Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mesiarik, chcete reagovať na pána poslanca? Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nebudem už potom vystupovať v rozprave, pretože presne o tom som chcel hovoriť, čo aj pán poslanec Volf, preto chcem len vyhlásiť, že sa plne hlásim k tomuto vystúpeniu a vôbec k filozofii, o ktorej tu pán poslanec Volf hovoril. Osobitne chcem len zdôrazniť, že je skutočné nebezpečenstvo v tej oblasti minerálnych olejov a hlavne motorovej nafty, pretože ak si zoberieme skúsenosti z posledných 5 - 6 mesiacov, čo narobil výkyv cien vo svete, nielen v Európe, s touto komoditou, tak mali by sme sa asi zamýšľať nad opačným trendom, nad opačnou cestou. Zoberme si niektoré krajiny Európskej únie, kde došlo aj k určitým pohybom zo strany občanov, zo strany spotrebiteľov, začalo sa rozmýšľať, dokonca pristúpili k zníženiu, aby jednoducho spotreba, výkonnosť a hlavne aby podnikatelia mali udržateľné podmienky.
Ja chcem upozorniť pani ministerku, že filozofia v tom smere, že o toľko alebo o akú sumu by prišiel štátny rozpočet, je takisto trošku scestná, pretože ak mi zaťažíme tak neúmerne túto oblasť, dôjde k zníženiu spotreby, dôjde k likvidácii niektorých prepravcov, dôjde k problémom u podnikateľov, a teda štátny rozpočet bude mať nulu. Tak skutočne sa pripájam k tomu, že na druhé čítanie treba pripraviť určitý návrh, aby sa táto oblasť zmiernila. Nemáme dôvod ísť nad normy Európskej únie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
v prvom čítaní prerokúvame vládny návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona sa bytostne dotýka rezortu pôdohospodárstva, kde hlavne úsek rastlinnej výroby je najväčším spotrebiteľom pohonných hmôt v rezorte, dovoľujem si upozorniť na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme schválili pri prerokúvaní správy o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2000 dňa 29. novembra 2000. Prijaté uznesenie sa týka tzv. zelenej nafty v nadväznosti na spotrebnú daň a jej vratku v rezorte poľnohospodárstva.
Aby sa nezabudlo rešpektovať prijaté uznesenie v teraz predkladanom vládnom návrhu zákona, dovolím si pripomenúť jeho presné znenie, citujem: "Zaradiť tzv. zelenú naftu v pripravovanom zákone o dani z minerálnych olejov do skupiny ako naftu palivovú s výškou spotrebnej dane 1 000 korún za tonu. V prípade, že zákon nevstúpi do platnosti od 1. 1. 2001, upraviť výšku vratky spotrebnej dane z motorovej nafty spotrebovanej v poľnohospodárstve v príslušnom vládnom nariadení tak, aby nepresiahla platba prvovýrobcu 1 000 korún za tonu. Zároveň na rok 2001 valorizovať vyčlenené prostriedky určené na vratku tejto dane z 1,6 mld. minimálne na 1,7 mld. korún." Koniec citácie príslušného uznesenia.
Okrem uvedeného uznesenia chcem požiadať, aby do návrhu predmetného zákona bol zapracovaný doteraz platný rozsah poľnohospodárskej techniky, ktorej sa tzv. zelená nafta týka. To znamená, žiadam vypustiť v § 8 časť, ktorá sa týka strojov pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Pokiaľ by táto časť § 8 zostala tak, ako je teraz v predkladanom návrhu zákona uvedená, nemali by poľnohospodári pri využívaní niektorej špeciálnej techniky, ktorá je namontovaná na podvozkoch nákladných áut, možnosť používať výhodu zelenej nafty vo forme vratky spotrebnej dane. Podľa môjho názoru by to poľnohospodárov nútilo k tomu, aby výkonné stroje na podvozkoch nákladných áut nepoužívali, ale nahradili ich menej efektívnymi traktormi, čo by bol krok späť v modernizácii poľnohospodárskej výroby.
Verím, že vládny návrh zákona pri predložení do druhého čítania pripomienky mnou uvedené zoberie do úvahy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol ako posledný ústne prihlásený do rozpravy, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
tento zákon je skutočne takou drobnou revolúciou, ktorá sa dotýka nielen daní, ale aj správy daní. Revolúciou v tom, že správa tejto dane prejde na colné úrady, kým dosiaľ ju vykonávali daňové úrady. A z hľadiska daňového v tom, že sa zavádzajú tu úplne nové inštitúty, ktoré tu dosiaľ neexistovali, a tieto inštitúty zároveň umožňujú znižovať úniky z tohto druhu spotrebnej dane, umožňujú iným spôsobom aj riešiť daňové zvýhodňovanie minerálnych olejov. A to je zároveň aj odpoveď na vyjadrenie pána poslanca, takže je to zároveň nové aj v tom smere, že zavádza, a to súvisí aj so znižovaním daňových únikov, taký inštitút ako daňová zábezpeka atď. Práve toto sú tie hlavné body zákona, ktorými sa približujeme k zákonodarstvu Európskej únie. Chcela by som vám dať viac do pozornosti tieto črty zákona, o ktorých je potrebné rokovať, pretože realizácia tohto zákona je skutočne náročná a to bol aj dôvod, prečo sme prišli s týmto zákonom oveľa skôr, aby bol dostatočný čas na prípravu implementácie tohto zákona.
K vystúpeniu pána poslanca Volfa. Dovoľte mi, aby som vyjadrila názor predkladateľa. Keď sme tento zákon pripravovali a on bol ešte pripravený v minulom roku, vlastne predtým, ako došlo k prudkému rastu cien ropy, pôvodne sme navrhovali iné sadzby dane tak, aby sa tá situácia, ktorá iste nie je celkom v poriadku, zmenila. Mám tu na mysli to, že dnes je vyššia sadzba dane na motorovú naftu, ako je sadzba dane na benzín. Je to skutočne anomália a mali sme to pripravené, aby sa to riešilo. Bolo to teda riešené takým spôsobom, že sa pôvodne navrhovalo zvýšiť sadzbu dane pri benzíne. Prirodzene, nepriaznivý vývoj cien ropy, ropných produktov neumožnil takéto riešenie a práve preto predkladáme vám návrh zákona, v ktorom sa nehýbe so sadzbami dane. Tým sa však, samozrejme, na isté obdobie bude reprodukovať anomália, o ktorej som pred chvíľočkou hovorila.
Nemôžem však súhlasiť s tým, že sadzba dane na motorovú naftu je postavená veľmi vysoko, je o voľačo vyššie postavená, ako je minimálna sadzba dane v Európskej únii. Ale minimálna sadzba dane nie je normou Európskej únie v takom smere, že všetky štáty si držia sadzbu dane na minimálnej úrovni. Bola by som rada pre objektívnosť, aby ste potom boli uviedli prehľad sadzieb pri tomto druhu dane v štátoch Európskej únie, a myslím, že z toho by bolo evidentné, aké sú výchylky medzi minimálnou sadzbou a najvyššími sadzbami dane Európskej únie. Určite v druhom čítaní budem mať naporúdzi tieto tabuľky a budem vás o tom informovať. Je iste sugestívne počúvať porovnania, ako vyzerá daň na hodinovú mzdu, nie je však vinou tohto zákona, že hodinová mzda je u nás nízka a, samozrejme, že potom vyzerá aj ten nepomer, o ktorom sme tu boli informovaní.
Chcem sa vrátiť k tomuto. Je to skutočne tak, že tento zákon sa napokon novelizoval dvakrát za toto volebné obdobie a poslednýkrát koncom roka 1999. A je skutočne pravdou, že toto druhé zvýšenie bolo náhradné zvýšenie alebo vynútené zvýšenie. A ako predstaviteľ rezortu financií jednoznačne môžem povedať, že riešenie, ktoré sa napokon zvolilo, bolo horšie riešenie. Horšie riešenie v porovnaní s pripravovaným iným zákonom, ktorý možno nebol dobre pripravený, a preto vzbudil vašu nevôľu, ale ktorý bude zákonom, ktorý napokon aj táto Národná rada, resp. budúca Národná rada po voľbách bude musieť prijať. Mám na mysli daň z dopravných prostriedkov, čo je zákon bežný v štátoch Európskej únie. Nebola politická vôľa tento zákon prijať. Ako náhradné riešenie sa prijala ďalšia novela zákona o spotrebnej dani v tom čase z uhľovodíkových palív a mazív. Zhodou okolností práve tam došlo k tej anomálii medzi sadzbami dane.
Nerada by som bola skutočne, aby sa spájala otázka zákonného poistenia so spotrebnou daňou. Príjmy zo zákonného poistenia sú príjmami podnikateľského subjektu, resp. po demonopolizácii podnikateľských subjektov sú to príjmy, ktoré predovšetkým majú vytvárať dostatok prostriedkov na to, aby škody spôsobené dopravnými nehodami sa mohli pokryť. Dôvod, prečo došlo k zvýšeniu, myslím, že sme objasňovali niekoľkokrát. Situácia nehodovosti je taká nepriaznivá, že Slovenská poisťovňa, ktorá v tejto chvíli je ešte monopolným predajcom tohto produktu, si dokonca nevytvára dostatok prostriedkov, aby mohla pokrývať škody, ktoré z toho vznikajú. Je len samozrejmé, že očakávame, že možno tým, že sa prejde z toho monopolného postavenia poisťovní na určitú súťaž, by to mohlo priniesť, aj keď nie možno priamo, zníženie zákonného poistenia, ale mnohé zvýhodnenia, ktoré by napríklad súviseli s poskytovaním bonusu, tak ako to poznáme pri iných poistných produktoch.
Na záver by som chcela upozorniť na jednu vec. Zdá sa mi, že trošku zúžene sa interpretuje podnikateľské prostredie. V tom smere ako keby podnikateľské prostredie bolo definované a určované iba úrovňou zdaňovania. Môžem povedať, že pokiaľ by sme podľa tohto hodnotili podnikateľské prostredie, dosiahol sa výrazný pokrok v znížení daňového zaťaženia, taký, ktorý je takmer neporovnateľný medzi štátmi OECD. Vlastne existuje len jeden štát s nižšou sadzbou dane medzi štátmi Európskej únie, jeden plus asi dva, pretože tieto dva ďalšie štáty sú členskými štátmi Európskej únie. Aby sme vedeli, o čom hovoríme, naša daň je na úrovni 29 %, najnižšia okrem Maďarska je daň 28 %.
Bola by som rada, aby sme skutočne chápali podnikateľské prostredie komplexnejšie, aby sme ho neredukovali len na otázku daňového zaťaženia. Myslím si, že máme k dispozícii mnohé analýzy podnikateľského prostredia. Napokon mnohí z nás sa stretávame s podnikateľmi a určite na prvom mieste, keď hovoria o úrovni podnikateľského prostredia, nehovoria o výške daní, hovoria o mnohých iných prekážkach rozvoja podnikania, z ktorých krok za krokom niektoré sa nám aj darí postupne odstraňovať.
Chcem len uviesť pokles úrokových sadzieb, ktorý sa nám podaril dosiahnuť. A myslím si, že krok na to po vstupe strategických investorov do najvýznamnejších finančných investícii zvýši sa aj ponuka úverov. Chcela by som upozorniť aj na také okolnosti, ako je nízka úroveň vymáhateľnosti práva, ktoré podnikateľom život často oveľa viac komplikuje ako výška dane.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Veľmi krátko by som sa chcel vyjadriť. Vystúpili dvaja poslanci Národnej rady, páni poslanci Volf a Klemens. Chcel by som zdôrazniť, že pán Volf hovoril o raste nákladov podnikateľov, aspoň mne to tak zaznelo, ako o podstatnej veci. Tu by som sa možno chcel spýtať skôr tak filozoficky na to, kto iný ako podnikatelia, ktorí na doprave zarábajú, by mal prispievať do štátneho rozpočtu v oblasti spotrebných daní, či to majú byť spoločne všetci občania Slovenskej republiky. Nafta, samozrejme, ovplyvňuje aj životné prostredie, a preto sa treba aj v týchto otázkach aj z toho pohľadu akýmsi spôsobom rozhodovať. Je samozrejme otázne, ako vláda bude sanovať rezorty, ktorých sa to bytostne dotýka. A to sa, samozrejme, dotýka všetkých poľnohospodárov a obrany. Ale to sú otázky a návrhy, ktoré bude potrebné riešiť v druhom čítaní, preto odporúčam, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spravodajca, my sme sa dohodli, že aj o tomto budeme hlasovať až na konci, to znamená, že ešte pani ministerka má jeden návrh, ktorý bude predkladať Národnej rade.
A neviem, či ja mám také dobré uši, ale počujem tu čínsku hudbu.
(Hlasy z pléna.)
Nie telefón zvoní, ale niekto vyhráva na počítači. Páni poslanci, bolo by dobré, keby sme nerušili rokovanie Národnej rady.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 881.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 936.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
pri prednesení návrhu tohto zákona musím dopredu povedať, že o tomto návrhu zákona sa vo vláde hlasovalo. Dvaja členovia vlády sme za ňu hlasovali, obaja sme zhodou okolností v tejto miestnosti. Dôvod je, myslím si, že ľahko pochopiteľný. Pred chvíľočkou som svoje záverečné slovo ukončila tým, že som upozornila, že existujú aj iné zložky podnikateľského prostredia, ktoré je potrebné vytvárať, aby sme mohli stimulovať rozvoj podnikania. Za dva roky sa nám nepodarilo odstrániť jeden nedostatok, na ktorý si podnikatelia často sťažovali. Týkal sa toho, že v prípade, že bolo potrebné rýchlo uskutočniť niektoré úkony týkajúce sa Obchodného registra, žiaľbohu, mnohí podnikatelia to neboli schopní dosiahnuť inak ako podplácaním.
Ak sme si dali pred seba nejakú úlohu bojovať s korupciou, tak si myslím, že našou snahou malo byť, aby sme zamedzili takýmto ilegálnym spôsobom a spôsobom, ktoré nepochybne majú aj svoje negatívne dosahy z etickej stránky, a mali sme sa usilovať vytvárať podmienky na to, aby sa legálne dal získať napríklad rýchly výpis z Obchodného registra alebo rýchly zápis do Obchodného registra. S týmto cieľom bol pripravený aj zákon, ktorý sme prerokovali prednedávnom v Národnej rade, bol to zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, kde sme zaviedli tzv. expresné poplatky. Žiaľbohu, že, keď sa tento zákon prerokúval, neboli vznesené dostatočné argumenty, ktoré by poukazovali, že zavedením tzv. expresných alebo rýchlostných príplatkov dochádza k porušovaniu ústavných práv.
Ja nie som legislatívec, samozrejme, iné nemôžem, ako prijať názor legislatívcov, ktorí tvrdia, že spôsob, akým bola schválená novela zákona v decembri 2000, bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Táto novela vlastne vracia tú situáciu do pôvodného stavu, čiže ruší zavedenie expresných príplatkov. Nehlasovali sme dvaja ministri za ňu preto, že síce nerozporujeme názory ústavných právnikov, ale nemôžeme zároveň súhlasiť ani s tým, že znovu sa vraciame do rovnakých podmienok pre podnikateľov z hľadiska ich požiadaviek voči Obchodnému registru.
Chcem však doplniť, že vláda Slovenskej republiky zároveň zaviazala aj ministerstvo spravodlivosti, aby urýchlene pripravilo novelu Občianskeho súdneho poriadku, aby sa tieto veci riešili iným adekvátnejším spôsobom, aby skutočne bolo možné, aby podnikatelia nemuseli využívať, alebo používať také prostriedky, ktoré nechceme, aby urýchlene získali zápis alebo výpis z Obchodného registra. Bola by som zároveň aj veľmi rada, keby sme postupne prešli na ten model, ktorý je známy z mnohých štátov Európskej únie, že tu nejde o súdne konanie, ale ide o občianskoprávne konanie, ktoré bude môcť vykonávať aj iný subjekt, napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Týmto úvodným slovom som musela vysvetliť vlastne okolnosti toho, prečo po takom krátkom čase predkladáme novelu zákona o súdnych poplatkoch.
Touto novelou budeme meniť a dopĺňať zákon číslo 71/1992 Zb. a jeho zámerom je odstránenie niektorých nedostatkov právnej úpravy schválenej a účinnej od 1. 1. 2001. Uplatnenie zvýšených súdnych poplatkov za urýchlené konania vo veciach Obchodného registra vytvorilo nerovnaké právne postavenie poplatníkov, čo by mohlo kolidovať s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky. Predložená novela zákona tento nežiaduci stav odstraňuje. Obdobne sa navrhuje vypustiť samostatný spoplatňovací úkon za zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku, keďže v súčasnosti sa za tento úkon podľa platných právnych predpisov vyberá suma podľa zákona o cenách. Navrhuje sa tiež znížiť súdny poplatok v návrhu na zvolanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti súdom. Sadzba poplatkov bola neprimerane vysoká. Navrhuje sa tiež osobitne upraviť prechodné ustanovenia, a to tak, aby poplatníci neboli v prechodnom období poplatkov znevýhodňovaní, ide o tzv. pozitívnu retroaktivitu. Fakticky ustanovenia tohto návrhu platili aj na konania začaté po 1. januári 2001. Predložený návrh ovplyvní príjmy štátneho rozpočtu, aj keď nepredpokladáme, že nejakým podstatným spôsobom.
Vážená poslanecká snemovňa, aj keď nerada, ale z poverenia vlády vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Júliusovi Brockovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 71 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady uvedený návrh zaradil na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že z formálnoprávnej stránky návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona podľa § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i o náležitostiach v súvislosti s legislatívnymi pravidlami Národnej rady.
Stotožňujem sa s úpravou obsiahnutou v návrhu, ktorá mení súčasný stav v tej časti, kde je jeden a ten istý administratívny úkon o spoplatnení dvakrát, čo je v rozpore s platnými nariadeniami vlády, ale i s princípom spravodlivosti, možno aj s princípom zdravého rozumu.
Ďalej, tak ako pani ministerka povedala, vypúšťajú sa ustanovenia v zákone o zvýšených súdnych poplatkoch pri zrýchlenom konaní vo veciach Obchodného registra a takisto sa znižuje poplatok aj za zvolávanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti registrovým súdom. Inými slovami, z hľadiska výnosu alebo príjmov štátneho rozpočtu ide o znižovanie daňového zaťaženia, a keďže takých návrhov tohto charakteru tu neschvaľujeme veľmi často, ja podporujem tento návrh zákona a odporúčam kolegom po rozprave, aby podporili tento vládny návrh zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že žiadnu písomnú prihlášku od pánov poslancov som nedostal, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Belohorská, hlásite sa do rozpravy? Nie? Takže nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako sme sa dohodli, teraz by sme mali hlasovať o týchto troch návrhoch, ktoré predkladala pani ministerka financií. Preto vás prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli odhlasovať prvé čítania a výsledky prvých čítaní k týmto trom vládnym návrhom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme najprv hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 881).
Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Brocka, žiadam vás, aby ste, pán poslanec...
Pán poslanec, nech sa páči, budeme hlasovať.
Poslanec J. Brocka:
Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh zákona sme posunuli do druhého čítania.
Nech sa páči, pokračujeme ďalej.
Poslanec J. Brocka:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. A za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu.
Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Benkovský.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Odporúčam, vážené kolegyne a kolegovia, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Prosím o tomto návrhu dať hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Budeme pokračovať. Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Áno. Ďakujem pekne.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 934 z 12. januára 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca tohto roku.
Prosím dať hlasovať o návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (tlač 866).
Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán poslanec Farkas.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Farkas:
Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 926 z 11. januára 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 14. marca 2001 a gestorský výbor do 16. marca 2001.
Prosím, dajte aj o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme aj o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj v tomto prípade Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 857.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 907.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení okrem iného prijala úlohu vytvoriť modernú, dôveryhodnú a komplexne zameranú dopravnú políciu pre všetky druhy dopravy. Komplexným riešením budovania takejto dopravnej polície je vytvorenie policajných činností s charakterom obsahu práce v jednotlivých druhoch dopravy - cestná, železničná, letecká a riečna - tak, aby jednotná dopravná polícia v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky fungovala s minimálnymi ekonomickými prostriedkami.
Rozhodujúcim krokom na realizáciu citovanej úlohy z programového vyhlásenia je uznesenie vlády číslo 742 zo dňa 20. septembra 2000, ktorým bol schválený návrh zabezpečenia podmienok vzniku jednotnej dopravnej polície v rezorte ministerstva vnútra. Súčasne vláda svojím uznesením číslo 1035 z 13. decembra 2000 schválila návrh zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom, ktorého účinnosť sa predpokladá od 1. apríla tohto roku. Začlenenie Železničnej polície do štruktúry Policajného zboru sa tak stane východiskovým opatrením pri realizácií programového vyhlásenia vlády a následne budú vykonané i ďalšie opatrenia smerujúce k splneniu vytýčeného cieľa - k zriadeniu jednotnej dopravnej polície.
Vážená Národná rada, možno konštatovať, a štatistické ukazovatele to potvrdzujú, že rozhodujúcu časť protispoločenskej činnosti kriminálneho charakteru páchanej na úseku dopravy odhaľujú, objasňujú a vyšetrujú útvary Policajného zboru. Železničná polícia ako špecializovaný subjekt pôsobiaci na úseku železničnej dopravy je len jednou zo zložiek, prostredníctvom ktorej je ovplyvňovaný jeden z druhov dopravy. Ostatné druhy dopravy z hľadiska policajného zabezpečenia a policajných služieb realizuje Policajný zbor, ktorý plní aj úlohy pri zabezpečovaní verejného poriadku a bezpečnosti na verejných letiskách, na vodných tokoch a vodných plochách. Trieštenie síl, ako aj prostriedkov prináša zvýšené finančné náklady spoločnosti, zníženie efektívnosti očakávaného účinku vykonávaných opatrení a vznik sprievodných problémov, napríklad sústavné prechody vyškolených a skúsených zamestnancov z jedného ozbrojeného bezpečnostného zboru do druhého, neodôvodnené presúvanie úloh na iné orgány a tiež ďalšie náklady spoločnosti na prípravu a vyškolenie nových zamestnancov.
Z vykonaných analýz a poznatkov praxe plynie, že na skvalitnenie činnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany dopravy potrebuje spoločnosť sústrediť všetky sily a prostriedky, teda sústrediť ich do jednej inštitúcie, ktorá bude plniť úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania protispoločenskej činnosti vo všetkých druhoch dopravy. Železničná polícia v územnom obvode železničných dráh zisťuje a objasňuje trestné činy aj priestupky. V roku 1999 bolo zistených 705 trestných činov a v roku 2000 619 trestných činov. Na realizáciu odhaľovania týchto trestných činov sa v Železničnej polícii podieľalo cca 1 011 policajtov, čo predstavuje iba 0,6 trestného činu na jedného policajta za rok. V podstate obdobná situácia je i na úseku odhaľovania priestupkov.
Tieto fakty teda jednoznačne poukazujú na veľmi nízku zaťaženosť policajtov Železničnej polície v oblasti trestného a priestupkového konania v porovnaní s Policajným zborom. Podiel zistenej trestnej činnosti za rok 1999 a 2000 je pri Policajnom zbore percentuálne vyjadrený vo výške 99,3 % a Železničnej polícii iba neuveriteľných 0,7 %. Železničná polícia taktiež nezabezpečuje úlohy v oblasti dopravných nehôd na železničných priecestiach, kde vo väčšine prípadov ide o závažné dopravné nehody medzi železničnými koľajovými vozidlami a motorovými cestnými vozidlami, ktoré v plnej miere realizuje a vyšetruje Policajný zbor. Obdobne je to aj v prípade expertíznej činnosti a plnenia úloh kriminalistických technikov priamo na mieste činu alebo v operatívno-pátracích činnostiach.
V doterajšej organizačnej štruktúre Železničnej polície sú zriadené služby obdobného charakteru ako v Policajnom zbore: poriadková polícia, operatívna polícia, ochrana objektov a kinológia. Rovnaká situácia je aj pri zabezpečovacích a servisných službách, napríklad personálnej činnosti a ekonomickej činnosti, ktoré sa však neustále vyvíjajú, budujú a personálne posilňujú. Príkladom neustáleho budovania Železničnej polície je aj otázka školského a informačného systému, no aj napriek tomu Železničná polícia neustále využíva školské a informačné zariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pritom školské a personálne systémy budované v Železničnej polícií nie sú ešte stále na potrebnej profesionálnej a odbornej úrovni, keď lektori a vyučujúci nemajú potrebné pedagogické a odborné vzdelanie z odborných predmetov. V systéme Policajného zboru sú v súčasnosti vytvorené a plne funkčné pracoviská na úseku cestnej, riečnej a leteckej dopravy a tieto majú oporu v zákone číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Vládny návrh zákona navrhuje Železničnú políciu zlúčiť s Policajným zborom na týchto zásadách:
1. pre riadenie útvarov Železničnej polície zriadiť na Prezídiu Policajného zboru odbor železničnej polície a tomu podriadiť ostatné štruktúry Železničnej polície,
2. výkonné zložky generálneho riaditeľstva začleniť do pôsobnosti odboru železničnej polície a primerane posilniť tie útvary, ktoré budú zabezpečovať ďalší chod ostatných pracovísk železničnej polície, ako sú kinológia, informatika, personalistika a ekonomika,
3. prevziať štruktúru a riadenie útvarov Železničnej polície od úrovne oblastných správ nižšie,
4. finančné zabezpečenie činnosti Policajného zboru po zlúčení so Železničnou políciou realizovať súčasnými rozpočtovými organizáciami ministerstva vnútra.
Na základe týchto zásad bude v 1. etape na Prezídiu Policajného zboru po schválení predmetného zákona zriadený odbor železničnej polície s podriadenosťou viceprezidentovi Policajného zboru. Tým sa z pomerne značného policajno-riadiaceho aparátu Generálneho riaditeľstva Železničnej polície vytvorí na Prezídiu Policajného zboru pracovisko s minimálnym počtom 24 policajtov a s dvomi občianskymi zamestnancami. V súčasnosti je na Generálnom riaditeľstve Železničnej polície 114 policajtov a 53 občianskych zamestnancov. Ostatné služby Železničnej polície na stupni správa a nižšie zostanú nezmenené.
Na účely splnenia programového vyhlásenia vlády zriadenie jednotnej dopravnej polície bude v 2. etape vytvorený Úrad dopravnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý bude zabezpečovať plnenie úloh na úseku cestnej, železničnej, leteckej a riečnej dopravy. Predpokladáme, že Úrad dopravnej polície bude tvoriť odbor cestnej polície, odbor železničnej polície, oddelenie leteckej a riečnej polície, oddelenie operatívnych a pátracích činností a vnútorné a analytické oddelenie. Predpokladáme, že tento úrad bude zriadený najneskôr do 31. 12. tohto roku s 50 policajtmi a 7 občianskymi zamestnancami.
Cieľom vládneho návrhu zákona je teda vytvoriť právny rámec na zlúčenie Železničnej polície s Policajným zborom. Návrh preto rieši zlúčenie obidvoch ozbrojených bezpečnostných zborov v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách do jedného ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorým je Policajný zbor. V súlade so zákonom číslo 73/1998 Z. z. sa navrhuje v procese zlučovania ozbrojených bezpečnostných zborov zachovať u príslušníkov Železničnej polície služobný pomer k štátu. V nadväznosti na riešenie služobného pomeru príslušníkov Železničnej polície sa upravuje aj prechod práv a povinností plynúcich z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Železničnej polície.
Návrh zákona ďalej rieši prechod správy majetku štátu zo Železničnej polície na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj prechod záväzkov a pohľadávok Železničnej polície na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súvislosti so zlúčením Železničnej polície a Policajného zboru je potrebné upraviť aj ustanovenia niektorých ďalších zákonov. Preto predkladaný návrh obsahuje aj novelizáciu dotknutých zákonov.
Vážená Národná rada, vzhľadom na uvedené odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetný návrh zákona na dnešnom zasadnutí prerokovala a odporučila ho na ďalšie ústavné prerokúvanie v druhom čítaní.
Ďakujem.