Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Krajčimu za vystúpenie.
K rozprave je jedna faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Jedným z atribútov existencie štátu je aj jeho vnútorná bezpečnosť. Štát musí na zabezpečenie tejto bezpečnosti vytvárať legislatívne, materiálne, finančné a aj personálne podmienky. Je na chválu výboru pre obranu a bezpečnosť, že veľmi dôsledne svojím personálnym obsadením dbá o to, aby atribút vnútornej bezpečnosti garantoval i bezpečnosť štátu. Takže vďaka tejto ostražitosti neprešiel pôvodný vládny návrh novely tohto zákona v takom znení, v akom ho vláda predložila a ktorý by vo svojej podstate predstavoval ďalšiu reštrikciu, ďalšie opatrenia na úkor sociálnych istôt policajtov alebo príslušníkov Policajného zboru.
Je zarážajúce, že napriek mnohým sľubom, mnohým plánom sa z roka na rok podmienky služby príslušníkov Policajného zboru stávajú neznesiteľnejšími. Na jednej strane je tu slovná deklarácia vo forme uznania, na druhej strane sú tu praktické kroky, ktoré dehonestujú prácu týchto ľudí v náročnom teréne pri sústavnom náraste kriminality, pri trvalom etablovaní sa mafiánskych skupín na území tohto štátu. Takže je zásadný rozpor medzi slovami a činmi.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Končím rozpravu k tomuto zákonu.
Pán minister, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Kolláriková, som sa vyjadroval už na hodine otázok, ale niektoré veci treba povedať znovu. Máte pravdu v tom, ako zle je vybavená polícia. Skutočne. Preto aj keď sme nastúpili a robili sme inventúru toho, čo sa nazýva čierna kniha rezortu, tak sme zistili schodok 10 - 12 mld. korún, pokiaľ ide o vybavenosť polície. Vy spomínate počítače u vyšetrovateľov, ja by som to mohol rozšíriť, že naša hraničná polícia mala k dispozícii len jedno technické zariadenie, tzv. slnko a len jedno vozidlo s termovíziou napriek tomu, že v rámci programu PHARE ostatné krajiny, či Česká republika, Poľsko, Maďarsko, ich majú a dostali niekoľko desiatok. Spýtajte sa, čo je toho príčinou, že počas rokov 1994 - 1998 bol takýto stav. Takisto pokiaľ ide o výstroj, takisto pokiaľ ide o výzbroj, takisto pokiaľ ide o automobily. Napriek tomu nám táto vláda počas dvoch rokov oproti porovnateľnému obdobiu zvýšila rozpočet na bežných výdavkoch o vyše 3 mld. Sk. Je alebo nie je snaha tento dlh vyrovnať?
Takisto nesúhlasím s tým, že sa zvyšuje kriminalita. Čítajte, prosím, oficiálne správy, ktoré dáva ministerstvo vnútra. Tu nejde o repliku istého pána poslanca, ktorý to chce neustále znevažovať tým, že to je preto, že je to vec priestupkov a toto to skresľuje. Vidíme to aj na počte vrážd, aj na počte násilných trestných činov a tak ďalej. I v porovnaní s rokom 1999 je v tomto roku tendencia poklesu trestných činov, a to je štatistika, ktorá nie je skresľovaná údajmi o priestupkoch, lebo nikdy ani vražda, ani násilná trestná činnosť, ani ďalšie podobne kvalifikované trestné činy neboli zahrnuté do priestupkov.
Takisto nie je pravda, že mojím úsilím alebo mojím snažením, alebo mojím konaním znižujem nároky policajtov na odchodné, znižujem nároky policajtov na ich sociálne výhody. Naopak, ak vláda tieto veci prerokúvala a boli také názory u niektorých predstaviteľov príslušných ministerstiev, aby sme na tieto výhody siahli, prijala moju argumentáciu a nesiahli sme na ne.
Iná vec je problematika, ktorá sa dotýka výpočtu trinásteho platu. Už včera som povedal, že táto vláda prvýkrát pre políciu zabezpečila v tomto roku vôbec počas existencie polície trinásty plat. Vznikol spor o to, čo do platu zarátať a akým spôsobom. A tak sa stalo to, čo som aj včera vysvetľoval, že tzv. papučoví policajti, ktorí majú najväčší nárast nadčasov, by boli neeticky a nemorálne dvakrát zvýhodňovaní, pretože raz to dostanú zaplatené vo forme nadčasov a príplatkov, na ktoré majú nárok, a druhýkrát by to dostali ešte tým, že by sa to prejavilo v trinástom plate. Je to najmä pri určitých službách, kde policajný prezident urobil určité previerky, takisto riaditeľ Úradu ochrany ústavných činiteľov a tieto nedostatky sa postupne odstraňujú.
A preto aj z tohto hľadiska vítam kompromis, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca v bode 3 a ktorý je výsledkom práce ústavnoprávneho výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie, kde sa síce zaratúvajú aj príplatky, ktoré sú uvedené v tých bodoch a) až m), resp. o) až r), ale nie takým spôsobom, ako sa to pôvodne zo strany odborárov presadzovalo, a to, aby boli vypočítané len za predchádzajúci mesiac, ale tým spôsobom, že budú prepočítané jednou šestinou tak, aby sa rovnomernejšie dostali do priaznivého výpočtu aj služby, ktoré nemajú také nedostatky, o akých som hovoril, keď som použil výraz "papučových" policajtov. Čiže z tohto hľadiska tento kompromis pokladám za riešenie, ktoré ako minister vnútra, ako člen vlády vítam. Budú s tým problémy, lebo to zvyšuje nárok na rozpočet, ale na druhej strane si uvedomujem, že vláda tiež bude nakoniec s takýmto kompromisným návrhom súhlasiť, aspoň podľa toho, čo som si prekonzultoval.
Pokiaľ ide o problematiku dýchania spoločného vzduchu so mnou a s podvodníkom akoby a podobne, nuž chcem povedať, budete o chvíľu mať možnosť prerokúvať ďalšiu žiadosť v súvislosti s týmto pánom poslancom. Ja už viac k tomu nechcem hovoriť, pretože to sú záležitosti, ktoré jednoducho nemá význam a bolo by pod moju úroveň, aby som komentoval.
Pokiaľ ide o problematiku, či som podal, alebo nepodal do Národnej rady iný návrh zákona než ten, ktorý bol prerokúvaný v hospodárskej rade, je to ten istý zákon, len s tým rozdielom, že tu je bližšie špecifikovaný na základe úprav, ktoré urobili oba výbory, výpočet trinásteho platu, ale takisto v máji som predkladal na základe finančných možností tejto vlády a republiky len nárok na trinásty plat, teda nechápem obviňovanie o akomsi podvode. Nepredkladal som žiadny trinásty a štrnásty, ale len trinásty plat.
Na záver chcem povedať, že podporujem a stotožňujem sa s návrhmi, ktoré príslušné výbory Národnej rady prijali, tak ako ich predniesol pán spoločný spravodajca, a odporúčam vám, aby ste v zmysle jeho pokynov hlasovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce mať záverečné slovo. Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie?
Ďakujem pekne.
Ďakujem pánu ministrovi, ďakujem aj pánu spoločnému spravodajcovi.
Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme až v utorok.
Teraz by sme pristúpili k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 765 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 765a.
Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predstupujem druhýkrát so zdôvodnením návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Tento návrh predpokladá dva zásahy do existujúceho zákona o zdravotnom poistení. Prvý zásah je zvýšenie odvodu poistného z 13,7 na 14 % s tým, že zamestnávateľ bude platiť 10 % a zamestnanec bude platiť 4 % mesačne pri priemerných mzdách tak, ako sú uvedené Štatistickým úradom. Znamená to, že jeden ekonomicky aktívny poistenec bude odvádzať viac o 29,26 Sk mesačne. Na deň to predpokladá pri priemernom príjme 10 600 Sk 96 halierov, pri priemernom príjme 20 000 Sk je to 1,86 Sk na deň.
Súčasne navrhujeme úpravu výšky maximálneho vymeriavaceho základu z 24 000, to znamená pre tie mzdové kategórie, ktoré dosahujú vyššie príjmy zo základu 24 000 na 32 000 korún. Táto zmena sa podľa našich prepočtov dotkne asi 5 % ekonomicky aktívnych poistencov. Zvýšenie obidvoch príjmových kategórií zdravotných poistení predpokladá, že z prvého opatrenia, to znamená zo zvýšenia o 0,3 %, sa predpokladá zvýšenie zdrojov zdravotných poistení v celkovej výške 767,5 mil. Sk. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu z 24 000 na 32 000 by malo priniesť 878 mil. Sk. Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde, bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, bol prerokovaný v prvom čítaní v parlamente, dnes sme v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste tento zákon podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Alojzovi Rakúsovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
na základe oprávnení, ktoré mi vyplývajú z toho, že som bol gestorským výborom určený ako spoločný spravodajca, by som vás chcel informovať o spoločnej správe výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1094 z 25. októbra 2000 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa zákona o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a pridelila návrh tohto zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo a ten do 24. novembra 2000 nedostal nijaké stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi uvedených výborov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť bez pripomienok tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 6. Za návrh uznesenia boli 3 poslanci, nikto nehlasoval proti a 3 sa zdržali hlasovania.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča preto Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo číslo 151 z 29. novembra 2000.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili diskusiu k tomuto návrhu zákona a ako prvý by som si dovolil prihlásiť sa potom do rozpravy ja.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy okrem vás sa písomne prihlásili ešte pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Andrejčák.
Takže, nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mesiarik.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia,
na základe podnetu, ktorý nepriamo vyšiel od navrhovateľa a po predbežnom prerokovaní aj vo výbore, ktorého prítomní členovia vyjadrili súhlas s týmto návrhom, len situácia sa už vyvinula tak, že to bolo v čase, keď sa to nedalo, teda už po prerokovaní vo výbore sme sa rozhodli, že budeme iniciovať pozmeňujúci návrh k tejto novele zákona prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov a tento pozmeňujúci návrh znie takto: § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v platnom znení, súčasná právna úprava sa mení takto, teda pokiaľ ide o správny fond:
"a) najviac
1. vo výške 4 % z vybraného poistného od platiteľov poistného,
2. vo výške 6 % z vybraného poistného za samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby a iných platiteľov poistného,
b) najviac vo výške 1 % z poistného plateného štátom a Národným úradom práce,
c) najviac vo výške 10 % z prijatých náhrad vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,
d) najviac vo výške 10 % z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania a pokút a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
Ostatné právne úpravy § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v platnom znení ostávajú nezmenené.
Na vysvetlenie by som chcel uviesť, o čo ide. Ide o to, že do správneho fondu si poisťovňa mohla vyčleniť financie v podstate automaticky z toho, čo dostane ako príspevok od štátu a z toho dôvodu vlastne neexistovala taká aspoň nepriama motivácia k tomu, aby výberom poistného od poistencov boli poisťovne dostatočne motivované. Tento zákon alebo pozmeňujúci návrh vlastne spôsobuje, že z celkového množstva peňazí, ktoré si mohla poisťovňa automaticky vyčleniť do správneho fondu, si môže teraz vyčleniť len 1 % a ostatné sa musí usilovať najprv získať a až potom si môže vyčleniť do správneho fondu. Čiže zmysel je predovšetkým motivačný vzhľadom na výber poistného od poistencov pre poisťovne.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
zásadné výhrady k tomuto návrhu zákona som predložil a predniesol v mojom vystúpení v prvom čítaní. Chcem len pripomenúť a zdôrazniť, že ani takéto riešenie týmto návrhom, pokiaľ bude schválený, nevyrieši zásadné problémy zdravotníctva, nerieši krízu zdravotníctva a je to zase len určitý vytrhnutý nesystémový krok, ktorý bude mať dosah na občana, ktorého okrem toho, ak tento návrh parlament schváli, čaká od 1. januára 2001 výrazná záťaž na spoluúhrade liekov, o tom nechcem ďalej hovoriť.
Ja si myslím, že by bolo konečne potrebné pristúpiť k zásadným zmenám v zdravotníctve, systémovým zmenám v zdravotníctve, ktoré pán minister niekoľkokrát naznačil, a v súvislosti s tým by bolo potrebné zamyslieť sa potom aj nad výškou poistného, pretože ak ostane v zdravotníctve systém, ktorý máme z hľadiska ohodnocovania výkonov, ak sa v zdravotníctve naďalej bude pracovať na báze výkonu, na báze biznisu, na báze toho, že pokiaľ bude mať viac bodov lekár, tým viac zarobí, nemá to zmysel, pretože z toho sa stáva trh, obchod a my nútime potom zdravotníkov, aby pracovali, aby mali výkony, aby si mohli lepšie zarobiť.
Aj napriek tomu, že z celej duše nesúhlasím s tým, aby sme opätovne zaťažovali občana a dnes sme to už raz urobili pri Sociálnej poisťovni, chcem navrhnúť kompromisný pozmeňujúci návrh v bode číslo 3 návrhu, kde odporúčam, aby text "číslo 6,3 sa nahrádza číslom 7,0" bol vypustený. Ide o to, že týmto chceme zaťažiť vyšším odvodom aj zdravotne postihnutých, ktorí pracujú, pretože sú takí, čo pracujú, to vám netreba vysvetľovať. A bol by som rád, keďže sme im už nemohli dať viac a nedali sme im viac a viac sme im zobrali zákonom o sociálnej pomoci, tak urobme aspoň to gesto, ak tento zákon budeme schvaľovať, že ich teraz vynecháme. Nie je to veľa ani pre poisťovne, nie je to veľa síce ani pre tých ľudí, ale dajme im vydýchnuť. Navrhujem vypustiť tento text tak, ako ho máte v písomnom návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Finďo a pán poslanec Šagát. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Finďo, nech sa páči.
Poslanec P. Finďo:
Vážim si prístup ministerstva a podporujem to, aby sa naozaj efektívne využívali zdroje z povinného zdravotného poistenia, aby sa využívali predovšetkým tam, kde je to najdôležitejšie, v základných fondoch. Chcem, samozrejme, pripomenúť jednu vec. Rozdiel medzi správnym fondom, ktorý vznikne podľa novely tohto zákona, a pôvodným správnym fondom sa kalkuluje približne na 300 mil. korún, z toho pripadne na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu približne 250 mil. korún. Osobne si myslím, že to zastaví predovšetkým rozvoj obnovy informačného systému, ktorý sa tam plánoval na budúci rok a je to pomerne veľká záťaž, pretože ak si zoberieme, že jej normálny rozpočet je asi 1,2 mld. korún správneho fondu a zníži sa asi na 950 mil. korún, aj to ešte len za optimálnych okolností, tak v takom prípade sa celkom spokojne môže stať, že sa jedného dňa dožijeme toho, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude úplne nefunkčná.
Samozrejme, ťažko môžem už teraz niečo namietať. V prípade, že tento pozmeňujúci návrh prejde, tak je zbytočné predkladať ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by smeroval k inému alternatívnemu riešeniu, ktoré by malo menší dosah na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Preto nechávam na zváženie predkladateľom, do akej miery trvajú na tomto riešení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Mesiarika. Prvé, čo by som chcel uviesť na správnu mieru, je to, že lekári už nie sú financovaní výkonnostným systémom, to bolo zmenené. Ale to je len technický detail a ako informácia pre pána poslanca. V zásade chcem povedať jednu vec, že osobne podporujem jeho pozmeňujúci návrh tak, aby sa skupiny zdravotne postihnutých novela nedotkla, tak ako to navrhol. Myslím si, že je to nielen z hľadiska objemu prostriedkov, ktoré by sa tým eventuálne získali, ktorý nie je taký veľký, ale predovšetkým je to počin, ktorý by mal byť zmenou, ktorú prijmeme v snemovni ohľadne skutočne potrebných zdravotných výkonov pre zdravotne postihnutých.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážený pán minister,
uvedomujem si, že vystupujem pre mňa v oblasti dosť nezvyklej, ale sľubujem, že budem hovoriť k veci. Zdravotné poistenie je oblasť života našej spoločnosti, ktorá, ako ukazuje sám život, je jednou z najzložitejších, ale hlavne najcitlivejších pri transformácii Slovenska. V tejto oblasti nielen na Slovensku, ale ani v ostatných postkomunistických štátoch sa nenašiel prorok. Žiadny analytik nebol schopný vytvoriť model financovania, ktorý by bol postavený na pevných, povedal by som, nemenných, presne merateľných kritériách, ktoré by sme najprv schválili a potom zabezpečili spravodlivosť.
Príslušní odborníci, teda rezort zdravotníctva musel - a rovnako to bolo aj v Čechách alebo v Poľsku, mohol by som menovať ďalších - nájsť vlastného, dovolím si ho nazvať až dobrodruha, ktorý bude mať osobnú odvahu, že navrhne a definuje kvalifikovaný odhad. Nazval som ho úmyselne až dobrodruhom, zostáva v anonymite, ale aj tak sa na neho vznášajú hromy a blesky, vyjadruje sa mu nespokojnosť. Preto toľko kritiky na získanie zdrojov financií do systému zdravotného poistenia, toľko kritiky a nespokojnosti do spôsobu ich rozdeľovania.
Azda v žiadnej inej oblasti sa nepoužíva výraz "princíp solidarity" tak často a tak naliehavo ako v tejto. Je to pochopiteľné. Ústava Slovenskej republiky stanovuje rovnosť občanov a štát je zodpovedný za stav, spôsob a úroveň starostlivosti o zdravie občana. Miera spokojnosti v tejto oblasti je ovplyvňovaná nielen pocitom vlastnej istoty, že sa štát o mňa stará. Je umocňovaná o mieru istoty, že sa v potrebnej miere stará o našich predchodcov, teda o rodičov, starých rodičov, ale aj o naše deti a naše vnúčatá. Niet teda oblasti, ktorá by v toľkých smeroch ovplyvňovala pocity a aj intenzitu prežívania spravodlivosti alebo nespravodlivosti.
Môžeme z toho vyvodiť záver, že žiadna zmena politického trička štátneho alebo ústavného funkcionára nás nezbaví osobnej zodpovednosti za to, ako štát legislatívou, ale aj plnením povinností člena vlády občanovi zodpovedáme za stav starostlivosti o jeho zdravie a zdravie jeho blízkych. Tu nepomôže ani delenie, zánik a vznik nových parlamentných strán alebo zoskupení. Občan celkom presne podľa vlastného pocitu starostlivosti nám všetkým mieru politickej zodpovednosti spočíta v ďalších voľbách.
Ako som uviedol, nie som odborník v tejto oblasti, ale cítim sa tiež zodpovedným za to, aby si Slovenská republika vytvorila legislatívne pravidlá a ako tieto pravidlá a možnosti štátu využíva vláda v prospech občana v súlade s ústavou Slovenskej republiky. Jedným z takýchto pravidiel je aj zákon číslo 273/1994, ktorý definuje spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov, ktoré štát vytvára na zdravotné poistenie. Napríklad jednoznačne zákon prikazuje, že vojaci a policajti aj ďalšie osoby v činnej službe musia byť poistení v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Túto normu považujem za správnu a ako poslanec Národnej rady som za ňu hlasoval.
Zákon 273/1994 však zmenou od 1. 7. 1999 začal poškodzovať občanov Slovenskej republiky, ktorí sú v služobnom pomere a finančné prostriedky získané podľa spravodlivého zákona začal nespravodlivo prerozdeľovať. Proste kvalifikovaný odhad nebol taký spravodlivý ako ten pred ním. Nazývam spôsob nespravodlivým preto, lebo občania v služobnom pomere si nemôžu vybrať poisťovnu, ale štát ich núti, aby boli poistení v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Pred chvíľou som hovoril, že je to správne. Ale nesprávne je to, že už im nevytvárame rovnaké podmienky ako ostatným občanom štátu. Aj keď štát vidí, že na ich poistenie je viac prostriedkov než v iných poisťovniach, štát vytvára nespravodlivé legislatívne pravidlo a odoberá vybrané finančné prostriedky práve z tejto povinnej poisťovne a rozdeľuje ju iným, kde si ľudia môžu vybrať, v ktorej poisťovni budú a koľko prostriedkov na ich starostlivosť so zdravím môže byť použité. Štát teda miesto podpory občanom v služobnom pomere, ktorých sám obmedzil v slobode rozhodovania, zbavuje ich možnosti mať rovnakú úroveň v zdravotnej starostlivosti ako my, zasahuje do ich práv.
Ako dôkaz môžem uviesť niekoľko údajov. V roku 1999 v mesiacoch júl až august Spoločná zdravotná poisťovňa získala na jedného poistného 763 korún, štát jej však ponechal iba 557 korún a v tom období Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá vybrala 384 korún, čo je nesmierne málo, štát na úkor Spoločnej zdravotnej poisťovne dokázal zvýšiť na 674 korún, teda tým, na ktorých získal viac, ponechal o 117 korún na poistenca menej než všetkým ostatným.
V roku 2000 za január až august napríklad hovoria čísla o podobnom stave. Spoločná zdravotná poisťovňa vybrala od svojich poistencov na poistenie 863 Sk, štát jej však ponecháva iba 563 Sk, pritom všeobecnej, ktorá vybrala 366 Sk, vyčlenil 683 Sk, odobral teda znovu 120 Sk, resp. ponecháva o 120 Sk menej pre príslušníkov ozbrojených síl na jedného občana, než majú ostatní.
Vynára sa otázka, či vie vôbec slovenský parlament, slovenská vláda a ľudia, ktorí majú, môžu a dokonca musia do toho hovoriť, že si vedome znevažujeme ozbrojené sily a Policajný zbor. Veď im dávame a hodnotíme aj touto mierou nároky na ich službu. Oni predsa nepotrebujú podľa nášho názoru a to je výsledok, nie naše tvrdenie, nepotrebujú podľa nás 120 korún na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, preto im ju znižujeme. Žiaľ, sú to ozbrojené sily a policajti Slovenskej republiky, teda tí, ktorí nás majú chrániť, a nie zahraniční. Mali by sme sa k nim teda správať ako k vlastným.
Aj dnes odznela kritika, že časť z nich je na slabej úrovni, že má vytvorené slabé podmienky. A teraz máme možnosť jednu z podmienok urobiť spravodlivejšou. Hovoril som, že návrh, ktorý predkladám a so mnou skupina poslancov ako koaličných, tak opozičných a chcem sa im verejne poďakovať, nevyžaduje ďalšie nároky na štátny rozpočet. Požaduje, aby bol v zákone upravený spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov tak, aby bol spravodlivejší a oveľa viac sa blížil ku skutočnému princípu solidarity.
V úvode som hovoril, že doterajší spôsob prerozdeľovania nie je vypočítaným pravidlom, ale tvorený kvalifikovaným odhadom. Takýto kvalifikovaný odhad je aj návrh, ktorý predkladám. Dodnes sa nenašlo pravidlo, ale odborníci odhadujú a nám politikom navrhujú spôsob prerozdelenia, som presvedčený, že ak je tento spôsob zavedený a spravodlivý a považovaný za spravodlivejší v Čechách a v Poľsku a bol aj na Slovensku považovaný za spravodlivejší než ten, ktorý máme dnes, že sa k nemu máme vrátiť. Pripúšťam, vzhľadom na stále sa meniace počty poistencov v zdravotných poisťovniach, pretože okrem ľudí v služobnom pomere môžu ľudia meniť poisťovňu, môže sa aj v budúcom roku alebo v ďalšom roku vytvoriť istý rozdiel vo vytváraní zdrojov. Som však presvedčený, že náš parlament dovtedy, než bude vytvorené presné pravidlo, bude natoľko pružný, že nespravodlivosť voči občanom v služobnom pomere bude odstraňovať, a nie ju konzervovať alebo prehlbovať.
Preto prosím, aby ste zvážili a pripojili sa svojím hlasom ku schváleniu návrhu, aby v § 56 ods. 1 písm. a) sa číslovka 100 nahradila číslovkou 60. Verím, že pochopíte, že tým rozhodujete o vašich synoch, o vašich vnukoch, ktorí budú vo vojenskej uniforme alebo policajnej uniforme niesť službu ochrany a obrany našej spoločnosti pred celým národom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy, vážený páni,
aj keď za malého záujmu poslancov, ako to bývam zvykom pri zdravotníckych zákonoch a napriek tomu, že som vystúpila pri prvom čítaní, odzneli tu viaceré pozmeňujúce návrhy, a preto mi dovoľte predsa len povedať pár slov.
Okrem toho že zopakujem svoj názor, že v žiadnom prípade za klub HZDS nepodporíme takýto návrh a zopakujem to, čo som povedala, pretože je absolútne nesystémový, aj keď sa ma snažil vo výbore pre zdravotníctvo presvedčiť aj pán minister, aj pán bývalý minister, aj ďalší, že je to systémový krok, potvrdil to teraz aj pán Mesiarik, že skutočne vytrhnúť z celého okruhu zdravotného, alebo tak ako včera sociálneho poistenia, jeden prvok, vlastne nerieši zmenu a zlepšenie systému.
Vždy som bola za to a budem za to, aby zdravotníctvo dostalo viac peňazí, čiže ten prvok dostať do zdravotníctva viac peňazí, samozrejme, podporujem. Je dobré, že štát si zvýšil percento odvodu z 13,7 % na 14 %, ale znížil si už vymeriavací základ zo sumy 2 700 na sumu 2 400, aj keď pán minister hovoril, že vymeriavací základ je suma, nie je to pravda, zákon jasne hovorí a aj štátny rozpočet jasne hovorí o vymeriavacom základe ako o sume, z ktorej sa percentá a tá suma vypočítala, čiže na jednej strane vyjadrujem podporu tomu prvku, že štát si zvýši odvodovú povinnosť a týmto krokom do zdravotníctva príde v porovnaní s rokom 2000 väčšia suma peňazí približne o 2 miliardy korún, čo je celkom slušný balík.
Ale na druhej strane nemôžem súhlasiť s tým, aby ste takýmto spôsobom zaťažovali obyvateľstvo. Vy, pán minister, používate ten svoj leitmotív, veď to je len 30 korún. No je to viac, keď si vypočítate, že priemerná mzda v roku 2001 je odhadovaná na 11 000 a o niečo viac, tak to už bude vyššia suma. Ale povedzme si, pán minister, vy aspoň máte odvahu a aspoň tento zákon obhajujete. Bol v prvom čítaní, bol vo výbore, je v druhom čítaní. Nesiete kožu na trh. Ale to, čo sa urobilo včera v rámci sociálnej oblasti, chcem nazvať hrubým podvodom. Pretože jednoducho minister znovu otvorí rozpravu a vlastne bez upozornenia ovplyvní ktosi v pozadí skupinu poslancov, ktorá podporí návrh na zvýšenie odvodov do Sociálnej poisťovne.
Čiže, pán minister, z vášho uhla pohľadu je to iba táto suma, ale keď si vypočítate všetky zvýšenia, ktoré nás čakajú v roku 2001, tak to už nebude v desiatkach, ale v stovkách korún a za systémový prvok by som to považovala vtedy, keby ste predložili alebo vláda by predložila zhodnotenie doterajšieho fungovania systému sociálneho a zdravotného poistenia a vypočítala by nové percentá alebo nové sumy odvodov, z ktorých sa budú aj občania, aj vláda, resp. aj štát si budú plniť svoju povinnosť. To budem považovať za systémový krok, kde presne môže aj odborník, aj laik, aj občan vidieť, ako sa tento systém mení a ako bol zhodnotený počas rokov existencie. Ale také vytrhávanie a taký krok, ako sa robí, hovorím, vy ste aspoň mali odvahu, že nesiete kožu na trh, ale váš kolega z vlády nemá odvahu ani urobiť taký krok a zneužije vlastne na tento krok poslancov.
Ale vrátim sa k meritu veci. Absolútne súhlasím s návrhom, ktorý dala skupina poslancov a predniesol ho pán Mesiarik, pretože zaťažovať ešte aj tú malú skupinu ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktorí pracujú, nie je to veľká suma, ale vám chýbať nebude, a keď už nič iné, urobme aspoň gesto voči týmto ľuďom. Lebo prostriedky, ktoré vám odvádzajú, sú nízke a je to malá skupina. Keď ste im už znížili dávky alebo príspevky, ktoré môžu dostať v rámci sociálnej pomoci, urobte aspoň toto gesto voči nim.
Čo sa týka pána poslanca Andrejčáka, ktorý vystúpil k prerozdeľovaciemu mechanizmu, je to naozaj výsostne odborná téma. My sa vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s touto problematikou trápime od vzniku zdravotného poistenia a od prijatia účinnosti zákona číslo 273/1994. Myslím si, že mechanizmus sa ťažko nazýva spravodlivým, aj keď zdravotníctvo pracuje na princípe solidarity, solidarity bohatých s chudobnými a zdravých s chorými. To je jasné, ale aj solidarita musí mať istú vyváženosť a nemôže v solidarite úplne parazitovať jeden na druhom. A myslím si, že keď nič iné, tento pozmeňujúci návrh by mal viesť k tomu, aby sa urobila znovu seriózna analýza funkčnosti súčasného mechanizmu prerozdelenia.
Čiže aj keď pravdepodobne tento návrh neodsúhlasíte, lebo ho dáva opozičný poslanec, ja vás žiadam, pán minister, aby ste na ministerstve urobili takýto prepočet, pretože naozaj nie je spravodlivý systém, kde funguje 5 poisťovní v základnom systéme a 2 vlastne produkujú viac peňazí ako ostatné a 3 na tomto prerozdeľovacom mechanizme parazitujú. Keď vyjmeme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá má naozaj špecifické postavenie, pretože musí vziať každého poistenca, musí prebrať poistencov skrachovanej poisťovne a všetkých, o ktorých nie je veľký záujem v ostatných poisťovniach, sú tam ešte ďalšie poisťovne, ktoré tiež vlastne využívajú tento mechanizmus. Najviac ho využívala práve skrachovaná poisťovňa Perspektíva a vieme, k čomu to viedlo.
Aj keď budem viac podporovať tento pozmeňujúci návrh, ale keby neprešiel, tak dávam takúto neoficiálnu žiadosť, teda nebudem to žiadať písomne. Písomne to potom predložím ako pozmeňujúci návrh napríklad pri rokovaní o rozpočte pre tieto poisťovne vo výbore alebo aj v pléne, aby sa urobili tieto prepočty. Pretože to je najväčší problém systému zdravotného poistenia, že od jeho vytvorenia od roku 1993 sa neustále do neho vstupuje takýmito čiastkovými prvkami. Priznávam sa, že aj my sme to robili a nebolo to dobré. Objektívne to hovorím, ale vy v tomto pokračujete. Vy už dávate siedmu krátku novelu tohto zákona a veľmi dobre viete, že to nie je dobré, lebo v takomto systéme poisťovne nemôžu fungovať a navyše od poisťovní je závislá ekonomika zdravotníckych zariadení. A keď nevie poisťovňa jasné pravidlá, nemôžu ich vedieť ani zdravotnícke zariadenia. Tak dúfam, že splníte svoje slová a dáte kompletný nový zákon o zdravotnom poistení, aj keď chápem, že to nie je jednoduché.
Vážené dámy, vážení páni, tak vás chcem na záver svojho vystúpenia požiadať o to, aby ste sa na systém týchto zmien pozerali nie očami jedného zákona, lebo naozaj všetky zmeny, ktoré prijímate často v nočných hodinách, v chaotickom čase a potom sa sami často divíte v praxi, čo ste odhlasovali a čo ste spôsobili, pozerajte sa aj na túto zmenu, prosím, v kontexte všetkých zmien. Pretože, pán minister, vy veľmi dobre viete, že od občanov vyberiete síce viac peňazí, ale pre zdravotníctvo v roku 2001 im dáte de facto menej. Keď si započítame infláciu, keď si započítame všetky zmeny cien, ktoré nás čakajú, tak vlastne - a už preniká do verejnosti a vy ste to potvrdili, že nie od 1. decembra, lebo nie je pripravená nová kategorizácia liekov, ale od 1. januára - aj novou kategorizáciou liekov si budú pacienti priplácať viac ako doteraz, a dokonca ste tam zaradili aj také lieky, ako sú niektoré prípravky pre diabetikov. Tak preto žiadam poslancov, aby sa aspoň zamysleli nad touto oblasťou a pozreli sa na celý systém komplexne.
A na záver iba toľko, vážené dámy, vážení páni, že mne bolo jedno, či som bola koaličná alebo opozičná poslankyňa, vždy som sa snažila pre oblasť zdravotníctva získať čo najviac peňazí a bola som rada, že sme po takýchto krokoch nesiahali, a veľmi ma mrzí, pretože taká seriózna tlačová agentúra, za akú považujem SITA, dnes uverejnila, že nás včera zdravotníci vypískali. Prosím, nie je to pravda. Ozval sa jeden jediný hlas vodiča sanitky, ktorému neberiem jeho právo, a zakričal nejaké heslo. A aj také seriózne agentúry napísali, že sme boli vypískaní. Chcem, aby odznela pravda, neboli sme vypískaní a ja som na to zhromaždenie vôbec nešla ako politická príslušníčka, ale ako človek, ktorý v zdravotníctve pracoval, ktorý sa o oblasť zdravotníctva zaujíma a bude zaujímať bez ohľadu na to, či som alebo budem poslankyňa. Preto sme sa ani netlačili na žiadne tribúny, ale na chodníku zboku sme si len vypočuli, čo títo ľudia žiadajú.
A napriek týmto článkom a napriek tejto reakcii požiadavky zdravotníkov budem podporovať a dúfam, že túto podporu nájdeme pri prerokúvaní štátneho rozpočtu aj u vás a predovšetkým u vás, pán minister. Dúfam, že sa naozaj postavenie zdravotníkov zlepší, lebo aj vy ste vyšli z týchto ľudí, a tým, že ste na čele tohto rezortu, tak vlastne zastrešujete zdravotníkov.
Ďakujem vám za pozornosť.