Poslankyňa A. Záborská:
Keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy a toto sú všetky návrhy zo spoločnej správy, dovoľte mi pán predsedajúci, aby som predložila návrh na uznesenie.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 bol predložený v súlade s § 22 ods. 3 zákona číslo 280 o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov,
B. schvaľuje poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 s tým, že predpokladaná tvorba fondov celkom a použitie fondov sú rozpočtované nasledovne: tvorba fondov celkom 5 802 126 tisíc korún, použitie prostriedkov fondov - výdavky 5 802 102 tisíc Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia 5 241 975 tisíc korún, rezervný fond 43 108 tisíc korún, účelový fond 196 592 tisíc korún a správny fond 320 469 tisíc korún.
Pán predsedajúci, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý uviedla pani poslankyňa Záborská.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Záborská:
Pán predsedajúci, keďže sme schválili návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne, môžeme hlasovať ešte o dvoch uzneseniach.
Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne predložiť Národnej rade priebežnú správu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne v termíne k 31. júlu 2001 a k 31. októbru 2001. Môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Záborská.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďakujem pani poslankyni Záborskej.
Poslankyňa A. Záborská:
Ešte máme druhý návrh uznesenia, pán predsedajúci.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vykonať nezávislý medzinárodný audit hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne a výsledok auditu predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Záborská.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďakujem pani poslankyni.
Páni poslanci, teraz odporúčam, aby sme zaradili na program 43. schôdze a zároveň hlasovali o návrhu uznesenia, tlač 858, ktoré bolo predmetom rokovania poslaneckého grémia, kde všetky poslanecké kluby odporučili tento návrh uznesenia schváliť.
Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasujeme o návrhu uznesenia (tlač 858).
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalšími bodmi rokovania 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vám oznámiť, že pán poslanec Langoš ako predkladateľ návrhu zákona o dani z dedičstva žiada, aby tento návrh zákona bol z rokovania 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky stiahnutý a bol prerokovaný na niektorej z najbližších schôdzí Národnej rady. Takže o tomto návrhu pána poslanca Langoša na 43. schôdzi rokovať nebudeme.
Teraz by som prosil pána poslanca Cabaja, ktorý je z poverenia skupiny poslancov predkladateľom
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorý ste dostali ako tlač 816, uviedol v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a odôvodnil predmetný návrh zákona.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Je to tlač 816.
Skupina poslancov jednak vychádzajúc aj zo skutočností, ktoré v čase predkladania tohto návrhu boli známe, t. j. pripravované otázky referenda a ďalšieho možného pokračovania po referende, predložila návrh ústavného zákona, podľa ktorého Národná rada by sa uzniesla na skrátení funkčného obdobia, tohto funkčného obdobia, a to tak, aby voľby do Národnej rady podľa predloženého návrhu zákona by sa mali konať 30. - 31. marca 2001. Vedomí si tejto skutočnosti a tých, ktoré nasledovali, dovolím si vás v mene skupiny predkladateľov požiadať o podporu zaradenia tohto návrhu ústavného zákona do druhého čítania. Nie však, samozrejme, s tým, ako je to v pôvodnom návrhu predložené, pretože všetci už uznáte, že tie lehoty sú mimo termínu, ale vzhľadom na to, že predložený návrh zákona už prebehol tým legislatívnym procesom, je potom priestor, aby v druhom čítaní či už vo výboroch cez spoločnú správu alebo následne potom na rokovaní Národnej rady bol predložený návrh, pozmeňujúci návrh k článku I bodu 2, kde voľby do Národnej rady Slovenskej republiky by sa vykonali v dňoch 7. - 8. júna 2002.
Prečo hovorím o tomto termíne a prečo využívame aj tento priestor, aby sme sa tou otázkou zaoberali. Po voľbách, predčasných voľbách v roku 1994 z pôvodného júnového termínu sa prešlo na jesenný septembrový termín. Už vtedy sme upozorňovali na skutočnosť, že tento jesenný termín je nevýhodný pre Národnú radu, pretože termíny, ktoré vyplývajú potom z tohto termínu konania volieb, jednoducho neumožňujú hladký priebeh pokračovania a funkčnosti republiky v novom roku. V novom roku sa potom začína rozpočtovým provizóriom. Na tieto skutočnosti upozorňovala pani ministerka Schmögnerová a ďalší členovia vlády aj v roku 1998, keď po voľbách jednoducho, kým sa postavila vláda a kým sa predložil návrh rozpočtu na rok 1999, bolo potrebné zaviesť rozpočtové provizórium.
Vychádzam z tejto skutočnosti, navrhujeme, aby z tohto návrhu v podstate nemohol vytĺkať nikto politický kapitál, jednoducho, aby zástupcovia všetkých poslaneckých klubov potom predložili spoločný pozmeňujúci návrh a opätovne sme sa potom vrátili k júnovému termínu volieb. Tento termín sme dávali do pozornosti aj predkladateľom skupine poslancov, ktorí predkladali návrh novely ústavy, že by bolo veľmi vhodné, keby tento termín bol fixne zabudovaný trebárs aj do ústavy, že by sa voľby do Národnej rady konali v júnovom termíne. Do 30 dní sa zíde ustanovujúca schôdza Národnej rady, nato následne nastúpi nová vláda, do 30 dní požiada o dôveru v parlamente a pokračuje sa tak, aby podľa zákona o rozpočtových pravidlách k 15. októbru bol predložený návrh rozpočtu na najbližší rok.
Chcem poprosiť pánov poslancov, aby sme sa touto otázkou zaoberali aj z toho dôvodu, že sa schôdza v januári začína úplne na konci. Ak by tento pozmeňujúci návrh sa zapracoval počas tejto januárovej schôdze, zostáva v podstate do riadneho termínu potom konania volieb 15 mesiacov a za ten čas je priestor, aby sa všetky politické strany pripravili na súťaž v rámci riadnych parlamentných volieb, ktoré by sa potom konali v termíne 7. - 8. júna alebo následne 15. - 16. júna, keď sú ešte prijateľné termíny. Tí, ktorí robia v politike, zároveň môžu namietať ďalšiu skutočnosť, že áno, je tam dovolenkové obdobie, pokračuje sa ďalej, myslím si, že politici, ktorí vstúpia aj do parlamentu po najbližších voľbách, by si mohli dovoliť odpustiť jedno leto, jedny dovolenky a zabezpečiť tak, aby štát mohol fungovať v riadnom termíne, to znamená aj s riadnym rozpočtom.
Toto je návrh, ktorý pred vás predkladám. Verím, že nájde podporu tak, aby sme v druhom čítaní potom mohli urobiť tie zmeny, o ktorých som teraz hovoril.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Orosza, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, ktorý je gestorským výborom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní tejto schôdze v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Ide o tlač číslo 816.
Môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska sa dá konštatovať, že predloženie tohto návrhu bolo legitímne v súvislosti s petičnou iniciatívou a následným referendom, ktoré sa uskutočnilo v novembri tohto roku a dotýkalo sa skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže toto referendum bolo neúspešné, osobne som očakával, že navrhovatelia tento návrh stiahnu. Keďže ho nestiahli, tak je potrebné o ňom rokovať.
Dovolím si vás informovať o stanovisku vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu ústavného zákona. Vláda na svojom zasadnutí vyjadrila nesúhlasné stanovisko s týmto návrhom ústavného zákona a uvádza vo svojom stanovisku štyri dôvody:
Po prvé vzhľadom na neplatnosť referenda uskutočneného 11. novembra 2000 nemá návrh ústavného zákona vecné opodstatnenie, keďže dôvodom jeho predloženia bol predpokladaný kladný výsledok referenda. Chcem poukázať, že o tom sa hovorí aj v dôvodovej správe.
Po druhé navrhovaný termín vykonania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky je nereálny so zreteľom na dĺžku legislatívneho procesu a lehoty súvisiace s organizáciou volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti prirodzene akceptujem to, čo povedal navrhovateľ, že teda chcú v rámci druhého čítania zmeniť tento termín.
Po tretie vláda uvádza vo svojom stanovisku, že návrh obsahuje aj legislatívnotechnické nedostatky, ktorých odstránenie by si vyžadovalo úpravu názvu zákona a označenie článkov návrhu. Chcem poukázať, že toto nie je neprekonateľná pripomienka.
Po štvrté ako štvrtý dôvod, ktorý vláda uvádza na navrhovaný účel, nie sú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 vyčlenené finančné prostriedky.
Vzhľadom na stanovisko vlády, vzhľadom na obsah tohto zákona a jeho väzbu na neúspešné referendum odporúčam ako spravodajca gestorského výboru prijať uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto ústavného zákona. Prirodzene, ak v rozprave bude podaný iný návrh, tak budeme o ňom hlasovať ako o prvom.
V prípade, že by Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že bude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto ústavného zákona, tak budem v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 848 z 31. októbra 2000 odporúčať, aby tento návrh bol pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a Osobitnému kontrolnému výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva a kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
V súlade s tým istým návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky budem ďalej navrhovať, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, aby boli stanovené lehoty na prerokovanie tohto návrhu v rámci druhého čítania pre všetky výbory do 24. januára 2001 a pre gestorský výbor do 26. januára 2001.
To je všetko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Prokeš a pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dávam návrh, aby Národná rada pokračovala v druhom čítaní s týmto zákonom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
chcem povedať iba niekoľko slov k predkladanému návrhu ústavného zákona na skrátenie funkčného obdobia tohto parlamentu. Nie všetky argumenty, ktoré uviedla vláda vo svojom zamietavom stanovisku, sú pravdivé. V skutočnosti voľby či už v bývalom Česko-Slovensku, ale aj teda po rozdelení Česko-slovenskej republiky sa konali vždy v jarnom termíne. Má to svoje odôvodnené racionálne jadro, pretože takto sa môže cez letné obdobie konštituovať nová vláda, podľa pomeru parlamentných politických síl je väčší priestor na jej zostavenie, nová vláda sa môže ujať funkcie v jeseni a dostáva aj priestor na to, aby zostavila rozpočet na nasledujúci rok. Tieto argumenty sú dosť jasné a zreteľné. Tá diskontinuita alebo prenesenie volieb z jarného obdobia na jesenné bolo vlastne spôsobené, ako dobre viete, tým, že bolo skrátené funkčné obdobie vtedy Moravčíkovej vlády, a keďže Moravčíkova vláda sa ujala v marci vládnutia po tom, čo bola zosadená Mečiarova vláda, nastal problém, že parlament skrátil vtedy ústavným zákonom svoje funkčné obdobie a voľby sa museli uskutočniť v jesennom termíne.
Samozrejme má to aj ďalšie kontinuitné väzby, po uskutočnení buď teda súbežne v jarnom termíne s parlamentnými voľbami by mohli bežať aj voľby do obecných samospráv a do krajských samospráv, alebo mohli by sa potom tieto voľby uskutočniť naopak v septembrovom termíne. Takže tie pozitíva nášho návrhu vláda vidí podľa mňa dosť zúžene a skreslene a neberie do úvahy aj tie argumenty, ktoré sú v ich prospech, aby sa vytvorilo znova pravidelné obdobie, že voľby by sa konali vždy v júnovom termíne každé štyri roky alebo prípadne, ak by boli predčasné podľa toho, ako by sa teda odhlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
samozrejme vychádzam z reality, pretože stanovisko vlády bolo zaujatie stanoviska k tomu návrhu, ktorý bol predložený v tlači 816. Preto je tu aj rozpor medzi tými stanoviskami alebo návrhmi, ktoré som predkladal, a ako reagovala na to vláda, pretože, samozrejme, dosah na štátny rozpočet by to nemalo, pretože či budú voľby v júni 2002 alebo v riadnom termíne v septembri 2002, v rozpočte na rok 2002 bude potrebné počítať v nákladovej položke aj s týmto, že voľby sa uskutočnia a budú stáť, tak ako je to zhruba 150, 160 miliónov korún, ale tie budú takisto, len je otázka, či budú o tri mesiace skôr alebo neskôr. Toto je jediná situácia, v ktorej sa môžeme ocitnúť a, samozrejme, vychádzajúc aj zo skúsenosti, ktorá bola či už v roku 1994 alebo v roku 1998, pretože po jesenných parlamentných voľbách nasledovali potom komunálne voľby a nebol by som rád, keby znovu v komunálnych voľbách bol taký malý záujem, ako to bolo v posledných dvoch funkčných obdobiach, pretože jednak treba otvorene povedať, že ľudia boli aj svojím spôsobom už unavení z toho, pretože v krátkom termíne boli dvoje voľby, a preto aj takýmto spôsobom sa k tomu pristupovalo. Tak aj toto je priestor, aby už v komunálnych voľbách sa vlastne postupovalo po schválení novej funkčnej vlády, ktorá by vyšla z volieb, ktoré by boli v júnovom termíne. Takže opakujem, z toho dôvodu vás chcem poprosiť, aby sme vytvorili priestor pre možnosť podania spoločného pozmeňujúceho návrhu a pripomínam, bol by som veľmi rád, keby tak urobili zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, aby sme vytvorili priestor na riadne fungovanie po voľbách v roku 2002. To je alebo bol by to ten náš vklad, ktorým by sme pristúpili k znormalizovaniu situácie, ktorá tu nastala po roku 1994.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Pán spravodajca sa nechce vyjariť.
Páni poslanci, odporúčam prerušiť teraz rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona. Budeme hlasovať potom neskôr spoločne s ostatnými prerokovanými bodmi.
Teraz pristúpime k prerokúvaniu
návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2001.
Prosil by som pána podpredsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne Mariána Rybára, aby predmetný návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2001 uviedol.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda Správnej rady Sociálnej poisťovne M. Rybár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v prvom rade by som rád ospravedlnil predsedu správnej rady pána ministra Magvašiho, ktorý je na zasadnutí MOP v Ženeve.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne sa predkladá v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona číslo 274/1994 Z. z. Treba hneď v úvode povedať, že správna rada prikladala mimoriadnu vážnosť príprave návrhu rozpočtu na rok 2001, pretože situácia vo fondových zdrojoch Sociálnej poisťovne už v roku 1999 mala značnú napätosť. Treba povedať, že deficit bolo potrebné vykrývať predovšetkým z mimorozpočtových zdrojov, napríklad v rámci oddlženia Železníc Slovenskej republiky sumou 4,5 miliardy Sk a oddlžením štátnych zdravotných zariadení vo výške 1,5 miliardy Sk. Ani tieto zdroje však nepokryli potreby, a preto bolo potrebné využívať aj vlastné zdroje, predovšetkým prostriedky rezervného fondu a základného fondu nemocenského poistenia, ktoré boli použité ako návratná finančná výpomoc.
Predkladaný návrh je spracovaný ako vybilancovaný, no i napriek tomu je potrebné upozorniť, že je v ňom určitá napätosť a niektoré riziká. Riziká vyplývajú predovšetkým z toho, že niektoré opatrenia sú v legislatívnej podobe a očakávané legislatívne zmeny nebolo možné do spracovania materiálu premietnuť, pretože neboli ešte schválené. V zásade ide o zdroje v celkovej výške 6,9 miliardy Sk, ktoré sú vyčíslené v závere predkladaného návrhu. V návrhu rozpočtu v rámci rizikových zdrojov je napríklad aj príjem vo výške viac ako 2 miliardy Sk, ktoré vychádzali z predpokladu, že sa bude platiť opätovne poistné na zabezpečenie žiakov stredných škôl. Dnes už vieme, že táto legislatívna zmena neprinesie do rozpočtu Sociálnej poisťovne žiadne zdroje. Zostávajú teda ďalšie zdroje, ktoré sú čiastočne v hypotetickej polohe, pretože ide predovšetkým o zlepšenie výberu poistného, o lepšie vymáhanie pohľadávok a niektoré ďalšie.
Návrh rozpočtu zároveň nevytvára žiadny priestor na prípadnú valorizáciu dôchodkov. Chcem iba poznamenať, že jedno percento zvýšenia dôchodkov predstavuje mesačne sumu takmer 61 miliónov Sk. Rizikovosť zdrojov sa premietla, samozrejme, aj do rizikovosti správneho fondu, kde limitovaný návrh rozpočtu je v sume 2 522 426 tisíc korún, čo zodpovedá trojpercentnej tvorbe základného, teda správneho fondu. Treba však poznamenať, že na základe opatrení vlády smerom k rozpočtu správna rada opätovne prehodnotila predložený návrh rozpočtu a našla úsporné opatrenia v sume takmer 113 miliónov Sk, ktoré sú obsiahnuté v návrhu dodatku rozpočtu Sociálnej poisťovne, to znamená, že rizikové zdroje sa znížili o ďalších 167 miliónov korún. Rizikovosť zdrojov si vynútila venovať zvýšenú pozornosť aj oblastiam výdavkov zo základného fondu, a to predovšetkým ďalším sprísnením dodržiavania liečebného režimu práceneschopných a minimalizovať takzvanú ekonomickú pracovnú neschopnosť.
Objektivizovanie výdavkov dôchodkového zabezpečenia sa premietlo takisto do sprísnenia kritérií na posudzovanie zdravotného stavu posudkovými komisiami pri priznávaní invalidných a čiastočne invalidných dôchodkov.
Ak sa teda naplnia predpoklady zapracované v bilancii zdrojov a potrieb, tak do konca roku 2000, ako aj v roku 2001 dá sa očakávať, že Sociálna poisťovňa bude mať v roku 2001 tvorbu fondov v celkovej výške 87 567 784 tisíc korún vrátane prevodu finančných prostriedkov z minulých rokov vo výške 3 294 070 tisíc, z toho základný fond nemocenského poistenia 12 425 536 tisíc, základný fond dôchodkového zabezpečenia 69 728 736 tisíc korún. Výdavky vo výške 84 667 784 tisíc Sk, z toho základný fond nemocenského poistenia 10 157 498 tisíc Sk a základný fond dôchodkového zabezpečenia 71 987 860 tisíc korún, čo nám predstavuje bilančný rozdiel v sume 2 900 tisíc korún, základný fond nemocenského, z toho, v tom bilančnom rozdiele sú základný fond nemocenského poistenia vo výške 900 tisíc Sk, ale po presune prostriedkov vo výške 1 368 038 tisíc korún do základného fondu dôchodkového zabezpečenia a základný fond dôchodkového zabezpečenia zostane nulový po presune uvedeného 1 368 038 tisíc korún do základného fondu nemocenského poistenia a použitia 891 tisíc korún z rezervného fondu. Rezervný fond zostane v sume 2 miliardy Sk po presune 891 086 tisíc zo základného fondu. V súvislosti s uvedenými zostatkami je potrebné upozorniť na to, že sa v nich prejavuje presun finančných prostriedkov od vzniku deficitu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, to je od roku 1999 zo základného fondu nemocenského poistenia vo výške 6 040 679 tisíc Sk a z rezervného fondu vo výške 1 549 338 tisíc Sk, teda celkove vo výške 7 590 017 tisíc korún.
Tým sú zapojené vnútorné zdroje Sociálnej poisťovne takto: rok 1998 návratná finančná výpomoc z fondu nemocenského poistenia vo výške 2 168 022 tisíc korún. Rok 2000 zo základného fondu nemocenského poistenia vo výške 2 504 619 tisíc korún a presun finančných prostriedkov z rezervného fondu vo výške 658 252 tisíc Sk. V roku 2001 sa predpokladá návratná finančná výpomoc zo základného fondu nemocenského poistenia vo výške 1 368 038 tisíc korún a presun finančných prostriedkov z rezervného fondu vo výške 891 miliónov aj 86 tisíc korún. Chcem upozorniť, že po presune týchto prostriedkov zostane v základnom fonde nemocenského poistenia zostatok vo výške 900 miliónov korún, to je ako stála rezerva, ktorá zodpovedá asi jednomesačnej výplate dávok nemocenského poistenia, a v rezervnom fonde 2 miliardy Sk ako základná rezerva, ktorá pokrýva zhruba polmesačnú výplatu dôchodkov.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Mesiarika, ktorý je spoločným spravodajcom k prerokúvanému materiálu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu v gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie.
Pán predseda, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
vážený pán podpredseda správnej rady,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 828 zo 16. októbra tohto roku pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2001 dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výboru pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh zákona 15. novembra a svojím uznesením číslo 256 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona, návrh rozpočtu dňa 30. novembra roku 2000 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe v bode 1 až 4.
Odporúčam, vážený pán podpredseda, aby sme potom po rozprave hlasovali o bodoch 1, 2 spoločne spoločnej správy a o bodoch 3 a 4 spoločne.
Zároveň vážené poslankyne, poslanci vás upozorňujem a pripomínam, že súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady k návrhu rozpočtu s tým, že pokiaľ budú schválené zmeny, ktoré výbor pre sociálne veci a bývanie neodporúča schváliť, ktoré sú uvedené v správe, ale pokiaľ budú schválené, upravíme potom návrh uznesenia, tak ako bude rozhodnutie parlamentu.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Mesiarikovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, avšak pán poslanec, ktorý sa prihlásil, nie je prítomný v rokovacej sále. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Dovoľte mi, aby som na balkóne našej rokovacej sály privítal deti z Detského domova svätého Mikuláša z Medzilaboriec. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na 15 minút rokovanie 43. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať o 10.40 hodine.
Ďakujem pánovi podpredsdovi a pánovi poslancovi Mesiarikovi.
Prepáčte mi, pomýlil som sa v čase. O 11.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pani ministerku Machovú, ktorú vítam na rokovaní 43. schôdze Národnej rady, aby uviedla ďalší bod 43. schôdze Národnej rady, ktorého je z poverenia vlády predkladateľkou a ktorým je
návrh na zmenu zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie.
Materiál ste dostali ako tlač 831. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 831a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
ďakujem pekne a dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na zmenu zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie. Tento návrh vychádza z výsledkov materiálu, ktorý ministerstvo privatizácie predložilo na rokovanie vlády, ktorý sa zaoberal ďalším postupom privatizácie na Slovensku a na základe pasportizácie majetku jednotlivých rezortov a jednotlivých krajských úradov bol predložený návrh, ktorý vláda schválila na doplnenie zoznamu majetku určeného na privatizáciu, tých 11 podnikov a organizácií máte uvedených v materiáli. Zároveň si dovoľujem týmto požiadať o vyňatie z predloženého alebo z už schváleného zoznamu majetku určeného na privatizáciu 4 zdravotnícke zariadenia, ktoré nie je možné v súčasnosti privatizovať z rôznych dôvodov, ktoré takisto sú v materiáli uvedené.
Vážení páni poslanci, dámy poslankyne, prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Pán poslanec Bartoš, máte slovo ako spoločný spravodajca gestorského výboru.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady k návrhu na zmenu zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie (tlač 831).
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 867 z 13. novembra 2000 pridelil návrh na prerokovanie v piatich výboroch, a to vo výbore pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, zdravotníctvo, obranu a bezpečnosť a pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý je aj gestorským výborom.
Všetky tieto výbory, ktorým boli pridelené zoznamy na prerokovanie, prerokovali návrh zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie, odporučili Národnej rade zobrať návrh na vedomie. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie zobrať na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi poslancovi Bartošovi.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je návrh, ktorý predkladá vláda, a to je
správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1999.
Návrh ste dostali ako tlač 778 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 778a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Teraz prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh odôvodnila pani ministerka. Nie? Myslel som si, že vám vláda dala poverenie. Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovacej sále je predkladateľ 36. bodu pán poslanec Bartoš, ktorý by mal predložiť
správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o výsledku prerokovania oznámení a majetkových priznaní, ktoré štátni funkcionári podali podľa článku 5 a článku 7 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov k 31. marcu 2000.
Je všeobecný súhlas prerokovať tento bod? Áno.
Nech sa páči, pán poslanec Bartoš.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov predstupuje pred Národnú radu po prvýkrát od schválenia ústavného zákona Národnej rady číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov od jeho schválenia v roku 1995. Robí tak z vlastnej iniciatívy preto, aby Národnú radu informoval o výsledku svojich zistení pri doterajšom uplatňovaní tohto ústavného zákona s cieľom poukázať na základe týchto zistení na potrebu zásadnej novelizácie tohto ústavného zákona vrátane potreby jeho zosúladenia so zákonom o prístupe k informáciám, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti do Národnej rady sú predložené dve poslanecké novely tohto ústavného zákona.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov sa zaoberá prípadným rozporom konania štátnych funkcionárov s ústavným zákonom vždy pri posudzovaní písomných oznámení a deklaračných vyhlásení štátnych funkcionárov, ktoré štátni funkcionári podávajú do 30 dní od nástupu do funkcie a ktoré tiež podávajú každoročne do 30. marca za predchádzajúci rok. Prípadným rozporom záujmov sa výbor tým zaoberá aj na základe podnetov štátnych funkcionárov a tiež na základe vlastnej iniciatívy výboru. Ako sme aj v správe konštatovali, z ostatných písomných oznámení a deklaračných vyhlásení, ktoré štátni funkcionári predkladali za rok 1999 a v prvej polovici roku 2000, vyplýva:
Po prvé - 9 štátnych funkcionárov neuviedlo v majetkovom priznaní žiadne údaje, to znamená, že nevlastnia nehnuteľný majetok a súhrnná hodnota ich hnuteľného majetku nepresiahla hodnotu 1 milión Sk, v prípade bezpodielového vlastníctva manželov 2 milióny Sk.
Po druhé - konanie 8 štátnych funkcionárov bolo v rozpore so zákonom číslo 119/1995 Z. z. Z týchto 8 funkcionárov, ako je v správe uvedené, 4 štátni funkcionári - páni Marián Kováčik, Imrich Horňanský, Dušan Faktor a Peter Brňo prevzali v rozpore so zákonom nenárokovanú jednorazovú odmenu za výkon funkcie člena riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorú vykonávali zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie. Po upozornení, ako sami zdôvodnili, neuvedomili si, že porušili zákon, tieto odmeny vrátili, čím svoje konanie dali do súladu so zákonom. Ďalší dvaja štátni funkcionári páni Igor Malý a Dušan Podhorský boli v rozpore so zákonom konateľmi, respektíve členmi kontrolného orgánu právnickej osoby. Aj títo dvaja po upozornení na rozpor so zákonom sa týchto funkcií vzdali, čím svoje konanie dali do súladu so zákonom. Poslední dvaja štátni funkcionári Alexander Bröstl a Tibor Šagát prevzali za vedľajšie pracovné činnosti odmeny, ktoré mierne presiahli mesačnú minimálnu mzdu. Po upozornení Alexander Bröstl vrátil tie odmeny, ktoré presahovali minimálnu mzdu, a Tibor Šagát ich na jeho vlastný návrh a so súhlasom výboru vráti do konca roku 2000. Môžem tak konštatovať, že okrem Tibora Šagáta, ktorý ešte nepredložil potvrdenie o vrátení odmien, ostatní menovaní štátni funkcionári nie sú už z vyššie uvedených príčin v rozpore s ústavným zákonom číslo 119/1995 Z. z.
Po tretie - 50 štátnych funkcionárov vykonáva funkcie v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ide o činnosť najmä pedagogickú, vedeckovýskumnú, lekársku prax, umeleckú činnosť, poradenské činnosti a ďalšie podobné činnosti.
Po štvrté - 34 štátnych funkcionárov vykonáva funkcie v orgánoch iných právnických osôb, sú v správe uvedení.
Po piate - 35 štátnych funkcionárov vykonáva funkcie v orgánoch územnej samosprávy, z toho 29 poslancov, jeden člen vlády, 2 štátni tajomníci a 3 ostatní štátni funkcionári. Ide o výkon funkcií primátorov, starostov a poslancov miestneho zastupiteľstva, z nich by som chcel vymenovať 5 primátorov - pani Malíkovú, pánov Maňku, Prokeša, Slotu, Tótha, 4 zástupcov primátorov - Ferkó, Hajdúk, Sárközy, Vavrík, 6 starostov - páni Bajan, Gajdoš, Hóka, Kvarda, Sitek, Szabó a 1 zástupca starostu pán Farkas a 19 poslancov.
Po šieste - pre majetkové pomery v nehnuteľnostiach neslúžiacich na podnikateľskú činnosť je charakteristické najmä vlastníctvo ornej pôdy, viníc, záhrad, ovocných sadov, lesných pozemkov a tak ďalej, toto je uvedené aj v správe.
Po siedme - 28 štátnych funkcionárov uvádza v oznámení podiel v obchodných spoločnostiach, z toho 22 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, 2 členovia vlády a 4 ostatní štátni funkcionári.
Po ôsme - z oznámení a majetkových priznaní 45 štátnych funkcionárov vyplýva, že hodnota ich hnuteľného majetku, majetkových práv a iných majetkových hodnôt je vyššia ako 1 milión korún. Ide o 34 poslancov Národnej rady, 1 člena vlády a 2 štátnych funkcionárov a 8 ostatných štátnych funkcionárov.
K bodom 7 a 8 chcem poznamenať, keďže ide o verejné zasadnutie Národnej rady, občianskoprávna ochrana osobných údajov neumožňuje výboru bez súhlasu dotknutých vymenovať tých štátnych funkcionárov, ktorí majú podiel v obchodných spoločnostiach, ako aj tých štátnych funkcionárov, ktorých hodnota hnuteľného majetku, majetkových práv a iných majetkových hodnôt je vyššia ako 1 milión korún, respektíve 2 milióny pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Chcem informovať Národnú radu, že v praktickej činnosti výboru sa vyskytli viaceré nejasnosti pri výklade niektorých ustanovení ústavného zákona, napríklad: po a) pri výklade článku 3 ods. 1 písm. f) ústavného zákona, podľa ktorého ústavný činiteľ a vyšší štátny funkcionár môže zároveň so štátnou funkciou vykonávať pracovnú činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu v rozsahu minimálnej mesačnej mzdy, sa niektorí dotknutí domnievali, že môžu mať viac takýchto pracovných pomerov a ohraničenie maximálnej výšky mesačnej odmeny minimálnou mzdou platí pre každý takýto pomer osobitne, a nie pre súčet všetkých takýchto príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Po b) - pri výklade článku 3 ods. 1 písm. g) citovaného ústavného zákona, podľa ktorého ústavný činiteľ a vyšší štátny funkcionár môže byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby len vtedy, ak ide o správu vlastného majetku alebo ak to vyplýva zo zákona, alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu. Výbor na rôzny výklad nárokovateľnosti alebo nenárokovateľnosti takejto odmeny zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého štátny funkcionár nemôže poberať finančnú odmenu za výkon takýchto funkcií ani v tom prípade, ak vykonávanie tejto funkcie vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie.
Po c) - pri výklade článku 3 ods. 1 písm. b), podľa ktorého ústavný činiteľ a vyšší štátny funkcionár v nadväznosti na článok 2 písm. d) toho istého zákona nesmie prijímať dary alebo navádzať iného na poskytovanie darov, ktorého hodnota presahuje v každom jednotlivom prípade výšku minimálnej mzdy. Výbor upozorňuje, že za dary sa považuje aj také poskytnuté plnenie, ktoré presahuje výšku minimálnej mzdy, ako napríklad používanie motorových vozidiel, mobilných telefónov, priestorov iných subjektov a podobne. Výnimkou by mohli byť tí štátni funkcionári, ktorí takéto plnenie majú poskytnuté od tých subjektov, s ktorými sú v pracovnom pomere alebo obdobnom vzťahu.
Po d) - pri výklade článku 3 ods. 1 písm. a) a g), podľa ktorých štátny funkcionár nemôže súbežne vykonávať štátnu funkciu a ďalšiu platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby. Výbor nedospel k jednoznačnému stanovisku, o akú ďalšiu platenú funkciu ide, ktorú nemôže štátny funkcionár vykonávať, a čo sa myslí pod pojmom riadiaca funkcia, či ide o funkciu riaditeľa, člena štatutárneho orgánu a podobne, respektíve či ju nemôže alebo môže vykonávať na dohodu o pracovnej činnosti.
Po e) - články 5, 7, 8 a 9 citovaného ústavného zákona, podľa ktorých ústavný činiteľ a vyšší štátny funkcionár deklaruje v stanovených termínoch počas výkonu svojej funkcie príjmy a majetkové pomery. Podľa týchto článkov iba osvedčuje uvedené skutočnosti, nemusí ich dokazovať. Zo znenia citovaných článkov nie je jasné, či a akým spôsobom má, resp. môže výbor skúmať pravdivosť osvedčení a čo je jeho povinnosťou napríklad pri podozrení zo zatajenia niektorých skutočností, respektíve pri konštatovaní neúmerného nárastu majetkových pomerov ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Vážené dámy a páni, okrem týchto uvádzaných nejasností pri výklade jednotlivých ustanovení ústavného zákona výbor tiež konštatoval, že súčasný ústavný zákon veľkú pozornosť upriamuje na konflikt príjmov, avšak minimálnu alebo takmer žiadnu na konflikt záujmov. Pretože štátny funkcionár nemá povinnosť deklarovať svoj pomer k veciam prerokúvaným štátnym orgánom, ak by mohol jemu alebo jeho blízkym rodinným príslušníkom vzniknúť aj osobný prospech z prerokúvanej veci. Tiež neumožňuje prístup verejnosti k údajom uvádzaným v oznámeniach a majetkových priznaniach, ako aj, že je potrebné rozšíriť okruh osôb, ktorých by sa ústavný zákon o konflikte záujmu týkal.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií na môj návrh inicioval spoločné rokovanie nášho výboru s Ústavnoprávnym výborom Národnej rady, ktoré sa uskutočnilo 30. augusta 2000. Jeho cieľom bolo prerokovanie spomínaných niektorých ustanovení zákona číslo 119, ako aj návrhu na začatie prác súvisiacich s novelizáciou zákona číslo 119/1995 Z. z., respektíve s vypracovaním návrhu nového zákona.
V rámci tejto rozpravy spoločných zasadnutí oboch výborov, ktorá bola zameraná na zákon ako celok, boli analyzované problémy súvisiace s jeho aplikáciou a bolo konštatované, že je potrebné orientovať sa na zásadnú zmenu zákona, respektíve jeho zásadnú novelizáciu a predovšetkým jeho zosúladenie so zákonom o prístupe k informáciám. Na vypracovanie návrhu zákona sa odporúča vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu zloženú z členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov tak, aby v tejto pracovnej skupine boli zastúpené všetky poslanecké kluby. Návrh je zakomponovaný do predloženého návrhu uznesenia.
Ďakujem za pozornosť, prosím vás pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.