Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Chcem podporiť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Orosz, ale ho zároveň doplniť, a to v tom, že v druhom čítaní sa budeme musieť vysporiadať s jedným stupňom riadenia vojenských prokuratúr, pretože v štátnom systéme existujú tri stupne riadenia, zatiaľ čo tu sú zavedené už dlhodobo štyri stupne riadenia, takže bude treba sa vysporiadať buď s vyššou vojenskou prokuratúrou, alebo s hlavnou vojenskou prokuratúrou. Takto potom je možné o tom diskutovať v druhom čítaní.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
K faktickým poznámkam chce zaujať stanovisko pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Budem len jednou vetou reagovať na pána poslanca Brňáka. Predpokladané schválenie novely Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú, pevne verím, bude hlasovať aj pán poslanec Brňák, vyvolá potrebu novely zákona o sudcoch a prísediacich, takže budeme mať možnosť niektoré nedostatky, ktoré v tomto zákone sú, zlepšiť. Teším sa na konštruktívne návrhy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.
Chce zaujať podpredseda vlády k rozprave stanovisko?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
rozprava bola stručná, ale naznačila, že príprava zákona smeruje k zdarnému výsledku. Chcem povedať, že obidva zákony boli pripravované veľmi pedantne. A ak sa viacerí dotkli tej podobnosti alebo obdobnosti vzťahov, ktoré sú v súčasnom období v postavení sudcov, tak sa mal, aspoň ja sa domnievam, na mysli predovšetkým rozsah nárokov, ak chcete, výhod, ktoré v súčasnom období odporúčame aj po rokovaní vlády, aby prokuratúra mala. Z nich spomeniem základnú výmeru služobného času v rozsahu 40 hodín, základný výmer dovolenky, odchodné, výšku odchodného a podobne vrátane úmrtného, čo doteraz takto podrobne upravené nebolo.
Myslím si, že ak sú nejaké otázky, ktoré súvisia s odstraňovaním prípadných legislatívnych, legislatívnotechnických nedostatkov, v druhom čítaní nepochybne budeme pozorne načúvať vašim návrhom, pretože je to otvorený proces. A ja si myslím, že v konečnom dôsledku zodpovednosť sa nesie za rozhodnutie prijaté tu.
To isté platí, pokiaľ ide o pána poslanca Tuchyňu ohľadne vojenskej prokuratúry. Táto diskusia prebiehala aj v štádiu prípravy návrhu zákona. Ak sa nájde vhodné riešenie, neuzatváram sa pred jeho pozorným zapracovaním aj do predloženého návrhu.
Chcem poďakovať predsedovi ústavnoprávneho výboru za podporu obidvoch návrhov a prosím vás, keby ste to aj hlasovaním vyjadrili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, ďakujem pánu podpredsedovi, že mal posledné slovo. Ja vás prosím, aby ste pristúpili k hlasovaniu. Ja nemám v rámci môjho záverečného slova viac čo povedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Čiže pristúpime k hlasovaniu.
Poslanec I. Gašparovič:
Najprv budeme hlasovať, pán predseda, o tlači 876.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, pretože je zjavné, že nie je dostatočný počet poslancov. A budeme hlasovať o jednom aj druhom návrhu zákona o prokuratúre. Vyzývam panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať. Je prvý rokovací deň v novom roku, v novom storočí a tisícročí, takže skúsme disciplinovane hlasovať o jednotlivých bodoch programu.
Najprv budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o prokuratúre, čiže o tlači 876.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte prvé hlasovanie.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, budeme hlasovať najskôr o tlači 876, je to návrh zákona o prokuratúre, s tým, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prijali tento zákon na rokovanie do druhého čítania.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu spravodajcu. Hlasujeme, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali v druhom čítaní. Taký je návrh spravodajcu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, druhé hlasovanie.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno. Budeme ďalej hlasovať v rámci tohto zákona, pán predseda, o určení, ktoré výbory prerokujú tento návrh zákona a ktorý výbor bude gestorským výborom. Navrhujem prideliť ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a takisto Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu spravodajcu.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, môžeme hneď hlasovať aj o tom, že gestorským výborom bude Ústavnoprávny výbor Národnej rady.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dobre. Hlasujeme o týchto návrhoch. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o prokurátoroch a o právnych čakateľoch prokuratúry (tlač 877).
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, len vás chcem doplniť, ja som si upravil toto uznesenie podľa môjho, takže nedal som ešte hlasovať o tej lehote.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dobre. Takže nech sa páči, ešte o lehote a potom pristúpime k tlači 877.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, budeme hlasovať teraz o lehote na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch, a to do 14. marca 2001 a v gestorskom výbore do 16. marca 2001.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme lehotu schválili.
Teraz k tlači 877. Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, navrhujem prideliť vládny návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (tlač 877) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán spravodajca, urobili ste chybu. Najprv hlasujeme o tom, či budeme rokovať v druhom čítaní.
Poslanec I. Gašparovič:
Aha! Či odporúčať návrh do druhého čítania.
Áno, podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady. Hlasujeme o tom, či posunieme tento zákon do druhého čítania.
Prosím, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prvé hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že o tomto návrhu budeme rokovať v druhom čítaní.
Teraz druhé hlasovanie.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, pán predseda.
Takže zopakujem, ktoré výbory budú určené na prerokovanie návrhu tohto zákona. Je to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
A nezjednodušíme to, že budeme hlasovať aj o lehote naraz?
Poslanec I. Gašparovič:
Môžeme hlasovať hneď. Áno. O gestorskom výbore, ktorý podľa návrhu predsedu Národnej rady má byť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, s tým, že lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch určuje do 14. marca 2001 a v gestorskom výbore do 16. marca 2001.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Čiže takto budeme hlasovať aj o pridelení, aj o lehote. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za uvádzanie hlasovania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 866.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí číslo 926.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky uvedený návrh prednesie ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Béla Bugár.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákona číslo 21/1992 o bankách.
Tento vládny návrh zákona je pripravený vo vzájomnej spolupráci Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska a predkladá sa na prerokovanie do Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 1061 z 20. decembra 2000.
Pri jeho príprave sa zohľadnili požiadavky Európskej únie na postavenie centrálnych bánk členských štátov Európskej únie vyplývajúce z platného znenia zmluvy o založení Európskeho spoločenstva revidovanej v Maastrichte a v Amsterdame vrátane Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí jednu z príloh tejto zmluvy. Pritom sa vychádzalo zo stanoviska právnej sekcie Európskej centrálnej banky k zákonu o Národnej banke Slovenska a tiež z návrhu peňažného a devízového oddelenia Medzinárodného menového fondu a zmeny zákona o Národnej banke Slovenska.
V predloženej novele zákona o Národnej banke sú upravené ustanovenia, ktoré je potrebné zmeniť z hľadiska jednoznačnej úpravy postavenia a úloh Národnej banky Slovenska z hľadiska vykonávania bankových obchodov, emisnej činnosti Národnej banky a tiež z hľadiska upresnenia kompetencií Národnej banky v platobnom styku. Ďalej návrh obsahuje novým rámcovým spôsobom definovaný dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska, a to tak, že sa ním zabezpečí trvalý súlad zákona o Národnej banke s osobitnými zákonmi upravujúcimi konkrétne úlohy Národnej banky pri vykonávaní bankového dohľadu. Napríklad zákonom o bankách, devízovým zákonom, zákonom o ochrane vkladov.
Predloženou novelou zákona o NBS sa rušia ustanovenia o štátnom dozore vykonávanom ministerstvom financií nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré zo systémového hľadiska nepatria do zákona o Národnej banke, a tiež ide o kontrolný inštitút, ktorého funkcie sa prekrývajú s bankovým dohľadom vykonávaným NBS. Súčasne sa navrhuje doplniť zákon číslo 21 o bankách v znení neskorších predpisov o ustanovenia, ktoré umožňujú zakladateľovi štátnych peňažných ústavov, aby z titulu funkcie zakladateľa vykonával kontroly v štátnych peňažných ústavoch. V návrhu sú zapracované všetky pripomienky z Legislatívnej rady vlády, ako i z rokovania vlády.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánu predsedovi tohto výboru poslancovi pánovi Farkasovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Pán predsedajúci,
pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (tlač 866), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najneskôr 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi predsedovi výboru.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku prítomných poslancov a poslankýň. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka,
chcel by som upozorniť už pri prvom čítaní tohto zákona na analýzu Medzinárodného inštitútu pre tranzitívne ekonomiky. Z tejto analýzy vyplýva, že tento návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska v niektorých ohľadoch vedie v podstate k zvýšeniu právomoci Národnej banky aj tam, kde to nemá žiadne opodstatnenie, a v niektorých veciach vracia vlastne stav do situácie spred roka 1990, do funkcie, ktorú plnila v tom čase Štátna banka česko-slovenská. A ten návrh zákona je v istých veciach dokonca v protiklade so samotným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky najmä v tom, že táto novela zákona o centrálnej banke rozširuje dohľad nad komerčnými bankami o dohľad nad Fondom ochrany vkladov, prípadne ďalšími subjektmi finančného trhu. Zároveň sa vytvárajú predpoklady na rozšírenie doterajšej sféry pôsobenia úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.
Upozorňujem na túto analýzu Medzinárodného inštitútu pre tranzitívne ekonomiky len preto, že pokiaľ by sa ukázalo, že tieto analýzy zodpovedajú faktom, museli by sme v druhom čítaní pristúpiť k takým návrhom zmien, ktoré by nešli tým smerom, o ktorom hovorí táto analýza EMITE. Hovorím to teda najmä preto, že my ako skupina poslancov za Demokratickú stranu budeme podporovať to, aby tento zákon išiel do druhého čítania, ale v rámci druhého čítania sa budeme usilovať, pokiaľ sa tieto analýzy potvrdia, o niektoré korektúry v tomto zákone.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Na jeho vystúpenie chce reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Považujem za škodu, že pán poslanec Zajac, ktorý vystúpil k tomuto bodu programu, neuviedol nejaké podrobnejšie informácie o tomto Medzinárodnom inštitúte pre tranzitívne ekonomiky. Relatívne dosť značný rozsah týchto rôznych inštitúcií poznám, ale na takúto inštitúciu, úprimne povedané, som nenarazil. Kde sa v Bratislave nachádza? Kto ju založil? Kto ju financuje? Akým spôsobom funguje? Kto sú jej členovia? A v mene koho poslanec Tatár tu prečítal papier, ktorý mu bol vypracovaný? Pokiaľ tieto informácie v tejto snemovni neodznejú, tak sa obávam, že vystúpenie nemalo vecné opodstatnenie a malo nulovú argumentačnú silu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte možnosť.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Len veľmi stručne. Nie je mi známa správa inštitútu, pán poslanec, ktorú ste uviedli a z ktorej ste pravdepodobne aj citovali. Môžem však zopakovať, čo boli východiská, z ktorých bol tento zákon pripravovaný. Boli to dokumenty, ktoré sa týkajú založenia Európskeho spoločenstva, a revidované v podobe Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy tie časti, ktoré sa dotýkajú Európskeho systému centrálnych bánk, Európskej centrálnej banky. Bolo to pripravované zároveň aj s pomocou odborníkov Medzinárodného menového fondu atď. Takže nemôžem však reagovať vecne, pretože ani vo vašom vystúpení neboli konkrétne formulované pripomienky.
Rada by som sa však vyjadrila k jednej pripomienke. Napokon diskutuje sa o tom aj širšie a tá sa týka programového vyhlásenia vlády, v ktorom sme navrhli a zaviazali sa k tomu, že sa postupne vytvorí inštitúcia, ktorá bude mať na starosti integrovaný dohľad alebo dozor nad všetkými zložkami finančných trhov. V prvej fáze sme vytvorili Úrad pre finančný trh, ktorý má na starosti dozor nad kapitálovými trhmi a poisťovníctvom, a na základe analýz, ktoré zbierame z pomerne ešte nie veľmi rozsiahlych skúseností z fungovania inštitúcií, takýchto integrovaných inštitúcií, zvážime a urobíme závery, či je možné do konca tohto volebného obdobia uskutočniť aj druhú fázu, ktorú v tejto chvíli predpokladáme.
Naším zámerom perspektívne pravdepodobne bude, aby sa skutočne aj bankový dohľad previedol na úrad, ktorý bude mať na starosti dozor nad všetkými zložkami finančných trhov. Vychádzalo by to z objektívneho vývoja postupného prelínania postupnej integrácie jednotlivých zložiek finančných trhov. To je všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán predseda, máte možnosť.
Poslanec P. Farkas:
Áno, ďakujem, pán predsedajúci.
V rozprave vystúpil pán poslanec Zajac, a keď mám byť úprimný, ja toto stanovisko tejto inštitúcie nepoznám a požiadal som pána kolegu, aby ho dal k dispozícii aspoň členom výboru pre financie, rozpočet a menu, keď budeme rokovať v rámci druhého čítania o tomto dôležitom návrhu zákona, aby ho mali k dispozícii páni poslanci, a budeme môcť potom čerpať aj z tohto dokumentu alebo z tohto stanoviska.
Pán predseda, teraz odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Odporúčam hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o prerokovanom vládnom návrhu. Prvé hlasovanie bude podľa § 73 o tom, či postúpime tento vládny návrh zákona do druhého čítania.
Nech sa páči, skúsme sa zaprezentovať a zároveň aj hlasovať o tom návrhu, aby sme tento vládny návrh postúpili do druhého čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám navrhnúť, vzhľadom na to, že pani ministerka ešte má predniesť ďalšie dva návrhy, či by bol všeobecný súhlas s tým, že najprv prerokujeme aj tie a potom budeme o všetkých troch návrhoch hlasovať spoločne, teda až po prerokovaní týchto návrhov. Je. Ďakujem pekne.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 874.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady číslo 934.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
v súlade s procesom prispôsobovania národnoprávneho poriadku právu Európskej únie predkladám návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorý nadväzuje na legislatívny zámer schválený na rokovaní vlády 31. augusta 1999. Návrh zákona predkladám na základe uznesenia vlády číslo 1034 z 13. decembra 2000 v nadväznosti na závery z rokovania RHSD a v súlade so zámermi predkladaného návrhu zákona so smernicami Európskej únie.
Tento koncepčne nový zákon nahradí súčasne platný zákon Národnej rady číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov. Do návrhu zákona boli zapracované opatrenia prvej a čiastočne druhej etapy harmonizácie spotrebných daní podľa Bielej knihy v súlade s príslušnými smernicami Rady Európskej únie spočívajúce v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov a s tým súvisiacim pozastavením dane podmieneným zložením zábezpeky na daň užívateľských podnikov používajúcich daňou zvýhodnené minerálne oleje, registrovaných obchodníkov pravidelne alebo príležitostne obchodujúcich s minerálnymi olejmi, kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu a dôsledného vedenia evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby minerálnych olejov so zámerom minimalizácie možných daňových únikov.
Za kľúčovú zmenu predkladaného návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady. V tejto súvislosti bola vypracovaná koncepcia technicko-organizačného zabezpečenia prechodu tejto správy na nového správcu dane, ktorého výstupy sú zapracované do dôvodovej správy.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. apríla 2001, a to v časti ustanovení týkajúcich sa registrácií, pričom ostatné ustanovenia zákona vrátane ustanovení upravujúcich sadzby dane nadobudnú účinnosť od 1. januára 2002. Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na presun správy tejto dane z daňových úradov na colné úrady, na schvaľovanie daňových skladov, vydávanie povolení a podobne. Preto sa navrhuje účinnosť v dvoch termínoch, tak ako som uviedla.
V záujme zohľadniť pripomienky sociálnych partnerov sú v návrhu zákona, ktorý predkladám na prerokovanie, navrhnuté sadzby dane v súčasne platnej úrovni, ale sú prepočítané na základe priemernej špecifickej hmotnosti z doteraz platnej mernej jednotky jedna tona na mernú jednotku tisíc litrov, ktorú predpisuje smernica Európskej únie upravujúca spotrebnú daň z minerálnych olejov. Pri tomto návrhu sadzieb dane je možno očakávať pri nezmenenej úrovni spotreby výnos spotrebnej dane na úrovni skutočnosti roka 2000.
Dovoľujem si dať do pozornosti, že prípadná akceptácia požiadavky sociálnych partnerov navrhnúť sadzby spotrebnej dane vo výške minimálnych sadzieb daní ustanovených príslušnou smernicou Európskej únie, upravujúcou sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov, by znamenalo pri niektorých minerálnych olejoch výrazné zníženie sadzby, čo by malo za následok výpadok príjmov štátneho rozpočtu zhruba do výšky 2 mld. korún v roku 2002.
Vážený pán predseda, dámy, páni, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Milanovi Benkovskému.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov pod tlačou 874 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Zároveň sa stotožňujem s dôvodovou správou, v ktorej sa v úvodnej časti hovorí a ktorej slová podčiarkla aj pani ministerka, že v roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane, a to uhľovodíkové palivá, mazivá, lieh, pivo, víno, tabak a tabakové výrobky, ktorý bol vypracovaný v podmienkach ešte bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale uplatňovať sa začal až v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Preto spoločný zákon neprihliadal na špecifiká v jednotlivých predmetoch dane a ďalšie kľúčové problémy, v ktorých riešenie spoločným zákonom v mnohých prípadoch sa stalo i zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dôvodu bolo potrebné vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994.
Oceňujem poznámky v dôvodovej správe, ktoré súvisia s princípmi predkladaného zákona a jeho hospodárskym a finančným dosahom. Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu zásadne novej koncepcie zákona, ako sa konštatuje aj v návrhu, je potreba zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady Európskej únie.
Návrh zákona preto patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie - Biela kniha v kapitole číslo 22 v časti Nepriame zdaňovanie. Preto po rozprave odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla pokračovať v rokovaní v druhom čítaní a pridelila predmetný návrh zákona výborom okrem výboru pre financie, rozpočtu a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nech sa páči, pán poslanec. Okrem toho pán poslanec Mesiarik, Klemens. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
tento návrh je, samozrejme, ďalším krokom v aproximácii práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie v oblasti nepriamych daní. Treba to pozitívne kvitovať. Treba pozitívne kvitovať najmä systémové kroky, ktoré vedú predovšetkým k zdokonaľovaniu správy spotrebnej dane.
Musím však povedať, že táto novelizácia zákona, ako už vlastne spomenula aj pani ministerka, nie je v tomto približovaní dôsledná a skutočne nemôžeme konštatovať, že k tomu priblíženiu došlo aj v prípade výšky sadzby spotrebnej dane, najmä v prípade spotrebnej dane z plynových olejov, teda z motorovej nafty. Napriek tomu, že minimálna sadzba podľa smernice Európskej únie je na úrovni 245 ECU, predložená novelizácia zákona predpokladá zachovanie sadzby tejto spotrebnej dane na úrovni 296 ECU, čo je viac ako 2 100 Sk na tisíc litrov motorovej nafty nad túto minimálnu sadzbu.
Snaha udržať doterajšiu výšku sadzby pre motorovú naftu vlastne
a) konzervuje neodôvodnený nepomer medzi spotrebnou daňou na bezolovnatý benzín a spotrebnou daňou na motorovú naftu, kde prakticky vo všetkých krajinách Európskej únie okrem Veľkej Británie, ale aj v krajinách V 4 je spotrebná daň na bezolovnatý benzín vyššia ako spotrebná daň na motorovú naftu. U nás je to naopak;
b) konzervuje neodôvodnene vysokú sadzbu spotrebnej dane na motorovú naftu vyššiu oproti susedným krajinám, či už ide o Českú republiku, kde je táto sadzba spotrebnej dane 225 ECU, alebo Maďarskú republiku 265 ECU, alebo Rakúsko 282 ECU, ale aj Poľskú republiku, a oproti krajinám Európskej únie s nižším stupňom transformácie a rozvoja ekonomiky, čo sú krajiny porovnateľné so Slovenskom, ako sú Španielsko, ktoré má 269,6 ECU, Portugalsko 288,1 ECU a Grécko 245,4 ECU.
Chcem povedať, že určite je porovnateľnejšie, keď porovnávame spotrebnú daň práve s týmito krajinami, ktoré z hľadiska rozvoja ekonomiky a stupňa transformácie sú bližšie k Slovensku ako tie najrozvinutejšie krajiny Európskej únie, kde je spotrebná daň vyššia ako na Slovensku.
Myslím si, že čosi hovoria aj čísla, keď porovnávame podiel daňového zaťaženia týchto motorových palív, teda spotrebnej dane a DPH voči priemernej hodinovej mzde, teda voči dôchodkovej situácii obyvateľstva a skutočnej reálnej situácii ekonomickej sféry. Pokiaľ by sme porovnali tieto čísla, vyplýva z nich toľko, že na Slovensku je tento podiel daňového zaťaženia, teda spotrebnej dane a DPH, na priemernej hodinovej mzde cca 30 %, ale už v Českej republike je to len cca 20 %, v Portugalsku 6,5 %, v Grécku 5 % a v Španielsku len cca 3 %. To sú krajiny, ktoré sú z hľadiska stupňa transformácie ekonomiky porovnateľné so Slovenskom.
S udržaním doterajšej úrovne sadzby spotrebnej dane z motorovej nafty nad úrovňou minimálnej sadzby podľa smernice Európskej únie celkom pochopiteľne vyjadrili nesúhlas podnikatelia a negatívne sa k tomu vyjadrila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj odbory. Treba pochopiť tento postoj, pretože záťaž na podnikateľskú sféru najmä v oblasti nákladov na dopravu, osobitne v prípade autodopravcov, je už dnes len veľmi málo únosná. Veď v roku 2000 sa kumulatívne premietli niektoré zvýšené náklady. Či už to boli náklady, ktoré vznikli zvýšením poplatkov na využívanie cestnej siete podľa novelizácie zákona o cestnej sieti v decembri 1999, kde táto daň narástla cca o 33 % a Slovensko sa zaradilo medzi najdrahšie krajiny v tejto oblasti s trikrát vyššou daňou, ako je Grécko, Portugalsko, Dánsko, a štyrikrát vyššou, ako je Španielsko. Narástli náklady zvýšením poplatkov na používanie diaľnic novelizáciou zákona ešte v roku 1999, čo vlastne znamenalo nárast o 50 až 100 % pre vozidlá nad 12 ton.
A musím povedať, že neustále narastajú náklady zvyšovaním zákonného poistenia. V roku 2000 to bolo cca o 20 % a v tomto roku vyhláškou ministerstva financií ďalších 30 %. Domnievam sa, že tých 30 % je teda priemer, pretože napríklad pre sanitné a požiarne vozidlá to bolo plus 50 % a pre trolejbusy mestskej hromadnej dopravy 85 % nárast poistného.
Nepriamym finančným zaťažením je aj zvyšovanie práve sadzby spotrebnej dane, ktorej posledný termín tohto zvyšovania bol 15. december 1999. A úprimne povedané, toto zvyšovanie bolo tak trocha ovplyvnené tým, že sa pôvodne uvažovalo s iným typom dane a z hľadiska prijímania štátneho rozpočtu vlastne došlo k určitej, chápem, potrebnej kompenzácii vzhľadom na určitý schválený deficit.
Celý súbor faktorov, ktoré si vyžiadali zvýšené náklady na dopravu, mal určite rozhodujúci vplyv na zníženie spotreby motorovej nafty. Podľa čísel, ktoré sú k dispozícii, toto zníženie spotreby v roku 2000 predstavovalo cca 10 %. Domnievam sa, že tento fakt nemohol nemať vplyv aj na objem prostriedkov z titulu spotrebnej dane do štátneho rozpočtu. Pripájam sa aj z tohto miesta teda k stanovisku niektorých odborníkov-podnikateľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a odborárov, že by bolo potrebné zvážiť zníženie sadzby spotrebnej dane z motorovej nafty bližšie k štandardu Európskej únie, teda k jeho minimálnej sadzbe. Znamenalo by to aj priblíženie sa k sadzbe, ktorú uplatňujú susedné krajiny a krajiny Európskej únie, ktoré sú z hľadiska stupňa transformácie porovnateľné so Slovenskou republikou. Tento krok by mohol viesť k zníženiu ceny motorovej nafty, k zvýšeniu spotreby motorovej nafty domácimi podnikateľmi, k ešte výraznejšiemu zvýšeniu konkurencieschopnosti v predaji motorovej nafty vo vzťahu k susedným krajinám, a tým možnosti vyššieho odberu motorovej nafty aj zahraničnými autodopravcami. A, samozrejme, bol by to jeden z pozitívnych stimulov na podporu podnikateľského sektora.
Domnievam sa, a toto podčiarkujem, že v prípade, že by zníženie sadzby spotrebnej dane z motorovej nafty bolo približne na rovnakej percentuálnej úrovni alebo o niečo nižšej, ako bolo zníženie spotreby motorovej nafty v roku 2000, nemusel by zákonite nastať ani veľmi výrazný vplyv na objem prostriedkov do štátneho rozpočtu. Chcem povedať, že v intenciách tohto návrhu som pripravený aj v druhom čítaní, samozrejme, po konzultáciách s predkladateľom a predovšetkým s ministerstvom financií predložiť návrh na zníženie sadzby spotrebnej dane z motorovej nafty v druhom čítaní.
Ďakujem.