Čtvrtek 8. února 2001

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenia pánov poslancov chce reagovať sám vystupujúci pán poslanec Ambróš.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec L. Ambróš:

Ďakujem pekne.

Ja by som sa chcel ospravedlniť pani poslankyni Aibekovej. Tie rituálne tance som myslel na vládnu koalíciu, nie na opozíciu, dobre? Čiže netýka sa to, netýka sa to opozície.

Čo sa týka fundamentu, pani poslankyňa Tóthová, nemyslel som fundamentalistov, myslel som ako fundátorov ako zakladateľov štátu, čiže to je tiež trošku v inej pozícii. Ja som v podstate napadol to, že u vás sú veľké rozdiely medzi slovami a činmi. Zároveň by som sa chcel ospravedlniť aj pánovi poslancovi Gajdošovi, v žiadnom prípade v mojom diskusnom príspevku nešlo o to, aby som strkal niekomu hlavu do latríny, existujú len dve cesty v súčasnosti pre Slovensko, a to by ste si mali uvedomiť, lebo my sa môžeme usilovať o integráciu do civilizovanej a hlavne rozvinutej Európy a snažiť sa, aby sme dosiahli také úspechy, ako oni majú. Alebo môžeme ísť opačnou cestou, že nebudeme prijímať takú legislatívu, ktorá by nám to umožnila, a tu nám povedala Európska únia, že na všetko nám je schopná dať aj dá určitý odkladací čas, ale na legislatívu nám odklad nedá.

Na pani Keltošovú by som chcel reagovať ohľadne nezamestnaných. Viete, mám k dispozícii a teraz vlastne každý občan Slovenskej republiky si môže pozrieť Obchodný register a je tam menný zoznam tých vlastníkov podnikov. Treba povedať, a ja som to zdôraznil, že tu je trhové hospodárstvo. To znamená, že tu nerozhodujú štátne podniky, ale rozhodujú súkromné sprivatizované podniky a tie súkromné sprivatizované podniky prepúšťali ľudí aj v tých prípadoch, keď vlastne nebol dôvod na to, aby prepúšťali, len aby zhoršili sociálnu situáciu na Slovensku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Dávam slovo teraz pani poslankyni Belohorskej, ktorá je prihlásená ako 25. v poradí do rozpravy.

Prosím o pokoj v rokovacej sále.

Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

myslela som si, že o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky budú diskutovať len právnici, že pôjde o odborné doplnenie jedného zo základných pilierov štátu. Diskusia odhalila však, že ste nás zatiahli do nechutného divadla, ktorým chcete znevážiť Ústavu Slovenskej republiky, ako aj tento parlament. Predkladateľ nás oklamal, že predkladá materiál, ktorý bol prediskutovaný verejne, ktorý bol prediskutovaný aj s príslušníkmi opozície. Opak je však pravdou. Vy ste ho neprediskutovali dokonca ani sami medzi sebou. Ako inak by sa mohlo stať, že Strana maďarskej koalície predloží 65 pripomienok k tomuto materiálu, že Kresťanskodemokratické hnutie predloží otázku interrupcií. V kuloároch sa už diskutuje o ďalších návrhoch, ktoré sa chystajú predložiť poslanci vládnej koalície. Snažíte sa chybu nahradiť chybou. Páni, to sa vám ale nepodarí. Vaša ignorancia v období, keď slovenský národ v historickej chvíli potreboval vaše hlasy, zostane zapísaná v histórii Slovenska. Bude vás prevádzať ako Kainove znamenie vypálené do základného kameňa Slovenskej republiky. Čas treba prežiť, nemožno ho vrátiť. Čas je aj milosrdný a pomáha odpúšťať. História je tá, ktorá zapisuje, podáva svedectvá budúcim generáciám, aby sa nezabudlo, a preto si myslím, že svoju chybu nevykúpite výmenou ústavy, ktorá umožnila vznik štátu Slovenskej republiky. Preto vás prosím, aby ste stiahli svoj návrh, pretože zažijete ešte ďalšie fiasko a chybu.

Pripustím, že život priniesol mnohé zmeny, ktoré by bolo vhodné do ústavy zakomponovať. To vám však ale nedáva právo znevážiť ústavu, ktorá je pilierom každej demokratickej spoločnosti a demokratického štátu. Spôsob, akým ste však pristúpili k zmene, mnohých ľudí pobúril a znechutil. Otvorili ste znova priestor na vyvolávanie národnostnej nenávisti, hoci práve nami schválená ústava zabezpečovala práva pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Neprežijete ten pocit nadšenia a vzájomnej spolupatričnosti, ktorú sme mali možnosť prežívať v časoch prípravy, schvaľovania a vyhlásenia Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992. Ako som už povedala, čas nemôžete vrátiť. Zavrite oči a ja privolávam chvíľu slávnostných fanfár, ktoré zazneli v Rytierskej sále na Bratislavskom hrade. Traja tribúni - Prokeš, Ftáčnik a Bajan nesú Ústavu Slovenskej republiky. To už nevrátite. Mohli ste nájsť vykúpenie v dôslednom dodržiavaní ústavy. Ak život ukázal potrebu zmeny, mohli ste ju v zmysle a v mene svojho omylu opraviť, osloviť odbornú verejnosť a pripraviť malú novelu alebo dodatok. Pre vás však cieľom vášho politického snaženia nie je služba národu, služba svojim voličom, ale je to boj s politickým protivníkom a ako zbraň ste schopní a ochotní použiť aj Ústavu Slovenskej republiky. A pritom veľakrát by vám stačilo veľmi málo, len ju dodržiavať.

Spomeniem napríklad článok 12 druhej hlavy odsek 2. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky predovšetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické činné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti, alebo etnickej skupine, majetok, rod, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čo na to poviete pri prepúšťaní členov HZDS zo zamestnania, prepúšťaní ľudí, napríklad ktorí dosiahli dôchodkový vek. Zoberme si článok 20 tej istej hlavy, ktorý hovorí o práve vlastniť majetok. A v odseku 4 hovoríme o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a primeranú náhradu.

Vláda znárodnila kaštieľ Brunovce ženám. Ako sa vám sedí, páni ministri, v kreslách, na ktoré sa skladali ženy z celého Slovenska. Aby kaštieľ mohli zrekonštruovať a užívať, zbierali sa po korunkách, organizovali brigády a tešili sa, ako ho budú užívať. Váš akt sa stal urážkou a výsmechom práva. Poukázalo na to, že moc nepatrí do rúk ľuďom frustrovaným. Títo ju nevedia používať, tí ju vedia len zneužívať. Akým príkladom chcete byť pre národ radového občana, keď užívate cudzí majetok a v ňom sa konajú dokonca aj zasadania vlády Slovenskej republiky Jete príborom, ktorý zakúpili ženy zo svojich zbierok a vám ho nedarovali. Zákonné poistenie na motorové vozidlá v kaštieli Brunovce ešte vlani sme uhradili my Únia žien a na autách sa vozíte vy. Ste ako zlodeji, ktorí ukradli oblek a posielate účet za čistiareň. Na nápravu vašich činov netreba meniť ústavu...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, nerád to robím, ale prosím vás, hovorte k Ústave Slovenskej republiky.

Poslankyňa I. Belohorská:

... skôr by som povedala, treba možno zmeniť vládu. Zneužívate podporu ľudí na vstup do Európskej únie tým, že klamete a snažíte sa im nahovoriť, že bez prijatia vašej obsiahlej novely tento vstup bude ohrozený. Poskytujete veľké množstvo informácií, avšak nie vždy pravdivých a nie vždy kompletných. Ako jeden z príkladov uvediem Európsku chartu pre jazyky národnostných menšín. K 4. januáru tohto roku chartu podpísalo Rakúsko, Cyprus, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Malta, Rumunsko, Španielsko, Macedónsko, Ukrajina, Veľká Británia a Česko. Teda 13 štátov podpísalo, ale neratifikovalo. Podpísalo a ratifikovalo túto chartu Chorvátsko, Dánsko, Fínsko, Nemecká spolková republika, Maďarsko, Lichtenštajsko, Holandsko, Nórsko, Slovinsko, Švédsko a Švajčiarsko. A potom máme krajiny, ktoré ju ani nepodpísali a ani neratifikovali. A medzi týmito krajinami sa nachádzajú aj také štáty ako Albánsko, Andora, Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Gruzínsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Moldavsko, Poľsko, Portugalsko, Rusko, San Maríno, Turecko. Konvenciu na ochranu národnostných menšín nepodpísali tieto štáty - Andora, Belgicko, Francúzsko a Turecko. Podpísali a neratifikovali Gruzínsko, Grécko, Island, Litva, Luxembursko, Holandsko a Portugalsko. Už len z týchto príkladov vidíte, že nie všetky štáty Európskej únie tieto charty podpísali a ratifikovali. Myslím si, že nemusím upozorňovať, že mnohé z týchto štátov majú už dávno za sebou štádium zakladania štátu, jeho inštitúcií a komplikovanú transformáciu celého ekonomického systému.

Zanášanie týchto problémov, ktorých vážnosť ani najmenej nemienim znižovať do dnešnej ťažkej doby, ktorú občania Slovenskej republiky prežívajú, je nekorektné. Občania sú konfrontovaní s vysokou nezamestnanosťou, s tvrdosťou trhovej ekonomiky, pre ktorú neboli svojou minulosťou pripravení a vyzbrojení a lídri, ktorých si zvolili, im nepomáhajú v hľadaní riešení. Skôr naopak, na ciele, ktoré ste im ponúkli v predvolebnej kampani, ste zabudli. To, čo im dnes podsúvate v mene novely ústavy, to je stratou suverenity a ohrozením integrity Slovenska. Naše členstvo v Európskej únii by malo priniesť slovenskému národu rozvoj a návrat do európskej rodiny. Európa nemá záujem o získanie územia pre Európana, lebo ten neexistuje. Európa má záujem o mozaiku národov. Ako dôkaz nech je práve preambula prijatej Charty základných ľudských práv a slobôd Európskej únie, ktorej dôraz je kladený práve na spoločných hodnotách, ktoré rešpektuje Európska únia pri súčasnom rešpektovaní rozdielnych kultúr a tradícií ľudí Európy, ako aj národnej identity členských štátov.

Na záver, keďže sa tu zvykli asi čítať listy, dovoľte aj mne prečítať jeden list, z ktorých možno ste dostali kópiu aj vy. Je to list, ktorý som dostala od pani Šarloty Puflerovej, členky iniciatívnej skupiny mimovládnych organizácií, ktorým sa prihovára pani Puflerová za zmenu ústavy. Odporúča, sú to pripomienky k návrhu novely ústavy, a to pri obsadení alebo pri určení ombudsmana, kde píše o ťažiskových kompetenciách ombudsmana. A svoj list podporuje zoznamom mimovládnych organizácií, ktorý dala k tomu materiálu. Určite vás budú zaujímať mnohé z týchto mimovládnych organizácií, a preto mi dovoľte niektoré z tohto veľkého zoznamu prečítať. Košický klub vysokých, Jantárova cesta, Združenie afro-slovenských rodín, Združenie paličkovanej čipky, Združenie pletenej čipky, Nadácia Pipi dlhej pančuchy, Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku a tak ďalej. Čiže takýmto spôsobom, vážení páni, znevažujete, znevažujete rokovanie o Ústave Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Jedenásti páni poslanci chcú reagovať na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. Pani poslankyňa, máte smolu, no tak, pán poslanec Ošváth je posledný prihlásený. Pán poslanec Finďo prvý.

Nech sa páči.

Poslanec P. Finďo:

Milá pani poslankyňa, si moja bývalá spolužiačka a poznal som ťa troška inak, ako sa dnes prejavuješ v týchto poslaneckých radoch a v tejto poslaneckej lavici. Nič iné mi nenapadá, ako povedať ti jednu príhodu, keď údajne ľudožrúti chceli zjesť jedného nášho študenta a ten mal posledné slovo a opýtal sa ich, že súdruhovia ľudožrúti, čítali ste Marxa, že nie, že Lenina, nie, Engelsa, nie. Tak súdruhovia, kde ste tak zdiveli.

Ďakujem za slovo.

(Potlesk a hlasy zo sály.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem.

Myslím si, že po tak hodnotnom vystúpení môjho predrečníka asi ťažko upútam pozornosť, ale napriek tomu mi dovoľte, aby som sa opýtala jedného z predkladateľov pána Orosza, či je to pravda, že zástupca klubu SDĽ a SMK idú rozšíriť novelu ústavy aj o práva homosexuálov. Odznelo to večer v Rádiožurnále, to je ďalší z poslaneckých návrhov, kedy im bude koniec všetkým tým návrhom. Nemám nič proti právam homosexuálov, ale nemyslím si, že je to systémové v tomto štádiu prerokúvania dávať ďalšie poslanecké návrhy a takisto Demokratická strana navrhuje rozšíriť novelu ústavy aj o, ak dobre citujem, podstatné zúženie imunity poslancov, s čím takisto v princípe môžem súhlasiť, a chcem sa opýtať, či naozaj toto je konečný definitívny stav pripomienok, návrhov jednotlivých poslancov alebo poslaneckých klubov, pretože páni poslanci, nehnevajte sa, ja už som sa vyjadrila na túto tému včera, že nie je nič horšie ako kolektívna tvorba práva a látanie novely ústavy na kolene tu v parlamente.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán podpredseda,

aj keď sa to nemá, ale pani poslankyni Keltošovej len jedno, to je demokracia, viete. Ale predsa len sa chcem vyjadriť k pani poslankyni Belohorskej. Vy ste na začiatku povedali, že sa táto diskusia o novele ústavy dostala, dokonca ste povedali, vy ste zatiahli, neviem koho ste tým mysleli, túto diskusiu do politickej konfrontácie. No tá politická konfrontácia tu je nielen počas novely ústavy. Je tu v podstate permanentne, a tak trochu k nej všetci prispievame. Všetci a myslím si, že aj vaše vystúpenie v tomto smere nebolo tak úplne nekonfrontačné, aj keď však, samozrejme, že máte naň právo. Ale chcem povedať, že predovšetkým nesúhlasím s tým, čo tu viacerí hovoríte, že tento návrh novely ústavy sa neustále snaží vracať ku schvaľovaniu ústavy v roku 1992. Ja som to povedal aj vo svojom vystúpení a chcem to prízvukovať a budem to prízvukovať každý deň, tento návrh novely rieši potreby, ktoré prichádzajú dnes, naša doba je dynamická a tých päť základných okruhov, ktoré rieši tento návrh novely, je predovšetkým vstup do Severoatlantického paktu a Európskej únie, reforma verejnej správy, rozšírenie kompetencií nezávislej štátnej kontroly, dokončenie reformy justície a prehĺbenie ochrany základných práv a slobôd občanov. Toto sú významné a vitálne životné záujmy Slovenskej republiky, dotýkajú sa života každého občana našej vlasti a podľa nášho názoru ten návrh novely tieto otázky rieši dobre a na dostatočne kvalifikovanej úrovni.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja v diskusii o novele ústavy vystupujem v tomto parlamente po prvýkrát, pretože včera v noci som sa vrátil z rokovania Európskeho výboru pre populáciu. Na toto rokovanie som bol nominovaný Radou Európy. Chcem len pripomenúť tú pasáž z vystúpenia pani poslankyne Belohorskej, ktorá hovorila o európskej dimenzii a o tom, akým spôsobom novela ústavy vytvára predpolie pre možný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie aj do transatlantických štruktúr. Chcem povedať, že z odborného legislatívneho sémantického i logického hľadiska pri analýze toho, čo štyria navrhovatelia novely ústavy pripravili, treba povedať, že to je absolútna zábrana na vstup do európskych a už vôbec nie do euroatlantických štruktúr. Už len prvý bod návrhu hovorí o tom, že vraj Slovenská republika má dodržiavať všeobecné pravidlá medzinárodného práva.

Zo sémantického aj iného hľadiska sa pýtam navrhovateľov, a to už sa vykašle Slovenská republika na lex specialis, na osobitné normy medzinárodného práva alebo vôbec na medzinárodné právo, keď má riešiť len všeobecné pravidlá? V prvej vete zaprasíte ústavu formuláciou pojmu, ktorý nemá absolútne legislatívnotechnické opodstatnenie. To po prvé.

Po druhé. Otázka vstupu do Európskej únie je komplexná, vyžaduje špeciálny ústavný zákon. Vy tam nemáte nič, čo by vlastne umožnilo akékoľvek dohovory. Nemáte tam inštitúcie, parlamentnú kontrolu exekutívy pri vstupe, nemáte nič o europoslancoch ani o tom, akým spôsobom Slovenská republika do týchto štruktúr vstúpi. Má preto pani Belohorská absolútnu a posvätnú pravdu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Pani poslankyňa Belohorská, ja som vás veľmi pozorne počúval a čakal som, kedy sa dostanete k predloženému návrhu novely ústavy. Hovorili ste o všetkom, ale nie o predloženom návrhu novely ústavy. Z toho hľadiska nemá zmysel, aby som komentoval vaše vystúpenie. Chcem sa zastaviť len pri tej vašej poslednej poznámke, keď ste znevážili organizácie tretieho sektora. Tým ste vyjadrili "úctu" k občanom, tým ste vyjadrili váš postoj k občianskej spoločnosti.

A k tým pozmeňujúcim návrhom, o ktorých sa hovorí. Hovorí sa tu o stovkách. Tak povedzme si, čo je pravda. V doterajšej rozprave vystúpilo 35 poslancov a dvaja vystúpili s pozmeňujúcimi návrhmi. Pani poslankyňa Záborská predložila jeden pozmeňujúci návrh a pán poslanec Fehér, podpredseda ústavnoprávneho výboru predložil 78 pozmeňujúcich návrhov, ktoré by nemusel predložiť, a to, aby občania počuli, tieto by boli všetky v spoločnej správe výborov, v prípade, že by aspoň jeden poslanec opozície bol prejavil konštruktívny prístup a zdvihol ruku za návrhy, ktoré majú prevažne legislatívnotechnický charakter. Nijaký iný pozmeňujúci návrh zatiaľ nebol predložený.

Ja pevne verím, že pani poslankyňa Tóthová, tak ako včera povedala, že predloží pozmeňujúce návrhy na zlepšenie, tak verím, že tie pozmeňujúce návrhy prídu. Pán poslanec Tkáč, iste budem rád, ak dáte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré iste budú dobré, keď budú v novele Ústavy Slovenskej republiky. Aj z hľadiska Európskej únie máme štandardné riešenie, vy to veľmi dobre viete a nemám rád, keď zavádzate. Naozaj nie, to vám nesvedčí.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, páni poslanci.

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som sa na rozdiel od pána poslanca Tkáča vrátil z vidieka. Bol som v Dolnom Kubíne a bol som v Starej Kremničke a môžem povedať, vážení páni, že vám ľudia nerozumejú. Minimálne pán Orosz a pán Kresák zrejme hovorí tak nezrozumiteľnou rečou, že ľudia si myslia, že ste mimozemšťania. Oni vôbec nevedia, o čom hovoríte. Jednoducho cítia, že ich problémy neriešite. V Dolnom Kubíne majú 28-percentnú nezamestnanosť a v najbližších dňoch po prepúšťaní v Istebnom idú cez 30. V Starej Kremničke majú rovnaké problémy existenčné, ale nie sú presvedčení, že zmeny, ktoré navrhujete, im pomôžu k lepšiemu životu. Skôr naopak. Buď ste to nevedeli vysvetliť, alebo ste naozaj neurobili tú diskusiu medzi obyvateľstvom, aby rozumelo tým zmenám. Jednoducho majú pocit, že to je bratislavo-centristická ústava, novela ústavy, ktorá je absolútne odtrhnutá od reálneho života na Slovensku. A to je vážny problém vášho návrhu novely ústavy, že jednoducho ľudia majú jasný zreteľný pocit, že neviete o ich skutočných problémoch a že aj pri novele ústavy tie skutočné problémy obyvateľstva Slovenska neriešite.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hajdúk.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo...

(Hlasy a ruch v rokovacej sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili pána poslanca v jeho vystúpení s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Hajdúk:

Teraz zrejme páni poslanci z opozície budú troška sklamaní tým, čo poviem. Pani poslankyňa Belohorská poukázala na určité nezrovnalosti, nezhody v koalícii pri predkladaní návrhu na novelizáciu ústavy. Ja musím s ňou, bohužiaľ, súhlasiť, pani poslankyňa, aj keď to nerobím rád. Týka sa to hlavne návrhu KDH, ktorý smeruje k zákazu interrupcií. Je mi, samozrejme, smutno z toho, že sa tak stalo. Ale jedným dychom musím povedať aj to, že z tohto oblaku nezaprší. Je to len podľa mňa určitý stranícko-politický propagandistický ťah, ale každá strana svojím spôsobom má na to právo.

(Ruch v rokovacej sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, pani poslankyňa nehovorila o interrupciách vo svojom diskusnom príspevku.

(Smiech z rokovacej sály.)

Poslanec P. Hajdúk:

Hovorila o nezrovnalostiach, ktoré sú medzi nami. Dobre som počúval, pán predsedajúci.

(Ruch v rokovacej sále.)

Treba povedať, že táto problematika nie je nová. Poznáme situáciu, aká bola za prvej Československej republiky, keď množstvo žien na dedinách zomieralo po neodborných zásahoch báb anjeličkáriek. K tejto situácii nemôžeme dovoliť, aby sme sa vrátili. V tom smere je postoj nás poslancov za Stranu demokratickej ľavice veľmi jednoznačný, a tak ako som už povedal, nemôžeme dopustiť, aby sme sa v tejto veci vrátili o niekoľko desaťročí späť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, vaše vystúpenie vo faktickej poznámke naozaj nebolo v súlade s tým, o čom hovorila pani poslankyňa Belohorská vo svojom vystúpení, preto by som vás chcel upozorniť, ak sa ešte raz chcete prihlásiť s faktickou poznámkou, aby ste sa pridržiavali rokovacieho poriadku.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som nadviazal na slová pani poslankyne Belohorskej predovšetkým v tej oblasti, kde poukazovala na to, že sú predostierané občanom Slovenskej republiky rôzne názory o tom, čo musíme plniť, aby sme mohli vstupovať do Európskej únie.

Chcem vám povedať všetkým, že teraz v januári bol predložený monitoring Lotyšska na rokovaní pléna Rady Európy. Je skutočne zaujímavé, že pre Lotyšsko nie je potrebná ani Charta menšinových jazykov, dokonca nikomu neprekáža, že je tam zákaz médií vysielajúcich v menšinových jazykoch, ani to, že po roku 2006 tam nebudú žiadne menšinové školy. Naopak, že sa tam presadzuje americký model, že sa vynakladajú nielen domáce peniaze, ale aj grantové peniaze zo zahraničia na to, aby sa každý naučil štátny jazyk.

Čiže ak toto môže byť v Lotyšsku, nemôže byť pre nás nejaká iná norma na to, aby sme boli, aby sme mohli byť prijatí do Európskej únie, a takisto treba povedať, pani Belohorská, na adresu toho, že niet dôvodu podporovať akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré kladie sama vládna koalícia k vlastnej predlohe novelizácie ústavy, ak s filozofiou týchto zmien opozícia nesúhlasí. Takže naozaj by bola sama proti sebe opozícia, keby podporovala čo len vo výboroch takéto paškvily len preto, aby vládna koalícia mohla prijať nejaké uznesenie.

Treba, aby si naozaj vládna koalícia najprv medzi sebou dohodla, čo vlastne chce, ale predovšetkým ju poprosiť, veľmi pokorne poprosiť, aby nerobila z našej ústavy trhací kalendár, pretože táto ústava skutočne nepotrebuje tie zmeny, ktoré sú tam navrhnuté, a už vôbec nie v tej forme, ako sú navrhnuté.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci,

dovoľte mi reagovať v súvislosti s vystúpením kolegyne Belohorskej. Viackrát to tu už zaznelo v súvislosti s malou novelou. My sme od začiatku hovorili, že sme ochotní podporiť malú novelu, aby sa hľadal spôsob, to, čo je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo. Nestrašme už občanov Slovenskej republiky. To, že sa tu snažíte nejakým spôsobom oblázniť poslancov Národnej rady, to je váš problém. Nestrašme občanov, pardon, že nás neprijmú do Európskej únie, pretože Európska komisia odporučila novelu ústavy. Určite neodporučila takú novelu, s akou veľkou novelou ste prišli do tohto parlamentu.

A môžem vám povedať aj za náš poslanecký klub. Vôbec nevidím v tom problém, že by bolo potrebné teraz novelizovať ústavu. Ak bude situácia jasná, že sa rieši otázka vstupu do Európskej únie, nič nebráni tejto, ale verím, že to bude až budúca Národná rada, aby ústavným zákonom prijala riešenie, ako postupovať ďalej.

Takže nestrašte, pretože nie je to o tom. To isté je v súvislosti so vstupom do NATO. Ak tu deklarujú všetky politické strany, že podporujú tieto štruktúry, tak neviem, o čo sa opierate, keď strašíte ľudí, že keď nebude prijatá novela ústavy, čo bude ďalej. Keď nebude prijatá novela ústavy, problémy bude mať Dzurinda, pretože vykrikoval, čo všetko zvládne, ako to bude mať. Tam bude problém.

A neodpustím si ešte jednu poznámku, pán predsedajúci. Veľkú chybu sme spravili, keď sme súhlasili z toho ľudského hľadiska, aby sa mohli meniť predsedajúci. Pretože kým dvaja predsedajúci, teda predkladatelia vystúpia, aspoň sa snažia slušne vystúpiť. Tým pán Orosz, o čo viac mu chýba odbornosti, o to viac má arogantnosti v sebe.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Dovoľte mi, aby som reagovala na pani poslankyňu. V roku 1992 vznikla nová ústava. Ústava, na ktorej pracovali nielen odborníci koalície, ale aj odborníci opozície. Táto ústava nevznikala na základe kupčenia. V parlamente bola prijatá nielen poslancami koalície, ale aj poslancami opozície, samozrejme, okrem zástupcov KDH a poslancov zastupujúcich maďarskú koalíciu, maďarskú menšinu.

A to je dôkaz toho, že tento návrh ústavy bol spoločne dobre pripravený. A takto sa malo pristupovať aj v príprave tejto novely ústavy. Tak by sa nestalo, že sme ešte nevstúpili do Európskej únie a už článkom 72 chceme podriadiť našu ústavu medzinárodným právnym normám. Týmto bodom vlastne odovzdávame už dopredu časť našej zvrchovanosti. Vďaka tejto novele zákona ju doslova podávame na tácke.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Veľmi často sa v tejto diskusii hovorí o tom a rozdeľujú sa na dve strany alebo časti tohto parlamentu koalícia a opozícia, ako keby len jedna časť tohto parlamentu v roku 1992 chcela slovenskú štátnosť, chcela slovenskú ústavu a tá druhá ju nechcela.

Spomínala to vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Belohorská, keď hovorila sugestívne na adresu vládnej koalície, že vy ste nechceli slovenskú štátnosť, vy ste nechceli slovenskú ústavu. A spomínala zároveň jedným dychom na slávnostnú chvíľu, keď niesli slovenskú ústavu a štátne znaky páni poslanci Bajan, Ftáčnik, Prokeš.

Ja by som si dovolil teda pripomenúť tú pamäť z týchto troch vtedajších poslancov, ktorí symbolicky niesli tieto symboly. Dvaja sú členmi vládnej koalície, pán poslanec Bajan tu sedí naľavo vedľa mňa, pán poslanec Ftáčnik je, teda pán minister Ftáčnik bol v tej dobe poslancom.

Takže neviem, prečo sa takto rozdeľujú tieto politické strany a poslanci a príslušníci koalície a opozície. Takýmto spôsobom je to veľmi účelové a zavádzajúce.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. A ďakujem pekne aj poslednému rečníkovi pánu Ošváthovi, pretože ten vlastne poukázal na to, na čo som chcela poukázať aj ja.

My sme mali toľko politickej veľkorysosti v tom období, že vedeli naši činitelia, naši politickí lídri osloviť opozičných lídrov, lebo aj vtedy niektorí boli v opozícii z tých, ktorých som menovala, a vedeli sa posadiť napríklad aj s terajším podpredsedom vlády a šéfom legislatívy. Vedeli aj pritiahnuť opozičných politikov k príprave, ako som povedala, základného piliera a kameňa štátu, ktorý umožnil vlastne vytvorenie Slovenskej republiky.

Takže to je aj pánu poslancovi Šimkovi, ktorý hovorí o vlastne politickej konfrontácii. Ale my sme vedeli preklenúť vtedy v tom období v záujme štátu. Takisto v záujme štátu a spoločnej zahraničnopolitickej orientácie aj dnes podporujeme tie kroky, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko, a to je vstup do Európskej únie, do NATO. Som stopercentne presvedčená, že dnešná ústava, ktorá je platná, nebráni tomuto vstupu.

A na záver pánu poslancovi Oroszovi, nepočúvali ste ma, aj keď ste sedeli blízko mňa, pretože ja som skutočne dala návrh stiahnuť túto ústavu, aby ste neurobili druhé fiasko. Jedno už stačilo.

Pánu poslancovi Finďovi úplne na záver pár sekúnd. Vidieť, že celý deň človeka v parlamente unaví.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šťastný.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

vážení predkladatelia,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi na začiatok vysloviť v podstate také isté počudovanie, ako už mnoho razy tu odznelo, nad tým, že sa nepredkladá do parlamentu novela ústavy, ktorú pripravila vláda alebo lepšie povedané možno legislatívna rada vlády, ale zasuplovali to poslanci a dá sa povedať, že s tými pár zmenami, ktoré navrhla do novely vláda, zdá sa, ako keby sa na tomto návrhu poslancov priživovala. Alebo neviem, či to možno považovať za umývanie rúk do budúcnosti, kde by sa dalo vyhovárať na všetko to, čo sa netýka ich návrhu.

Druhé počudovanie si myslím, že spočíva v počte zmien, ktoré sa dotýkajú aktuálneho platného znenia ústavy alebo aktuálnej Ústavy Slovenskej republiky. Ak je predložených viac mien, ako je článkov platnej ústavy, potom sa domnievam, že bolo jednoduchšie pripraviť jej úplne nové znenie. Ani jedno, ani druhé nepovažujem za múdre a potrebné, pretože taký rozsah úprav súčasná ústava odobrená európskymi odbornými orgánmi či inštitúciami jednoducho nepotrebuje.

Možno tento návrh považovať za výsostne politický počin vládnej koalície, ktorá chce minimálne dlhodobo, ak nie na trvalo zakonzervovať svoje predstavy o najvyššom zákone tohto štátu. Tieto zohľadňujú viac záujmy zahraničia a domácich politických skupín ako záujmy národné a záujmy suverénneho štátu akým, predpokladám, Slovenská republika je. Týka sa to predovšetkým úprav súvisiacich so vzdaním sa našich právnych noriem a preberaní iných s nadnárodným charakterom týkajúcich sa zatiaľ iba členov Európskej únie. To by som chcel podtrhnúť.

Býva dobrým zvykom, že sa na príprave ústavy, respektíve jej podstatných zmenách podieľa tak vládna koalícia, ako aj opozícia. Ba dokonca sa o tom najvyššom zákone štátu vedie aj verejná diskusia nielen v odborných kruhoch, ale aj v laickej verejnosti, pretože sa to týka každého občana republiky.

A zdá sa, že aj tu sa akosi prejavila dlho otrepávaná téma prístupu k informáciám, prístupu občanov k informáciám. A pritom, samozrejme, že sa to deje všetko bez náležitého zdôvodnenia nedostatkov aktuálnej ústavy. Ja sa potom pýtam: Z akých dôvodov alebo na čo bola ustanovená komisia týmto parlamentom, ktorá mala preskúmať ústavu, navrhnúť nejaké úpravy. Ale nepamätám sa, že by bola zriadená komisia na prípravu novej ústavy.

Zdôvodnenie typu, je to požiadavka Európskej únie, je jednoducho neopodstatnená, pretože takáto požiadavka nebola vyslovená, a ak, tak len v súvislosti s reformou verejnej správy, ale to je už potom o niečom inom.

Koniec koncov nevstupujeme do Európskej únie ako do federatívneho zväzku. Ten zatiaľ neexistuje. Vo vyspelých parlamentných demokraciách a myslím si, že to už tu niekto poznamenal, sa dokonca pripravuje a schvaľuje zmena v ústave v dvoch rozdielnych volebných obdobiach možno dvoma rozdielnymi parlamentmi.

U nás to jednoducho nemôže fungovať, pretože táto úprava je vyslovene politickým počinom, ako som povedal v úvode, založený na obchodných vzťahoch koaličných poslaneckých klubov. Je to otázka existencie koalície, je to otázka ukončenia volebného obdobia v riadnom termíne. Inak by neboli občania a koalícia, respektíve opozícia v príprave novely ústavy ignorovaní.

Určite nikto nepochybuje o potrebe vstupu do Európskej únie, ale rozsah predpokladaných odovzdaných alebo odovzdávaných kompetencií, neúmerné povyšovanie medzinárodného práva nad právnu suverenitu štátu a vytváranie precedensu v súvislosti s úpravou kompetencií vyšších územných celkov neexistuje ani v právnych normách členských štátov Európskej únie.

Obávam sa, že nám mnohé štáty Európy za takéto precedensy nepoďakujú, ale skôr naopak. Príkladom toho, ako možno zle koncipovanou medzinárodnou zmluvou ohrozovať realizáciu minimálne niektorých právnych noriem štátu, je nedávno ratifikovaná zmluva so Svätou Stolicou, v ktorej niektorej časti kritizoval aj predkladateľ súčasného návrhu novely ústavy pán poslanec Kresák.

Ani štáty s takým postavením, a nielen v Európe, ale aj vo svete, ako je Anglicko alebo Francúzsko, o ktorých nikto nemôže pochybovať, že sú demokratickými vo svojej podstate, sa v takom rozsahu nezbavili priority vlastných zákonov, respektíve nepreniesli kompetencie na medzinárodné organizácie, ktoré nakoniec nie sú ani bližšie definované, ako tu niekto povedal, môže to byť aj FIFA, ako predpokladá tento návrh našej novely alebo našej ústavy.

Čo sa tým sleduje. Ide len o vyslaný signál pre Európsku úniu? Opakujem znova, ale predsa nikto o tom, a som o tom hlboko presvedčený, nespochybňuje vstup a potrebu vstupu do Európskej únie. Domnievam sa, že urobenie takéhoto predklonu nám neurobí dobrú službu a ani, ako sa súčasne hovorí, dobrý imidž.

Za doslova nešťastie považujem formulácie v bode 16a v nadväznosti na bod 18 návrhu, kde sa obec, ale predovšetkým vyšší územný celok dostáva do polohy štátu v štáte a môže znamenať ohrozenie suverenity Slovenskej republiky. Ak sa dáva právo združovania vyšším územným celkom s inými bez vymedzenia územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na možnosť vypísania referenda, aj o tejto veci znamená to reálne nebezpečenstvo ohrozenia územnej celistvosti. Neviem, či o to práve nejde.

Apropo referendum. Na strane jednej sa uvažuje, že v prípade vyhlásenia referenda prezidentom republiky na základe petičnej akcie alebo návrhu Národnej rady je potrebné vyjadrenie Ústavného súdu o relevantnosti otázok týkajúcich referenda, o skúmaní jeho opodstatnenia, aj keď ide o neodňateľné právo občanov, a na strane druhej sa v prípade referenda vypísaného na území obce alebo vyššieho územného celku o tom vôbec nehovorí. To sa budú vždy po istých krokoch vyšších územných celkov ex post prijímať zákony, ktoré zabránia možným konaniam vyšších územných celkov v rozpore s právnym poriadkom štátu? Je v tejto súvislosti možné vždy predpokladať iba dobrý úmysel?

Dovolím si v súvislosti s kompetenciami obce a vyšších územných celkov teoretizovať trošku ďalej. Uvediem príklad z oblasti školstva. Predstavme si, že s prenosom kompetencií na samosprávu prejdú pod priamu správu miestneho či mestského zastupiteľstva základné školy, čo na jazykovo zmiešanom území môže spôsobiť z rozhodnutia zastupiteľstva zrušenie školy s vyučovacím jazykom tej časti obyvateľstva, ktorá nebude mať v zastupiteľstve dostatok poslancov. Zámerne nehovorím o menšinách alebo väčšine. Tento počin nebude môcť nikto spochybniť z pozície štátu, pretože ústava dáva obci kompetencie takéhoto rozmeru. Ale toto sa predsa môže diať aj na úrovni vyššieho územného celku a na úrovni stredného vzdelávania. Už v súčasnosti sa začínajú šachy so stredným odborným školstvom. Nejde o jeho revitalizáciu, tú nepotrebuje, ide o majetok, ktorý má práve v správe. A ako sa tento problém vyvinie po prijatí novely ústavy, myslím si, že dobre nie.

Na tomto princípe môžu vzniknúť dokonca aj vysoké školy. Viem, môžete namietať o povinnosti akreditácie, ale tá platí aj v súčasnosti a deje sa úplne niečo iné za platnosti terajšej ústavy, keď došlo k istým politickým krokom, ktoré nemajú nič s akademickými právami a slobodami spoločného.

Obávam sa, že ani navrhovaný väčší počet sudcov Ústavného súdu nebude stačiť na riešenie takýchto problémov, ak bude vôbec mať záujem to riešiť promptne, pretože mu to z titulu lehoty v konaní novela neurčuje. Len ťažko mi niekto vyvráti, že sa takýto postup nemôže zrealizovať alebo že je to absurdná predstava a strašenie národnostnou kartou. V žiadnom prípade nemám takýto záujem, len upozorňujem na nedostatky, ktoré má táto novela. Domnievam sa, že práve na takýchto nedostatkoch dôjde k bičovaniu národnostných vášní, k rozdeľovaniu spoločnosti, čo v konečnom dôsledku môžeme sledovať aj v súčasnom čase na východe Slovenska v Kráľovskom Chlmci, kde sa doslova kupčí so zápismi detí do školy aj s požehnaním pána podpredsedu vlády Csákyho.

Čo bude po prijatí tejto novely, som už naznačil. Veď v materiáloch, ktoré pán podpredseda vlády dokonca označil za legitímne, pochádzajúcich z iného štátu, a to chcem podčiarknuť, sa vyzývajú občania, aby dali svoje deti jedine do školy s vyučovacím jazykom maďarským s odôvodnením, že po vzniku vyšších územných celkov v rámci integrujúcej sa Európy nebudú závislí iba od územia Slovenskej republiky. Dokonca týmto ľuďom to ponúkajú za isté výhody na území Maďarska. Ako to nazvať? Ako to nebrať na vedomie, keď sa zbavujeme toho, čo nám zákonite patrí, zbavujeme sa územia.

Ja sa ospravedlňujem kolegom a kolegyniam z SMK, ale ak dovolíte robiť takéto kroky, ak dovolíte prijímať rozhodnutia alebo vyjadrenia podpredsedu vlády a súhlasíte s tým, čo sa rozširuje na východe nášho územia, potom sa nečudujte, že sa skutočne tu hrá s takouto kartou.

Dovoľte mi, aby som z toho materiálu, ktorý sa tam akosi odovzdáva z ruky do rúk alebo z domu do domu, aby som citoval len pár viet: Vznik regiónov Európy a s tým spojená likvidácia hraníc a úzka spolupráca v pohraničných oblastiach v každej oblasti života vyžaduje ovládanie maďarského jazyka na vysokej úrovni, čo môže zabezpečiť iba vzdelávanie v maďarskej škole. Parlament v Maďarsku pripravuje zákon, aký v dejinách nemá obdobu. Tento zákon umožňuje vydávanie preukazu pre tých Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí sa cítia byť Maďarmi a tento fakt potvrdzujú aj tým, že svoje deti zapíšu do maďarskej školy. Preukaz zaručuje celý rad výhod zahraničných Maďarov na území Maďarskej republiky. Výhody, ako možnosť zamestnať sa na území Maďarska na určitú dobu tri až šesť mesiacov, výhody pedagógov v Maďarsku majú platiť i pre pedagógov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku, ktorí sú držiteľmi tohto preukazu, žiacke preukazy a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že je to dosť veľavravné.

V súvislosti s podporou novely ústavy sa vyjadril až príliš nediplomaticky aj pán podpredseda parlamentu a predseda SMK Béla Bugár, keď na otázku, ako vidíte prijatie novely ústavy, odpovedal, citujem: Problém je, problémom je stály prevod pôdy neznámych vlastníkov a výchova pedagógov na Univerzite v Nitre. Okrem hlasovania o ústave, kde je potrebných 90 hlasov, nás nikde nepotrebujú, pardon. Toto je jediná možná cesta, ako donútiť partnerov, aby rozmýšľali aj o plnení tých úloh vlády, ktoré ich možno netlačia. Koniec citátu.

Už jasnejšie sa to asi povedať nedalo a nemôžeme sa diviť, že takýto prístup označili viacerí poslanci ako politické vydieranie. Kombinácia ústavne podchytených takzvaných vyšších územných celkov ako subjektov tvoriacich spolu s obcami samosprávu a snahu o pretláčanie pôdy neznámych vlastníkov na obce nevyzerá nejako nevinne. Ak si uvedomíme, že v prípade schválenia novely bude vyšší územný celok znamenať to isté čo obec, prevod bude možné uskutočniť rovnako aj na vyšší územný celok. Aké to môže mať ďalšie dosahy, ľahko si možno domyslieť. Bez toho, aby sa vyťahoval akýkoľvek národnostný či iný strašiak. Taká bude totiž realita po prijatí tejto novely.

Nemienim sa vyjadrovať k ostatným právnym otázkam, ktoré tu, myslím si, experti na právo z jednej, druhej strany prezentovali dostatočne a s mnohými, samozrejme, treba súhlasiť. Bolo by to ale len rozširovanie toho, čo bolo veľmi dôsledne z právnej stránky zhodnotené. Nakoniec iba dodám, že takúto novelu, ktorú považujem z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých tých, ktorí sa k nej mali možnosť doteraz vyjadriť, za škodlivú pre Slovensku republiku, jednoducho nemôžem podporiť.

Vážení páni poslanci, a obraciam sa na tých, ktorí sú z regiónu Nitry, vyzývam vás, zamyslite sa pri hlasovaní o tom, či bude pre alebo proti, pretože my žijeme na jednom z problémových území bez ohľadu na pomery, aké tam existujú, ale zamyslite sa nad tým, či po pozitívnom hlasovaní za túto novelu sa budete môcť pozerať svojim spoluobčanom, príbuzným a voličom do očí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP