Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelené slovo.
Pán podpredseda vlády, vo svojom hutnom vystúpení ste kládli dôraz na prehlbovanie slobôd a práv našich občanov vo vzťahu k novele a na upevňovanie rozdelenia moci medzi parlamentom, vládou a súdnou mocou. Chcem však povedať, že novela nie je taká, ako ste to povedali, pretože tým, že sa určité kompetencie berú Národnej rade, či už v preletoch, povoľovaní ozbrojených síl a tak ďalej, tým sa vlastne oslabuje to, čo majú v právomoci občania a čo postupujú Národnej rade cez volených zástupcov. Ďalej, keď súdna moc by mala byť posilnená tým, že tam bude 9 zástupcov nesudcov, ktorých budú nominovať nie sudcovské rady, ale Národná rada, vláda a ďalšie inštitúcie, tým sa podľa mňa tiež neupevňuje súdna moc a právomoc Súdnej rady.
Ďalej chcem povedať, že keď vo vzťahu k tomu, čo pán minister zahraničných vecí na otázku, kde je list od pána Cumaraswamyho, povedal, že môže ho zverejniť až v marci, to vo mne evokuje podozrenie, že chcete v novele vyriešiť určité kompetencie práve súdnej moci nad rámec toho, čo by malo byť zakotvené v našej ústave. Hlavne vo vzťahu k tomu, kto by mal byť aj ďalej predsedom Najvyššieho súdu a podpredsedami, kto by ich mal voliť. Že toto nie je celkom férový postup, a preto do určitej závislosti dávam aj vaše vystúpenie k tomu, že nie je celkom pravda, že ide o prehĺbenie a upevnenie práve tejto trojdielnej moci.
Takže, pán podpredseda, vysvetlite to ešte?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Ďalší - pán poslanec Mesiarik.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán podpredseda vlády,
pri všetkej úcte k vám začnem s negatívami, potom pôjdem do pozitív. Prepáčte túto technológiu postupu, ale mám málo času. Ako predseda Strany občianskeho porozumenia, zároveň nielen ako podpredseda vlády ste asi málo dôrazne presadzovali v koalícii spoluprácu s opozíciou a nerešpektovala koalícia návrh vedenia Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa usporiadal široký okrúhly stôl na úrovni hlavy štátu. A myslím si, že aj pán prezident Rudolf Schuster avizoval, že má záujem usporiadať takéto stretnutie, aby sa vyriešili základné národné a štátne záujmy. Medzi ne patrí, samozrejme, aj vstup do Európskej únie a do euroatlantických štruktúr, čo je vyjadrené aj v politickej deklarácii HZDS, aj v programe Hnutia za demokratické Slovensko.
Chcem oceniť vaše vystúpenie v tom zmysle, že treba zvýrazniť tie prvky novely ústavy, ktoré umožnia tento vstup. Ale chcem vás zodpovedne ubezpečiť, vážený pán podpredseda vlády, že to, čo sa predkladateľom podarilo, sa nepodarilo ani ultraradikálnym politickým subjektom od roku 1990. Tak vyhrotiť polarizáciu krajiny, tak urobiť priestor na auroskepticizmus a na nenávisť voči NATO a Európskej únii sa skutočne nepodarí len tak ľahko. Celý tento návrh nebol konzultovaný skoro s nikým. Hodinu pred rokovaním sme ho dostali na stôl. 78 zmien 6. februára predložili tí istí navrhovatelia, kde dokonca vyeliminovali to, že keby bol platil pôvodný 93-bodový návrh, tak do NATO by sme neboli mohli ísť, lebo sa tam uvažovalo len o európskej dimenzii.
A čo sa týka obmedzenia hlavy štátu, sú tam aj ďalšie veci a nezmysly, keď hlava štátu ako vrchný veliteľ ozbrojených síl dostáva kontrasignáciu od ministra obrany. A sú tam aj ďalšie veci, ktoré sú kontraproduktívne. A je to aj výzva pre veľvyslancov Európskej únie na Slovensku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mesiarik.
Potom pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som oceniť vystúpenie pána podpredsedu Hamžíka, pretože dokázal, že aj za niekoľko minút sa dá povedať veľa. A mohlo by to byť príkladom pre tých, ktorí vystupujú v parlamente a niekedy ani za hodinu nevedia povedať to, čo vlastne chcú povedať.
Ja by som chcel oceniť hlavne tú skutočnosť, že po viac ako týždennej rozprave sme prvýkrát veľmi stručne a jasne počuli, čo znamená novela ústavy pre naše integračné ciele. Skutočne oceňujem takýto prístup, pretože toto treba, aby nielen my, poslanci, sme to vedeli, ale aby to vedel aj občan. Chcel by som zvýrazniť tú časť vystúpenia pána podpredsedu, kde jasne povedal, a ja myslím, že každý to musí vycítiť z toho návrhu, že akýkoľvek, alebo každý zákon týkajúci sa medzinárodných zmlúv, ktorý bude nadväzovať na tieto zmluvy, veď predsa budeme prerokúvať tu, v parlamente. Takže neobstoja nejaké argumenty, že touto novelou Slovensko stráca suverenitu, pretože my budeme mať v rukách v parlamente, v tomto zhromaždení budeme mať v rukách to, aké zákony následne budú prijímané po schválení novely tejto ústavy v súvislosti s medzinárodnými zmluvami. Ja som rád, že pán Hamžík zdôraznil, že jednoducho touto ústavou ideme dopredu. Je to skutočne krok k európskym štruktúram, je to skutočne krok k začleneniu Slovenska tam, kde chceme, aby Slovensko bolo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Potom pán poslanec Finďo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Som veľmi rada, že tu odznelo, že urýchlené prijatie tejto ústavy nie je podmienka Európskej únie pre náš vstup. Totiž už týždeň tu bojujeme s názormi vládnej koalície, ktorá nás o tom presviedča. Čo môže ohroziť náš vstup, je zaostávanie aproximácie práva Slovenskej republiky, na čo už upozornili z Európskej únie.
A pán podpredseda vlády hovoril aj k nezávislosti súdnictva. Jednu poznámku. Pán podpredseda, dozaista veľmi dobre poznáte požiadavku expertov Európskej únie, aby vymenovanie predsedov krajských súdov a okresných súdov nebolo v kompetencii ministra spravodlivosti. Dokonca z posudku vyberiem, teda z posudku expertov, túto časť: "Zdieľame obavu vyjadrenú Slovenskou asociáciou sudcov, že takáto právomoc ministerstva spravodlivosti je v rozpore s nezávislosťou súdnictva a hlavne v tom, že sudcom sa prideľujú prípady predsedami senátov." Ja mám však jednu otázku. Pán podpredseda, táto základná požiadavka na nezávislosť súdnictva nie je v návrh ústavy naplnená. Vy ste vo vláde hlasovali o tomto návrhu. Ako právnik viete, o čom hovorím. Ja mám otázku: Ako ste mohli zdvihnúť ruku za návrh tejto novely, keď sa v nej nespĺňa požiadavka Európskej únie, resp. spĺňa sa sčasti?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Finďo.
Potom pán poslanec Engliš.
Poslanec P. Finďo:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ja sa pripájam k tým, ktorí sa otvorene hlásia k tomu, že náš predseda a podpredseda vlády pán Hamžík skutočne v priebehu veľmi krátkeho času vystihol podstatu toho problému, ktorým sa my od utorka minulého týždňa zaoberáme. Na druhej strane...
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení poslanci, nekričte.
Pán poslanec Kalman, nekričte.
Poslanec P. Finďo:
Chcem zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ak sa nám niekedy vyčíta, že sa nevieme dohodnúť, že sme sa nevedeli dohodnúť na voľbe pána prezidenta, a preto sme prijímali novelu ústavy, tak nie je to pravda. Pretože pán prezident mal byť volený podľa nášho volebného programu priamou voľbou a my sme sa týmto vlastne zaviazali našim voličom.
Ďalší problém, ktorý by som chcel zdôrazniť, je vlastne, je predovšetkým otázka našej integrácie do európskych štruktúr. Ja si osobne myslím, že cena, ktorú zaplatíme v prípade otáľania s integráciou, bude úmerná tomu meškaniu, ktorého sa dopúšťame. O čo neskôr sa zapojíme do delenia konečného bohatstva sveta v prostredí nekonečných požiadaviek na jeho prerozdelenie, o to neskôr a o to menej sa nám z neho ujde. Všimnite si, každé stretnutie Svetovej obchodnej organizácie, zasadanie Medzinárodného menového fondu či Svetovej banky je sprevádzané rozličnými trestnými akciami. Nemyslite si, že protestujú proti princípom, protestujú preto, pretože vidia, že svetové zdroje sú konečné a potreby a požiadavky sú nekonečné. Preto si myslím, že Slovensku treba umožniť aj novelou tejto ústavy, aby sa čím skôr dostalo medzi tých, ktorí sa o tieto zdroje uchádzajú a ktorí si ich delia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Potom pán poslanec Slobodník.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda vlády, ja na rozdiel trebárs aj pána Mesiarika a ďalších som prekvapený myšlienkami, ktoré ste tu povedali. A poviem úplne na rovinu. Ako bývalý funkcionár odborov a aj ako člen Výkonného výboru Európskej odborovej organizácie, aj viceprezident Medzinárodnej konfederácie slobodných odborov som sa nikdy s takými názormi nestretol, že by niekto mal kontrolovať napríklad odbory alebo verejnoprávne inštitúcie. Na všetkých postoch, alebo teda na všetkých akciách, ktoré organizovali tieto nadnárodné odborové organizácie, sa jednoznačne odmietala akákoľvek kontrola, napríklad daňovými úradmi. Ja neviem, či si pamätáte, ja som mal problémy, že daňové úrady likvidovali odborárske organizácie a až na zásah doslova z medzinárodnej organizácie pán minister Filkus musel zasiahnuť, pretože toto bolo doslova nezlučiteľné s tým, čo presadzujú odbory.
Vy hovoríte, že Najvyšší kontrolný úrad má právo kontroly obcí, ale aj právo kontroly verejnoprávnych inštitúcií. S tým je určitým spôsobom možné súhlasiť. Ale nie je možné súhlasiť s tým, aby Najvyšší kontrolný úrad napríklad kontroloval verejnoprávne inštitúcie, kde štát v rámci tripartity sa podieľa len ako platiteľ, by som povedal, do týchto poistných fondov, keď to tak beriem. Čiže nie je mi celkom jasné, odkiaľ teda tieto myšlienky idú a prečo idú a prečo ich tu presadzujete. Pretože si osobne myslím, že je to zásah do, by som povedal, až samostatnosti týchto verejnoprávnych inštitúcií.
Takisto ak sa hovorí, že presadzuje sa absolútna nezávislosť samosprávy od štátu, dokonca aj v tvorbe legislatívnych predpisov, čiže odporuje si to. Nerozumiem tomu, ale jednoducho si to odporuje aj to, čo ste vy hovorili, aj to, čo teraz presadzujú kolegovia, ktorí tu predkladajú ústavu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Potom pán poslanec Weiss.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, spomenuli ste vo svojom prejave aj Ústavný súd. Ja, samozrejme, nie som právnik a nebudem hovoriť o odborných otázkach Ústavného súdu, ale to, čo chcete zakomponovať do tejto ústavy, je niečo, čo absolútne nemá paralelu v celom demokratickom svete. Jednak to, a to je veľmi dôležitý moment, že všetci ústavní sudcovia, ktorí budú zvolení, budú z terajšej koalície.
Za minulej vlády, tej, ako ste vy hovorili, nie vy osobne, ale ako hovorila koalícia, opozícia vtedajšia, krutej vlády a, neviem akej, tyranskej vlády Vladimíra Mečiara boli členmi Ústavného sudu vo väčšine prípadov predstavitelia vtedajšej opozície. Teraz má byť zvolených z 13 sudcov len z koalície, nie tretina, ani tretina, prinajmenej tretina by mala byť pritom zo strany opozície.
Ale čo je najstrašnejšie, tento nový orgán má mať také právomoci ako najsilnejší prezident, povedzme prezident spojených štátov, alebo povedzme prezident iných štátov, kde má prezidentskú právomoc takmer absolútnu, nie vhodne hovorím o Slovensku. Veď oni môžu zastaviť legislatívny proces, zákon, ktorý sa im nebude páčiť, môžu pozastaviť a zdržať 4 roky, odkladať, a tým sa legislatívny proces zastaví. A, samozrejme, na druhej strane dá sa povedať, že táto časovaná bomba, ktorá je do návrhu ústavy vložená, znamená vlastne priznanie toho, že terajšia koalícia sa už vlastne sťahuje po voľbách, samozrejme, do radov opozície a chce si uchovať moc nad týmto štátom. Je to anomália. A prosím vás, aby ste sa nad tým zamysleli.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší páni poslanci už podľa zoznamu na svetelnej tabuli.
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán podpredseda vlády Hamžík vecne ukázal na súvislosti znenia novely ústavy s našimi integračnými ambíciami. Chcel by som aj ja zdôrazniť, že rozhodnutie vstúpiť do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie je naše slobodné rozhodnutie a bolo zakotvené v programových vyhláseniach všetkých vlád, ktoré pôsobili počas existencie samostatnej Slovenskej republiky. Preto plnenie kritérií, ktoré súvisia so vstupom do týchto integračných zoskupení, nám nikto nenanucuje. Sami sme usúdili, že to je v našom záujme.
Keď tu niektorí ctení kolegovia poslanci hovorili, že sa nemáme ponáhľať do Európskej únie, treba pripomenúť, že my sme už dva roky stratili tým, že sme neboli pozvaní na priame rokovania o vstupe v tom istom čase ako naši bezprostrední susedia Česko, Poľsko a Maďarsko.
(Reakcia z pléna.)
Som hlboko presvedčený o tom, pán poslanec Cuper, na rozdiel od vás, samozrejme, že je naším hospodárskym, politickým, bezpečnostným záujmom, aby sme do Európskej únie vstúpili približne v rovnakom čase ako naši susedia Poľsko, Česko a Maďarsko, že sa rozhoduje o tom, či sa urýchli proces modernizácie tejto krajiny, proces prerokovania zaostávania, ekonomického zaostávania za západnou Európou. Bude nám, pýtam sa, viacej vyhovovať, keď...
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci!
Poslanec P. Weiss:
... keď v ratifikačnom procese nebude o nás rozhodovať iba 15 terajších členských krajín Európskej únie, ale keď sa dostaneme do situácie, že o nás budú rozhodovať aj poslanci maďarského, českého a poľského parlamentu, že sa znovu dostaneme do meškania? Teda to, čo povedal pán podpredseda vlády Hamžík, to je cesta k modernizácii Slovenska.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
páni ministri,
ja si nemyslím, že všetko to, čo bolo povedané tu k novele ústavy i dávno predtým, sa nieslo len v duchu totálneho spochybnenia návrhu tejto novelizácie, pretože mnohí z poslancov aj opozície povedali a stotožnili sa s tým, že bolo treba určité úpravy v súvislosti s existujúcou ústavou v znení tejto ústavy urobiť. Ide len o rozsah toho, čo sa malo a čo je potrebné. Prekvapuje ma, že na základe vášho expozé mnohí poslanci až teraz pochopili vlastne, o čom je vstup do Európskej únie. A ja napríklad na rozdiel od pána poslanca Finďa si nemyslím, že už včera bolo neskoro, predovšetkým ak sa pozrieme na našu ekonomickú situáciu, aj okamžitý vstup by nám asi nepomohol.
Ak však pozriem na tú novelu a nebudem hovoriť o rôznych právnych dôsledkoch, pretože nie som právnik, ale ak si vezmeme kompetencie, ktoré sa dávajú vyšším územným celkom, tak si myslím, že ak sa urobí dajaký precedens, tak mnohé, mnohé štáty v tejto zjednocujúcej sa Európe nám za to jednoducho nepoďakujú, pretože si myslím, že takto postavené kompetencie, resp. právomoci budú skôr zakladať mnohé spoločenské konflikty. A dokonca podľa vyjadrenia právnikov môžu založiť narušenie právneho stavu v súvislosti s normami platnými vlastne v rámci celého územia Slovenskej republiky. Toto by si bolo treba rozhodne uvedomiť a myslím si, že ešte stále nie je neskoro na to, aby sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Obrovský egoizmus súčasnej vládnej koalície nedovoľuje jej priznať, že prístupový proces je dlhodobý a že existuje nie od roku 1998 po voľbách, ale že začal v roku 1995 od júna, keď sa Mečiarova vláda k tomuto procesu prihlásila. A musím zodpovedne povedať, že veľmi intenzívne pracovala na tom, aby Slovenská republika pokročila v komparácii a aproximácii práva Európskej únie do jurisdikcie Slovenskej republiky.
Som veľmi rád, že niektorí poslanci vládnej koalície objavili Ameriku a zistili, že po dvoch rokoch sa niečo také ako prístupový proces deje. A že vládna koalícia je v tomto procese aktívna. Som veľmi rád, že pán podpredseda vlády Hamžík otvorene povedal, že nikto nás nenúti k tomu, aby sme v rámci prístupového procesu prispôsobovali aj Ústavu Slovenskej republiky právnemu systému členských štátov Európskej únie. Nič také totiž neexistuje, neexistuje jednotná ústava Európskej únie. Som veľmi rád, že z tohto jeho vyhlásenia vyplýva, že nám nikto nediktuje, ako má vyzerať v organizačnej štruktúre Ústavný súd, koľko má mať ústavných sudcov, že nám nikto nediktuje, aké právomoci má mať Súdna rada, aké má byť jej zloženie, že nám nikto nediktuje, aké právomoci má mať Najvyšší kontrolný úrad. Ak tu pán podpredseda vlády Hamžík volá po zásadnej kvalitatívnej zmene cez novelu ústavy, tak do toho procesu musí byť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda vlády,
vaše vystúpenie k novele ústavy možno hodnotiť ako racionálne, vecné a vysoko diplomatické. Súhlasím s vaším upozornením k bodu 41 v článku 102 ods. 1, ku ktorému pán poslanec Fehér podal pozmeňujúci návrh, aby vedúci diplomatických misií boli nahradení veľvyslancami a vyslancami. Jednak ide o nekonzistentný návrh s Viedenskými dohovormi a okrem toho slová "veľvyslanci" a "vyslanci" vlastne zužujú funkcie, ktoré spadajú pod termín vedúci diplomatických misií. Medzi ne sa napríklad zaraďujú aj stáli predstavitelia pôsobiaci v zahraničných službách štátu pri rôznych medzinárodných organizáciách.
Takisto podporujem vaše vystúpenie vo vzťahu k zachovaniu kompetencií prezidenta republiky, najmä v oblasti zahraničnej spolupráce, zahraničných vzťahov. Chcem oceniť vaše slová k návrhu novely ústavy o posilnení pozícií Najvyššieho kontrolného úradu.
V súvislosti s našimi rokovaniami o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa okrem poľnohospodárstva, životného prostredia a vôbec teda o ďalších komplikovaných kapitolách za najzložitejšiu bude považovať kapitola o kontrole financií. Takže verejné finančné zdroje, resp. zdroje zo štátneho rozpočtu musia byť kontrolované.
Vážený pán podpredseda vlády, tak ako sledujem doterajší priebeh rozpravy k ústave, chcem vysloviť uznanie, že zrejme ste oslovili všetkých, a to tak koaličných, ako aj opozičných poslancov. Blahoželám vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som chcel k tomu vystúpeniu pána podpredsedu povedať, že neviem, či čítal tú istú verziu ústavy, ktorú máme my na stoloch, lebo keby ju bol čítal, tak by zrejme nemohol niečo hovoriť o prehlbovaní ochrany práv a slobôd, nemohol by niečo hovoriť o princípoch právneho štátu a posilňovaní princípov deľby moci, pretože, naopak, táto ústava, ktorú predkladáte, narúša tento princíp delenia moci a odoberá kompetencie zákonodarnému zboru a prenáša ich na Ústavný súd. Je to absolútne narušenie princípu delenia moci. Poslancom sa napríklad berie možnosť vyhlásiť referendum k prijatiu medzinárodných zmlúv a vstupu do medzinárodných organizácií. Berú sa im ďalšie kompetencie, ktoré sa presúvajú na Ústavný súd, čo je nehoráznosť takého typu, že sa čudujem, že pán podpredseda si to nepreštudoval pozorne a do detailov.
Hovoril tam niečo, že táto ústava, je potrebné, aby sme ju prijali, aby sme mohli prijať zákon o vyšších územných celkoch, aby sme mohli urobiť reformu verejnej správy, a tým aby sme mohli vstúpiť do Európskej únie. To sú znovu chybné názory, pretože ústava v tejto podobe, ako je, hovorí v článku 64 ods. 3: "Samosprávu vyšších územných celkov a a jej orgánov ustanoví zákon." Mečiarova vláda tento zákon predložila do tejto Národnej rady, ale nebola politická vôľa ho prijať. Veď vy ste ho mohli odvtedy už za dva roky dávno prijať a reforma verejnej správy mohla v pohode už bežať a prenos kompetencií a financií na obce mohol byť zabezpečený.
Ďalej vo svojom vystúpení niečo hovoril, že súhlasí s nezávislosťou súdov a s opatreniami, ktoré musia byť vykonané, pretože to žiadala aj Európska komisia. Ale, žiaľbohu, v tejto novele ústavy vôbec nie je vyriešené: nezávislosť súdnej moci, jej financovanie. A vždy súdna moc aj v tejto ústave, ktorá sa navrhuje, je závislá od výkonnej moci. To znamená, že tie základné úlohy, ktoré Európska únia žiada, ste nesplnili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády,
dám tentoraz skutočne za pravdu aj pre mňa opozičnej pani poslankyni, že ste oslovili všetkých a podľa toho aj vidíte škálu príspevkov. Jedni sú spokojní a jedni majú pripomienky, ktoré neberiem ako nespokojnosť, ale beriem ako zlepšenie. A tu mi nedá, aby som nespomenula naše spoločné sedenia vo výbore pre európsku integráciu, kde, viete veľmi dobre, pri predkladaní všetkých materiálov, ktoré predkladá hlavný vyjednávač pán Figeľ, že väčšinou sú to práve opoziční politici, ktorí sedia na celých rokovaniach tohto výboru, ktorí sa zaujímajú o európsku integráciu. Takže nie je pravda to, čo povedal pán predseda výboru Weiss. Zaujímame sa a veľmi nás to trápi a chceme, aby Slovensko bolo súčasťou Európy, ale nie kolenačkovou politikou, ale ako rovnocenný partner.
A som veľmi rada, že spomínate práve veci, ktoré Európa chce a ktoré nežiada od nás. Pretože myslím si, že práve od vás ako od najlepšie informovaného člena vlády, čo sa týka európskej integrácie, by malo Slovensko dostávať informácie, napríklad o charte a o ochrane jazykov národnostných menšín, koľko štátov Európy ju podpísalo, koľko ratifikovalo, koľko vôbec neuznáva žiadne z týchto princípov, napríklad o odporučeniach Rady Európy. Pretože vznikajú zbytočné šumy a málo ľudí, málo občanov Slovenskej republiky vie, že vlastne odporučenia Rady Európy sú len odporučeniami, nie sú záväznými právnymi normami, pokiaľ tak nerozhodne svojím nariadením Výbor ministrov a pokiaľ to neprejde do legislatívy...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán podpredseda a predseda SOP,
keďže nie som ako pán Mesiarik a pani Kadlečíková členom SOP, dovolím si s vami aj nesúhlasiť. Najmä s tým tvrdením, keď ste povedali, že ustanovenia, ktoré sa dotýkajú súdnej moci, sú v poriadku, alebo O. K. Dovolím si vás upozorniť najmä na článok 154b, ktorý je v príkrom rozpore so stanoviskom, ktoré zaslal ministerstvu zahraničných vecí zvláštny spravodajca OSN, ktoré mimochodom som pred polhodinou, vyše pred polhodinou, žiadal od pána predsedu ústavnoprávneho výboru Orosza, pretože došlo na ústavnoprávny výbor, nie jemu, ale členom na informovanie, a doteraz mi ho nedoručil.
Vyprosím si, pán predseda parlamentu, aby pán predseda ústavnoprávneho výboru takéto dokumenty zatĺkal a zatĺkal ho aj pán predseda zahraničného výboru Weiss, budúci veľvyslanec v Nemecku. Ja žiadam, aby toto bolo tu použité, lebo sprievodný list umožňuje správu využiť pre logistické účely a toto je ten prípad, pán podpredseda.
V správe sa jednoznačne hovorí, že článok 154b nie je v súlade s nijakými medzinárodnými normami, je hrubo politicky účelový, na zneužitie proti predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Harabinovi, a preto ho jednoducho treba z ústavy vypustiť. Tento článok ukazuje iba ako hrubo politicky zneužili svoje postavenie predkladatelia, pretože všetky články, ktoré sú novelizované, sú takto politicky účelovo buď pre maďarskú koalíciu koncipované, alebo pre Demokratickú stranu a jej tretí sektor, alebo pre, to zatiaľ nevieme, koho. Najmä tam, kde sa má stratiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Veľa myšlienok tu už zaznelo z toho, čo som chcel povedať ja, preto ich nebudem, pán podpredseda, opakovať, ale predsa len jednej myšlienky by som sa dotkol, vy ste tu pred chvíľou povedali, že úlohy si dávame sami pri jasnom vedomí. A chcel by som povedať, že máte skutočne veľkú pravdu. A to isté platí a dotknem sa teraz charty menšinových jazykov, aj tam si vlády uložila úlohy kvôli jednej menšine a už dnes je jasné, že nie sme schopní plniť tie záväzky pre všetky menšiny, za čo určite budeme potom dostávať sankcie. Sami na seba, pán podpredseda, pletiete bič. Čo všetko, možnože by som si mohol položiť otázku, čo všetko je schopná vláda urobiť len preto, aby naplnila úlohy, ktoré dostala. A zároveň si môžem aj odpovedať, že rozpredať a rozdeliť Slovensko. A popri tom sa hovorí, kto rozdeľuje, ten aj panuje. A táto koalícia to robí na 100 %.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som vo svojom krátkom vstupe oceniť určitý prístup k zobjektivizovaniu informácií, tak pre koalíciu, ako aj opozíciu, pána podpredsedu Hamžíka. Na druhej strane tiež ako člen integračného výboru a zahraničného výboru vidím trošku do vecí, ktoré sa týkajú nášho vstupu, či už do NATO, alebo do Európskej únie. Ja si myslím, že Európska únia nedáva striktnú požiadavku zmeny ústavy v takomto rozsahu, ako bola tu prezentovaná.
Áno, my sme boli za to, aby sme nejakým spôsobom prispôsobili v malej novele tie články ústavy, ktoré by nám umožnili lepší vstup a aby teda neboli nejaké zádrhy na našej ceste do týchto štruktúr. Samozrejme, že ja takisto musím povedať, že nemôžem podporiť túto formu ústavy, pretože je to jednoznačne nekompetentné, dovolím si povedať, delenie moci štátnej a verejnej. Je príliš liberálna, ja som to už tu viackrát povedal, pretože je tu zraniteľnosť Slovenskej republiky, teda z vnútornej stránky. To znamená, že možnosti referenda môžu byť lokálne, môžu spôsobiť veľmi nepríjemné veci v budúcnosti, až môže dôjsť k deleniu alebo porušeniu integrity štátu. A potom je to príliš veľké, by som povedal, zbavovanie sa zvrchovanosti v tom článku 7 ods. 2. Čiže tu treba dať pozor, a preto takisto nemôžem hlasovať za túto ústavu, za túto zmenu ústavy. A jedna z vážnych vecí, ktorá mi bude v tom brániť, je zavádzanie retroaktivity, čo sa týka súdnej moci. A je to teda aj ďalšia vec, ktorá tu z toho vyplýva, je tu ďalší štvrtý pilier moci, je to Ústavný súd, ktorý nás vlastne môže svojím spôsobom prehlasovať, nás všetkých tu 150 ľudí, 15 alebo 20 ľuďmi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, očakával som od vášho vystúpenia, že sa možno troška hlbšie vnoríte do tajov tohto návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky z vášho pohľadu, teda z pohľadu vami zastrešovanej činnosti na úrovni vlády, že väčšmi budete hovoriť na tému, prečo práve takto navrhovaný mechanizmus je pre Slovenskú republiku výhodný a správny. Pretože my sa nesporíme ani z hľadiska opozície o tom, či má byť, alebo nemá byť v ústave alebo v novele Ústavy Slovenskej republiky nejaký ústavnoprávny mechanizmus na vstup do Európskej únie, ale sporíme sa o to, aký to má byť mechanizmus. My sa nesporíme ani s koalíciou o tom, či má byť, alebo nemá byť nejaký mechanizmus v súvislosti s reformou verejnej správy, ale sporíme sa o to, aký to má byť mechanizmus. My sa tiež nesporíme s koalíciou o to, či má mať súdna moc posilnenú svoju nezávislosť, ale sporíme sa o to, ako má byť posilnený tento mechanizmus.
A práve v týchto otázkach, si myslím, je ten základný rozdiel medzi postojom a stanoviskom opozície a koalície. Veď ak si zoberieme v podstate samotný postoj vlády, vláda pomerne kritickým spôsobom reagovala na článok 7 ods. 2, keď ho navrhla zmeniť do inej podoby, pokiaľ ide o samotný prístupový proces do Európskej únie. Vláda samotná navrhla zmeniť mechanizmus implementácie technických noriem Európskej únie do nášho právneho poriadku, a nie tak, ako je uvedené v návrhu. Čiže vláda sama osebe bola kritická vo vzťahu k tomuto návrhu. A ak máme hľadať nejaké spoločné riešenia, tak ich nachádzajme v zmysle akéhosi národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky. A my tvrdíme, že jednoducho tento v tejto novele ústavy nie je zachovaný ani rešpektovaný a že predkladatelia sa tejto témy zmocnili zle, nezodpovedne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na faktiké poznámky bude reagovať pán podpredseda vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete reagovať.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nebudem oponovať jednotlivým názorom, myslím si, že faktické pripomienky boli vcelku konštruktívne a podnetné aj pre mňa.
Sústredil som sa na podstatné veci, ktoré sú dôležité z hľadiska prístupového procesu do Európskej únie, a chcem zdôrazniť na rozdiel od niektorých názorov, ktoré možno nepochopili celkom moje vystúpenie, že schválenie ústavy aj z tých dôvodov, ktoré som ja spomenul, je mimoriadne dôležité. Je mimoriadne dôležité aj z hľadiska toho rozhodnutia, ktoré podľa všetkého padne už koncom tohto roku, a to o tom, kto a kedy vstúpi do Európskej únie medzi prvými. A podľa môjho názoru Slovensko má byť v tejto skupine, dokonca si myslím, že musí. A chcem povedať pár slov aj k tomu, že prečo. Pretože vstup do Európskej únie nie je o ničom inom, len o tom, ako sa tu bude žiť, ako sa bude rozvíjať ekonomika, ako bude rásť životná úroveň a nakoľko bude stabilná sociálna situácia našich spoluobčanov a nás všetkých.
Urýchlenie prijatia ústavy, teda schválenie ústavy z tohto pohľadu je preto podľa mňa rozhodujúce. Zároveň ukáže, aj nakoľko je schopná vládna koalícia. A ja v túto schopnosť aj zodpovednosť verím, zodpovedne pristúpiť k tomu poslaniu, ktoré na seba prevzala po voľbách v septembri 1998. A to sa týka každého poslanca predovšetkým koalície. Pokiaľ ide o opozíciu, samozrejme, že privítam iný spôsob dialógu, na to musia byť vytvorené podmienky. Ale chcem povedať len toľko, že tento návrh ústavy bol známy 8 mesiacov a stanovisko vlády bolo k dispozícii 6 mesiacov, čiže priestor na to, aby sme si všetko vzájomne prediskutovali, tu bol.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe žiadosti dvoch poslaneckých klubov pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium, takže vyhlasujem prestávku do 18.15 hodiny a za ten čas ostatní poslanci sa môžu občerstviť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rozprave o novele ústavy.
Budeme pokračovať v rozprave. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ladislav Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som teraz vystúpil v rozprave ako člen jedného z najväčších poslaneckých klubov v Národnej rade Slovenskej republiky, ako člen poslaneckého klubu SDĽ. Chcem na úvod povedať, že nebudem tlmočiť len svoje názory, budem tlmočiť názory všetkých členov poslaneckého klubu SDĽ.
Mojím cieľom je naznačiť stručnú genézu vývoja ústavnosti v novodobých dejinách Slovenska a vzťah SDĽ k ústave a ústavnosti ako jednému zo symbolov slovenskej štátnosti. V tejto súvislosti nemožno začať inak ako rokom 1992, keď sa zrodila platná Ústava Slovenskej republiky. K tejto ústave som sa vyjadroval spolu s kolegami, predstaviteľmi SDĽ, vždy korektne. Vyjadrovali sme sa a vyjadrujeme sa k nej korektne napriek tomu, že už pri schvaľovaní tejto ústavy sme si boli vedomí jej viacerých aj systémových nedostatkov, viacerých medzier a nepresností. Boli sme si a sme si vedomí, že ústava z roku 1992 vytvorila základné ústavnoprávne predpoklady na konštituovanie samostatnej slovenskej štátnosti. Na tomto sa zakladá úcta SDĽ k tomuto dokumentu.
Je navyše nesporné, že z obsahového hľadiska ústava z roku 1992 predstavovala výrazný pokrok oproti stavu, ktorý jej prijatiu predchádzal. Nahradila totiž ústavné normy pochádzajúce prevažne zo šesťdesiatych rokov, ktoré boli založené na deklaratórnej úprave vzťahov medzi štátom a občanom a v oblasti postavenia a vzájomných vzťahov ústavných orgánov vychádzali zo štruktúry nie deľby moci, ale jednoty moci. Práve na tejto skutočnosti je potrebné vidieť pozitívne hodnotenie Ústavy Slovenskej republiky doma i v zahraničí v čase bezprostredne po jej prijatí.
Úcta SDĽ k ústave z roku 1992 je založená aj na tom, že sa nám podarilo v rámci možností ovplyvniť jej obsah. Pozitívny vklad SDĽ do obsahu platnej Ústavy Slovenskej republiky je dnes už nepopierateľným historickým faktom. Tento vklad sa však nerodil ľahko. Na začiatku celého procesu bol pracovný návrh ústavy, ktorý nám predstavilo Hnutie za demokratické Slovensko počas leta 1992. Tento pracovný materiál, ktorý sa mal za niekoľko dní stať predmetom rokovania Slovenskej národnej rady, bol pre nás, mierne povedané, studenou sprchou. Bol to návrh, ktorý vo svojej pracovnej verzii neobsahoval úpravu základných práv a slobôd občanov, len odkazoval na federálnu Listinu základných práv a slobôd a v otázke formy vlády vychádzal z kancelárskeho systému, ktorý, ako vieme, je budovaný na dominantnom postavení predsedu vlády, resp. premiéra. Netreba ani zdôrazňovať, na koho obraz sa v tejto fáze ústava tvorila. A netreba zrejme ani obšírne hovoriť o tom, ako náročné bolo tento pre slovenské pomery cudzorodý systém vzťahov ústavných orgánov jeho spracovateľom vyhovoriť. O týchto otázkach vie zasvätene rozprávať pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, priamy aktér prípravných prác.
Viem, že pán podpredseda sa pripravuje na svoje vystúpenie, a viem, že bude hovoriť práve o týchto otázkach.
Dovoľte mi v tejto súvislosti krátke odbočenie z tejto historickej analýzy. V prebiehajúcej diskusii už viackrát zaznelo, že na rozdiel od tohto návrhu bola Ústava Slovenskej republiky predmetom verejnej diskusie. Chcem s plnou vážnosťou povedať, že nebola. Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila na prelome rokov 1990 a 1991, bola o návrhu Slovenskej republiky ako súčasti česko-slovenskej federácie. Pracovný návrh ústavy predložený na politické rokovania v lete 1992 bol návrhom ústavy rodiaceho sa samostatného štátu. Ak by predstavitelia HZDS trvali na bezprostrednej kontinuite medzi verejnou diskusiou z roku 1990 - 1991 a návrhom ústavy z roku 1992, resp. jej pracovnou verziou, museli by zároveň jedným dychom priznať, že v ňom nerešpektovali väčšinovú vôľu občanov vyjadrenú vo verejnej diskusii.
Počas verejnej diskusie sa totiž občania na prelome rokov 1990 až 1991 nijako nevyjadrili väčšinovo k rozdeleniu česko-slovenskej federácie a tobôž nie ku kancelárskemu systému. Tento fakt som však nikdy nehodnotil negatívne, v hektickej spoločenskej atmosfére leta 1992 zmysluplná verejná diskusia sa ani nemohla uskutočniť, pretože spoločnosť bola rozdelená v nazeraní na základnú otázku, či zachovať spoločný štát, alebo konštituovať samostatnú slovenskú štátnosť. Je preto nekorektné a zavádzajúce tvrdiť v prebiehajúcej rozprave o novele ústavy niečo iné.
V lete 1992 bola SDĽ postavená pred ťažkú dilemu. Buď sa podieľať ako opozičná strana na zlepšovaní pracovného návrhu ústavy, ktorý nezodpovedal našim predstavám, alebo nechať všetku historickú i politickú zodpovednosť na vtedajšiu vládnu koalíciu. Rozhodli sme sa na rozdiel od ostatných opozičných strán pre prvú z týchto možností. V tom je zásadne odlišný postoj SDĽ od prístupu dnešnej koalície k návrhu novely platnej ústavy. Tento prístup sa označuje v systéme parlamentnej demokracie ako konštruktívna opozícia. Naše úsilie zlepšiť obsah budúceho základného zákona štátu bolo aspoň čiastočne korunované úspechom. Historickí aktéri vedia, že to nebolo jednoduché. Dobovú atmosféru dokresľuje azda najlepšie búrlivá výmena názorov medzi vtedajším premiérom a vtedajším naším poslancom, dnes podpredsedom vlády Slovenskej republiky, pánom Ľubomírom Fogašom na pôde ústavnoprávneho výboru...
(Reakcia z pléna.)