Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu poslancovi.

Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Ja chcem doplniť slová pána poslanca Zelníka, že skutočne tento materiál, ktorý predkladá už nový minister, pán minister Kováč, je v rozpore s materiálom, ktorý dodal do výboru pre zdravotníctvo ešte jeho predchodca v júni toho roku. A ten sa volá Informácia o stave reštrukturalizácie a redukcie lôžkového fondu s dosahom na ekonomiku a zamestnanosť a úroveň služieb. A grafy, ktoré sú tu ako príloha, svedčia práve o opaku, ako sa píše v texte, kde sa hovorí, že za predchádzajúcej vlády došlo iba k extenzii lôžok či ošetrovacích dní. Prosím pekne, tieto grafy svedčia o opaku. K najväčšiemu úbytku a redukcii lôžok došlo za našej vlády, a to medzi rokom 1997 a 1998. A v predchádzajúcich rokoch za našej vlády dochádzalo k postupnému úbytku lôžok a bolo toho viac ako za tieto ostatné dva roky. Podobne v priemernom ošetrovacom čase v nemocniciach dochádzalo k postupnému poklesu a vlastne výraznejšie to bolo za našej vlády ako za vlády predchodcu pána ministra.

Takže ja by som bola veľmi rada, keby materiály, ktoré sú k dispozícii, boli vo vzájomnom súlade a netvrdilo sa v materiáli niečo, čo v tom z júna dokazuje niečo iné. Ale potom vo vystúpení ešte poviem aj o ďalších číslach.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková. Po nej pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

skôr ako prejdem k samotnému materiálu, ktorému sa venujeme, teda k tlači 719, predsa len mi dovoľte niekoľko slov. Po prvé, pán predseda, myslím si, že je veľmi nedôstojné, že sa Národná rada Slovenskej republiky 10 minút pred polnocou zaoberá takýmto vážnym materiálom, ktorý sa nám podarilo dostať do parlamentu až na základe mimoriadnej schôdze, pretože opakované pokusy dostať takýto materiál na rokovanie parlamentu boli neúspešné.

A je mi veľmi ľúto, že iba ochorenie pána prezidenta podnietilo tak novinárov, ako aj niektorých vládnych poslancov, že sa začali tejto problematike viac venovať a vyjadrovať sa k nej. Aj samotná vláda, ako aj napríklad pán podpredseda vlády pre ekonomiku Mikloš sa začal vyjadrovať pozitívnejšie k zdravotníctvu a príprava na budúci rozpočet tomu aj svedčí. Takže je to nedôstojné, že sa takéto dôležité rokovanie deje za takýchto podmienok.

Ďalej, pán minister vystúpil s pomerne značnou iróniou, že pred dvomi dňami tu prednášal inú správu, ktorá sa týka zdravotníctva. Pán minister, ale tá vaša správa bola daná do parlamentu neskôr, ako bola moja požiadavka, aby sa hovorilo o financovaní zdravotníctva. Takže nie je to naozaj našou vinou, že došlo k takejto kumulácii. Keby ste ten materiál boli predložili v druhej polovici júna, ale vláda sa ním zaoberala až 21. júna, tak nemuselo k tejto kumulácii dôjsť, takže tá vaša irónia nebola na mieste.

Ale teraz priamo prejdem k materiálu. Ešte jednu poznámku, že keby ste neboli tak netrpezlivo reagovali a neboli nám odsúhlasili tie 3 hodiny, tak sme boli pripravení vystúpiť traja. Boli by to vystúpenia 10 - 15-minútové. Takto nás nútite, aby sme z toho času, ktorý ste nám nadelili, tie 3 hodiny aj voľačo, vyčerpali. Takže ospravedlňujem sa tým slušným poslancom, ktorí toto nespôsobili, ale ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva.

Teraz mi dovoľte, aby som prešla priamo k materiálu. Škoda, že tu nie je pán poslanec Finďo, ako nový expert na zdravotníctvo, pretože pred tými 2 dňami nám vtedy vyčítal, že sa neustále vraciame k problémom, ktoré tu boli pred niekoľkými rokmi. Vážené dámy, vážení páni, ale každý materiál, ktorý predkladá rezort alebo vláda Slovenskej republiky, sa začína tým, aké horory, akú hroznú situáciu ste zdedili a čo všetko musíte urobiť, aby ste prekonali tieto problémy. Už veľmi pragmaticky v niektorých otázkach poukázal na situáciu môj predrečník.

Dovoľte mi ešte, aby som aj ja na ďalších údajoch poukázala, aká bola situácia v rokoch 1995 - 1998 a aká je situácia v rokoch 1999 - 2000. A myslím si, že nakoniec vaše predvolebné sľuby a akčné programy svedčili o tom, že viete, aká je situácia v zdravotníctve. A nasľubovali ste občanom, ako absolútne perfektne sa s touto situáciou dokážete vysporiadať.

Takže mne naozaj prichádza ako veľmi nenáležité sťažovať sa, akú hrôzu tu zanechala tá predchádzajúca vláda, keď nakoniec aj čísla vo vašich materiáloch, ktoré ste postupne odovzdávali, keď tieto čísla svedčia o niečom úplne inom. Napríklad aj vy v tomto materiáli konštatujete, že jednou z príčin hlavných problémov finančnej situácie v zdravotníctve je pokles reálnej hodnoty zdrojov, ktoré do systému plynuli zo zdravotného poistenia za roky vašej vlády, teda roky 1999 a 2000. Kým v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 to bolo o 7,6 % menej, v roku 2000 o 3,36 % menej, a to, prosím, ale v reálnych porovnávateľných cenách, čiže neporovnávame inú situáciu, ktorá tu bola v roku 1998, s rokom 1999. Čiže o toľko došlo k poklesu zdrojov. My sme na túto situáciu opakovane upozorňovali pri prerokúvaní rozpočtu, čítali sme vám tu vyjadrenia odborníkov zo zdravotníctva, predsedov, prezidentov rôznych združení, ktoré pôsobia v zdravotníctve, a vy ste napriek tomu odhlasovali takéto nízke zdroje.

Už pri tom minulom materiáli sa hovorilo o tom, že sľúbené mimorozpočtové zdroje do dnešného dňa prišli v minimálnej miere. Nakoniec to pán minister potvrdil a materiál to jasne dokumentuje. A isteže sú sľúbené peniaze, ja som rada, ak tieto peniaze prídu. Pán minister, hovoríte, že už niečo je na účte, ale v tom júni, keď tu bol odovzdaný ten materiál, tak tie peniaze tu neboli. A možnože, hovorím, aj tá zlá situácia okolo stavu pána prezidenta nakoniec viedla vládu k tomu, že prehodnotila svoj postoj voči zdravotníctvu a že tieto zdroje prišli, pretože aj vám sa podarilo v parlamente uznesením pred prázdninami dosiahnuť, že tie pôvodne plánované zdroje sa ešte o sumu z privatizácie zvýšili.

Ale vy sám, pán minister, viete, že tieto sľúbené zdroje neprídu do konca roka 2000, ale že budú dobiehať isté sumy aj v januári, februári v roku 2001. Ale k tomu sa dostanem neskôr. Sami konštatujete v materiáli a je to objektívna realita, pretože jednoducho ekonómovia, ani tí vládni ekonómovia, si nemôžu dovoliť napísať nejaké lži, sami konštatujete v materiáli, že reálna hodnota verejných zdrojov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti dosiahla v porovnateľných cenách iba 92,37 % reálnej hodnoty roku 1997. Čiže veľmi dobre ste vedeli, čo to spôsobí, a napriek tomu ste takéto rozpočty prijímali. Pokles pokračuje aj v roku 2000.

V materiáli sa objavuje kritika na extenzívne zvyšovanie objemu zdravotníckych výkonov a prírastku počtu hospitalizovaných pacientov v rokoch 1995 - 1998. Ja som vám už ukázala tie 2 grafy, ktoré ukazujú inú skutočnosť, ako uvádzate v tomto materiáli, takže niekde nedošlo celkom k zosúladeniu toho, čo bolo odovzdané pár dní predtým, ako sa rokovalo o tomto materiáli.

Čo sa týka počtu hospitalizovaných pacientov, tak tieto čísla ukazujú, že to nebol dramatický nárast počtu pacientov a počet lôžok a dní hospitalizácie v ústavnej zdravotnej starostlivosti sa dokonca znižoval. To som vám ukázala na grafoch, ktoré predkladal váš predchodca. V roku 1997 sa zvýšil počet hospitalizovaných pacientov o 7 437 a v roku 1998 o 7 771 pacientov. Počet akútnych postelí v nemocniciach sa v rokoch 1995 - 1998 znížil o 4 440 postelí, v roku 1999 iba o 290 postelí. Čiže keď si tých 990 budete násobiť 4 rokmi, dostanete oveľa nižší počet redukovaných lôžok. Takže netvrďte, že tu dochádzalo k expanzii lôžkodní a počtu postelí. Počet ošetrovacích dní poklesol v rokoch 1995 až 1998 o 469 386 dní. Toto tempo sa v roku 1999 zvýšilo, s čím však môžem súhlasiť.

Keď si dáte do súvislosti aj to, že presun z ústavnej starostlivosti do ambulantnej sa nerealizuje, nerealizuje sa aj preto, že u nás nefunguje domáca ošetrovateľská starostlivosť na takej úrovni, ako je to v porovnateľných krajinách Európskej únie. Sami konštatujete v jednom z materiálov, že službami ADOS nie je pokrytých 30 okresov a tam kde fungujú, fungujú za veľmi ťažkých podmienok, pretože mnohé poisťovne nechcú s nimi podpisovať zmluvy a niekde sa aj lekári sťažujú na úroveň týchto ADOS-iek. Takže za tieto dva roky sa situácia v ADOS nezlepšila, nevznikla navyše ani jedna jediná agentúra a aj tie, ktoré fungujú, tak viete, že fungujú s problémami. Veď nakoniec veľmi dobre viete, že niekoľkokrát v tých predchádzajúcich rokoch boli aj vo výbore a poukazovali práve na problémy, ktoré majú so zdravotnými poisťovňami, a na to, ako ťažko bojujú o svoje prežitie na trhu.

Priemerný ošetrovací čas v nemocniciach tiež klesol už v rokoch 1995 - 1998. V roku 1995 to bolo 11,7 dňa, 9,7 dňa v roku 1998 a 9,1 dňa v roku 1999. Čiže ten pokles bol plynulý. A zase nie je dobré, že uvádzate iné údaje, ako sú v tých grafoch a v tom materiáli, ktorý máme všetci k dispozícii.

 

 

6. októbra 2000

 

 

Celkový počet postelí na 1 000 obyvateľov po prvej a druhej etape reštrukturalizácie naďalej zostáva nerovnovážny. Pri porovnávaní jednotlivých krajov v Bratislave je to 11 postelí na 1 000 obyvateľov, v Trnavskom a v Trenčianskom kraji 5,7 postele. V počte akútnych postelí na 1 000 obyvateľov je podobná situácia. V Bratislavskom kraji je to 9,8 postele, v Trnavskom iba 4,4 postele, v ostatných krajoch je to od 5,6 postele do 6,9 postele. Optimálny stav, ku ktorému chcete dospieť, je 5 postelí na 1 000 obyvateľov. A tu na týchto číslach vidíte, že to je tá nerovnovážnosť v tomto stave, na ktorú som poukazovala vo svojom minulom vystúpení, na ktoré ste reagovali vy iba čiastočne. Ale pán exminister Šagát reagoval slovami, že nie je pravda, že sa to deje niekedy aj po politickej línii a že sa neprihliada na kritériá, ktoré ste si sami vypracovali a ktoré sami nedodržiavate. Takže, bohužiaľ, taká je situácia. Možnože vám to tí riaditelia teraz už nepovedia, pretože vy ste medzi nich veľmi nechodili. Aj na to sa sťažovali.

Preto aj ocenili, vážený pán minister, že ste ako jedno z prvých veľkých stretnutí urobili stretnutie so všetkými riaditeľmi zdravotníckych zariadení. To váš predchodca nerobil, a preto možno ani nevie, že ak ste dali krajského koordinátora z DÚ a riaditelia boli z iných politických strán, že často tento váš priaznivec a zástupca strany, z ktorej pochádzate, sa riadil inými kritériami. Ja mám z Prešovského kraja informáciu, že dokonca sa zrušilo zariadenie preto, aby si tento dotyčný pán mohol vybudovať potom vlastné súkromné zariadenie. A mám to od riaditeľa nemocnice, ktorý nie je z HZDS, pretože takých ste, pán minister, všetkých povyhadzovali a zostal iba jeden jediný, ten, ktorý má príslušnosť k HZDS, bez ohľadu na odbornú úroveň. Vy sami ste sa potom sťažovali na to, ako mnohí riaditelia riadia a manažujú zdravotnícke zariadenia. Nuž ale veď vy ste si ich tam dali, takže vy máte niesť zodpovednosť. Tak dúfam, že dôvodom toho, že ste odstúpili, bolo aj to, že ste nekompetentne povymieňali ľudí iba preto, že mali inú politickú príslušnosť. To súvisí s týmto materiálom preto, že ak sa zle manažuje nemocnica, tak, samozrejme, dochádza k finančným stratám napriek tej úbohej situácii, aká je v nemocniciach, keď nebudem opakovať tú situáciu s prospektívnym rozpočtom, pričom jeden je na papieri, druhý je v realite a tak ďalej.

Preto ma prekvapuje v porovnaní s týmito číslami, ktoré som uvádzala, že najviac lôžok sa má redukovať v Banskej Bystrici, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji, čo je v poriadku, pretože na tom grafe bolo vidno, ako Bratislava vytŕča. Ale personálne sa má najviac redukovať počet pracovníkov v Prešovskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Takže toto by som žiadala vysvetliť, lebo pri porovnávaní tých čísiel sa mi tento stav s počtom tých prepustených pracovníkov nedáva do súladu.

To, čo vám vyčítali, aj ja som si podrobne prečítala aj hodnotenie jednotlivých rezortov v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a na čo som poukazovala aj minule, je, že vy uvádzate iba počty pracovníkov, ktorí majú zo zdravotníctva odísť, ale neuvádzate, koľko to má byť lekárov, koľko to má byť zdravotných sestier, koľko iných pracovníkov. A myslím si, že takto hodiť len čísla bez toho, že by sme presne vedeli, akého vzdelania, akej profesie, aké počty budú redukované, tak toto vám vyčítajú aj z mnohých rezortov v medzirezortnom konaní. A myslím si, že mali úplnú pravdu.

Preto si myslím, že je potrebné tento materiál dopracovať a presne uviesť koľko zástupcov jednotlivých profesií bude musieť odísť zo zdravotníctva. Redukciu a reprofilizáciu je však potrebné urobiť po analýze údajov o chorobnosti a úmrtnosti občanov v Slovenskej republike. Nie všetko sa dá riešiť ambulantným spôsobom. Už som hovorila o ADOS-och, že jednoducho na Slovensku je situácia taká, že nemáme ešte tak dopracovaný priestor na domácu ošetrovateľskú starostlivosť, takže často pacienti zostávajú na lôžkach aj z týchto dôvodov.

Vy veľmi dobre viete, že v zákone číslo 274 bolo síce správne prijaté, že sa umožňuje reprofilizovať akútne lôžka na tzv. sociálno-zdravotné lôžka. Prvý krok bol urobený a bol urobený správne. Ja s tým súhlasím. Ale ďalšie kroky ešte nie sú dokončené. Bolo síce rokovanie s ministrom Magvašim, ja to veľmi podrobne sledujem, ale zatiaľ je to všetko iba na papieri. Čiže aj keď vieme, že často sú v nemocniciach držaní starší pacienti iba preto, že ten lekár alebo ten riaditeľ zariadenia nemá kam týchto pacientov poslať - je to osamelý človek, alebo rodinu má veľmi ďaleko, a čo s ním urobíte -, oni ich držia na zdravotnom lôžku, hoci by skôr mali byť na kombinovanom, teda na zdravotno-sociálnom lôžku alebo na sociálnom lôžku s nejakou zvýšenou zdravotnou starostlivosťou. Takže tento proces je veľmi zložitý a nedá sa to urobiť iba tak, že sa nadiriguje, o aké počty sa majú redukovať akútne lôžka.

Nakoniec, keď si pozrieme aj zdravotnú politiku SDĽ, tak sa nedivím, že kritizovali pána exministra Šagáta, pretože oni majú vo svojom programe zamedziť nekoordinovaný postup nemocničnej starostlivosti a nekoordinovanú reprofilizáciu lôžkového fondu. Takže si myslím, že ani v iných stranách nie je spokojnosť s takýmto riešením, ktoré sa len nadiriguje po politickej línii, a neberú sa do úvahy, ako som povedala, tie rôzne špecifiká, ktoré je potrebné poznať.

Napríklad z údajov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z minulého roka vyplýva, že ročne na Slovensku zomiera 25 000 pacientov na srdcovo-cievne ochorenia, 11 000 na onkologické ochorenia. A vieme, že práve tu bola najzúfalejšia situácia, čo sa týka liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a podobne. Citovala som pred dvomi dňami z materiálu pána poslanca Šagáta, ktorý dal v júni do výboru, takže nebudem sa opakovať. Takže toto je ďalšia skutočnosť, na ktorú treba pamätať, na to, aké typy ochorení a v akom množstve máme a tak ďalej. Alarmujúca je informácia aj z posledných dní, že ročne nám pribúda 20 000 onkologických pacientov, v strednej dĺžke života zaostávame za vyspelými krajinami Európskej únie o päť až sedem rokov. Bohužiaľ, rastie nám aj dojčenská úmrtnosť, rastie nám počet drogovo závislých a máme veľmi vysoké percento práceneschopnosti.

Viem, že je tu súvislosť aj s nezamestnanosťou. A keď si pozriete jednotlivé kraje a percentá práceneschopnosti, tak vidíme, že vyššia je tam, kde je vyššia nezamestnanosť, pretože často zase z humánnych dôvodov lekár nechá na tzv. péenke, v tomto prípade hovorím takzvanej, aj viac-menej zdravého pacienta, pretože mu pomôže tým preklenúť zložitú situáciu pri strate zamestnania. Aj s týmto treba urobiť poriadok, pretože 6-percentná práceneschopnosť v priemere za minulý rok je skutočne vysoká a v porovnaní s vyspelými krajinami ju prekračujeme. Aj toto je dôvod, že k redukcii lôžok treba pristupovať skutočne po zvážení a po poznaní tých analýz, o ktorých som hovorila.

V roku 1999 došlo síce k zmierneniu intenzity rastu zadlženia zdravotných poisťovní, vzrástla v porovnaní s rokom 1998 o 1,68 mld. Sk, dlhy štátnych zdravotníckych zariadení však vzrástli za rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 o 2 165 mil. Sk. Spomalenie rastu dlhov bolo, ako konštatujete aj vy, vďaka mimorozpočtovým zdrojom, vo výške 2 730 mil. Sk, ktoré získali zdravotné poisťovne ako účelovo zameranú návratnú finančnú výpomoc. Nezastavilo však ďalšie narastanie ich vonkajšej zadlženosti. Pán poslanec Šagát síce tvrdil, že to sú peniaze, ktoré sa nebudú musieť vrátiť, lebo časť sa v predchádzajúcich rokoch nemusela vrátiť, ale ako to bude v budúcnosti, zatiaľ je iba v realite sľubov.

Ako jeden z pozitívnych krokov riešenia problémov vo financovaní zdravotníctva sa v materiáli uvádza zavedenie krízového režimu, pričom však zároveň správne konštatujete, že došlo k zmrazeniu rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A znovu musím opakovať, aj keď som to hovorila pred dvomi dňami, že do dnešného dňa vy síce hovoríte o pozitívnom prínose krízového režimu, ale do dnešného dňa ste nedali analýzu, čo tento krízový režim vlastne priniesol, tú analýzu v číslach. Čo to prinieslo v reálnych hodnotách, som vám odčítala pred dvomi dňami, že sa zmrazili výkony na 50 %, ale vzhľadom na to, že je veľká časť výdavkov nemocníc práve v podobe miezd, že sa vlastne ušetrilo len 5 - 10 %. Ale ušetrilo sa vôbec? Správne o tom hovoril pán poslanec Zelník, že sa odkladali operácie. Tým sa mnohí pacienti dostávali do zložitejšieho stavu a museli brať lieky. Čiže nedivme sa, že v ďalších číslach, keď vám poviem, ako rástla zadlženosť za lieky, ja nevidím krízový režim a jeho zavedenie absolútne v pozitívnom smere. A nakoniec sa takto vyjadrujú aj riaditelia zdravotníckych zariadení. A jediný ekonomický rozbor, ktorý sa mi podarilo získať, bol, ako som už spomínala, od ekonómov M. E. S. A. 10. Takže dúfam, že nedali tieto čísla nejaké vymyslené, pretože od vás som do dnešného dňa reálne zhodnotenie tohto stavu krízového režimu nedostala. A zrejme ani ho nemôžete dať, pretože by boli výsledky negatívne. A to nemôžete jednoducho pripustiť.

Na strane 3 pod písm. b) ministerstvo zdravotníctva priznáva, že opatrenia na reguláciu nákladov priniesli aj rad negatívnych výsledkov. Náklady na jedného hospitalizovaného pacienta a na jeden ošetrovací deň sa znížili, ale, žiaľ, na úkor dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Znížila sa úroveň preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to aj v oblasti stomatológie. Kapitačné platby, tak ako hovoril už pán poslanec Zelník, ale vy to konštatujete aj vo vašom materiáli, kapitačné platby v primárnej ambulantnej starostlivosti neobsahujú motivačné prvky. Prospektívny rozpočet nebol viazaný ani na kvalitu, ani na kvantitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

To sú vaše slová, ktoré som si vypísala. A s týmto sa plne stotožňujem. Skutočne, kapitácia nie je bohvieaký výmysel a je nespravodlivý voči ostatným skupinám lekárov, pretože tam dostávajú príjem aj vtedy, keď neošetrujú pacienta. A práve presun často do ústavnej zdravotnej starostlivosti bol aj preto, že sa jednoducho lekári prvého kontaktu snažili tieto problémy posunúť niekam ďalej, pretože ich to potom nezaťažovalo. Ale viete, že ani oni nie sú spokojní a že uvádzajú to, že sú často na hranici existencie. Vy viete veľmi dobre, že za vašej vlády zaviedli vyberanie tzv. sponzorského príspevku, pretože sa dostávajú do zložitej situácie. A veľmi ma mrzelo, keď pán minister Šagát na toto vyberanie sponzorského príspevku nezareagoval, tak ako by sa na ministra patrilo. Viac-menej ho podporil zrejme preto, že si bol vedomý, do akej situácie zdravotníkov dostáva.

Výdavky na lieky, a teraz sa dostávame k tým liekom, rástli aj v roku 1999, a to vyšším tempom ako v rokoch 1995 až 1998. Dokážem vám to aj na číslach. Kým v rokoch 1997, 1998 to bolo viac o 681 717 tis. Sk, v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 to už bolo viac o 2 162 990 tis. Sk. Napriek tomu sa aj v materiáli konštatuje, že zo zdrojov určených na zdravotníctvo nie je možné uhrádzať liečebnú starostlivosť na úrovni súčasných poznatkov a ponuky farmaceutického trhu a že v niektorých regiónoch sa postupne zhoršila dostupnosť liekov. To sú, prosím vás, slová z materiálu a ja sa s nimi plne stotožňujem.

Aj v roku 2000 sa prejavujú negatíva nedofinancovania systému a mesačne rastie zadlženosť zdravotníckych zariadení o 679 mil. Sk. Celkove sa dlhy lôžkových zdravotníckych zariadení v prvom polroku 2000 zvýšili o 2,265 mld. Sk napriek tomu, že sa neupravovali platy zdravotníckych pracovníkov.

Vážené dámy, vážení páni, ja naozaj nechcem profitovať zo situácie, ktorá vznikla pred prázdninami v súvislosti s protestmi zástupcov Odborového zväzu zdravotníkov a sociálnych pracovníkov a Lekárskeho odborového združenia, pretože som pravidelne interpelovala pána ministra Šagáta. Pýtala som sa ho na tieto problémy, naposledy to bolo 15. júna 2000. Tie odpovede boli vždy laxné. A bolo to také vyhováranie sa na niečo, čo sa mi často zdalo až nedôstojné odpovede ministra.

Aj v závere materiálu sa konštatuje, že sa nepodarilo odstrániť všetky nedostatky po predchádzajúcej vláde, ale ani slovo, ani slovo tu nie je o chybách vášho predchodcu ministra Šagáta a ani slovo kritiky na vládu, ktorá sa nevenovala problémom zdravotníctva dostatočne, tak ako som to povedala na začiatku.

Myslím si, že ak kritizujete svojich predchodcov - prosím, v poriadku, mnohé kroky sa nedotiahli do konca alebo neurobili sa dostatočne razantne -, tak potom by ste mali byť objektívni a kritizovať aj vášho predchodcu, pretože ten z transformácie zdravotníctva skutočne neurobil nič. Nič, to boli iba také pokusy aj legislatívne, riadne nepripravené, niekoľkokrát vrátené, potom dané do Národnej rady na skrátené konanie. Napríklad vám poviem posledný prípad s novelou Liečebného poriadku. Viete, že tam mali byť dva vykonávacie predpisy, cenový výmer a ešte jeden materiál. Vykonávacie predpisy pre stomatológov neprišli ešte do júna a mali by ísť s účinnosťou k 1. februáru. Vy veľmi dobre viete, aký chaos nastal a čo všetko bolo spojené s takýmito nesprávne pripravenými normami.

Nakoniec, čo som oceňovala, keď minister Šagát odchádzal zo svojej funkcie, tak sa ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za to, čo sa mu nepodarilo dosiahnuť. A aký má vzťah k zdravotníctvu, dokumentuje aj hlasovanie o mojom návrhu uznesenia na to, aby sa rozpočet na rok 2001 upravil tak, aby došlo k zvýšeniu zdrojov pre zdravotníctvo. A, prosím pekne, jediný pán poslanec Šagát bol proti tomu, aby zdravotníctvo dostalo viac zdrojov, ako jediný z vás a ako bývalý minister zdravotníctva sa takto zachoval. Takže už vieme, prečo bol taký neúspešný, pretože mu na tom zdravotníctve čerta záležalo.

Vy, pán minister, konštatujete, že ak si vláda udrží, a citujem vás presne, ako je to v materiáli, "ak si vláda udrží súčasný vzťah k problémom zdravotníctva a Národná rada Slovenskej republiky podporí jej postoj, je reálne očakávať, že sa už v roku 2001 dosiahne v oblasti hospodárenia rezortu zdravotníctva vyrovnaná bilancia". Aká je realita? Tak viete, pán minister, vy ste sa zachovali tak trošku farizejsky, pretože tu ste za týmto pultom povedali, že tie uznesenia, ktoré som navrhovala, že treba podporiť. Ale potom ste hlavičkou kývali tak, že poslanci podľa toho hlasovali a nepodporili tie uznesenia.

Jedno z uznesení vám pripomeniem. Prešlo iba to jedno jediné, aby sa zvýšil rozpočet do zdravotníctva, čo, ako viem zo včerajšieho rokovania vlády, sa predpokladá. Ale, bohužiaľ, zvyšujú sa síce percentá, ale znižuje sa vymeriavací základ, takže tých peňazí nebude toľko, koľko sme očakávali, čo ma mrzí.

S prekvapením som dnes čítala vyjadrenia koaličných poslancov k zaťažovaniu občanov, čo sa týka odvodovej povinnosti do fondov. Ja som bola veľmi rada, kolegovia z koalície, že ste sa odmietavo vyjadrili k tomu, aby bol občan naďalej zaťažovaný a aby platil viac. A je tu jediný z tých, čo sa vyjadrili, pán poslanec Mesiarik. Takže ja dúfam, že budete takto, pán poslanec, hlasovať potom aj o rozpočte, pretože pokiaľ ide o naozaj ďalšie zaťažovanie občana a porovnávanie, že aká je zaťaženosť v Európskej únii, po prvé, som vám dokázala na číslach, že zaťaženosť v krajinách Európskej únie je nižšia, teda bude nižšia, ak sa to všetko, čo máte v pláne, zrealizuje. A predsa nemôžeme porovnávať príjmy našich občanov, ich životnú úroveň s úrovňou občanov v Európskej únii. Je tu vysoká nezamestnanosť, veľká časť občanov pracuje naozaj na hranici tej priemernej a podpriemernej mzdy. A aby sme takto zaťažovali občanov. A s veľkým prekvapením som si vypočula názor pána podpredsedu vlády Mikloša, ktorý sa ešte v júni vyjadroval pozitívne, že áno, treba zdravotníctvu pomôcť, a teraz sa dočítam, že veď pôjde iba o zaokrúhlenie 13,7 % na 14 %. Nuž tak potom sa asi ťažko dočkáme toho, že bude tá situácia v zdravotníctve lepšia. A naďalej si bude štát v rozpore so zákonom určovať pravidlá, ktoré jemu vyhovujú, a nebude hľadať nejaké iné spôsoby.

A posledný problém, ktorý súvisí s financiami, je to veľmi čerstvá situácia, pretože viete dobre, že Lekárske odborové združenie prerušilo hladovku práve po rokovaní s naším výborom, ale aj s najväčšou vládnou stranou, s SDK. A tam dostalo prísľub, že sa finančná situácia bude zlepšovať a že sa zlepší aj ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov. Aby ste vedeli, že sa nepožaduje nič navyše, priemerný plat v zdravotníctve, keď sa berie v globále, teda celkový príjem, celkové ohodnotenie v zdravotníctve je nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Že majú lekári o niečo vyššie platy, vieme prečo, že musia odslúžiť nekonečné množstvo hodín, aby si trošku prilepšili. U nás, prosím, priemernú hodinovú mzdu má lekár 83 Sk, strední zdravotnícki pracovníci 62 Sk. Páni a dámy, skúste si zavolať v dnešnej dobe remeselníka, ktorý vám príde hocičo vymeniť alebo vám príde opraviť vodovod alebo niečo podobné, alebo si zavolajte murára alebo kachličkára a podobne, neurobil by vám ani jeden výkon za takúto sumu. Takže sa nad tým zamyslime.

My sme vtedy vo výbore - a ja som to ocenila a oceňujem to znovu, že tam došlo k zhode koalície a opozície -, vlastne požiadali aj zástupcov Lekárskeho odborového združenia, aby neohrozovali ďalej svoje zdravie, a dali sme si niekoľko úloh, ktoré budeme aj my vo výbore plniť, ale ktoré sme určili aj ministrovi zdravotníctva a ktoré som sa ja snažila presunúť aj na vládu, lebo viem objektívne, že niekedy ten minister je vo veľmi zložitej situácii a nie všetko sa mu podarí. Nuž, pán minister, ale včera sme dostali vo výbore vašu reakciu na tieto požiadavky. A ja vám poviem, že som rozhorčená, rozhorčená, keď sme týmto ľuďom sľúbili, že sa im budeme snažiť pomôcť, a nakoniec sú tu od vás iba sľuby o ničom a nereálne predstavy.

A dostali sme aj ten materiál o realizácii tretej etapy zvýšenia platov a aj vaše stanovisko k požiadavkám. Nuž ale nehnevajte sa, to je, ako keby ste sa vysmiali týmto ľuďom do tváre. Ja viem, ako ste vy reagovali na tú ich hladovku, ako ste ich obvinili, že poznáte aj lekárov, ktorí majú 200-tisícové platy. Nuž ak takého poznáte, tak ho, prosím vás, menujte, lebo ja takého nepoznám. A ak sú natoľko dobrí, že si zarobia tieto peniaze, tak prečo nie, ale rozhodne nie štátni lekári, rozhodne nie štátni lekári. Tí majú tie mzdy hlboko pod európskym priemerom a ešte dokonca pod priemerom v Slovenskej republike.

Vy tu sľubujete v roku 2000 okrem 4-percentnej valorizácie tarifných platov od 1. 7., ale to som vám hovorila, ako došlo k tejto valorizácii, že sa lekárom odobrali osobné príplatky a že vlastne mnohí zostali na rovnakej úrovni a v priemere sa im zvýšil plat, prosím, o 229 Sk, takže čo si za to dnes kúpite, za 229 Sk, neviem, ale hovorím, niektorí nedostali ani toľko, pretože sa im odobrali osobné ohodnotenia. Vy tu sľubujete, že v mesiacoch september až december z mimorozpočtových zdrojov schválených pre rezort zdravotníctva Slovenskej republiky sa vyčlení časť prostriedkov na zlepšenie ohodnotenia práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Tieto finančné prostriedky budú môcť riaditelia zdravotníckych zariadení použiť na diferencované zvýšenie ohodnotenia práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov najmä v oblasti nenárokových zložiek platu, napríklad osobné príplatky a mimoriadne odmeny. To znamená, že mám tomu rozumieť tak, že tie odobraté príplatky im do konca roka vrátite? Tuto vás prosím o odpoveď a tiež vás žiadam, aby ste teda povedali, koľko tých prostriedkov dostanete do konca roka 2000 na platy. O tých ostatných sumách ste tu minule hovorili, takže tam nemusíte reagovať. Ale k týmto platom sa odvolávam na tento materiál a na to, či zase teda pôjde iba o vrátenie tých osobných príplatkov. Dobre?

A ďalší návrh, ktorý tu máte, je, že zmenou príspevkových zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia na verejnoprávne neziskové organizácie sa zmení systém odmeňovania zamestnancov. Ale, pán minister, nie je tu ani slovo o tom, kedy sa to bude realizovať. A ďalej tu konštatujete, že tak či tak tomu pracovníkovi bude zaručená iba minimálna platová tarifa ustanovená pre každú platovú triedu a minimálne percentuálne sadzby niektorých príplatkov. Čiže podľa tohto, ako to vyznieva, tak to bohvieaké zlepšenie nebude. Nakoniec, v tej tabuľke, ktorú ste odovzdali minule, to nevychádza ani na 5-percentné zvýšenie pre budúci rok. Takže prosím vás o odpoveď v tejto oblasti.

Dalo by sa, samozrejme, ešte o problémoch dlho hovoriť, ale nebudem umelo naťahovať čas. Ale naozaj dúfam, že pri prerokúvaní rozpočtu, keďže to bude už o mesiac aj niečo - po 15. novembri by sme sa mali zaoberať rozpočtom -, vláda ešte prehodnotí hľadanie zdrojov pre zdravotníctvo a nepôjde to tým zaťažením, ďalším zaťažením občanov, pretože pôvodne ste to plánovali o 1 %, takto plánujete o tých 0,3 %. A píše sa, že veď je to len 30 Sk. Ale nie je to 30 Sk u každého, pán minister, vy veľmi dobre viete, lebo zamestnanec platí z reálnej mzdy, ktorú má. U niekoho to bude menej, u niekoho viac ako 30 Sk.

(Hlasy z pléna.)

To veď, áno, hovorím, že je to v priemere, čiže u niektorých to bude vyššie, ale keď sa toto isté plánuje aj v sociálnej oblasti, tak potom to zaťaženie bude o niekoľko percent vyššie.

A iba na záver. V poriadku, rozhodli ste sa pre takýto krok, ale považujem za neseriózne, že v predvolebnej kampani a v programovom vyhlásení vlády nemáte o takomto zaťažovaní občanov ani slovo. Takže bolo to neseriózne, že ste toto vopred nepovedali, potom by ste mali mandát od občanov, aby ste takéto kroky realizovali, potom by vám občan nemohol nič povedať, že ho zaťažujete, pretože ste s tým išli čestne do predvolebného boja. A keď už ste vtedy nemali tú odvahu, tak ste si to mali dať do programového vyhlásenia vlády. Ale nemáte k tomu ani kroky a nerobíte nič iné, iba reštrikciu a zaťažovanie občanov. Dokedy to ten občan vydrží? Takže zvážte ešte tieto kroky.

To moje uznesenie, aby sa to takto nedialo, ste neprijali. A to je zase taký paradox, že kým výbor pre zdravotníctvo, aj koaliční, aj opoziční poslanci toto moje uznesenie prijali, tak už tu vo veľkej sále nemali odvahu za toto hlasovať, aby, nedajbože, nedostali vynadané v centrálach svojich politických strán.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne - ako prvý pán poslanec Drobný a ako posledný pán poslanec Kalman. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Bolo to veľmi obsažné vystúpenie, ale musím ho v niečom doplniť. My neurológovia a gynekológovia sme naučení robiť, pani kolegyňa, aj v noci, takže my sa nedáme, ale napriek tomu by bolo pre nás lepšie aj s pánom ministrom rokovať nie vo včasných ranných hodinách, ako je teraz 0,31 hodín, ale v neskorších ranných hodinách. Ale aj váš výkon bol vynikajúci, lebo ste dali veľa podnetov.

A jeden z tých podnetov je podnet, ktorý sa týka ADOS, teda agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ony naozaj majú svoju slovenskú úroveň, ktorá, dúfam, bude vzrastajúca a bude sa zlepšovať, pretože stačia na štandardné veci, ale na komplikované veci naozaj nestačia a zlyhávajú. A tam sa väčšinou obracajú na rozpadajúcu sa nemocničnú sieť a vracajú pacientov, s ktorými si nevedia rady. Napríklad nevedia riešiť opakované epileptické záchvaty, nevedia vyriešiť kooperáciu schizofrénie a parkinsonizmu, ale ony si robia ambíciu, že to vedia vyriešiť, ale to nevedia vyriešiť. Vždy to pošlú do nemocnice a žiadajú o radu, spôsob ošetrenia a mechanizmus manažovania pri následnom ošetrení. Takže ony ešte potrebujú hodne toho, aby sa dostali na úroveň.

Ale keď sa mám dotknúť toho, čo ste hovorili o šetrení na výdavkoch na pacienta, teda efektivity a ekonomických aspektov na to, ako máme ošetrovať, to vedie v istých krajinách až k tomu, čo sa stalo v Amerike, že to vyprodukovalo Dr. Smrť Kevorkiana, ktorý absolútne zlacňuje náklady na beznádejne chorých ľudí. Za veľmi lacné sumy ich eutanáziou usmrtí, a to tak šikovne, že nakoniec ho nemôžu ani odsúdiť. Ale to je vec, ktorá je na konci tejto pyramídy, absolútne šetrenie v zdravotníctve. Spoločnosť si musí nájsť spôsob vyrábania materiálnych statkov, aby zarobila na dobrú, pohodlnú ošetrovateľskú a zdravotnú starostlivosť.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Ja len chcem vysvetliť ohľadom pôžičiek, o ktorých tu opakovane zaznelo, že veď sa nemusia zaplatiť. Zatiaľ nie je zmenený zákon a všetky návratné pôžičky do 4 rokov sa musia splatiť. Zákon nebol novelizovaný. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá zobrala pôžičku, opakovane žiadala o presunutie, no nakoniec polovičku 400 mil. Sk zaplatila a to ostatné potom vlastne vrátila a nanovo dostala ďalšiu pôžičku. Tak nie je to v tej polohe, že zatiaľ zákon nebol novelizovaný.

K tomu zaťaženiu pacienta, to nie je len 30 Sk v priemere. Treba si uvedomiť, že to bolo povedané v zdravotníckom výbore, že teraz sa očakáva participácia pacientov v hodnote asi 6,8 mld. Sk. Čiže ono to je tak, že o 30 Sk v priemere zaplatí občan viacej v rámci poistného a plus ďalšie veci, na ktorých bude participovať pri platení si za lieky a pri iných veciach.

V tom materiáli sa hovorí, že sa má novelizovať zákon o Liečebnom poriadku, ktorý tiež zvažuje alebo uvažuje o tom, že dôjde k redukcii rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Čiže sa to nasčíta a zistíme, že pri súčasnej ekonomickej situácii občana naozaj občan nebude mať na to, aby si mohol zaplatiť liečenie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, ktorá spomínala, že ste si tieto reštrikčné opatrenia mali dať do programového vyhlásenia. No čo je ešte smutnejšie, programové vyhlásenie farbí budúcnosť za vašej vlády na ružovo a my všetci vieme, že pravý opak je pravdou. A ten opak je až takou pravdou, že zdravotná starostlivosť sa stáva prepychom, že sa zhoršuje zdravotná úroveň obyvateľstva, že lekári signalizujú zhoršenie zdravotného stavu najmä u mládeže vrátane zhoršenia chrupu a podobne. Samozrejme, nič sa rázne nepredpokladá na zlepšenie stavu.

A mňa veľmi zarmútilo, že včera, keď pán poslanec Oberhauser navrhol, aby suma 500 mil. Sk, ktorá išla poradenskej firme Slavia Capital za fantastické poradenie za fantastickú cenu odpredaja našich telekomunikácií nemeckému štátu, aby táto suma 500 mil. Sk išla na oddlženie zdravotníctva, tak poslanci vládnej koalície hlasovali proti. Tak toto ja tiež považujem za nie dobrú politiku. Ja viem, že by to zdravotníctvo nevytrhlo, ale v každom prípade nevidím opatrenia, ktoré by akosi sľubovali zlepšenie zdravotníctva, pretože ako členka dvoch vlád viem, že najracionálnejšie opatrenia sú účinné a dobré rozvojové programy. A tie vaša vláda nemá.