Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, je mi ľúto, že práve dnes mám odlišný názor, ako si ho prezentovala ty vlastne v pozmeňujúcom návrhu KDH, a mrzí ma, že práve KDH chce položiť takýmto návrhom schválenie novely ústavy na krehký ľad. Okrem toho v tejto chvíli KDH prispieva ešte k väčšej polarizácii občanov našej krajiny, ktorá je aj tak vysoká, nehovoriac už o tom, že sa týmto návrhom podpisujete aj pod polarizáciu nás žien poslankýň. To sa teraz máme začať deliť na svätice a na tie zlé, a to len preto, že v svetonázorových otázkach máme iný názor, ako majú ženy z KDH, alebo možno len preto, že sme úprimnejšie? Veď aj my život dávame, aj my si ho vážime, odsudzujeme rinčanie zbraní a, tak ako sa patrí, s láskou sa staráme o svojich potomkov, prípadne sa už nevieme dočkať našich vnúčatiek.

Pýtam sa však, prečo KDH siaha po novelizácii ústavy práve v tomto prípade. Na to, aby ste dosiahli vami deklarovaný cieľ, stačí číra novela príslušného zákona. Ale to vy predsa musíte veľmi dobre vedieť. V každom prípade je v tejto chvíli prekvapených mnoho slovenských mužov a žien, pričom väčšina slovenských žien podľa prieskumov si takúto zmenu neželá. Veď ani vyspelá Európa nekráča cestou nelegálnych prerušení tehotenstva. Prečo by sme to mali byť my, ktorí by sme mali slovenské ženy priviesť na cestu zakázaných, neodborných zákrokov, donútiť ich k potratovej turistike a celý národ prikryť plášťom pokrytectva. Ak chceme zvýšiť pôrodnosť, robme to inými opatreniami, sociálnymi prístupmi a riešeniami a neurobme tak ako poľské poslankyne, že dovolili ženy kriminalizovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážení kolegovia,

zdá sa mi nespravodlivé pri dnešnom právnom stave, ak ženu, ktorá porodí dieťa a odhodí ho na ulici, nazývame krkavčou matkou, hoci to dieťa môže byť adoptované a môže urobiť niekoho šťastným. Napríklad 11 % manželských párov na Slovensku je bezdetných. Medzi návrhmi, ktoré máme pri novele ústavy, sú aj také návrhy, ktoré volajú po tom, aby štát zabezpečoval ústavne zvýšenú ochranu istých druhov rastlín, voľne žijúcich živočíchov, preto si myslím, že je celkom na mieste, keď KDH vychádza s návrhom o tom, aby sme sa postarali o zvýšenú ochranu života. To, že je plod v tele matky ľudským životom, predpokladám, dnes nespochybňuje nik. Dokonca aj ústava dnes v článku 15 hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Dámy a páni, ľudský život v tele matky nie je nádor. To nie je choré oko, ucho alebo ruka. Ak taká žena rozhoduje o plode, ona nerozhoduje o svojom živote. Ona rozhoduje o inom živote.

Dámy a páni, moja kolegyňa poslankyňa Záborská hovorila o sociálno-ekonomických dôsledkoch interrupcií. Chcem povedať, že to je len jedna časť negatívnych dôsledkov demografického vývoja. Ona nehovorila o tom, že je evidentný vplyv vykonávania interrupcií, negatívny vplyv na rozklad morálky, na oslabovanie stability rodiny, na duševné zdravie žien po interrupcii, dokonca na rast kriminality. Sú nepriame dôsledky v zdravotníctve, čo, samozrejme, znamená zvýšené investície v súvislosti s liečbou rôznych komplikácií. Ak nie- ktorí z vás hovoria o bezpečnom potrate, je to nezmysel.

Predseda NR SR J. Migaš:

Páči sa mi spôsob, ako sa vedie diskusia o tomto bode, vecne, bez invektív a dehonestácie. Preto som mu aj takto umožnil jednu vetu povedať.

Pán poslanec Orosz sa hlási s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Vážené kolegyne, kolegovia, je legitímnym právom skupiny poslancov predložiť podľa rokovacieho poriadku pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavy. Je takisto legitímnym právom skupiny navrhovateľov podľa toho istého zákona uplatniť právo podľa § 94 ods. 3 zákona, v zmysle ktorého nie je možné hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý je nad rámec predloženej novely.

Chcem už teraz povedať, že minimálne ja a Peter Kresák uplatníme toto oprávnenie vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložila pani kolegyňa Anka Záborská. Inými slovami, o tomto návrhu sa nebude pri rokovaní o tomto návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky hlasovať.

Z tohto hľadiska považujem za bezpredmetné ďalej o tejto téme pri rozprave diskutovať. (Potlesk.) Chcem povedať, že problematika ochrany života pred narodením a problematika umelého prerušenia tehotenstva je príliš zložitá a citlivá spoločenská téma, ktorá nie je dostatočne prediskutovaná. Z toho hľadiska nepovažujem za dobré, že sa táto téma otvorila na rokovaní o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. A tobôž by bolo veľmi zlé, keby sme o tomto návrhu hlasovali, lebo zase väčšmi rozdeľuje spoločnosť. Myslím si, že máme veľa iných vecí, ktoré nás rozdeľujú. Toto len stupňuje polarizáciu spoločnosti. Preto sme sa tak rozhodli, že nedáme hlasovať o tomto návrhu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Halušková.

Poslankyňa J. Halušková:

Ďakujem za slovo.

Myslím si, že to, čo teraz povedal pán poslanec Orosz, potešilo veľa žien, ale ja by som sa predsa len k interrupcii chcela napriek tomu všetkému vyjadriť. I keď ju osobne pokladám za krajnú možnosť, myslím si, že táto možnosť musí vždy ostať na ženách, a to aj pre prípad, že niekedy by niekto chcel znova zákon o interrupcii otvoriť.

Povedzme si, aké dôvody väčšinou bývajú kvôli interrupciám. Sú to dôvody zdravotné, sociálne a, pravda, aj morálne. Čo povedať k zdravotným? Viete, niekedy zamrazí, keď sa s niekym bavím o tejto otázke a názory sú také, aj keď ide o ohrozenie matky, že plod treba donosiť. A predstavte si, tá matka už môže mať dve-tri deti. Kto sa potom o ne bude starať? Aj také názory sú. Druhá vec je sociálna. Tí, čo majú peniaze, keby taký zákon bol schválený, pôjdu na kliniky do Rakúska a tí, čo nemajú, pôjdu na pokútne. A potom sa opýtajme, čo to prinesie v zdravotníctve a aké tam budú následky.

A chcela by som ešte upozorniť na jednu záležitosť. Dúfam, že sa partneri z KDH nenahnevajú. Pán poslanec Palko dnes pre SME odpovedá na otázku: Uvažujete o nejakých výnimkách napríklad pri znásilnení? Nie. Postoj je principiálny. Tehotenstvo po znásilnení nie je dôvodom na interrupciu. KDH si myslí, že štát by mal takejto matke garantovať, že jej dieťa adoptuje, ak ho nebude chcieť.

Prečo potom, pýtam sa, môžu členky katolíckych reholí používať antikoncepciu v prípade znásilnenia? Veď aj ony by mohli donosiť a štát by tieto deti adoptoval. Je tu rovnosť?

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

Aj keď po vysvetlení pánom poslancom Oroszom sa o tomto "pozmeňováku" nebude hlasovať, aj tak sa chcem vyjadriť k otázke interrupcií. Súhlasím so sprísnením podmienok na indikáciu interrupcií. Som lekár. Súčasná lekárska veda vie, že už vo včasnom období tehotenstva sa dá jasne určiť, že sa narodí ťažko postihnuté dieťa, a to buď mentálne, alebo ťažko telesne postihnuté. Vždy som bojoval a budem bojovať za záchranu ľudského života. Odporučím však všetkým, ktorí majú pochybnosti, aby navštívili ústavy ťažko mentálne postihnutých detí. Preto si myslím, že by mali byť zohľadnené zdravotné indikácie, t. j. aby sa matka mohla slobodne rozhodnúť, či chce donosiť ťažko postihnutý plod a porodiť ťažko mentálne alebo telesne poškodené dieťa, ktoré zo zdravotných dôvodov zomrie v mladom veku.

Ďalej tu musí nastúpiť aj zodpovednosť štátu a následná pomoc takýmto rodinám, pretože starať sa o takéto dieťa vyžaduje si 24-hodinovú prítomnosť dospelej osoby. Mnohokrát tieto deti, bohužiaľ, končia v ústavoch, lebo 24-hodinovú službu nie je rodina schopná zabezpečiť v súčasných ekonomických podmienkach. A už je na zváženie, čo je potom lepšie, morálnejšie. Preto znova zdôrazňujem, som za sprísnenie podmienok, ale zdravotné indikácie na interrupciu z hľadiska ťažkého poškodenia plodu musia byť zohľadnené.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Neschvaľujem potrat ako neregulovanú záležitosť, no nemôžem však súhlasiť so zákazom potratu prostredníctvom novely Ústavy Slovenskej republiky. Násilne počaté deti, nechcené deti, deti, ktoré by mohli ohroziť zdravie rodičky, to je predsa objektívny dôvod na interrupciu. Na jednej strane, pani poslankyňa, preferujete občiansku spoločnosť. Tvrdíte, že ľudské práva sú vám nadovšetko. Hovoríte o občianskych slobodách. Na druhej strane uberáte žene právo rozhodnúť sa o tom, či bude, alebo nebude matkou.

Bohužiaľ, aj ekonomické a sociálne podmienky tohto štátu nútia aj usporiadané rodiny zvažovať, či budú, alebo nebudú mať deti a koľko budú mať detí. Toto nie je ich hriech, je to hriech tejto vlády, teda aj KDH, ktorá núti rodiny takto uvažovať. A tento hriech nesie so sebou všetky negatíva, o ktorých hovoril aj pán poslanec Palacka. Ani v tomto prípade nemôžete však zovšeobecňovať a upodozrievať všetky ženy, že potrat je pre ne východisko z morálneho prehrešku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rakús.

Poslanec A. Rakús:

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

Chcel by som na úvod aj ja vyjadriť svoju hrdosť nad tým, že som členom strany, ktorá sa chce dôsledne usilovať o ochranu ľudského života a špeciálne aj o ochranu nenarodeného ľudského života.

Teraz niekoľko faktických pripomienok, ktoré sú aj doplnením možno toho, čo moja kolegyňa Anka Záborská povedala.

Často sa argumentuje tým, že v posledných rokoch klesá potratovosť a že vlastne netreba nijaké úpravy, lebo to ide samovoľne. Chcel by som povedať, že v skutočnosti sa rozhodujúcou mierou na poklese potratovosti podieľa to, že je menej tehotenstiev. Ak je menej tehotenstiev, je zákonite aj menej potratov, ale na druhej strane tých menej tehotenstiev znamená, že plodnosť alebo úhrnná plodnosť na Slovensku, ktorá na zachovanie jednoduchej reprodukcie obyvateľstva by sa mala pohybovať na úrovni čísla 2,1 - 2,2, klesla zo začiatku päťdesiatych rokov, keď bola vyše 3,5, postupne a najmä v deväťdesiatych rokoch na hodnotu 1,3 v roku 1999. Takáto hodnota by znamenala, že Slovensko v priebehu niekoľkých desaťročí sa ocitne v situácii, keď začne absolútne vymierať a spácha takzvanú demografickú smrť.

Chcel by som povedať aj to, že zákon, aj zákon ústavný, aj zákon terajší o interrupciách, nemá len tú funkciu, že niečo povoľuje, alebo niečo zakazuje, ale má aj funkciu, že určitým spôsobom vychováva, zákon má nepochybne aj výchovnú funkciu a negatívna výchovná funkcia jestvujúceho právneho stavu je známa.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

Nech sa páči.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pani poslankyňa, vy si myslíte, že súčasný problém zlého demografického vývoja je skutočne v tom, že sú možné interrupcie? Jednak keď zoberieme štatistiku, zoberme ďalšie pomocné ukazovatele, treba povedať, že to tak nie je. Keby bola len v tom príčina a problém, že Slovensko môže prežiť len vtedy, ak bude viac detí, tak to by sa dalo veľmi rýchlo vyriešiť, pretože rozviažte nám chlapom ruky. Ja sám som ešte pripravený najmenej desať detí dať tomuto štátu, samozrejme, nie so svojou ženou. Je to nezmysel, lebo už nemôže mať deti.

Myslím si, že to, čo ste veľmi správne povedali, že deti by sa mali plodiť zodpovedne, je pravda, ale je to aj o tom, zodpovednosť je aj v tom, že deti nebudú hladovať, že deti sa budú môcť normálne vyvíjať. A upozornil som v tomto parlamente na začiatku tejto schôdze, aká je situácia vo výžive detí. Je to skutočne alarmujúce. Pozrite si detské domovy, presne ako tu bolo povedané, dojčenské ústavy, ústavy pre mentálne ťažko, zdravotne postihnuté deti, kde sú pohodené týždenné deti.

Skutočne to nie je riešenie. Hlavný problém vidím na rozdiel aj od niektorých, ktorí vystupovali s faktickými poznámkami, v sociálnej oblasti - nedostatok bytov, nezamestnanosť, živorenie, nízka životná úroveň. Do tejto atmosféry sa nám rodia deti. Že sa strácajú morálne hodnoty? To nie je v tom, že sú interrupcie. To je v systéme bohatých, chudobných. To je v korupcii. To je v tom, keď niekto vidí, že ten kto podvádza, sa má lepšie ako ten, kto pracuje.

Takže tu treba skutočne prijímať iné opatrenia, aby sme túto spoločnosť posunuli dopredu a zachránili.

A rozhodne musím vyhlásiť, že nemôžem súhlasiť s takýmto návrhom. Ak by mal byť obsahom ústavy, o ktorej hovoríme, asi by som nemohol zdvihnúť svoj hlas za ústavu, ktorú dnes schvaľujeme.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Halmeš.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem.

Do toho všeobecného pobavenia dovoľte mi zase trochu vážneho slova. Diskusiu, ktorú otvorilo Kresťanskodemokratické hnutie, možno nazvať jednou z najťažších, akou sa spoločnosť môže zaoberať. Nesúvisí len s politikou, súvisí s naším svetonázorom, súvisí s naším pohľadom na základné otázky života. Nie je to diskusia zastaraná, ako tu niekto hovoril, že nás to vracia do minulého storočia. Práve naopak, všetky moderné krajiny, vyspelé krajiny sa ňou zaoberajú a vášnivým spôsobom rozhodujú, dokonca s trendom posilňovania kultu života vo svete, na rozdiel od kultu smrti, ktorý máme súčasne protichodne možnosť sledovať. Kult smrti spočíva v tom, že sa chcú zbavovať v niektorých krajinách starých ľudí, alebo chorých ľudí a menej chrániť život, ako si ho vážiť. A práve o týchto trendoch musíme otvorene hovoriť aj na Slovensku a prijímať závery, ktoré môžeme urobiť s pocitom maximálnej zodpovednosti.

Viem, že v súčasnosti naša spoločnosť nie je pripravená prijať radikálne rozhodnutia. Nestane sa tak zrejme ani v tejto snemovni a ústava sa v tomto bode zrejme nezmení. Napriek tomu sme povinní urobiť všetko pre to, aby sme odstránili príčiny, prečo matky nechcú prijímať deti do svojho života. Už tu boli pomenované príčiny - sociálne, spoločenské, hodnotové - a v tomto sme nevyužili dostatok možností, ktoré máme. Chcem sa obrátiť na pánov ministrov Kováča aj Magvašiho. Ak máte dostatok lôžok v nemocniciach, ktoré nevieme dostatočne efektívne využiť, môžeme ich zmeniť na zariadenia, kde matky môžu nielen privádzať svoje deti na svet, kde sa môžeme o ne nejaký čas spoločne postarať, a potom sa matky rozhodnú ako ďalej. Toto je jedna z možností, aby matky mali vytvorené podmienky na privedenie detí do života, keď na to nemajú dobré podmienky vo svojich rodinách.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda. Som...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper! Kolegyňa vám rozpráva.

Poslankyňa I. Belohorská:

Prosím vás, aby ste mi vrátili čas.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vráťte čas pani poslankyni. Dve minúty.

Pán poslanec, prosím vás, nevyrušujte kolegyňu, ktorá pred vami sedí.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Som pobúrená debatou a diskusiou, ktorá v tejto sále je. Pobúrená som preto, lebo zasahujete do skutočne najintímnejšieho života ženy a mladej rodiny. Myslím si, že je to vrcholné a zvrchované právo ženy rozhodnúť sa, ktorá nielen dieťa musí vynosiť a porodiť, ale stále ako matka ho musí aj vychovávať, aj keď chlap od nej odíde, aj keď chlap neplatí výživné, aj keď chlap možno ani nevie, koľko detí na svete má.

Takže, vážení páni kolegovia, nechajte si radšej tieto debaty na večeru k pivu a tu hovorme o demografickom vývoji, o tom, čo slovenský národ potrebuje. Malo by vás oveľa viac mrzieť stotisíc zelených kariet, ktoré dáva Nemecká spolková republika pre Slovensko, lebo odchádzajú mladí ľudia, odchádzajú špičkoví odborníci, ktorí opúšťajú Slovensko, a možno otcovia nádejných rodín. Bola by som veľmi rada, keby mi povedala pani poslankyňa, koľko má detí, lebo ak by som to počula od ženy, ktorá vedela vychovať desať detí a zastáva funkciu, ako je funkcia poslankyne, tak by som to zobrala. Ale ja viem, ako ťažko dnes vychováva mladá žena, ktorá skončí vysokú školu, pri svojom plate tri-štyri deti. Neviem si to jednoducho predstaviť. Keď predškolské zariadenia berú päť tisíc, desať tisíc, robíte teraz zákony na to, že sa bude priplácať na školy. Nie sú byty. Choďte sa opýtať tých ľudí, čo stáli vonku aj včera, aj dnes, prečo nechcú mať deti. Choďte sa opýtať ženy, ktorá v Trnave vyskočila s dvoma deťmi z okna, či vyskočila kvôli tomu, že...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Drobný - faktická poznámka.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán predseda.

Som zvedavý, ako by sme diskutovali, keby sme dali nadpis tejto diskusii Boj proti eutanázii, kam by sme sa dali, na ktorú stranu, pretože komunizmus nás naučil riešiť neželateľnú ťarchavosť takýmto brutálnym štýlom ako vyhadzovanie dverí semtexom na Elektre. To naozaj kultúrny človek nerobí.

A ako povedala kolegyňa Keltošová, ale aj Záborská naznačila, naše ženy už pochopili, že tu nie je strach neželateľnej tehotnosti na rovine interrupcie i rovine predchádzania tomu. To už naše ženy vedia. Veď sme najlepší v Európe s Holandskom. Tak sa tohto faktu chyťme. Naše ženy to už vedia, treba ešte viac persuázie, poúčania, lekárskych prednášok, ktoré im povedia, akým spôsobom psychohygienicky a psychosexuálne žiť. Takže dá sa tomu predísť a myslím si, že zákaz eutanázie každý jeden z vás odhlasuje. Páni, to je rovnosť: eutanázia a interrupcia. To si musíme uvedomiť, veď sme boli v tom, keď sme si mysleli v komunizme, že iné vzorce riešenia neexistujú. Ale vtedy nad nami nebol Damoklov meč vyhynutia slovenského národa. Teraz to je reálne, páni. A to je jediné, čo môžeme urobiť, predísť tomu tak, že to zakážeme a poučíme ženy, aké majú iné možnosti. A tie možnosti sú efektívne, tie možnosti naozaj skutočne fungujú.

Keď si zoberiete vzorku študentov, študentiek, ktoré kedysi riešili veci jednoznačne unisono interrupciou, dnes vidíte, že sú väčšinou virgo intakta, alebo už vedia o spôsobe, ako zabrániť neželateľnej tehotnosti. Tak sa rozdelili na tieto dve skupiny. Vo vysokoškolských populáciách žien už interrupcia nie je riešením. A keď nám toto naša populácia ukazuje, páni, my sme zákonodarcovia, tak to prijmime, hádam. Je to už vzorec, ktorý je reálny a prijateľný.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Muránsky.

Poslanec P. Muránsky:

Ja sa chcem taktiež poďakovať pani poslankyni Záborskej a som rád, že vystúpila za klub Kresťanskodemokratického hnutia práve ona ako žena a lekárka. A myslím si, že vystúpila správne a zodpovedne na rozdiel od mnohých paní poslankýň - žien, ktoré sú v tomto parlamente.

Často počúvame, že je právom ženy ísť na interrupciu a rozhodnúť o svojom vlastnom tele. Chcem pripomenúť, že žena rozhoduje pri interrupcii nie o svojej časti tela, nie o ruke, prste, oku, ale rozhoduje o samostatnom ľudskom jedincovi, ktorý má úplne iný, teda inakší genetický materiál, ako má ona samotná. Kresťanskí demokrati k problematike interrupcie vystupujú celé obdobie. Nie je pravdou, že je to iba teraz, pri prerokúvaní ústavy. Či to bol rok 1992, či to bol návrh Jána Čarnogurského v roku 1998, často počujeme argumenty typu, že klesá počet interrupcií. Štatistika, priatelia, je presná veda o nepresných číslach. Samozrejme, s poklesom pôrodnosti klesá aj počet interrupcií.

Návrh poslancov za KDH na novelu ústavy, tento pozmeňujúci návrh podporilo 30 poslancov. Je to oveľa viac, ako je poslancov Kresťanskodemokratického hnutia. Je to dostatok aj na podanie na Ústavný súd voči súčasnému článku 15. Áno, tento návrh rozčesne poslancov parlamentu a rozčesne ich na tých, ktorí sú za kultúru života, a na tých, ktorí sú za kultúru smrti.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.

Pslankyňa M. Kolláriková:

Pani poslankyňa, povedali ste, že potraty ohrozujú existenciu a základ každého štátu. A ja sa vás pýtam: Súčasný stav doslova katastrofálnej ekonomickej a sociálnej situácie neohrozuje naše rodiny? Rodiny, ktoré sú vlastne oporným pilierom každého štátu? Teda ohrozujú aj existenciu a základ každého štátu. Bola by som veľmi rada, keby sa súčasná vláda začala konečne venovať vládnutiu, keby už konečne prestala s vnútrokoaličnými bojmi a doslova aj s kupčením a venovala sa vládnutiu v prospech celého Slovenska. Venovala by sa celoslovenským problémom, a nie úzko straníckym problémom. A výsledky by sa určite prejavili na zlepšení ekonomiky na Slovensku, čo by malo vplyv aj na rodiny, a teda i zlepšení ekonomickej situácie mladých rodín. Mladé rodiny by prestali mať finančné problémy, prestali by mať problémy s bytmi, čo by sa určite pozitívne prejavilo aj na zvýšenom počte novonarodených detí. Pani poslankyňa, KDH je súčasťou vládnej koalície. Robte preto niečo, aby bolo vidno konečne aj výsledky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, nech sa páči - faktická poznámka.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Záborskej. Jej vystúpenie vyvolalo množstvo poznámok a tento problém nenastolila iba ona. Nastolilo ho KDH. Je to problém, ktorý naozaj možno ešte nedozrel na to, aby sme ho zakotvili do ústavy. Ale je to celospoločenský problém, bolo potrebné o ňom diskutovať, a nie bohorovne ho odrovnať tak, ako to pán Kresák robí ako jeden z predkladateľov v tomto parlamente s tým, že povie, páni, diskutujme o odborných veciach. Na to by nestačil ani mesiac, možno ani dva, aby sa na tento problém zjednotilo ústavné stanovisko. A takýchto ustanovení je v ústave množstvo.

Takže nesúhlasím s pani poslankyňou Záborskou, že ústava dozrela alebo problémy dozreli na to, aby sa prijímala novela ústavy a už vonkoncom nie v takej podobe, ako bola predložená. Je tam množstvo kontroverzných a politicky účelových, nie odborných, pán Kresák, stanovísk.

Chcem sa vyjadriť aj k ďalšiemu, a to je § 154b. Keď je tu pán minister zahraničných vecí a pán predseda vlády Dzurinda, chcem ich poprosiť, kedy konečne zverejnia stanovisko, ktoré zaslal na ministerstvo a zrejme aj vláde osobitný vyslanec Organizácie Spojených národov, ktorý navštívil tento parlament a ktorému bolo znemožnené vystúpiť v tomto parlamente, pán Cumaraswamy, lebo ustanovenie paragrafu či článku 154b je výsostne retroaktívne a do ústavnej novely jednoducho nepatrí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Myslím si, že aj samotná diskusia ukázala, že otázka alebo otázky okolo interrupcií sú, alebo patria medzi takzvané večné otázky, podobne ako eutanázia alebo ako otázky o treste smrti. Vôbec nesúhlasím s názorom, ktorý prezentoval pán podpredseda SDĽ Andrassy, že jednoducho ide o tému nejakého minulého storočia alebo 10. a 11. storočia. Myslím si, že tieto témy budú rezonovať vo svete, aj keď bude 30. storočie, a teda nielen z hľadiska minulosti. Ak by sme prijali jeho argumentáciu, museli by sme povedať, že tak ako sa my máme správať nejakým spôsobom na úrovni 10. a 11. storočia, tak sa napríklad potom správa Amerika alebo Spojené štáty americké, keď majú zavedený trest smrti v 21. storočí? Je to jednoducho nezmysel. Chcem povedať, že táto téma je témou, ktorá rozdeľuje poslancov nie na nejakom straníckom princípe, ale na vnútornom princípe, na princípe vlastného svetonázoru a videnia sveta, a z tohto pohľadu si myslím, že tento návrh je plne legitímny.

K tomu, čo povedal pán poslanec Orosz. Nesúhlasím s jeho závermi a s jeho názorom, pretože sporné ustanovenie § 94 ods. 2 sa nedotýka ústavného zákona, ale zákona ako takého. Chcem povedať, že rokovací poriadok nikde neobsahuje legislatívnu skratku, ktorá by pod pojmom zákon mala na mysli aj ústavný zákon. Ak by toto bola pravda, tak napríklad podľa znenia § 90, kde sa hovorí o vrátení zákona prezidentom Slovenskej republiky, museli by sme ho rozšíriť aj na možnosť vrátenia nielen zákona, ale aj ústavného zákona z hľadiska prezidenta Slovenskej republiky. A vieme, že je to nezmysel. Ale v každom prípade potom platí § 89 či § 94 ods. 3, ktorý umožňuje dať hlasovať o tomto návrhu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je poslanec Moric.

Nech sa páči.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Keď tak človek počúva názory na povolenie alebo nepovolenie interrupcií, zdá sa mi, že som v nejakom neskutočnom panoptiku a začnem naozaj pochybovať o všetkom. Len tak na okraj. Iste je správne, ak sa niekto zaujíma o duševné zdravie ženy po interrupcii, ale túto sama chcela. Ale je úplne katastrofálne, ak sa tento človek nezaujíma o to, akým životom žijú deti v detskom domove. Pritom týmto deťom bol doslova nanútený takýto život, neživot. A keď tak človek počúva názory na toto z jednej a z druhej strany, tak nakoniec začne ľutovať, že pred 30, 40 a 50 rokmi nebolo umožnené viac interrupcií, kopa z nás by tu asi nesedela.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.

Poslankyňa M. Záborská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Je veľmi ťažké reagovať na 30 faktických poznámok v čase dvoch minút, ale chcem sa skutočne všetkým poďakovať za akýkoľvek názor, ktorý tu predniesli, a som rada a hrdá, že 10 rokov v tomto parlamente každý môže povedať svoj názor. Predsa krátko zareagujem.

Pokrok, ktorý umožňuje usmrtiť nevinný a bezbranný život, osobne považujem za pseudopokrok. Bola tu odvolávka na medzinárodné konferencie. Naša ústava sa odvoláva na Chartu ľudských práv z roku 1948. Tu sa píše, že všetci ľudia bez rozdielu rasy, náboženstva, ale aj hmotnosti či stupňa inteligencie majú rovnakú ľudskú dôstojnosť. A na inom mieste sa hovorí, že každý má právo na život. Je potrebné podotknúť, že ani Káhirská konferencia, ani Pekinská konferencia neboli konferenciami o ľudských právach. Na Charte ľudských práv sa nič nezmenilo. A navyše tieto konferencie OSN majú len odporúčací charakter a výslovne sa v úvode vyhlasuje, že nemajú vyššiu právnu silu ako platné zákony tej-ktorej členskej krajiny.

A na záver chcem povedať, nikto nemôže uprieť Kresťanskodemokratickému hnutiu, že si nemyslí, že len zákazom interrupcií sa dá vyriešiť tento vážny problém, ale už niekoľko rokov navrhujeme, aby sa materstvu vrátilo dôstojné postavenie. Navrhujeme, aby sa pomohlo rodinám úľavami na daniach, aby sa pomohlo zvýšením odpočítateľných položiek. Navrhujeme a dávame návrhy, ktoré zlepšia zamestnanosť, a navrhujeme výstavbu nájomných bytov pre viacdetné rodiny. Myslím si, že argument, že myslíme len na zákaz interrupcií a nedomýšľame to do dôsledkov, v prípade KDH neobstojí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Za Klub poslancov SOP vystúpi Ján Šimko. To je posledný písomne prihlásený poslanec za kluby. Potom vystúpi 70 poslancov za seba.

Nech sa páči, pán poslanec Šimko vystúpi za SOP.

Poslanec J. Šimko:

Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán premiér,

ministri vlády,

dámy a páni poslanci,

vážení hostia,

svoje vystúpenie zameriavam na novelizáciu IV hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí v článkoch 64 až 71 o územnej samospráve v ponímaní zavádzania nových subjektov verejnej moci, územnej samosprávy pôsobiacej v širšom krajinnom celku v regióne.

Navrhovatelia nových ustanovení vychádzajú z politickej vôle, ale hlavne zo spoločenskej potreby preniesť časť kompetencií zo štátu na právne subjekty, ktoré budú spôsobilé vykonávať územný rozvoj zákonom určených krajinných celkov. Ide o zakotvenie dvoch stupňov územnej samosprávy do zákona zákonov, t. j. do ústavy. Predkladatelia hľadali najjednoduchší a najúčinnejší spôsob právneho zadefinovania politickej a spoločenskej potreby na udržanie úrovne regionálneho rozhodovania v doterajšej právnej úprave, ale hľadali spôsob právneho zaručenia odovzdania podstatnej časti kompetencií štátu samosprávnym orgánom pôsobiacim v krajinnom celku, ktorý tvorí niekoľko obcí, t. j. región. Takto v kompozícii navrhnutých právnych ustanovení článkov IV hlavy ústavy sa objavuje pojem vyšší územný celok.

Navrhovatelia správne vydefinovali návrhmi jednotlivých ustanovení spoločenskú potrebu, ktorou je cieľ odovzdať rozhodovanie o veciach verejných na čo najnižšiu úroveň a teda odovzdať kompetencie občanom na rozhodovanie čo najbližšie k ich trvalému bydlisku. Zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky ustanovenia definujúce dva stupne územných samospráv dávajú najvyššiu úroveň zaručenia ich následnej dlhodobej existencie v štáte. Je samozrejmé, že následné konkrétne zákony exaktne upravia kompetencie rozhodovania na úrovni obce a na úrovni vyššieho územného celku. Navrhované hovorí o samosprávnych právach obce a takého vyššieho územného celku, hovorí o ústavnom práve samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

Navrhované ustanovenia rámcovo definujú zdroje financovania obcí a vyšších územnosprávnych celkov, ktorými budú vlastné príjmy rozšírené o štátne dotácie. Ustanovenia predpokladajú prijatie zákona, ktorý presne určí štruktúru príjmov obcí a vyšších územných celkov, prerozdelenie súčasných daní, prerozdelenie prípadných nových daní v zmysle koalíciou uvažovanej realizácie daňovej reformy zakotvenej do programového vyhlásenia vlády.

Predpokladám, že tento ústavný priestor pojmovo dáva záruky, že sa podarí reforma verejnej správy, ktorou sa vytvoria také krajinné celky v pojmoch navrhovanej novely ústavy vyššie územné celky, ktoré budú schopné samofinancovania a ktoré budú predpokladom rastu životnej úrovne obyvateľstva. Schválením novely ústavy sa vytvorí priestor na predloženie návrhov zákonov, prostredníctvom ktorých sa dostane rozhodovanie o veciach verejných do rúk regionálnych poslancov.

Regionálni poslanci, teda poslanci zastupiteľstiev vyšších územných celkov budú mať právo rozhodovať o verejných veciach. Na druhej strane budú mať aj zodpovednosť za to, akú životnú úroveň pre občanov žijúcich v týchto regiónoch aj dosiahnu. Budú musieť vytvoriť napríklad optimum pracovných príležitostí, ktoré si zase vynútia rozvoj bývania, vytvorí sa prirodzený tlak na zabezpečenie obchodnej vybavenosti, zdravotnej vybavenosti, na zabezpečenie vzdelania so súčasným vytvorením prostriedkov na kultúrne, rekreačné a športové vyžitie.

Práve na naplnenie tejto špirály zvyšovania životnej úrovne sú novelizované články 64 až 71 predkladanej novely ústavy. Predkladatelia predložili snemovni exaktnú definíciu ústavného základu na možnosť zákonmi dotvoriť samofinancovaniaschopný krajinný celok, región, vyšší územný celok. Tieto ustanovenia hodnotím ako optimálne stanovenie demokratických nástrojov, ktoré budú používať obidva stupne územnej samosprávy ako orgány verejnej moci, ktoré budú súčinne so štátom optimalizovať prírodné, hospodárske a spoločenské prostredie pre občana Slovenskej republiky žijúceho v tomto regióne.

Navrhované ustanovenia podľa môjho názoru vytvárajú optimálny ústavný priestor na to, aby sa všetky regióny, ktoré bude schvaľovať Národná rada Slovenskej republiky, mohli optimálne a proporcionálne rozvíjať na úroveň najvyspelejších európskych regiónov. Myslím si, že navrhované znenie IV hlavy dáva na to optimálny priestor. V rámci napĺňania zámerov programu vlády na úseku daňovej reformy sa zúčastníme na spolurozhodovaní o daniach, ktorých výnosy budú masívne smerovať späť do regiónov, teda tam, kde boli vytvorené.

Predstavme si situáciu, že napríklad časť výnosov dane z pridanej hodnoty by bolo možné dostať späť do vyšších územnosprávnych celkov, v hraniciach ktorých boli vytvorené. Týmto spôsobom by sa určite vytvoril prirodzený tlak na to, aby poslanci vyšších územných celkov hľadali spolu s poslancami obecných zastupiteľstiev v príslušnom regióne cestu na maximalizáciu hospodárskeho rastu svojho regiónu. Sami by potom rozhodli napríklad o tom, či v regióne budú vytvárať priestor na podnikanie, ktorým dosiahnu podstatný regionálny hospodársky rast, teda dosiahnu v regióne rast spotreby, čím dosiahnu významné navýšenie výnosov tejto dane. Ak im zákon umožní ponechať podstatnú časť týchto výnosov v regióne, budú sa vytvárať zdroje na financovanie napríklad nášho regionálneho zdravotníctva, školstva, kultúry, technickej infraštruktúry, zlepšovania životného prostredia, bývania, občianskej vybavenosti, teda zvyšovania životnej úrovne bez zásadnej účasti štátu v rozhodovaní.

Dnešné centralistické riadenie, žiaľ, pripúšťa rozvíjať aktivity nerovnomerne a nezávisle od príjmovej časti, ktorá sa vytvára v hospodársky úspešných regiónoch. V súčasnosti o úspechu rozhoduje určite najviac schopnosť regionálneho zástupcu štátnej správy presadiť na ústrednom orgáne svoj zámer. Novelizované ustanovenia článkov štvrtej hlavy ústavy nepriamo zrušia tento degenerovaný spôsob rozhodovania. Kto si čo vytvorí, ten si to aj prerozdelí. Teda prerozdeľovanie sa dostane k občanom, ktorí to bezprostredne vytvorili. Štát nebude veslovať. Štát bude kormidlovať. Kormidlovaním bude vytvárať najlepšie podmienky na následné rozhodovanie regionálnych poslancov. Štát svojím kormidlovaním bude aj schopný v prípade mimoriadneho zaostávania regiónov ich rozvoj prípadne vyrovnávať. Strana občianskeho porozumenia presadzuje takúto politiku a použité metaforické vyjadrenia o kormidlovaní boli nástrojom na pochopenie tejto politiky. Strana občianskeho porozumenia preto podporuje novelizovaný úsek ústavy o územnej samospráve v predloženom návrhu Ústavy Slovenskej republiky.

Ešte jedno zastavenie na túto tému. Pán poslanec Fehér z klubu Strany maďarskej koalície predniesol aj pozmeňujúci návrh k článku 68 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 68 hovorí na tému územnej samosprávy a navrhuje ustanovenia v tomto znení: "Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môžu obce a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Toto znenie považujem za správne." Nesúhlasím však s prijatím pozmeňujúceho návrhu, aby toto znenie bolo označené ako odsek 1 a rozšírené o odsek 2 v znení: "Zákon môže ustanoviť, ktoré úlohy obce vykonáva mestská časť."

Schválením takéhoto ustanovenia v ústave by sme vlastne vytvorili priestor, ktorý sa týka určite mesta Bratislavy a mesta Košíc, aby mestské časti po schválení príslušného zákona sa de facto stali samostatnými obcami. Je to úplne v rozpore s princípmi urbanizácie miest, keď celkom prirodzene urbanisti navrhujú a následne mestá budujú svoje aktivity v lokalitách svojho územia podľa princípu, že napríklad výrobné obslužné funkcie miest, prípadne bývanie, obchodná vybavenosť sa budujú nekonfliktne s inými potrebnými funkciami. Spomeniem administratívne potreby, kultúrne aktivity, športové, rekreačné a iné uplatnenie. Tieto proporcie a lokalizáciu riešia mestá v územných plánoch na najvyššej odbornej úrovni. Má to zabezpečiť najoptimálnejšie podmienky pre život občanov celého mesta. Vzájomnou akceptáciou podmienok pre jednotlivé funkcie mesta dochádza k tomu, že mestské časti disponujú rôznymi úrovňami svojich príjmov. Lenže neproporčná tvorba príjmov nie je výsledkom iniciatívy občanov žijúcich v tej-ktorej mestskej časti, ale je výsledkom kompromisov, ktoré riešil územný plán a následne realizovaný územný rozvoj. A preto nechať prevažnú časť kompetencií na úrovni mestských častí by znamenalo, že mesto ako celok sa nemôže rozvinúť napríklad v takej oblasti, ako je technická infraštruktúra, ktorá musí byť riešená pre celé mesto, ale nemusí to byť záujem predstaviteľov poslancov všetkých mestských častí.

Mohol by som v tejto odbornej argumentácii pokračovať ešte dlho. Predložený pozmeňujúci návrh vnímam ako lišiacky krok k tomu, aby z titulu opory v ústave sa následne podarilo presadiť zákon, ktorý znemožní proporcionálne rozvíjať mestá Bratislavu a Košice na dosiahnutie práve najlepších a v zásade rovnakých podmienok pre život všetkých občanov bývajúcich v týchto mestách. Preto tento návrh nepodporím a vecným preukazovaním budem vplývať na celý klub Strany občianskeho porozumenia, aby si môj názor osvojil.

Vážená Národná rada, na záver predkladám stanovisko klubu poslancov Strany občianskeho porozumenia. Poslanci nášho klubu podporia prijatie novely ústavy. Upozorňujem však, ak Národná rada schváli pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý pred chvíľkou uviedla pani poslankyňa Záborská z klubu Kresťanskodemokratického hnutia - upraviť článok 15 Ústavy Slovenskej republiky -, potom klub poslancov SOP stiahne svoju podporu novele Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)