Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím pána predkladateľa, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Poslanec P. Brňák:

Takýchto otázok a väzieb na možno budúcu realitu územnej samosprávy na Slovensku by bolo určite viacej a určite o nich budú hovoriť aj moji kolegovia.

Ale neodpustím si položenie ešte jednej otázky. Možno chápať v zmysle bodu 18 návrhu novely ústavy novonavrhovanú možnosť pre vyššie územné celky združovať sa s inými vyššími územnými celkami tak, že toto združovanie sa bude diať vo vnútroštátnom, ale tiež medzinárodnom meradle?

Na záver k téme decentralizácie štátu chcem uviesť, že HZDS je za decentralizáciu štátu, a tým zároveň za posilnenie regionálnej či obecnej samosprávy, ale táto sa musí diať v hraniciach zachovania zvrchovanosti Slovenskej republiky, v hraniciach jednotnosti, teda integrity, a nedeliteľnosti, teda územnej celistvosti štátneho územia, tieto princípy sú jasne zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Treba povedať, že otázky trendov v oblasti decentralizácie štátu sú predovšetkým akademicky veľmi diskutované nielen v krajinách Európskej únie, ale tiež v asociovaných krajinách strednej a východnej Európy. Táto diskusia sa dotýka predovšetkým miery decentralizácie štátu a dilemy jeho možnej vertikálnej erózie. Navrhovaná ústavná úprava, predovšetkým územnej samosprávy, je zlá, nekonkrétna, zneužiteľná a pre Slovenskú republiku ako štát aj nebezpečná.

Ďalší blok navrhovaných ústavných úprav od bodu 27 sa dotýka poslaneckej imunity. V tejto súvislosti sa obmedzím iba na konštatovanie, že navrhovaná úprava spĺňa požiadavku populárneho ustanovenia, ale nespĺňa požiadavku na systémovosť celého riešenia problému poslaneckej imunity. Ak by som sa mal vyjadriť z pohľadu politického, tak musím povedať, že súčasní poslanci vládnej koalície v súčinnosti s niektorými vyšetrovateľmi Policajného zboru Slovenskej republiky zdehonestovali, zdiskreditovali a zdevalvovali ústavnoprávny inštitút poslaneckej imunity natoľko, že ak ho vypustíme z ústavy celkom, bude to možno lepšie ako to, čo sa v blízkej minulosti a súčasnosti v tejto oblasti deje na pôde parlamentu, ale aj mimo neho. (Potlesk.)

Moja ďalšia otázka na predklateľov sa dotýka bodu 28 a 77 návrhu novely ústavy, ktoré hovoria o tom, že funkcia poslanca zaniká, resp. prezident sudcu Ústavného súdu odvolá, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak nebolo rozhodnuté o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Ale potom je v druhej časti aj za úmyselný trestný čin, ktorý nebol podmienečne odložený. To napríklad znamená, že ak bol poslanec alebo sudca Ústavného súdu odsúdený za síce vážnejší trestný čin, ale bol podmienečne odložený, že naďalej bude vo funkcii. Ale ak napríklad bol odsúdený za menej vážny trestný čin, za ktorý napríklad dostal iba trest zákazu činnosti alebo peňažný trest, pretože aj tieto tresty je možné uložiť individuálne. Teda nie trest odňatia slobody, že to bude dôvod na zánik poslaneckej a sudcovskej funkcie? Je takýto postup správny?

Priznám sa, že zvláštne asociácie vo mne budí navrhovaný bod 34 návrhu novely ústavy, ktorým sa navrhuje doplniť do článku 86 nové písm. l), ktoré znie: "Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí vysloviť súhlas s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky." Chcem povedať, že pri ústavnej tvorbe musí existovať niečo ako historická pamäť, musí existovať niečo ako citlivosť a opatrnosť pri niektorých formuláciách. Pripomínam si v tejto súvislosti novembrové slová z tribún: "Nie sme ako oni." Pripomínam si v tejto súvislosti podľa môjho názoru protiprávne správanie sa exekutívy premiéra Dzurindu pri povolení preletov bojových lietadiel ponad našej územie do Juhoslávie. Pripomínam si v tejto súvislosti tiež dnešné vajatanie a pechorenie sa tejto vlády s kauzou Biľak a spol. Myslím si, že toto ustanovenie by mali podporiť a garantovať predovšetkým tí dnešní poslanci, ktorí súhlasili v roku 1968 s dočasným pobytom vojsk Varšavskej zmluvy na území ČSSR, či dnešného Slovenska. Toto by bola historická spravodlivosť. (Potlesk.)

V tejto súvislosti je hodné záujmu nás poslancov, ale tiež občanov Slovenska, keby predkladatelia jasne a zrozumiteľne uviedli, čo mali na mysli pri formulovaní tej časti nového písmena o) v článku 119, kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hranica právomoci parlamentu a vlády pri pobyte cudzích ozbrojených síl na našom území je neurčitá a nejasná. Požadujem od predkladateľov, keďže dôvodová správa k týmto konkrétnym otázkam je veľmi skúpa, aby vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmili, akú humanitárnu pomoc nám môžu cudzie ozbrojené sily poskytovať na území Slovenskej republiky a čo znamenajú mierové pozorovateľské misie cudzích ozbrojených síl na území Slovenska?

(Reakcia z pléna.)

Otázka stojí tak: Prečo v takých závažných situáciách pre Slovenskú republiku má rozhodovať vláda a nie parlament? Ak už vôbec má niekto rozhodovať, zvlášť pokiaľ u nás existuje parlamentná forma vlády. Neobstojí tvrdenie, ktoré ponúkajú predkladatelia v dôvodovej správe v rámci bodu 34, že týmto dôvodom je vyššia operatívnosť či časová efektívnosť. Možné riziká v novele ústavy navrhovaného postupu spočívajú v tom, že ak Slovensko bude mať ešte niekedy v budúcnosti takú servilnú a xenofilnú vládu, aká je dnes, tak budeme neustále obsadení cudzou humanitnou pomocou či mierovými pozorovateľskými misiami. (Potlesk.)

Nepochybujem o tom, že takto by sa premiérovi Dzurindovi vládlo oveľa ľahšie.

Ďalšia otázka stojí tak: Na základe akých, pre nás záväzných medzinárodných dokumentov vyplýva povinnosť stanoviť ústavné kritériá na vojenské obsadenie nášho územia cudzími ozbrojenými silami?

Ďalšia kapitola navrhovaných zmien sa dotýka Ústavného súdu. Chcem v tejto súvislosti zdôrazniť, že náš uhol pohľadu k zvýšeným právomociam Ústavného súdu a k jeho rozšíreniu je prirodzene determinovaný aj politickým správaním sa vládnej koalície pri poslednom kreovaní tohto sudcovského zboru, keď poslanci vládnej koalície neakceptovali z 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu ani jeden návrh opozície. Neprijateľná je pre nás predovšetkým možnosť Ústavného súdu pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov či ich častí. Neprijateľná je pre nás tiež právomoc Ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému zásahu štátu do ich práva na samosprávu, ak nie je obsahom ani rozsahom definovaný nový ústavný princíp samosprávy v samotnom ústavnom texte. Táto právomoc vyplýva z článku 127a návrhu novely ústavy.

Neprijateľné pre HZDS je tiež znenie bodu 62 návrhu, v rámci ktorého sa precizuje konanie o výklad ústavy alebo ústavného zákona. Naopak, po skúsenostiach z minulosti si myslíme, že výklad ústavy, ktorý má skôr politický dosah, by nemal patriť do právomoci Ústavného súdu, čo nakoniec podporili aj niektorí sudcovia dnešného Ústavného súdu počas návštevy ústavnoprávneho výboru na pôde Ústavného súdu.

V súvislosti s Ústavným súdom si dovolím položiť predkladateľom otázku. V bode 75 návrhu novely ústavy, ktorý sa dotýka nového odseku 4 článku 136, sa hovorí, že ak Ústavný súd odoprie súhlas, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu Ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené. Inými slovami to znamená, že všetci ústavní činitelia sú prípadnou imunitou potvrdenou Ústavným súdom chránení iba počas trvania funkcie stanovenej, ale sudcovia všeobecných súdov vlastne na celý život, keďže podľa návrhu budú vymenovaní na doživotie?

Bod 78 a nasledujúce sa dotýkajú všeobecných súdov. Vo všeobecnosti je možné povedať, že trend v posilňovaní nezávislosti a samosprávy súdnej moci na Slovensku je správny a Hnutie za demokratické Slovensko ho podporuje. V tomto smere nemáme problém podporiť pri politických rokovaniach zriadenie nového ústavného orgánu so silnejšími právomocami, teda Súdnu radu Slovenskej republiky, ktorý orgán viac ako doteraz zvýrazňuje nezávislosť a samosprávnosť jednej z moci v štáte. Ale ak hovoríme "A", musíme povedať aj "B". Tým "B" je skutočnosť, že ruka v ruke s posilňovaním nezávislosti samosprávy musí ísť aj zodpovednosť a povinnosti súdnej moci vo vzťahu nie k štátu a jeho orgánom, ale vo vzťahu k občanom tohto štátu.

V tomto smere má súdna moc značné rezervy, aj keď z hľadiska objektívnosti treba povedať, že stav sudcov na Slovensku je personálne poddimenzovaný a pracovné prostredie sudcov a súdov na Slovensku je veľakrát nevyhovujúce. Preto v ústavnom riešení súdnej moci na Slovensku by sme sa mohli napríklad inšpirovať justičnou reformou, ktorá prebieha dnes vo Francúzsku. Písal o nej v Justičnej revue aj docent Svák. Táto justičná reforma vo Francúzsku vychádza v prvom rade z požiadaviek a očakávaní občanov od justície a až na druhom mieste z predstáv sudcov či úradníkov. Tieto predstavy občanov sa pre účely tejto justičnej reformy vyprofilovali do troch orientácií. Najviac zdôrazňovali občania postavenie justície ako služby občanom. Potom zvýrazňovali justíciu v službe slobody a až nakoniec vnímali justíciu nezávislú, nestrannú a zodpovednú. Práve v tomto kontexte by podľa môjho názoru bolo vhodné, aby zároveň s posilnením prvku samosprávy a nezávislosti súdnej moci na Slovensku bol novelizovaný napríklad aj ústavný článok 141 v tom smere, že prioritným ústavným princípom súdnej moci na Slovensku je služba občanovi. Takto formulovaný ústavný princíp by vyvažoval základný zmysel a poslanie súdnej moci na Slovensku, ktorým je služba občanovi, s potrebou zabezpečenia prostriedkov na jeho dosiahnutie, ktorými sú tiež samospráva a nezávislosť súdnej moci.

Teraz poukážem na niektoré konkrétne otázky či výhrady viažuce sa na novú úpravu súdnej moci podľa predloženého návrhu. Prečo predkladatelia ústavne nedefinovali Súdnu radu Slovenskej republiky? Aký bude mechanizmus voľby ôsmich sudcov Súdnej rady Slovenskej republiky? Bude tam dominovať ako doteraz v iných veciach Združenie sudcov Slovenska, o ktorom nikto nevie, koľkých sudcov skutočne, nie fiktívne, zastupujú? Bude tam dominovať toto združenie sudcov, ktoré má zmluvný vzťah a je materiálne závislé od ministerstva spravodlivosti, teda od orgánu štátnej správy?

Ďalšia otázka vyvstáva v súvislosti s bodom 81, ktorý sa dotýka článku 142 a jeho nového odseku 4. Tento znie: "Zákonom možno zriadiť prostriedky a formy mimosúdneho riešenia sporov." Isteže je nevyhnutné uvažovať o nových možnostiach mimosúdneho riešenia sporov a dať tomu oporu aj v ústave, ale toto navrhované ustanovenie z hľadiska jeho obsahu neumožňuje. Toto nie je hmotnoprávne ustanovenie umožňujúce zriadenie nových, sudcom pomocných inštitútov na mimosúdne riešenie sporov. Uvedené znenie je ustanovením skôr procesnej povahy.

V súvislosti s bodom 83 novely ústavy, ktorý sa dotýka článku 144, sa v poslednej vete prvého odseku uvádza: "Rozsah imunity sudcov ustanoví zákon." Napriek tomuto zneniu existuje v bode 74 a 75 zmienka o tom, že o súhlase na trestné stíhanie a vzatie do väzby sudcu rozhoduje Ústavný súd. Súhlas na trestné stíhanie a vzatie do väzby je predsa v širších súvislostiach súčasťou imunity sudcu. Nie je v tom nejaký zmätok?

Musím tiež rozhodne protestovať proti formuláciám, ktoré sa nachádzajú v dôvodovej správe na strane 133 a 134 a ktoré sa dotýkajú bodu 84 návrhu novely, pretože tieto konštatovania sú podoby politickej a mítingovej, a nie vecnej a právnej. Odcitujem len časť tam uvedených nezmyslov, ktoré majú plniť charakter oficiálnej dôvodovej správy k Ústave Slovenskej republiky. Inak takýchto nezmyslov politickej povahy je v tomto texte oveľa viacej. Citujem: "Medzi sudcami bolo verejným tajomstvom, že viacerí tzv. štvorroční sudcovia sa snažili vyhýbať rozhodovaniu sporov, v ktorých ako účastníci vystupovali členovia vlády alebo im blízke osoby, napríklad žaloby členov vlády proti médiám na ochranu osobnosti, pretože mali obavy, že v prípade rozhodnutia pre nich nepriaznivým spôsobom to môže sťažiť ich prevolenie na neobmedzený čas." Koniec citátu.

Pán poslanec Kresák, uveďte jediný prípad štvorročného sudcu v minulosti, voči ktorému nastali dôsledky vami uvádzané. Skôr si myslím, že v tejto časti novely ústavy, ktorá sa dotýka súdnej moci, cítiť opätovne rukopis tiežodborníkov zo Združenia sudcov Slovenska, ktorí mimochodom vypracovali nedávno schválený zákon číslo 385/2000 o súdoch a prísediacich, ktorý po nadobudnutí účinnosti od 1. 1. tohto roku spôsobil a spôsobuje neuveriteľné množstvo zmätočných situácií a nezmyslov, ktoré si dnes prehadzujú ako horúci zemiak jednotliví autochtónni tvorcovia tohto zákona medzi sebou s tým, že každý z nich pripravoval iný paragraf zákona o súdoch a prísediacich, a teda nezodpovedá za dané zmätky. Aj toto je obraz stavu v riešení problémov nášho súdnictva.

Doslova unikátne ustanovenie tejto novely ústavy sa dotýka bodu 84, konkrétne článku 145 ods. 3, kde sa hovorí, že pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených zákonom. Ak si toto ustanovenie dáme do spojitosti s tým, že predseda Najvyššieho súdu má byť zároveň predsedom nového ústavného orgánu Súdnej rady Slovenskej republiky, ak si ďalej dáme do súvisu možnosť odvolania z akýchkoľvek dôvodov všetkých deviatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky, či už Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom, alebo vládou, každý z nich totiž volí, resp. vymenúva a odvoláva po troch členoch, dostaneme skutočný obraz "nezávislého" a samosprávneho orgánu súdnej moci, z ktorých ani jeden nemá právnu garanciu zotrvania v tejto funkcii po celý zvolený čas. Alebo inak povedané, každého z týchto desiatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky bude možné kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov vymeniť za servilnejšieho člena. Pokiaľ nebudú dôvody odvolania týchto štátnych funkcionárov v Súdnej rade Slovenskej republiky výslovne uvedené v ústave, pokiaľ nebudú mať títo funkcionári garantovaný čas svojho pôsobenia, pôjde v skutočnosti iba o politickú kamufláž, ktorou si vládna väčšina odfajkne ďalší problém, ktorý sa jej podarilo vyriešiť za účasti Združenia sudcov Slovenska.

Mimochodom takéto garantované pôsobenie v Súdnej rade Slovenskej republiky nebudú mať ani ôsmi sudcovia, ktorí taktiež môžu za doteraz neznámeho, nie ústavného, ale zákonného mechanizmu byť odvolaní vlastne z akýchkoľvek dôvodov. V tomto kontexte je doslova pokrytecké počúvať niektorých členov vlády a niektorých predkladateľov, keď hovoria, že otázka ústavného vyriešenia nezávislosti a samosprávy súdnej moci je takmer osudovým dôvodom schválenia tejto novely ústavy, pretože opak je pravdou. Ak prejde táto verzia ústavne nedefinovaného, personálne nestáleho samosprávneho a nezávislosť budúceho nového orgánu Súdnej rady Slovenskej republiky, bude to na neprospech samotných sudcov, bude to ďalšia štátna správa sudcov a súdov iba nie v bielom, ale v zelenom.

Ďalšia navrhovaná zmena sa dotýka v rámci bodu 90 nového článku 151a, v rámci ktorého má byť zriadený inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd, tzv. ombudsman. Ponechám teraz bokom úvahy o tom, že zrejme dôvodom vzniku tohto úradu bude politický sľub exprezidentovi Kováčovi. Hoci si naň brúsi zuby aj Strana maďarskej koalície a vlastne preto sa vytvára. Vedel by som si predstaviť zmysluplné pôsobenie tohto úradu aj u nás, ale nie za súčasných politických a spoločenských podmienok, ani za súčasného stavu právneho bezvedomia, ktoré na Slovensku vládne. Ak sa na Slovensku nemožno dnes domôcť vynútiteľnosti práva od orgánov, ktoré disponujú mocensko-represívnym aparátom, teda políciou, prokuratúrou a súdmi, ako možno očakávať, že úrad pripomínajúci z hľadiska jeho oprávnení "lampáreň" bude v niečom okrem odčerpania štátnych finančných prostriedkov úspešný? Navyše tento zásah do ústavy je podľa môjho názoru zase nesystémový, pretože ústavné vymedzenie ombudsmana by sa malo diať na pozadí úplného prehodnotenia orgánov ochrany práva, ktoré sú v Slovenskej republike upravované na rôznej právnej úrovni.

V súvislosti s navrhovaným bodom 91 je potrebné poukázať na účelovú zmenu článku 154b ods. 3, podľa ktorého fakticky dôjde k odvolaniu terajšieho predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kontext navrhovanej úpravy je mimo akejkoľvek pochybnosti politicky účelový a treba ho vidieť v kontexte doterajších snažení ministra spravodlivosti a vlády Slovenskej republiky - vymeniť osobu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nemôže byť predsa žiadnym právnym či, nebodaj, ústavným problémom, aby doterajší predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do konca svojho funkčného obdobia zastával funkciu predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, navyše ak je táto funkcia ústavne vymedzená spôsobom ex lege, a nie osobitnou voľbou.

Vo všeobecnosti možno ďalej konštatovať, že predložený text na viacerých miestach poukazuje na potrebu prijatia zákonov na vykonanie nových ústavných článkov. Napríklad v zmysle splnomocnenia článku 25 ods. 1, článku 141a ods. 5, článku 142 ods. 4, článku 145 ods. 2 a 3. Všetky tieto návrhy vykonávacích zákonov mali predkladatelia predložiť spolu s textom novely ústavy. Túto povinnosť si predkladatelia doteraz nesplnili.

Ďalej dôvodová správa na viacerých miestach prekračuje zdôvodnenie novonavrhovaných článkov, politizuje, a dokonca sa pokúša prejudikovať budúci, doteraz právne neriešený stav. A nakoniec finančné dosahy prípadného schválenia novely ústavy, tak ako sú uvedené v dôvodovej správe na strane 142 a 143, sú absolútne nedostatočné a nedôveryhodné.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, profesor Filips z Právnickej fakulty Masarykovej brnenskej univerzity hovorí, že stabilita obsahu ústavy predpokladá, že ústava nie je právny predpis na jedno volebné obdobie. To preto, že zakotvuje fundamentálne spoločenské vzťahy, základy zriadenia, na ktorom sa musí momentálna väčšina i menšina dohodnúť. Výsledky volieb, pokiaľ nie je zmena ústavy volebnou témou, by na ústavu nemali mať vplyv. Tak ako príznačne konštatoval pred viac ako 100 rokmi klasik nemeckého štátneho práva Labant: "Politické strany sa musia s ústavou naučiť žiť, a nie neustále bojovať o to, aká bude."

Návrh novely ústavy, tak ako je predložený, nebol predmetom volebnej témy žiadnej zo strán vládnej koalície. Návrh tejto novely ústavy nedisponoval a nedisponuje nevyhnutnou potrebnou odbornou oponentúrou. Návrh tejto novely ústavy nedisponuje ani podporov opozičných parlamentných strán. Návrh tejto novely ústavy neprijal okrem jedného žiadny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, navyše ani výbor gestorský. Návrh tejto novely ústavy je predmetom politickej korupcie a vydierania. Návrh tejto novely ústavy v ťažiskových ustanoveniach zakladá pre Slovenskú republiku do budúcnosti zdroj ústavnoprávneho a ústavnopolitického napätia. Návrh tejto novely ústavy cez viaceré ustanovenia prináša pre prax neoverený experiment. Návrh tejto novely ústavy je pre Slovensko zlý a treba ho odmietnuť.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážení členovia vlády,

Hnutie za demokratické Slovensko verejne deklaruje záujem dohodnúť sa na sanačnej novele Ústavy Slovenskej republiky. Ak hovorím o dohode, mám na mysli politickú dohodu ako prvý krok a vypracovanie textu sanačnej novely ústavy ako druhý krok. Za pokus vládnej koalície o dohodu v žiadnom prípade nemožno považovať ultimátum vládnej koalície vzťahujúce sa ku konkrétnemu textu, ktorý máme dnes na stole. Túto verziu poslanci za HZDS nepodporia. Nepodporia ju nie preto, že sa im hrozí politickým dôchodkom, ak by hlasovali inak, mimochodom toto je včerajší slovník pána Bugára a premiéra Dzurindu, ktorí adresovali poslancom Strany maďarskej koalície a SDK a SDKÚ, ktorí by nechceli podporiť návrh novely ústavy. Keď vlastne obaja potvrdili, že títo poslanci sa na budúcu volebnú kandidátku nezaradia. Poslanci za HZDS túto novelu ústavy nepodporia preto, že je tam neuveriteľné množstvo nášľapných právnych, politických a spoločenských mín, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska antistabilizačné.

A pretože vládna koalícia propagandisticky zneužíva tento text novely ústavy ako priepustku do neba, je potrebné z našej strany ešte raz jasne aj pre poslancov vládnej koalície zrozumiteľne povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko plne podporuje vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO. Vláda premiéra Dzurindu to síce hlasnejšie neustále proklamuje. Naposledy v rámci tzv. Dzurindovho trojmetrového diplomatického lobingu na raňajkách s americkým prezidentom, ale praktickými krokmi nás táto vláda v skutočnosti od Európskej únie a organizácie NATO vzďaľuje.

V prípade, ak bude tento text novely ústavy schválený, Hnutie za demokratické Slovensko si vyhradzuje do budúcnosti právo legálnym a legitímnym spôsobom uskutočniť zásadnú revíziu Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štrnásti poslanci, posledný pán Gašparovič. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia,

vo vystúpení Petra Brňáka zaznelo obrovské množstvo nekvalifikovaných a nepodložených tvrdení...

(Hlasný smiech v sále.)

... a, žiaľ, aj osobných invektív na všetkých predkladateľov novely ústavy. Chcem povedať, čo je základným cieľom vystúpenia Petra Brňáka. Cieľom je vyvolať strach a paniku z novely Ústavy Slovenskej republiky.

(Reakcia poslancov z pléna.)

Používa na to tradičné zbrane, ktoré zaberajú na Slovensku. Strach zo zahraničia a strach z maďarskej iredenty. Všetky tvrdenia, ktoré Peter Brňák povedal vo svojom vystúpení, sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť. Prirodzene, nie v dvoch minútach, ktoré mám k dispozícii vo faktickej poznámke. Aj preto som sa prihlásil do rozpravy až v druhej časti a budeme, nielen ja, ale všetci navrhovatelia veľmi trpezlivo vysvetľovať podstatu a obsah vystúpení opozičných poslancov. Treba povedať to, že schválenie novely Ústavy Slovenskej republiky je v národnoštátnom záujme Slovenskej republiky, je v záujme občanov tejto republiky, a preto nechceme prijať hodenú rukavicu, aby diskusia bola konfrontačná, treba jednoducho vysvetľovať veci a dať jasne najavo, že vaše vystúpenia sú falošné a pokrytecké.

HZDS dopredu povedalo, že nepodporí túto novelu Ústavy Slovenskej republiky. Z toho hľadiska je úplne prirodzené, že ju budete kritizovať, pretože musíte jednoducho zargumentovať vaše konečné hlasovanie. Aj z tohto hľadiska myslím si, že občania budú chápať, že vaše vystúpenia sú falošné a pokrytecké.

(Reakcia poslancov z pléna.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci z HZDS, chcem vám pripomenúť, aby ste si všimli napríklad to, že keď vystupuje váš poslanec, ostatní tu nekričia. Reagujú na to, v tom momente každý z vás kričí. No, to nie sú spôsoby!

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Ja by som na základe toho, čo povedal pán poslanec predo mnou, sa chcela vrátiť k začiatku, keď sa o novele ústavy začalo hovoriť. Už sme tu spomenuli, že bola vytvorená komisia na prípravu ústavy. Ja sa pamätám na to, keď táto komisia hneď v deň, keď bola schválená, vystúpila v Slovenskom rozhlase, pretože vtedy som tam sedela aj ja a vtedy sa hovorilo zo strany dnešných predkladateľov, že pôjde iba o malú novelu, kde sa budú upravovať iba potrebné veci. Už vtedy som prejavila určitý pesimizmus a obavu, že to tak nebude, pretože som sa obávala ambícií jednotlivých právnikov, ktorí novelu budú predkladať, že teraz sa naozaj budú chcieť stať otcami nejakej novej ústavy. To tu spomenul predo mnou aj pán poslanec Brňák a ja si myslím, že presne toto sa stalo. To množstvo pracovných verzií, ktoré sme ani nie že dostávali na stôl, ale museli sme ich vymámiť vždy od niekoho, pretože sme už ani nevedeli, ktorá verzia 20. alebo 25. existuje. To množstvo pracovných verzií, ktoré neustále rozširovali novelizáciu jednotlivých článkov ústavy, svedčí o tom, že skutočne pri príprave novely bol do popredia dávaný určitý politický lobizmus. Každý sa tam snažil presadiť si to svoje.

Stotožňujem sa s pánom predrečníkom, že sú tam veci, ktoré môžu viesť k ohrozeniu suverenity štátu, aj keď, samozrejme, pán poslanec Orosz s tým nesúhlasil. Tvrdí, že tu vyvolávame nejakých maďarských duchov. Pán poslanec Orosz, vaše meno svedčí o tom, prečo hovoríte tak, ako hovoríte.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Langoš.

Poslanec J. Langoš:

Nech mi Všemohúci odpustí slová, ktoré poviem teraz. Ale na hrubú dieru - hrubá záplata. Tento vlastenec, ktorý sa tu bil do pŕs, ešte pred 11 rokmi sa aktívne podieľal na výkone moci štátu, ktorý kolaboroval s cudzím okupačným vojenským režimom - Sovietskym zväzom. My sme si svoju zvrchovanosť a suverenitu vybojovali dvoma aktmi: pádom komunistickej diktatúry a odchodom vojenských okupačných jednotiek z nášho územia. Keď ma tento vlastenec spomenul vo svojom prejave, dlhom a nudnom, musím povedať, že pri jednom i druhom akte som sa osobne aktívne zúčastnil.

Dámy a páni, tak ako je známe, že verejne najčastejšie o Bohu hovoria ateisti, tak posledných jedenásť rokov som presvedčený, že na Slovensku o vlastenectve najviac hovoria kolaboranti, bývalí kolaboranti. Kolaborant môže do konca života sa búchať do pŕs, že je vlastencom, ale dokázať to môže len v jedinej situácii a jediným spôsobom. Ja verím a dúfam a som presvedčený, že Slovensko už nikdy svojich kolaborantov nebude vyzývať k takému činu vlastenectva.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brňák hovoril o jednom z tých troch momentov, ktoré naplnili radosťou a hrdosťou môjho kolegu Langoša. Kolega Langoš ich teraz vymenoval. Skutočne, tie tri momenty boli: pád komunizmu, podpis zmluvy suverénneho Česko-Slovenska s bývalou okupačnou mocnosťou Sovietskym zväzom a vojenské cvičenie letky Spojených štátov, ktorá prišla na územie suverénnej Slovenskej republiky, odlietala, zaplatila a verme, že sa vráti do krajiny, ktorá bude členom toho istého zväzku, ako sú Spojené štáty.

Samozrejme, HZDS - Ľudová strana sa najnovšie, už asi tri dni, bije do pŕs, ako je za vstup Slovenskej republiky do NATO a do Európskej únie. Tento obrat dokonca požehnalo aj najjasnejšie slnko z Elektry. Pravda je, že pre mnohých členov hnutia sú tieto tri udalosti ťažkou psychotraumou, z ktorej sa do smrti celkom nespamätajú. Pád komunizmu, suverenita demokratického Česko-Slovenska a Slovensko ako člen NATO je pre nich vážnym a ťažko prekonateľným problémom. Očividne by ich viac naplnil hrdosťou prílet ťažkotonážneho lietadla, lebo iné by neuviezlo riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu, ktorý sa v neblahej ére ich vlády vybral do Moskvy, aby tam podpísal zmluvu o spolupráci s nástupcami KGB. Áno, napriek všetkým vyhláseniam o vôli na cestu do Európy, toto je to, čo poslancov HZDS máta, a je to tiež to, čo poslanca Jána Langoša napĺňa radosťou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Vážení občania,

začala sa hra, ktorej cieľom je akosi diskreditovať HZDS. Ja verím, že sa na to dívate a že zistíte, kde je tá pravda. Ale, samozrejme, budem reagovať na pána poslanca Brňáka.

Veľa zákerných vecí je v návrhu tejto ústavy, a ako to povedal aj pán Brňák, sú ohrozením slovenskej štátnosti, priamym ohrozením slovenskej štátnosti a ľudia, ktorí predo mnou dvaja hovorili, boli a sú ohrozením tejto štátnosti aj dnes. To je samozrejmé. Ale ja chcem spomenúť to, čo je najzákernejšie na tejto ústave a čo si pán Kresák s pánom Oroszom a ešte s tými ďalšími tvorcami do nej zakomponovali. To je zvýšenie právomoci Ústavného súdu. Inými slovami povedané, to, čo ste spravili v tejto ústave, to je zabezpečenie si moci nad Slovenskom aj po vašom nevyhnutnom páde po voľbách v roku 2002. Pretože tam ste rozhodli, že Ústavný súd, dvaja z troch sudcov, ktorí budú rozhodovať o nejakom zákone prijatom už po voľbách, môžu zablokovať tento zákon nekonečne dlho. A keďže vieme, ako sa dostali a kto sa dostal do tohto Ústavného súdu, nikde na svete nemáte taký pomer, že by všetci ústavní sudcovia okrem jedného boli príslušníkmi koalície. Nikde na svete taký nie je. Tak si chcete zabezpečiť touto novou zákonnou zmenou aj moc po prehratých voľbách.

Musíte vedieť, že idete od desiatich k piatim, ekonomicky, politicky, že skutočne vediete Slovensko do záhuby, a preto chcete do tejto ústavy prepašovať takúto zákernú vec.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vrátil k ústave a k tomu, čo povedal pán poslanec Brňák. Faktom je, cez všetky invektívy, faktom je, že neprebehla všeľudová diskusia o ústave. 95 % ľudí, dovolím si tvrdiť, sa prvý raz dozvie niečo o tejto ústave, resp. o návrhu novely ústavy z tohto priameho prenosu. 95 % ľudí nie je vlastne oboznámených s tým, čo ich vlastne čaká a keby táto ústava mala prejsť, čo čaká nielen ich, ale aj ich deti. To je jedna vec. Myslím si, že dnes by tu mali sedieť a v prvom rade hovoriť o ústave, resp. mať dôveru hovoriť o ústave, ľudia, ktorí, aby som sa medicínsky vyjadril, nemajú celoživotnú traumu zo Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Kolega Brňák presne popísal tie problémy, ktoré sú uvedené v návrhu ústavy. Ústava je zákon najväčšej sily. Je to zákon zákonov. A tak by sa k tejto ústave malo aj pristupovať, s veľkou úctou a rešpektom. Ak chceme robiť zmeny v ústave, tak tieto zmeny by mala pripravovať vláda v súčinnosti s odborníkmi, a nie na politickú objednávku. A tento návrh by vláda mala predložiť na verejnú diskusiu občanom Slovenskej republiky. Nepovažujem za šťastné riešenie novelizovať ústavu cestou poslaneckého návrhu, a to cestou koaličných poslancov. Ústava Slovenskej republiky má mať platnosť pre všetkých občanov Slovenskej republiky, a teda by mala mať podporu aj všetkých poslancov Národnej rady. Preto považujem za veľkú chybu, že k jej príprave neboli prizvaní odborníci aj za opozíciu. A čo je najsmutnejšie, s Ústavou, opakujem, s Ústavou Slovenskej republiky sa doslova kupčilo. Je to skutočne veľmi zlý signál pre občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

patrím medzi tých, ktorí boli aj pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Aj vtedy boli rôzne názory na koncepciu ústavy, ale ako si pamätám, atmosféra sa niesla v znamení vážnosti chvíle a bola dôstojná. Chcel by som preto poprosiť pána poslanca Cupera, aby si do budúcnosti odpustil také veci, ako je hrubá urážka predsedu parlamentu, ako je pokrikovanie.

K tomu, čo povedal pán poslanec Brňák, by som chcel povedať, že áno, ústava je nielen právny, ale aj politický akt, závisí aj od spoločnej vôle politických strán a nemali by sme nikto z tých, ktorí sme tu boli v roku 1992, myslieť, že ústava z tohto roku je nejaký náš majetok, že to je niečo sväté, ktoré už nemôže podľahnúť zmene. Obávam sa, že niektorí poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko sa dostávajú presne do tej polohy, za ktorú kritizujú poslancov tých strán, ktoré vtedy z rôznych dôvodov neboli pri ústave, alebo hlasovali proti ústave. Nenechajte sa vtlačiť do podozrenia, že v podstate žiarlite na to, že vaše historické dielo, pri ktorom ste boli prítomní, si teraz niekto dovolil nebodaj zmeniť.

Ešte by som chcel poprosiť pána poslanca Brňáka, nestrašme sa tu Európskou úniou. Z vášho výkladu, pán poslanec, vyplynulo, ako keby normy, princípy, na ktorých funguje Európska únia, jej členské štáty, boli čosi na míle vzdialené od demokratickej Ústavy Slovenskej republiky. Ako keby po vstupe do Európskej únie tak Slovensku hrozilo, že prijmeme nejaké normy, ktoré budú v rozpore s demokratickými základmi tejto ústavy. Myslím si, že by sme mali diskutovať vecne a pokojne. Zachovajme, prosím, dôstojnú atmosféru.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Brňák veľmi detailne a veľmi precízne analyzoval predložený materiál a spravil to nanajvýš odôvodnene, pretože materiál, o ktorom rokujeme, nebol kladne schválený ani v jedinom výbore Národnej rady. Ani v jedinom. Finančný výbor na to, aby prijal nejaké uznesenie, tak musel stiahnuť poslanca Bajana, čím sa stal presne taký istý ťah, ako Česi na zvolenie Václava Havla potrebovali strčiť do väzenia Sládka. Takže sa neoháňajte tým, že tento materiál bol kýmsi prerokovaný. Nebol! Že bol pripravovaný kolektívne, to tiež nie je pravda. Tento materiál, ktorý je tu predložený na prerokúvanie, to je nová verzia ústavy úplne iného štátu, ktorý pripravovala a ktorý navrhovala súčasná vládnuca chunta. A ja použijem presne tento pojem, pretože ide o chuntu, ktorá pracuje metódami chunty a metódami nátlaku a vydierania. Pripomeniem iba to, čo ste vystrájali s poslancom Ďuračkom, ako bol tlačený k stene, aby tu bol prítomný a aby hlasoval. Za akú cenu? Aké dialógy boli vedené s ďalšími poslancami, aby... Sládeček, pardon, Sládeček. Aké boli tlaky robené na ďalších poslancov, ja ich tu nejdem menovať, pretože ich nechcem škandalizovať. Nezaslúžia si to, ale zaslúžia si to plne tí, ktorí na nich tieto tlaky robili.

Dámy a páni, tí, ktorí máte traumu z existencie Slovenskej republiky ako takej, tak vystupujete tu so zúrivou nenávisťou voči tým, ktorí o túto republiku sa zaslúžili, ktorí za ňu hlasovali. A nech pán poslanec Weiss sa neoháňa národoveckým cítením Strany demokratickej ľavice. Vo federálnom parlamente hlasoval, z vtedajšej Komunistickej strany, za ústavné rozdelenie štátu iba jeden jediný poslanec vtedajšej Komunistickej strany Slovenska. Takže neoháňajte sa tým, že ste spoluvlastníkom tohto štátu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Brňák tu predniesol množstvo odborných argumentov. Je mi však ľúto, že počas jeho prejavu tu sedelo tak 28 až 30 poslancov z 90, ktorí majú túto novelu ústavy podporiť. Zrejme odišli tí, ktorí nechcú, aby sa nejako pôsobilo na ich svedomie, boja sa perzekúcie, a preto radšej nie sú prítomní na prerokúvaní novely ústavy. Zostali tu iba tí...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, vy ste sa vypli.

Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Muškovej.

(Reakcia z pléna.)

Vypli, áno, vypli, nie vypili, ale vypli.

Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni.