Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil za klub HZDS pán poslanec Engliš a ďalej sa prihlásila písomne pani poslankyňa Aibeková. Najprv vystúpi pán poslanec Engliš.
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
pred chvíľou sme preberali zákon, ktorý sa dotýka dôchodcov a mám pocit, že tento zákon, ktorý prerokúvame, ten sa tiež dotýka dôchodcov a minimálne tak negatívne, ak nie horšie, ako ten predošlý. Ja keď som si prečítal tlač 625, v ktorom sú uvedené návrhy, bol som rád, že som sedel. Ak by som totiž stál, tak asi by som totiž spadol z nôh. Tento návrh zákona je skutočne podľa mňa vrcholom arogancie a nehoráznym obmedzením liečebnej starostlivosti hlavne u ľudí vyššieho veku. Premiér Dzurinda tvrdí, že Slovensko je na dobrej ceste. Tohto roku sa to začína preklápať a v budúcom roku už bude ekonomika stúpať. Potvrdzuje to v médiách aj pani ministerka Schmögnerová. A vy pán minister Magvaši tu predkladáte zákon, ktorým potierate ich tvrdenia a dokazujete, že so Slovenskom je to až také zlé, že ani na budúci rok a ani na ďalšie roky to nebude lepšie, a preto tento návrh zákona predkladáte. Ja to teda hodnotím ako aroganciu voči vlastnému premiérovi. Jedine, že cigáni horšie ako barón Prášil, čo tu už odznelo v tomto parlamente.
Tento návrh zákona hodnotím však ako vrchol arogancie aj voči tým, ktorí potrebujú kúpeľnú liečbu. Kúpeľná liečba, pán minister, je totiž aj formou prevencie a ja si myslím, že kúpeľná liečba u ľudí napríklad s koxartrózou je oveľa lacnejšia ako operácia pri zanedbávaní takéhoto liečenia. Ale to nech teda posúdia lekári - odborníci a budem teda vychádzať hlavne z dôvodovej správy.
Podľa súčasného právneho stavu problematika kúpeľnej starostlivosti poskytovanej z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je upravená zákonom číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov a ďalšími, samozrejme, zákonnými normami. Čiže od roku 1956 existuje tento stav a nikomu to neprekážalo, aj keď ekonomická situácia v mnohých prípadoch od toho roku 1956 možno nebola vždy najlepšia. Samozrejme, že sú tu aj odvolania na nemocenskú starostlivosť v ozbrojených silách. Mňa však zaujíma problematika hlavne u občanov, kde je to teda upravené a už to tu bolo konštatované, že kúpeľná starostlivosť je dobrovoľná dávka nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia.
V súvislosti so zmenou financovania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa kúpeľná starostlivosť stala nesystémovou dávkou a výdavky vynaložené na úhradu nákladov spojené s kúpeľnou starostlivosťou sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu. A teraz to najdôležitejšie. V záujme zachovania počtu účastníkov kúpeľnej starostlivosti pri znížení finančných prostriedkov poskytovaných na kúpeľnú starostlivosť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky určených na kúpeľnú starostlivosť sa navrhuje spoluúčasť zamestnancov a ich rodinných príslušníkov na financovanie. Náklady na ubytovanie a cestovné výdavky sa nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, preto sa navrhuje plné hradenie zo strany fyzických osôb, ktorým sa táto kúpeľná starostlivosť bude poskytovať. Bolo to zdôraznené tak predkladateľom, ako aj pánom spravodajcom. A to je to, čo ma najviac teda mrzí. Ja tvrdím, vážená poslanecká snemovňa, že počet účastníkov kúpeľnej starostlivosti z radov občanov Slovenskej republiky rapídne poklesne. Nedovolím si to odhadnúť, či to bude 50 percent alebo koľko, ale pýtam sa, bude si to môcť dovoliť penzistka, dôchodkyňa z dediny pri Sobranciach. Tvrdím, že nie. A už nikdy sa kúpeľnej starostlivosti nebude môcť zúčastniť. To ma nikto nepresvedčí, ani keby akékoľvek argumenty dával, pretože tieto argumenty, ktoré vy tu predkladáte, sú absolútne nulové. Pokles bude taký veľký, že dôchodcovia v podstate si to nebudú môcť vôbec dovoliť. Považujem to skutočne za nehoráznosť voči nim.
Navrhovaná právna úprava reaguje na zníženie rozpočtovaných výdavkov na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún v štátnom rozpočte. A to je teda ten hlavný dôvod, prečo prichádzame k tomu. A, samozrejme, pod rúškom toho, aby sme zachovali počet účastníkov, predkladáme tento návrh. Ak je to teda s tým Slovenskom tak, že na budúci rok tu bude dobre, tak nevidím dôvod, prečo by sa to malo robiť.
Starostlivosť na účely tohto zákona je poskytovanie starostlivosti, ktorej účelom je prevencia chorôb alebo stabilizácia zdravotného stavu, a nie je priamym pokračovaním liečebného procesu a poskytovania stravovania v prírodných liečebných kúpeľoch. Ubytovanie v prírodných liečebných kúpeľoch a ostatné výdavky si hradí zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník.
Zdôrazňujem, prevencia chorôb a stabilizácia zdravotného stavu. Všade v civilizovanom svete sa hlavne hovorí o prevencii. Ale my ju ideme rušiť. Som zvedavý, či budeme mať na tie operácie. Chýbajú nám peniaze do zdravotníctva. Hovoríme, ako mu chceme pomôcť a tu hľa, minister pán Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny asi nechce pomôcť ministrovi Šagátovi. Vie vôbec pán minister Šagát, že taký zákon je predložený? Som presvedčený, že nie, pretože mám v niektorých prípadoch pocit, že v tejto vláde nevie ľavá ruka, čo robí pravá. Nedávno sme schvaľovali zákon o Policajnom zbore a dnes či včera ste ho opäť upravovali len preto, že ste nedali na niektoré myšlienky, ktoré sme my z opozície vám predkladali.
Vy, musím to zopakovať, pán minister, potierate tie myšlienky pána Dzurindu, ktorý hovorí, že sme na dobrej ceste alebo si teda pán premiér Dzurinda zmýlil cesty. Pre neho je táto dobrá cesta asi cestou do pekla.
Ak by som bol herec, tak by som vám povedal, kam táto cesta vedie, ako to už povedal jeden zo známych slovenských hercov. Mne by sa celkom dobre hodil aj latinský názov na toto vyjadrenie. Nebudem ho tu spomínať, aby som nebol príliš neslušný. Jednoducho môžem konštatovať, že tento návrh likviduje kúpeľnú liečbu radových zamestnancov, dôchodcov, vôbec teda radových občanov Slovenskej republiky.
Slovensko má hádam najviac liečivých prameňov využiteľných na kúpeľnú liečbu, využiteľných na liečenie, ale hlavne na prevenciu ťažkých zdravotných alebo prevenciu a zlepšovanie stavu pri ťažkých zdravotných stavoch, a vôbec na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva, stabilizáciu, ako sa to hovorí v samotnom návrhu.
Podľa mňa sa tu jednoznačne skrýva, ak to tak môžem nazvať, určitý skrytý zámer vylúčiť slovač zo slovenských kúpeľov. Tým, ktorí tento návrh spracovali, ide jednoznačne o to, aby sem chodili len cudzinci, liečili sa len zámožní ľudia. A Slováci nech sa liečia doma vo vlastnej vani. Kto si to bude môcť dovoliť, keď 36 percent, ako je to uvedené, v Trenčianskych Tepliciach, ja toto použijem na prípad v Piešťanoch, 36 percent z kúpeľného poukazu plus dopravu si bude musieť zaplatiť, tak ako uvádza návrh. A neviem, či to v budúcnosti nebude aj strava, pretože som počul, že je návrh, aby sa aj v nemocniciach zabezpečovala strava z vreciek pacientov. Tak napríklad v piešťanských kúpeľoch je cena za jeden deň 640 korún. Čiže 36 percent z toho je 230 korún krát 21 dní, to je 4 830 korún. A ešte nie som v kúpeľoch. Keď k tomu pripočítam dopravu, kúpeľné poplatky a podobne, tak je to 6 000 korún. Čiže rozlúčte sa dôchodcovia s kúpeľmi.
To si myslím, že je argument, ktorý pán minister nemôžete vyvrátiť. Ja tvrdím, že tento návrh hraničí aj s porušovaním Ústavy Slovenskej republiky. Mám veľmi zlý pocit a myslím si, že spracovatelia by sa mali za takýto postup hanbiť. Veď ak je skutočne finančný problém a tohto roku pôjde menej ľudí na liečenie, tak v budúcom roku a v ďalších sa to predsa môže dostať do takého stavu a zvýši sa počet klientov, tak ako to trebárs bolo v predošlých rokoch.
Čiže skutočne mám otázku, pán minister, prečo chcete pod rúškom zabezpečenia vyššieho počtu z nízkej sumy úplne zlikvidovať to, čo je tu dobré. Je to podľa mňa nepremyslený počin, je to chybná úvaha. Bude totiž dlho trvať, kým sa tento chybný krok v slovenských kúpeľoch napraví a opäť bude v slovenských kúpeľoch vôbec znieť slovenčina.
Pán minister, musím skonštatovať, že hlavným vinníkom v tejto skrivodlivosti budete vy, pretože ste navrhovateľ, aj keď hovorím, že myslím si, že spracovatelia asi vedia, prečo tento návrh predložili.
V dôvodovej správe je informácia o prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Ja si ju dovolím prečítať, pretože si myslím, že je dôležitá.
Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej sociálnej dohody Slovenskej republiky 31. marca 2000, vzala na vedomie s pripomienkami a odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť materiál na ďalšie legislatívne konanie. Ak teda Rada hospodárskej a sociálnej dohody súhlasila, pýtam sa, prečo sa nad týmto tvrdením o nehoráznom obmedzení liečebnej starostlivosti nezastavili ani odborári. Nechce sa mi to veriť, ale už tu boli predkladané materiály, pán minister, že rada s tým súhlasila a napokon to nebola pravda. Muselo sa to dodatočne, by som povedal, dať schváliť. Obávam sa, neobávam sa, pýtam sa, či tomu náhodou nie je aj teraz tak, pretože nie sú tu pripomienky a ja by som veľmi rád vedel, aké tie pripomienky boli, prečo ich teda neuviedla tajomníčka Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Pre mňa totiž tento papier, ktorý tu je, je skutočne úplne zdrapom papiera, pretože nič nehovorí. Berie na vedomie predmetný návrh zákona s pripomienkami.
Čiže ak fakt s týmto návrhom súhlasili aj predstavitelia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, tak je to nehoráznosť aj od nich. Musia sa voči tomu postaviť. Preto by som ich veľmi rád mal alebo vedel, aké boli pripomienky a aby boli predložené tu. Aby sme mohli o tom vôbec rokovať, myslím si, že stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody v takom závažnom zákone je veľmi dôležité.
Ja preto predkladám návrh zastaviť rokovanie o tomto zákone, stiahnuť návrh zákona z rokovania aj z tých nejasných dôvodov vyjadrenia Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Na rozdiel od pána poslanca Bajana ja tu zdôrazňujem, niet dôvodu na predloženie zákona, ktorým sa likviduje kúpeľná liečba pre radových občanov Slovenska, ak je Slovensko na dobrej ceste, čo iste, samozrejme, podporí aj pán premiér Dzurinda a pani Schmögnerová. V tomto roku sa zníži počet ľudí v kúpeľoch zo Slovenskej republiky. Ak sa v tomto roku teda zníži a v budúcom roku by sa to mohlo napraviť.
Čiže tento návrh skutočne predkladám, pretože sa môžem pýtať, prečo búrame to, čo je dobré, neveríme skutočne, že tu dôjde k zlepšeniu. Alebo je to zámer komerčných lobistických skupín, aby do slovenských kúpeľov nechodili občania Slovenskej republiky? Preto teda žiadam zastaviť rokovanie. To je to zdôvodnenie, pán poslanec Bajan, stiahnuť tento návrh zákona z rokovania pre neopodstatnenosť, ale aj preto, že je to zlý zákon. Možno až veľmi zlý. Nehorázne zlý zákon.
Nedám to písomne, je to prvé čítanie, nevidím dôvod. Ja som to tu prečítal, ale môžem to dať aj písomne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky - pán poslanec Zelník a pán poslanec Mesiarik.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Musím reagovať na predrečníka. Z vlády prichádzajú často návrhy zákonov, ktorých cieľom je ušetriť peniaze. Nie vždy však v kancelárii vypočítané šetrenie je skutočne šetrenie v praxi, ba práve naopak.
Chcem upozorniť na to, že kúpeľnú starostlivosť nemožno chápať ako rekreáciu, ale ako súčasť rehabilitácie či liečby. Často ju využívajú práve občania manuálne pracujúci, a to s nižšími príjmami. Vďaka absolvovaniu kúpeľnej starostlivosti nejdú títo občania na invalidný dôchodok, nevyužívajú zvýšenú spotrebu liekov, nie sú práceneschopní, ale sú zapojení do pracovného procesu. Poznám osobne množstvo takýchto pacientov, ktorí sú po operáciách chrbtice a vďaka kúpeľnej liečbe, ktorú absolvujú každý rok, normálne pracujú, a teda vyrábajú hodnoty, odvádzajú dane štátu. Ak im zamedzíme takýto prístup, pretože sú to ľudia, ktorí sú skoro na hranici sociálnej odkázanosti, ak im zamedzíme takýto prístup do kúpeľov, stane sa to, že pôjdu pravdepodobne na invalidné dôchodky. Dosiahne sa teda opačný efekt, ako sa očakáva, a štát to bude stáť podstatne viac ako doteraz.
Pri príprave takéhoto zákona sa musí vychádzať z ekonomickej situácie väčšiny občanov. Takisto zníženie počtu odliečených pacientov v kúpeľoch bude mať iste negatívny dosah aj na samotné kúpeľné zariadenia, pretože tie sú závislé od počtu pacientov, ktoré odliečia a, samozrejme, za ktorých dostanú zaplatené. Takže robiť to len v kancelárii a robiť výpočty, že dosiahneme úsporu, opak je pravdou, je to negatívum.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Mesiarik, nech sa ti páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Ja len niekoľko poznámok na vystúpenie pána poslanca Engliša.
Skutočne treba zvážiť a treba uvažovať o tom, či je to správna formulácia, keď sa hovorí v návrhu, že táto starostlivosť, ktorú zabezpečuje Sociálna poisťovňa, nie je súčasťou liečby. Pri mnohých diagnózach, hlavne dlhodobých diagnózach, sa nedá nič robiť a máme v tom, osobitne ja mám prax v ťažkom rezorte jednak baníctva a strojárstva.
Treba však zdôrazniť a chcem doplniť pána Engliša, že toto sa netýka zdravotnej poisťovne, kde je gro týchto poukazov. Myslím si však, že tento návrh je nesystémový. Tak ako sa dá považovať aj kúpeľná starostlivosť sociálne za nesystémovú, pretože mnoho razy sa zneužíva, mnohé rodiny to využívajú na rekreáciu, ale to sa dá predsa riešiť sprísnením podmienok. Majú to v rukách lekári, majú to v rukách posudkové komisie a dá sa nájsť forma, aby sa zabránilo špekulovaniu.
Obávam sa a chcem podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca, že to pôjde na úkor mnohých ľudí, ktorí využívajú túto starostlivosť v tom dobrom slova zmysle. Preto si myslím, že bude treba na tomto návrhu popracovať, spojiť sa aj s ďalšími poisťovňami, aby sme našli spôsob, ako ľuďom umožniť využívať takýto spôsob doliečovania alebo liečenia skôr, ako by sa znemožnil ľuďom, ktorí na to nebudú mať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
aj keď tu počas vystúpenia predrečníka pána poslanca Engliša bol značný hluk a poslancov nezaujímala táto problematika, ja si myslím, že ide o veľmi závažnú problematiku a je mi ľúto osobne pána ministra Magvašiho, že musí predkladať znovu jeden z reštriktívnych zákonov. Je to minister, ktorý musí tieto návrhy zákonov dávať veľmi často. Videli sme to minulý rok pri zákone o sociálnej pomoci a teraz pri tomto zákone.
Vážené dámy, vážení páni, keď sme prerokúvali návrh zákona o štátnom rozpočte, upozorňovala som na to, že zníženie rozpočtovanej sumy na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún, tak ako sa o nej hovorí aj v dôvodovej správe, bude viesť k tomu, že sa menej občanov dostane na kúpeľnú starostlivosť, ktorá mala naozaj u nás veľmi dobrú tradíciu. Napriek problémom, ktoré netajím, že v tejto oblasti sú, a netajím ani to, že niektorí občania sa k týmto poukazom dostali neoprávnene. Ale to nie je dôvod, aby sa takto znížila suma na kúpeľnú starostlivosť a aby bol takto predložený návrh zákona. Tento problém sa dá predsa riešiť úplne inými opatreniami. Preto nebudem v žiadnom prípade súhlasiť s tým, aby sa nedostatok finančných prostriedkov riešil vyňatím kúpeľnej starostlivosti z liečebného procesu a platbami občanov za ubytovanie, ktoré, tak ako znovu uvádza dôvodová správa, je v kúpeľoch okolo tých 30 až 40 percent sumy liečebného poukazu a cestovného. Keď si pozriete analýzu zvyšovania cestovného, vidíme, o koľko percent vzrástlo za ostatné dva roky, tak vidíme, že naozaj, ak má občan z východného Slovenska napríklad cestovať do piešťanských kúpeľov, tak to je pre neho nemalá suma, ak ide o občana, ktorý žije iba z dôchodku alebo invalidného dôchodku, pretože títo ľudia často potrebujú kúpeľnú starostlivosť, alebo ak ide o osamelú matku s chorým dieťaťom, tak vidíme, že takýmto vlastne zamedzujete šancu dostať sa do kúpeľov a dostať poukaz na kúpeľnú starostlivosť, pretože jednoducho si nebudú môcť tieto sumy doplatiť.
A nesúhlasím s tým, ako to už povedal pán poslanec Engliš, s tým novým riešením § 12, ale nebudem sa vyjadrovať k paragrafovému zneniu, budem dúfať, že sa nedostane ďalej tento návrh zákona do druhého čítania, ale ak áno, tak sa potom k paragrafovému zneniu vyjadrím v druhom čítaní.
Naozaj, kúpeľná starostlivosť, tak ako to povedal vo svojej faktickej pripomienke pán doktor Zelník a ako lekár vie, čo hovorí, je veľmi často súčasťou liečby. Napríklad pri poúrazových stavoch treba opakovane absolvovať kúpeľnú liečbu, aby sa pacientov stav zlepšil. Vidíme, že kúpeľná liečba pomáha pri onkologických ochoreniach, reumatologických, alergických a ochoreniach obehového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva, ochoreniach dýchacích ciest, kožných a ženských chorôb a naozaj tým sa aj šetria financie pre zdravotníctvo, pretože u pacienta, ktorý je pravidelne aj v takejto starostlivosti, teda absolvuje kúpeľnú liečbu, často sa oddiali proces napríklad ďalšej operácie alebo nejakej nákladnej liečby. Navyše pobyt v kúpeľoch má okrem tohto biomedicínskeho vplyvu aj veľmi dobrý psychický vplyv na pacienta, pretože pacient tam môže porovnávať svoj stav s ďalšími pacientmi a prípadne môžu ho aj zlepšenia v tejto kúpeľnej starostlivosti viesť k tomu, že jeho psychika vplýva potom aj na následné somatické liečenie.
Pán poslanec Engliš veľmi správne povedal, že po tomto kroku, ak bude schválený, sa slovenské kúpele zaplnia iba zahraničnou klientelou, tak ako je to v zimných strediskách, a zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky sa bude naďalej zhoršovať. S takýmto riešením nedostatku finančných prostriedkov by sme mohli súhlasiť iba v tom prípade, keby sa reálne príjmy občanov Slovenskej republiky výrazne zvyšovali. Podľa údajov Štatistického úradu však dochádza k ich poklesom. Vy sám pán minister v správe o sociálnej situácii obyvateľov za minulý rok ste konštatovali tieto údaje. Stačí si nakoniec pozrieť tie údaje, ktoré dostávame zo Štatistického úradu, takže tento krok je vlastne dvojnásobne reštriktívny, pretože ak občanovi reálne klesnú príjmy a vy ho ešte zaťažíte takýmito sumami za cestovné a za ubytovanie, tak, samozrejme, že si toto v žiadnom prípade nebude môcť dovoliť.
Budú si to môcť dovoliť iba občania z bohatších európskych krajín, a keď sa pozrieme na porovnanie našich platov nielen s krajinami Európskej únie, čo sú neporovnateľné čísla, ale napríklad aj s údajmi z Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky, naše reálne mzdy sú oproti nim podstatne nižšie. Takže aj takto vlastne občan z bývalého socialistického tábora z týchto krajín bude môcť prísť, bude si môcť kúpiť tento poukaz, bude si môcť, respektíve bude si môcť prísť do kúpeľov na vlastné náklady a takto vlastne budú naši občania úplne vytesnení.
Čo mi chýba, pán minister, a čo si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste doložili ešte pred prerokúvaním návrhu zákona v druhom čítaní, to je ekonomický dosah na jednotlivé skupiny obyvateľov a čísla, koľko občanov dostalo poukaz a mohlo absolvovať kúpeľnú liečbu v rokoch 1999, 1998 a koľko si to bude môcť dovoliť vzhľadom na prepočet reálneho príjmu obyvateľa Slovenskej republiky v roku 2000 a v roku 2001. Myslím si, že tieto údaje sú veľmi dôležité na to, aby sa vaši koaliční poslanci mohli objektívne dohodnúť, nakoľko poškodia občanov Slovenskej republiky. Dúfam, že akceptujete návrh, ktorý dal pán poslanec Engliš, ja ho iba zopakujem, aby tento návrh zákona sa vrátil na prepracovanie, respektíve aby bol stiahnutý z rokovania, aby neprešiel do druhého čítania.
Na záver poviem toľko, ja som za to, aby sa sprísňovali kritériá na udelenie poukazu do kúpeľov, ale sprísňovali sa, aby ich naozaj nedostali tí, ktorí používajú kúpeľnú liečbu len a len ako rekreáciu a mohli by si dovoliť napríklad tento poukaz aj kúpiť za vlastné prostriedky a hradiť si kúpeľnú starostlivosť ako takzvaní samoplatcovia. Som za takéto sprísnenia, ale tento návrh nič také nerealizuje. Tento váš návrh žiadne takéto sprísnenie neprináša, takže si myslím, že je najvyšší čas, aby ste hľadali iné riešenia a aby ste nepristupovali len a len k reštriktívnym opatreniam. Takže dúfam, že túto serióznu ekonomickú analýzu doložíte, pretože predsa len to vytvorí lepší obraz, ako len tie konštatovania, ktoré sú v dôvodovej správe.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave.
Pýtam sa, či všetci, ktorí sú prihlásení, sa prihlásili ústne do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Drobný, ostatní do rozpravy. Takže jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Napadá mi, že to, čo hovorila kolegyňa Aibeková, že nakoniec Hippokratova prísaha, ktorú sme skladali pri ukončení štúdií na lekárskych fakultách, sa nebude môcť naozaj aj v tejto oblasti plniť, lebo nevieme presne, čo z toho návrhu na zmenu kúpeľného poriadku vyplýva. A zdá sa mi, že vyplýva z toho aj to, že predtým takzvané poukazy x prakticky nebudú v rukách lekára. On nebude môcť rozhodovať o kúpeľnej liečbe, ktorá je pokračovaním nemocničnej liečby. A tým pádom podľa Hippokratovej prísahy sa dopustí chyby alebo profesionálneho defektu, pretože neposkytne pacientovi to, čo mu patrí.
Priatelia, ale ja si myslím, že Slovensko nie je v tom jediné, všetky manažované systémy na svete takým istým spôsobom robia selekciu pacientov, robia istým spôsobom vraždené alebo škodlivé zásahy do starostlivosti o pacientov, pretože toto nie je naozaj v poriadku s morálkou, etikou, ktorú sme lekári kedysi osvojili. Dnes už vidíme, že mnohé normy, ktoré sú v ústave zakotvené, mnohé práva, ktoré ústava dáva pacientovi, prakticky sa nebudú plniť. A Slovensko malo tradíciu a je to historický úzus, že sa poukazy x vo veľkej miere dávali ako pokračovanie liečby. A to pacienti považovali za lekársku povinnosť. Tak, ak ja som mu dal kúpeľnú liečbu na poukaz x, teraz neviem z tých predpisov, či aj tieto poukazy budú postihnuté, ale asi áno a ja nebudem môcť s týmto manipulovať ako lekár. Takže v pacientových očiach, ale v mojom svedomí budem naozaj na pokraji morálky a etiky, pretože som mimo etiky a nebudem plniť Hippokratovu prísahu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Konštatujem, že písomne prihlásení vystúpili. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne. Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
aj hostia sú hore, tak aj vážení hostia,
dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k prerokovanému návrhu, ktorý hneď na úvod uvediem, považujem za nenáležitý a nehumánny, a to z toho dôvodu, že vylúči značnú časť občanov z kúpeľnej liečebnej starostlivosti. Pred chvíľou pán profesor Drobný poukázal na situáciu s kúpeľnou liečbou, ktorú doposiaľ označujeme ako x.
Vážený pán minister, ja mám na vás otázku: Považujete za skutočne náležité, aby pacient, ktorý sa podrobí zložitej operácii, to je jedno, na akú diagnózu, ale po operácii má nastúpiť na kúpeľnú liečbu, keď z finančných dôvodov na túto kúpeľnú liečbu nenastúpi? Veď tým sa vlastne znehodnocujú aj samotné predtým urobené úkony. V situácii, keď sa Slovensko nachádza v stave, kde takmer 70 percent občanov je na prahu chudoby, by sa z kúpeľnej liečby skutočne vyčlenila veľká časť občanov. A tu ide aj o zdravie národa, pán minister. A už nevravím, že by sa takmer úplne z kúpeľnej liečby vylúčili dôchodcovia, ktorí zdravotne sú na tom ako skupina nie najlepšie, ktorým aj samotné lieky v poslednom období veľmi zdraželi. Je veľmi zaujímavé, že k výraznému zdraženiu liekov došlo práve pri tých preparátoch, ktoré každodenne majú používať alebo užívať práve občania staršieho veku.
V tejto súvislosti mi napadá jedno vyjadrenie novinára v denníku Nový Čas, ktorý v súvislosti s voličmi HZDS vyjadril túto myšlienku: "O voličov HZDS sa v krátkom čase postará matka príroda." Neviem, či tieto opatrenia nemajú aj politický podtón, pretože sa mi nechce veriť, že by v štátnom rozpočte, pokiaľ by sa predkladali rozvojové programy, sa nemohli nájsť financie na krytie týchto finančných výdavkov. Je veľmi smutné a až zarážajúce, že súčasná vládna moc, ktorá riadi štát, vlastne hospodári s balíkom financií takým spôsobom, že finančné problémy rieši vyšpekulúvaním rôznych škrtiacich a žmýkacích opatrení na občanoch namiesto toho, aby sa intenzívne zamerala na hľadanie možnosti zakladania rozvojových programov, ktoré oživia ekonomiku a ktoré prinesú financie do rozpočtu. Bola som členkou dvoch vlád a môžem z tohto miesta zodpovedne povedať, že vo vládach Vladimíra Mečiara ekonomickí ministri to nemali ľahké. Dostávali úlohy, ako určité tieto ekonomické problémy riešiť a do noci rokovali a hľadali riešenia. Stretávali sa s odborníkmi z praxe a takmer zavretí na celý deň diskutovali a hľadali riešenia. Nebolo ľahké pri vzniku nového štátu finančne tento štát udržať. Ono pokiaľ sa chce, riešenia sa nájdu. Mám pocit, že táto vláda viac ako s hľadaním riešenia sa zaoberá svojimi politickými, a už som to raz povedala v parlamente, a nebojím sa to zopakovať, svojimi politickými "pindami".
Ďalej by som chcela upozorniť na rozpor vo vyjadrení pána poslanca a pána ministra. Pán minister uvádzal, že predložený legislatívny návrh sa predkladá, aby sa umožnilo väčšej skupine podieľať sa na kúpeľnej starostlivosti. Zatiaľ čo pán poslanec Halmeš informoval ctenú snemovňu o tom, že vlastne predložený legislatívny návrh je dôsledkom zníženia rozpočtových výdavkov v tejto kapitole, čo potvrdila aj pani poslankyňa Aibeková.
Takže nechce sa mi veriť, pán minister, že tento predložený legislatívny návrh má byť bohumilý a má umožniť väčšiemu počtu občanov zúčastniť sa na kúpeľnej liečbe. Nie, je to dôsledok toho, že rozpočet Slovenskej republiky je tak zostavený, tak bol prijatý, že nepočítal s tými financiami, ktoré bolo pre tie určité kapitoly treba, a že nezahrnul rozvojové programy.
Ďalej by som chcela upozorniť, že ostáva touto právnou úpravou, aspoň ja som z toho nepochopila, doriešenie alebo aspoň nasmerovanie riešenia problému, ktorý by vznikol prijatím tejto právnej úpravy. Aká bude regula na platenie ubytovacích kapacít tými občanmi, ktorí sa zúčastnia na kúpeľnej liečbe. Bude to nahradenie sumy, ktorá je dnes v rozpočítaných položkách alebo táto položka ubytovania sa nebude počítať za súčasť kúpeľnej starostlivosti a ponechá sa absolútna voľnosť príslušným zariadeniam liečebných kúpeľov na stanovovanie ceny ubytovania. Tým môže dôjsť k takmer hororu, pretože trhový mechanizmus a ekonomické parametre v tomto smere môžu byť absolútne, absolútne deštruujúce vôbec možnosť zúčastniť sa na kúpeľnej starostlivosti. Takže postrádam aj toto usmernenie legislatívy, pretože ako človek, ktorý dlhé roky robil v legislatíve, vnímam povinnosť, keď robím takýto citlivý zásah, aspoň urobiť pravidlo správania sa pre to, čo nechávam otvorené.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ako som povedala, považujem za nenáležitý a za nehumánny a už vonkoncom nesúladný s vytešovaním sa najmä členov vlády a predsedu vlády, ako sa nám darí v ekonomike, ako sa zlepšuje a podobne. Ak by to bola pravda, takéto legislatívne návrhy, pán minister, by ste nepredkladali do parlamentu, pretože som hlboko presvedčená, že ich predkladáte aj sám s vnútorným zaťatím zubov a najradšej by ste to nerobili. A preto moje jednoznačné stanovisko je, že takýto návrh nemožno podporiť, pretože, ako som povedala, je nenáležitý a nehumánny a môj návrh je stiahnuť predložený vládny návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem sa len poďakovať za vystúpenie pani poslankyni Tóthovej a podčiarknuť jej slová, ktoré hovorila. Ja zase to budem hovoriť z hľadiska lekárky. Kúpeľná liečba je priamym pokračovaním v mnohých diagnózach. Nebudem to ďalej rozvádzať. Všetci užívatelia, ktorí v tejto súvislosti kúpele užívali, a spomeniem napríklad Kováčovú, vedia presne, o čom hovorím. Ale ja by som sa na tento problém pozrela aj z iného aspektu.
Vážená koalícia, dráždili ste ľudí v predchádzajúcom období ako opozícia, že Mečiar privatizuje kúpele. Ale poviem vám, že je úplne jedno, či kúpele budú platiť Janovi alebo Mišovi. Budú mu patriť. Počas našej vlády občania, pacienti mali do kúpeľov prístup. Vy týmto vaším zákonom vlastne znemožníte prístup chorému a chudobnému. Máte pravdu. Je veľmi zlé byť na Slovensku chorým a chudobným a chcete vyčleniť kúpele, ktoré nám doteraz s tou starostlivosťou závidel celý svet, chcete ich vyčleniť len na hranie golfu, možno niekde v kluboch na hazardné hry alebo možno na erotické salóny. Ale spomínam si napríklad na príhodu, keď sme boli v Tunise, tuniské zdravotníctvo pýtalo napríklad špeciálne len našich doktorov, ktorí pôsobili v rehabilitácii, a musím vám povedať, že urobili tam veľký kus práce a za ich prácu veľmi ďakovali. Takže len do toho. To je zase ďalší z čiernych bodov a je to znovu zase jeden zo zákonov, ktorý...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledný k tomuto bodu v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predsedajúci,
pán minister,
pán spravodajca,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie spresnil z dvoch aspektov, a to z aspektu genézy tohto návrhu a potom z aspektu genézy dávky.
Genéza tohto návrhu nie je výmyslom tejto vlády, pretože ešte v scenári sociálnej reformy v auguste 1990 bola otázka pri tvorbe novej architektúry, po prevrate, po revolúcii 1989, čo s kúpeľnou liečbou a akým systémovým zaradením ju dostať do grafiky novej architektúry sociálnej sféry po roku 1989. Vtedy pri tvorbe architektúry sociálneho poistenia, štátnej sociálnej pomoci a štátnej sociálnej podpory bola otázka, kde sa táto dávka vlastne skončí a akým spôsobom ju ďalej rozvíjať. V koncepcii transformácie sociálnej sféry sme počítali s úplne iným prístupom, než je tento prístup, ktorý vláda dala, a myslím si, že to nie je dobré riešenie a že vyvolá viac nedostatkov, ako by mala prispieť k systémovému riešeniu.
Ďalej súčasťou genézy tohto návrhu je otázka štátneho rozpočtu, samozrejme, na rok 2000, kde sa ubralo 300 miliónov korún. Aj to je ešte dobre, že sa neuhrala alebo teda nezobrala celá miliarda s tým, že je paradoxom, že na jeseň 1999 sa vlastne uberajú zdroje a až v júni 2000 sa vlastne buduje hmotné právo na ten balík finančných prostriedkov, ktorý vlastne na kúpeľnú liečbu v danom roku je. Nota bene, ešte je účinnosť stanovená až na 1. októbra roku 2000. To spôsobí veľmi značné problémy vo výkone tejto dávky, a to nielen vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ale bude to mať veľký dosah na, povedal by som, prístup občanov, ale aj poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti týmto občanom. Nehovoriac o tom, že tu sú nedotiahnuté veci.
A teraz ku genéze dávky. Genéza dávky je doslova a do písmena postavená komunistickým spôsobom, pretože táto dávka bola založená v roku 1956. Nakoniec keď si zoberiete článok I, tam sa hovorí o jednom z najstarších zákonov, ktorý až dodnes platí, to je zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, a zvýrazňujem teraz slovo poistenie. V tejto súvislosti bývalý režim po päťdesiatich rokoch, po industrializácii Slovenska, po ďalších chybách vlastne zdecimoval všetky sociálne zdroje, ktoré vznikli cez systém sociálneho poistenia v období prvej Československej republiky, ale ešte aj pred ňou a potom aj v čase druhej svetovej vojny tieto fondy prežili a v podstate naakumulované zdroje boli prerozdeľované, doslova rozkradnuté, by som povedal, do rozvojových impulzov začiatkom päťdesiatych rokov, a to pri takom prehriatí ich použitia, že muselo dôjsť k výmene peňazí v roku 1953. Potom začali nepokoje v Poľsku, ale aj v Nemecku, v NDR, aj v Československu. A v roku 1956 bolo treba zalepiť oči, tak sa postavil zákon o nemocenskom poistení zamestnancov, ktorý vydržal ako jeden z najstarších zákonov bývalého režimu s rozkradnutými zdrojmi, naakumulovaný pred týmto obdobím. Vtedy sa zaviedli tri dávky. Ja ich budem citovať veľmi presne, a to takzvané vecné dávky. Po prvé to bola kúpeľná liečba, dnes je to zmenené na kúpeľnú starostlivosť, ďalej to bola detská pionierska rekreácia ROH, tak sa to presne nazývalo, a ďalšou vecnou dávkou bola výberová rekreácia ROH. To boli tri dávky - kúpeľná liečba, detská pionierska rekreácia ROH a výberová rekreácia ROH.
Po roku 1989 ešte pred scenárom sociálnej reformy sa odňalo Revolučnému odborovému hnutiu nemocenské poistenie, vznikla Ústredná správa nemocenského poistenia ako samostatná inštitúcia a táto dávka začala teda byť problémom. Pri samostatnom slovenskom rozpočte jej hodnota dnes tvorí zhruba 1 miliardu korún. V čom si myslím, že nie je tento návrh komplexný a dobrý. Predovšetkým sa z toho malo jasne zadefinovať čo s tým. Ak je to súčasťou nemocenského poistenia, v podstate je to atypické, lebo to nie je hradené z poistného, a keď si všimnete tie články, ktoré tam sú, v článku I je rozobratá otázka nemocenského poistenia zamestnancov, čiže aj ich rodinných príslušníkov, čiže tých, ktorí sa zúčastňujú na nemocenskom poistení. V článku II sú dôchodcovia a ich rodinní príslušníci, kde sa v podstate posudzujú podľa článku I, teda berie sa aj im možnosť poskytovania ubytovania a cestovných nákladov na kúpeľnú starostlivosť už po novom. V článku III je rozobratá otázka kúpeľnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl. V tejto súvislosti treba povedať, že je to nesystémový krok, z toho sa už mala urobiť samostatná dávka zrejme štátnej sociálnej podpory ako samostatný architektonický pilier s tým, že by sa malo postupovať podľa klasického modelu a ten bol na ministerstve postavený, a síce, že by bola definovaná kúpeľná liečba alebo kúpeľná starostlivosť. Ja skutočne súhlasím s tým, že narobí to obrovské problémy, ak sa tam jasne definuje, že nie je priamym pokračovaním liečebnej starostlivosti, čo je nezmysel. Vo veľkej množine prípadov, ktoré v tomto zákone nemáte ošetrené a spôsobí to obrovské problémy. Ja sa budem pýtať, akým spôsobom si bude hradiť dopravu človek, ktorý je imobilný v dôsledku nejakého úrazu a ani po operatívnych liečebných zákrokoch, keď kúpeľná liečba je skutočne pokračovaním tohto procesu, túto množinu nemáte ošetrenú.
Definícia dávky v zásade mala byť úplne postavená inak a bolo treba zvažovať a boli o tom úvahy, či neísť aj na viaczdrojové krytie tejto dávky, možno to hovoríme pro futuro, a to viaczdrojové krytie s tým, ak je to súčasťou nemocenského poistenia, tak treba prerozdeliť prostriedky nemocenského poistenia pre určitý okruh ľudí. Druhá rovina tohto zákona má byť takzvaný osobný rozsah. A sme pritom. Vraciam sa späť k myšlienkam, o ktorých tu už aj lekári hovorili, že nemáte skutočne ošetrenú tú skupinu občanov, u ktorých kúpeľná liečba alebo starostlivosť je súčasťou liečebného procesu a je v etapizácii až po vyzdravenie. To nie je x-ka. A z čoho to budete hradiť? Podľa ktorého zákona? Nemáte to vybavené zákonom. V tom sú problémy. Nehovoriac o tom, že v rámci osobného rozsahu sa mala postaviť aj skupina druhá, a to sú tí, ktorí si čiastočne budú prispievať na náklady, a to aj na prvú množinu, nielen na cestovné a nielen na ubytovanie. Ale prečo by si mal bohatý platiť aj stravu? A toto mi vysvetlite, či šetríte na pravom mieste.
Pri mojom príjme prečo by som mal dostávať stravu a ešte si vyberiem aj akú a mám ju platiť. Prečo nezapojiť do toho solventnejšieho občana cez systém štátnej sociálnej podpory a priplatiť si to. Navyše ešte nie sú tam stanovené žiadne normatívy. Oni hovoria, pani profesorka Tóthová, čiastočne, myslím tým aj možnosť nadštandardného napríklad ubytovania, že tam nebudem s niekým, že tam budem sám a priplatím si televízor a ďalšie služby, ktoré sú, a máme rozdielne štandardy pre jednotlivé kúpele. Vy tam máte len prírodné kúpeľné miesta. Chcem sa pýtať, akým spôsobom sa vykryjú tieto štandardy. To znamená, kto stanoví, a už aj pri sprivatizovaných kúpeľoch, kto stanoví výšku ubytovania do tohto zariadenia. To nemáte absolútne ošetrené. V rámci osobného rozsahu teda je aj kombinovaný princíp, keď si môžem priplatiť, ale keď aj časť nákladov skutočne môžem preniesť na toho pacienta podľa lekárskeho posudku. A po tretie je tu samostatná skupina takzvaných samoplatcov, ktorí takisto prispievajú na rozvoj kúpeľníctva a tak ďalej. Čiže chýba tu komplexný globálny pohľad na kúpeľníctvo ako celok z hľadiska aj osobného rozsahu, ktorý nie je vymedzený v tomto zákone dobre, pretože vymedzujete osobný rozsah podľa iných paragrafov zákona číslo 54/1956 Zb, treba si pozrieť ten § 12, ktorým meníte len z hľadiska úspory 300 miliónov korún, to nezohľadní. To po prvé. Po druhé, osobný rozsah máte viazaný v článku II v zákone o sociálnom zabezpečení, a po tretie v článku III v zákone o sociálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
Tretia rovina tohto zákona by mala ísť do takzvanej dávkovej schémy. To znamená podľa teórie sociálneho zabezpečenia, kde sa presne a jasne určia podmienky vzniku nároku na dávku. Nároky na dávku sa dajú určiť tak, že sú buď fakultatívne, alebo obligatórne. V podstate vy staviate len fakultatívnosť v tomto návrhu § 12 a odvolávajú sa na to aj nové systémy v článku II a III. Nie sú tam stanovené podmienky vzniku nároku na dávku z hľadiska dĺžky trvania, z hľadiska toho, kto bude posudzovať, aj keď je tam uvedené, že je to lekár uvedený v zoznamoch a podobne, kto, akým spôsobom bude hovoriť o opravných prostriedkoch, akým spôsobom financovať túto dávku, pretože Sociálna poisťovňa to čiastočne robí na modré oči, teda spôsob prefinancovania a kupovania poukazov, ich redistribúcia, opravné prostriedky a podobne. A štvrtý veľký okruh tam chýba, je otázka takzvanej dávkovej formuly. To znamená, že sa určia presne podmienky financovania, vzniku, dĺžky trvania, valorizácie týchto zdrojov, pretože ak bude rásť napríklad elektrická energia a budú rásť ďalšie prevádzkové náklady, tak prevádzkovateľ bude neúmerným spôsobom zvyšovať tieto náklady a potom skutočne mi z právnej stránky teraz odpovedzte, akým spôsobom poviete, že dôchodca, ktorý sa naštve a hodí poukaz do pece, pretože nebude na to mať, jednoducho na tú liečbu nenastúpi a v podstate poviete, že on porušuje liečebný režim, ak to je riešenie.
A posledná poznámka. Chýbajú mi tam systémové väzby na zdravotné poistenie a celý právny balík vrátane financovania. Chýbajú mi tam systémové väzby na zákon o Sociálnej poisťovni, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia pri takomto modeli skutočne bude mať s tým obrovské ťažkosti. Chýba mi možnosť stanovenia štandardov a ďalších normatívov o výške ubytovania, o stravovacích príspevkoch, o tom, akým spôsobom sa bude celá kúpeľná liečba riadiť alebo ak sa to nechá na laissez faire - laissez passer, prosím, ale potom nech sa vláda nečuduje.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)