Středa 14. června 2000

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka ohľadne narastania dlhov. A ja si myslím, že problém je v tom, že na Slovensku je zle nastavená ekonomika. Predsa nemôže fungovať ekonomika, v ktorej zamestnanec dostane na súkromnú spotrebu z koruny vyprodukovanej iba 42 halierov a 58 halierov si zoberie štát plus verejné fondy, to v žiadnom prípade takýto štát nemôže fungovať a tie verejné dlhy sa budú stále, i keď menším tempom nabaľovať. Takisto valorizačný mechanizmus, či sa nám páči alebo nie, nezohľadňuje a nerobíme reformu, populácia nám starne, takisto inflácia je vyššia ako rast HDP a zákonite tie dlhy v dôchodkovej poisťovni musia narastať. Čiže tu treba urobiť opatrenia, aby iba tak narastala tá verejná spotreba, o to percento, o čo je to schopná slovenská ekonomika vyprodukovať. O nič iné nejde, ak neurobíme opatrenia, ekonomika sa bude potápať a podniková sféra sa bude rozpadať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja budem len stručne reagovať. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Slaný z hľadiska ekonomickej reformy, ja som osobne reformný typ a som ochotný absolútne v pokoji zhodnotiť pozitívne kroky aj vašej vládnej moci a vašej vlády. O to nejde, ide ale o to, že ja mám iný názor na tempo a na spôsob kladenia reformných krokov v ekonomike, pretože ak sa za synonymum ekonomickej reformy dáva bohapusté zdražovanie, tak to pre mňa nič neznamená. Ak pán poslanec Prokopovič, ale aj ďalšie združenia súkromných podnikateľov verejne vyhlásia, že táto vláda skoro nič neurobila v oblasti malého a stredného stavu a drobného podnikania, tak ja s ním úplne súhlasím a tam sú zdroje aj na zamestnanosť, ale tam sú aj zdroje, zdroje do verejných fondov. Keď som rozprával s odborníkmi zo Švajčiarska, tí hovoria, nemyslite si, že našu ekonomiku držia banky, našu ekonomiku drží malý a stredný stav.

Chcem tým povedať, že keď dávate aj do parlamentu len zákony o spotrebných daniach, tie skutočne dominujú, keď tu chýba konkurz a vyrovnanie, keď tu chýbajú štrukturálne zmeny, ozdravenie bankového sektora a ďalšie reformné kroky, tak ja sa musím skutočne pozastaviť nad tým. V podstate verejné formy sú dnes barometrom ekonomickej reformy. Ak nie sú vstupy, tak nie sú možné ani zdroje ani na ich zhodnocovanie, na kapitalizáciu a zavádzanie poistného systému. V oblasti zamestnaneckých fondov ste obmedzili poistný princíp, likvidujú sa aj zdroje pre zdravotne postihnutých občanov. Nie sú vytvárané nové rozvojové impulzy a z rozvojových impulzov sa dnes v niektorých médiách robí fraška, urážajú sa tvorcovia týchto reformných prístupov k ekonomickému rastu. A v tom je rozdiel, ktorý si hovoríme. Ak hovoríte o týchto makroekonomických údajoch, s ktorými s vami súhlasím, tak skutočne stačí porovnať potom tieto údaje s výsledkami, ktoré sme dosiahli v našej vláde.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka.

Nech sa páči.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci,

vážení kolegovia, kolegyne,

to, že je životná úroveň dôchodcov veľmi vážny problém a veľmi citlivý problém, výrazom toho je aj táto nezvyčajne dlhá rozprava, vlastne toto je prvý bod, ku ktorému bolo najviac diskutujúcich, a myslím si, že diskutujeme najdlhšie o tomto bode programu a ešte je to len prvé čítanie. Chcel by som aj ja povedať svoj postoj k tomuto problému a niekoľko poznámok.

Na začiatok chcem povedať, že v štátnom rozpočte na tento rok sa nerátalo s tým, že sa budú tento rok valorizovať dôchodky. Tiež chcem zopakovať jednou vetou to, čo povedali predrečníci, že situácia, finančná situácia v Sociálnej poisťovni je veľmi vážna a neumožňuje zvyšovanie dôchodkov. Dnes mesačný výber poistného je nižší, ako sú výdavky mesačne v Sociálnej poisťovni, čiže z tohto pohľadu je návrh vlády o zvyšovaní dôchodkov pre dôchodcov dobrá správa a je na škodu veci, že my tú dobrú správu vlastne deformujeme.

Chcel by som povedať takisto veľmi krátko, že ja osobne sa nebudem s nikým pretekať, hoci vlastne teraz hovorím posledný, ospravedlňujem sa, ak som stratil poradie, že som musel vyjsť zo sály, ale naozaj nezneužijem to, že hovorím posledný, že budem navrhovať najvyššie percento zvyšovania dôchodkov. Ja to považujem za nepoctivé, falošné aj pokrytecké, a ak dovolíte, páni kolegovia, práve na adresu tých, ktorí navrhujú najvyššie percento zvýšenia dôchodkov. Samozrejme príčiny negatívneho vývoja v Sociálnej poisťovni nemožno pripisovať Hnutiu za demokratické Slovensko alebo bývalej Mečiarovej vláde, boli by sme naozaj takisto povrchní a bolo by to nie spravodlivé. Ale ja spomeniem práve to, čím reagoval pán Tkáč vo faktickej poznámke, keď hovoril o potrebnej reštrukturalizácii bankového sektora. Áno, tých 100 miliárd korún, ktoré musí štát dať v priebehu 10 rokov do tých najväčších bánk, za to vy nemôžete, teda nie v plnej miere, ale o Sociálnej poisťovni, a za čo môžete, hovoril to už pán Mesiarik, že keby ste tak prispievali tie štyri roky, keď ste boli pri moci, za tie osoby, za ktoré prispieva štát, tak v Sociálnej poisťovni by ste nenechali 11 miliárd korún, ale nechali by ste v nej 31 miliárd korún. Vlastne týmto spôsobom, to je známa vec, ste si riešili problém deficitu štátneho rozpočtu. Keby ste to tak neurobili, ten deficit by bol ešte hroznejší. Darmo ste sa chválili tým, že Slovensko je vpredu pred Českou republikou, kde oni nemajú dôchodkové zabezpečenie oddelené od štátneho rozpočtu ako my, že my sme vpredu. Formálne na začiatku sociálnej reformy sme boli vpredu, ale za vašej éry sme ten náskok stratili.

A poviem ešte jeden zaujímavý argument, ten tu ešte nezaznel. Dámy a páni, inštitút možnosti odísť do predčasného dôchodku. Mimoriadny dôchodok je veľmi zaujímavá finta, za tie štyri roky túto možnosť využilo, ja odhadujem možno 100 tisíc občanov, 100 tisíc občanov, ktorí odišli o dva roky skôr do dôchodku, znamenalo to zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne o viac ako 9 miliárd korún. Títo ľudia keby nešli do predčasného dôchodku, neboli by prispievali, presne, vystihli ste to pani Aibeková, neboli by prispievali poistným zo zamestnania, ale boli by nezamestnaní, to znamená touto fintou si predchádzajúca vláda riešila aj problém vysokej nezamestnanosti na úkor dôchodcov, na úkor Sociálnej poisťovne.

Dámy a páni, podtrhnuté a zrátané, len z týchto dvoch opatrení by Sociálna poisťovňa mala nie 11,2 miliardy korún, ale ja odhadujem, že 43,5 miliardy, a to je presne toľko peňazí, ktoré potrebuje minister Magvaši, ak chce spustiť reformu dôchodkového zabezpečenia, ku ktorej ho vyzýva aj pán poslanec Tkáč. Ja s ním v tom súhlasím a jednoducho budem žiadať po vláde aj po pánu ministrovi, že keď vláda navrhuje napríklad zvyšovať dôchodky, keď na to nemá, tak nech navrhuje aj iné opatrenia, ktorými chce zabrániť, aby sme takto licitovali a takto nehospodárne gazdovali aj na budúci rok. Jednoducho systém priebežného financovania je v koncoch. To musíme riešiť opatreniami, ktoré musí predkladať vláda, to sa nedá robiť poslaneckými návrhmi zákonov.

Dámy a páni, na prvé čítanie možno stačí. Ja by som si želal, aby sa táto vláda nesprávala ako tá predchádzajúca v zmysle po nás potopa a, samozrejme, podporujem vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Kozlík. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brocka, tak pekne ste začali, a tak škaredo ste skončili. Vrátil by som sa k tomu vášmu, že deformujeme rozpravu. Myslím si, že táto výčitka by mala patriť skôr vládnym poslancom a vláde, pretože pokiaľ vystupovali doteraz vládni poslanci okrem vás pán poslanec, hovorili vždy o vyššom percente, ako vláda schválila. Takže my nedeformujeme rozpravu, len vyjadrujeme reálne pocity. Áno, bolo to tak povedané.

A k tomu druhému bodu, o ktorom ste hovorili, že sme si pomáhali na úkor nezamestnanosti tým, že sme púšťali ľudí do predčasného dôchodku, tento problém má aj druhú stranu mince, dámy a páni. Keďže títo ľudia mohli ísť o dva roky skôr do predčasného dôchodku, zvyčajne využíval tento inštitút ten podnik, ktorý mal obrovské problémy. A treba povedať, že takýto človek, ktorý má 58 rokov, je veľmi ťažko zamestnateľný a v tom momente, keď dostal šancu ísť do predčasného dôchodku, tak ju využil. Kdežto naopak, keby bol prepustený z práce, išiel by automaticky na úrad práce a za svoje celoživotné dielo, za robotu, ktorú odviedol za celý svoj život, by skončil na úrade práce a dostával by podporu v nezamestnanosti. Čiže to považujem za krutú stránku mince. To je na obhajobu toho, že sme my dali možnosť ľuďom, aby si vybrali. Jednoducho mohli odísť do predčasného dôchodku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Chcel by som veľmi stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku vo vzťahu k Českej republike. Vzhľadom na to, že je v podstate rovnaký základ hmotného práva, pretože zákony o sociálnom zabezpečení boli federálne, treba povedať, že Česká republika dnes mešká s reformou sociálneho zabezpečenia oproti Slovensku zhruba 5 až 6 rokov. To nie je z mojej hlavy, to je názor odborníkov z Českej republiky.

Česká republika uskutočnila len čiastkovú reformu dôchodkového zabezpečenia. V podstate ju dnes už redukovala. Po druhé vôbec nepristúpila k reforme nemocenského poistenia. Po tretie rozbehla reformu štátnej sociálnej podpory, ktorú považujú aj odborníci za nevydarenú, a v oblasti sociálnej pomoci neurobila vo vzťahu k slovenskému modelu temer nič. Neodštátnili sa verejné fondy aj napriek tomu, že to súčasná česká vláda mala vo volebnom programe a tesne po voľbách, po podpísaní opozičnej zmluvy sociálni demokrati odmietli odštátniť verejné fondy a neuskutočnili ani reformu financovania sociálneho zabezpečenia. Je pravda, že posunuli dôchodkový vek, ale v podstate riešením len o trochu viac ako nič.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že ja nerád porovnávam jednotlivé krajiny, pretože ich základy sú úplne odlišné, ale v Českej republike som urobil výnimku, lebo sme mali skutočne na úvod spoločný základ, aj keď priemerné zárobky boli zhruba o 1 000 až 1 500 korún vyššie v Čechách než na Slovensku pri rozdelení republiky, čo je aj medzi bratmi pri 50 percentách o 700 korún vyšší dôchodok, čo je normálne.

Mali ste pravdu, pán poslanec, že platí heslo Po nás potopa. Ja som si, keď sme odchádzali z vlády, o tom hesle toto nemyslel, ale v súčasnosti už na to aj ja prichádzam.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán poslanec, po prvýkrát od roku 1993, čo sme spolu v parlamente, ste obhajovali vládny návrh zákona, nehovorím o tej dobe, keď ste boli ministrom, keď, samozrejme, že ste obhajovali svoj návrh, ale hovorím o vašej poslaneckej kariére. Je zaujímavé, že vtedy ste aj ako pravicový poslanec vždy navrhovali zvýšenie dôchodkov okrem jedného jediného roku, keď ste vychádzali z analýzy Sociálnej poisťovne. Inak ste vy navrhovali zvýšenia, my sme vám to nevytýkali, pretože ako opozičný poslanec, aj keď pravicovej orientácie, mali ste na to právo. Tak ma prekvapuje, že teraz ste spokojný s 3,5 percentami plus fixná suma, keď za nás sa vám zdalo málo 8 percent, keď aj reálna úroveň dôchodkov rástla, ako sme to vo svojich vystúpeniach hovorili.

Čo sa týka inštitútu predčasného odchodu do dôchodku, nevymyslela ho naša vláda a nebolo to 100 tisíc. Máte tu analýzu z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa dozviete, že ročne to bolo okolo 22 tisíc, čiže za štyri roky to nebola taká suma 100 tisíc, ako hovoríte. Spočítajte si to, nie je to, predtým to bolo aj menej, takže nebola to taká suma. A nemôžete sa len pozerať zo sociálneho systému vytrhnute na Sociálnu poisťovňu. Ak by boli prešli medzi nezamestnaných, boli by zaťažili takisto sociálny systém, len cez iný fond, a bola by to aj veľmi nepríjemná psychická situácia pre ľudí, ktorí naozaj odpracovali 30 - 40 rokov a zrazu dva roky pred dôchodkom sa ocitli medzi nezamestnanými bez akejkoľvek šance na prežitie a na to, že sa dočkajú toho, čo si odpracovali. Takže ten pohľad - každá minca má niekoľko strán.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec Brocka, pri vašom vystúpení sa vo mne striedalo niekoľko pocitov a ja sa budem usilovať vo svojej reakcii na vaše vystúpenie byť naozaj veľmi stručná, lebo si myslím, že čas je vzácny.

Prvé moje prekvapenie, a milé, bolo, že ste vlastne po prvý raz pripustili, že Mečiarova vláda nechala takmer 12 miliárd Sociálnej poisťovni na valorizáciu dôchodkov. Po prvý raz ste to verejne priznali, ale súčasne ste veľmi zasvätene dodali, že vlastne to nebolo dobré preto, lebo tam malo byť podľa vás až 43 miliárd korún. Nuž pán poslanec Brocka, ja sa už veľmi teším na tú cifru, ktorú nechá Sociálnej poisťovni Dzurindova vláda. Obávam sa, že pri súčasnej politike tejto vlády to nebude ani 2,50, lebo zdá sa, že táto vláda vie len míňať, ale nevie vytvárať fondy, a to je veľký rozdiel.

Takže počkáme si. Čas, ako hovorím, je veľmi vzácny, a myslím si, že veľmi jasne ukáže, aký princíp uplatňovala jedna vláda a aký princíp uplatňovala druhá vláda.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem pekne.

Vážená Národná rada,

treba povedať, že súčasná vládna moc rozhádzala ekonomiku ako sedliak hnoj. A tam je celý problém súčasných dôchodkov. Ekonomika padá, netvorí dostatočné zdroje, a ekonomický rast je postavený predovšetkým na tom, že klesla miera investícií o 20 percent, to znamená, že, samozrejme, odrazilo sa to aj na poklese deficitu obchodnej bilancie, ktorý opticky zlepšuje rast hrubého domáceho produktu, ale tá časť ekonomiky, ktorá produkuje zdroje, padá naďalej najprv ako kamene pozvoľne a nevytvárajú sa zdroje, ktoré by riešili fondy, ktoré by riešili verejnoprávne fondy, ktoré by riešili problém štátneho rozpočtu a vytvárali aj zdroje na riešenie dôchodkového zabezpečenia.

Čo sa týka situácie v minulých rokoch, my sme uplatňovali v rastovej ekonomike takzvaný bilancovaný systém tvorby zdrojov pre verejnoprávne fondy. Preto tam pán poslanec Brocka nebolo 43 miliárd korún. A bolo to vedome, pretože tento parlament aj minulý parlament by bol minul všetky zdroje, ktoré by vo verejnoprávnych fondoch boli. Možno na 15-percentné zvýšenie dôchodkov, ktoré sme z polohy ministerstva financií nevideli v tom období ako primerané. A práve bilancovaný systém prístupu k tvorbe zdrojov verejnoprávnych fondov viedol k tomu, že Sociálna poisťovňa skončila s 11 miliardami, a nie 43 miliardami, a že zároveň sa aplikovala tvorba zdrojov na rozbiehanie ekonomiky cez uplatňovanie trebárs verejnoprospešných, pre rôzne iné investície, ktoré v budúcnosti budú znamenať a podieľajú sa aj dnes na niektorých rastových momentoch slovenskej ekonomiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Brocka, máte slovo.

Poslanec J. Brocka:

Pánu Šeptákovi chcem povedať, že som nehovoril o deformácii rozpravy. Ja som, naopak, vyzdvihol to, že tak diskutujeme k tomuto bodu programu, tak dlho a do hĺbky.

O pánu Tkáčovi, ktorý sa nazval reformným typom a spomínal vo svojej faktickej poznámke zákon o sociálnej pomoci, tak to je jedna z tých mín napríklad v sociálnej sfére, ktorú bývalá vláda zanechala a budeme o tom diskutovať, keď budeme novelizovať tento zákon. Keď napríklad týmto zákonom sme takisto zvýšili nezamestnanosť, zaviedli sme povinnosť občanov v hmotnej núdzi, ktorí chcú sociálnu dávku, povinne sa evidovať na úrade práce, aj keď úrad práce nemal pre nich prácu, lebo oni nepotrebovali pracovať, napríklad ženy v domácnosti.

Pani Aibekovej a pani Podhradskej chcem vlastne k tým 40 miliardám povedať, že to nebolo len tých 40 miliárd, ktoré by mohlo byť prebytkom v Sociálnej poisťovni, ale nerátam tam napríklad prostriedky, o ktoré tento štát aj dôchodcovia a štátny rozpočet prišli práve vďaka vašej takzvanej citrónovej privatizácii a tunelovaniu firiem, keď prostriedky, ktoré mali skončiť v štátnom rozpočte, skončili vo vreckách jednotlivcov, ktorí si za ne kupovali vily v Španielsku alebo Elektry a budovali penzióny po Slovensku.

A pánu Kozlíkovi len niekoľko tých makroekonomických čísiel, ktoré sú výrazom toho, že táto vláda sa snaží a ja by som bol rád, keby sa viac snažila. To, že po štyri a pol roku sa konečne dosiahol zlom v negatívnej obchodnej bilancii, tak to je tá možno prvá dobrá správa makroekonomických indikátorov. Takisto, že v apríli bola nulová inflácia, že rast priemyselnej produkcie je viac ako 12-percentný.

Dámy a páni, to sú takisto dobré správy pre občanov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Magvaši?

Nech sa páči.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené dámy,

vážení páni,

určite, ako to povedal pán poslanec Tkáč alebo pani poslankyňa Keltošová, téma zvyšovania dôchodkov je vždy atraktívna téma a veľmi atraktívna určite pre opozíciu. Je faktom, že podľa zákona číslo 46/1991 Zb. a zákona číslo 374/1994 Z. z. každé zvýšenie dôchodkov do 19,4 percenta má zákonné oprávnenie. To je fakt, a to si nemôžeme odškriepiť. Na druhej tu existuje pozícia, čo v súčasnej hospodárskej situácii v tejto krajine, ale aj v sociálnej situácii takej skupiny obyvateľstva, ktorá je jasne v zákone definovaná ako chránená skupina obyvateľstva. Môžeme siahať na to, aby sme túto skupinu obyvateľstva nedostali do pozície absolútne vylúčenej skupiny a ohrozenej existenčnej skupiny obyvateľstva. Je to skutočne veľmi citlivá záležitosť a pri tejto citlivej záležitosti myslím si, že treba zachovať aj veľkú dávku serióznosti, na druhej strane aj určitej odvahy, pretože rokujeme o ľuďoch, ktorí, najmä tá skupina, ktorá išla pred 10 rokmi do dôchodku, sú dnes v takom veku a v takej spôsobilosti, že si ďalší príjem ako nízky príjem, z ktorého vychádzala ako z východiskového základu z terajších miezd, nemôže zabezpečiť.

Preto si myslím, že treba brať do úvahy sociálnu špecifickú situáciu týchto obyvateľov a aj predpokladaný jej vývoj vo vnútri tých 1,2 milióna obyvateľov. A po druhé, že treba brať aj určité záväzky, ktoré Slovenská republika, ktorá sa definuje, že je právnym štátom, chce presadzovať vo svojom reálnom výkone činnosti, a ňou je určite Ústava Slovenskej republiky a naše záväzky, ktoré sme dali k určitým medzinárodným normám. Myslím si, že pán poslanec Rusnák formuloval tieto záväzky, ktoré nám akosi ohraničujú tú spodnú najnižšiu možnú mieru, aby sme dodržali aj tieto záväzky a medzinárodné záväzky vyplývajú z medzinárodných skúseností.

To vyplýva zo skúseností, čo pre týchto ľudí je potrebné zabezpečiť ako minimálnu polohu pre to, aby sa necítili vylúčení zo spoločnosti. Pretože ak sme podpísali Európsku sociálnu chartu, ak sme podpísali revidovanú sociálnu chartu, ak sme podpísali Zákonník európskeho sociálneho zabezpečenia, tak tam je definovaná táto minimálna poloha a k tejto minimálnej polohe by sme sa asi zrejme mali postaviť, teda nepozerať sa len na to maximálne, ale pozerať sa na tento rozptyl a tam hľadať to skutočné optimálne riešenie.

Chcem veriť, že v rokovaniach vo výboroch budeme takto konštruktívne k tomuto pristupovať. Pristupovať z toho, čo v súčasnosti táto krajina má, aké možnosti má a na druhej strane, že nemôžeme spraviť veľkú krivdu tejto skupine obyvateľstva.

K niektorým pripomienkam, ktoré tu boli vznesené v diskusii, by som chcel zaujať stanovisko, a to predovšetkým, že sa to tu párkrát ozvalo, že nie je tu vyjadrenie odborov, respektíve Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. V nadväznosti na zákon o tripartite bol jednak prijatý rokovací poriadok, boli implementované niektoré veci aj do zásad legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde je napísané, že veci, ktoré budú prerokované v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, sú uvedené v dôvodovej správe a výsledok je v dôvodovej správe, tak je to podľa legislatívnych pravidiel, takže na strane 12 dôvodovej správy je uvedené, budem citovať: "Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom rokovaní 31. marca 2000 prerokovala predložený návrh zákona, vzala ho na vedomie s pripomienkami a s konštatovaním, že existuje problém zdrojového krytia a odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť materiál na ďalšie legislatívne konanie."

Treba povedať, že ten materiál, ktorý bol v RHSD, bol tým pôvodným materiálom, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania na 19,4 percenta. Takže toto je stanovisko odborov. My sme odbory po prerokovaní vo vláde aj sociálnych partnerov informovali, pretože tam je potom povinnosť, ako informovať sociálnych partnerov, sociálnych partnerov sme informovali o situácii, že vláda schválila teda 7-percentný návrh zvýšenia dôchodkov v tej štruktúre, aká tam je, teda 3,5 percenta a pevná suma. Takže toľko na vysvetlenie.

Veľa sa tu diskutuje a myslím si, že to je veľmi vďačná téma diskusie, o hospodárení verejnoprávnych fondov, a myslím si, že niekedy trošku aj tak dosť nekvalifikovane diskutujeme, pretože máloktoré inštitúcie majú tak jasne v zákone definované pravidlá hry o tom, ako môžu a čo môžu a ako môžu narábať s týmito prostriedkami. Preto by som pre budúcnosť odporúčal, že by sme mali trošku asi k tejto otázke inak vystupovať, samozrejme, lebo napríklad zubný lekár, ktorý berie peniaze aj zo zdravotnej poisťovne, aj do vrecka, sa pozerá na niektoré veci podnikateľsky úplne inak. Verejnoprávna inštitúcia, akým je Sociálna poisťovňa, je nezisková inštitúcia jasne definovaná o svojom financovaní a hospodárení zo zákona a z toho vyplývajú potom niektoré veci. Ale žijeme v kontinuite a myslím si, že nežijeme len vo vnútri Slovenska, aj svet nás ovplyvňuje, určite hospodárska konjunktúra v súčasnosti v Európe určite výrazne ovplyvní a dobre ovplyvní hospodárstvo Slovenskej republiky, a tým aj sociálnu situáciu. Ale treba jasne povedať, že základný fond dôchodkového zabezpečenia sa dostal do nesolventnosti už v roku 1997 s 896-miliónovým deficitom. V roku 1998 to už bolo 1,5 miliardy korún. A čím to bolo, že tá zmena v roku 1997 nastala? Nastali tam dva zlomové okamihy. Ten jeden bol, že v roku 1995 platil štát za svoje povinnosti z vymeriavacieho základu 2 450 korún 80 percent. V roku 1997 to zmenil na 10 percent z 2 450 korún. Teda pokles bol z 80 percent na 10 percent v roku 1997. To znamená z jednotkovej sumy 1 960 korún poklesol na 245 korún. Tam nastal zlom v príjmovej časti dôchodkového fondu, pretože dôchodky sa môžu platiť len z dôchodkového fondu, z ničoho iného.

A pokiaľ rozpráva niekto o tom, aký bol prebytok, tak prebytok vyplýva z povinného záväzného a nemožného použiteľného rezervného fondu, ktorý sa každý rok nabaľoval od začiatku Národnej poisťovne z roku 1993. Takže to bol jeden faktor. Druhý faktor, ktorý bol významný, že v roku 1996 odišlo najviac ľudí na mimoriadny starobný dôchodok, to znamená, že vo výdavkovej časti nastal nárast do dôchodkovej časti. Na druhej strane v roku 1996 sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti. Ale nepriaznivým javom bolo aj prijatie revitalizačného zákona v roku 1997, keď v roku 1996 bola úspešnosť výberu Sociálnej poisťovne 94 percent, tak v roku 1998 to už bolo len 90 percent. V roku 1997 v polroku sa výrazne zhoršila schopnosť platenia poistného, a to všetko malo inakšie v určitej kontinuite, samozrejme, nadväznosť. Tým nechcem povedať, že rok 1999 v príjmovej časti Sociálnej poisťovne bol mimoriadne úspešný, vôbec nebol mimoriadne úspešný, ale vlastne po prvýkrát sa podarilo vybrať 2 miliardy korún v roku 1999, keď bol predsedom správnej rady pán Tkáč, tu to chcem oceniť, že sa vybrali 2 miliardy korún na pohľadávkach, ktoré Sociálna poisťovňa mala, keď predtým sa ročne vyberalo okolo 600 miliónov korún.

To znamená, že manažment, ktorý sa tu kritizoval a že treba vymeniť manažment Sociálnej poisťovne, myslím si, že spravil dosť výrazný zvrat a aj teraz za prvé štyri mesiace sa jasne ukazuje, že sa výrazne zlepšila práve táto pozícia výberu a získavania pohľadávok Sociálnej poisťovne.

Bola tu otázka pani poslankyne Keltošovej, ako je to so sociálnou podporou. Tak v prvom rade by som chcel povedať, že sme v parlamente schválili zákon o štátnej sociálnej podpore, dávkach štátnej sociálnej podpory, ako je dávka na bývanie, ktorá v tomto období je valorizovaná, je zmenený aj koeficient, to znamená, že vytvárame podmienky pre to, aby sme výraznejšie ovplyvnili otázku predovšetkým sociálne slabších ľudí a predovšetkým toho, kde vlastne nastal najväčší nárast výdavkov obyvateľstva, to znamená výdavkov na bývanie. Plus je spracovaný celý komplex materiálu, ako postupovať v jednotlivých dávkach, ako ich reformovať. Materiál je teraz pripravený na júnové rokovanie tripartity a v nadväznosti na to bude prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, tak ako to je v pláne úloh vlády Slovenskej republiky, že by sa to malo do septembra tohto roku prerokovať.

Myslím si, že vracať sa k diskusii o čiernej práci netreba. Myslím si, že o tom už toho bolo toľko narozprávané, že sa k tomu vracať netreba. Ale treba povedať, že čierna práca je výsledkom predovšetkým čiernej ekonomiky a čierna ekonomika je výsledkom niečoho iného. Nezvaľujme otázku čiernej práce na to, že to je samoúčelná, niekde vznikajúca záležitosť. Na druhej strane treba jasne povedať, že tie úvahy, hypoteticky jeden pracovník Národného úradu práce to povedal a odtiaľ sa prijala taká fáma o tom, že ten rozdiel, ktorý je medzi mierou nezamestnanosti zisťovanou na Národnom úrade práce a mierou nezamestnanosti zisťovanej výberovým zisťovaním pracovných síl, že tento rozdiel počtu nezamestnaných sú asi pravdepodobne tí ľudia, ktorí môžu pracovať, že to je ten potenciál, ktorý môže pracovať načierno. Samozrejme, to sa zjednodušilo a povedalo sa, že to je toto číslo. Ale chcel by som upozorniť, že kým tento rozdiel sa od roku 1995, keď sa to začalo takto merať, sa pohyboval v rozptyle medzi 2,7 až 3,5 percenta, tak tohto roku po prvom štvrťroku sme sa dostali len na rozdiel 0,6 percenta. Čiže je tu iný signál, lebo pri výberovom zisťovaní sa zisťuje to, že ste pracovali posledný týždeň, a keď odpovie áno, tak je zaradený, že pracoval, je tu vlastne signál toho, že sa znížil počet ľudí, ktorí mali túto náhodnú týždennú prácu.

To znamená, že teda obrátene, a to, čo hovorím, je nedostatok pracovných príležitostí, čo je základným problémom, ktorý súvisí, samozrejme, určite s našou transformáciou, reštrukturalizáciou ekonomiky, ktorú určite treba spraviť bez rozdielu na to, aká tu momentálne vláda je.

Chcel by som teda poprosiť vás všetkých, že pri prerokúvaní vo výboroch Národnej rady k tomuto veľmi závažnému zákonu by sme mali pristupovať určite aj so srdcom, ale aj s rozumom a chcem veriť, že táto Národná rada Slovenskej republiky má aj srdce, aj rozum.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister.

Chce sa vyjadriť pán spravodajca. Áno.

Nech sa páči.

Poslanec J. Krumpolec:

Vážení priatelia,

v rozprave neboli predložené návrhy, ktoré by nejakým spôsobom boli proti prerokovaniu predloženého návrhu zákona v druhom čítaní. Otázka stanovenia výšky dôchodkov bude pochopiteľne predmetom rokovania vo výboroch Národnej rady a potom v pléne v druhom a v treťom čítaní. Ale chcel by som povedať pár slov tiež k rozprave. Pre mňa z toho vyplýva jedna vec a myslím si, že to aj pre všetkých. Kľúčom k tomu, aby sme sa zbavili tohto balvanu pre budúcnosť, bude čo najrýchlejšie začať s realizáciou reformy sociálneho poistenia. To je kľúč, aby sme sa, hovorím, v budúcnosti tohto balvanu zbavili.

Chcel by som zaujať stanovisko k tomu, čo povedal pán podpredseda Národnej rady Andel. Tiež ma prekvapil ten jeho dialóg, že bolo by treba vymeniť manažment Sociálnej poisťovne. Ja chcem povedať, že Sociálna poisťovňa ako finančná nezisková inštitúcia patrí medzi najlepšie manažmenty vo finančnej oblasti na Slovensku, pretože na rozdiel od množstva iných ziskových finančných inštitúcií netreba ju sanovať desiatkami, až pomaly sto miliardami korún.

Ešte by som chcel povedať niekoľko slov. Viete, odvody štátu do Sociálnej poisťovne aj počas predchádzajúcej vlády boli fakticky od toho roku 1997 znížené zo 6 miliárd zhruba desaťnásobne, teda na 600 miliónov korún. Ale, žiaľ, v tomto pokračuje aj terajšia vláda, v týchto nižších odvodoch, a to je tiež dôsledok toho, že Sociálna poisťovňa má deficit, ktorý treba sanovať štátnym rozpočtom. Ale chcel by som len podčiarknuť to, čo povedal aj pán minister Magvaši, že revitalizácia a očakávania mnohých organizácií od toho, že zašijú svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni, sa tiež podpísala pod to, že tie takzvané dlhy Sociálnej poisťovne, teda nie dlhy, ale pohľadávky prakticky narástli.

Chcem povedať ešte jednu vec, že ani predchádzajúcej vláde sa nedarilo v oblasti dôchodkového zabezpečenia plniť napríklad programové vyhlásenie vlády, tak ako bolo stanovené, kde bolo uvádzané, že vláda bude vytvárať podmienky na postupné zbližovanie výšky priemerných dôchodkov s pracovnými príjmami ostatných občanov. Ale je nutné zase priznať, že vždy to bolo nad tie 2 percentá inflácie, teda nedošlo k zhoršovaniu životnej úrovne dôchodcov. Nie je pravda, že si nevážime starších občanov, ako to zaznelo z diskusie od niektorých poslancov. Je nám ľúto, že im nemôžeme zvýšiť dôchodky tak, aby to zodpovedalo práci, ktorú za svojho života odviedli. A vieme aj to, že pri rozhodovaní, rozdeľovaní národného bohatstva sa im ušlo najmenej. Budeme musieť na to myslieť pri rozhodovaní o tejto veci na rokovaní výborov, ale aj potom pri hlasovaní v Národnej rade.

To je všetko. Neviem, či budeme teraz hlasovať, pretože poslancov máme v sále málo.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Ďakujem aj pánu ministrovi pri tomto bode programu.

Prejdeme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 625. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 658.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán podpredseda,

vážené dámy a

vážení páni,

predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Vláda Slovenskej republiky prerokovala tento návrh zákona 3. mája 2000, schválila ho a poverila ma predložiť ho v Národnej rade.

Účelom vládneho návrhu zákona je upraviť spôsob poskytovania kúpeľnej starostlivosti ako dobrovoľnej dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia tak, aby bola vhodne zabezpečená spoluúčasť zamestnancov a ich rodinných príslušníkov na nákladoch kúpeľnej starostlivosti a zároveň odstrániť rozdiel poskytnutých finančných prostriedkov na túto kúpeľnú starostlivosť v štátnom rozpočte na rok 2000, teda to znamená umožniť väčšiemu počtu účastníkov kúpeľnej starostlivosti zúčastniť sa kúpeľnej starostlivosti.

Navrhujeme v tomto návrhu, aby sme výdavky, ktoré sú spojené s ubytovaním, a cestovné výdavky, ktoré sa nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, boli plne hradené zo strany fyzických osôb, ktorej sa táto kúpeľná starostlivosť bude poskytovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Františkovi Halmešovi.

Zároveň chcem oznámiť poslancom, že po prerokovaní tohto zákona pristúpime k hlasovaniu o obidvoch zákonoch. Žiadam pánov poslancov, aby sa dostali do rokovacej sály.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec F. Halmeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

z poverenia gestorského výboru, teda výboru pre sociálne veci a bývanie, vám predkladám stanovisko k návrhu zákona ako spravodajca.

Chcem konštatovať, že uvedený návrh zákon, tak ako ho predniesol pán minister, z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti podľa príslušných paragrafov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie i dôvodovú správu. Konštatuje sa, že v súvislosti so zmenou financovania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa kúpeľná starostlivosť stala nesystémovou dávkou a výdavky vynaložené na úhradu nákladov spojených s kúpeľnou starostlivosťou sú financované z prostriedkov štátu.

V predloženom návrhu zákona sa definuje kúpeľná starostlivosť na účely zákona o nemocenskom poistení zamestnancov. Náklady na ubytovanie a cestovné sa teda nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, a preto sa tu navrhuje ich plné hradenie zo strany fyzických osôb, ktorým sa táto kúpeľná starostlivosť poskytuje. Je to aj určitá reakcia na zníženie rozpočtových výdavkov na kúpeľnú starostlivosť vo výške 100 miliónov korún v štátnom rozpočte. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky prerokovala tento návrh 31. marca tohto roku.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne predpokladám a predostieram skutočnosť, že je niekoľko materiálov a pozmeňujúcich návrhov, s ktorými sa zrejme potom v druhom čítaní budeme zaoberať, a predpokladám, že budú aj akceptované. Myslím si, že sú pozitívnym prístupom k návrhu zákona.

Ďalej odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 7. septembra tohto roka a gestorský výbor v lehote do 8. septembra.

Pán predsedajúci, skončil som.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP