Druhý deň rokovania
45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
31. januára 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Ferkó, pán poslanec Fico, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Peter Weiss.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o zlúčení Železničnej polície s Policajným zborom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána poslanca Palka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Rozpravu k tomuto bodu programu sme včera skončili. Pýtam sa, či chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister. Je to tak.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Prosil by som zároveň, aby spravodajca prišiel do rokovacej miestnosti a zaujal svoje miesto.
Nech sa páči, pán minister.
(Šum v miestnosti.)
Upokojte sa, páni poslanci, panie poslankyne.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
včerajšia veľmi, musím konštatovať, bohatá diskusia najmä zo strany pánov opozičných poslancov sa sústredila do troch okruhov námietok proti prijatiu nami predkladaného navrhovaného zákona.
Po prvé konštatujú, že ide o zrušenie Železničnej polície, po druhé konštatujú, že týmto sa nebezpečne posilní ministerstvo vnútra o ďalšie zložky, a po tretie spochybnili sociálne a ekonomické dosahy takéhoto posunu, presunu.
Dovoľte mi, aby som stručne ku každej problematike povedal niekoľko myšlienok.
V celom návrhu zákona, ktorý predkladáme, sa nehovorí o zrušení Železničnej polície, ale o zlúčení Železničnej polície, pričom ďalej v jednotlivých paragrafoch sa konštatuje, že bude organizované riadenie Železničnej polície na tých organizačných stupňoch, na akých to bolo doteraz. Ruší sa jedine generálne riaditeľstvo Železničnej polície a miesto toho vystupuje odbor Železničnej polície, ktorý bude podriadený pod príslušného viceprezidenta. Takisto nižšie organizačné útvary Železničnej polície budú riadené tak, ako to bolo doteraz cez jednotlivé útvary, ktoré ich riadia alebo riadili aj do tohto času. Chcem konštatovať, že opäť tu vzniká efekt "overlovčiny", keď niečo iné sa hovorí a niečo iné sa počúva. Znovu opakujem, pozrite si, prosím, návrh zákona, ani v jednom ustanovení sa nehovorí o zrušení Železničnej polície, ale o jej zlúčení.
Ďalej som v klube poslancov vládnej koalície hovoril, že očakávam takúto reakciu najmä zo strany opozičných poslancov, pretože predstavitelia generálneho riaditeľstva od samého okamihu, keď vláda takto rozhodla, začali lobovať na jednotlivých úrovniach od prezidenta republiky...
(Šum v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím vás, tichšie, pretože pán minister má záverečné slovo a nie je ho fakticky počuť, takže upokojte sa.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
... od prezidenta republiky počínajúc cez odbory až po úroveň jednotlivých rozhodujúcich zložiek.
Po druhé, hovorí sa o tom, že tu ide len o to, aby ministerstvo vnútra získalo ďalšiu silu na svoju represívnu činnosť, čo opäť nie je pravda. Chcem len povedať, aby som vás presvedčil o tom, že to nie je pravda. Bol by som rád, aby ste chvíľočku počúvali. Keď tu existovala Varšavská zmluva, tak mala svoje predstavy o tom, akým spôsobom bude konať v prípade vojny. A ako všetci viete, malo ísť o obranu útokom, čiže malo ísť o to, aby predtým, než príde k fyzickému konfliktu, boli vojská Varšavskej zmluvy presunuté na príslušné pozície tak, aby sa vojna viedla na území budúceho protivníka, a nie na vlastnom území. Na tento účel bolo zriadené Železničné vojsko, ktoré ako rely prežíva doteraz. A chcem práve tu povedať, že ministerstvo dopravy už má dohodu s ministerstvom obrany, kde na základe prístupového programu k NATO príde k tomu, že Železničné vojsko bude vyčlenené z ministerstva dopravy a bude priradené do ministerstva obrany, a to z toho dôvodu, aby sa zachovala jednota velenia, požiadavka, ktorá je jednou z kľúčových požiadaviek NATO.
Takisto aj pokiaľ ide o Vojská ministerstva vnútra, prebiehajú rokovania s ministerstvom obrany, kde vôbec ministerstvo vnútra nemá námietky proti tomu, aby neboli tieto Vojská ministerstva vnútra presunuté do ministerstva obrany za predpokladu, že sa urobia príslušné legislatívne úpravy, pokiaľ ide o zodpovednosť ministerstva vnútra za civilnú ochranu, pretože ide práve o tieto brigády civilnej ochrany, ktoré by mali byť presunuté pod ministerstvo obrany, a takisto niektoré špeciálne útvary, ktoré chránia príslušné vojenské objekty.
A pokiaľ ide o Železničnú políciu, Železničná polícia v minulom režime, aj preto to niektorí páni poslanci z opozície konštatovali, nemala v mierových podmienkach jasné kontúry. Verejná bezpečnosť raz rušila Železničnú políciu, potom ju znovu zaviedla a podobne, pretože hlavnou úlohou Železničnej polície bolo zabezpečiť poriadok na železniciach a prepravné trasy pre vojenské ešalóny v prípade, o ktorých som hovoril v súvislosti s Varšavskou zmluvou. Z tohto dôvodu my, naopak, vidíme úlohu Železničnej polície v jej posilnení mierového posolstva a zachovania úloh, ktoré vykonáva v mierových podmienkach. To znamená, ochranu železničnej dopravy a ochranu cestujúcich počas železničnej dopravy.
Ak sa niekto stavia proti tomuto návrhu vlády, tak sa stavia len preto, že generálne riaditeľstvo, ktoré má vyše 114 ľudí, si uvedomuje, že v podmienkach, že bude Železničná polícia začlenená do Policajného zboru, nebude už potom potrebné, aby takáto organizačná štruktúra na generálnom riaditeľstve bola a ako som vás včera ubezpečil, 24 ľudí na novom odbore, odbore Železničnej polície plne si túto funkciu zastane a splní.
Pokiaľ ide o sociálne záležitosti, ktorých sa dotýkal najmä pán poslanec Sopko, chcem ho upokojiť, že podľa § 4 ods. 3 predkladaného zákona zachovanie služobného pomeru zakladá príslušníkovi Železničnej polície nárok na zaradenie do druhu štátnej služby, v ktorej bol do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zaradený. Aj naďalej budú zaradení policajti Železničnej polície podľa zákona číslo 73/1998 Z. z. v platnom znení tak ako dosiaľ. U príslušníkov Železničnej polície sa podľa doterajších predpisov zápočet praxe nebude meniť a nepredpokladá sa ani zmena udelených výnimiek súvisiacich s dosiahnutým vekom 45 rokov.
Pokiaľ ide o náklady na rovnošaty a na ostatné náklady, zachováva sa rovnošata, ktorú Železničná polícia má. Navyše tam dôjde len k tomu, že na rukáve budú mať odznak príslušnosti k Policajnému zboru. To je celé. A pokiaľ ide o náklady, náklady nebudú týmto titulom zvýšené. Pokiaľ ide o legitimácie, takisto Policajný zbor má dostatok čistých legitimácií pre príslušníkov polície a pri presune Železničnej polície do Policajného zboru budú vybavení novými služobnými preukazmi.
A celkový zámer je, tak ako sme urobili správu kriminálnej a finančnej polície, kde sme posilnili synergický efekt jednotlivých čiastkových policajných služieb, takisto je naším zámerom po tomto zlúčení vytvoriť Úrad dopravnej polície, kde budú vedľa seba pôsobiť všetky druhy dopravnej polície, teda cestná, železničná, riečna a letecká, a ako je to teraz odlíšené rovnošatami, tak to bude aj potom.
Čiže na záver vás veľmi žiadam, aby ste túto myšlienku podporili. Vychádza z prístupového programu PRIXNAME a zároveň rieši, tak ako doteraz, civilné využitie Železničnej polície v podmienkach našej republiky.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce na záver rozpravy vystúpiť spravodajca? Nie.
Pán poslanec Orosz má procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Áno, ďakujem pekne. Dávam návrh v zmysle § 35 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, v mene poslaneckého klubu SDĽ a poslaneckého klubu SDK žiadam o prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu. Prestávku na poradu poslaneckých klubov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Polhodinu?
Poslanec L. Orosz:
15 minút.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky dvoch poslaneckých klubov vyhlasujem prestávku pred hlasovaním na 15 minút. Budeme pokračovať o... (Hlasy zo sály.) Dobre, budeme pokračovať o 10.00 hodine. Zvolávam predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície do traktu predsedu Národnej rady. Pokračujeme o 10.00 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, príďte do rokovacej miestnosti, zaujmite miesta, budeme pokračovať v 45. schôdzi.
Procedurálny návrh chce predniesť pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Predkladám procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tlači 857 preložilo na týždeň po 13. februári. Je to výsledok stretnutia predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície a je to v záujme vyjasnenia si niektorých sporných otázok v predloženom vládnom návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, dávam o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza hlasovať. Prosím, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a hlasovali neskôr. Čiže hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedený procedurálny návrh schválili.
V rokovaní 45. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom
návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 891. Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý pripravil výbor pre obranu a bezpečnosť, vám bol tiež rozdaný.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister Stank sa na schôdzi zúčastňuje po prvý raz od jeho vymenovania do funkcie za člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením takého dôležitého rezortu, ako je rezort obrany.
Dovoľte mi, pán minister, aby som vám zaželal veľa úspechov, aby sme vás privítali v Národnej rade a tešíme sa na dobrú spoluprácu. (Potlesk.)
Teraz, nech sa páči, uveďte bod programu.
Minister obrany SR J. Stank:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predovšetkým vám ďakujem za milé privítanie. Budem sa snažiť, aby moje pôsobenie na tomto poste bolo úspešné v čase, ktorý máme pred sebou.
Návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001 predkladám na rokovanie Národnej rady po prerokovaní a z poverenia vlády Slovenskej republiky.
Predložený materiál poskytuje ucelený prehľad o vojenských cvičeniach a o aktivitách, ktoré sa svojím charakterom blížia k cvičeniam plánovaným v roku 2001 za rezort ministerstva obrany. Podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky prináleží vysloviť súhlas s vysielaním ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Účasť príslušníkov a jednotiek armády na spoločných cvičeniach tvorí dôležitú súčasť zahraničnej vojenskej spolupráce vychádzajúcej z rozpracovaného programového vyhlásenia vlády a výrazne prispieva k splneniu úloh stanovených rezortu obrany v Národnom akčnom programe na členstvo Slovenskej republiky v NATO. Základný rámec spolupráce s alianciou v oblasti vojenských cvičení vytvárajú plány dvojstrannej spolupráce a program Partnerstvo pre mier, ďalej rozpracovaný v posilnenom a viacoperačnom partnerstve s ťažiskom položeným na splnenie cieľov interoperability vo výcviku vyčlenených jednotiek pre druhý cyklus plánovacieho a hodnotiaceho procesu. V predkladanom programe je v stručnej charakteristike uvedený cieľ cvičenia, termín vykonania a čas trvania, počet zúčastnených osôb alebo druh jednotky a krajina, v ktorej sa uskutoční. Vykonanie zahraničných cvičení uvedených v predkladanom materiáli nebude mať dodatočný vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Náklady spojené s vysielaním ozbrojených síl Slovenskej republiky na cvičenia v roku 2001 budú hradené z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne, páni poslanci,
prosím o schválenie predloženého programu vojenských cvičení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie prvého návrhu vo funkcii ministra v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím teraz pána poslanca Palka, predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
návrh programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil správu o výsledku prerokovania vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 23. januára 2001, vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
zvyčajne sme doteraz všetky podobné návrhy na schválenie vyslania našich príslušníkov schvaľovali tak, ako aj vidíme, že to prebieha dnes bez akýchkoľvek pripomienok, a návrh bol schválený. Boli sme zvyknutí, že zvyčajne Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vedelo pripraviť materiál tak, že okrem prerokovania vo výbore si nevyžadoval žiadnu inú otázku.
Dovoľte mi však porušiť tento systém a poviem aj prečo. Vieme, že v poslednom období cez médiá bola ohľadom našich vyslaných príslušníkov v iných súvislostiach na území bývalej Juhoslávie rozvírená určitá kampaň, ktorej sa teraz momentále nechcem venovať, ale pri tomto návrhu ma zaujali niektoré, by som povedala, cvičenia, niektoré vyslania. A to je Macedónsko, Azerbajdžan, Albánska republika. Ale otázka, ktorú položím, pán minister, chcem vás poprosiť, zaujímala by ma aj všeobecne pri všetkých ostatných týchto vyslaniach. Akým spôsobom sú príslušníci poistení pre prípad úrazu, pre prípad aj toho najhoršieho, čo môže pri podobných cvičeniach byť a čo sa pri podobných cvičeniach aj vyskytuje? Pýtam sa to v súvislosti s tým, znovu opakujem, lebo dostávam pri stretnutiach s občanmi v poslednom období podobné otázky. Bola to Národná rada, ktorá súhlasila s vyslaním určitých misií, čiže musí nás zaujímať, akým spôsobom sú ľudia, ktorých vyslanie schvaľujeme, štátom garantovaní.
Zaujímalo by ma aj to, akým spôsobom sa to deje pre prípad toho najhoršieho. Či máme aj to podchytené, akým spôsobom je zabezpečená rodina. Pretože mnohé z týchto vecí vlastne zostávajú pred verejnosťou skryté. Pýtam sa to aj v tej súvislosti, že vieme, že ministerstvo zahraničných vecí do dnešného dňa nevedelo vyriešiť otázku poistenia osôb, ktorí sú vysielaní v rámci ministerstva zahraničných vecí v hodnostiach skutočne najvyšších, ktorí zastupujú pána prezidenta v zahraničí, teda veľvyslanci, ako aj všetci ostatní pracovníci ambasád zo stránky zdravotného zabezpečenia.
Takže, pán minister, dovoľte mi, aby som položila túto otázku a prosila by som vás, nie je to interpelácia, je to v súvislosti s vyslaním, ktoré o chvíľu budeme schvaľovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister.
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR J. Stank:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
táto otázka je v tejto chvíli, ospravedlňujem sa za to, príliš odborná pre mňa, aby som mohol v detailoch na ňu odpovedať. Myslím si, že je to poistenie v tomto prípade štandardné, ale dovolil by som si pochopiť túto otázku ako súčasť, aj keď pani poslankyňa zdôraznila, že to nie je otázka v rámci interpelácie, ale, pani poslankyňa, keď dovolíte, ja by som ju takto pochopil a dovolím si vám navrhnúť písomnú odpoveď na ňu v rámci interpelácií. Čiže v tejto chvíli by som prosil, aby ste prijali takúto reakciu.
(Hlasy v sále.)
Viete, všetci sú poistení, všetky aktivity, ktoré zabezpečuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sú poistené. Máme takú zbežnú informáciu na túto tému, sú príslušníci, ktorí sa zúčastňujú na cvičeniach organizovaných v rámci programu Partnerstvo pre mier, sú na základe zmlúv, ktoré existujú, v rámci týchto zmlúv poistení a je ochránené alebo ochraňované ich zdravie a životy. Ale hovorím, myslím si, že si to vyžaduje veľmi detailné vysvetlenie a z tohto hľadiska si dovolím ešte aj detailnejšie na to reagovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Keď mi dovolíte, pán podpredseda, chcem len pre poslaneckú snemovnu povedať, že jednak je to ošetrené zmluvou, ku ktorej sme pristúpili, zmluvou SOFA. To je jedna vec. A druhá vec, ostatné náležitosti i z hľadiska pozostalých a tak ďalej sú dané zákonom 114 o sociálnom zabezpečení vojakov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem za dovysvetlenie na otázku pani poslankyni Belohorskej.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do snemovne, budeme hlasovať o súhlase Národnej rady s vyslaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nehlasujeme, ale zisťujem počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Prosím pánov poslancov, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom programu vojenských cvičení súvisiacich s vysielaním príslušníkov a jednotiek Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci bilaterálnej a multilaterálnej vojenskej spolupráce v roku 2001.
Ďakujem pánu ministrovi, pánu poslancovi Palkovi, spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje 5 návrhov zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister hospodárstva Ľubomír Harach. Pýtam sa snemovne, či by sme mohli dohodnúť taký procedurálny postup prerokúvania týchto bodov programu, že by pán minister odôvodnil jednotlivé návrhy, po odôvodnení by vystúpili spravodajcovia, bola by rozprava a potom by sme naraz hlasovali o všetkých prerokovaných návrhoch, ktorých predkladateľom je pán minister. Je všeobecný súhlas snemovne?
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
v súvislosti s tým by som chcel dať jeden procedurálny návrh, aby sme pri bodoch programu 12 a 13 zlúčili rozpravu aj úvodné vystúpenie pána ministra do jedného bodu, pretože ide o veľmi podobnú problematiku a navzájom sa dopĺňajú. Je to návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, o tomto návrhu dám hlasovať, ale s tým, že rozprava o návrhoch zákonov bude osobitne o jednom a o druhom.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, predpokladám, že hlasovanie o všetkých piatich materiáloch bude en bloc, spoločne. V tom prípade by to skutočne urýchlilo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prečítajte si rokovací poriadok. Ak ho nepoznáte, vysvetlíme vám ho s dostatočnou znalosťou.
Pán minister, nech sa páči, prosím, aby ste z poverenia vlády Slovenskečj republiky odôvodnili
vládny návrh zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch,
ktorý prerokúvame ako tlač 837.
Vládny návrh zákona ste dostali a k nemu máte aj návrh rozhodnutia predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi predložiť návrh zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch do prvého čítania.
Legislatíva Európskej únie v oblasti chemických látok a chemických prípravkov a z nej vyplývajúci acquis communautaire v sektore slobodného pohybu tovaru a životného prostredia je veľmi zložitá. Má prevažne technický charakter vyplývajúci z požiadaviek na ochranu zdravia, životné prostredie, priemysel, bezpečnosť pri práci a ochranu spotrebiteľa.
Hlavný dôvod prijímania acquis a aproximácie zákonov kandidátskych štátov, teda aj Slovenskej republiky, spočíva vo vytvorení podmienok na rozšírenie jednotného trhu a ochrany životného prostredia, ktoré majú vyústiť do prijatia kontrolného systému Európskej únie v oblasti chemických látok a chemických prípravkov v jeho celistvosti, nevynímajúc využívanie výsledkov práce, ktoré už na tomto poli dosiahla Európska únia. Vláda Slovenskej republiky, uvedomujúc si špecifické problémy Slovenska spojené s prijímaním acquis v sektore slobodného pohybu tovaru a životného prostredia, t. j. v chemickom odvetví, schválila návrh zákona 16. 11. a rozhodla o jeho predložení do ďalšieho legislatívneho pokračovania.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predkladaný návrh zákona vychádza z nariadenia smerníc Európskej únie. Do návrhu prerokúvaného zákona a do jeho vykonávacích predpisov bolo, je a bude ešte - najmä do vykonávacích predpisov - zapracovaných cca 90 právnych predpisov Európskej únie. Vedecko-technický pokrok v chemickom odvetví je neustále v pohybe a Slovenská republika musí počítať s tým, že predovšetkým vykonávacie predpisy k tomuto zákonu aj v dôsledku potreby transformácie právnych predpisov samotnej Európskej únie budú častejšie novelizované.
Prerokúvaný vládny návrh zákona je jedným zo základných predpisov v sektoroch slobodný pohyb tovaru a životné prostredie. Má veľmi dôležité postavenie v oblasti ochrany života a zdravia ľudí a životného prostredia. Túto skutočnosť si uvedomovali aj spracovatelia tohto návrhu a pri jeho spracovaní úzko spolupracovali s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom životného prostredia, zväzom chemického a farmaceutického priemyslu. Je potrebné pri tejto príležitosti takisto spomenúť aj zahraničných expertov z Nemeckej spolkovej republiky, Rakúska a Dánska. Príslušné orgány Európskej únie spracovateľom vládneho návrhu zákona poskytli takisto cenné rady, pripomienky i upozornenia.
Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, z pohľadu umiestnenia tovaru na zahraničnom, ale i na vnútornom trhu prerokúvaný návrh zákona zjednoduší našim exportérom a importérom situáciu, a to zjednotením právnych predpisov na trhoch Európskej únie aj v rámci OECD. Zároveň vytvára priestor pre malých a stredných podnikateľov na postupné prispôsobenie sa novým legislatívnym požiadavkám.
V prerokúvanom vládnom návrhu zákona je štátna správa v oblasti uvádzania chemických látok a prípravkov na trh riešená na základe využitia kapacít dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, to znamená, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo hospodárstva.
S minimálnymi nárokmi na štátny rozpočet predpokladáme potrebu objemu asi 9,4 mil. Sk na zriadenie špecializovaného pracoviska, špecializovaného orgánu, dá sa povedať, štátnej správy, centra pre chemické látky a prípravky. Uvedené finančné prostriedky na rok 2001 sú alokované v rozpočte Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, páni poslanci, panie poslankyne, prerokúvaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala alebo ich bude ratifikovať, alebo ich uznáva. Uchádzam sa preto o vašu dôveru pri prerokúvaní tohto zákona a jeho postúpenia do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Jánovi Šimkovi, ktorého vyzývam, aby sa vrátil do rokovacej miestnosti, lebo nemôžeme pokračovať.
Dostal som správu, že už ide, takže chvíľku strpenia, vážené panie poslankyne a páni poslanci.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa najprv ospravedlnil za svoje meškanie. Mám prosté ľudské problémy zdravotného charakteru, takže sa ospravedlňujem, že som meškal prvé minúty.
Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch (tlač 837) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 837) bol doručený poslancom dňa 8. decembra 2000, čím boli splnené podmienky, ktoré určuje § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku od pánov poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Dzurák. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Angelovičová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
dovoľte mi zaujať stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch. Osobne vítam tento návrh zákona. Minulý rok sme podobnú právnu normu schválili pre pôdohospodárstvo. Predložený návrh zákona je vypracovaný v ponímaní príslušnej právnej úpravy Európskej únie v oblasti voľného pohybu chemických látok a chemických prípravkov, tak ako to uviedol aj pán minister vo svojom odôvodnení. Jeho zavádzanie do života nebude ihneď a naraz. Podľa svojich vedomostí a poznatkov predpokladám, že to bude proces veľmi náročný a problematický a treba ho chápať aj ako postupný.
Mňa upútala prezieravosť predkladateľa tohto návrhu zákona, čo sa týka kontroly, posudzovania a hodnotenia chemických látok a chemických prípravkov na trh, a to: koordinácia a súčinnosť ministerstva hospodárstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva životného prostredia a ochrany prírody, ministerstva pôdohospodárstva a Centra úlohy medzinárodnej spolupráce v oblasti voľného pohybu chemických látok a chemických prípravkov.
Chemické látky, tak ako je uvedené v návrhu zákona, budú sa skúmať a určovať štandardnými metódami v laboratóriách a biologickými pokusmi na zvieratách, pretože ide o látky v podstate so škodlivými a toxickými účinkami na človeka a celkove na životné prostredie. Keď som povedala, že ide o látky so škodlivými účinkami, mala som na mysli aj karcinogénne a mutagénne.
K vecnej podstate vládneho návrhu zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch sa vyjadrím pri jeho prerokúvaní v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som uviedla v úvode svojho vystúpenia, osobne vítam predloženie tohto návrhu zákona na rokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky a budem hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani poslankyni.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Švec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tento zákon je veľmi dôležitý z hľadiska ochrany ľudského zdravia a z hľadiska ochrany životného prostredia. Dôležité je aj to, akým spôsobom sa štandardizujú metódy, ktorými sa testujú zdraviu škodlivé a prostrediu škodlivé chemické látky.
Čo mi v zákone chýba, je definovanie pracovísk, ktoré budú zodpovedné za testovanie chemických látok vzhľadom na to, že v Európskej únii existuje jasná direktíva, akým spôsobom sa tieto chemické látky testujú, ktoré metódy sa používajú a ktoré inštitúcie sú oprávnené chemické látky testovať. Na Slovensku je situácia veľmi komplikovaná tým, že oprávnenie na testovanie chemických látok majú inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou štandardných výskumných pracovísk. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby pán minister zaujal k tejto veci stanovisko a informoval poslaneckú snemovňu, ako túto záležitosť bude ministerstvo riešiť v prospech ochrany zdravia, v prospech podpory ochrany životného prostredia, ale aj v prospech našich integračných snáh do Európskej únie.
Ďakujem.