Pátek 3. listopadu 2000

Predseda NR SR J. Migaš:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister?

Nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

ak mám reagovať na diskusiu v druhom čítaní, s ľútosťou musím konštatovať, že diskusné príspevky sa týkali iba vedľajších okolností a neboli v ničom vecné.

Ďalej taktiež s ľútosťou musím konštatovať, že v diskusii ako aj pri prvom čítaní a čiastočne aj povedzme tu vytýka sa mi na jednej strane akože nedostatok systémových riešení na rýchlejší priebeh trestných konaní. Vytýkalo sa mi, že dlhé trvanie trestných konaní riešim iba predlžovaním lehoty väzby, a nie systémovými opatreniami. Ale veď práve tento návrh zákona obsahuje aj systémové opatrenia na skrátenie alebo, lepšie povedané, na sťaženie prípadne až elimináciu obštrukčných krokov zo strany tých strán trestného procesu, ktoré majú záujem v danej chvíli na obstrukčných krokoch. Ale to teraz niektorí diskutéri navrhli vyhodiť. Pán poslanec Cuper navrhol ponechať iba dva body, ktoré sa týkajú... (Hlasy z pléna.) Počkajte. Len dva body, ktoré sa týkajú predĺženia hornej hranice väzby. Ale veď áno, len dva body sa týkajú predĺženia väzby, ale tie ostatné body sú predsa systémovými opatreniami buď proti obštrukčným krokom strán v trestnom procese, alebo iné systémové opatrenia, o ktorých hneď poviem.

A konečne s najväčšou ľútosťou musím konštatovať, že doteraz som mal dojem, že boj proti zločinu všeobecne a proti organizovanému zločinu zvlášť by mal byť spoločnou záležitosťou všetkých strán, všetkých poslancov tohto parlamentu, že v boji proti zločinu by sa vlastne hranica medzi koalíciou a opozíciou mala stratiť a, žiaľ, pri prerokúvaní tohto zákona musím konštatovať, že to tak nebolo. Pokiaľ tento zákon obsahuje opatrenia na elimináciu obštrukčných konaní zo strán v trestnom konaní obžalovaných, povedzme dôvodne podozrivých zo spáchania zločinov, a tento zákon im chce znížiť možnosť obštrukčných opatrení, tak musím konštatovať, že poslanci HZDS a pán poslanec Fico - nehnevajte sa, aj vy - ste použili obštrukčné kroky, aby ste znemožnili prijatie tohto zákona. Proste, poslanci HZDS, slovne ste sa prihlásili k boju proti zločinnosti, ale de facto ste urobili všetko pre to, aby ste znemožnili, sťažili polícii a orgánom činným v trestnom konaní kroky v boji proti zločinnosti, čiže ste preukázali slabosť. Poslanci HZDS preukázali slabosť a mäkkosť v boji proti organizovanému zločinu. (Hlasy z pléna a potlesk.) To je môj záver z prerokúvania tohto návrhu zákona.

Chcem povedať, že pokiaľ niektorí poslanci hovorili o tom, prečo to prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť, a nie ústavnoprávny výbor, no naozaj je v tomto zákone vlastne viac ustanovení, ktoré sa týkajú oprávnenia polície a tie opatrenia sú tam preto, že ich iba vracajú do Trestného poriadku, z ktorého sa nedopatrením dostali von. Pretože tieto oprávnenia polície boli v zákone číslo 249/1994 Z. z. proti legalizácii príjmov z organizovanej trestnej činnosti, zákonom, ktorý prijala táto snemovňa pred dvoma či troma týždňami o boji proti praniu špinavých peňazí, sa zrušil zákon 249/1994 Z. z., tým aj tieto oprávnenia polície, to znamená od účinnosti tohto zákona od 1. januára 2001 by polícia nemala oprávnenia, ktoré mala 6 rokov. A preto tento zákon ich vlastne vracia späť do právneho poriadku, a preto bolo celkom oprávnené, že gestorským výborom bol výbor pre obranu a bezpečnsoť, a nie ústavnoprávny výbor.

A vďaka, že gestorským výborom bol výbor pre obranu a bezpečnosť, a nie ústavnoprávny, pretože členovia ústavnoprávneho výboru za HZDS a pán poslanec Fico neprišli jednoducho na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, aby znemožnili prerokovanie tohto zákona, aby výbor nebol uznášaniaschopný. Pán poslanec Fico, vy nehovorte, že je chaos pri zvolávaní výborov. Ústavnoprávny výbor bol včera zvolaný okolo 19.30 hodiny alebo tak nejako, keď sa už účastníci zo stretnutia s českým premiérom Zemanom vrátili. Napríklad pán poslanec Ivan Šimko, ktorý bol taktiež na stretnutí s premiérom Zemanom, sa vrátil a bol prítomný na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, ale vy ďalší ste neboli. Preto keby boj proti organizovanému zločinu, páni poslanci za HZDS, závisel od vás, tak by oveľa väčšie množstvo zločincov behalo po slobode, aj tí, ktorí sú dnes vo väzení a ktorí tak ľahko z väzenia nevyjdú.

(Potlesk a neutíchajúce výkriky v pléne.)

Pán poslanec Brňák, chcem povedať, že o tomto návrhu zákona prebehlo normálne pripomienkové medzirezortné konanie, to znamená, že ho dostali všetky inštitúcie, ktoré dostávajú návrhy zákonov v rámci medzirezortného pripomienkového konania, a v utorok tohto týždňa bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády a Legislatívna rada vlády k nemu prijala uznesenie - odporúčanie. Len pre vašu informáciu alebo skôr na okraj poviem, že Legislatívna rada vlády navrhla o rok predĺžiť maximálny čas väzby na 4 roky a alternatívu, ktorá je nakoniec v návrhu zákona, to znamená, aby sa pri bežných trestných činoch vôbec nezvyšoval čas väzby a pri obzvlášť závažných uvedených v § 62 Trestného poriadku na 5 rokov. Túto alternatívu prijala vláda s tým, že Legislatívna rada vlády ju odhlasovala ako druhú alternatívu s tým, že Legislatívna rada odporučila tú prvú. Ale to je len pre vašu informáciu.

No a, pán poslanec Cabaj, že v ústavnoprávnom výbore sú odborníci? Áno, sú odborníci a uznávam ich odbornosť, ale prečo títo vaši odborníci včera večer neprišli na zasadnutie ústavnoprávneho výboru? Pretože použili obštrukčnú taktiku, chceli zneužiť prijatie tohto zákona a chceli takýmto spôsobom oslabiť možnosti polície, chceli oslabiť možnosti spoločnosti tohto štátu v boji proti organizovanému zločinu.

(Výkriky z pléna.)

Pán poslanec Andrejčák, vy ste vymenovali mená členov výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorí sa zúčastnili na rokovaní a vďaka nim bolo prijaté uznesenie výboru pre obranu a bezpečnosť. Vnímal som to tak, keď ste ich mená pred chvíľou vypočítali, akože aby vošli do dejín s biľagom, aký zlý zákon umožnili prijať. Pán poslanec Andrejčák, ja vám ďakujem, že ste ich vypočítali, pretože vďaka nim, ak títo poslanci vojdú do právnych dejín, tak len ako tí, ktorí umožnili účinnejší, silnejší, rozhodnejší boj proti zločinom.

(Výkriky z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, prosím vás.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

A, pán poslanec Andrejčák, vy sa môžete hanbiť, že medzi nich nepatríte, lebo vy ste neprišli na zasadnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Vy ste sa taktiež v tejto dôležitej chvíli, pán poslanec Andrejčák, postavili na stranu zločincov, a nie na stranu tých, ktorí proti zločinu bojujú.

Aby som uzavrel, páni poslanci, opakujem, tento zákon obsahuje jednak tie dva body, ktoré predlžujú hornú hranicu väzby, možnosť, ale väčšina ustanovení zákona sú systémové ustanovenia, ktoré umožňujú účinnejší boj proti zločinnosti. A preto nevidím dôvod, aby som čokoľvek vypúšťal zo zákona, a navrhujem, aby ste ho schválili ako celok.

Ďakujem vám. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Chce zaujať stanovisko spravodajca?

Nech sa páči, pán poslanec Palko má slovo.

Páni poslanci, prosím vás, neurážajte sa navzájom.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

rád by som odpovedal na niektoré otázky pánov poslancov z rozpravy. Pán poslanec Brňák sa pýtal, ako je to so stanoviskom vlády k doplňujúcim návrhom zo spoločnej správy, ktoré sú nad rámec predloženej novely. Vláda s nimi súhlasí. Dovoľte mi, aby som vám citoval z uznesenia vlády číslo 905, kde v bode B vláda splnomocňuje členov vlády poverených uviesť vládne návrhy zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky vyjadriť súhlas, alebo nevyjadriť súhlas v mene vlády, ak boli pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona podané návrhy, ktoré vládny návrh zákona rozširujú. A pán minister Čarnogurský na základe tohto uznesenia vlády vyjadril súhlas s týmito doplňujúcimi návrhmi.

Pán poslanec Brňák sa pýtal na postup výboru pri prerokovaní novely Trestného poriadku. Ubezpečujem vás, pán poslanec Brňák, že výbor postupoval presne podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prijali sme uznesenie väčšinou z prítomných a prítomných bola nadpolovičná väčšina, čo je presne podľa rokovacieho poriadku. Pán poslanec Brňák, ak by sa naozaj vaši poslanci zúčastňovali na schôdzach Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, tak by ste mohli mať tieto informácie priamo od nich. Nemusel by som vám ich teraz hovoriť ja.

Chcel by som zdôrazniť ešte jednu vec. V celej rozprave nikto z kritikov postupu vládnej koalície nespochybnil konkrétne ustanovenia novely zákona. A nikto nespochybnil kvalitu tohto zákona. Vy ste neodmietli žiaden z 34 bodov, ktoré sa v návrhu novely zákona nachádzajú. To znamená, za čo nás vlastne kritizujete? Vy nás kritizujete za rýchlosť. Ale čo je zlé na rýchlosti, ak nie je na úkor kvality? A kvalitu ste nespochybnili. Ani jeden z 34 bodov návrhu ste nespochybnili.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, každý, kto si naozaj prečíta tento návrh novely Trestného poriadku, tak musí uznať, jednoducho musí uznať, že ho je potrebné prijať, pretože toto je forma zdokonaľovania trestného práva, ktoré stále musí reagovať na to, ako čeliť voči praktikám organizovaného zločinu, ktoré sa stále nové a nové objavujú. Keby ste boli dnes vo vládnej koalícii vy, predpokladám, že aj vy by ste podobné veci navrhli a schválili. Lenže, bohužiaľ, páni poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko, vy staviate nad záujem tohto štátu, nad záujem tejto spoločnosti, nad záujem boja proti organizovanému zločinu váš vlastný záujem, ktorý sa prejavuje v apriórnej kritike vládnej koalície za všetko, čo vládna koalícia navrhne. To však neplatí o väčšine tohto parlamentu a predpokladám, že Národná rada Slovenskej republiky návrh novely Trestného poriadku schváli.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Procedurálny návrh - pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda,

mám jeden procedurálny návrh, aby sme účelovo v tomto prípade zmenili rokovací poriadok, keďže sme takí rýchli, aby nebola 30-sekundová hranica na hlasovanie poslancov, ale stačia 2 sekundy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Nech sa páči, uvádzajte jednotlivé body hlasovania.

Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o novele Trestného zákona.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predseda, podľa § 79 ods. 4 písm. e) o rokovacom poriadku hlasujme o bodoch spoločnej správy a hlasujme spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujte sa, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť, hlasujeme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Nech sa páči, pán poslanec, ďalej.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že ide o skrátené legislatívne konanie, žiadam vás, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujte sa a hlasujme. Hlasujeme o zákone ako o celku.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 80 poslancov.

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Nehlasovali 2 poslanci. (Potlesk.)

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov.

V rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 671 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 671a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážený pán predseda,

ctené panie poslankyne, páni poslanci,

na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 410 zo 7. júna 2000 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

Cieľom predkladanej novely katastrálneho zákona je zmena v organizácii orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností, vyňatie orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zo všeobecnej štátnej správy z doterajších krajských úradov a okresných úradov a vytvorenia novej štruktúry orgánov špecializovanej štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, katastrálnych úradov a správ katastra.

Týmto sa navrhuje vrátiť sa k špecializovanej štátnej správe, ktorá tu existovala do roku 1996. V novele sa zároveň navrhuje vykonať úpravu a doplnenie niektorých doterajších ustanovení, ktoré odstraňujú určité problémy, ktoré sa vyskytujú v aplikačnej praxi. Špecifickosť postavenia orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností spočíva v tom, že kompetencie týchto orgánov ako orgánov štátnej správy obsahujú prvky justičného charakteru. Jednou z najdôležitejších kompetencií týchto orgánov je totiž rozhodovanie o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

Ide o osobitne citlivú oblasť, pretože ochrana vlastníckeho práva ako najsilnejšieho súkromného práva je upravená priamo v Ústave Slovenskej republiky. Súčasná organizácia riadenia orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, v rámci ktorej Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky len metodicky riadi a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky určuje počty zamestnancov, je nevyhovujúca, pretože znamená dvojkoľajnosť a tiež odtrhnutie metodického riadenia od riadenia personálneho a ekonomického.

Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 260 z 19. 4. 2000 bola schválená koncepcia ďalšieho rozvoja katastra nehnuteľností s požiadavkou vyčleniť katastrálne odbory z doterajšej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy najneskôr k 1. januáru 2001 a vytvoriť tak samostatnú špecializovanú štátnu správu. Táto koncepcia je v súlade so schválenou koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorá definuje samostatné postavenie orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. V súlade s touto koncepciou sa navrhuje lokalizovať špecializovanú štátnu správu na princípe funkčnosti a efektívnosti, t. j. nie v každom dnešnom sídle kraja musí byť sídlo úradu špecializovanej štátnej správy.

Ďalším dôležitým argumentom na vytvorenie samostatnej špecializovanej štátnej správy je aj záujem Európskej únie prezentovaný v našich podmienkach prostredníctvom pomoci PHARE. Jednou z podmienok na ďalšie financovanie katastra nehnuteľností z týchto prostriedkov je nezávislosť a samostatnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností najmä z dôvodu sprehľadnenia toku financií. Samostatnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností je tiež jednou z hlavných požiadaviek nezávislého auditu Európskej únie, ktorý bol vykonaný v roku 1999.

Zabezpečovanie úloh na úseku katastra nehnuteľností je v období posledných rokov sprevádzané prijatím veľkého množstva zákonov, ktoré ustanovili ďalšie povinnosti katastrálnym odborom z pohľadu sortimentného zloženia prác. Výdavková časť štátneho rozpočtu tento rozšírený sortiment zákonných povinností štátnej správy na úseku katastra spojený s obrovským nárastom podaní nedostatočne reflektovala. Aj z toho rezultuje narastajúca oprávnená kritika vlastníkov a iných oprávnených k nehnuteľnostiam na postup vybraných katastrálnych odborov okresných úradov. Štatistika preukazuje taký vysoký medziročný nárast podaní, ktorý v histórii katastra nehnuteľností nemá obdobu. Keďže však medziročný nárast došlých podaní je ešte väčší, v dôsledku toho narastá koncom každého roka počet nevybavených podaní a tým i dĺžka vybavenia jedného podania.

Kým v roku 1993 katastrálne úrady rozhodli o povolení vkladov práva do katastra v počte 61 088, v ďalších rokoch počet rozhodnutí stúpal a v roku 1999 dosiahol 218 996. Odstránenie súčasného nežiaduceho stavu pre občanov možno docieliť celou sériou opatrení najmä z oblasti legislatívy, finančného zabezpečenia, ekonomiky práce a personálneho i technického dobudovania pracovísk. K tomu má prispieť aj navrhovaná právna úprava, ktorá bude znamenať jednotu metodického riadenia a usmerňovania štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností spolu s ekonomickým, personálnym riadením a najmä homogenizáciu súčasného medziokresného, veľmi diferencovaného stavu zabezpečovania úloh.

Prosím preto panie poslankyne a pánov poslancov o podporu predloženého návrhu katastrálneho zákona.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Pavlovi Hajdúkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Hajdúk:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v druhom čítaní.

Skôr ako prikročíme k jeho prerokovaniu, prosím, aby ste si opravili dve technické chyby v spoločnej správe, a to na strane 11 v poslednom riadku je napísané mesto Krupina, má tam byť okres Krupina a na strane 14, kde sa hovorí o hlasovaní, tam, kde sú pozmeňujúce návrhy očíslované 31, ten posledný je 32.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1014 z 13. septembra 2000 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 14. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra 2000, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Všetky uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 49. schôdzi dňa 18. októbra 2000 a schválil ju uznesením číslo 177. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 406 z 10. októbra 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 510 zo 17. októbra 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením číslo 198 z 11. októbra 2000 nesúhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil gestorskému výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vrátanie návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 82 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu konštatoval, že vrátenie návrhu navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 82 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je nevyhnutné predovšetkým k faktu, že novela v podstate legislatívne predbieha reformu verejnej správy a zavádza špecializovanú štátnu správu. Tento problém je potrebné riešiť komplexne, preto by bolo vhodné materiál predložiť spoločne s ďalšími legislatívnymi normami súvisiacimi s reformou. Ďalším dôvodom na vrátenie návrhu je absencia vykonávacieho predpisu, ktorý mal byť predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spoločne s návrhom.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 175 z 12. októbra 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplýva spolu 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, máte ich písomne uvedené v správe, preto ich nebudem teraz čítať.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

a) hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4a, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 až 32 s návrhom gestorského výboru schváliť ich,

b) hlasovať spoločne o bodoch 4b a 13 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, v súlade s § 79 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril svojím uznesením spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu a podať návrhy podľa § 81, § 82 rokovacieho poriadku.

Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili páni poslanci Fehér za klub poslancov SMK a pán poslanec Sopko. Čiže najskôr písomne prihlásení.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý prednesiem. Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Pred rozpravou budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý o chvíľu prednesiem. Zoberte si hlasovacie karty, budeme hlasovať.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

pretože veľká skupina poslancov odchádza za miléniové stretnutie poslancov do Ríma o 11.00 hodine, Národná rada by pravdepodobne už po 11.00 hodine nebola schopná sa uznášať. Dnešný deň je posledný, pokiaľ ide o rokovanie 41. schôdze Národnej rady, preto vám predkladám návrh na uznesenie, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku určí dnešný deň, t. j. 3. novembra 2000, dňom skončenia 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že neprerokované a nedokončené body programu schôdze sa zaradia do návrhu programu budúcej schôdze Národnej rady, t. j. 28. novembra, keď začne ďalšia schôdza Národnej rady. Čiže dnes by sme, panie poslankyne, páni poslanci, skončili rozpravu o tomto zákone, katastrálnom zákone, a schôdzu Národnej rady by sme skončili rozpravou o tomto bode. Ostatné body budú prerokované na ďalšej schôdzi Národnej rady.

Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý som predniesol.

(Hlasy z pléna.)

Pán poslanec, body, ktoré boli dnes nedokončené a ktoré boli neprerokované, zaradím ako prvé body na ďalšiu schôdzu Národnej rady.

Hlasujeme, panie poslankyne, o návrhu uznesenia, ktorý som predniesol.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada určila deň skončenia 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Dnešné rokovanie skončíme rozpravou o tomto zákone, ktorý momentálne prerokúvame.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fehér za klub SMK a po ňom pán poslanec Sopko, ktorí sú písomne prihlásení. A potom ústne prihlásení.

Takže, nech sa páči, pán poslanec Fehér.

Poslanec M. Fehér:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

Zákon o katastri nehnuteľností, ktorý bol novelizovaný zákonom o organizácii miestnej štátnej správy dňom 1. 1. 1996, ustanovil, že orgánmi miestnej štátnej správy katastra sa stali okresné úrady. Táto úprava zverila rozhodovanie o splnení zákonom ustanovených podmienok vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam okresným úradom.

Ako moje osobné skúsenosti, tak aj rôzne štatistické hlásenia potvrdzujú, že táto zmena uskutočnená bývalou vládou v roku 1996 sa absolútne neosvedčila. Katastrálne odbory okresných úradov nie sú schopné zabezpečiť zákonnú lehotu na vybavovanie žiadostí, ktorá je 30 dní. Sú okresné úrady, kde táto lehota v niektorých prípadoch je viac ako 12 mesiacov. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo ako jedno zo základných ľudských práv a slobôd garantuje ústava, je tento stav absolútne neúnosný a nevyhovujúci, povedal by som, katastrofálny.

Predkladaná novela má za cieľ zmeniť súčasný, veľmi kritický stav zabezpečenia zákonných úloh štátu vytvorením orgánov špecializovanej štátnej správy. Toto snaženie je opodstatnené aj z dôvodu, že vo všetkých členských, ako aj čakateľských krajinách Európskej únie je z dôvodu garantovania nezávislosti rozhodovania táto činnosť zahrnutá buď do špecializovanej štátnej správy, alebo je začlenená do organizačnej štruktúry orgánov súdnej moci.

V predkladanom variante návrhu však vidíme niekoľko problémových bodov. Jedným z nich je načasovanie návrhu. Táto reorganizácia by mala prebehnúť v rámci reformy verejnej správy ako celku. Potom by nevznikali také problémy ako teraz navrhnutým zriadením štyroch katastrálnych úradov s územnou pôsobnosťou pre dva kraje. Niektoré konkrétne nedostatky sa pozmeňujúcimi návrhmi vo výboroch podarilo odstrániť, ale ten podstatný zostáva.

Podľa nášho názoru správnym riešením v reforme verejnej správy by bol stav, keby boli súčasne so vznikom vyšších územných celkov zriadené katastrálne úrady s územnou pôsobnosťou pre vyšší územný celok a so sídlom v sídle vyššieho územného celku. Opodstatnenosť takejto organizačnej štruktúry špecializovanej štátnej správy na úseku katastra je nesporná. Z týchto dôvodov klub Strany maďarskej koalície bude zvažovať jednotlivé hlasovania a podporíme tie návrhy, ktoré ukazujú smer vytýčenej reformy verejnej správy.

Z dôvodu problematickosti, teda vytvorenia hlavne sídel katastrálnych úradov pre dva kraje, kde už vznikali rôzne pozmeňujúce návrhy, dovolil by som si predložiť pozmeňujúci návrh v mene klubu poslancov SMK, ktorý znie takto:

V bode 8 § 16 ods. 1 znie: "Katastrálny úrad vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode vyššieho územného celku. Sídlom katastrálneho úradu je sídlo vyššieho územného celku. Do zriadenia vyšších územných celkov sídlom katastrálneho úradu je sídlo kraja a územným obvodom katastrálneho úradu je územný obvod kraja."

Myslím si, že toto kompromisné riešenie by mohlo zmeniť situáciu v tom, keď sa teraz jednotliví poslanci hádajú za jednotlivé kraje, kde, kedy a prečo bude sídlo katastrálneho úradu, pričom nároky na personálne obsadenie sa podľa môjho názoru nezvyšujú a tento návrh by bol prechodným návrhom, aby pri zriadení vyšších územných celkov so sídlom a územnou pôsobnosťou katastrálneho úradu bol vyšší územný celok.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pýtam sa pánov poslancov, kto sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca. Nepredpokladám, že sa všetci hlásite. Ústne sa bude dať do rozpravy prihlásiť až po vystúpení všetkých tých, ktorí sa prihlásili písomne.

Preto vás prosím, vážení páni poslanci, pokiaľ sa nehlásite s faktickou poznámkou, aby ste sa vypli sami. Pán poslanec Langoš, hlásite sa s faktickou poznámkou? Nie. Tak sa vypnite. Pán poslanec Muránsky, hlásite s faktickou poznámkou? Nie. Takže ďakujem pekne.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko. On je posledný, až potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Sopko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister Koncoš,

kolegyne, kolegovia poslanci,

prerokovaný katastrálny zákon je mimoriadne dôležitý, pretože stanovuje podmienky na zakladanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam rozhodnutiami o vklade vlastníckeho práva. Katastrálne úrady právne záväznou formou evidujú vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Dôležitosť katastrálnych úradov je v tom, že ide fakticky o polojustičnú činnosť, ktorá v sebe integruje rozhodovaciu aj evidenčnú činnosť.

Od roku 1996, keď bola vykonaná horizontálna integrácia štátnej správy, kladieme si otázku, či bolo vhodné integrovať také orgány, ako sú katastrálne úrady. V roku 1996 prebehla druhá etapa reformy verejnej správy, ktorá okrem iného sledovala cieľ odstrániť roztrieštenosť územnej štátnej správy. Napriek tomu, že integrácia bola náročná a narážala na odpor ministerstiev, bol to dobrý krok, bol to správny krok a bol to veľmi pozitívny krok a bol zavŕšený vytvorením krajských a okresných úradov štátnej správy.

Teraz nechcem hovoriť ani o ich počte, ani o početných stavoch ich obsadenia, ani o tom, či druhá etapa splnila svoj cieľ. Už vtedy sme viedli rozsiahle polemiky, či majú okrem ministerstiev existovať tzv. ostatné orgány štátnej správy. Prevládol názor, že áno, pretože v slovenských podmienkach má ich existencia dlhoročnú tradíciu. Žiaľ, do tejto sústavy neboli zaradené katastrálne úrady. Dnes môžeme túto chybu napraviť, je však otázne, či v tomto období, keď ešte nebola schválená stratégia decentralizácie a reformy verejnej správy. Aj v tomto prípade by malo platiť, a to je môj názor, aby do schválenia vládnej koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade bolo prijaté moratórium na čiastkové zmeny organizačných a územných štruktúr orgánov štátnej správy.

Práve preto nerozumiem tomuto kroku vlády Slovenskej republiky a upresňujem, že nerozumiem len z pohľadu časovej postupnosti, pretože novelu katastrálneho zákona z vecného pohľadu s malými výhradami podporujem. Aj doterajšie zlé skúsenosti z pôsobenia katastrálnych odborov krajských a okresných úradov svedčia v prospech pripravovanej novely, ale nie v tomto časovom horizonte.

Jednoznačne deklarovaným cieľom reformy verejnej správy, teda aj územných a organizačných zmien úradov štátnej správy, či všeobecnej, alebo špecializovanej, je zvýšenie kvality služieb poskytovaných úradmi, priblíženie výkonu verejnej správy, to znamená aj správy katastra občanovi a dosiahnuteľnosť vo väzbe na možnosti financovania správy z verejných zdrojov. Pre občana je podstatné, aby verejná správa bola profesionálna, aby bola odborne zdatná, neúplatná, vždy postupujúca podľa zákona a z pohľadu služieb občanovi aj dostupná. Pre katastrálne úrady to platí dvojnásobne.

S odstupom 4 rokov je správne posúdiť, ako organizačné zmeny v správe katastra nehnuteľností z roku 1996 prispeli k efektívnejšiemu zabezpečovaniu úloh a či je nevyhnutná reorganizácia ústredných orgánov štátnej správy, do akej miery je opodstatnené vytvárať novú špecializovanú sieť katastrálnych úradov. Uvediem príklad, ktorý svedčí o tom, že na úseku správy katastra nehnuteľností vážnym nedostatkom v doterajšej praxi bola slabá alebo zlá koordinácia jednotlivých orgánov štátnej správy, konkrétne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a krajských úradov.

Nebudem hovoriť o tom, či metodické usmerňovanie bolo dostatočné, alebo nedostatočné. Ale chcem hovoriť o čase, resp. o dĺžke lehoty na vybavenie podania. Sčasti som o tom hovoril včera pri novele zákona o správnych poplatkoch. Pretože lehota na vybavenie podania je nepriamo úmerná počtu pracovníkov na katastrálnych odboroch okresných úradov v závislosti od počtu podaní v jednotlivých okresoch. Zistenia sú šokujúce, pretože lehoty sú rozdielne a v jednotlivých okresoch sa pohybujú od termínu na počkanie, niekde sú to 3 dni, niekde 2 týždne, niekde 2 mesiace, až po termín vyše 20 mesiacov. Nechcem hľadať vinníka. Ale maslo na hlave má aj Úrad geodézie, kartografie a katastra, ale aj prednostovania krajov či prednostovia okresov, možno aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Trpí však občan so všetkými dôsledkami, ktoré znáša. Preto verím, že počty pracovníkov pre pracoviská správ katastra uvedené v prílohe novely v tabuľke 1/3 nie sú stanovené opätovne od buka do buka, čo je doterajšia prax, ale zohľadňujú uvedené kritérium.

V sieti úradov správ a pracovísk katastra nehnuteľností chcem upozorniť na nesprávnu voľbu. V prvom rade v návrhu katastrálnych úradov a správ katastra je detašované pracovisko Sabinov pričlenené pod Správu katastra v Starej Ľubovni. Tento návrh je neprijateľný pre občanov žijúcich v okrese Sabinov a z viacerých dôvodov je neracionálny. Veď územie Sabinovského okresu z historického i geografického hľadiska je prirodzenou spádovou oblasťou Prešova. Zo Sabinova je do Starej Ľubovne 47 km a do Prešova len 17. Takže len diletant mohol takýto nezmysel zapracovať do návrhu novely. Nehovorím už o tom, že celý archívny operát je územne spätý so súčasným Prešovským okresom. Okres Sabinov, ako viete, bol pred rokom 1996 súčasťou Prešovského okresu. Argumentov je viac.

Preto vás prosím, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je aj v spoločnej správe a oprávnenosť tejto zmeny uznal aj pán riaditeľ, pán doc. Horňanský.

V druhom rade mi ide o sídlo katastrálneho úradu pre Prešovský kraj a Košický kraj. V návrhu novely sú uvedené Košice. To znamená, že Katastrálny úrad Košice mal by mať územnú pôsobnosť na obidva kraje. Ale prečo takáto zmena, kto ju vyvolal a čím je odôvodnená? Veď v pracovnom návrhu novely zo septembra 1999, ktorý bol pripomienkovaný krajskými a okresnými úradmi, bolo sídlo úradu v Prešove. Geodézia a kataster majú svoju tradíciu v Prešove už od roku Pána 1954, keď bol zriadený Oblastný ústav geodézie a kartografie pre Košický a Prešovský kraj vždy so sídlom v Prešove. Následne boli zriaďované nové organizácie, ktorých náplň ostávala rovnaká. To znamená vykonávanie a riadenie geodetických a kartografických činností, ktoré zahrňovali aj vtedajšiu evidenciu nehnuteľností. Výnimkou boli len roky 1993 - 1996, keď bol zriadený Katastrálny úrad v Košiciach, ktorý mal pracovisko aj v Prešove. Dôvod, že v Košiciach sú lepšie priestorové podmienky, je vymyslený, pretože priestorové podmienky sú dobré a priaznivé v oboch mestách.

Takže prosím vás o podporu zmeny, ktorú prednesie kolega pán poslanec Kužma, prosím o podporu aj pani poslankyňu Sabolovú, aj pani poslankyňu Čižmárikovú, pretože mi nejde len o lokálpatriotizmus, ale o kontinuitu aj tradíciu.

Vzhľadom na skutočnosť, že schválenie koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa časovo odsúva a stav na katastrálnych odboroch okresných a krajských úradov je naozaj kritický a neúnosný, nezostáva nám nič iné, ako predloženú novelu zákona podporiť napriek tomu, že ide o nesystémový krok, o ktorom som hovoril v úvode svojho vystúpenia.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP