Středa 7. února 2001

Poslanec J. Kvarda:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pani poslankyňa Malíková, podľa Ústavy Slovenskej republiky článku 2 ods. 1 štátna moc pochádza od občanov, to znamená, od všetkých občanov tejto republiky, teda aj od Slovákov, Maďarov, Rómov, Rusínov, Nemcov, Bulharov, Židov a tak ďalej a túto moc vykonávajú prostredníctvom svojich poslancov, teda aj prostredníctvom poslancov SMK, neberte nám to, prosím vás.

Podľa článku 3 ústavy ods. 1 územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Preto nie je potrebné strašiť vyššími územnými samosprávnymi celkami a dokonca ani Podunajskou alebo Komárňanskou župou. Podotýkam ešte, pani poslankyňa Malíková, že vládou prijatá koncepcia reformy verejnej správy hovorí o unitárnom štáte, a nie o federálnom štáte. V čom sú alebo kde sú korene vašich obáv? No pravdepodobne v ideológii národnej výlučnosti. Nám je to cudzie, prosím vás.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Peter Weiss vystúpi s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

Poslanec P. Weiss:

Keď som počúval vystúpenie pani poslankyne Malíkovej, tak som si kládol otázku, čo by asi v politike robila, keby sme si odmysleli jej večné každodenné nadávanie na Maďarov, chrlenie ohňa a síry. Pani Malíková, to bolo vystúpenie klasického nacionalistu, ktoré ste nám predviedli, a tón vášho vystúpenia, obsah vášho vystúpenia podobne ako vaše hrubé urážky na adresu vysokého komisára OBSE pána van der Stoela prednedávnom len dokazujú, že každá vláda, v ktorej by bola strana pod vaším vedením, nevyhnutne by zaviedla Slovensko do izolácie. Už aj pre vášho zmluvného partnera v opozícii pre Hnutie za demokratické Slovensko ste neprijateľným partnerom pre budúcu vládu. Myslím si, že ak budete pokračovať v tomto tóne, štýle politiky, obsahu politiky, tak si určite iných partnerov do budúcej vlády nezískate.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči - faktická poznámka.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že vystúpenie pani Malíkovej presne zapadalo do rámca toho, čo tu riešime, t. j. Ústavu Slovenskej republiky, a tým, že jednoducho povedala a načrtla niektoré problémy, ktoré sú v predkladanom materiáli.

To, že vyvolala búrku nevôle, je len prirodzené z politického štiepenia, ktoré dnes v parlamente sedí, a že hovorila najviac o národnosti maďarskej, je len preto, že v parlamente sedí len národnosť maďarská zastúpená klubom SMK. Keby tu sedeli aj Rusíni, Ukrajinci a Rómovia a ďalšie národnosti, ktoré takisto majú čo hovoriť do národnostnej politiky, tak by sa dotkla zrejme aj týchto problémov a pravdepodobne by hovorila aj o rizikách, ktoré vznikajú v súvislosti s riadením týchto procesov. Žiaľbohu, slovenský politický systém neumožňuje týmto menšinám dostať sa do parlamentu skôr, kým sa nezmení zákon alebo kým si ľudia neuvedomia vo voľbách, čo sa vlastne deje. A práve preto pani Malíková hovorila tým, ktorí zastupujú národnostné menšiny, a to je práve klub SMK. Aj keď pani Malíková nie je taký rečnícky ekvilibrista ako pán Dzurinda, povedala veľmi podstatné veci a myslím si, že veľmi dobre. Pokiaľ bude v slovenskom parlamente zastúpená nacionalistická strana SMK, tak tu bude aj SNS a je to politické vyváženie. Ale my vám navrhujeme jedno riešenie, HZDS je takisto hnutie, ktoré prijme týchto dvoch, a tým sa národnostný spor skončí, fúzujte sa do HZDS.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky pani poslankyne Malíkovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Malíková:

Myslím si, že na pána Krajčiho, na jeho poslednú vetu reagovať nebudem, na to bude reagovať on prostredníctvom oficiálneho oslovenia.

Pán Kvarda, čo sa týka na vašu adresu, vaše slová sú: "Územná autonómia posilňuje vnútornú integritu každého štátu a dáva možnú účinnosť podieľať sa menšinám na správe vecí verejných," takže trochu nebuďte v rozpore sám so sebou.

Pán poslanec Weiss, som skutočne rada, že sa z vás stáva európsky politik, ale mali by ste otvoriť okná do Európy a zistili by ste, že okrem vašej Socialistickej internacionály vznikla Európa národov, Európa konzervatívnych národných strán, kde Slovenská národná strana má a bude mať priestor, ale vy si môžete obliekať tričko od komunistu až po neviem koho, aj tak budete stále červený.

Ešte na adresu pána Kresáka. Keď ste začali súkromné vzťahy, chcela by som sa opýtať: Je ešte váš svokor stále na výslní alebo už je niekde mimo? Ja sa zoznamujem aj so zákonmi Ruskej federácie, pán Kresák, ale vy nepoznáte Ústavu Slovenskej republiky a to bol jeden z dôvodov, prečo vás pán prezident nemenoval do funkcie sudcu Ústavného súdu. Preto ste si teraz vytvorili okienko a zvýšili väčší počet ústavných sudcov, asi sa tam chcete ešte uhniezdiť.

Pán poslanec Dolník tu spochybňuje nejaké moje otázky, to preto, lebo neviete odpovedať. (Hlasy a smiech v sále.) Dolník je vždy na Slovensku muž, takže jednoducho asi teda neviete odpovedať, nemáte na čo.

Pán Bugár, uvidíte, kde skončí naša česť, ale vaša koaličná sa skončila tým, že ste predali o 30 mld. lacnejšie Slovenskú sporiteľňu. A koľko ste za to dostali? Môžete ma zase dať trestne stíhať, ako pán poslanec Palacka za nevinnú otázku, prečo tak predal vo výpredaji systém GSM.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, navrhovatelia pán poslanec Orosz, Kresák, Šimko a Hrušovský mi oznámili, že v súvislosti s počtom prihlásených a doterajším priebehom rozpravy o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky prijali rozhodnutie, že na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bude skupinu navrhovateľov zastupovať so všetkými právami vyplývajúcimi z rokovacieho poriadku Národnej rady nielen poslanec Peter Kresák, ale aj poslanci Orosz a Ivan Šimko.

Pokračujeme v rozprave. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi pani poslankyňa Záborská.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Záborská:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán premiér,

členovia vlády,

páni predkladatelia,

pán spravodajca,

kolegyne a kolegovia poslanci,

na fungovanie štátu je potrebné vytvoriť legislatívny rámec, právne normy, ktoré stanovujú pravidlá ako pre štát, tak aj pre jednotlivého občana. Všetky nižšie právne normy sa odvíjajú od základného zákona, ktorým je ústava. Prijímanie ústavy alebo jej zásadná novela je pre každý štát a jeho obyvateľov významnou udalosťou, a to nielen preto, že sa príležitosť tvoriť ju alebo zásadne novelizovať nenaskytne často, ale hlavne preto, lebo štát a jeho obyvatelia manifestujú pred svetom spoločný hodnotový systém, teda spoločnú bázu základných hodnôt a presvedčení, pre ktorý sa rozhodli a ktorému chcú podriadiť všetky nižšie právne normy. Takýto moment prežívali politici a občania Slovenskej republiky doteraz dvakrát, ak neberiem do úvahy malé novely ústavy. Bolo to takmer pred 9 rokmi a je to v týchto dňoch.

Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vrátila k historickým dňom roku 1992 a vtedajšiemu postoju poslancov Kresťanskodemokratického hnutia k navrhovanému textu ústavy. Podľa našej mienky vtedajší predkladatelia dostatočne nevymedzili hodnotovú sústavu a pod cyrilo-metodským dedičstvom, ako sa môžeme ďalej presvedčiť, neboli jednoznačne myslené kresťanské princípy. V návrhu boli i odborné právne nedostatky, ktoré sa odvtedy niekoľkokrát prejavili napríklad stavom bez prezidenta. O tieto skutočnosti sa opieral postoj poslancov Kresťanskodemokratického hnutia k predkladanému zneniu ústavy. Tento postoj jednoznačne vyjadrili nedvojzmyselnou formuláciou - hlasujem proti predloženému návrhu ústavy, to znamená len toľko - som proti jej formálnemu zneniu, nie som však proti uskutočneniu slovenskej štátnosti.

Je preto falšovaním historickej reality, keď sa do protokolu zaznamenalo: poslanec XY hlasoval proti Ústave Slovenskej republiky. Takáto formulácia a ostatné tendenčné opatrenia pri hlasovaní mali za následok, že veľká časť slovenskej verejnosti prijala tézu, že poslanci KDH a celé hnutie je zásadne proti existencii slovenského štátu, proti realizácii slovenskej štátnosti. Ak by platila logika, že ten, kto je proti zneniu ústavy, je a priori proti existencii štátu, muselo by platiť, ako to povedal jeden z vtedajších poslancov, že ten, kto je proti cestovnému poriadku, je aj proti železniciam.

Na úvod som hovorila o dôležitosti vymedzenia hodnotovej sústavy pred prijatím zákonov a najmä ústavy. Európa a Slovenská republika, ktorá je jej organickou súčasťou, sa hlási k judaisticko-kresťanským hodnotovým tradíciám. Tieto hodnoty pomohli zabrániť dezintegrácii západných demokratických spoločností. Na báze spoločnej viery mohol politický a sociálny život dosiahnuť vysoký stupeň harmónie. Už niekoľko rokov ale vidíme odmietanie tradičných morálnych hodnôt, a to aj hodnôt spätých s úlohami a postavením rodiny a jej fungovania. Rodina je tým, čo stabilizuje spoločnosť a čo zabezpečuje jej biologickú reprodukciu. Ak tradičná fungujúca a osvedčená rodina stratí svoju prestíž a hodnotu, dostávame sa na pôdu utópie, v rámci ktorej sa strácajú aj iné hodnoty, až k ohrozeniu kultúry a biologického prežitia vôbec.

Na Slovensku sme zaplatili krutú daň v podobe straty celých generácií, ktoré sa stratili využívaním či zneužívaním prijatého tzv. interrupčného zákona. Komunizmus nám i okolitým socialistickým krajinám priam brutálne vnútil zákon o umelom prerušení tehotenstva, v našom prípade už v roku 1957. Dovtedy zákon proti prirodzenému právu na život platil len v totalitnom Sovietskom zväze. Tento zákon bol neskôr novelizovaný v roku 1986. Žiaľ, aj krajiny s rozvinutou demokraciou prijali obdobné zákony, napríklad Francúzsko v roku 1972 a Spojené štáty americké v roku 1973. Doteraz bolo využitím týchto zákonov u nás skončených podľa presných údajov Slovenského štatistického úradu viac ako 1 300 tisíc tehotenstiev. Viac ako polovica z tohto počtu - tento počet zahrnuje vekovú škálu od 0 do 43 rokov - by už bola ekonomicky aktívna, vyrábala by hodnoty, čo by znamenalo zisk pre štátny rozpočet.

Ešte niekoľko údajov. Vieme, že niektoré druhy antikoncepcie vyvolávajú potrat. V priemere od roku 1980 je na Slovensku 150 tisíc až 200 tisíc užívateliek akýchkoľvek foriem antikoncepcie, keď si zoberieme, že u 10 % antikoncepciou bol takto vyvolaný potrat, je to cca 300 tisíc potratov za necelých 20 rokov. Ešte ďalší údaj, ktorý stojí za pozornosť. Percento detí narodených mimo manželstva stúplo od roku 1990 do roku 1999 viac ako o 100 %. Pred 10 rokmi to bolo 7,6 %, 16,9 % v roku 1999, zatiaľ čo živonarodených detí za rok bolo 94 633 v roku 1980 a 56 233 v roku 1999.

Môžeme hovoriť o slobode voľby, ale štatistiky jasne ukazujú, že potraty ohrozujú existenciu a prežitie štátu a národa. Ohrozujú preto, že sa rúti penzijný systém, zdravotný systém, pretože demografický vývoj je jednoznačne negatívny. Chcem pripomenúť cteným prítomným, že na Slovensku sa uskutočňujú potraty hlavne u manželov, resp. partnerov, ktorí majú byt alebo dom, zväčša obaja pracujú a pritom očakávajú len svoje druhé, resp. tretie dieťa. Navyše je toto dieťa, toto očakávané dieťa zdravé. Indikácie z krajných a hraničných dôvodov, ako sú znásilnenie, incest, genetická chyba, malformácia, teratogenné príčiny, predstavujú všetky spolu sotva 1 %.

Predchádzajúci totalitný režim sa dokonale podpísal pod zrelativizovanie základnej pravdy vo vedomí spoločnosti, že totiž ľudský život sa skutočne začína počatím. A práve táto relativizácia hodnoty ľudského života sa dostala hlboko do spoločenského vedomia. Len si uvedomme - pri našej populácii potratiť takmer 1 300 tisíc ľudských embryí. V priebehu dvoch generácií bola zasiahnutá minimálne každá druhá rodina, a to je na celej veci to najtragickejšie alebo, ak chcete, najdramatickejšie.

Samozrejme, Slovensko musí urýchlene začať zlepšovanie sociálnej situácie mladých rodín, zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva, pomoc pri nadobúdaní dôstojného bývania, ocenenie materstva a výchovy detí v rodine. V tom sa určite všetci zhodneme. Neschopnosť prijať dieťa v rodine majú aj oveľa bohatšie krajiny sveta, ako je Slovensko, napríklad Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a Nemecko. V týchto krajinách sa rovnako využíva interrupčný zákon proti vlastnej rodine, hoci sociálna sieť, dostupnosť zamestnania a bývania, vyššie zárobky a tým aj vyššia životná úroveň tam bezpochyby jestvujú. Je tu však jeden spoločný menovateľ a to je morálny relativizmus a s ním spojená všeobecná kríza hodnôt ako výsledok ateistického socializmu na Východe a praktického konzumného materializmu na Západe.

Narušenie rovnováhy v populačnom vývoji má ďalekosiahle dôsledky. Nebezpečnosť zníženej pôrodnosti je o to vážnejšia, že jej ekonomické a sociálne dôsledky sa v prvých rokoch prejavujú ako pozitívne zmeny, kým nepriaznivé dôsledky, ktoré sú o určitú fázu posunuté, nie je možné okamžite odstrániť bez tvrdých zásahov do jestvujúceho systému sociálneho zabezpečenia. Dlhodobé dôsledky sú negatívne a v určitých situáciách môžu byť katastrofálne napríklad pri existencii systému dôchodkového zabezpečenia založeného na priebežnom financovaní, aký máme v Slovenskej republike. Tento je totiž rozhodujúcim spôsobom závislý od počtu ekonomicky produktívneho obyvateľstva a nevytvára žiadne rezervy. Tento pomer sa v Slovenskej republike z roka na rok zhoršuje. V roku 2010 bude minimálne o 13 % dôchodcov viac, ale pri existujúcom systéme príjmy do Sociálnej poisťovne budú o 23 % nižšie.

Najmenej konfliktným riešením tejto kritickej situácie je zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja a poklesu pôrodnosti, inými slovami, odstránenie bariér, ktoré odrádzajú rodiny od rozhodnutia pre dieťa. Okrem prinavrátenia dôstojnosti materstvu, reformy daňového, zdravotného a sociálneho systému s možnosťou výhodných odpisov pre viacdetné rodiny nás čakajú zákony, ktoré budú garantovať psychické, sociálne a finančné zabezpečenie matkám, ktoré sa rozhodnú porodiť aj nechcené a neplánované dieťa, napríklad s možnosťou adopcie po narodení. Uvedomme si pritom, že tí, čo zodpovedne plodia a rodia deti, a najmä viacdetné rodiny do budúcnosti predstavujú živiteľov celej spoločnosti.

Ak teda zoberieme do úvahy všetko, čo som dosiaľ povedala, rozhodli sme sa, že pri predkladaní novely otvoríme aj článok 15 Ústavy Slovenskej republiky. Život je totiž prvotná hodnota človeka, ktorá si zasluhuje aj účinnú ústavnú ochranu. Súčasné znenie článku 15 Ústavy Slovenskej republiky je viacznačné a vágne, najmä pokiaľ ide o nenarodený ľudský život. Vo svojom dôsledku to umožňuje interpretácie, ktoré sú v rozpore so základným ľudským právom na život a, takpovediac, vzduchom článku 15 Ústavy Slovenskej republiky.

Napríklad súčasný odsek 1 článku 15 diferencuje medzi výrazom "každý" vo význame "človek", "osoba", podobne ako "nikto" a "niekto" a výrazom "ľudský život", resp. "ľudský život pred narodením". Ak by sa totiž týmito výrazmi nechcel vyjadriť rozdiel, bola by druhá veta prvého odseku zbytočná. Nepriamo sa tým vyjadruje, že ľudský život pred narodením nespadá alebo aspoň nie úplne pod kategóriu každý. To potom pripúšťa interpretáciu, ktorú urobil Najvyšší súd USA v prípade Roe versus Wade v roku 1973, keď vyhlásil, že nenarodené deti nie sú osobami, a preto nemajú ústavné práva. Dôsledky tohto rozhodnutia sú v Spojených štátoch amerických otrasné a predstavujú dnes problém, ktorý najviac polarizuje americkú spoločnosť.

Ďalej odsek 4 článku 15 umožňuje formulovať zákony, ak o tom rozhodne jednoduchá väčšina hlasujúcich v parlamente, ktoré predstavujú výnimku z platnosti predchádzajúcich odsekov. Záludnosť odseku 4 je v tom, že umožňuje výnimky, ktoré sú na jednej strane želateľné, napríklad tie, ktoré spadajú pod nevyhnutnú obrannú krajnú núdzu a oprávnené použitie zbrane, avšak aj tie, ktoré sú problematické alebo neželateľné, špeciálnym prípadom je zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva.

Z uvedených dôvodov predkladám tento pozmeňujúci návrh podpísaný 30 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa pozmeňujúceho návrhu článok 15 znie:

"(1) Každý má právo na život.

(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3) Úmyselné ukončenie nenarodeného ľudského života sa nepripúšťa. Právo matky na liečbu smerujúcu k záchrane jej života sa pritom zaručuje.

(4) Trest smrti sa nepripúšťa.

(5) Nie je porušením práv podľa odseku 1 a 2 tohto článku, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné."

Uvedomujeme si, že tento pozmeňujúci návrh možno vyvolá negatívnu odozvu u určitej časti poslancov našej snemovne, ba i u určitej časti verejnosti do značnej miery ovplyvnenej nedostatočným alebo jednostranne filtrovaným posúvaním informácií. Avšak napriek tomu sa nazdávame, že aj navrhované znenie článku 15 je prejavom princípu, ktorý nás, povedané slovami Chestertona - "oslobodzuje od ponižujúceho otroctva byť dieťaťom svojej doby".

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky. Do 20 mám zapísané presne, tak nech sa páči, ešte ďalej. Po číslo 20 mám zapísané, môžete to posunúť, Halmeš bol posledný, dvadsiaty. Pani Tóthovú už mám vpredu, ona sa hlásila hneď s pani Čižmárikovou. Ste zapísaná, ja som mal len do 20. Tak 27 prihlásených, prečítam, asi to pôjde do Guinnessovej knihy rekordov: Čižmáriková, Tóthová, Aibeková, Hofbauer, Slavkovská, Keltošová, Angelovičová, Palko, Andrassy, Jarjabek, Finďo, Kadlečíková, Brocka, Orosz, Halušková, Zelník, Gajdoš, Rakús, Mesiarik, Halmeš, Belohorská, Drobný, Muránsky, Kolláriková, Cuper, Brňák a Moric posledný 27. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Čiže pani poslankyňa Čižmáriková - ako prvá.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Čižmáriková:

Ďakujem za slovo.

Chcem reagovať na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Záborskej o zákaze úmyselného skončenia nenarodeného života. Musím sa priznať, že do poslednej chvíle som verila, že Kresťanskodemokratické hnutie zváži svoju politickú zodpovednosť a nebude iniciovať tento postoj nad pôvodný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Som sklamaná a so mnou tisíce žien a mužov na Slovensku, že takto natvrdo formulovaný zákaz umelého prerušenia tehotenstva KDH predsa len predložilo. Prekvapuje ma, že v mene klubu KDH to naniesla žena lekárka, pani poslankyňa Záborská.

Je to veľmi citlivá téma. Nikomu neberiem jeho presvedčenie, som vrcholne tolerantná, ale členovia Strany občianskeho porozumenia vnímajú predložený pozmeňujúci návrh KDH na článok 15 Ústavy Slovenskej republiky ako vytĺkanie politického kapitálu, ako tvrdý prešľap proti ľudským právam žien. Konkrétne čísla, fakty a postoje za zachovanie doterajšieho právneho stavu uvediem vo svojom vystúpení v rozprave. Strana občianskeho porozumenia je občianska strana, ktorá chce budovať a aj buduje modernú spoločnosť. Zákaz úmyselného skončenia nenarodeného ľudského života je krokom späť a SOP nepodporí žiadne spiatočnícke kroky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem sa vyjadriť k myšlienke pani poslankyne, ktorú uviedla v tomto znení: "Vtedajší navrhovatelia ústavy v roku 1992 nedostatočne vyjadrili hodnotovú sústavu štátu." Pani poslankyňa, nemôžem s vami súhlasiť. Jednou zo základných hodnotových sústav štátu je aj celistvosť územia. Platná ústava je tak formulovaná, aby celistvosť bola zachovaná. Už sa tu o tomto citlivom probléme diskutovalo. Dovoľte mi, aby som vám prečítala návrh ústavy, o ktorej rokujeme, konkrétny článok, ktorý podľa mňa ako právničky dáva základ obáv, ktoré boli tlmočené poslancami predo mnou.

Článok 66 uvádza: "Obec má právo združovať sa s inými obcami." To je v poriadku, ale rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Pýtam sa, prečo nie je v tomto znení jasne povedané, že vyššie územné celky sa môžu združovať jedine s vyššími územnými celkami na území Slovenskej republiky. Veď predsa vy ste chceli, aby sme boli konkrétni. Konkrétne uvádzam, prečo nesúhlasím s názorom pani poslankyne.

Ďalej sa chcem vyjadriť k jej návrhu na interrupciu. Nemôžem súhlasiť, aby v tejto ekonomickej situácii nemali ženy právo sa rozhodnúť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa, ja sa úplne stotožňujem s tou časťou vystúpenia, kde ste hovorili o hodnote rodiny. Naozaj, táto hodnota je potláčaná a, bohužiaľ, práve aj touto vládou finančnými opatreniami. Nedivte sa, že sa znižuje populácia na Slovensku, keď vlastne mladé rodiny nemajú možnosť získať byt a nemajú možnosť ani žiť na slušnej úrovni. A, pani poslankyňa, čo sa týka článku 15, prekvapuje ma, že doteraz KDH, a je v parlamente už 11 rokov, nepredložilo novelu zákona o interrupciách. Sedím tu deviaty rok, v priebehu tých rokov od roku 1992 nebol predložený. V roku 1990 bol predložený, vtedy sa diskutovalo, pani poslankyňa, ale od roku 1992 nebol predložený do parlamentu takýto návrh zákona, preto ma prekvapuje, že ste nevyužili, nie vy, ale vaši predchodcovia, právo poslancov a nesnažili sa o takúto zmenu.

Čo sa týka článku 15, ten nebol samoúčelný. Je prevzatý z medzinárodných dokumentov a obsahuje ho aj ústavný zákon z roku 1991 a je to vlastne prebraté z Listiny základných práv a slobôd. Pani poslankyňa, vy musíte vedieť, že existujú mnohé medzinárodné dohovory, napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ale aj veľmi dôležitý Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Čiže keď na jednej strane hovoríte v ústave o tom, že sa máme prispôsobovať medzinárodným zmluvám, tak na druhej strane chcete tento článok zmeniť v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Ja vám toto právo neberiem, ale potom zvážte, čo je pre vás najdôležitejšie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ďakujem.

Pani poslankyňa, hovorili ste o schvaľovaní ústavy a o nekonečnom pripomínaní KDH, že ste nehlasovali za ústavu. Domnievam sa, že to vôbec nie je kameň úrazu. Kameň úrazu bol omnoho skôr, keď sa hlasovalo o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Kresťanskodemokratické hnutie hlasovalo proti zvrchovanosti Slovenskej republiky. Takisto vo federálnom parlamente všetci poslanci klubu Kresťanskodemokratického hnutia hlasovali proti ústavnému zániku spoločného štátu, aj keď slovenská a česká politická scéna sa na tom už dohodla. Takže toto predchádzalo hlasovanie o ústave, ktorej ste sa dotkli vy, ktoré podľa môjho názoru je až na treťom mieste tej problémovej oblasti.

Čo sa týka počtu nenarodených detí na Slovensku, viete, pre mňa je ohromením, že od roku 1989, keď padol režim tzv. nedemokratického štátu a teraz je údajne demokratická spoločnosť, na Slovensku za toto obdobie sa nenarodilo takmer 400 000 detí vedome a zámerne, detí zdravo počatých, ktoré sa však nenarodili práve v tomto údajne demokratickom systéme. Domnievam sa teda, že chyba je kdesi úplne inde než v legislatíve. Chyba je v hodnotovom systéme, ktorý sa nepodarilo zmeniť a nepodarilo sa ho pozitívne zvrátiť. Mrzí ma, že spovednice a kazateľnice chrámov sa nepremenili na tribúny hlásania morálky, ale na tribúny boja proti HZDS. Pes je zakopaný nie v legislatíve, ale je zakopaný v zlom a nesprávnom hodnotovom prístupe všetkých občanov k tomuto veľmi chúlostivému problému, akým je počatý ľudský život.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Mňa zaujali tieto časti vystúpenia pani poslankyne. V prvom rade hovorila o tom, že sa u nás strácajú tradičné morálne hodnoty. S tým plne súhlasím. Ale tu by si mali "kádeháci" dať ruku na srdce, pretože práve oni doviedli do parlamentu poslancov nie zo svojej strany, ale z inej strany, ktorí sú tvrdými vyznávačmi americkej kultúry, ktorá dehonestuje našu kresťanskú kultúru. Pani poslankyňa, toto by vám malo prekážať.

Potom ďalej pani poslankyňa hovorila o tom, že základom spoločnosti je rodina. S tým sa tiež dá plne stotožniť, ale pýtam sa, čo "kádeháci" robia v prospech rodiny. Samozrejme, je zlý demografický vývoj, ja sama by som si priala, aby sa demografický vývoj zlepšil. Ale čo pre to urobila táto vláda? Podali ste vy nejaké návrhy zákonov napríklad na to, aby sa zvýšili materské príspevky, alebo nejaký návrh zákona, aby bola predĺžená časová hranica materskej dovolenky, aby sa ženy mohli starať o narodené deti? Podali ste nejaký zákon na to, aby sa naozaj zlepšila sociálna situácia ľudí? Ako majú mladí ľudia rodiť deti, keď nemajú kde bývať, keď nemajú žiadne sociálne istoty? Ako majú rodiť deti, ktoré čaká neistá budúcnosť? Veď napríklad uvažujete o tom, že sa zavedie školné. To všetko, myslím si, tých mladých ľudí odrádza od toho, aby mali, dajme tomu, okrem jedného dieťaťa ešte ďalšie deti. Čiže, myslím si, že toto všetko je oveľa dôležitejšie ako zaviesť do novely ústavy zákon interrupcie.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

dovoľte mi, aby som do tejto emotívnej diskusie vniesla niekoľko suchých čísel. Podľa štatistík počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku sa neustále znižuje a Slovenská republika a Holandsko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou umelého prerušenia tehotenstva v Európe vôbec. Slovensko zo všetkých postkomunistických krajín v súčasnosti má takisto najnižší počet umelých prerušení tehotenstva, čo, samozrejme, nás nemôže utešiť, ale fakty sú také.

Takže ak v roku 1988 bolo na Slovensku 49 847 umelých prerušení tehotenstva, v roku 1999 to bolo už 18 141, čiže ak sme klesli pod 20 000 ročne, zaradili sme sa k vyspelým západným európskym krajinám, ktoré majú, ako hovorila pani poslankyňa, už od konca päťdesiatych, resp. šesťdesiatych rokov pomerne liberálne interrupčné zákony. Myslím si, že treba zasa vecne dodať, že aj tie percentá, ktoré ste uvádzali, pani poslankyňa, počet detí narodených mimo manželstva, uviedli ste, že za posledné obdobie stúplo toto percento zo 7,6 na 16,9, myslím si, že aj toto dokazuje zodpovedný prístup matiek a rodiny ako takej, ak si ženy trúfajú aj mimo manželstva priviesť dieťa na svet. Takže treba sa na to pozerať z rôznych uhlov pohľadu a ja takisto nemôžem podporiť takto striktne postavenú formuláciu článku 15.

A k vyspelým krajinám len toľko, pani poslankyňa. Áno, aj Spojené štáty, aj Škandinávia majú čoraz menej detí napriek vysokému ekonomickému štandardu. Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo chcú medzinárodnú adopciu a chceli by aj deti zo Slovenska.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Angelovičová.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda,

ctená snemovňa,

k problému populácie a rozvoju, ku ktorému sa vyjadrila pani poslankyňa Záborská, vypovedajú veľmi adresne konferencie OSN, ktorých všetky závery podpísala aj Slovenská republika, predtým Česko-Slovensko. Na jednej z týchto konferencií, ktorá sa konala v Káhire v roku 1994, bol prijatý akčný program OSN, ktorý v kapitole 2 stanovuje, že ľudská bytosť sa rodí slobodná a rovná dôstojnosti a právu.

Podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu v súlade s prijatým programom: Po prvé, by sa ľudská bytosť rodila neslobodná, t. j. pre pokoru, poslušnosť, utláčanie a zneužívanie. Po druhé, ako bude mať práva, keď o nej budú rozhodovať iní, len nie ona sama? A po tretie, predloženým pozmeňujúcim návrhom sa eliminuje aj rovnosť práva.

Vrátim sa ešte k akčnému programu OSN. V celom dokumente sa nespomína, že ľudský život vzniká v okamihu spojenia pohlavných buniek ako dôvod na odmietnutie umelého prerušenia tehotnosti. Vznik života je výsledok procesu. Európska konvencia o ľudských právach a biomedicíne nestotožňuje plod s ľudskou bytosťou. Ani medzinárodné právo neuznáva status plodu ako osobnosti. Toto je podstata, prečo poslanci SDĽ odmietajú a nepodporia predložený pozmeňujúci návrh. Mne osobne je veľmi ľúto, že pokles pôrodnosti KDH zužuje iba na umelé prerušenie tehotnosti. Prinajmenšom je to zavádzajúce.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

atmosféra prijímania novely ústavy prebieha v atmosfére, ktorá je ako obyčajne zápasom medzi koalíciou a opozíciou, ale vystúpenie mojej kolegyne Anky Záborskej sa z tohto rámca vymyká.

Návrh, ktorý predložila, nesmeruje skutočne proti nikomu. Je to čistý návrh za život, za ochranu života, a treba zdôrazniť akého života, života nevinného. My, čo sa nám dostalo výsady narodiť sa, my sme chránení ústavou. Naše životy sú chránené ústavou. O to sme sa postarali. A pritom sa nedá povedať o našich životoch, že sú nevinné, pretože máme na rováši už všeličo. A predsa máme taký vysoký stupeň ochrany. O čo väčší stupeň ochrany aj v ústave by si zaslúžil život nenarodený, nevinný?

Ja by som chcel v tejto chvíli vyjadriť iba jedno, svoju radosť a hrdosť na to, že som členom strany, ktorá bráni život a ktorá ho bráni aj napriek všetkým útokom, ktoré voči nám zaznievajú a budú zaznievať. Chcel by som sa poďakovať svojej kolegyni Anke Záborskej a vyjadriť radosť z toho, že som jej kolegom, a chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že v tomto storočí sa s praxou, ktorá sa nazýva eufemisticky umelé prerušenie tehotenstva, skončí, o tom som pevne presvedčený a myslím si, že keď sa tak stane, potom ľudia budú menej pohodlní, ale viac zodpovední a lepší. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem, pán predseda.

Nadviažem na to, s čím skončil pán Palko, lebo neviem, o akom storočí hovoril, ale tento návrh mi pripomína, ako keby sme sa chceli vrátiť späť do 10. - 11. storočia, keď žena bola považovaná za najväčšie zlo. Ale chcem ho upozorniť, že žijeme v 21. storočí. Aj keď sa stotožňujem s tým, že interrupcia je zlé riešenie, je to najzávažnejšie rozhodnutie v živote ženy matky. Ale ak zakážeme interrupciu, myslím si, že to bude ešte horšie, lebo ženy budú obchádzať tento zákon, budú sa snažiť porušovať ho. Dôkazom je najmä susedné Poľsko, kde zrušením možnosti interrupcie sa rozbehla veľká interrupčná turistika a robí sa interrupcia načierno, robí sa v pivniciach a ohrozuje život ženy, život matky.

Myslím si, že žena, ktorá vyznáva kresťanské hodnoty a je proti interrupcii, nepotrebuje žiadny zákon, ktorý by jej zakazoval takýto krok, a bude mať dieťa bez toho, či v parlamente prijmeme, alebo neprijmeme takýto zákon. Myslím si, že treba hľadať riešenie v celkom inej rovine, v rovine výchovy a vzdelávania mladej generácie. Interrupcia je emotívna vec, je to vec vierovyznania, názoru a nie je to vec, ktorá by súvisela s každodenným životom občana, s jeho ekonomickou, sociálnou situáciou. Tu treba hľadať všetky problémy, prečo dnes mladí ľudia nechcú mať deti, prečo sa dnes mladí ľudia boja zakladať si rodiny.

A posledná poznámka, ktorú chcem k tejto otázke, ktorú predložilo KDH, povedať. Myslím si, že pozornosť by sme mali skôr sústrediť do vzdelávania mladej generácie, mali by sme urobiť oveľa prístupnejšie antikoncepčné prostriedky, pretože to je dnes z pohľadu mladej generácie najväčší problém, problém, ktorý vnímajú svojimi očami.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo.

Vážená pani poslankyňa Záborská,

prestaňte sa už konečne historicky vyvinovať z vášho nepodporenia Slovenskej republiky presne v čase, keď Slovenská republika vznikla. Je to proste historická pravda, bolo to tak, biele nikdy nebude čierne a čierne nikdy nebude biele. Máte na to 5 miliónov svedkov pri televíznych obrazovkách. Celé prijímanie, celý vznik Slovenskej republiky, legislatívy v tej chvíli bol v priamom prenose Slovenskej televízie. Tak skutočne vám nerozumiem a pri tomto to v tejto chvíli vôbec nie je podstatné, pretože Slovenská republika existuje a naozaj to nie je problém, o ktorom by sme mali teraz hovoriť.

Čo sa týka druhej časti vášho vystúpenia, v rámci druhej časti ohľadne problematiky umelého prerušenia tehotenstva, myslím si, že by ste sa v prvom rade mali porozprávať so ženami, a myslím si, že aj v konečnom dôsledku len ženy by mali o tomto rozhodnúť, pretože je to naozaj problém, ktorý sa v konečnom dôsledku týka len žien, ich zdravotného stavu, ich pohľadu na život a tak ďalej a tak ďalej.

Obávam sa, že keby váš návrh zákona prešiel, skutočne by sa umelé prerušenie tehotenstva stalo kšeftom pre niekoľkých mastičkárov, lebo si myslím, že potratov by nebolo menej a dostali by sa do celkom inej polohy. Zažil som to v rokoch 1976 - 1977, keď som bol na štúdiách v Taliansku a mnoho talianskych žien - pretože v Taliansku bolo umelé prerušenie tehotenstva zakázané - chodilo tajne do zahraničia, skutočne tajne do zahraničia a do takého zahraničia, kde umelé prerušenie tehotenstva bolo povolené.

Okrem toho si myslím, že v tejto chvíli umelé prerušenie tehotenstva nie je najzávažnejším problémom tejto spoločnosti...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Finďo.

Nech sa páči.

Poslanec J. Finďo:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení televízni diváci,

nešťastím civilizovaného sveta je, že sa postupne presúva reprodukčný potenciál do krajín s nízkou životnou úrovňou. Ale veľmi ma nepotešila skutočnosť, že v tejto snemovni predstavitelia KDH, ktoré je pre mňa určitým stelesnením morálnych zástojov v určitých oblastiach a ktoré si veľmi za to vážim, priniesli práve agendu prerušenia ťarchavosti na rokovanie o novele ústavy. Tiež ma prekvapuje, že sa prerušenie ťarchavosti spája s politikou podpory rodiny. Ja si dokonca dovolím tvrdiť, že to má pramálo spoločné s politikou podpory rodiny.

Prvý problém, ktorý tu vidím, nie je problém v pravom zmysle slova sociálny. Problém, prečo naše ženy nerodia a prečo naši ľudia sa neberú, mladí ľudia sa neberú, neuzatvárajú manželstvá, nie je v ich chudobe, nie je v sociálnom prostredí, v ktorom žijú. Je to jednoducho európsky trend, je to trend sekularizácie, relatívne veľkého egoizmu, individualizmu. Ľudia nechcú odovzdať svoj život rodine, ale chcú žiť sami pre seba, chcú si užívať mladosť. Je tu promiskuita, ktorá je veľmi rozšírená a ktorá bráni ľuďom v tom, aby uzatvárali seriózne manželské zväzky. Chcem upozorniť na to, že nepomôže zlepšeniu populácie alebo populačnej schopnosti to, keď zakážeme interrupcie. V Turecku Turci, ktorí prišli do Nemecka, v nasledujúcej generácii mali rovnaký počet detí ako Nemci, ktorí, ako vieme, vymierali napriek tomu, že majú blahobyt.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP