Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vôbec som neplánovala vystúpiť, pretože je to vysokošpecializovaná problematika právnického charakteru. Ale vzhľadom na to, že sa zasmiali niektorí poslanci z SDĽ slovám pána poslanca, ako dehonestujúco sa voči našim kolegom správali policajné zložky, chcem pripomenúť, že keď v ostatnom volebnom období bola pani terajšej ministerke Schmögnerovej vraj ukradnutá taška - nepochybujem, že to tak bolo, a neviem, koľko peňazí v nej mala -, tak sa to rozvláčalo vo všetkých, nielen v slovenských novinách, ale aj v zahraničí. Keď bol prepadnutý pán poslanec Mikloško - a ani ja nesúhlasím s takýmito postupmi voči poslancom -, tak sa to prerokúvalo až v americkom senáte. Keď naši dvaja opoziční poslanci za takých dehonestujúcich podmienok, ako ste sa mohli presvedčiť na televíznej obrazovke, tak vám je to, vážený pán poslanec, na smiech.

Veď si uvedomte, že to je urážka nás všetkých ako poslaneckého zboru. Keby sa to bolo stalo vám, keby sa to raz stalo vám, tak nepochybujem, že by tu znovu boli demarše zo Štrasburgu a z ďalších inštitúcií. Spamätajte sa, spamätajte sa, ako sa správate nielen k predsedovi najsilnejšej politickej strany, ale aj k svojim vlastným kolegom.

Navyše, pán prokurátor, neviem, či sa postupovalo správne, keď sa vedelo na základe monitoringu, že v budove sú ženy. Ja som nepočula žiadnu výzvu, že by policajti dali šancu týmto prítomným ženám, ktoré s prípadom nemali nič spoločné, že by im dali šancu, aby budovu opustili, nie vtrhli tam a aj k týmto ženám sa správali rovnako dehonestujúco ako k našim kolegom poslancom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Husárovi, pretože každý vie a z tejto správy sa dočítal, že som bol svedkom tejto udalosti. Nakoniec, je to vo výpovedi zaznamenané. Chcem povedať toľko, že z tejto správy som sa dozvedel, že som mal 5 minút na to, aby som opustil budovu, a že je teda ohrozený môj život a moje bezpečie. Musím povedať, že som sa to skutočne dozvedel len z tejto správy, a dá sa povedať, že dosť neskoro.

Po druhé, chcem povedať, že vo svojom živote som zažil dva ozbrojené prepady. Jeden bol keď som mal 6 rokov, to bolo za druhej svetovej vojny a tam tú výstrahu robili trošku ináč. Tam strieľali okolo toho obydlia na tvrdo a všetci sme kričali, že sme tam civili, aby nás nepobili. Tu, bohužiaľ, boli, samozrejme, iné podmienky a každý vedel, o čo ide.

A tu sa píšu také nezmysly, že nikto nevedel, koľko je tam poslancov. Prosím vás pekne, od polnoci tam na mieste monitorovali policajti pohyb okolo budovy. Ja keď som tam ráno išiel o 7.00 hodine, tak ma tam preverovali, pýtali si moje doklady, takže policajný útvar a tí, ktorí dávali pokyn na tento zásah, presne menovite vedeli, kto je v tej budove, kto z nej odchádza a kto do nej prichádza.

A, samozrejme, ten zásah bol jasne cielený. Prosím vás pekne, veď keby to sklo bolo, tak ako sa tu píše, nepriehľadné, tak by asi ani Markíza nič nenatočila zvonku a nič by nenatočila ani tá zásahová jednotka. A ten postup voči nám všetkým, ktorí sme vnútri boli, bol skutočne asi taký, že my sme ohrozovali zásahovú jednotku na životoch, aby to mohli vykonať. Ale neviem, čím som ju ohrozoval, tým, že som mal kabát žltej farby, alebo čím, pán generálny prokurátor?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák, pripraví sa pán poslanec Krajči.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

vážený pán generálny prokurátor,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

súčasný príbeh prokuratúry na Slovensku, ale najmä jej generálneho prokurátora sa nezačína podaním tejto správy, o ktorej teraz rokujeme. Táto správa je iba pokrivenou karikatúrou toho, čo možno pomenovať ako politika a prokuratúra, resp. politika a generálny prokurátor, pretože generálny prokurátor v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a ostatného právneho poriadku - spomeniem napríklad § 24 zákona o prokuratúre - riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr. Chcem povedať, že prokuratúra a jej generálny prokurátor v tejto správe nevystupujú, tak ako sa to snažia prezentovať, ako nezávislý a kontrolný orgán zriadený na to, či pri zásahu kukláčov v Elektre bolo všetko v poriadku. Prokuratúra, teda aj jej generálny prokurátor je priamo zainteresovaný, účastný a tiež priamo zodpovedný za zákonnosť tohto zákroku.

Ako sa vlastne vo všeobecnosti začína príbeh politizácie prokuratúry na Slovensku? Tak ako pani poslankyňa Tóthová pokúsim sa aj ja urobiť istú genézu z minulosti a na nej poukázať na niektoré prvky, ktoré sú podľa môjho názoru zásadné pre dnešnú pozíciu prokuratúry a najmä úzkej špičky Generálnej prokuratúry. Iste si všetci pamätáme, bolo to ešte v decembri 1998, keď na pôde tohto parlamentu tento parlament schválil novelu zákona o prokuratúre. V tejto novele boli obsiahnuté aj nové dôvody na možné odvolanie generálneho prokurátora a išlo predovšetkým o účelovú novelu. (Hlasy z pléna.) Pán kolega, môžem vás poprosiť? A išlo predovšetkým o účelovú novelu zákona o prokuratúre, ktorá sa mala viazať na možnosť odvolania predchádzajúceho generálneho prokurátora pána JUDr. Vaľa. V tejto novele okrem iného bol napríklad zakotvený a obsiahnutý na odvolanie generálneho prokurátora taký dôvod, že ak si neplní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie.

Myslím si, že schválením tejto novely zákona o prokuratúre sa Generálna prokuratúra, ale predovšetkým funkcia najvyššieho postaveného predstaviteľa tohto rezortu - ak ho tak nazveme - generálneho prokurátora stala politicky závislou, politicky závislou v tom smere, že vlastne nové dôvody, ktoré viedli k tomu, že je možné odvolať generálneho prokurátora z funkcie, sa viažu skôr na politické ako na odborné alebo vecné úvahy. Tomu, že išlo skutočne o založenie tejto politickej súvislosti, nasvedčuje napríklad - iste si na to spomínate z hľadiska histórie, ja to len pripomeniem - aj krok, keď si predseda vlády pán Dzurinda pozval "na koberček" ministra vnútra pána Pittnera, generála Ivora, ale aj generálneho prokurátora pána JUDr. Hanzela práve po rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Svěchota. Vtedy to prebehlo aj tlačou a práve vtedy táto otázka bola postavená aj takto: Či predseda vlády Slovenskej republiky má právo takýmto spôsobom zasahovať aj do výkonu funkcie generálneho prokurátora, ktorého funkcia by mala byť v tomto smere od funkcie predsedu vlády nezávislou.

V tomto duchu chcem pripomenúť ctenej snemovni, že dnes zažívame podobné posuny práve v spojitosti s funkciou predsedu Najvyššieho súdu. Tak ako sa vtedy hľadal účelový dôvod, na základe ktorého by došlo v podstate k politickému odvolaniu generálneho prokurátora menovaného ešte v predchádzajúcom období, a hľadal sa teda elegantný právny dôvod na to, aby bol tento generálny prokurátor odvolaný, aj dnes v podobnej situácii sa hľadá účelové politické riešenie, a by som povedal, znásilnením Ústavy Slovenskej republiky v tom smere, že sa chce odvolať súčasný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Pán generálny prokurátor JUDr. Hanzel bol vymenovaný, myslím si, v mesiaci január 1999 a po zložení slávnostného sľubu sa pán generálny prokurátor vo svojom prejave poďakoval za prejavenú dôveru a zároveň prisľúbil, že za jeho pôsobenia bude Generálna prokuratúra Slovenskej republiky naplno plniť ústavné poslanie ochrany práva.

Chcem povedať, pán generálny prokurátor, že táto správa, ktorú sme teraz dostali a o ktorej dnes rokujeme, skutočne, by som povedal, nekorešponduje s týmto vaším záväzkom a myslím si, že neslúži ani na ochranu práva, tak ako ste to citovali po svojom slávnostnom sľube. Tento slávnostný sľub ste vtedy skladali pánovi predsedovi parlamentu, vtedy, myslím, zastupujúcemu prezidentovi Migašovi, ktorý vtedy povedal nasledovne. Citujem teda z tej dobovej správy: "Podľa predsedu parlamentu bude ako prvé potrebné vyšetriť predovšetkým tie kauzy, ktoré sú politicky podfarbené alebo sa politicky prezentujú." Myslím si, že pán predseda Migaš vtedy veľmi jasne vymedzil pôsobnosť pána generálneho prokurátora, ktorý mimochodom bol - teda to nie je nejaká hanba, ale len konštatovanie - nominantom práve za Stranu demokratickej ľavice.

Z hľadiska ďalšej podľa môjho názoru veľmi významnej udalosti, ktorá tiež svedčí, by som povedal, do istej miery o profile pána generálneho prokurátora, svedčí predovšetkým jeho ľudsky a odborne podľa môjho názoru pomerne silne pokrytecký postoj vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi pánovi JUDr. Vaľovi. Keď nastúpil terajší generálny prokurátor do funkcie, vtedy informoval médiá, že bývalému generálnemu prokurátorovi Michalovi Vaľovi ponúkol miesto na odbore legislatívy a stratégie, pričom ho považuje za dobrého odborníka a je už iba na ňom, či sa rozhodne uvedenú ponuku prijať.

Chcem povedať, že to, čo sa následne spustilo vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi, má ďaleko od týchto slov a že si to jednoducho nezaslúžil od iných, ale nezaslúžil si to ani od terajšieho pána generálneho prokurátora, pretože pokiaľ viem, tak pán predchádzajúci generálny prokurátor Vaľo, by som povedal, vydláždil bezproblémovú cestu aj terajšiemu pánovi generálnemu prokurátorovi k možnosti jeho menovania do tejto funkcie generálneho prokurátora.

Chcem povedať, že to, čo sa následne udialo vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi Vaľovi ohľadne politických a účelových dvoch káuz, ktoré, povedal by som, veľmi naštrbili jeho ľudskú, osobnú, ale aj rodinnú dôstojnosť, keď sa veľmi primitívnym a dehonestujúcim spôsobom správalo vo vzťahu k tomuto človeku, napríklad aj tak, že keď chcel vycestovať do zahraničia, tak na hraniciach z Rakúska mu bol odobratý, by som povedal, takým hlasným spôsobom pas, tak jednoducho tieto záležitosti, ktoré boli robené pod kuratelou v podstate aj terajšej Generálnej prokuratúry - a existujú vyjadrenia práve aj generálneho prokurátora pána JUDr. Hanzela, ktorý sa vyjadroval o časovom motíve, o procedurálnych úkonoch vedúcich teda k samotnému vedeniu trestného stíhania v obidvoch týchto kauzách vo vzťahu k svojmu predchodcovi -, svedčia o tom, že, ako som už povedal v úvode, sa nezachoval k nemu ľudsky a odborne primeraným spôsobom.

Treba povedať iba kvôli pripomenutiu, že po tom všetkom príkorí, po tej všetkej špine, ktorá bola predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi vyliata na hlavu, obidve konania sa skončili zastavením týchto trestných vecí, ktoré boli vedené proti nemu. A ešte jednu vec práve v spojitosti s tým: Iste si spomínate, že jedným z týchto trestných stíhaní, jednou z týchto vecí bola skutočnosť podozrenia z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v spojitosti s tým, že sa obrátil na Ústavný súd, aby posúdil, či milosť udelená predchádzajúcim prezidentom pánom Kováčom bola v súlade s ústavou vo vzťahu k jeho synovi a ďalším zúčastneným.

Tak chcem povedať, pán generálny prokurátor, že ak v tejto kauze bolo vedené trestné stíhanie proti vášmu predchodcovi, minimálne už dnes je zrejmé a evidentné, že podobné trestné stíhanie by malo byť vedené napríklad aj proti vám, keď ste sa dodnes relevantným spôsobom nevysporiadali s otázkou. A naopak, tak ako uvediem ďalej, naopak, priamo ste do istej miery vystupovali rozporne so závermi a rozhodnutím Ústavného súdu napríklad v kauze Svěchota, kde sa pomerne jednoznačným a pregnantným spôsobom Ústavný súd vyjadril aj k otázke ďalších vecí, ktoré sú predmetom minimálne dozorovacej právomoci prokuratúry, teda aj generálneho prokurátora.

Pokiaľ ide o samotný politický princíp činnosti pána generálneho prokurátora Hanzela, chcem poukázať aj na jeho úkon v mesiaci marec 1999. Tento jeho úkon sa dotýkal stiahnutia podania generálneho prokurátora na Ústavný súd Slovenskej republiky. Išlo o podanie, ktoré adresoval na Ústavný súd ešte jeho predchodca. A následne za veľmi podivných okolností sa Ústavný súd Slovenskej republiky, hoci podľa môjho názoru na to nemal kompetencie, obrátil na novovymenovaného generálneho prokurátora s tým, či trvá na tomto podanom návrhu, ktorý mal práve posúdiť neústavnosť Dzurindom zrušených amnestií. A nový pán generálny prokurátor Hanzel toto podanie svojho predchodcu stiahol s tým, že na ňom netrvá.

Treba povedať, že nakoniec podobný záver jednoducho Ústavný súd Slovenskej republiky v inej kauze a v inej veci vyslovil a priamo sa vyjadril do istej miery aj k tomu, čo malo byť predmetom podania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré pán generálny prokurátor Hanzel stiahol.

Ako si pán generálny prokurátor Hanzel predstavuje ústavný princíp ochrany práva a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v zmysle článku 149 ústavy, svedčí aj jeho vyjadrenie niekedy z mesiaca júl 1999, keď pán generálny prokurátor uviedol pre Rádio Twist práve v spojitosti s kauzou nášho kolegu Gustáva Krajčiho: "Domnievam sa, že trestné stíhanie proti exministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu za zmarené referendum by malo byť po verdikte Ústavného súdu o Dzurindovej amnestii zastavené." Generálny prokurátor Hanzel dodal, že o tom už nemôže rozhodovať prokuratúra, ale príslušný súd. Ak by prokuratúra stiahla žalobu na Krajčiho, ukázala by tým, že podlieha politickým tlakom tentokrát zo strany opozície.

Nuž toto je teda zvláštna logika uvažovania. Ak jednoducho nastane vecný dôvod na to, vecný dôvod na to, aby generálny prokurátor alebo prokurátor ako taký v zmysle záväzného rozhodnutia iného kompetentného orgánu konal, tak ako mu tento prikazuje, tak neurobí tak z dôvodu možných politických tlakov alebo možných politických vyjadrení. Je to vyslovene podľa môjho názoru veľmi alibisticky a právne nepodložený záver a názor generálneho prokurátora.

Kam až vedie politika pri samotnom vyšetrovaní, svedčí napríklad aj vyjadrenie pána prezidenta Schustera počas návštevy Generálnej prokuratúry niekedy v mesiaci september 1999. Pán prezident Schuster práve vtedy kritizoval vzťahy medzi Generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra, a to teda počas samotnej návštevy Generálnej prokuratúry. Ako uviedol na tlačovej besede, prokurátori by mali zintenzívniť dozor nad činnosťou vyšetrovateľov. Prezident Schuster podotkol, že vyšetrovatelia by na tlačových besedách nemali až tak obšírne informovať o prípadoch, ktoré ešte nie sú definitívne vyšetrené. Toto, myslím si, bol správny postoj v podstate prvej osoby tohto štátu, ktorá sa zišla na stretnutí v rámci Generálnej prokuratúry.

Politický rozmer v rámci činnosti generálneho prokurátora Hanzela je očividný aj v jeho vyjadrení o návrhu ústavného zákona z dielne Kresťanskodemokratického hnutia o zrušení amnestií a zrušení rozhodnutí Ústavného súdu. Tento politický rozmer bol zakomponovaný v jeho vyjadrení pre Rádio Twist a vtedy, myslím si, 12. januára 2000 pán generálny prokurátor Hanzel uviedol, že návrh ústavného zákona o zrušení amnestií z dielne KDH je jediným efektívnym riešením situácie po náleze Ústavného súdu. Ako povedal, návrhom ústavného zákona ide o pragmatické účelové riešenie, ktoré je v danej právnej situácii jediným riešením, ak je tu vôľa tieto činy, ktoré boli amnestované, objasniť a vyšetriť.

V tejto spojitosti bolo dané vyjadrenie aj hovorcu Strany demokratickej ľavice pána Ondruša, ktorý uviedol, že ak sa potvrdia tieto slová pána generálneho prokurátora Hanzela, že jedinou cestou je naozaj iba prijatie ústavného zákona, tak táto skutočnosť zrejme ovplyvní aj samotný postoj Strany demokratickej ľavice.

Chcem sa teda opýtať, ako môže generálny prokurátor pán JUDr. Hanzel hovoriť o pragmatickom a účelovom riešení, keď predsa skladal konštitutívny sľub na vernosť ústave. Pán generálny prokurátor predsa nie je ani poslancom, ani politikom a tiež ani nie právnikom v nejakom súkromnom povolaní, ale v podstate je generálnym prokurátorom, ktorého hlavná úloha a hlavný význam spočíva práve v oblasti ochrany práva či už fyzických alebo právnických osôb, ale aj samotného štátu.

Ďalšie také vyjadrenie pána generálneho prokurátora je, ako vníma samotné rozhodnutie Ústavného súdu. O tomto svedčí aj jeho vyjadrenie z mesiaca január 2000, keď uviedol, že rozhodnutie Šafárikovho senátu v už uvedenej kauze Svěchotu má teda podstatný nedostatok a že z tohto rozhodnutia nie je jasné, ktoré uznesenie sa vlastne zrušilo. V uvedenom dni a pod uvedeným číslom sa totiž malo nachádzať 5 uznesení, ktoré sa nedotýkajú iba Jaroslava Svěchotu, ale aj ďalších obvinených. A na základe uvedeného vyslovil názor, že je preto nejasné, ako majú vyšetrovateľ a prokurátor tento nález realizovať. Ak by generálny prokurátor Hanzel nestiahol návrh Generálnej prokuratúry na Ústavný súd, mohlo byť toto stanovisko, o ktorom následne rozhodoval Ústavný súd, jasné už dávnejšie.

Myslím si, že je tiež do istej miery nepríhodná kritika generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu aj vo svetle teda postavenia a významu funkcie generálneho prokurátora.

Aj na základe takéhoto správania pána generálneho prokurátora náš poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko sa ešte v mesiaci január 2000 obrátil s výzvou na pána generálneho prokurátora, kde sme vtedy okrem iného uvádzali: "Vyzývame vás čo najrozhodnejšie, aby ste pri ďalších postupoch prokuratúry rešpektovali iba rovinu zákona a ústavy a aby ste urobili zadosť nielen vášmu sľubu zloženému do rúk prezidentovi Slovenskej republiky, ale tiež ostatným povinnostiam, ktoré vyplývajú pre vás z postavenia ústavného činiteľa a najvyššieho orgánu prokuratúry. V opačnom prípade vás vyzývame, aby ste sa vzdali funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky." Toto vyjadrenie sa datuje ešte mesiacom január 2000.

Z hľadiska ďalšieho relevantného vystúpenia pána generálneho prokurátora chcem poukázať na mesiac máj 2000, kde pán generálny prokurátor Slovenskej republiky pre TA SR potvrdil, že v rámci hierarchie Generálnej prokuratúry je vylúčený z dozoru nad prešetrovaním káuz neoprávneného vyplácania odmien členom vlády pána Jozefa Moravčíka, Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, a teda najvyšším predstaviteľom bude námestník generálneho prokurátora pán Ctibor Košťál. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci vyplácania odmien členom vlády zo 4. apríla 2000 sa týka zneužitia právomoci verejného činiteľa a vzťahuje sa na všetky vlády od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, pričom v prípade Vladimíra Mečiara ide o obdobie dvoch vlád v rokoch 1993 - 1994 a 1994 - 1998.

Toto vyjadrenie dokumentuje iba ten chaos, ktorý nastal práve v spojitosti s vysvetľovaním si začatého trestného stíhania práve zo spomenutého obdobia 4. apríla 2000, keď spočiatku nebolo adresované vlastne nikomu. A následne až po dvoch týždňoch za veľmi záhadných okolností bol vyselektovaný iba jeden obvinený, ktorým mal byť Vladimír Mečiar. V rozpore s týmto pán generálny prokurátor hovorí, že toto začatie trestného stíhania sa malo dotýkať vlastne všetkých, nielen pána Vladimíra Mečiara, ale aj pána Dzurindu, pána Moravčíka.

A pokiaľ ide celkom na záver, povedal by som, o akúsi povestnú čerešňu na šľahačke, pán generálny prokurátor Hanzel prezentoval v mesiaci máj 2000 svoj názor ohľadne politickej zmeny záverov prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave. Vtedy sa 12. mája 2000 pre SITA pán generálny prokurátor Milan Hanzel odmietol vyjadriť ako prokurátor, ale ako právnik uviedol, že dozorový prokurátor pripravil isté rozhodnutie na prvom stupni. Vieme, o aké rozhodnutie ide. Bolo už o ňom hovorené pánom poslancom Gašparovičom. Podľa generálneho prokurátora Hanzela nadriadený orgán je oprávnený toto rozhodnutie preskúmať a zaujať k nemu stanovisko. Rozhodnutie dozorujúceho prokurátora nemohlo byť zverejnené, pretože k nemu chýbalo stanovisko nadriadeného orgánu. Podľa generálneho prokurátora to nie je nič abnormálne a vyplýva to z monokratického princípu prokuratúry.

Tu chcem poukázať práve v spojitosti aj s tým, čo uviedol pán poslanec Gašparovič vo svojom vystúpení, že práve existujú veľmi vážne indície vedúce k tomu, že práve toto rozhodnutie prokurátora a Krajskej prokuratúry v Bratislave sa stalo záväzným a stalo sa významným pre posúdenie celej veci a že až následný osobný vklad pána prokurátora Serbina v celej tejto záležitosti vlastne riešil veci úplným opakom, odmietnutím tohto právneho názoru a nájdením si lojálneho prokurátora, ktorý vydal iné, by som povedal, primeranejšie stanovisko alebo zaujal takýto postoj.

V kontexte uvedených osobných - a ja dodávam - aj politických postojov pána generálneho prokurátora Hanzela si dovolím aj v krátkosti reagovať na akési relevantné výhrady k činnosti Generálnej prokuratúry v kauze zásahu kukláčov v dome pána Mečiara. Všetci, ktorí prešli v rámci štúdia na právnickej fakulte predmet rímske právo, a teda právo vnímajú aj ako logickú a racionálnu oblasť, musia byť do istej miery užasnutí obsahom tejto správy. Ja sám som si s istým záujmom prečítal túto správu v istom predpoklade, že táto správa bude obhajovať zákon a právne predpisy tejto krajiny. Musím podotknúť, že síce nie som sklamaný, ale že som nepredpokladal, tak ako aj v mnohých iných prípadoch, obhajovanie nezákonných postupov. Na svoju argumentáciu mám niekoľko dôvodov, ktoré by som rád prezentoval v tomto vystúpení.

Na strane 5 tejto správy pán generálny prokurátor uvádza, že pánovi Mečiarovi sa pokúsili doručiť predvolanie na výsluch, pričom ani dodnes pán generálny prokurátor nevie, o aké predvolanie ide. Na strane 5 v poslednom odseku zrejme išlo o predvolanie svedka. To je citácia. Na strane 6 správa uvádza, že 17. apríla 2000 pod spisovou značkou takou a takou bol spracovaný plán zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara. Pripomínam všetkým prítomným, že v tom čase proti nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie. Zo správy pána generálneho prokurátora, teda z plánu zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara vyplýva, citujem z neho, že "vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre trestný čin". Z toho je zrejmé, že pán generálny prokurátor zrejme nemal a ani nemá snahu zistiť skutočnosti, tak ako ony nastali.

Pri posudzovaní zákonnosti zákroku voči predsedovi HZDS však pán generálny prokurátor ide ešte ďalej. Neznalosť zákona sa označuje ako slabé právne vedomie, no ďalšiu časť nemožno označiť inak ako hlboké právne nevedomie či, presnejšie, právne bezvedomie. Na strane 6 citujem odsek 3: "V ten istý deň, teda 17. apríla 2000 riaditeľ odboru zvláštnych úloh písomne požiadal prezidenta Policajného zboru o súhlas na použitie príslušníkov útvaru osobitného určenia Policajného zboru. Súhlas žiadal vzhľadom na žiadosť vyšetrovateľov z 18. apríla 2000." Všetkých prítomných i neprítomných chcem v tomto smere upozorniť na uvedené termíny. Pán riaditeľ odboru zvláštnych úloh žiada už deň vopred o nasadenie príslušníkov útvaru osobitného určenia v prípade, keď takzvaný nezávislý vyšetrovateľ vznesie obvinenie na druhý deň. Kým to bolo koordinované a riadené? Na strane 9 pán generálny prokurátor uvádza domnienky, že veliteľa zákroku mal informovať veliaci dôstojník jednotky útvaru osobitného určenia o tom, že s prihliadnutím na existenciu plášťa z nepriestrelného a nepriehľadného determálneho skla okolo obvodu dverí, ako aj vzhľadom na predchádzajúce poznatky bolo nutné použiť špeciálnu nálož. Zo správy nielenže nie je jasné, či ho vôbec informoval, ale ani to, či možné použitie prostriedkov prerokoval. Toto potvrdzuje i správa generálneho prokurátora na strane 18 číslo 5, kde sa uvádza, že záver veliteľa zákroku vychádzal z údajných informácií veliteľa jednotky útvaru osobitného určenia. Takéto konštatovanie je hlboko zavádzajúce a nekonkrétne s cieľom nevyvodiť osobnú zodpovednosť za konkrétny čin.

Veľmi zaujímavé by bolo skúmať i predchádzajúce poznatky veliaceho dôstojníka útvaru osobitného určenia, ktorý pred rokom 1998 na takomto útvare nikdy nepracoval a jeho laické znalosti z jeho osobného pohľadu prevyšujú odborné znalosti pracovníkov Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava. Experti z tohto ústavu, pripomínam, že priamo zaradení v sekcii pána generála Ivora a ním riadení, uvádzajú: "Na základe predložených vzoriek nemožno určiť druh a vlastnosti skla, ktoré bolo pri zákroku poškodené." Určite si vie každý domyslieť, akým ťažkým spôsobom sa dá dopátrať u výrobcu alebo na montážnom pracovisku, o aký druh materiálu ide. Napriek tomu, že uvádzaná jednotka mala k dispozícii i mechanické prostriedky na prekonávanie zábran, ani jednu z uvedených možností nepoužila a nevyužila. Rozhodnutie veliaceho dôstojníka útvaru osobitného určenia, že vchodové dvere zo záhrady sú nepriestrelné, aj keď sklenená výplň tvorí viac ako 95 % plochy, je zrelé na psychiatrické vyšetrenie, čo je však úplne v zhode s jeho doterajšími skúsenosťami.

Podľa Kriminalisticko-expertízneho ústavu bola bezpečnostná vložka prekonateľná, tak ako už bolo konštatované aj mojimi predrečníkmi, rozlomením, vytrhnutím celej vložky z valca či vyrazením zo zámky. Vyplýva to z danej správy na strane 10 ods. 2. Použitie výbušniny v tomto prípade je v príkrom rozpore so zákonom, pričom správa generálneho prokurátora cituje ustanovenia zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, kde sa uvádza: "Policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a majetku najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov, pri likvidácii nálezov munície alebo v rámci boja proti terorizmu použiť výbušninu a výbušné prostriedky." Preto sa pýtam, o zaisťovanie bezpečnosti ktorej osoby išlo, o zaistenie koho majetku išlo, o likvidáciu akého nástražného výbušného systému išlo, o likvidáciu akého nálezu munície išlo, resp. o boj s akým terorizmom išlo. Zakročujúca jednotka mala aj iné možnosti, ktoré priznáva aj správa na strane 9 ods. 3, ktoré sa však ani nepokúsila použiť.

Nechcel by som rozvádzať zákonnosť žiadosti o použitie takýchto jednotiek na občana, stačí však citácia zo správy generálneho prokurátora, ktorú máme všetci k dispozícii. Tam sa na strane 10 v poslednom odseku hovorí: "V súvislosti s trestným stíhaním Vladimíra Mečiara riaditeľ odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky konštatoval nesprávnosť právneho posúdenia skutku, ako aj trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona." Ďalej na strane 16 v časti V sa hovorí: "Vzhľadom na stanovisko riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry je nepochybné, že už pri vznesení obvinenia 18. apríla 2000 neboli splnené podmienky na právnu kvalifikáciu skutku, ako aj trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona." Preto sa pýtam: Podľa čoho vlastne a na základe akých právnych predpokladov došlo k násilnému vtrhnutiu do obydlia pána Mečiara? Ústava Slovenskej republiky - a v tomto smere taktiež reagovali na to viacerí predrečníci počnúc pánom poslancom Gašparovičom, pani poslankyňou Tóthovou, ale aj pánom poslancom Husárom - veľmi jasne vo svojom článku 21 ods. 3 hovorí o tom, za akých okolností je možné vstúpiť na súkromné obydlie iného a niekoho povedzme odtiaľ predviesť.

Chcem povedať, pán generálny prokurátor, že na túto tému sme už hovorili spolu aj v ústavnoprávnom výbore, kde som vám položil otázku, vlastne čo je pre vás ako generálneho prokurátora v tomto smere rozhodujúce, či povedzme § 83 písm. c), ktoré do istej miery prekonal ústavný článok 21 ods. 3, alebo samotné ústavné znenie, ktoré korešponduje aj s medzinárodnými dohovormi a medzinárodnými paktmi, ktoré v podstate obsahujú riešenie tejto problematiky takým spôsobom, ako je uvedené v ústavnom článku 21 ods. 3.

Myslím si a som o tom presvedčený, že ak ste skladali svoj sľub práve vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky a ostatnému právnemu poriadku, že pre generálneho prokurátora, pre prokuratúru, ale aj pre políciu v tomto smere je dominantné, je rozhodujúce znenie článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nebolo a nie je možné násilným spôsobom vstúpiť do súkromného obydlia a predviesť na základe tohto úkonu obvineného na účely povedzme trestného stíhania. Vieme, ako bola táto novelizácia urobená. Bola urobená počas vlády pána Moravčíka. Myslím si, že vy ste boli vtedy ministrom spravodlivosti. A chcem povedať, že je nadmieru jasné a každému zrejmé, že táto novela § 83 písm. c) Trestného poriadku je zjavne protiústavná. V tomto smere neobstojí argument, že aj keď je tento zákon zjavne protiústavný alebo v rozpore s článkom 21 ods. 3, že stále platí a je podľa neho možné postupovať. Myslím si, že takáto logika v právnom štáte jednoducho neobstojí, pretože v právnom štáte má dominanciu a prednosť predovšetkým Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné dohovory a konvencie.

Z týchto argumentov, o ktorých som teraz hovoril, vyplývajú nasledovné závery a nasledovné otázky:

1. Činnosť pracovníkov polície bola vysokokoordinovaná bez podpory v zákone, pričom závery vyšetrovateľov aj keď nesprávne boli nadiktované už vopred.

2. Dňa 17. apríla 2000 bol pod spisovou značkou PPZ-103/KFP-OZÚ-2000 spracovaný plán zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara bez toho, aby bolo voči nemu vznesené obvinenie. Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku je vyšetrovateľ povinný v lehote do 48 hodín zaslať prokurátorovi odpis uznesenia o vznesení obvinenia. Ten bol doručený krajskej prokuratúre 20. apríla 2000 asi o 10.30 hodine, čo je uvedené na strane 1 tejto správy.

3. Správa generálneho prokurátora je chaotická bez snahy získať potrebné informácie. A je rozporuplná. Záver správy sa odvoláva na neúplnosť informácií.

4. Po vznesení obvinenia proti JUDr. Vladimírovi Mečiarovi vo veci vyplácania odmien nebola snaha odovzdať mu predvolanie, pretože v tom čase už bolo pripravené jeho predvedenie.

5. Pán generálny prokurátor uvádza, že k rozhodnutiam iných orgánov zaujal stanovisko okresný prokurátor v Trenčíne dňa 12. júna 2000. V závere však konštatuje, že toto stanovisko zaujal bez vyhodnotenia potrebných podkladov, pričom generálny prokurátor neučinil žiadne kroky k náprave.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami konštatujem, že predvedenie JUDr. Vladimíra Mečiara nemá nič spoločné s právnym poriadkom nášho štátu. Je hrubým zneužitím právomocí verejného činiteľa nielen príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky, ale aj predstaviteľmi ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Dávam preto na zváženie všetkým prítomným, aby sa zamysleli nad cieľom spomínaného predvedenia. Nielen z môjho pohľadu, ale aj z pohľadu mnohých občanov a z pohľadu práva šlo len o primitívnu demonštráciu sily a beztrestnosti. Beztrestnosť v tomto prípade však nie je nekonečná.

A celkom na záver k celej tejto kauze možno skonštatovať, že samotné právne závery Generálnej prokuratúry možno charakterizovať ako prísne politické a účelové. A sú podobné metódam, ktoré boli používané Štátnou bezpečnosťou v päťdesiatych rokoch. Aj tam išlo o to, že politické motívy kriminalizácie bolo potrebné následne formálnoprávne legalizovať. Treba iba dodať, že mnohé také prípady z päťdesiatych rokov sa stali predmetom trestnoprávneho záujmu aj po roku 1989.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Baco. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Rád by som nadviazal na tú časť vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde poukazuje na to, že sa úplne tie isté skutky stali vo vláde pod vedením pána Moravčíka a pána Dzurindu, to znamená, že boli vyplatené odmeny.

Pán generálny prokurátor a orgány činné v trestnom konaní, to, že ste vybrali z týchto troch mužov, ktorí dali odmeny členom vlády, iba jedného, a to opozičného, je jasný dôkaz toho, že išlo o akt politického terorizmu. Je to súčasť hry na likvidáciu HZDS a súčasť hry na likvidáciu cez likvidáciu jeho šéfa, jeho predsedu pána Mečiara.

Ešte raz sa pýtam: Ak ste taký horlivý za spravodlivosť, prečo ste nazabezpečili, aby bol rovnaký postup aj proti ďalším osobám, ktoré sa dopustili toho istého skutku? Takisto sa chcem spýtať: Čo sa deje s vyšetrovaním vraždy pána Duckého, ktorú máte - koalícia - na svedomí, tým že ste od samého začiatku počínajúc predvolebným obdobím a hlavne tesne po voľbách vzali pánovi Duckému, ako aj mnohým ďalším právo prezumpcie neviny a kydali ste na nich, len tak frčalo, spústu obvinení z páchania trestných činov? Tým ste dali ľuďom, ktorí si chceli vybaviť účty s Jánom Duckým, jasný signál, že vy dávate od neho ruky preč a že je ich.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predseda,

pán predsedajúci,

pán generálny prokurátor,

panie poslankyne, páni poslanci,

možnože to, čo tu hovoríme, sa zdá na prvý pohľad zbytočné, ale ja si myslím, že každé takéto vystúpenie otvára oči trošku aj tým ľuďom, ktorí tu ešte vydržali sedieť, a predovšetkým tým ľuďom, ktorí sú na balkóne, za čo im chcem poďakovať, pretože okrem toho, o čom tu hovoríme, je, dúfam, každému zrejmé a jasné, že tu sa porušujú aj podmienky a obmedzuje sa politická súťaž jednotlivých politických subjektov.

Kým my tu vykladáme o tom, kde boli porušené zákony vo vzťahu k zásahu v Elektre, tak v masmédiách konkrétne teraz sa skončil Pressklub, kde vystupuje minister vnútra pán Pittner, ktorého počúva niekoľko stotisíc divákov po celom Slovensku, ktorý si tvorí zase svoju teóriu obvinení, indícií a vykladá o tých zlých chlapcoch z HZDS, ktorí dnes bojujú za svojho predsedu, bojujú za to, aby boli na Slovensku zachované ústavné práva aj tých občanov, ktorí sú takto ohlupovaní. To je výsledok povolebnej situácie, ktorá nastala na Slovensku.

Keďže deľba moci je v demokratických krajinách jasná, ja si myslím, že aj pán generálny prokurátor presne vie, čo je povinnosťou Generálnej prokuratúry, a teda podľa toho by mal aj konať a podľa toho by mal byť nadstranícky, mal by byť generálny prokurátor, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonov v tejto spoločnosti. A myslím si, že jeho snahou by aj malo byť takto postupovať aj bez toho, aby ho tento týždeň v utorok prišli povzbudiť jeho koaliční partneri, ktorí mu veľmi vehemetne sľubovali, že táto správa je dobrá a že ho podržia.

Ja chcem povedať, že táto správa je dobrá z toho hľadiska, lebo nám robí chronológiu jednej veľmi významnej udalosti, ktorá sa zapíše do análov dejín slovenskej trestnej činnosti, resp. vyšetrovania trestnej činnosti. A je dobrá aj preto, že jednoznačne ukazuje, aj keď si to možno niektorí vysvetľujú ináč, že pri zásahu do Elektry zo strany Policajného zboru došlo k porušeniu zákonov, aj keď sa to priamo v správe nekonštatuje. Aj keď táto správa je ešte neúplná, pretože prokurátor nerozhodol o sťažnosti, ktorá bola podaná v tejto veci, aj tak si myslím, že jednoznačne hovorí o tom, že hra ešte nie je dokončená a generálny prokurátor, myslím si, ako šéf ústredného orgánu štátnej správy dohľadu nad zákonnosťou ešte vždy má možnosť rozhodnúť, tak ako si to zákon vyžaduje.

Ja budem trošku v súvislosti s touto správou hovoriť aj v širších súvislostiach, pretože moji predrečníci boli všetci právnici, a teda tie právne argumenty ste už mali naozaj rozobraté do detailov.

Tak dovoľte teda, aby som povedal, že aj z hľadiska politiky politik nesmie podľahnúť zlobe a nenávisti, lebo v takomto prípade sa mu zahmlí zrak a robí chyby. Toto sa stalo súčasnej vládnej koalícii, toto sa stalo čelným predstaviteľom vlády, ktorá dnes vládne, a opití nenávisťou, opití strachom z Mečiara urobili niekoľko hrubých chýb pri porušení ústavy a zákonov tejto krajiny. Predovšetkým išlo o nezmyselný akt prijatia uznesenia o zrušení nežiaducich amnestií, ktoré udelil predchádzajúci zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, predsedom vlády, ktorý na to nemal ani mandát od vlády, a takisto o nezmyselný zákrok Policajného zboru, ktorý bol, samozrejme, vynútený zo strany politikov a predstaviteľov tejto vládnej koalície vo veci predvedenia Vladimíra Mečiara. O tom, že to bolo účelovo zmanipulované, myslím si, že je v správe dostatočne konštatované, pretože keď sa zákrok stal 20. a 18. bolo vznesené obvinenie, ktoré mu ani nebolo doručené, je jasné, že toto vznesenie obvinenia bolo účelové. A sám prokurátor tam píše, že nebol informovaný a nemal vedomosti o tom, že takéto obvinenie bolo vznesené. To je jednoznačné potvrdenie účelovosti tohto zásahu.

Treba ďalej konštatovať, že takýchto nezmyselných krokov táto vládna koalícia narobila niekoľko. Veď si zoberme len prípad Ivana Lexu, ale aj môj prípad, o ktorom sa tu nechcem vyjadrovať, pretože sa týka mojej osoby, kde jednoznačne konštatoval aj sám generálny prokurátor, že Mečiarova amnestia platí, bolo to v novinách - v denníku Pravda. A aj napriek tomu orgány činné v trestnom konaní konajú v rozpore s takýmto zákonom. Dnes už o tom rozhodol napríklad aj Okresný súd Bratislava I. Aj sám dozorujúci prokurátor Barilla stiahol svoju sťažnosť. Takže teraz sa pýtam po dvoch rokoch perzekúcie vo vzťahu k mojej osobe, čo si mám o tom myslieť. Veď vy ste vedeli o tom, že amnestia platí po vydaní nálezu Ústavného súdu, pán generálny prokurátor, vy ste to aj verejne tlmočili, ale nič ste neurobili pre to, aby sa to uviedlo do praxe.

Viete, najhoršie je to, keď niekto ide súťažiť, kde sú stanovené pravidlá, a potom zistí, že nemá na to, aby svojho súpera porazil. Tak začne porušovať pravidlá. A toto sa stalo tejto vládnej koalícii, ktorá zistila, že naozaj je slabšia z hľadiska odbornosti, z hľadiska riešenia problémov tejto spoločnosti, a preto sa uchýlila k faulom, k politickým, hrubým, morálnym faulom, ktoré dodnes nie je schopná ani priznať, ani sa za ne ospravedlniť.

Žiaľbohu, tento vzťah už pochopila väčšina ľudí a, chvalabohu, aj väčšina ľudí, ktorí sú v Policajnom zbore, ľudí, ktorí vidia do tejto problematiky. A jednoducho si všimli, čo sa deje v Policajnom zbore, že Policajný zbor je spolitizovaný, zmanipulovaný. A vytvorila sa tam politická polícia, ktorá je špeciálne zameraná na perzekvovanie opozície, ktorá je vytvorená z vyberaných špeciálnych ľudí, ktorí sú ochotní takýmto spôsobom riešiť tieto prípady. Ostatní sú, žiaľbohu, na úkor týchto potom obmedzovaní, či už v oblasti odmien, platov a iných ďalších náležitostí, ktoré im patria zo zákona.

O tom, že je to skutočne manipulované, svedčí aj to, že napríklad jeden dozorujúci prokurátor dozoruje všetky tieto tzv. politické kauzy. Veď čo, máme málo prokurátorov, aby si tieto úlohy a prípady rozdelili? Veď pán Serbin, ktorý je tak servilný, ktorého už poznajú azda aj malé deti, lebo vedia, že to je ten, ktorý dozoruje Lexu, tak dozoruje aj Krajčiho, dozoruje aj Mečiara, dozoruje všetkých. Veď to už je skutočne na hanbu sveta, že sa to takto deje. A najhoršie na tom je, že títo ľudia, ktorí dnes vládnu v Policajnom zbore, to sú odídenci. To sú tí rýchlo kvasení generáli, ktorí boli za Moravčíkovej vlády povýšení do hodností generálov a dnes sa vrátili do Policajného zboru, aby zrobili revanš, aby odstránili tých, ktorí si vtedy dovolili povedať niečo proti ich pracovným výsledkom a dnes sa vrátili, aby o všetkom rozhodovali. Veď aj pán Blahovec, ktorý je šéf zásahu tejto jednotky, ktorá tam zasahovala, veliteľ zásahu, veď to je ten, ktorý bol odídený z inšpekčnej služby ministerstva vnútra pre neschopnosť. Títo ľudia sa vrátili a dnes sú zneužívaní do takýchto funkcií a jednoducho sú využívaní na takéto zásahy.

Žiaľbohu, takýmto spôsobom nedôjde k tomu, čo ste sľubovali vo voľbách. Nedôjde k tomu, aby sa situácia na Slovensku zlepšila. Skôr naopak, táto situácia sa zhoršuje.

Veľmi sa mi páčilo, keď napísal pán Dzurinda v správe predsedu vlády o policajnom zásahu kukláčov jednu vetu: "Predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní, ovplyvňovať ich činnosť, resp. dávať im návody ako postupovať v tom-ktorom prípade policajného preverovania a vyšetrovania." Veľmi správne mu to tam niekto napísal, pretože on na to sám neprišiel, pretože konal v rozpore s tým, čo mal sám napísané v tejto správe.

A hneď vám poviem ďalší konkrétny prípad, o ktorom možno neviete a ktorý je veľmi zaujímavý. 23. augusta 2000 na 113. zasadnutí vlády vláda rokovala o podozrení z trestnej činnosti istej veľkej komárňanskej firmy. Nie orgány činné v trestnom konaní, nie vyšetrovateľ, ale vláda rozhodovala, či ide o trestnú činnosť, alebo nie. Vláda sa informovala a keď zistila, že sú to naši, tak sa nič nedialo. Tak sa nič nedeje. Tento prípad sa ani nikto nedozvedel, je pod pokrievkou, no, chvalabohu, ešte sú ľudia, ktorí majú záujem na tom, aby sme videli, ako sa zasahuje do týchto úkonov. Takže keď si predstavujeme, že by takto malo fungovať štátne zriadenie v demokratickej spoločnosti, mám veľké obavy, že sa dostávame do slepej uličky, z ktorej je jediné východisko, z ktorej je to východisko, aby tí ľudia, ktorí sa takto správajú, odišli.

To, čo som povedal na začiatku, že hráme nerovnú súťaž, nerovnú politickú súťaž, sa prejavuje hlavne teraz. Hrozí nebezpečenstvo predčasných volieb. Aby sme umlčali opozíciu, vymýšľame nočné rokovania, zastavujeme prenosy do televízie. Médiá informujú len o tých skutočnostiach, ktoré povie Ivor v pondelok. Informujú skreslene, účelovo a ovplyvňujú verejnú mienku. Ja som veľmi zvedavý, koľko informácií bude v zajtrajších mediálnych prostriedkoch o tejto schôdzi a akým spôsobom bude táto schôdza opisovaná.

Takže azda len toľko, aby sme vedeli, aká je situácia v súčasnosti. Keďže som bol ministrom vnútra Slovenskej republiky, ocitol som sa aj ja v podobnej situácii, keď sa dá hovoriť o tom, že bolo potrebné vynútiť si právo alebo vynútiteľnosť práva.

Pamätáte sa na zásah, ktorý bol uskutočnený na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, keď do budovy ministerstva kultúry vtrhli ľudia, ktorí boli sčasti neidentifikovateľní, a jednoducho bolo potrebné urobiť policajný zákrok. Tento policajný zákrok bol oveľa-oveľa primeranejší a dokonca ani nebol ukončený, pretože keď sa zistilo, že sa tam nachádzajú poslanci Národnej rady, rešpektovali sme postavenie poslanca Národnej rady. Nehodili sme poslancov Národnej rady na zem a nemierili im samopalom na hlavu, pričom sme mohli použiť pokojne tie isté paragrafy, na ktoré sa dnes vy odvolávate, pretože išlo naozaj o podozrenie, že tam môžu byť teroristi, v ústrednom orgáne štátnej správy. Nerobili sme tento zásah pod kuklami, tak aby ste nevedeli, kto tam je, pretože pod tými kuklami mohol byť ktokoľvek, kto sa mohol kedykoľvek pomýliť a jeho zodpovednosť je potom už ďaleko iná a rieši sa iným spôsobom. A jednoducho sme skutočne zohľadňovali to, čo má byť v demokratickej spoločnosti - primeranosť, zákonnosť - a podľa toho sme sa riadili.

Žiaľbohu, toto sa nedá povedať o tomto zákroku, ktorý bol uskutočnený v Elektre, o tomto zákroku, ktorý sa rovná teroristickému štátnemu aktu. Preto táto vláda nemôže mať iný prívlastok ako vláda štátneho terorizmu. Tento štátny terorizmus bol potvrdený nielen v oblasti reprivatizácie napríklad v Kováčovej a Sliači, kde s požehnaním ústredných orgánov bezpečnostné služby napadli, rozbili, vyhodili vlastníkov, obsadili objekty. Bola to bezpečnostná služba, ktorej majiteľom je šéf inšpekčnej služby ministerstva vnútra - pod názvom Jáger. A takéto akty, ktoré sa tu dejú, sú skutočným svedectvom toho, že situáciu nieže nezvládate, ale mám obavy z toho, ako zastaviť tento rozbehnutý kolotoč, lebo nikto tu nie je naveky. Ani vy.

A práve preto mám obavy aj z toho, pán generálny prokurátor, aby ste nedopadli ako Michal Vaľo, ktorý sa snažil vehementne dodržiavať zákon a zákonnosť, čo ste nakoniec museli priznať aj vy, aj keď ste ho hanebným spôsobom na hranici zastavili a odobrali mu cestovné doklady, tak ako to urobili teraz aj mne. Hoci som sa nevyhýbal žiadnym úkonom, ale som nepohodlný, tak mi treba zobrať cestovné doklady. To isté ste urobili generálnemu prokurátorovi Vaľovi a nakoniec ste zistili, že v jeho veci boli všetky podozrenia neoprávnené, boli zastavené a dnes je Michal Vaľo čistý. Je čistý, ale s veľkou traumou. Nespomína na vás dobre a nebude na vás spomínať dobre. Ja by som vám to neprial, pán generálny prokurátor, pretože si myslím, že ešte máte času, ešte vždy viete situáciu riešiť, pokiaľ sa spamätáte a pokiaľ nebudete počúvať pokyny tých, ktorí sa vás snažia zmanipulovať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)