Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Maxon, po ňom pán poslanec Orosz.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážení páni ministri,

vážení páni predkladatelia,

dovoľte mi celkom na úvod sa zamyslieť trošku zjednodušene, aké postavenie má Ústava Slovenskej republiky. Ja osobne som presvedčený, že postavenie Ústavy Slovenskej republiky môžeme definovať ako dokument najvyššej právnej sily, ktorý jednak upravuje systémové vzťahy medzi výkonnou a zákonodarnou a súdnou mocou a súčasne definuje budúcnosť právneho poriadku, a to predovšetkým vo vzťahu k integračným ambíciám Slovenskej republiky. Nuž ak by ste boli ochotní prijať túto definíciu, dovoľte mi krátku úvahu predovšetkým o budúcnosti nášho právneho poriadku, ktorý má byť vymedzený v zákone zákonov - v Ústave Slovenskej republiky.

Je nám jasné, že Ústava Slovenskej republiky musí byť schválená ústavnou väčšinou, teda 90 hlasmi. Dámy a páni, kto sú tí, ktorí dnes reprezentujú ústavnú väčšinu a chcú rozhodovať o budúcnosti? Necelé dva roky pred ďalšími parlamentnými voľbami začínajú v parlamente nákupy poslancov. Mnohí z vás, ktorí dnes predstavujú matematickú ústavnú väčšinu, chodíte po pytačkách jednoducho preto, že bojujete o politicko-stranícke či politicko-osobné parlamentné prežitie. O našej budúcej ústave teda rozhodne ústavná väčšina, z ktorej značná časť jednotlivcov s najväčšou pravdepodobnosťou odíde do politického zabudnutia.

Koho mám konkrétne, vážené dámy a páni, na mysli, kto dnes bojuje i prostredníctvom, a to zdôrazňujem, i prostredníctvom hlasu za ústavu o politické prežitie? Sociálna demokracia Jaroslava Volfa s pánom Suchárom a pánom Halmešom, Ambróšova Strana zelených na Slovensku s pánom Jurišom a Rusnákom, liberálnodemokratická únia s pánmi Švecom a Budajom, trinásťčlenný poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia s nulovou šancou po roku 2002 byť v parlamente. I o 5-percentné kvórum bojujúca SDĽ-ka či Kresťanskodemokratické hnutie.

Nuž čo je to za ústavnú väčšinu, aká vzájomná idea vás spája? Ste si istí, že môžete rozhodovať o politickej budúcnosti, z ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou mnohí z vás odchádzate?

Dovoľte mi, aby som vo väzbe na tieto slová bol i trochu osobný. To nelichotivé hodnotenie niektorých, podotýkam, niektorých z vás, mojich kolegov, sa netýka napríklad, opäť zdôrazňujem slovíčko napríklad, pána poslanca Šveca, ktorý už niekoľkokrát preukázal, že sa rozhoduje podľa vlastného svedomia. Pán profesor Švec tu nie je, je možné, že ani nestojí o takéto hodnotenie od opozičného poslanca Maxona, je to však nahlas vyslovená moja parlamentná skúsenosť.

Takže ako je to v skutočnosti? Nuž, vážení poslanci koalície, v skutočnosti je to tak, že nemáte ani prostú väčšinu v tomto parlamente, len parlamentnými pytačkami môžete dosiahnuť svoj cieľ. Je to od vás politicky nezodpovedné a veľmi vzdialené od princípov politickej kultúry, o ktorej ministerský predseda pán Mikuláš Dzurinda tak veľmi rád diskutuje.

Dovoľte mi, aby som bol ešte v jednej veci osobný. Pán poslanec Kresák, ste odborníkom na ústavné právo, to však neznamená, že máte všetky predpoklady, aby vami navrhovaná predloha bola ústavou, ktorá bude kvalitnejšia predovšetkým z pohľadu národnoštátnych záujmov našej krajiny. Snažíte sa...

(Reakcia z pléna.)

Prosím? Áno? Ja som veľmi rád, že kolega z Kresťanskodemokratického hnutia pán Palko mi dovolí, aby som mohol pokračovať. Chcem vás ubezpečiť, že pokiaľ by ste mi to náhodou dovolili, tak rokovací poriadok vám to neumožňuje, a ja budem pokračovať aj tak.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Priatelia, nerušme pána Maxona v jeho vystúpení.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán poslanec Kresák, snažíte sa vystupovať veľmi kultivovane, veľmi sugestívne. Na nás, ktorí kritizujeme vašu predlohu, hľadíte akoby cez plece. Pasujete sa za neomylného a jednoznačne do pozície ústavnej elity. Ak by ste svoje ústavnoprávne vedomosti, ktorými disponujete, spojili s národnoštátnym cieľom k Slovensku a Slovákom, viete veľmi dobre, že novela by musela byť celkom iná. Pán poslanec Kresák, vy ste počas rozpravy veľmi veci prehnali, ale v žiadnom prípade, pán poslanec Kresák, si, prosím, nedovoľujte nás obviňovať z úmyslov, ktoré sme nikdy nemali. Označili ste nás za skupinu, ktorá chce mať zaostalé a nevzdelané Slovensko. Nie je to pravda! Chceme rozvinutú a vzdelanú krajinu, suverénny štát, suverénneho občana s občianskym preukazom a pasom Slovenskej republiky. Vašimi návrhmi sa chcete presláviť s ústavným modelom, ktorý, ako vy veľmi dobre viete, nikde na svete dosiaľ nefunguje.

Skúste mi, prosím, páni predkladatelia, vysvetliť, ako je možné, ak, ako vy tvrdíte, je táto novela taká kvalitná, prečo ju gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, neodporučil na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky?

(Reakcia z pléna.)

Áno, ja veľmi dobre viem, prečo ju ústavnoprávny výbor neodporučil, ale ešte to tu nikto na pléne nepovedal. Pretože nezískal vo vašom gestorskom výbore ústavnoprávnu väčšinu. Vaša ospevovaná kvalitná predloha v gestorskom výbore nezískala ústavnoprávnu väčšinu. Váš falzifikát, spoločná správa 643a, nezískal vo vašom gestorskom výbore ústavnú väčšinu a istým spôsobom bol zmanipulovaný aj procesný postup. Prečo zákon zákonov nemá spoločnú správu? I v procesnom postupe ste priebeh nezvládli a pri takom zákone, ako je ústava, to je jednoznačne veľmi vážny precedens.

Nuž, dámy a páni, ja sa všetkých vás spoločne teraz, koalície aj opozície, pýtam, je to normálne, ak ústavnoprávny výbor nepredloží tejto snemovni k ústave relevantný dokument? Je to normálne, ak tento návrh prejde v jedinom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a úspešnosť tejto predlohy vo výbore pre financie, rozpočet a menu bola založená len na spornom princípe, že sa diskutovalo o tom, či pán poslanec Bajan má spočívajúci, uplatňujúci, alebo aký mandát má? Ak by sme dospeli k záveru, že pán poslanec Bajan v tom čase disponoval poslaneckým mandátom, tak ani v jednom výbore Národnej rady vaša kvalitná, neomylná, bezchybná predloha by nebola prešla. Takže, dámy a páni, to, čo vy vydávate za kvalitatívny zázrak, skutočnosť je naozaj celkom iná.

Vážení páni predkladatelia i stúpenci tohto návrhu, vravíte, že to, o čom my z opozície hovoríme, sa v návrhu nenachádza. Vážení páni predkladatelia, nie je to pravda! Nad celým návrhom sa vinie propagandistická dymová clona, ktorou je i tvrdenie, že národný a občiansky princíp sa navzájom vylučujú. Veľmi dobre viete, že toto vaše tvrdenie je nezmyslom. Akými štátmi sú Francúzsko či Nemecko? Nuž prirodzene, že sú to štáty národné. Mimochodom, ako drvivá väčšina štátov sveta. Pričom si nik nedovolí spochybniť, že v nich funguje a rozvíja sa občianska spoločnosť. Nakoniec i nedávne historické udalosti veľmi jednoznačne potvrdili, že práve národný štát je najstabilnejším základom budovania občianskej spoločnosti, že národný a občiansky princíp sa vzájomne podmieňujú a dopĺňajú. To by si mali už konečne uvedomiť, samozrejme, okrem predkladateľov novely predovšetkým politickí predstavitelia maďarskej menšiny.

Vedzte, prosím, tí, ktorí ma počúvate, že kým národný princíp sa týka národa a jeho štátotvornosti, občiansky princíp sa týka jednotlivca a rozvoja širokej palety jeho ľudských a občianskych práv. Stavanie princípu národného proti občianskemu je teda veľmi hrubým a vážnym nepochopením. Toto nepochopenie môže vyplývať len z dvoch dôvodov. Ten prvý je nevedomosť, tým druhým je úmysel. Veľmi sa všetci mýlite, že potlačením národného budeme viac európski. Dámy a páni, nebudeme nikým! A, vážené dámy a páni, takáto skupina "nikoho" v modernom svete nemôže byť ani vzdelaná, ani prosperujúca. Ako človek som šokovaný, že nie ste ochotní rešpektovať filozofiu, že v modernej Európe musí byť taká legislatíva, ktorá zabezpečí všetky predpoklady na existenciu vzdelaného a spokojného Slováka. Byť, vážené dámy a páni, najskôr Európanom a potom Slovákom je ideológia smutného konca. Ako politik som zásadne proti ústavnému experimentu, ktorý nám ponúkate.

Nie som odborník na ústavné právo ako vy, pán Kresák, ale skromne si o sebe myslím a rovnako si to myslím i o mojich kolegoch, že máme dostatok politického citu pochopiť prostriedok i úmysel. Navrhovanými zmenami sa usilujete o súlad menšiny, resp. o súlad menšín na úkor väčšiny bez akýchkoľvek právnych hraníc, pokiaľ menšina môže ísť, resp. pokiaľ menšina pôjde.

S radosťou, ale veľmi nesprávne nám vytýkate, že sme nacionalistami. A vašou ošúchanou kartou je, že nám večne vytýkané, že hráme s kartou maďarskou. Nacionalisti v našej krajine, vážení páni predkladatelia, sú pod inou politickou značkou, ako je Hnutie za demokratické Slovensko. My nepresadzujeme vznik regionálneho celku s početnou prevahou občanov maďarskej národnosti. My nepresadzujeme vznik čisto maďarskej fakulty. My nepresadzujeme používanie jazyka menšiny vo všetkých úradoch. Vďaka vašej politike, vážená koalícia, my, štátotvorný národ, len proti týmto nacionalistickým požiadavkám oprávnene a dôrazne bojujeme.

Je šokujúce, ak nerešpektujete skutočnosť, ako je diskriminácia Slovákov na Slovensku, a podporujete absenciu akejkoľvek lojality menšín voči štátnemu jazyku Slovenskej republiky. Väčšinový, rozumej slovenský, národ priznáva menšinám nadštandard jazykových práv na uplatňovanie ich kultúrnej, duchovnej i jazykovej identity a reprezentanti menšín nie sú ochotní, nie sú ochotní ani len uvažovať, či by aspoň v oficiálnom styku s úradmi nemohli nosné úkony prebiehať v základnom dorozumievacom jazyku, v základnom dorozumievacom prostriedku všetkých občanov Slovenskej republiky, teda v jazyku slovenskom. Nacionalistický nie je náš postoj, nacionalizmus je dlhodobým krédom druhej strany, žiaľ, s podporou vás, páni Šimko, Orosz, Kresák, Hrušovský. Minimálne od pána predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského sme s nádejou očakávali iný postoj.

Dámy a páni, hovoríme niekoľko dní, niekoľko desiatok hodín o novele Ústavy Slovenskej republiky. Nuž pri tejto príležitosti mi dovoľte vrátiť sa niekoľkými vetami k pôvodnému textu ústavy, konkrétne mi dovoľte, aby som vám prečítal článok 12 odsek 1. V článku 12 ods. 1 sa uvádza: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné." V rovnakom článku 12 ods. 4 sa uvádza: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody." Vážené dámy a páni, prečo som tento článok 12 a jeho odsek 1 a odsek 4 citoval? Vy, ktorí dnes sa hotujete tak rozsiahlo novelizovať ústavu, ste si istí, že práve vy, ktorí zodpovedáte za plnenie, alebo spoluzodpovedáte za plnenie odsekov, ktoré som citoval, v článku 12, že tieto ustanovenia sa na Slovensku v plnom rozsahu dodržiavajú?

Dovoľte mi uviesť znenie článku 16 ods. 1: "Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom." Dámy a páni, ste si istí, že vaši vládni predstavitelia, menovite minister vnútra Slovenskej republiky sa drží ustanovenia tohto článku 16 ods. 1? Každý druhý pondelok sa môžeme presvedčiť, že sa významným spôsobom ako jeden z ústavných činiteľov odchyľuje od tohto princípu, ktorý je jasne, zrozumiteľne a oprávnene uvedený v článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Dovoľte mi sa pristaviť ešte pri článku 19 ods. 1, v ktorom sa uvádza: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Dámy a páni, to, čo som povedal vo väzbe na článok 16 ods. 1, to analogicky platí na vašich ústavných činiteľov aj o článku 19 ods. 1. Rovnako v článku 19 sa uvádza: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Nuž, dámy a páni, máme exemplárny prípad, kde je zrejmé, že tento článok ústavy, článok 19 ods. 2, vaši najvyšší ústavní činitelia jednoducho nedodržiavajú a ignorujú.

No ak hovorím o ingnorancii a nedodržiavaní súčasnej ústavy, tak nemôžem nespomenúť ani článok 21 platnej ústavy odsek 1. Ak, dámy a páni, neviete, o čo ide, nuž ide o ustanovenie, kde sa uvádza: "Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva." Určite všetci veľmi dobre viete, čo mám na mysli. A ja naozaj chcem veriť, že v krátkej budúcnosti sa celá slovenská verejnosť, aj vy, politici vládnej koalície, ktorí budete mať predtým zapchaté uši v dodržiavaní týchto základných práv uvedených v ústave, dozviete pravdu.

Vážené dámy, vážení páni, čo všetko bolo už povedané a čo všetko je napísané a čo všetko je jasné alebo nie je jasné v predlohe novely. Nuž dovoľte mi spraviť taký krátky exkurz v tých nejasných veciach. Ja naozaj chcem zdôrazniť, že táto analýza, ktorú chcem spraviť, aj keď jej predchádzali isté konzultácie, tak je analýza človeka, ktorý nie je odborníkom na ústavné právo, ale mám právo hovoriť o tom, že snažím sa mať cit a predovšetkým politický cit na formuláciu vecí, ktoré súvisia s ústavným právom občanov Slovenskej republiky.

V článku 7 ods. 2 sa uvádza: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva. A ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Nuž, páni predkladatelia, minimálne pri tomto ustanovení ste sa mali zamyslieť, že pred akými zákonmi majú prednosť. To, čo niektorí moji kolegovia nazývajú obavou o integritu Slovenskej republiky, obavou o jej zvrchovanosť, to môže byť istou aplikáciou tohto ustanovenia. Dámy a páni, ak si uvedomíme, že táto dikcia teoreticky, podotýkam teoreticky, a to je tá dymová clona, teoreticky vytvára priestor, že medzinárodnou zmluvou môže byť zrušený aj ústavný zákon Slovenskej republiky, tak je to dymová clona, ktorá vytvára naozaj veľmi vážny otáznik nad ustanovením takéhoto znenia článku 7 ods. 2.

Aby som nebol len výsostne kritický, pripájam sa k ambícii v článku 18 - úprava lehoty zadržania na súčasných 48 hodín a pri obzvlášť nebezpečných trestných činoch na 72 hodín od prevzatia.

V článku 26 ods. 5 sa zavádza takpovediac nový pojem "orgány verejnej moci". Uvádza sa v článku 26 ods. 5: "Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon." Nuž ja som naozaj presvedčený, že aj v znení tejto ústavy by mal byť podstatne jasnejšie definovaný pojem, čo sú orgány verejnej moci.

Čo sa týka veľmi rozsiahlej časti tretej hlavy, druhý oddiel s názvom Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, o ktorom hovorí aj článok 60, bolo by asi veľmi dobré, keby sme mohli mať k dispozícii stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu alebo keby sme si počas rozpravy mohli vypočuť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby mohol pred poslancami Národnej rady formulovať svoj názor, postoj, buďto pozitívny, alebo negatívny, alebo pozitívny s pripomienkami, k článku 60, ktorý, ako som už uviedol, hovorí o kompetenciách, postavení a pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Opäť musím v tejto chvíli konštatovať, že ambícia predkladateľa takto definovať postavenie Najvyššieho kontrolného úradu, podotýkam, ambícia predkladateľa je v tomto smere pozitívna.

Veľmi diskutovanou je štvrtá hlava - Územná samospráva. Hneď v článku 64a ods. 1 sa uvádza: "Obec a vyšší územný celok sú samostatnými územnými a správnymi celkami Slovenskej republiky" atď. Nuž naozaj podľa môjho názoru i v tomto ustanovení sa vyžaduje, aby bol jasnejšie a zrozumiteľnejšie definovaný pojem, čo je to vyšší územný celok. Obec a vyšší územný celok majú právo na samosprávu a podrobnosti ustanoví zákon. I tu je, vážené dámy a páni, veľa otáznikov. A v súvislosti s touto odvolávkou, pardon, s týmto textom, ktorý ešte raz opakujem: "Obec a vyšší územný celok majú právo na samosprávu. Podrobnosti ustanoví zákon."

V ďalšom článku 65 ods. 2: "Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona."

Nuž, dámy a páni, určite brilantným vystúpením pán poslanec Kresák na moju pripomienku mi povie, že sa domáham toho, čo nie je možné splniť. Ale pokiaľ neviete, tak existuje v rokovacom poriadku taký štandard, že pokiaľ sa v Národnej rade schvaľuje zákon, ku ktorému existujú vykonávacie predpisy, súčasťou tej predlohy, o ktorej sa rokuje v Národnej rade Slovenskej republiky, musia byť aj tieto vykonávacie predpisy. Nuž my rokujeme o Ústave Slovenskej republiky.

(Reakcia navrhovateľa.)

Pán poslanec Kresák, budete mať možnosť, nakoniec máte vždy možnosť vystúpiť. Takže...

Podpredseda NR SR M. Andel:

Priatelia, už som vás raz požiadal, aby ste nerušili pána poslanca Maxona v jeho vystúpení.

Ďakujem za pochopenie.

Poslanec M. Maxon:

Ja som veľmi pozitívne hodnotil váš predchádzajúci pokoj.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán kolega, nech sa páči, môžete pokračovať.

Poslanec M. Maxon:

Vydržte ešte trošku, áno?

(Hlasy z pléna.)

Nie, nebudem hovoriť dve hodiny. A keby som aj hovoril dve hodiny, tak mám na to legitímne právo. Mám na to legitímne právo. Minimálne 20 % alebo 30 % občanov Slovenskej republiky. Pán Halmeš, vy poznáte svoje legitímne právo prezentované cez Wolfovo číslo nula.

(Smiech v sále a potlesk.)

Takže, dámy a páni, ak vám je to naozaj smiešne, ak vám je to zaťažko počúvať a považujete to za malicherné, že my schvaľujeme Ústavu Slovenskej republiky v jej základných ustanoveniach a je tam niekoľko desiatok odvolávok, že podrobnosti bude určovať iný zákon, tak ak vám je to jedno, mne to nie je jedno.

Mne nie je jedno, ako sa budú konštituovať veľké územné celky. Mne nie je jedno, aký bude systém volieb do veľkých územných celkov. Mne nie je jedno, aký bude systém volieb územnej samosprávy aj na nižších územných celkoch, ako teda aj štandard tak, aký bol v samospráve dosiaľ. Nuž a kľúčovou diskusiou pri konštrukcii veľkých územných celkov a prenose kompetencií na samosprávu je prenos primeraných finančných prostriedkov na výkon tejto samosprávy. Nuž mne naozaj nie je jedno, ako bude upravovať zákon číslo 303 o rozpočtových pravidlách túto skutočnosť. Mne vôbec nie je jedno, aký výnos podielových daní pôjde na výkon samosprávnych funkcií týchto nových územných celkov, či už veľkých územných celkov, alebo samosprávy na dnešnej úrovni.

Takže, dámy a páni, je to všetko, je to všetko, opakujem, bianko šek a na vykonanie toho, čo ja v tejto chvíli nazývam bianko šek, samozrejme, nebude potrebné dosiahnuť ústavnú väčšinu. Bude sa to riešiť obyčajnými zákonmi. A teoreticky priechodnosť týchto zákonov si vyžaduje lojalitu. Teoreticky lojalitu minimálne tridsiatich deviatich poslancov tejto snemovne.

Už som hovoril, a ešte to spomeniem, článok 69 napríklad upravuje v odseku 2: "Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt na štyri roky. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním." Opäť však aj tento spôsob upraví zákon. Opäť podotýkam, dámy a páni, ak by som mal vážne uvažovať nad znením novely tejto ústavy, tak by sme museli mať aspoň filozofiu tých zákonov, na ktoré sa táto predloha, na ktoré sa táto predloha odvoláva. To sa analogicky týka aj skutočnosti, ktorá je uvedená v článku 71 ods. 2: "Pri výkone štátnej správy môžu obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti, ako aj na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon." Nuž, dámy a páni, to sú také principiálne zmeny fungovania tejto krajiny, že v každom prípade je potrebné, aby sme minimálne mali predloženú filozofiu toho zákona, ktorý to bude upravovať.

Už sa v tejto snemovni naozaj veľmi veľa pohovorilo o ôsmej hlave. Táto ôsma hlava takpovediac tvorí záver navrhovanej ústavy. Táto ôsma hlava hovorí o verejnom ochrancovi základných práv a slobôd. Nuž, vážení páni predkladatelia, keď máte ambíciu zaviesť ústavným zákonom tento inštitút do právneho poriadku Slovenskej republiky, spravili ste si aspoň analýzu, do akej miery tento inštitút bude Slovenskej republike potrebný a do akej miery bude pre občanov Slovenskej republiky užitočný? Nuž namiesto zavedenia inštitútu ochrancu základných práv a slobôd ste sa mali zamýšľať nad tým, ako zaktívniť, zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku aktivizáciou práce súdov nad týmito vecami. Ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku, ste sa mali zamýšľať vtedy, keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2001, pretože...

(Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Andrassy, ja vás vždy pozorne počúvam, musím však povedať, že som si nedávno, pardon, bolo to cez Vianoce, aj cez moju výpočtovú techniku, ktorou disponujem, robil istý rozbor niektorých kolegov, ktorí v parlamente vystupujú. Nuž, nemyslel som si, že to budem hovoriť, ale keď sa tak slušne správate, ako je to u vás zvykom, nuž pri vašom hodnotení mám jednu jedinú poznámku. Neviem, čo chcel dosiaľ v Národnej rade Slovenskej republiky povedať a za čie politické tričko vystupuje.

(Ruch v sále.)

Samozrejme, že je to odo mňa nespôsobné, ja mám však legitímne právo si takúto osobnú analýzu robiť. Od vás je nespôsobné, že voči staršiemu kolegovi je už pravidlom, že sa správate tak, ako sa správate. Seďte na lavici, počúvajte. Vyjadrite potom svoj názor, vyjadrite potom svoj názor, ktorý na moje vystúpenie máte. Ja ho v plnom rozsahu budem brať do úvahy.

Dámy a páni, stačilo by, keby ste si zobrali posledné analýzy hodnotenia inštitútu ochrancu základných práv a slobôd z Českej republiky...

(Reakcia navrhovateľa.)

Prosím?

Pán poslanec Kresák hovorí, že v Českej republike nemajú tento inštitút.

(Reakcia z pléna.)

Takže, pán poslanec Kresák, majú ho alebo ho nemajú? Dobre. V poriadku.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Priatelia...

Poslanec M. Maxon:

Takže aspoň na tom sme sa, pán poslanec Kresák, zhodli, že ho majú. Takže ak o ňom hovorím, že tam existuje, tak ma, prosím, neopravujte, že tam neexistuje. Existuje tam za to krátke obdobie. Ja súhlasím s vami, že pôsobí krátke obdobie, ale za to krátke obdobie tie prieskumy verejnej mienky, ktoré v Českej republike sú a ktoré sú základnými údajmi na analýzu, na ktorú sa odvolávame, jasne hovoria, že tento inštitút sklamal očakávania občanov Českej republiky. Prosím, majte ambíciu, uveďte tento inštitút. Ale jasne a zrozumiteľne občanom Slovenskej republiky treba povedať, že očakávania v tomto smere v žiadnom prípade nebudú naplnené tak, ako ich predkladatelia sľubujú.

Dámy a páni, to, čo som tu povedal, ma oprávňuje na to, aby som navrhovanú novelu ústavy rozdelil na dve skupiny. Do prvej skupiny patria také zmeny ústavy, ktorých potrebu ukázal čas, ktoré sú však jednoznačne, podotýkam, jednoznačne v menšine, ale mohli by prispieť k lepšiemu fungovaniu štátu. Ďalšie návrhy, ktoré smerujú k dezintegrácii štátu, buď pre ich nejasnosť, alebo zámer, sú pre nás principiálne neprijateľné. Štát a navyše štát mladý nie je trhací kalendár na politické experimenty. No a v tejto snemovni už sa stalo zvykom, že sa veľakrát odvolávame na iné veci, ako sú fundamenty slovenskej štátnosti, ako je národný princíp.

Tak, vážení páni predkladatelia, dovoľte mi, aby som aj ja bol svetový. Svetový v tom, že vo väzbe na vašu predlohu ústavy mi dovoľte v závere použiť citát jedného z najslávnejších amerických prezidentov Abrahama Lincolna. Vážení páni predkladatelia, "niektorých ľudí môžete klamať po celý čas, kratší čas môžete klamať všetkých ľudí, čo však nemôžete, je klamať všetkých ľudí po celý čas".

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Dámy a páni, do rozpravy sa...

Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

(Reakcia z pléna.)

Neberie to? Posúvame už druhýkrát, ale... V poriadku.

Aibeková, Kvarda, Krajči, Gašparovič.

Môžete mi posúvať ďalej, prosím? Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Tak. Neplatí, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Čiže pán Cabaj tam ešte patrí, mojou chybou.

Ďakujem.

(Reakcia z pléna.)

Áno, áno, áno.

Priatelia, pre istotu prečítam ešte raz zoznam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy: pán poslanec Ján Šimko, Šepták.

(Reakcia z pléna.)

Prvý bol Ján Šimko. Ospravedlňujem sa, pán kolega. Druhý Šepták, ďalej pani Tóthová, pán Jasovský, pán Slobodník, Gajdoš, Jarjabek, Benčat, Zlocha, Husár, Švantner, Engliš, Halmeš, Malíková, Szabó, Kolláriková, Zelník, Delinga, Duka-Zólyomi, Hofbauer, Ošváth, pán Jarjabek, 2-krát som si napísal, Aibeková, Kvarda, Krajči, Gašparovič, Belohorská, Cuper, Angelovičová a Cabaj.

(Reakcia z pléna.)

To som nestihol, áno, preto to čítam, aby ste mohli doplniť.

Belohorská, Tkáč, Bohunický, koniec. Ďakujem, priatelia, pán Paška, pán Prokeš, hlásili ste sa až potom, keď som ukončil možnosť do rozpravy.

Pán navrhovateľ, aj vy ste sa tam hlásili?

No, bohužiaľ, tá tabuľa nie je zvyknutá, že vystupujeme s takým veľkým počtom faktických poznámok. Práve sme utvorili rekord, je to 36.

(Hlasy v sále.)

Áno? Ďakujem veľmi pekne. Takže už môžem uzatvoriť? Áno?

Takže ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán kolega Ivan Šimko.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec Maxon, ja som sa pôvodne prihlásil kvôli tomu, že som chcel reagovať na niektoré vaše otázky, ktoré ste kládli navrhovateľom, ale musím povedať, že potom ďalší priebeh vášho vystúpenia ma skôr vedie k tomu istému takému znechuteniu vôbec na to reagovať. Je neuveriteľné, ako sa usilujete urážať svojich kolegov, svojich politických odporcov. To, čo ste povedali pánovi poslancovi Halmešovi, ale aj pánovi poslancovi Andrassymu, ja si myslím, že to už hraničí s tým, čo by sme si mali dovoľovať medzi sebou v parlamente. To však hovorím, samozrejme, aj o sebe, aj o každom z nás. Myslím si, že sa dá kritizovať aj bez týchto invektív, bez tej agresivity. Je samozrejmé, že ako opozičný poslanec nesúhlasíte s týmto návrhom. Máte taký politický pokyn, preto napríklad neprešiel aj v gestorskom výbore tento návrh novely ústavy, pretože matematika nepustí tam ústavnú väčšinu, strany vládnej koalície nemajú a vaši kolegovia dostali pokyn, že nemajú za to hlasovať.

No ale ja som chcel reagovať vlastne na dve veci, ktoré ste povedali vo svojej rozprave, a mám ešte čas, predovšetkým hovoríte, že staviame do protikladu národný princíp s občianskym. Prosím vás, kto to povedal? Vy možno nerozumiete tomu, čo hovoríme, a to je možné a to je aj legitímne, ale ja som napríklad hovoril o otvorenej spoločnosti. To je niečo iné. To nie je protiklad medzi občianskym a národným princípom. Ďalej ste hovorili, že vám vyčítame, že ste nacionalistami. No ja si nepamätám, aby ktokoľvek z poslancov vládnej koalície vám vyčítal, že ste nacionalistami. Ak sa cítite, je to druhá vec. Ale to je termín, ktorý má toľko rozličných rozmerov, aj pozitívnych, aj negatívnych, že myslím si, že to ani nemá zmysel sa takýmto spôsobom nálepkovať. Toto sú dve poznámky, ktoré som chcel mať k vášmu vystúpeniu.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Šepták, nech sa páči.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som tiež zareagovať na slová predrečníka pána Maxona, hlavne čo sa týka toho národného princípu. Veľké európske mocnosti už, dámy a páni, pochopili, aby Európa bola a zostala Európou, musí si zachovať aj národnú identitu. Každý národ, samozrejme, to dobre vieme, že obohacuje svojou kultúrou, svojou históriou Európske spoločenstvo, a preto je dôležité, aby pocit národnej hrdosti v Európe aj ostal. Ďalej je skutočne veľkou hrozbou, tak ako hovoril pán poslanec Maxon, pre tento ústavný experiment, ktorý nám tu štyria vládni poslanci predložili v podobe novely ústavy. My tu experimentujeme sami so sebou, najhoršie je to, že táto vládna koalícia sa vôbec nestará o to, čo bude potom. Čo všetko môžu spôsobiť vaše zmeny, ktoré ste do tejto novely ústavy zakomponovali. Vôbec sa nestaráte o to, čo hovorí opozícia. Síce sa snažíte počúvať, ale dopredu už viete, že nič neprijmete. Máte jednoducho vytýčenú cestu, klapky na očiach a s polepenou, dámy a páni, s polepenou ústavnou väčšinou valcujete všetko, čo sa dá. Vráti sa vám to skutočne ako bumerang. Vráti sa vám to po voľbách.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pani kolegyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Maxon spomínal, že predložený návrh novely ústavy v niektorých otázkach je ústavným experimentom. Ja by som sa priklonila k jeho názoru napriek tomu, že predkladatelia sa voči tomu bránia. Konkrétne je úplným experimentom, aby z medzinárodných zmlúv vyplývali občanom a organizáciám na našom území priamo povinnosti, zdôrazňujem, povinnosti. Voči tomuto môjmu názoru sa včera ohradil jeden z predkladateľov a uviedol, že to je nezmysel, pretože je Viedenský dohovor atď. Tak ja som nelenila, večer som to s expertmi a dobrými právnikmi z medzinárodného práva konzultovala, tak som ich veľmi pobavila, musím vám povedať. Jednoznačne uviedli, že subjektom medzinárodnej zmluvy môže byť len subjekt medzinárodného práva a to je štát a jedine tomu vyplývajú povinnosti, kto podpíše túto zmluvu. A pokiaľ štát by chcel, aby občanom takáto povinnosť vyplývala, musí to transformovať zákonom. Iná je otázka, keď už niekto je členom Európskej únie, tam niektoré nariadenia, opakujem, nariadenia, nie medzinárodné zmluvy, takto môžu zaviazať. Ale na nariadení sa štát alebo zástupca zúčastňuje. Takže opätovne chcem potvrdiť názor vyslovený aj pánom poslancom Maxonom, že skutočne návrh novely ústavy, ktorý máme pred sebou, je experimentom.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou vystúpi pán kolega Jasovský.

Nech sa páči.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.

Ja si myslím, že pán poslanec Maxon hovoril práve celkom v pohode, hovoril argumentačne, hovoril vlastný názor. Nie som presvedčený, že by pán poslanec Maxon mal vnútený niečí názor, nejaký politický názor, ktorý by bol nútený tu dnes prezentovať. Mne v tomto parlamente, tak ako som sa to snažil trošku naznačiť, chýba etika, chýba mi kultúra vystupovania, úcta, veď tu nič neznamenajú ani profesori pre tých predkladateľov návrhu ústavy, ktorých ešte svojho času učili. A teda chýba mi tá úcta, o ktorej som hovoril. A ak pán poslanec Maxon hovoril o príslušných článkoch ústavy, ktoré hovoria o ochrane osobností, tie úškľabky, úškrny, poznámky v Národnej rade, ale aj zo strany pána navrhovateľa skutočne asi neboli vhodné. Ono tá politická kultúra v tomto parlamente sa odvíja od času, keď začala fungovať táto vláda. Vtedy vznikli krvavé oči, čierne knihy, odvtedy sa to tiahne vaším vládnutím za obdobie celkom 2,5 roka.

Ja sa znovu pýtam, prečo by sme nemohli dať túto novelu ústavu na celonárodnú diskusiu? Prečo by sa táto novela, táto posledná verzia aj s pozmeňujúcimi návrhmi nemohla stať prílohou niektorého denníka? Prečo by sme nemohli niekoľko dní odložiť hlasovanie o tejto novele ústavy? Či naozaj sme nútení, a nie sme zvrchovaný štát, čakať na to, či nám niekto nadiktuje, že vtedy máme skončiť rozpravu? Vtedy máme diktovať, tento bude ministrom, tento nebude ministrom? Asi by sme mali s tým skončiť. Ja si myslím, že v tomto parlamente, bohužiaľ, to správanie - čím nižší argument a čím nižšie preferencie strany, tým vulgárnejšie správanie v tomto parlamente. Bohužiaľ, je to tak! Nestačí vám, že najväčší poslanecký klub nesúhlasí s touto novelou zákona? Naozaj to musíte prevalcovať tým spôsobom, že novela bude prijatá bez všimnutia si názorov poslancov, ktorí zastupujú aj najsilnejšiu politickú stranu v tomto štáte? Či jej nestačí argument o vyššom územnom celku, ktorý som hovoril, a doprava a pošty, ktoré plnia sociálnu úlohu štátu?

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Slobodník, máte slovo.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Vážení koaliční poslanci, používate, neviem, či sa to dohodlo na koaličnej rade, tri protizbrane, tri protiargumenty, ktoré spomínate. Maďarskí poslanci sa ani slovom nepokúsili vyvrátiť čo i len jedno tvrdenie o tom, ako znevažovali a roky znevažujú Slovenskú republiku. A jeden z nich, ironicky sa usmievajúci Pál Csáky, samozrejme, člen vlády, dokonca aj slovenský národ. Ani to, čo im vyčítame, vydieranie koalície, domáhanie sa nadpráv, nie práv, ale nadpráv atď. Zato opakujú, my chceme len to, čo je vo vládnom programe koalície. To bola tá prvá protizbraň.

Druhou protizbraňou je tá vraj maďarská karta, ktorú tu spomenul vo svojom prejave aj pán poslanec Maxon. Zasa môžem len zopakovať: Neveríte tomu, čo tu hovoríme? Ak neveríte, ak máte dôkazy, že jeden z nás povedal nejakú skutočnosť, ktorá nezodpovedá skutočnosti, realite, tomu, čo sa deje na Slovensku od roku 1989, alebo ak chcete od roku 1993, prosím, vystúpte a presvedčte nás, že to tak nie je.

A ten tretí protiargument, ktorý voľajako v posledných dňoch zaznieva menej, ale použili ste ho, myslím, že aj pán Kresák, aj pán Šimko, to je opakovanie: Robíte to, čo vám nariadil predseda hnutia. No iste, vážime si predsedu, ale nemyslíte si azda vážne, že my sme nejaké marionetky a nemáme vlastný rozum a že vám nevidíme do karát, takpovediac, nie tých maďarských, ale iných, že nevieme, čo sledujete touto ústavou? Uspokojte sa, vidíme, vieme, že ste si pripravili ústavu na obdobie, keď už nebudete v tejto vláde, a chcete zablokovať celé Slovensko.