Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 13 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Orosz. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Môj predrečník okrem iného spomenul aj neustále zdôrazňovanie vlády, že novela ústavy sa prijíma pre to, lebo ináč nás neprijmú do Európskej únie. Nikto nespochybňuje to, že do Európskej únie treba vstúpiť, raz sa to určite udeje, ale zdá sa mi už veľmi trápne, ak dnešná vláda pri všetkom sa dovoláva iba Európskej únie. Už ak to mám zveličiť, tak pomaly aj to, či sa môže vyrábať toaletný papier aj v ružovej farbe, aj to nám bude musieť odsúhlasiť Európska únia.

Pán premiér vyhlásil, že Európska komisia vyžaduje zmenu našej ústavy. Ani on, ani nikto z predkladateľov však nepovedal, akú zmenu tejto ústavy vyžaduje. Dostali sme dokonca snáď presné noty, že v ktorom článku a ako sa má táto naša ústava zmeniť? Bola by som veľmi rada, keby niektorí z predkladateľov odpovedali na túto otázku, pretože ináč je to iba prázdna fráza. Niekto vyžaduje, musíme vedieť, čo vyžaduje. Okrem toho dnes som sa pýtala pána ministra Kukana, či dostal správu od spravodajcu OSN pána Cumaraswamyho, povedal, že je tajná. Nie je tajná, o tej správe už vieme. A v tej správe sa tiež hovorí o ústave, ale hovorí sa o nej, o tej terajšej ústave pochvalne. Snáď preto je pre túto vládu tajná, pretože to by ukázalo, že táto novela nie je potrebná.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Je zaujímavé, prečo vláda nepripravila návrh na niektoré zmeny ústavy sama, ale nechala to na poslaneckú iniciatívu, samozrejme, poslancov z koalície a možno že aj odborníkov z koalície, pričom musím podotknúť, že vláda disponuje obrovským tímom odborníkov, legislatívcov, ktorí sú určení na prípravu zákonov. Kvalitu poslaneckého návrhu ohodnotila vláda ďalšími 92 pripomienkami, čo zrejme svedčí aj o kvalite tohto návrhu. Ak by bol návrh skutočne taký dobrý, ako sa nás koalícia snaží presvedčiť a, samozrejme, snaží sa presvedčiť aj našich občanov, prečo nám ho predložila na rokovanie do parlamentu tak neskoro. A ďalej sa pýtam, prečo sme ho neprerokovali ešte pred referendom. Zrejme asi vláda vedela, prečo. Pretože dobre poznala jeho obsah, ktorý je doslova akoby na politickú objednávku a je škodlivý pre Slovenskú republiku. Ak by sa pred referendom prerokúval tento návrh zákona, tak som presvedčená, že to referendum by dopadlo ináč, pretože občania by si uvedomili, čo sa vlastne pripravuje a čo ich čaká.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalej vystúpi pán poslanec Andrassy.

Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Pozorne som si vypočul diskusný príspevok pána poslanca Šťastného a upútala ma najmä tá pasáž v jeho vystúpení, v ktorej hovoril o Charte regionálnych a menšinových jazykov. Dnes, ale aj včera som si od viacerých kolegov vypočul ich názory na túto chartu a mám taký dojem, že nepoznajú základné ustanovenia tejto charty, pretože rozhodujúcou otázkou v súvislosti s Chartou regionálnych a menšinových jazykov je tá skutočnosť, že to nie je ľudsko-právny dokument, teda nemôžu sa občania žijúci na území Slovenska hlásiaci sa k menšinám domáhať svojich základných ľudských práv a slobôd na súde v Štrasburgu, je to kultúrny dokument a týmto dokumentom chceme napomáhať, aby sa zjednocovala Európa, pretože Európa je mnohonárodnostná, a keď nebudeme poznať kultúry, umenie jednotlivých národov, tak v žiadnom prípade nedôjde k tomu, o čom sa tu aj v pléne hovorí, že chceme, aby sa zjednotila Európa.

A takisto chcem zdôrazniť, že otázka, ktorá je zdôraznená v Charte regionálnych a menšinových jazykov, je zakotvená v dnes platnej Ústave Slovenskej republiky a aj v dokumentoch, ku ktorým pristúpila Slovenská republika, či už v medzinárodnom Pakte občianskych a politických práv Organizácie Spojených národov alebo v Základnom dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd Rady Európy. Teda aj toto vystúpenie najmä v tých pasážach, ktoré sa dotýkali Charty regionálnych a menšinových jazykov, boli zavádzajúce a tento dokument iba vytvára lepšie podmienky na napĺňanie základných práv a slobôd z pohľadu menšiny, nielen z pohľadu menšiny maďarskej, ale aj z pohľadu českej, rusínsko-ukrajinskej a ostatných menšín, ktoré žijú na území Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia v poradí je prihlásená pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Akosi ste si nevšimli, že aj pán Andrassy hovoril o tom, o čom pán poslanec Šťastný nehovoril, takže trošku ste mi nahrali, pán Andrassy. Spomínali ste chartu, hoci ju naozaj pán poslanec Šťastný vo svojom vystúpení nespomenul, a nahrali ste mi tým. Ja by som teraz využila túto príležitosť a rada by som sa vás spýtala, či viete niečo o tom, čo tu dnes na chodbe rozprávali niektorí novinári, že vraj to definitívne znenie charty na prianie pána Csákyho pripravovali večer v budove ministerstva zahraničných vecí a prítomní boli pán Csáky, pán Bugár, pán Nagy, pán Dzurinda a pán Kukan. Možno by bolo zaujímavé, keby ste nám čosi o tomto tajnom večernom stretnutí porozprávali.

Ale chcem sa vrátiť k vystúpeniu pána Šťastného a chcem upozorniť ešte na jednu vec. On tu citoval podpredsedu parlamentu a predsedu Strany maďarskej koalície pána Bugára. Ja by som tiež chcela pripomenúť jeden citát pána Bugára a je to citát, ktorým chcem demonštrovať, že to nie je celkom tak, ako sa vychvaľuje vládna koalícia, keď hovorí, že dosiahla so Stranou maďarskej koalície kompromis, výbornú dohodu, ako si pochvaľoval pán Dzurinda vo vzťahu k riešeniu pôdy neznámych vlastníkov, keď, samozrejme, po rokovaní koaličnej vlády odmietol informovať verejnosť a médiá, na čom sa vlastne dohodli so Stranou maďarskej koalície. Na čom sa asi dohodli a aký bol záver tohto rokovania, o tom svedčí ten spomínaný citát. Pán Bugár sa pre televíziu Markíza vyjadril, keď sa ho pýtali, či je s tou dohodou spokojný: "Nie celkom, ale všetko je na dobrej ceste." Takže na to pokračovanie riešenia pôdy si počkáme a Slováci a slovenskí občania sa budú ešte čudovať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

poslanecký návrh ústavy je veľmi nekvalitný. Ak súčasná platná Ústava Slovenskej republiky má 156 článkov a doteraz je už viac ako 120 pozmeňujúcich návrhov k tejto novele, tak o tom hádam netreba ani ďalší komentár. Pred občanmi sa snaží vládna koalícia zakryť túto neodborne pripravenú novelu tým, že je to potreba na vstup do Európskej únie. Nie je to tak. Veď doterajšia ústava, ktorá je platná, bola veľmi podrobne skúmaná zahraničím a autorom predošlej ústavy sa dostalo uznania od zahraničných expertov, že ústava spĺňa všetky kritériá demokratického samostatného právneho štátu. Možno až teraz si občania uvedomia tú skutočnosť, prečo vládna koalícia túto ústavu, túto novelu ústavy odložila, neprerokúvala sa pred referendom. Prečo sa robí takáto účelová novela, prečo sa neodloží a nepripraví alebo nedá sa na schválenie takzvaná malá novela, ktorá by vyriešila všetky tie veci, ktoré, ktoré majú opodstatnenie v tom právnom režime. Niekto zrejme chce vytĺkať politický kapitál aj napriek tomu, že ústava bude nekvalitná.

Ja si myslím jedno, vždy je čas tento materiál stiahnuť z rokovania a dať ho na prerokovanie verejnosti, k tomu, aby si sadli právni experti a aby z toho bol skutočne dokument, ktorý bude hodný Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Ďakujem.

Pán poslanec Šťastný upozornil na zaujímavý fakt. Počet článkov súčasne platnej ústavy je 156. Zmien, ktoré sme si tu vypočuli, je už viac ako 300 a bude ich ešte viac. Len pán poslanec Fehér vysypal niečo okolo 70. Takže nejde o malú novelu ústavy. Nejde ani o tvorbu novej ústavy, aj keď táto bude kompletne prekopaná. Ja by som označila to otvorenie za devastáciu súčasne platnej ústavy.

A teraz sa pozrime ešte, keď tu niekto spomínal na rok 1992, keď sa prijímala táto platná ústava jediná, kto, kde boli súčasní novelizátori. Pán Kresák vtedy ešte asi na akademickej pôde pôsobil, pán Hrušovský bol vtedy KDH, kde sa okľukou vrátil aj teraz v tomto roku, pán Orosz bol myslím si v kancelárii prezidenta a pán Šimko v KDH. Čiže vlastne sa mi zdá, že títo štyria predkladatelia si teraz nejako chcú zvyšovať sebavedomie a urobiť politický aj osobný reparát z vtedajšieho zlyhania. Ale chcela by som im povedať aj ich kolegom, že ústava je základný zákon štátu, a nie nejaký terapeutický prostriedok.

 

A ešte jedna vec na zváženie. Európska komisia vraj vyžaduje ústavu. Ale akú? Prečo ste nedali túto novelu na posúdenie Benátskej komisii, kde si mimochodom Slovenská republika platí aj členský príspevok alebo si snáď myslíte vy štyria predkladatelia, že máte patent na rozum. Myslím si, že keď je dobrá tá ústava, mali ste jednoducho zniesť kritiku. Pretože tam sú naslovovzatí odborníci. Nepočúvate ale ani tých doma, ani napríklad tvorcu pána Čiča, pretože jednoducho si myslíte, že skutočne máte asi patent na rozum, ale to, čo predkladáte, nie je ústava.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Chcem sa pripojiť k tomu, čo vysvetľoval pán poslanec Šťastný najmä v súvislosti s prechodom tých kompetencií na medzinárodné organizácie v súvislosti s novelizovaním práve toho článku 7 a iste predkladatelia si povšimli článok 30 bod 1, ktorý hovorí, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Ja si myslím, že práve tento článok 7 okliešťuje toto právo našich občanov, keď v podstate budú medzinárodné zmluvy alebo aj medzinárodné normy a ešte v takej súvislosti, ako to dávajú niektorí poslanci v pozmeňujúcich návrhoch, že ide priamo o normy a zmluvy Európskej únie, oklieštení o toto právo, lebo nebudú môcť prostredníctvom svojich volených zástupcov v tomto parlamente rozhodovať o správe vecí verejných a ťažko sa budú môcť aj dozvedať o tom a byť kompetentne informovaní a ihneď a tak, ako by potrebovali, čo tieto medzinárodné zmluvy, a ako ich potom dodržiavať. Myslím si, že s tým bude veľká práca, ako sa vyrovnať práve na prospech občana a s tým iste majú značné problémy aj štáty, ktoré sú už v Európskej únii, pretože keď cestujeme do zahraničia a počúvame volených predstaviteľov v týchto štátoch, tak práve na tieto momenty si najviac sťažujú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Šťastný vo svojom vystúpení jasne deklaroval, aké hrozia nebezpečenstvá pri prijatí tejto ústavy. Myslím si však, že skôr by sme sa mali zaoberať inými otázkami, ako riešiť tú otázku maďarskej menšiny, pretože keď si zoberieme, že Slovensko chce ísť do Európskej únie, v akom priestore sa nachádza, tak zisťujeme, že okolo nás sú všetko krajiny početne väčšie, ako je samotné Slovensko, a teda my by sme sa mali už dnes zaoberať akýmsi predložením návrhu ústavy Európskej únie, ako bude chrániť tieto malé národy, pretože všetky veľké národy sa správajú ako gauneri a všetky malé národy ako prostitútky.

Preto by sme sa mali prestať správať sa ako prostitútky a začať sa naozaj zamýšľať nad tým, čo to bude, keď sa do tej Európskej únie dostaneme a 5,5-miliónový národ v okružení všetkých týchto veľkých dravcov od 10 do 60 miliónov, tak neviem, ako si budeme potom obhajovať svoje vlastné práva. Či snáď sa uvažuje s tým, že by Slovenská republika potom už vôbec neexistovala? Lebo aj to sú otázky toho, ktoré budú padať v ďalšej budúcnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som z vystúpenia pána poslanca Šťastného chcel upozorniť na dve veci. Jedna vec sa týka nadradenosti zahraničných zmlúv alebo noriem nad slovenskými. Bol som na rokovaní britského parlamentu, kde práve britskí poslanci prerokúvali zákon, z ktorého vôbec neboli nadšení. A prerokúvali ho práve preto, lebo to bola smernica Európskej únie a hovorím, prijali ho, išlo o zníženie veku mladistvých pri určitých vzťahoch a jednoducho neboli s tým zmierení, ale práve pod tlakom toho medzinárodného rozhodnutia ho zakomponovali do svojej vlastnej právnej sústavy. A to je jedno z rizík, či si nevytvoríme takýto precedens, ktorý nám narobí do budúcnosti ťažkosti, s ktorým nebudeme ani vnútorne súhlasiť.

Druhá téma, na ktorú upozornil pán poslanec Šťastný, je otázka školstva. Predstavte si presun školstva, to, čo sa usilujete zo štátnych škôl do obecných škôl. Dnes v tých obciach, ktoré sú národnostne zmiešané, kde sú školy s vyučovaním jazykom maďarským, ľudia nevedia po slovensky, neovládajú štátny jazyk. A myslím si, že mnohí občania Slovenskej republiky s veľkým strachom prijímajú to, čo sa bude diať, keď to budú obecné školy. Máme dnes správy, že na mnohých obecných zastupiteľstvách, aj keď sú tam Slováci prítomní na rokovaní, sa rokuje len v maďarskom jazyku. Dokonca v Jednote v Nových Zámkoch myslím si alebo v ktorom meste sa vedie celá agenda len v maďarskom jazyku a Slováci, ktorí neovládajú maďarský jazyk, nerozumejú, o čom sa tam píše.

Toto sú vážne veci, pre ktoré vznikajú obavy, že keď sa tieto veci zakomponujú do ústavy, keď sa vytvoria tieto nadpráva jednej menšine, tak budú zneužité práve proti väčšinovému národu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som pripomenul pánovi poslancovi Šťastnému, že zabudol položiť otázku pánovi poslancovi Andrassymu, prečo práve Slovensko má byť ten pokusný králik, na ktorom treba odskúšať všetky medzinárodné nezmysly, prečo nečakáme, kým nám ukážu demokratický príklad krajiny takzvanej demokratickej Európy, ako je Francúzsko či Portugalsko, Nemecko práve aj v oblasti tejto charty menšinových jazykov. Odhliadnuc od toho, že samotná charta bola myslená svojimi tvorcami tak, že má chrániť ohrozené jazyky, medzi ktoré v žiadnom prípade nepatria jazyky, ktoré sú v niektorom štáte štátnym jazykom. Takže vôbec sa to netýkalo maďarčiny a podobných jazykov. Z toho ten paškvil, ktorý z toho neskôr vznikol, to bolo práve v dôsledku rôznych loby, ktoré sa objavili aj v Rade Európy a v niektorých ďalších inštitúciách.

Ale opäť kladiem otázku za pána poslanca Šťastného. Prečo toto všetko musíme skúšať na Slovensku? Veď dodnes nie je platný ani Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, pretože ho neprijali také krajiny, ako je Francúzsko, Nemecko alebo niektoré ďalšie veľké krajiny demokratickej Európy. Takže je úplne na mieste otázka, načo nám je takýto lokajský prístup? Vážne si myslíte, že nás niekto v Európe bude brať vážne, keď tam polezieme kolenačky? V žiadnom prípade.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš, pán poslanec Šťastný nemohol položiť otázku pánovi poslancovi Andrassymu, pretože ten vystúpil až po ňom.

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán poslanec Šťastný, opätovne ste vo svojom vystúpení hovorili o tradičnej téme opozičných poslancov, o hrozbe, že prijatím novely Ústavy Slovenskej republiky sa vytvoria podmienky na to, aby z územných celkov vznikli štátiky v štáte. Neviem, či ste počuli včerajšie moje vystúpenie, kde som sa snažil vecnými argumentmi vyvrátiť tieto obavy. Ja by som bral vaše vystúpenie, keby ste sa obdobným spôsobom snažili vyvrátiť tie moje vecné argumenty. A vy vlastne len opakujete to, čo zaznelo už niekoľkokrát v rozprave. Skutočne vás ubezpečujem, že v ústave sú dostatočné záruky na to, aby územné referendum ani združovanie vyšších územných celkov nebolo prekážkou na zabezpečenie územnej celistvosti a nedotknuteľnosti. Akákoľvek aktivita, ktorá by išla tým smerom, by zakladala trestnoprávnu zodpovednosť a bola by v rozpore s ústavou.

Veľmi často sa vo vašich vystúpeniach objavuje aj problematika integračných noriem. Chcem vám povedať, keby ste poznali ústavy všetkých krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, našli by ste veľmi podobné normy, aké navrhujeme aj v našej ústave. A takéto normy, o takéto normy sa usilujú aj krajiny asociačné. Zoberte si Ústavu Poľskej republiky. Ak to porovnáte s tým, čo navrhujeme, tak je to veľmi podobné. Navyše ak zoberieme súčasný asociačný proces, dnes je už jasné, že v našej ústave sú prekážky na to, aby sme otvorili diskusiu o niektorých kapitolách. Napríklad kapitola finančná kontrola. Dnes o tom hovoril predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Stahl. Veľmi známa je problematika súdnej moci. Musíme tam veci zmeniť, aby sme jednoducho mohli pokročiť ďalej. Skutočne ak budeme hovoriť vecne, ak sa zamyslíme nad tým, v akej sme etape nášho vývoja, tak pochopíme, že tie zmeny, ktoré sú navrhnuté, musia byť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný chce reagovať na vystúpenia poslancov faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec P. Šťastný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Budem stručný. Chcel by som reagovať na pána poslanca Andrassyho. Vy ste na začiatku povedali, že ste veľmi pozorne počúvali. Myslím si, že vôbec nie, lebo ja som Chartu menšinových jazykov ani nespomenul, a pokiaľ som niečo hovoril, ja som raz nespochybnil právo menšín na používanie jazyka. Nikdy v živote by mi to ani nenapadlo. To som príliš ďaleko od toho. Ja som hovoril o niečom inom. Pretože je mi jedno, či budeme hovoriť o tej alebo onej menšine, alebo dokonca o slovenskom jazyku používaní v súvislosti so školami, to, čo umožňuje súčasný návrh, čo sa môže stať. Ja som nič inšie nepovedal. A to, čo som čítal, tak to je holý fakt, to odznelo vonku, v rozhlase, v televízii. Je mi ľúto, toto v značnej miere bičuje situácia a vášne, ktoré v tejto oblasti vznikajú. Je mi to skutočne ľúto.

Pán poslanec Orosz, nikde som sa nestretol so žiadnymi poistkami, ktoré by bránili a v súvislosti s referendom na VÚC a v obciach, nikde nie je napísané, že podliehajú tým istým mechanizmom ako republikové referendum, nie je to tam. Skutočne nie a neviem či a v žiadnych materiáloch som sa doteraz nestretol s tým, že by také kompetencie, ako sa tu odovzdávajú, respektíve ako sa preberajú právne normy nadnárodné, že by to bolo v niektorých vyspelých štátoch, ani v tom Poľsku, ako ste spomínali. Myslím si, že je to naopak veľká cesta k bráne, k zatvorenej bráne do Európskej únie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v rokovaní zajtra ráno o 9.00 hodine rozpravou o návrhu skupiny poslancov.

Prečítam poradie poslancov, tak ako sú prihlásení do rozpravy. Pán poslanec Baco by mal vystúpiť ráno ako prvý, pán poslanec Hofbauer, Kadlečíková, Engliš, Benčat, Tarčák a Benkovský.

Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc a dovidenia zajtra.