizejstvo, arogancia a demagógia terajšieho vedenia Matice slovenskej odtrhlo Maticu od jej pôvodného cieľa, ktorým bola predovšetkým široká spolková činnosť, výchovno-vzdelávacia, kultúrna, osvetová atď. Nie však celkom. Viete veľmi dobre, že ešte aj dnes sú nadšenci a ochotníci, ktorí pracujú v pôvodnom duchu Matice, ale títo sa od vedenia dnešnej Matice jednoznačne dištancujú, čo samozrejme "národní buditelia", za ktorých sa radi vydávajú spolubojovníci pánov Markuša, Bielika, Bajaníka atď., vehementne zakrývajú. Práve títo páni vytvorili z Matice slovenskej inštitúciu, kde sa neprehľadne hospodárilo s finančnými prostriedkami tak štátneho rozpočtu, ako, nezabúdajme, aj so ziskami z Neografie, ktorú Matica dostala za 1 korunu. A iste nie na to, aby sa tam tlačilo to, čo sa tam tlačilo. Pornografické časopisy.

Odvolávanie sa, ktoré aj dnes tu odznelo, na to, že ani za totality sa nedialo to, čo chceme urobiť teraz, je veľmi, veľmi falošné. Za totality Slovenská národná knižnica naozaj nebola v situácii, do ktorej sa dostala pod dnešným vedením. Spomeňte si len na oklieštenie a presun kompetencií zo Slovenskej národnej knižnice na Univerzitnú knižnicu. Bolo to absolútne absurdné rozhodnutie ľudí, ktorí dnes tak vehementne bojujú vraj za záchranu Matice a knižnice. Kde ste boli vtedy? Ako je to obvyklé, aj v tomto prípade ide najmä o peniaze. Nepochybne pri tej biede, v ktorej sa pracovníci Slovenskej národnej knižnice i knižnica samotná nachádzajú, by som rád pripomenul 51-členný sekretariát pána predsedu Matice v Bratislave. A ešte dôraznejšie by som chcel pripomenúť to, že funkcia predsedu Matice v celej jej histórii bola čestná a platený predseda je len dedičstvo komunistického režimu.

Nemenej problematické bolo vytváranie bratislavských pracovísk, ktorých výsledky v porovnaní s pracoviskami v Martine boli, mierne povedané, sporné. Považujem za chybu, že miesto sústredenia vedeckovýskumných pracovísk sa tieto trieštili a vytvárala sa nezmyselná rivalita medzi nimi. Nemôžem teda v žiadnom prípade súhlasiť s tým, že sa dnešná Matica snaží "zosúkromniť" pre seba správu hodnôt, ktoré patria nám všetkým. V dnešnej Matici medzi jej radovými členmi, môžem povedať, panuje bezmocnosť. Matica je rozdelená. Bratislavské centrum politizuje a odmieta akékoľvek hodnotenie či kritiku aj od vlastných radových členov. Markušova Matica sa ako kultúrny spolok spreneverila svojmu poslaniu. Ak o niečo dnes ide, tak najmä o to, aby sme jej vrátili pôvodnú prirodzenú spolkovú polohu. Matica nemá a ani nepotrebuje suplovať úlohy štátu. A štát je povinný ošetriť si svoje postavenie tak v Slovenskej národnej knižnici, ako aj v Pamätníku národnej kultúry. A navrhovaný zákon hovorí presne o tomto, a preto mu vyjadrujem svoju podporu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Zelník. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šlachta hneď v prvej vete povedal, že v minulosti mal blízky vzťah k Matici. To znamená, že dnes už nemá? Tak ja sa potom čudujem, odkiaľ čerpáte informácie, ktorými ste nás tu zasypali, napríklad že Matica slovenská je rozdelená, že členstvo je proti Markušovi a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že veľmi nezodpovedné bolo aj jeho hovorenie o tom, že nejaké terajšie vedenie uchvátilo moc v Matici slovenskej. Pokiaľ je mi známe, tak predseda Matice slovenskej je volená funkcia, čiže o žiadnom uchvátení moci sa tu nedá hovoriť. Bol demokraticky zvolený, ak teda chceme hovoriť o demokracii. A že Matica slovenská bola vtlačená do politiky? No zrejme neviem, čo pán predrečník pod tým myslel. Áno. Matica slovenská bojovala za štátnu samostatnosť. Pamätám sa na to. Matica slovenská bojovala za zákon o štátnom jazyku. Je toto politika? Ak áno, tak potom chvalabohu, že túto Maticu máme. Pretože niekto aj za tú štátnu samostatnosť musel bojovať.

Ja si myslím, že to, že pán predrečník hovoril celý čas o Matici, o jej farizejstve, to sú jeho slová, o demagógii, ktorá tam vládne, o Markušovej Matici, ktorá sa spreneverila svojmu poslaniu, tento príspevok bol jasným dôkazom toho, že tu vôbec nejde o ten zákon. Ale ide tu naozaj o Maticu. A ide tu o zlikvidovanie Matice alebo podľa pána poslanca Šlachtu o zlikvidovanie Markušovej Matice.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec, vy ste povedali, že Markušova Matica a k Matici som mal veľmi blízky vzťah. Existuje len Matica slovenská a k Matici môžete mať vzťah alebo nemusíte mať. Ak ste ho mali v minulosti a stratili ste ho, je to váš problém. A ak ste ho stratili na základe určitých persón, tak je to velikánska chyba a nezaslúžili ste si, aby ste ten vzťah mali v minulosti.

Čo sa týka tých nadšencov, o ktorých ste hovorili, že sa odvracajú a dištancujú od Matice slovenskej, ktorí sú to tí nadšenci? Tí, čo sa stretávajú v Šuranoch? Alebo ktorí sú to vlastne? Pretože neviem, ktorí sa dištancujú od Matice slovenskej. Veľkú pravdu ste povedali, že ide o peniaze, o "peneži". Stále ide o peniaze, išlo vtedy, išlo aj teraz. Ja sám som to veľakrát kritizoval a súhlasím s vami, že ide o peniaze. Aj teraz ide o peniaze, pán poslanec.

A čo sa týka neprehľadného hospodárenia aj v súvislosti s Neografiou, tak vám chcem povedať takto. Neografiu manažeruje jeden skvelý manažér, volá sa Ing. Lilge a je riaditeľ tejto inštitúcie a myslím si, že to robí dobre. Sem-tam sa vyskytnú, v tomto prípade raz sa stalo, že sa stala chyba. Ale tento manažér sa kedykoľvek môže postaviť pred svoje dielo a ukázať, čo spravil. Pán kolega, vy ste, tuším, architekt. Prosím vás pekne, pred koľko diel sa môžete vy postaviť a ako môžete prezentovať vy svoju činnosť, tak ako môže prezentovať Ing. Lilge? Keď nepoznáte tohto človeka, nepoznáte jej činnosť a jeho činnosť, prosím vás pekne, neohovárajte ani inštitúciu, ani ľudí, ktorí v tej inštitúcii pracujú. Keď chcete, tak sa najprv o tom presvedčte.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Pán poslanec Šlachta vo svojom vystúpení spomenul mnoho skutočností, s ktorými sa absolútne nedá súhlasiť. V prvom rade jeho vystúpenie bolo falošné. Lebo on, ktorý patrí medzi čelných bojovníkov za to, aby verejná správa, aby samospráva a tieto zložky mali rozhodujúce postavenie v Slovenskej republike, zrazu bojuje za štát, aby štát vlastnil také organizácie, ako je národný pamätník alebo národná knižnica. Veď to je nonsens! Nehovoriac o tom, že chce za to, že sa mu nepáči terajšie vedenie Matice slovenskej, tak ju chce zlikvidovať. Používa rovnaké argumenty ako Koloman Tisa. Keď si spomenieme, presne v tom čase sa hovorilo, že Matica zle finančne hospodári a že politicky nahráva panslavizmu. Tak teraz údajne nahráva politicky opozícii a zasa zle hospodári, je tam milión kontrol. Presne tie isté nástroje sa používajú na likvidáciu Matice slovenskej ako za čias Kolomana Tisa, rovná sa Milan Kňažko.

Čiže, vážení, o tomto to je. A my môžeme mať jedno podozrenie, vážení páni. Že vy chcete preto dostať pod štát tieto zbierky, aby ste ich v závere sprivatizovali, lebo nebude štát vládať ich obhospodarovať a starať sa o ne. A zrejme vaši zberatelia už sa pripravujú na to, že prevezmú zbierky Matice slovenskej do svojich zbierok. Zrejme o to ide pánovi Šlachtovi a ďalším. Do svojich súkromných zbierok, samozrejme. Lebo oni už sa budú vládať o ne postarať na rozdiel od štátu, ktorý ste tak donedávna zaznávali. Všetko nemá byť štátne, všetky podniky treba sprivatizovať, ale teraz národné zbierky treba zoštátniť. A o to ide zrejme pánovi Šlachtovi.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Šlachta, povedali ste, že Matica nemá suplovať štát a treba, aby dostala svoje pôvodné miesto. Myslíte tým vrátiť Maticu do čias šesťdesiatych rokov? Znamená to, že zákonom chcete Matici definitívne zapchať ústa? Zlikvidovať ju len za to, že sa dokázala v rozhodujúcich chvíľach, a bola to práve ona, že sa v rozhodujúcich chvíľach dokázala postaviť za ochranu suverenity štátu a za ochranu jazyka štátotvorného národa? Som prekvapený vaším postojom. Takto sa azda nesprávali ani ľudia v Uhorsku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne a ústne, predniesli svoje príspevky. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Kňažko. Áno.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy a páni,

pokúsim sa reagovať na niektoré vecné pripomienky. Samozrejme, ťažko je reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré nielenže neboli vecné, ale v ktorých sa veľmi zreteľne prejavila dezorientácia nielen v základných pojmoch, nielen, by som povedal, v časovej súslednosti niekoľkých dní či týždňov, ale kde si diskutujúci doslova pletú jednotlivé storočia, pletú si režimy, pletú si základné sféry spoločnosti. Ja len ako príklad, pretože nerád by som dlhšie sledoval tieto myšlienkové pochody, naozaj by som im nerád podľahol.

Viete, keď niekto porovnáva Uhorsko alebo totalitný režim so súčasným suverénnym slovenským štátom, niekde je chyba. Niekde je chyba, pretože z vašej diskusie, z vašich príspevkov vyplýva, že na Slovensku existuje niečo viac, než je Slovenská republika, než je slovenský štát, že tu existuje niečo slovenskejšie, niečo, čo má oveľa väčšie zásluhy. Vy vlastne hovoríte proti vlastnému štátu, vy hovoríte proti vlastnému národu. Ale len čo je niekto schopný povedať, ako pán poslanec Oberhauser, že chceme zoštátniť národné zbierky, veď národné zbierky patria národu, nie spolku. Národu, všetkým obyvateľom tejto slobodnej republiky, slobodnej a demokratickej republiky. Čiže akékoľvek porovnávanie, že kedysi Koloman Tiso a Uhorsko a totalitný režim, ako spomínala aj pani Slavkovská, do toho jej hovoriť nebudem, pretože, zrejme vychádzajúc z jej vedeckých a odborných diel z čias totality, či už vo vzťahu k cirkvám, alebo vôbec, zrejme o tomto režime vie oveľa viac.

Považujem však za nehoráznosť, ktorú asi treba spomenúť aj tu v Národnej rade, že som kedysi o slovenskej zástave povedal: "Strhnite tú handru!" Vážená pani poslankyňa, klamete! Je to nehorázne, je to odporné, je to arogantné. Znovu vám hovorím, klamete. A vy po tom všetkom, čo ste vlastne zaznamenali v tom komunistickom režime a ako ste sa podľa takzvanej nežnej revolúcie museli niekde pretvárať na túto oduševnenú národovkyňu, ja by som vám len tak tíško odporúčal, že by ste mali menej hovoriť a viacej by ste sa mali za to všetko hanbiť. Toľko k pani Slavkovskej.

A, vážení priatelia, tu predsa nejde o likvidáciu a zmenu majetkových vzťahov. Vy si neuvedomujete len základnú situáciu, že zbierkové fondy v Národnej knižnici, v Pamätníku národnej kultúry sú v správe Matice slovenskej. Štát, ktorý je skutočným vlastníkom, asi 80- až 85-percentným, nikdy neprejavil záujem si uplatňovať vlastnícke práva. Ani predstavitelia Matice slovenskej v budúcnosti ani v náznaku nemajú nejaké tendencie uplatňovať si vlastnícke práva. Ich majetok, ich zbierkové fondy Matice slovenskej budú v správe Národnej knižnice. Nikto nesiaha na ničí majetok, nikto nič nelikviduje. Tak sa tu nezavádzajte medzi sebou navzájom, pretože je to absolútny nezmysel.

No a to už ako perlička, aby bola národná inštitúcia v treťom sektore, tak to je svetový unikát. Národné inštitúcie všade na svete patria národu a takmer všade na svete v civilizovaných krajinách sú zriaďované štátom. Aj tá Széchényiho knižnica, ktorú spomínal pán poslanec Paška, je štátnou knižnicou. A ja už som to hovoril vo výbore pre kultúru a médiá, potomkovia pána Széchényiho sú hrdí na to, že je to dnes štátna knižnica. Každý správny matičiar by mal byť hrdý na to, že táto knižnica, v ktorej má svoje zbierkové fondy aj Matica slovenská, bude patriť tomuto štátu, tomuto národu a bude mať konečne dôstojné miesto, tak ako je to všade zvykom. Na základe tohto veľmi dobrého zákona bude na vrchole knižničného systému ako vrcholová národná inštitúcia, podobne ako Národná galéria, Národné divadlo a tak ďalej a tak ďalej.

Nuž takúto hodnotu pripisujeme Národnej knižnici. No, to by hádam bola len taká reakcia na pripomienky, ktoré sa nevyznačovali racionálnym prístupom. A teraz, ak dovolíte, by som reagoval na niektoré návrhy, ktoré zazneli aj z úst pána poslanca Pašku.

Pokiaľ ide o názov Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej, chcel by som povedať, že Úrad priemyselného vlastníctva registruje takúto žiadosť Matice slovenskej. Nie je to však akceptovateľné, pretože pôjde o novú nástupnícku organizáciu po Slovenskej národnej knižnici v Matice slovenskej a Pamätníka národnej kultúry v Matice slovenskej, čo je niečo iné, ako je teraz Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej.

A navyše, čo, samozrejme, nechcem prejudikovať, ale je podľa môjho názoru veľmi pravdepodobné, že po konštituovaní Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej sa samotná inštitúcia môže rozhodnúť, že vytvorí akési združenie právnických osôb spolu s Maticou slovenskou. A ja osobne nemám nič proti tomu, naopak, ak sa v tomto názve objaví aj slovo Matice slovenskej.

Pokiaľ ide o spoločného zriaďovateľa, pán poslanec Paška, aby to zriaďovalo aj ministerstvo kultúry, aj Matica slovenská, no nie je to možné, pretože zo zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách štátna inštitúcia nemôže mať dvoch zriaďovateľov.

Pokiaľ ide o ten návrh pána poslanca Mesiarika, že by mala existovať akási knižničná rada, je to možné. Štátna organizácia môže, má právo vytvoriť takýto poradný orgán typu vedeckej alebo knižničnej rady, a dokonca sme to do toho zákona už aj zapracovali. Ale protestovali proti tomu členovia Legislatívnej rady a z textu zákona boli tieto časti odstránené. Ustanovenie vedeckej rady bude teda predmetom zriaďovacej listiny, a nie zákona. Mám v úmysle takúto zriaďovaciu listinu tohto znenia predložiť a predpokladám, že podľa kvalifikovaného odhadu nejakých zbierkových fondov alebo podľa počtu odborníkov tam bude aj zastúpenie Matice slovenskej. Neviem, v akom pomere to bude teraz, ale určite by som rád videl, aby to takýmto spôsobom existovalo, a myslím si, že sa to aj bude realizovať.

No asi nebudem reagovať na všetky tieto pripomienky, azda ešte to ministerstvo vnútra. Nie je pravdou, že ministerstvo vnútra súhlasilo s tým, aby si Matica slovenská ponechala archív. Pravdou je, že ministerstvo vnútra súhlasí so zverením archívnych činností na úseku slovenskej literatúry a umenia do pôsobnosti Slovenskej národnej knižnice za podmienky, že archív bude pôsobiť ako samostatné oddelenie s vlastným vedúcim. A predmetom činnosti tohto archívu bude všestranná starostlivosť o odborné a vedecké spracúvanie, sprístupňovanie, využívanie archívnych dokumentov pochádzajúcich z činností či už fyzických osôb a aj z oblasti slovenskej literatúry a umenia. V praxi ide vlastne o osobné fondy a pozostalosti, korešpondenciu, rukopisné, literárne, vedecké práce, dokumentačný materiál a iné literárnorukopisné pamiatky slovenskej národnej kultúry, ktoré neodmysliteľne patria k Národnej knižnici. Všade na svete každá národná knižnica musí mať a má svoj archív. Ide o otázku odbornú, nie o otázku politickú.

A, dovoľte mi ešte taký malý exkurz do minulosti, do minulosti Matice slovenskej. V roku 1937 16. 10. rokoval výbor Matice slovenskej i k otázke bibliotéky Matice slovenskej. Tajomník Dr. Hrušovský prečítal takýto návrh správy Matice slovenskej.

Citujem: "Matica slovenská, ktorej úlohy a činnosť z roka na rok sa rozširuje a prehlbuje, je dnes v takom položení, že svoje knižné zbierky už nemôže primeraným spôsobom obohacovať, lebo ich nemá kde umiestňovať a nemôže zaručiť, aby jej knižnica primeraným spôsobom rástla a umožňovala prácu vedeckých pracovníkov. Miestnosti, ktoré Matica slovenská má pre svoju bibliotéku k dispozícii vo vlastnej budove, sú doslovne preplnené, takže novšie publikácie, ktoré by bolo treba získať, nie je možné účelným spôsobom uložiť a sprístupniť. Doterajšie umiestnenie bibliotéky Matice slovenskej nemôže za nijakých okolností pre budúcnosť vyhovovať potrebám vedeckej práce. Ďalšie budovanie bibliotéky Matice slovenskej bolo by spojené s takým vecným a osobným nákladom, ktorý by Matica slovenská nemohla pri iných stránkach svojej kultúrnej a publikačnej činnosti znášať bez nebezpečného ohrozenia toho programu, ktorý je vlastným cieľom Matice slovenskej.

Keďže teda záujem celého vývinu slovenského kultúrneho života vyžaduje, aby bibliotéka Matice slovenskej mohla z každej stránky plniť svoje poslanie a musí byť preto novým pomerom primerane budovaná, rozhodla sa správa Matice slovenskej na návrh pána Dr. Bartka postarať sa o matičnú bibliotéku takým spôsobom: Matica slovenská chce pomocou slovenskej krajiny vybudovať v Turčianskom Svätom Martine Národnú knižnicu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu ustanovizeň. V tejto Národnej knižnici slovenskej deponovala by Matica slovenská celú svoju knihoveň, ktorá by naďalej ostala v majetku Matice slovenskej a ktorú by Matica slovenská naďalej zveľaďovala. Pomer matičnej knižnice k Národnej knižnici slovenskej vyriešil by sa právne medzi Maticou slovenskou a slovenskou krajinou takým spôsobom, aby záujmy Matice slovenskej v ničom neutrpeli."

Matica slovenská mala vtedy 143 660 zväzkov. K 31. 12. má Národná knižnica v správe 3 772 271 zväzkov.

A celkom záverom. V roku 1938 prijíma doc. Andreja Baníka za vedúceho bibliotekára. Na zasadnutí výboru 28. 4. 1938 referuje tajomník vedeckých odborov Dr. Hrušovský. Uvádza, že "správa Matice slovenskej znova sa zapodievala otázkou, ako zabezpečiť nerušený vývin Slovenskej národnej knižnice a prišla k tomu záveru, že finančné prostriedky Matice slovenskej a podpory venovanej z jej verejných prostriedkov by nestačili zaokryť réžiu knižnice. Je preto podľa názoru správy účelné oddeliť národnú knižnicu od matičného telesa." Čiže je to myšlienka, ktorou sa odborníci zaoberali už v tridsiatych rokoch. Mali na to veľmi jasné, zrozumiteľné dôvody, rovnako ako má celá odborná knihovnícka obec na Slovensku.

A záverom len toľko, že z kongresu knihovníkov, ktorí hlasovali o tomto zákone, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal, všetci hlasovali za. K tomu vyzývam váženú poslaneckú snemovňu takisto.

Ďakujem vám za pozornosť.